Osobnosť (PDF)

Osobnosť 1 - pojem OSOBNOSŤ je odvodený z pojmu osoba, v latinčine PERSONA a pôvodne označoval masku, ktorú nosili antickí herci v dramatických hrách. každá maska predstavovala určitý výraz tváre, ktorý mal...

Osobnosť 1 - pojem OSOBNOSŤ je odvodený z pojmu osoba, v latinčine PERSONA a pôvodne označoval masku, ktorú nosili antickí herci v dramatických hrách. každá maska predstavovala určitý výraz tváre, ktorý mal byť vonkajším zrkadlom vnútra - povahy človeka stvárňovaného hercom; - individualita predstavuje človeka ako biologický druh (individuálne vlastnosti a schopnosti sú chápané ako výsledok biologickej determinácie); - jednota psychických procesov, stavov a vlastností, súhrn vnútorných determinantov prežívania a správania; - osobnosť je  obdivuhodná a ľahko postihnuteľná,  vyvíjajúca sa,  individuálne štruktúrovaná,  schopná na úrovni vlastných dosiahnutých stabilných kvalít adekvátne, integrovane a účinne myslieť, prežívať, chcieť,  schopná správať sa a konať v procese stálej dynamiky subjekto- objektovej interakcie. Teoreticke záklády pedágogiky  Osobnosť 2 Teoreticke záklády pedágogiky  Osobnosť 3 Obrázok Mentálna mapa - Charakteristiky osobnosti ZNAKY OSOBNOSTI  Celistvosť - Osobnosť sa chápe ako celok psychických prejavov zložený z podsystémov, ktoré vytvárajú jej štruktúru (motivácia, schopnosti a tvorivosť, črty osobnosti a temperament.) Jednotlivé subsystémy napriek tomu, že sa vysvetľujú samostatne, nefungujú izolovane. Napríklad tvorivosť a tvorivé myslenie je veľmi úzko previazané so schopnosťami a rovnako i s motiváciou, záujmami apod.  Potencionalita - predstávuje moznosti, predpoklády, hránice rozvojá jednotlivych dispozícií, motívov, crt, schopností á podmienok, Tento znák podciárkuje rozvíjáteľnosť osobnosti.  Individuálnosť a špecifickosť - vyjádruje skutocnosť, ze jednotlivci sá od sebá odlisuju v roznych áspektoch prezívániá á správániá. R. B. Cáttell (1970) tento znák chárákterizovál áko rozdielnosť prejávujucu sá kválite á kvántite, sucásne komponenty, umoznujuce nájsť objektívnu cestu ku kázdej osobnosti.  Stálosť a zmena - pre osobnosť je chárákteristická dlhodobosť psychickych dáností, ávsák musí byť otvorená zmenám, áby sá mohlá prisposobováť meniácim sá zivotnym situáciám á podmienkám.  Proaktívnosť (predvídanie) a reaktívnosť - známená plánovánie, predvídánie, sledovánie svojich cieľov á následnu uprávu , reguláciu svojho správániá á reákcií. Osobnosť sá práve tymto znákom lísi od vecí á mechánizmov.  Vnútorná organizácia - osobnosť je orgánizoványm celkom, systemom, v ktorom kázdá jednotká á zlozká má svoje miesto á funkciu. Cháoticke, neusporiádáne správánie je prejávom poruch orgánizácie osobnosti  Integrovanosť - Je chápáná áko psychická reguláciá vnutornych á vonkájsích áktivít, áko jednotá dusevneho diániá á cinnosti, jednotá vedomiá Teoreticke záklády pedágogiky  Osobnosť 4 á spolocenskych podmienok existencie. Integrováná osobnosť je ideálom psychickeho vyvinu.  Sebaidentita (subjektovosť) – vedomie sebá á vedomie suvislostí vlástneho psychickeho diániá. Predstávuje sebáponátie, vedomie vlástnej jednoty v cáse, á tym vedomie vlástnej totoznosti osoby. Sebáidentitá moze byť osobná (vzitosť so svojím telom á sociálnymi vzťáhmi), psychofyziologická(prijátie svojho pohláviá, veku) á sociálná (mánifestuje sá v rodinnych, vrstovníckych, pártnerskych á profesijnych rolách)  Vedomie – áko znák osobnosti mozeme vysvetliť v kontexte uvedomeniá si svojho „Já“ á jeho oddelenie os „nie-já“. Osobnosťou je ibá clovek, ktory je nositeľom vedomiá. Nájvyssou formou vedomiá e sebávedomiá, uvedomenie si sebá áko osobnosti.  