Výchova a vzdelávanie PDF

Výchova a vzdelávanie D o c. P a e d D r. E v a S e v e r i n i , P h D. Teoretická analýza pojmov a ich vzťahov Výchova V širšom význame je zámerné, plánovité a cieľavedomé rozvíjanie osobnosti jednotlivca. Základné zložky výchovy: 1. Vzdelávanie 2. Výchova v užšom význame: príprava jednotlivca...

Výchova a vzdelávanie D o c. P a e d D r. E v a S e v e r i n i , P h D. Teoretická analýza pojmov a ich vzťahov Výchova V širšom význame je zámerné, plánovité a cieľavedomé rozvíjanie osobnosti jednotlivca. Základné zložky výchovy: 1. Vzdelávanie 2. Výchova v užšom význame: príprava jednotlivca na jeho spoločenské úlohy a osobný život výchova dobrých mravov a dobrej morálky (sexuálna výchova, výchova k rodičovstvu a k manželstvu, výchova k mieru) zložitá komplexná ľudská činnosť, zameriava sa na dosiahnutie zmien v telesnom a duševnom vývine jednotlivca a v jeho správaní Výchova –postmoderné hľadisko Procesom zámerného a cieľavedomého vytvárania a ovplyvňovania podmienok Optimálny rozvoj každého jednotlivca v súlade s jeho individuálnymi dispozíciami Stimuluje vlastnú snahu stať sa autentickou, vnútorne integrovanou a socializovanou osobnosťou Výchova smeruje k sebavýchove (činnosti jednotlivca, ktorá je zameraná na vlastné seba utváranie a seba zdokonaľovanie/je jej najvyšším cieľom) Závislá od miery interiorizácie výchovných vplyvov vychovávaným jednotlivcom (jednotlivec otvorený pedagogickému pôsobeniu, motivovaný pre výchovné ciele, vo vedomí sa vytvorí potreba zdokonaľovať sa, stať sa subjektom vlastného utvárania) Základné spoločné znaky výchovy V súčasnosti interpretácia a definovanie pojmu výchova sú dosť rozličné, napriek tomu pojem výchova má základné spoločné znaky: cieľavedomosť – má presne stanovený cieľ zámernosť – zámerné navodzovanie a organizovanie intencionálnych i funkcionálnych (z hľadiska vychovávaného i spontánnych) a formatívnych vplyvov, ktorých nositeľom môže byť vychovávateľ a sám vychovávaný formatívnosť – navodzovanie zmien v osobnosti vychovávaného ide o špecifickú ľudskú činnosť (v poňatí pedagogiky) Základné spoločné znaky výchovy bipolárnosť – vo výchove dochádza k vzájomnému vplyvu a prieniku vonkajších podmienok (podnetov z vonkajšieho prostredia) a vnútorných podmienok vychovávaného jednotlivca interaktívnosť – výchova ako interakcia medzi vychovávateľom a vychovávaným, nie jednosmerné pôsobenie na vychovávaného; procesuálnosť – plynulý priebeh konania spoločensko-historická podmienenosť Druhy výchovy Rozumová výchova – formujúca intelekt človeka, realizuje sa pomocou zmyslových orgánov Úloha je odovzdať základné informácie a učebné fakty Súčasťou je výchova a rozvoj zmyslového poznávania Výchova myslenia a reči (nadobúdanie poznatkov (aj vedeckých) a skúseností Výchova a rozvoj praktických zručností (schopností) Výchova tvorivej činnosti Druhy výchovy Mravná (etická) výchova – utvárajúcu systém hodnôt a noriem jednotlivca V súčasnosti chápaná ako jedna z najdôležitejších úloh výchovy  Etika je teóriou morálky  Úloha eticky je naučiť deti ako rozvíjať vzťahy: - v rodine - v škole medzi rovesníkmi - v spoločenských skupinách - medzi národmi a pod. Druhy výchovy Telesná výchova – pôsobenie na telesný, pohybový a morálny rozvoj človeka pomocou telesných cvičení cieľom je upevňovať fyzickú zdatnosť, ale aj morálne a vôľové vlastnosti dieťaťa a pozitívne vplývať na jeho denný režim Umelecká (estetická) výchova – 3 základné úlohy výchova umením vytváranie vzťahu k ostatným formám estetična estetická tvorivosť Druhy výchovy Ekologická výchova – výchova vzájomného vzťahu medzi človekom a prírodou cieľom je pripraviť deti na riešenie rozličných problémov ochrany prírody a tým v nich vypestovať lásku k prírode vzdelávacia zložka nadobúdanie primeraných poznatkov o prírode a jej ochrane, zručností a návykov spojených s ochranou prírod výchovná zložka spočíva vo výchove detí k zámernej ochrane prírody Pracovná a polytechnická výchova – je najstaršia úloha, aby deti získali základné poznatky, zručnosti a návyky z najrozličnejších odborov pracovnej činnosti a naučili sa zaobchádzať s najjednoduchšími nástrojmi / strojmi a iné Činitele výchovy vnútorné podmienky výchovy - zahrňujú predovšetkým dedičnosť (vrodené vlastnosti) a anatomicko-fyziologické osobitosti mozgovej kôry (dispozície a vlohy dieťaťa) vonkajšie podmienky výchovy - sem patrí výchova a prostredie: rodina, lokálne prostredie a rovesnícke skupiny, škola, mimoškolské výchovné prostredie, cirkevné spoločenstvá a pod. Činitele výchovy vnútorné podmienky výchovy - zahrňujú predovšetkým dedičnosť (vrodené vlastnosti) a anatomicko-fyziologické osobitosti mozgovej kôry (dispozície a vlohy dieťaťa) vonkajšie podmienky výchovy - sem patrí výchova a prostredie: rodina, lokálne prostredie a rovesnícke skupiny, škola, mimoškolské výchovné prostredie, cirkevné spoločenstvá a pod. Vzdelávanie je proces Nadobúdania poznatkov a činností Vytvárania vedomosti a zručnosti (sústavy vedeckých poznatkov, intelektuálnych vedomostí a praktických zručností) Rozvíja telesné a duševné schopnosti a záujmy jednotlivca Podrobnejšia definícia: „Vzdelávanie je proces cieľavedomého uvedomelého sprostredkovania a aktívneho utvárania a osvojovania si vedeckých a technických vedomostí, intelektuálnych a praktických skúseností, utváranie morálnych rysov, osobitých záujmov a postojov = proces utvárania osobnosti, individualizácie spoločenského vedomia – súčasť socializácie.“ Vzdelávanie Významnou úlohou je rozvíjanie samostatného myslenia, ktoré závisí od kvalitne osvojených poznatkov, systému abstraktných pojmov problémových úloh, myšlienkových operácií Cieľom je kvalita, ktorá má byť dosiahnutá, pričom formulovanie výchovno-vzdelávacích cieľov je považované za jednu z najdôležitejších úloh učiteľa, súvisí so: -spoločenskou situáciou – podmienenosť náboženstvom, filozofickými názormi, politikou -pedagogickou situáciou – preferovanie určitých pedagogických názorov Vzdelávanie Obsah je súbor vedomostí, zručností a návykov, ktoré vzdelávacia inštitúcia sprostredkúva dieťaťu a ten si ich osvojuje (s obsahom vzdelávania sa spája pojem kurikulum) Prebieha vo vyučovacom procese a tak pomáha formovať dieťa po stránke rozumovej, náboženskej, morálnej, pracovnej, telesnej a pod. Typy vzdelávania Formálne vzdelávanie („formal learning“) vzťahujeme k inštitúciám určeným na vzdelávanie a odbornú prípravu -vedie k udeleniu oficiálne uznávaných dokladov a nadobudnutiu kvalifikácie -je presne definované poprípade aj legislatívne vymedzené -prebieha v stanovenom čase -v určených formách -v rôznych skupinách a typoch škôl -zahŕňa v tom či onom rozsahu celú populáciu Typy vzdelávania Neformálne vzdelávanie („non-formal learning“) prebieha popri hlavných prúdoch vzdelávania a odbornej prípravy a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov -môže byť umožňované na pracovisku a v rámci aktivít občianskych združení a organizácií (napr. mládežnícke organizácie, odbory a politické strany) -prostredníctvom organizácií, ktoré boli vytvorené na doplnenie formálnych systémov vzdelávania (napr. výtvarné, hudobné, športové krúžky, súkromné hodiny ako príprava na skúšky) Typy vzdelávania Informálne vzdelávanie (neinštitucionálne vzdelávanie; „informal learning“) -je prirodzenou súčasťou každodenného života -na rozdiel od formálneho a neformálneho vzdelávania nemusí byť zámerné, dokonca si ho vzdelávajúci sa ani nemusia uvedomovať a nemusia ani rozpoznať, ako prispieva k ich vedomostiam a zručnostiam Vzdelanie Systém osvojených vedomostí, zručností, návykov, postojov a presvedčení jednotlivca: -na určitej úrovni rozvoja jeho schopností, potrieb a záujmov -dosiahnuté na základe cieľavedomého výchovno-vzdelávacieho procesu -získané v školách, rôznymi formami sebavzdelávania alebo aj na základe praktickej činnosti -na danom stupni rozvoja spoločnosti, ktoré sa pokladá za potrebné pre každého jednotlivca Druhy vzdelania Po obsahovej stránke (horizontálne členenie): všeobecné – zabezpečuje si osvojenie základných poznatkov o spoločnosti, prírode, človeku a ľudskom myslení odborné – zahrňuje špeciálne vedomosti, zručnosti a návyky z určitej oblasti ľudskej činnosti a je predpokladom pre konkrétnu spoločenskú prax poly(mnoho)technické – zahŕňa osvojovanie si základných pracovných a technických zručnosti polytechnické Vertikálne členenie: základné – stredné – vysokoškolské Vzťah výchovy a vzdelávania, vzdelania Výchova a vzdelávanie sú dva rôzne procesy Výchova je chápaná ako proces rozvíjania sociálno-afektívnej stránky človeka Vzdelávanie ako proces rozvíjania kognitívnej stránky osobnosti V skutočnosti výchova nie je možná bez vzdelávania a vzdelávanie nie je možné bez výchovy Vo vzdelávaní sa kladie väčší dôraz na plánovitosť, organizovanosť, inštitucionálnosť, prípravu na povolanie, kvalifikovanosť, získavanie relatívne uceleného systému vedomostí, zručností a návykov (vzdelania), rozvíjanie intelektovej sféry osobnosti a pod. Výsledkom vzdelávania je vzdelanie, ktorého obsahom je súbor poznatkov o spoločnosti, človeku, prírode a technike a týmto poznatkom zodpovedajúce praktické zručnosti Funkcie výchovy Najvyšším cieľom výchovy je všestranný a úplný rozvoj osobnosti. Z uvedeného vyplývajú tieto funkcie výchovy: 1. Príprava jednotlivca k výkonu sociálnych rolí -výchova sa stále viac a viac chápe ako komplexná príprava pre život -príprava k plneniu životných rolí jednotlivca = jednotlivec ako občan 2. Rozvoj základných kvalít osobnosti -výchova zohľadňuje aj hľadisko subjektívnej kvality, ktorá sa vo výchovnom procese rozvíja = jednotlivec ako pracovník -príprava jednotlivca pre výkon profesie, na rolu kvalifikovaného a úspešného, pracovníka je významná jednak z hľadiska vychovávaného jednotlivca, ktorému spoločnosť zabezpečí existenciu Funkcie vzdelávania Vzdelávanie nie je len proces, ale plní aj iné funkcie: 1. Spoločenské hľadisko  socializačná funkcia – príprava jednotlivca na zaradenie do spoločnosti profesijná funkcia – príprava jednotlivca na povolanie 2. Pedagogické hľadisko inštrumentálna funkcia – vzdelanie ako východisko k ďalšiemu vzdelávaniu informatívna funkcia – okrem konkrétnych vedomosti poskytuje aj ďalšie informácie napr. perspektívy vývinu nejakého javu formatívna funkcia – rozvoj osobnosti psychických poznávacích procesov, vôle a charakteru Ďakujem za pozornosť