Prednáška 3 PEM PDF

Prednáška 3 Súčastné teórie emócií 8 7 Psychoevolúčné (plutchik, Izard, Ekman) PICE 6 Psychofyziologické 5 (henry, Ladoux, Davidson) HLAD kognitívne prístupy (lazarus, Frijda, Schachter-Singer) FiSSaLis 4 3 Psychoevolučný pohľad na afekt 2 – Emocie - mechanizmy...

Prednáška 3 Súčastné teórie emócií 8 7 Psychoevolúčné (plutchik, Izard, Ekman) PICE 6 Psychofyziologické 5 (henry, Ladoux, Davidson) HLAD kognitívne prístupy (lazarus, Frijda, Schachter-Singer) FiSSaLis 4 3 Psychoevolučný pohľad na afekt 2 – Emocie - mechanizmy prežitia ktoré majú genetický základ – afekt - odpoveď na zmeny v prosstredí 1 – odlišné zmeny vyvolávajú odlišné efektívne zážitky – basic postuláty: – ľudské správanie vieme pozorovať aj u nižších živočíchov – správanie u mláďat vieme pozorovať aj u dospleých – určité pojmové oblasti sú odvodené od primárnejších javov – napr. hostilita (nepriateľské správanie voči iným) = hnev + znechutenie PLUCHTIKOVA TEORIA – má 10 postulátov:. pojem emócia je aplikovateľný na všetky vývinové úrovne - týka sa aj zvierat aj ľudí. emocie majú evolučnú históriu - majú vyvinuté rozne prejavy u rôznych druhov. emocie majú adaptívnu rolu - ked sa organizmus vyrovnáva s podnetmi prostredia pri prežití. existujú spoločné elementy (prototypické vzory) - ktoré môžu byť identifikované napriek rozličným formám prejavu emócie pri jednotlivých druhoch. existuje malý počet základných emócií. iné emócie vznikajú odvodzovaním alebo maximovaním primárných emócií. primárne emocie sú hypotetické konštrukty, idealizované stavy ktorých vlastnosti môžu byť odvodené z rôznch dôkazov. primárne emócie môžu byť vnímané ako protikladné páry: 9 – strach = hnev – radosť = smútok – akceptácia = odpor – očakávanie = prekvapko. všetky emócie variujú v ich stupni podobnosti k inej emócii - niektoré emócie sú si bližšie a zdieľajú viac spoločných charakteristík, zatiaľ čo iné sú si vzdialenejšie. každá emócia ma rozne stuppne intenzity a arausal (nabudenia) Zvierata evolúcia adaptácia Prototyp základné odvodzovanie hypotetické protikladné podobné intense arous 5 prínosov pluchtikovej teórie:. emocie majú evolučnu hodnotu - adaptácia a prežitie. emocie majú 2 zložky: – Cit - subjektívna skúsenosť – predpoveď akcie - predpovedá druh správania – napríklad - cítim strach predpovedá agresiu – komponent krotý predpovedá akciu tiež určuje či pojde o reakciu priblíženia alebo vzdiaľovania. osobnosť jednotlivca je reflexiou dominujúcich emócí – príklad - depresívna osoba ma dominujúcu emóciu smútok a správanie to ovplyvňuje tak že sa uzatvára. emócie ktoré sú blízko v kruhu sa môžu kombinovať zatial čo emócie polárne je len ťažko kombinovať  – Pluchtikovo emočné teleso - opisuje 8 základných emócii v kruhovom usporiadaní kde ako tretia dimenzia (hlbka) služi aktivácia alebo vzrušenie (intenzita) – emócie sa miešajú ako farby. emotions profile index - posudzovacie škály nálady a check lists – vytvoril spolu s Kellermanom – 62 párov emočných slov si vyberiem na opis seba a skóre je v 8 kategoriach – Pluchtik rozlišoval emócie ako stavy a osobnostné vlastnosti Pluchtik a jeho 8 emócií: – emocie sú postkognitívne - emócie sa zvyčajne objavujú po kognitívnom spracovaní určitej situácie alebo podnetu - čiže potom