Bakterie PDF

BAKTÉRIE Baktérie sú jednobunkové prokaryotické organizmy mikroskopických rozmerov od 1 - 10 μm. Obývajú rozličné biotopy, sú vo vzduchu, vo vode, v pôde, na povrchu i vo vnútri organizmov. Štúdiom baktérií sa zaoberá bakteriológia. Za zakladateľov tohto odboru považujeme L. Pasteura a R. Kocha. R....

BAKTÉRIE Baktérie sú jednobunkové prokaryotické organizmy mikroskopických rozmerov od 1 - 10 μm. Obývajú rozličné biotopy, sú vo vzduchu, vo vode, v pôde, na povrchu i vo vnútri organizmov. Štúdiom baktérií sa zaoberá bakteriológia. Za zakladateľov tohto odboru považujeme L. Pasteura a R. Kocha. R. Koch objavil pôvodcu tuberkulózy a L. Pasteur zaviedol do lekárskej praxe profylaxiu. Je to ochranný zákrok v čase, keď ešte nehrozí riziko infekcie. V dnešnom ponímaní ide o očkovanie, ktoré má predchádzať infekčným ochoreniam. Súčasne je známy zavedením pasterizácie (rýchle zahriatie medziproduktov kvasenia na vysokú teplotu). Stavba baktérií Povrch baktérií je chránený bunkovou stenou, ktorá obsahuje peptidoglykan. Pod BS sa nachádza cytoplazmatická membrána, Vnútorný priestor vypĺňa cytoplazma. V cytoplazme je prítomné jadro - bakteriálny chromozóm (kruhový chromozóm = 1 DNA) bez jadrovej membrány. Doplnkovú genetickú výbavu nesú plazmidy. Sú to cyklické molekuly DNA, ktoré sa môžu ľahko včleniť do jadra. Niekedy obsahujú gény, ktoré zodpovedajú za rezistentnosť baktérií voči antibiotikám. V cytoplazme je veľké množstvo ribozómov. Tvar baktérií býva rôzny a pohybujú sa pomocou jedného alebo viacerých bičíkov. Často tvoria kolónie s charakteristickým tvarom. Tvar baktérií  koky – baktérie guľovitého tvaru, po rozdelení bunky môžu zostať novovzniknuté koky spolu a vytvárať: dvojice - diplokoky retiazky – streptokoky strapcovité útvary – stafylokoky balíčky – sarcíny  bacily – tyčinkovité baktérie  spirily – zvlnené tyčinkovité baktérie  spirochéty – špirálovito stočené baktérie  vibriá – rožtekovito ohnuté baktérie Rozdelenie baktérií 1. podľa zdroja uhlíka autotrofné druhy – zdrojom uhlíka je CO2, organické látky si tvoria fotosyntézou heterotrofné druhy – zdrojom uhlíka sú organické látky, ktoré získavajú rôznym spôsobom: - saprofytické druhy – rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov - parazitické druhy - parazitujú na živočíšnych alebo rastlinných hostiteľoch - symbiotické druhy – spolunažívajú so živočíšnym alebo rastlinným organizmom 2. podľa závislosti na kyslíku aeróbne druhy – pre svoju existenciu potrebujú O2 anaeróbne druhy – dokážu žiť v prostredí bez O2 fakultatívne anaeróbne druhy – prispôsobia sa životu za prítomnosti, aj neprítomnosti O2 3. podľa spôsobu získavania energie fototrofné – zdrojom energie je svetelná energia, ide o fotosyntetizujúce prokaryota, podobne ako rastliny aj oni majú chlorofyly (bakteriochlorofyl) chemotrofné – zdrojom energie je chemická energia, získavaná oxidáciou alebo kvasením Rozmnožovanie baktérií Rozmnožovanie baktérií sa deje priečnym delením bunky. Časové trvanie delenia je asi 15 – 30 minút. Predchádza mu zdvojenie (replikácia) bakteriálneho jadra, oddelenie nových jadier a následné rozdelenie bunky. Pri niektorých druhoch je známe aj pučanie. Niektoré druhy baktérií napr. bacily majú schopnosť vytvárať spóry odolné voči nepriaznivým podmienkam (napr. nepriaznivé teploty, chemikálie). Niektoré vláknité baktérie sa rozmnožujú aj rozpadom