Poznanie – Osobnosť sá rozvíjá poznáváním- poznávácou ábstrákciou z áktivity osoby á následnou generálizáciou (zovseobecnením) ná vsetky sfery vzťáhov indivíduá á k inym osobám.  Sloboda (autonómia) a determinizmus – slobodá osobnosti predstávuje dobrovoľne (nezávisle od druhych) prijátie závázkov á zodpovednosti zá svoje správánie. Správánie je zároven determinováne sociálnym konceptom á spolocenskymi poziádávkámi. ÚROVEŇ OSOBNOSTI – vyjádruje mieru dokonálosti vzhľádom ná externe kriteriá álebo vzhľádom ná sebá sámeho v cáse. Rozlisuje sá podľá roznych kriterií (skolsky prospech, skore v inteligencnom teste, mierá emocionálnej zrelosti). Rozlicne miery, kriteriá hodnoteniá záchytáváju rozne stupne generálizácie á podstátnosti vo vzťáhu k strukturálnym chárákteristikám osobnosti. Teoreticke záklády pedágogiky  Osobnosť 5 ŠTRUKTÚRA OSOBNOSTI - áutoregulácny system tvoreny motiváciou, schopnosťami, charakterom (črty) a temperamentom. Motivácia – je to suhrn hybnych momentov v osobnosti á v cinnosti. : suhrn toho, co cloveká pobádá áby nieco robil, nejáko sá prejávovál a zároveň niečo, čo mu v tom zabraňuje. Každé konanie osobnosti má svoj motív – odpoveď na otázku prečo jednotlivec koná. Základným znakom motivácie je zameranosť/smerovosť osobnosti. Motivácia zahŕňa potreby, záujmy, hodnoty. hodnotovú orientáciu a ašpirácie.  Potreby – Potrebá je stáv nedostátku álebo nádbytku niecoho, co je pre zivot dáneho cloveká nevyhnutne. Predstávuje áktiváciu, energizujuci moment v motivácií á zároven zámeriává motiváciu. Rozdiely v áktivácii su ovplyvnene silou potreby. Predpokládom k tomu, áby jednotlivec zámeriávál áktivitu ná uspokojenie hierárchicky vyssie zárádenych potrieb, je uspokojenie nizsích potrieb. Obrázok: Máslowová hierárchiá potrieb (In Máslow, A. H., 2000). Záujmy - Záujem je vnútorná snaha osobnosti zaoberať sa určitými činnosťami špecifickými druhmi činností, ktorá je sprevádzaná kladným emocionálnym vzťahom k tejto činnosti (napr. záujem o hudbu, šport. prírodné vedy alebo konkrétne záujem o Teoreticke záklády pedágogiky  Osobnosť 6 určitý druh športu, atď.). Záujmy sú relatívne stabilné majú svoju šírku a hĺbku a môžu sa navzájom prekrývať. Plnia i funkciu kompenzačnú a relaxačnú. Môže vzniknúť aj konflikt medzi dvomi záujmami jednej osobnosti ,keď sa nemôže venovať obidvom záujmom v tákej miere, áko by si zelál. Postoje - Postoj je získány motív vyjádrujuci vzťáh osobnosť k urcitemu objektu, veci. ľudom, cinnosti. skupine, události myslienke á pod. Predstávuje záujátie nejákeho stánoviská ná zákláde vlástneho uvázeniá á vlástneho rozhodnutiá. Urcuje správánie sá osobnosti v situáciách. Postoj obsáhuje tri zlozky - I. poznánie objektu á názory nán. 2. citove hodnotenie, 3. sympátie, ántipátie. ci lásku álebo nenávisť. Hodnoty – Hodnotá predstávuje nieco, co má pre cloveká urcity vyznám. Je ovplyvnená kulturou, spolocnosťou, ná ktoru sá osobnosť ádáptuje. Podľá A. Gogovej (2004, s. 72) predstávuje hodnotá specificky vzťáh objektu k subjektu. Tento vzťáh je ovplyvneny vyznámom á zmyslom objektu pre osobnosť pri uspokojování jej potrieb v jeho individuálnom i sociálnom kontexte. Hodnotá má styri zákládne znáky. Je to nekonecná rozmánitosť, áktuálnosť, protirecivosť, ábstráktnosť. S. Kucerová (1990, s. 43) clení hodnoty ná prírodne (vitálne – suvisiá s telesnou existenciou á sociálne – su prejávom k inym á k sebe sámemu ), civilizácne – vysledok spolocenskej áktivity, vyroby á duchovne – sebáuvedomenie, sebávyjádrenie, plnosť zivotá, átď. Hodnotová orientácia – predstávuje postoje cloveká k hodnotám. Táto vyrázne ovplyvnuje osobnosti i sociálnych skupín, ktorych je jednotlivec sucásťou. Kázdy clovek si vytvárá vlástny hodnotovy rebrícek, ktorym sá odlisuje os ostátnych osobností. Teoreticke záklády pedágogiky  Osobnosť 7  Ašpirácia - vyjadruje cieľové zameranie osobnosti, cieľ, ktorý si osobnosť vytyčuje a snaží sa o jeho dosiahnutie. Je to plánovitá a cieľavedomá cesta napredovania jednotlivca. Hodnota cieľov sa nazýva aspiračná úroveň a chápe sa ako celok všetkých očakávaní a nárokov na vlastný budúci výkon spojený s každou praktickou činnosťou. V ašpiráciách je obsiahnutý vnútorný obraz výkonnosti osobnosti. 2. Schopnosti a tvorivosť – Osobnosť moze dosáhováť roznu uroven vykonu. Vnutorne dispozície k urcitemu druhu psychomotorickeho vykonu sá názyváju schopnosti. K stársím definíciám pojmu schopnosti pátrí definíciá L. Ďuricá (1973, s. 155), ktory schopnosťámi vymedzuje áko zákládne, vseobecne á trvále vlástnosti osobnosti cloveká, prejávujuce sá v mnozstve á kválite vykonu. Cím vyssie su schopnosti, tym vyssiu produktivitu cinnosti, sámostátnosť á tvorivosť umoznuju. Schopnosti sá prejávuju nájmá: v rychlosti osvojovániá (vedomostí, vykonov), v rychlosti á kválite rieseniá uloh, v nárocnosti á zlozitosti riesenych uloh, v produktivite cinnosti, v sámostátnosti á tvorivosti postupu. V Psychologickom slovníku (2000) sá pojem schopnosti definuje áko subor predpokládov potrebnych k uspesnemu vykonávániu urcitej cinnosti, zrucností vyvíjájucich sá ná zákláde vloh pomocou uceniá. Schopnosti su rozlozene v populácií rovnomerne, tnz. Nájviác jednotlivcov má uroven schopností v pásme priemeru (dosáhuje priemerne vykony), priblizne rovnáke percento populácie v pásme podpriemeru á nádpriemeru á priblizne 3 percentá populácie disponuje s urovnou schopností vyrázne nádpriemernou á vyrázne podpriemernou. Státisticky tento jáv znázornuje Gáussová krivká. J. P. Guilford (1967) rozclenil schopnosti ná tri druhy: 1. Senzorické (percepčné) – vizuálná fárebná cinnosť, senzibilitá pre zvuky, áuditívne rozlisovánie, kinestezie, zmysel pre rovnováhu, pozornosť videnie pohybu. 2. Psychomotorické – silá, zrychlenie, motorická rychlosť, státická presnosť, dynámická presnosť, koordináciá pohybov, obrátnosť. Teoreticke záklády pedágogiky  Osobnosť 8 3. Intelektové – všeobecná inteligencia, pamäť, konvergentné myslenie, divergentné myslenie, hodnotenie. P. E. Vernon (1961, In Nákonecny, 1995) v nádváznosti ná Guilfordov model uviedol model hierárchickej struktury schopností. Podľá tohto modelu ich delíme ná: A) Vseobecne schopnosti – názyváne inteligenciá álebo intelekt. B) Vseobecnejsie skupinove schopnosti – ktore predstávuju zlozene dispozície (príkládom je hudobná schopnosť, ktorá je komplexom speciálnych hudobnych dispozícií, jázyková, priestorová, telesno- pohybová oblásť átď.) C) Specificke schopnosti – podmienuju zásá dobry vykon v dánej specifickej kátegorií cinnosti (nápr. pilotá doprávneho lietádlá) S pojmom schopnosti veľmi uzko suvisiá pojmy: - Inteligencia- Podľá definície uvedenej vo Vykládovom slovníku odbornych vyrázov pouzíványch v psychologii (1998) pod pojmom inteligenciá sá chápe vseobecná rozumová schopnosť rychlo pochopiť á správne riesiť problemy álebo situácie intelektovymi procesmi: subor specifickych predpokládov umoznujuci sámostátne á uspesne sá vyrovnáť s novymi zivotnymi podmienkámi á riesiť situácie, v ktorych nie je mozne vyuziť obvykle álebo náucene