čo si uvedomím situáciu – ako to ide za sebou? – podnet => kognívia => cit + fyz. reaction => správanie => dôsledok – Príklad zo života: – ohrozenie (dajaky had) => nebezpečenstvo (ci boa on me ukusne) => strach (sa asi poštim od strachu) => útek => naájdenie ochrany (chill žijem) IZARDOVA TEORIA DIFERENCOVANÝCH/DISKRÉTNÝCH EMÓCIÍ – 10 fundamentálnych emócií: – radosť – smútok – strach – hnev – pohrdanie – zvedavosť – prekvapenie – hanba – vina – žiaľ – každá emócia ma jedinečné: – motivačné vlastnosti - Každá emócia motivuje rôzne druhy správania – Napríklad radosť motivuje sociálne interakcie – fenomenologické vlastnosti - subjektívne prežívanie emócie – vnútorné prežívanie – vonkajšie prejavy – emócie sú v interakcii: – vzájomnej - možu sa zosilňovať a oslabovať – napríklad strach môže zintenzívniť prežívanie hnevu – s pudmi – homeostatickými procesmi - také čo udržiavajú telo v rovnováhe – kognitivnými procesmi - myšlienky ovplyvňujú emócie – motorickými procesmi - spúšťanie fyzickej reakcie – emócie majú 3 zložky: – neurofyziologickú - aktivácia nervového systému a konkrétnych nervových štruktúr – nervovosvalovú - expresívny = výraz tváre viscelárne zmeny  – fenomenologickú - zážitkovú - subjektívna – NF procesy vyvolávajú na základe vrodených programov NS prejavy ktoré sa na zaklade spätnej väzby stávajú uvedomené čo ma za následok špecifickú fundamentálnu emóciu, ktorú prežívame ako motivujúci a zmysluplný jav (fenomenologická zložka) – vzťahy medzi emóciou sa správaním – vytvorené v rannom veku – stabilné – nové reakcie doplňajú staré – funkcie emócií: – radosť - ready ku priatelskej interakcii – smútok - skúmanie seba samého, najdenie nového pohľadu na vec – hnev - udržanie energie, mobilizacia, zvládnutie prekážky – znechutenie - udržanie bezpečného prostredia – strach - vyhnúť sa nebezpečenstvu EKMANOVA NEURO-KULTÚRNA TEÓRIA – 6 základných emócií: – hnev – odpor – strach – radosť – smútok – prekvapenie – Pozornosť venoval mimickému výrazu – komunikačnú funkciu - ked sa na teba niekto usmeje tak vycítiš že môžeš začať interakciu – Mimický výraz je determinovaný: – geneticky - vôľovo neovládateľným motorickým programom – nadobudnutý pravidlami prejavu - výraz modifikujú – príklad - dakoho nemusím - pociťujem odpor (ktorý by normálne spôsobil výraz znechutenia – napríklad pokrčenie nosa a pery), pravidlá prejavu ale hovoria že to je neslušné a preto potlačim tento výraz a namiesto toho sa usmejem – Usmievanie v tomto prípade nie je automatické, ale naučené správanie – malé deti a zvieratá ho kontrolujú tažšie – PRETO NEURO – KULTÚRNA T. EMÓCIÍ EXPERIMENTY: Ekman, Wallace, Friesen – rozpoznanie e. výrazov Američanmi a domorodcami z Novej Guinei – univerzálnosť. mimických výrazov v prípade zákl. emócií - Američania aj domorodci z Novej Guinei dokázali rozpoznať základné  – emócie Ekman, Friesen, Ellsworthová (1972) – stresujúci film, americký vs. japonskí študenti – potvrdili kultúrne podmienené maskovanie negat. e. - zatiaľ čo americkí študenti voľne prejavovali negatívne emócie pri sledovaní stresujúceho filmu, japonskí študenti svoje negatívne emócie potlačili a maskovali ich úsmevom v prítomnosti autority Výraz a prežívanie: Darwin, James, Tomkins, Izard – Tvárová sp. väzba - mimický výraz hrá úlohu pri utváraní subj. e. významu – Predstieranie bolesti pri malých el. šokoch viedlo v väčšej prežívanej bolesti Lanzett a kol. (1976) Výraz a autonómna nervová aktivita: Ekman, Levenson, Friesen (1983) – profesionálni herci „vytvárali 6 emócií“ 1.Spomínaním na udalosti zo svojej minulosti 2.Plnením inštrukcií, kt. modulovali ich výraz – Ich fyziologická aktivácia sa zmenila - v 2. prípade dokonca viac – samotné napodobnenie výrazu môže vyvolať fyziologické reakcie typické pre konkrétnu emóciu PSSYCHOFYZIOLOGICKÉ A NEUROPSYCHOLOGICKÉ PRÍSTUPY J. P. Henry – neuroendokrinná teória emócií – miera kontroly hrá rolu v tom, akú emóciu prežívame v určitej situácii – hormóny sa podieľajú na emóciách – henryho model: – ak sme vystavení hrozbe: – pod kontrlou => noradrenalín => hnev – nie pod kontrolou => adrenalín alebo kortikoidy (dlhodobo) = strach, úzkosť – relaxovaný stav = elácia - pokles adrenalinu a noradrenalinu LEDOUX – Kritika existencie limbického sytému – Nepresnosti na štrukturálnej a funkčnej úrovni – Klasické limbické oblasti sa zapájajú do kognitívnych procesov – Zdôrazňuje rolu CNS, ako aj ANS pri vzniku emócií – Silné emócie vedú k generalizovanej aktivácii ANS, čo súvisí s poplachovou reakciou a rezistenciou pri strese výskum – Strach – ako môžeme reagovať na nebezpečie, predtým, než poznáme, na čo máme reagovať? – Amygdala – Vnemy zo senzorických orgánov a cesta cez talamus do amygdaly je rýchla a v niektorých prípadoch je to život zachraňujúce – je kľúčovou štruktúrou pri priraďovaní odmeňujúcej funkcie emócií - Pomáha nám rozhodnúť, či je niečo príjemné alebo nebezpečné – je oblasť s polymodálnou projekciou - spracováva informácie z rôznych zdrojov: – Hedonické vlastnosti podnetu - či je niečo príjemné alebo nepríjemné – Komplexné sociálne podnety - emócie a výrazy druhých ľudí – Projekcie z hipokampu - pamäťové informácie - takže dokáže spojiť podnety s predošlými skúsenosťami – Projekcie z talamu - zmyslové informácie, napríklad čo vidíme alebo počujem DAVIDSON Hemisferická asymetria – Aktivácia ľavej prednej oblasti - spojená s emóciami sprevádzajúcimi stratégie približovania sa k podnetu, žiaducemu objektu – Aktivácia v pravej prednej oblasti mozgu - spojená s emóciami sprevádzajúcimi stratégiu vyhýbania sa objektu Metódy skúmania: – (PET) – tomografia – (MRI) – funkčná magnetická rezonancia – Davidson skúmal ľudí s ľavou aktiváciou s “approach-related positive emotion.” – ľudia s ľavou prefrontálnou aktiváciou – entuziasti – pohotoví – energickí – vytrvalí v orientácii na cieľ – vysokou mierou sociálnej aktivity v detstve – ľudia s pravou prefrontálnou aktiváciou – depresívni – Prejavujú stratégiu vyhýbania sa objektu KOGNITÍVNE PRÍSTRUPY: WEINER - ATRUBUČNÁ TEÓRIA MORIVÁCIE A EMÓCIÍ – atribúcie sú predpokladom vzniku emócie – atrubúcia = hľadanie príčiny – vonkajšie faktory - dakto mi oškrel auto – vnútorné faktory - ja som oškrela auto Dimenzie posúdenia zámerná nezámerná negatívnej udalosti vonkajšie hnev Nie je hnev vnútorné vina Slabý pocit viny LAZARUSOVA TEORIA – atribúcia = studená kognícia - nevedie k emócii – zhodnotenie = horúca kognícia - pridelí osobný význam a dôsledky pre osobný zisk → vznikne emócia – Primacy of cognition - myšlienka