svojich vláken. Význam baktérií Hoci mnohé druhy baktérií boli a sú pôvodcami nebezpečných ochorení živočíchov, človeka (cholera, mor) i rastlín ich význam v prirodzených ekosystémoch je nezastupiteľný. Plnia dôležitú úlohu dekompozitorov (reducentov), rozkladajú odumretú hmotu organizmov a mineralizujú ju. Ich úloha sa využíva aj pri samočistení vodných tokov a v súčasnosti aj pri fungovaní biologických čistiarní odpadových vôd. V poľnohospodárstve sa používajú mikrobiálne insekticídy – proti húseniciam mlynárika kapustového. Okrem toho využívajú poľnohospodári vo svoj prospech aj symbiózu hľúzkových baktérií s koreňmi bôbovitých rastlín (napr. ďatelina). V mliekarenstve sa šľachtené druhy baktérií využívajú v kvasných procesoch na prípravu kefírov, jogurtov a kyslých mliek. Farmácia využíva ich produkciu antibiotík a vitamínov. V tele človeka žijú symbiotické baktérie, ktoré napr. napomáhajú tráviacim procesom. Bakteriálne ochorenia - v minulosti:  šarlach - je infekčné ochorenie charakterizované horúčkou, zápalom mandlí a vyrážkou.  škvrnitý týfus - je bakteriálne infekčné ochorenie prenášané všami, ktoré v polovici prípadov vedie, ak sa nelieči, k smrti.  záškrt- je akútne infekčné ochorenie. Infekčný proces sa prevažne lokalizuje v hrdle, na mandliach, niekedy v nose, občas na koži, a celkom zriedkavo na očnej spojovke. Ide o zápalový proces na slizniciach sprevádzaný zdurením lymfatických uzlín, vysokou teplotou. - súčasné:  salmonelóza – spôsobuje ju 120 typov patogénnej baktérie Salmonella alebo Schigella.  Ich prítomnosť v tráviacom systéme človeka sa prejaví do 48 hodín hnačkami, horúčkami a žalúdočnými problémami. Vhodným prostredím na ich namnoženie sú mliečne výrobky majonézy, zmrzlina, plody mora, mäsové a vaječné výrobky. V letnom období sa s konzumáciou potravín spájajú predovšetkým salmonelové epidémie. Najčastejším faktorom prenosu sú nedostatočne tepelne spracované jedlá z vajec, resp. z mäsa. listerióza – baktéria napáda bunky imunitného systému, čo sa prejavuje vysokým horúčkami alebo zdurením lymfatických uzlín. Prevenciou je dodržiavanie tepelnej úpravy a hygieny jedál (jedlo je potrebné zahriať na 70°C, uskladňovať pod 5°C). syfilis – je to chronické, pomaly prebiehajúce ochorenie prvotne postihujúce pohlavné orgány tvorbou vredov. V primárnom štádiu syfilisu vzniká na mieste vniknutia pôvodcu syfilisu nebolestivá, hladká a vypuklá vyrážka, často označovaná ako tvrdý vred. Miestom vniknutia infekcie najčastejšie býva penis, pysky ohanbia, vagína, okolie pohlavných orgánov, ústa alebo konečník. kvapavka - ochorenie má zvyčajne charakter hnisavého zápalu slizníc vylučovacích a pohlavných orgánov, niekedy tiež môže zasiahnuť konečník, alebo spojivky v očiach. tuberkulóza - pôvodca: Kochov bacil. V minulosti závažne pľúcne ochorenie. zápal pľúc - je zápal jedného alebo oboch pľúc, ktorý je zvyčajne spôsobený baktériami, vírusmi alebo plesňami. Liečba bakteriálnych ochorení Bakteriálne ochorenia sa liečia antibiotikami. Prvé antibiotikum – penicilín – bolo objavené A. Flemingom, ktorý získal za tento objav Nobelovu cenu. Časté a nesprávne užívanie antibiotík môže viesť k rezistencii (odolnosti) baktérií. Rezistentné baktérie obsahujú gén pre bielkoviny, ktoré ich chránia pred účinkom antibiotík. Náhradou za liečenie antibiotikami môžu byť probiotiká, symbiotické, telu prospešné baktérie.