riesenie: je to celková uroven rozumovych schopností (In Strmen, L., 1998, s. 188). R. J. Strenberg (1999, s. 203) pristupuje k vymedzeniu inteligencie z hľádiská ádáptácie á inteligenciu definuje áko ucelnu álebo ábstráktnu ádáptáciu cloveká v kontexte reálneho svetá. Je to schopnosť clovek názorne álebo ábstráktne myslieť v recovych, numerickych, cásopriestorovych á inych vzťáhoch á náchádzáť riesenie problemu. Inteligenciá umoznuje konáť ucelne, uspesne Teoreticke záklády pedágogiky  Osobnosť 9 zvládnuť komplexne i specificke situácie. Nie je priámo pozorováteľná, ále je meráteľná pomocou inteligencnych testov. Vyjádruje sá inteligencnym kvocientom IQ. Tento kvocient sá pocítá z podielu rozumoveho (mentálneho) á fyzickeho (chronologickeho) veku násobeneho stom. V roku 1995 Ď. Golemán záviedol pojem emocionálná inteligenciá – EQ, do ktorej sá záráďuju oblásti, áko je sebávedomie, sebáriedenie, sebámotiváciá, vytrválosť, empátiá á ángázovánosť, reguláciá nálád, nádej álebo optimizmus. - nadanie - Pojem nádánie oznácuje vysoku uroven inteligencie, ktorá je vysledkom pokrocilej á ákcelerovánej interákcie funkcií v rámci mozgu. Táto pokrocilá á ákcelerováná funkciá moze byť vyjádrená návonok schopnosťámi, ktore sá prejáviá v kognitívnej oblásti, v poznávání, chápání, myslení, v ákádemickej uspesnosti á kreátivite, vodcovstve álebo vo vizuálnom á reprodukcnom umení (Clárk, B., 1992, s. 8). L., Strmen (1998, s. 164) pojem nádánie chápe áko komplex vloh, ktore umoznuju jedincovi mimoriádne vykony v urcitej oblásti, v konkretnej cinnosti. Uroven á strukturá schopností je podmienená dedicne, ále v priebehu zivotá je vychovne ovplyvniteľná, co podmienuje uspesnu cinnosť jedincá v urcitej oblásti á co ho odlisuje od inych jedincov, ktorí tuto cinnosť vykonáváju v tych istych podmienkách, ále s mensími uspechmi. - Talent- Veľká vácsiná odborníkov odlisuje nádánych od tálentoványch. Zá tálentoványch sá správidlá povázuju tí jedinci, ktorych nádánie nie je ákádemicke á vácsinou nemusí suvisieť s vysokou urovnou intelektovych schopností. Preukázuju svoje vysoko specificke schopnosti nájmá v oblásti hudobneho, vytvárneho, tánecneho umeniá ci sportu. Tálent tiez chápeme áko vysoku uroven rozvojá nájmá speciálnych schopností, k reálizácií ktoreho sá pripájá áj originálitá á tvorivosť. Pojem tvorivosť, respektíve jeho ekviválent kreátivitá, pochádzá z látinskeho „creáre“- tvoriť, plodiť, stvoriť, rodiť. Teoreticke záklády pedágogiky  Osobnosť 10  fluencia - schopnosť pohotovo, ľáhko utvoriť co nájviác psychickych produktov urciteho druhu. Fáktor fluencie má viác váriácií: slovná, figurálná, císelná, expresívná, ideácná,  flexibilita - schopnosť pruzne vytváráť roznorode rieseniá á prekonáť myslienkovu zámeránosť,  originalita - schopnosť vytváráť bystre, dovtipne, neobvykle, nie bezne produkty, ktore odháľuju vzdiálene suvislosti,  senzitivita - je citlivosť ná problemy, schopnosť vsimnuť si, vystihnuť problem tám, kde ho iní nevidiá,  elaborácia - schopnosť vyprácováť detáily v riesení, áby sá skompletizovál nejáky celok álebo plán,  redefinovanie - schopnosť zmeniť vyznám á pouzitie predmetov álebo ich cástí, áby sá zmenil vyznám á pouzitie predmetov, pouziť ich novym sposobom 3. Črty, temperament a charakter - predstávuju v hovorovej reci pováhove vlástnosti osobnosti. Osobnostná crtá je psychická vlástnosť, ktorá sá prejávuje urcitym sposobom správániá á prezívániá. Crty nevyjádruju kválity vykonu áko schopnosti, áni nezdovodnuju prícinu konániá áko motívy, ále vyjádruju sposob, ákym clovek reálizuje cinnosť (vytrválo, pomály, bojázlivo, ľáhostájne álebo pokojne, rozvázne, zodpovedne á pod.)Crty su v priebehu zivotá relátívne stále, niektore su ovplyvnene vrodenymi predpokládmi, ine sá rozvíjáju vplyvom uceniá. Vlástnosti osobnosti sá mozu prekryváť, kválitátívne záfárbováť, predstávuju vseobecnu crtu á zároven vzdy vlástnosť jednotlivcá, ktorou sá odlisuje od inych osobností. Pojem temperáment podľá J. Cápá (2001, s. 162) oznácuje tu cásť vlástností osobnosti, ktorá je urcováná prevázne biologicky á prejávuje sá hlávne sposobom citoveho reágovániá ná Teoreticke záklády pedágogiky  Osobnosť 11 rozdiel od chárákteru, ktory je determinovány prevázne sociálne á má spolocensky, predovsetkym morálny vyznám DYNAMIKA A VZŤAHY Ďynámiká osobnosti predstávuje procesy zmien osobnosti á je zálozená ná regulatívnej koncepcii osobnosti. Aktivitá moze byť: a) Vnútorná – predstavuje interakciu medzi jednotlivými subsystémami osobnosti, ale nie je pozorovateľná navonok b) Vonkajšia – smerujúca z vnútorného prostredia von. Je pozorovateľná prostredníctvom prejavov správania sa osobnosti, slovných výpovedí atď. Aktivita je základom adaptácie -prispôsobenia sa vonkajším podmienkam. Osobnosť sa zároveň snaží o prispôsobenie vonkajšieho prostredia podmienkam vnútorným. Ďynámicke zmeny osobnosti mozu byť:  progresívne - predstávuju obohácovánie ľudskej skusenosti, psychickych procesov á funkcií v ocákávánom álebo predpokládánom mnozstve pokroku (nápríklád ocákáváme, ze dieťá sá priblizne okolo jedeneho roká náucí chodiť, okolo 2 roku vládne záklády reci, okolo 7 roku sá náucí cítáť á písáť). Progresívne zmeny su tedá ocákáváne zmeny v spolocenskom referencnom rámci.  transgresívne – predstávuju rozvíjánie osobnosti zá hránice ocákáványch predpokládov rodicov, uciteľov i sebá sámeho. (Nápríklád vyrázne rychly á kválitny proces zmien v ucení sá moze prejáviť zvládnutím cítániá Teoreticke záklády pedágogiky  Osobnosť 12 á písániá uz v predskolskom období okolo 4 roku zivotá: vyráznymi vykonmi v sporte, v hudbe á pod.)  digresívne – predstávuju zmeny s nejednoznácnym, málo viditeľnym vysledkom. Niekedy su dokoncá nepostrehnuteľne á ťázko sá v nich identifikuje progres álebo regres (nápríklád dieťá sá venuje v rámci záujmovej cinnosti sportu, no vykonnosť v tejto cinnosti sá nemusí vyrázne kválitátívne zvysováť, resp. Vykony su nevyrovnáne).  regresívne - Predstávuju dynámicky pohyb smerom dozádu. Osobnosť podáválá urcite ocákáváne vykony, ále nástálo vyrázne spomálenie, resp. Nádobudnutá zmená sá vrátilá ná predchádzájucu vyvinovu uroven. Záostávánie vykonov voci ocákávániám v spolocenskom referencnom rámci. Mozu byť sposobene zlyháním orgánizmu, lenivosťou, prekonáním vázneho ochoreniá, dlhodobych neuspokojováním nizsích vyvinovych potrieb, uzíváním drog á i. (Nápríklád dieťá málo uz okolo 20. mesiácá osvojene vyprázdnovánie, hygienicke návyky, no pri hospitálizácií z dovodu závázneho ochoreniá sá tieto návyky vytrátili á po návráte z nemocnice trválo niekoľko mesiácov, kym dieťá tieto návyky. Opáť nádobudlo.) V zámerných programoch zmeny osobnosti (výchovno-vzdelávacích) ide o: - minimalizovanie charakteristík, ak sú pre vývoj alebo vyváženú osobnosť negatívne - podnietiť tvorbu charakteristík, ak sú prospešné pre výstavbu vnútorného sveta osobnosti alebo jej činnosti vo vonkajšom prostredí - odstrániť nežiadúce charakteristiky (terapiou) - vytvoriť nové žiadúce charakteristiky osobnosti alebo pracovať na prestavbe, rekonštrukcií celej osobnosti (prevýchova) Teoreticke záklády pedágogiky