musí predchádzať akejkoľvek emócii alebo fyziologickému vzrušeniu – najprv musíte myslieť na situáciu, kým zažijete emóciu – príklad - Prechádzate sa v noci po tmavej uličke. Počujete kroky za Vami a pomyslíte si, že to môže byť násilník, takže sa začnete triasť, vaše srdce začne biť rýchlejšie a vaše dýchanie sa prehĺbi a súčasne začnete prežívať strach emócia je pojem, ktorý zahŕňa: 1. stres 2. procesy kognitívneho zhodnotenia (appraisal) – primárne = automatické zhod. situácie (výzva/hrozba) – sekundárne = kontrolované, zhodnotenie, čo s tým môže človek urobiť – terciálne = po reakcii prostredia na aktivitu jedinca nasleduje zhodnotenie, či reakcia jedinca bola adekvátna – príklad - písomka neočakavana - 1) hrozba 2) začnem  – odpisovať? 3) ako budu reagovat ostatní ked zistia ze odpisujem 3. zvládanie (coping) - je aplikovateľný na celú oblasť emócií. – stratégie zvládania: – stratégia riešenia problému – hľadanie sociálnej opory – vyhýbanie – proces kognitívneho zhodnotenia určuje: – what emotion – how intense Zistenia kognitívnej teórie: – Stavy, ktoré sú vo vzťahu k smútku sú evokované kogníciami týkajúcimi sa straty alebo chýbania milovaného objektu – Stavy, ktoré sú vo vzťahu k anxiete sú predchádzané kogníciami vzťahujúcimi sa na neistotu a nedostatok kontroly ZAJONC - primacy of EMOTION – Emócie a kognície sú dva nezávisle procesy - prebiehajú v odlišných častiach mozgu – Afektívne reakcie sa môžu objaviť aj bez kognitívneho zhodnotenia - napr. čo je hodnotené ako príjemné 1x, je tak hodnotené i 2x – chápe „kognície“ ako najvyšší stupeň spracovania NICO FRIJDA - zákony emócií vymyslel 10 zákonov: – zákon situačného významu: – Emócie majú tendenciu byť vyvolané určitými typmi udalostí – príklad - Žiaľ => osobnou stratou – Udalosti ktoré spĺňajú ciele jednotlivca = pozitívne emócie – udalosti, ktoré poškodzujú jednotlivca = negatívnym emóciám, – zákon obáv a záujmu: – doplňa zákon situačného významu – Obava je to, čo dáva určitej udalosti jej emocionálny význam. – zákon zjavnej skutočnosti: – chápané ako reálne => vyvoláva emócie – chápané nereálne => nevyvolá žiadne, alebo iba slabé emócie – Tento zákon sa dá aplikovať na situácie, ktoré sú reálne, ale neberieme ich vážne – zákon zmeny habituácie a komparatívneho citu: – Zákon zmeny - Emócie sú skôr vyvolané očakávanou zmenou priaznivých alebo nepriaznivých podmienok, ako samotnými týmito podmienkami (väčšia zmena = silnejšia emócia) – Zákon habituácie: neprestávajúci pôžitok sa už neprežíva tak emocionálne;  – príklad - zaľúbenie na začiatku vzťahu už nieje také po pol roku xd – zákon porovnávania citov: – intenzita emócie závisí od vzťahov medzi : – udalosťou – referenčným rámcom - podľa ktorého je udalosť hodnotená – Príklad - očakávania vs skutočnosť – Čo sa stane, ak očakávame dobrý výsledok, a nastane zlý? Aká emócia nastane... – zákon hedonickej asymetrie – pôžitok je podmienený zmenou a stráca sa trvalou spokojnosťou, bolesť môže pretrvávať v adverzívnych/opačných podmienkach. – príklad - z nových topánok sa teším max 5 minút ale keĎ dostanem FX budem revať ešte týždeň minimálne – zákon zachovania emocionálneho momentu: – Emocionálna udalosť si zachováva svoju silu vyvolávať emócie natrvalo – zákon uzavrenosti: – Emócie bývajú uzavreté (kryté) pred posúdením ich relativity dosahu – zákon starostlivosti o dôsledky – emocionálny impulz vyvoláva sekundárny impulz ktorý má tendenciu ho modifikvoať s ohľadom na možné dôsledky – emocionálna kontrola - tendencie k obmene alebo brzdeniu emócie – zákon najmenšiej záťaže a najvačšieho zisku: – Zákon najmenšej/najľahšej záťaže - vždy je tu tendencia nazerať na situáciu takým spôsobom, ktorý minimalizuje negatívnu emocionálnu záťaž – Zákon najväčšieho zisku - tendencia nazerať na situáciu takým spôsobom, ktorý maximimalizuje emocionálny zisk Schachter singer - dvojfaktorová teória – Interakcia medzi telesným vzrušením (physical arousal) a tým, ako kognitívne pomenujeme toto vzrušenie - aby sme cítili emóciu – automaticky nevieme, kedy sme šťastní, nahnevaní alebo žiarliví => pomenúvame naše emócie posudzovaním situačných kľúčov z prostredia – Tento proces pomenovania (etiketovania) závisí od dvoch faktorov: – nejaký element v situácii musí vyvolať generálne, nešpecifické vzrušenie (arousal) – ľudia skúmajú situáciu, aby našli kľúče, ktoré im povedia, čo zapríčinilo emóciu. – Podľa tejto teórie udalosť najprv spôsobuje fyziologické vzrušenie  – => musíte identifikovať dôvod tohto vzrušenia => ste schopní prežívať a pomenovať emóciu – UDALOSŤ VZRUŠENIE UVAŽOVANIE EMÓCIA – PRÍKLAD: Idete v noci po tmavej uličke. Počujete kroky za vami a začnete sa triasť, vaše srdce rýchlejšie bije a vaše dýchanie sa prehlbuje. Po povšimnutí tohto vzrušenia si uvedomíte, že to pochádza z toho, že idete sám po tmavej ulici, Toto správanie je nebezpečné a preto cítite emóciu strachu – EXPERIMENT (1962): – Skupina 184 mužských účastníkov dostala injekčne adrenalín – Všetci účastníci boli oboznámení, že testujú ako prví injekciu nového lieku na zrak – iba jedna skupina účastníkov bola informovaná o možných vedľajších účinkoch – Účastníci potom boli umiestnení v miestnosti s iným účastníkom, ktorý bol v skutočnosti komplic v experimente – Komplic buď konal jedným z dvoch spôsobov: – eufória – hnev – Účastníci, ktorí neboli informovaní o účinkoch injekcie, s väčšou pravdepodobnosťou sa cítili buď šťastnejší, alebo zlostní, než tí, ktorí boli informovaní KRITIKA: – V reálnom živote sú najprv emócie a až potom, resp. s ním spojené stavy fyziologického vzrušenia. – Valins - e. môžu vzniknúť i bez vzrušenia – muži boli mylne informovaní o pulze při pohľade na poloakty žien – Obrázky s (mylne) vyšším pulzom boli hodnotené ako atraktívnejšie Prekmitávanie emócií a kognitívna interpretácia – Neuropsychologické vysvetlenie – v mozgu sú oblasti ktore aktivujú príslušné emócie blízko pri sebe a tak sa môže stať že prekmitávajú – Princíp bistability – podobne ako reverzibilné figúry sa menia, aj emócie prekmitávajú. – Model somatoviscerálnej aferencie (Caccioppo, Berntson a Klein ) – rôzne fyziologické vzrušenie = rovnaké emócie – rovnaké fyziologické vzrušenie = rôzne emócie Zvratová teória – M. Apter, 1989 – Ku každému stavu existujú dva protiklady:  – protipól v rovnakom mode (spôsobe) – protipól na hedonicky prevrátenej krivke druhého modu – príklad: – Pri poklese vzrušenia je protipólom príjemného vzrušenia nuda, pri zvrate modu je protikladom príjemného vzrušenia úzkosť súčasný model emócií: