Jozef Škultéty - Biography (PDF)

Jozef Škultéty 1853 Biely Potok -- 1948 Martin - Prozaik - Vychodil Maďarskú ľudovú školu v Sútore a Rimavskej Sobote - V R.S nastúpil na gymnázium 1863-67 - V Revúcej slovenské gymnázium 1867-68 - Počas školy prišiel k národnému uvedomeniu a prvé pokusy uverejnil v časopise *Svi...

Jozef Škultéty 1853 Biely Potok -- 1948 Martin - Prozaik - Vychodil Maďarskú ľudovú školu v Sútore a Rimavskej Sobote - V R.S nastúpil na gymnázium 1863-67 - V Revúcej slovenské gymnázium 1867-68 - Počas školy prišiel k národnému uvedomeniu a prvé pokusy uverejnil v časopise *Svit* (1869-70) - Po roku sa venoval pedagogickej praxi a praxi v tomto odvetví (Sučany, Vrútky a R.S → aktuár školskej inšpekcie) - 1879 → úradník v banke Slávia (Martin), učinil tak aby mal viac slobody v písaní - 1881 → redigoval s Vajanským prvý ročník obnovených *Slovenských pohľadov* (1883 (ich vydával) -- 1916) - Redaktor *Národných novín* do r. 1919 - *Slovenská knižnica* (1882), *Zborník Matice slovenskej* (1934); - Za jeho tlačové priestupky a politické postoje bol 6x zatknutý a na krátke tresty poslaný aj do väzenia - Redigovanie bolo ťažiskom jeho práce - Jeho tvorba sa odvíjala od pseudoromantizmu (tzv. matičné obdobie). - Publikoval v časopisoch Denica, Dunaj pod pseudonymami ako Slovák, Tatran.. - Jeho prozaická tvorba bola početná od rokov 1871 -- 86 napísal len 40 próz a svoju tvorbu opísal ako službu národu, neskôr však od toho upustil. - Prózy boli značné dozvukmi romantizmu a nastávajúcou realistickou generáciou - Venoval sa však aj literárnej kritike, ktorá sa spájala s *Národnými novinami* a *Slovenskými pohľadmi.* - Stal sa tak prvým kritikom svojej generácie: [Vajanský], [Hviezdoslav], Šoltésová, Vansová, [Kukučín]. \*([boli jeho idolmi) ] - Sledoval aj mladšiu generáciu: Podjavorinská, Tajovský - Nadväzoval na prácu Vlčka a jeho *Dejiny literatúry slovenskej*. - Polemizoval často aj s Osvaldovou družinou - V oblasti jazykovedy neustále sledoval činnosť európskych slavistov a komentoval ich práce. Svetozár Miloslav Hurban (Vajanský) ========================================================= 1874 Hlboké -- 1916 Martin - Študoval na viacerých ľudových školách aj gymnáziách v Rakúsku aj Nemecku (1858-66)\*, ale nakoniec zmaturoval na banskobystrickom gymnáziu r. 1867 - Hneď na to odišiel študovať právo do Bratislavy, aby sa vyhol službe v štátnom aparáte. - Už ako mladý skoro začal s tvorbou (od 10-tich) v domácom časopise *Zrnká*. - Písal potom v básnických súboroch počas štúdia (1860-72); - Zbierka PIESNE: mala 3 oddiely → Dumky pobaltské, spomienky na Baltu, navrátenie do domoviny - Niektoré básne písal po nemecky, obzvlášť keď detstvo strávil pohybom v kultúrnom svete. - Keď spoznal štúrovskú ideológiu, bola jeho inšpiráciou k rannej tvorbe. - Slovenské veršovanie ho viedlo k myšlienke nad prozódiou a sylabotonizmom, ale vtedy nebol dostatočne vzdelaný 1873 - Už počas štúdia mu vyšla v *Národných novinách* práca *Dopisy z Požúňa,* ale inak pod názvom „škola a život" *--* pod nimi sa prvýkrát podpísal ako Vajanský. O rok zložil advokátsku skúšku a neskôr sa oženil. Kariéra advokáta s vlastnou kanceláriou v Skalici sa mu nedarila, preto sa pokúšal o miesto profesora či redaktora, ale bezúspešne. V 78' bol povolaný na vojenskú službu do Bosny a Hercegoviny. Tá inšpirovala jeho činnosť a otvorila mu cestu k redakcii *Národných novín*. Bol aj spolupracovník *Orla*, ale nechal ho, nakoľko sa dostačujúco nepozdával nastupujúcej generácii. Namiesto toho redigoval *Slovenské pohľady* so Škultétym. Následne 80-te roky strávil prevažne cestovaním kvôli publicistickej a novinárskej (a trochu politickej) činnosti hlavne do Ruska a Prahy či slovanský juh. Avšak to neznamená že jeho literárna činnosť vychladla -- napísal významnejšie: - *Letiace tiene,* 1883 - *Suchá ratolesť,* 1884 - z\. *Spod jama,* 1884 -- vyjadril národno-vlasteneckú líniu svojej poézie Začiatkom 90-tych rokov sa dostal do väzenia na 1 rok za báseň *Hyenizmus v Uhrách* (1992, *Národné noviny);* bol to protest voči úradom. Zinkasoval ešte 2 tresty polročných väzení (1900, 1902). Iné diela/zbierky: z\. *Verše,* 1890 Jaroslav Vlček ============== 1860 B. Bystrica -- 1930 Praha - Jeho otec bol Čech a pracoval ako profesor na gymnáziu. Mal teda české aj nemecké kontakty, s rodinou sa presťahovali do Nemecka, ale po jeho smrti sa jeho matka rozhodla pre návrat do BB v r. 1878. - Do Prahy sa vrátil študovať na vysokú školu slavistiku a germanistiku v 1882. - Už počas štúdia publikoval práce: -  č. *Orol,* 1879, * Listy z Čiech* = zameral sa v nich na demokratických a realistických autorov a literatúru rovnako ako aj o kultúrny život. Odporoval novým estetickým prúdom - \* Pamätihodnosti*, 1880 - Neskôr pracoval aj akostredoškolský profesor v Brne a Prahe, a napokon v rokoch 1997 získal doktorát z filozofie a 1901 mimoriadnym (neskôr v 1907 riadnym) profesorom - *Literatura na Slovensku, jej vznik, rozvoj, význam a úspěchy*, 1881 = kritické posúdenie slovenskej literatúry, za slovenskú literatúru pokladá iba tú, ktor je v slovenčine. Okrem staršej slovenskej literatúry vypadli aj česky písané práce (napr. práce Štúra). - I keď presadzoval, že vedecké práce by sa mali písať v češtine, ale knihy samotné nie. - Zakladateľské dielo slovenskej literárnej histórie - Pred jeho knihou sa lit. minulosť zachytávala pomocou bio/bibliografie. - Predstavil, že by sa to malo podávať ako vývin umeleckých foriem a že ťažiskom jeho výkladov je interpretácia vývinu jednotlivých druhov - Vyzdvihol to ako „umelecký ideál" = súbor hodnôt, ktoré efinujú kvalitu a hodnotu umeleckého diela. Tieto ideály sa zameriavajú na estetiku originality, hĺbku vyjadrenia a schopnosti diela osloviť/inšpirovať. Je akýmsi meradlom podľa ktorého sa posuzuje literárna tvorba. - Na Slovensku ho uplatnil ako generačný kritik - Vajanský pre neho predstavoval koniec romantizmu a nový smer realizmu - Vyzdvihoval pozitivistický prístup a vyvolalo to voči nemu vlnu odporu od spoločnosti. - Vyjadril sa k tomu aj Vajanský ktorý povedal: „kresťanstvom preniklý idealizmus je podstatou budúcnosti literatúry." → podobne sa tak na verejnosti vyjadrovali aj iní generační autori, ale v skutočnosti súhlasili s Vlčkom. - Kvôli odporu sa musel uchýliť do Čiech, odkiaľ naďalej publikoval slovenské aj české práce - Burcoval českú verejnosť proti národnému útlaku a vyzdvihoval aktivitu slovenskej literatúry v diele *Slovensko za posledných pět let,* 1883 - Okrem kritiky sa venoval aj histórii → *Přehled dějin literatury české*, 1885 (nedokonč.) - Po tomto diele pristúpil na syntézu dejín českej a slovenskej literatúry i keď česká sa stala jeho doživotnou prácou - Predtým nehistorický mladý Vlček podcenil význam diel ako Marína a preňho nedokonale mládežnícky -- zbrklým dielom o slovenskej literatúre → vydal v 1887 oznam, že *Dějiny literatury slovenskej* (1889, reedícia) zdokonalil a opravil aj svoje hodnotenie Kollára, Sládkoviča a pod\... *Dejiny literatury slovenskej,* 1889 = neopustil v nej svoj „umelecký idál", ktorý bol meradlom literárnej histórie a preto nezahrnul všetko do dejín, čo bolo písané národnou rečou, nevzal do úvahy autorov náboženskej literatúry → od jeho vydania začala polemika katolíkov. - Tvrdil, že slovenská literatúra je súčasťou národného boja viac, než kdekoľvek inde. - Týmto dielom prekonal chápanie literatúry ako jazykového, historického či politického dokumentu - Vytvoril ucelenú koncepciu, jej vývin, ktorým vyzdvihla obdobia, spisovné a spoločensky pokrokové diela - Je priekopnícke svojou metodológiou a Vlčkova vedecká škola nadlho ovládala československú literárnu históriu - Avšak jej pozitivistické črty potláčali umelecké kritéria - Stále vychádza v nových vydaniach. Písal aj *Dějiny české literatury*, 1892 = dopĺňali sa do 30-tych rokov. Nadväzujú na slovenské dejiny literatúry. Po národnom obrodení zostal už len ako príležitostný a popularizačný autor, inak sa sústredil len na edičnú prax. Iné práce: - *Verše Janka Kráľa,* 1893 - *Obzor literární a umělecký,* (redigoval) 1899 -- 1901 - *Listy filologické*, (spoluredigoval) 1899 -- 1919 - *Naša reč*, 1917 -- 1929 OSVALDOVA LITERÁRNA DRUŽINA =========================== **Koniec 19. storočia a katolícka cirkev** - Skupina sa zameriavala na štúdium bernolákovského obdobia. - Cieľ: aktivizovať katolíkov v národnom živote. - Hlavní členovia: F. R. Osvald, Jozef Kohuth, Tichomír Milkin. - Spolupracovníci: Andrej Kmeť, Michal Chrástek, Franko Víťazoslav Sasinek, Štefan Mišík, Jozef Kompánek, František Šujanský, Martin Hojič, Gabriel C. Zaymus, Ján A. Wágner. - Snažila sa zmierniť konzervatívne postoje. - Hľadanie súvzťažností s modernou kultúrou. - Vznik generačných konfliktov a napätí, umocnených maďarizačným tlakom. - Obmedzené možnosti publikovania (napr. Spolok sv. Vojtecha, Katolícke noviny). - Staršia generácia sa orientovala hlavne nábožensky, čo bránilo prenikaniu nových myšlienok. - František Richard Osvald kritizoval redaktorov Katolíckych novín za ignorovanie slovenských autorov. - Jozef Kohuth a Tichomír Milkin sa usilovali o vznik necirkevného beletristicko-kritického časopisu. - Pokusy o založenie všeobecnej knižnice katolíckych autorov a Spolku slovenských katolíckych spisovateľov (1887) bez úspechu. - F. R. Osvald založil časopis Literárne listy (1891--1908) ako prílohu časopisu Kazateľňa. - Vydal tri ročníky zborníka Tovaryšstvo (1893, 1895, 1900). - Veľké množstvo prispievateľov, aktivity mali národnobuditeľský, literárny a jazykovedný rozmer. - Napomáhať duchovnej obrode slovenského života. - Umelecká literatúra: Izidor Žiak Somolický, Dlhomír Poľský, Ján Ďateľ, Martin Medňanský. - Tretí ročník Tovaryšstva (1900) obsahoval veselohru Jozefa Gregora Tajovského „Ženský zákon". - Aktivity skupiny mali podnietiť katolíkov k zapájaniu sa do národného života. - Po zániku časopisu v roku 1908 sa väčšina tvorcov odmlčala. Pavol Országh Hviezdoslav ========================= 1849 Vyšný Kubín -- 1921 Dolný Kubín V roku 1875 vyštudoval právo a do roku 1902 vykonával rozličné funkcie od advokáta cez podsudcu a vedúceho filiálky Tatra Banky. V 1902 sa naplno venoval literárnej činnosti, kým sa mu rapídne nezhoršil stav v r. 1921. Už počas gymnázijných rokov začal tvoriť prvé diela v maďarčine a nemčine, čo mu dalo pochvalu od profesorov. Onedlho mal národné precítenie podmienené oravskými národovcami a od r. 1867 intenzívne tvoril slovenské básne. Vydali sa v časopise ako *Básnické prviesenky Jozefa Zbranského* (1868). - Venované boli hlavne Sládkovičovi a vyjadril v nich vzťah k rodnému kraju, duchovným tradíciam a slovenskému ľudu. S týmto zápalom pokračoval v tvorbe v almanachu Napred (1871). Vyvolalo to však ostrú kritiku staršej generácie. Ďalej sa najplodnejšími rokmi stali 1879-99, kedy napísal vrcholné lyrické a epické diela, ktoré sa publikovali hlavne v Slovenských pohľadoch. Zo štyroch literárnych druhov -- lyriky, epiky, drámy a básnického prekladu - treba u Hviezdoslava na prvé miesto klásť lyriku, pretože ona je kľúčom k ideovej interpretácii celého jeho diela a je stále prítomná v každej etape tvorby. Charakterizuje ju tendencia komponovať veľké cykly. - 1880 -- *Krb a vatra* = završuje etapu mladistvého lyrizmu, nevyšla samostatne, ale zrekonštruovane v r. 1958 (Básnické zrenie) - *Letorosty* *I -- III* (1885-95) = Lyrické cykly - Sonety, ktoré sú prvým väčším znelkovým cyklom v modernej slovenčine a súčasne v sylabotonickom veršovom systéme, nastoľujú protiklad medzi ideálnym svetom umenia a bolestnou skutočnosťou. Rozpor medzi túžbou po čistom umení a národnou a sociálnou angažovanosťou slovenského básnika je aj v centre prvého cyklu *Letorostov*. V *Letorostoch I* Hviezdoslav hneď na začiatku určil základnú vlastnosť svojej poézie: úprimnosť. - *Žalmy a hymny* (1886) - *Sonety* (1898) Hájniková žena (1884) = lyricko-epická skladba. Rozoberá konflikt medzi jednoduchým ľudom a vrchnosťou, reprezentovanou v postavách hájnika Miša a jeho ženy Hanky. Dielo sa sústreďuje na mravné hodnoty a morálne dilemy. Ežo a Gábor Vlkolinský (1890 -- 1891) = eposy, reflektujú život slovenskej dediny a majú silnú realistickú líniu, pričom sa zameriavajú na zemianske prostredie a jeho úpadok. Tieto všetky diela písal počas žitia a pôsobenia v Námestove. Začiatkom 20. storočia sa vrátil do Dolného Kubína. Začal sa sústrediť najmä na preklady literárnych velikánov ako Shakespear, Goethe, Puškin a pod. V záverečnom štádiu literárnej aktivity napísal drámu *Herodes Herodias* (1909) a napokon kritizoval prvú svetovú vojnu prostredníctvom cyklu *Krvavé sonety* (1919). Ľudovít Vladimír Rizner ======================= 1849 -- 1913 (Zemianske Podhradie) Štúdia počas 60. rokov musel prerušiť, aby sa staral o chorého otca a stal sa pomocným učiteľom v rodisku Zemianske Podhradie. V r. 1870 sa stal riadnym učiteľom. Vo svojom rodisku pôsobil až do smrti. - Jeho literárna činnosť bola najmä ľudovýchovná, pedagogická a popularizačná. - V roku 1869 začal prispievať ľudovovýchovnými a popularizačnými článkami v rozličných časopisoch a novinách (Národné noviny, 1871; Národný hlásnik, 1869-88\...) - Ten istý rok s J. Holubym v mieste svojho bydliska založili čítací spolok a knižnicu. V r. 1877 sa pokúsil tak po celom Slovensku vybudovať sieť knižníc či už obecných alebo školských, ale túto činnosť mu úrady zakázali. V 70. rokoch sa zaoberal praktickými otázkami pedagogickej práce v podobe časopiseckých článkoch (učebnice prírodopisu, 1875; dejepisu a zemepisu, 1875.. pre ľudové školy.) Tvorba pre deti a mládež: - *Zo života malých* (1883) - *Našim maličkým* (1883) - *Kytka z Tatier* (1885) = antológia veršov od rôznych slovenských autorov - *Zo slovenskej chalúpky* (1886) = ľudové rozprávky Jeho verše a poviedky mali ľudovýchovnú a pedagogickú funkciu, pričom v literatúre pre deti aj dospelých volil rovnaké ciele a prostriedky. Od konca 70. rokov sa venoval vlastivedeckému výskumu svojho blízkeho okolia. Časť materiálu uverejnil v Slovenských pohľadoch a v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Z jeho rukopisnej pozostalosti vyšiel *Denník z rokov 1889 -- 1900* Najrozsiahlejším dielom, do ktorého vložil značnú časť života je *Bibliografia písomníctvoa slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900.* Ján Čajak =============================== 1863 Liptovksý Ján -- 1944 Petrovec Syn básnika Janka Čajaka (štúrovského básnika), po otcovej smrti vyrastal v národne uvedomelom prostredí. Matka, rodená Medvecká, sestra Terézie Vansovej, sa po smrti manžela vydala za Pavla Dobšinského, čo podčiarklo literárne a národné ovzdušie, v ktorom Čajak vyrastal. Základné vzdelanie získal doma. Učiteľská príprava v Lučenci (1881), kde ho pre národnú činnosť vylúčili. Nasledovala maturita v Banskej Štiavnici (1884). Krátko študoval na evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave, odkiaľ bol z dôvodu panslavizmu vylúčený. Odišiel pracoval v advokátskej kancelárii Petra Jamnického v Pezinku. V '89 zložil pedagogickú skúšku v Kláštore pod Znievom a začiatkom 90. rokov sa presťahoval na Dolnú zem, kde začal pracovať v kultúrnom živote dolnozemských Slovákov, v miestach ako Selenča a Petrovec. Tam začal aktívne prispievať do rôznych slovenských periodík a zapojil sa do kultúrno-výchovnej činnosti (prispieval do Národných novín, Slovenských pohľadov\...) - **Predaj hory** (1903) -- Prvá prozaická práca, krátka poviedka s námetom z ľudového prostredia. - **Pred oltárom** (1903) -- Rozsiahlejšia poviedka so sociálnou tematikou, zachytáva realistický obraz slovenského vidieka. **Dolnozemská tematika**: Dolnozemskej tematike zostal verný cez 40 rokov - Diela ako „*Vysťahovalec*" (1905), „*Obyčajná* *história*" (1906) kritizujú spoločenské problémy a ponúkajú riešenia blízke hlasistickému programu. - Vrcholné poviedky: „*Únos*" (1907), „*Vohlady*" (1908), „*Ecce* *homo*" (1913), „*Cholera*" (1914) -- široké spektrum štýlov od irónie po komiku. - Jediný román „*Rodina Rovesných*" (1909) pod pseudonymom Aliquis; realistická kritika spoločenského úpadku pod vplyvom maďarizácie. - *Vysťahovalec* (1905) -- Kritická próza, ktorá sa zaoberá témou vysťahovalectva a spoločenskými problémami dolnozemských Slovákov. Text otvára sociálne otázky a ukazuje Čajakovo vnímanie života v dolnozemskom prostredí. - *Cholera* (asi 1914) -- Poviedka, ktorá výrazne vystihuje prostredie dolnozemských Slovákov a rieši ich vnútorné i vonkajšie problémy. Jej široké štýlové rozpätie od irónie po vážnu sociálnu reflexiu robí z nej jednu z vrcholných Čajakových próz. - *Zápisky z* *rukojemstva* (1923) -- Dokumentárna próza, v ktorej opisuje svoje skúsenosti z čias internácie počas prvej svetovej vojny. Hoci nemá hlbokú literárnu hodnotu, je významná ako svedectvo o dobovej histórii. Na sklonku života plánoval román z dolnozemského prostredia a román o Hviezdoslavovi, ktorý už nestihol dokončiť. Martin Kukučín ============== 1860 Jasenová -- 1928 Lipik - Narodil sa 17. mája 1860 v Jasenovej (Slovensko), v rodine sedliakov prezývaných Soltysovci - **1875-1878**: Učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom, kde úspešne ukončil štúdium a získal kvalifikáciu učiteľa. - **1878-1884**: Učil v Jasenovej, kde priamo poznával život dedinčanov a ich každodenné problémy.  **1885-1893**: Štúdium medicíny na Karlovej univerzite v Prahe: - Bol aktívnym členom slovenského akademického spolku Detvan, kde čítal svoje literárne práce a diskutoval o literatúre, filozofii a kultúre. - Literárne sa venoval najmä poviedkam a menším prózam, ktoré písal počas štúdia. Tematicky reflektoval študentský život, problémy vidieckej inteligencie a sociálne otázky. Jeho začiatočnícke práce z r. **1882-84 tvoria dve charakteristické skupiny**: - V prvej sú väčšinou poviedky z remeselníckeho prostredia s jasnými stopami sentimentálno-romantického klišé v postavách i kompozícii. Sú to rukopisné práce: *Čo komu súdenô, Život -- ľúbosť..* - Druhú skupinu tvoria realistické črty z dedinského života *Na jarmok, Dedinský jarmok,\...* Obe tendencie v Kukučínových literárnych prvotinách sú však vonkajším výrazom v podstate totožného procesu: hľadania umelecky najúčinnejšej podoby literatúry **o ľude a pre ľud**, čo bola jedna zo zásadných otázok slovenského literárneho realizmu. **1883**: Debutoval publikáciou poviedky „*Na hradskej ceste*" v **Národných novinách**. Postupne publikoval aj ďalšie práce v časopise **Slovenské pohľady**. Jeho rané poviedky často reflektovali dedinské prostredie s prvkami humoru a realistického zobrazenia postáv. Roky 1884-86 sú obdobím Kukučínovho umeleckého dozrievania v Jasenovej, v Šoprone i v Prahe. Patria sem poviedky a črty *Z teplého hniezda, Rysavá jalovica\...* Sú organickým pokračovaním línie prehlbujúcej sa charakterovej a psychologickej kresby, ale sú medzi nimi aj typické humoresky, založené na slovnej a situačnej komike. Ich podstatu však tvorí prienik do psychológie postáv. **1893**: Promovaný na doktora medicíny. Rozhodol sa uchádzať o miesto obecného lekára v Dalmácii. *Vianočné oblátky* (1890)**,** *Keď báčik z Chochoľova umrie* (1890), *Zápisky zo smutného domu* (1894) **Dalmatínske obdobie** **6. január 1894**: Prišiel na ostrov Brač, kde sa stal lekárom v obci Selca, vďaka rodine Didolićovcov, s ktorými sa spriatelil počas štúdií v Prahe. Dalmatínske motívy sa spájajú s autorovou vnútornou problematikou, v ktorej na prvý plán preniká nostalgia za domovom a pocity osamelosti nápadné najmä v poviedke *Mišo II* (1901). **1904**: Oženil sa s Pericou Didolićovou, dcérou svojho priateľa a podporovateľa. Písal poviedky a príspevky s dalmatínskou tematikou, ktoré publikoval v **Slovenských pohľadoch**. Do jeho tvorby sa dostávali prvky nostalgie za domovom a prepojenie prírodného prostredia Dalmácie s jeho vnútorným svetom. *Dom v stráni* (1903-1904) -- prvý veľký román s témou dalmatínskeho prostredia a sociálnych rozdielov. 1907 manželia odišli do Južnej Ameriky, v 1908 sa usadili v Chile v meste Punta Arenas medzi tamojšími juhoslovanskými vysťahovalcami. Bol mimoriadne obľúbeným lekárom členom a funkcionárom viacerých svojpomocných spolkov. Po príchode do Južnej Ameriky r. 1907 mal Kukučín dosť existenčných starostí. Preto sa predpokladalo, že spisovateľskú prácu zanechal a písať začal znovu až tesne pred návratom na Slovensko. Sú však viaceré dôkazy, že písal počas celého juhoamerického pobytu. Pripravoval si texty pre budúce literárne diela. A tak pomerne skoro po vzniku ČSR sa začali zjavovať v Slovenských pohľadoch jeho prvé práce a hneď po návrate pripravil do tlače *- Prechádzka po Patagónii* (1922) a *Dojmy z Francúzska* (1923). Po vznikla Československej republiky však hneď hľadal možnosť návratu a nadviazal písomný kontrakt najmä s Jozefom Škultétym. Návrat na Slovensko musel odložiť pre hospodársku krízu v Chile, ktorá mu znemožnila usporiadať si majetkové veci. Po návrate na Slovensko r. 1922 Kukučín zbieral a študoval materiál k historickým románom z romantických čias národného obrodenia. Aj keď im nestačil dať definitívnu podobu, predstavujú monumentálne vyvrcholenie jeho diela. Sú to romány *Lukáš Blahosej Krason, Bohumil Valizlosť Zábor* **1923-1925**: Pobyt striedavo v Chorvátsku (Zadar, Split, Záhreb) a na Slovensku. V r. 1927 sa s manželkou usadili v Lipiku. Pavol Socháň ================================== 1862 Vrbica -- 1941 Bratislava Študoval na gymnáziu v Kežmarku v rokoch 1868--1872, odkiaľ bol vylúčený z národnostných dôvodov. Pokus o ďalšie štúdium na učiteľskom ústave v Lučenci (1879--1881) tiež skončil vylúčením zo všetkých škôl v Uhorsku pre rovnaké dôvody. V rokoch 1881--1884 študoval na Štátnej maliarskej škole v Prahe a v roku 1882 spoluzakladal slovenský študentský spolok Detvan. Pokračoval na maliarskej akadémii v Mníchove (1885--1886). o krátkom pobyte na Morave organizoval výstavy slovenských krojov a výšiviek (Martin a Praha 1887-1895). V rokoch 1893--1912 žil v Martine, kde sa živil fotografovaním a napísal niekoľko divadelných hier. Režíroval v Slovenskom spevokole a pomáhal založiť Slovenskú múzejnú spoločnosť. V roku 1912 odišiel do Prahy a neskôr počas prvej svetovej vojny do USA, kde spolupracoval s krajanskými novinami a časopismi a zapojil sa do československého národného odboja. V roku 1919 sa vrátil na Slovensko, bol tlačovým referentom na Ministerstve unifikácie v Prahe a edaktor rôznych periodík. Diela: **„***Civilné manželstvo***"** (prvotina, publikované v **Slovenských pohľadoch** 1888) - *„Sedliacka nevesta***"** (1910) - **„***Honorár***"** (Letopis Živeny 1906) \*obe uviedlo na scénu slovenské národné divadlo *„Jánošík a lesné víly"* (napísané a vydané v USA 1918) Rozvíjal veselohry, ktoré však nezaznamenali úspech. Bratislavský rozhlas uvádzal hry ako „*Romeo a Júlia*" (1934) a „*Hádavá dcéra alebo Koniec dobrý, všetko dobré*" (1935). Terézia Vansová =============== 1857 Zvolenská Sletina -- 1942 Banská Bystrica - Po absolvovaní ľudovej školy v rodisku študovala dievčenskú školu v Banskej Bystrici (1869--1870) a Rimavskej Sobote (1870--1871). - Dlhšie pobyty u sestier vo Zvolene, v Nižnom Skálniku a Drienčanoch, kde žila jej sestra Adela, ovplyvnili jej výchovu. Adela bola vdovou po básnikovi Jánovi Čajakovi a druhýkrát sa vydala za Pavla Dobšinského. - V roku 1875 sa vydala za evanjelického farára Jána Vansu, v rovnakom roku debutovala v časopise **Orol** cyklom básní „*Moje piesne*", ktoré boli sentimentálne a veršovo jednoduché. Počas pobytu v Lomničke písala nemeckú poéziu a prózu do **Karpathenpost** (1881--1882) a reagovala aj na smrť svojho jediného syna. - Po príchode na Pilu (1882) sa sústredila na beletristickú tvorbu, kde zúročila svoje poznanie dedinského a malomestského prostredia. Napísala viacero žánrových prác: obrázky zo života, humoresky, poviedky a drámy. **„***Potopa***"** (1886) -- jednoaktovka pre deti. **„***Sirota Podhradských**"*** (1889) - V roku 1898 založila a redigovala prvý slovenský ženský časopis **Dennica**, ktorý viedla až do jeho zániku v roku 1914. Časopis mal vlastenecký charakter, podporoval ženské vzdelanie a spolupracoval s českými autorkami. Dvojzväzkové dielo „*Môj manžel***"** (vydané ako „Ján Vansa" v roku 1938) -- autobiografické zápisky dokumentujúce jej manželstvo. Po penzionovaní manžela v roku 1911 sa presťahovali do Banskej Bystrice, kde pokračovala v literárnej činnosti a redigovala časopis **Slovenská žena** (1919--1923) **Ján Lajčiak** =============== Pribylina 1875 -- Vyšná Boca 1918 - Pochádzal z roľníckej rodiny - Po gymnáziách študoval teológiu v Prešove (1895-98) a r. 1899 sa stal kaplánom v Budapešti - Študoval orientálnu filológiu a doplňujúce teologické vzdelanie (všetko v rozmedzí 1900-1905) a výsledkom mu bol doktorát z filozofie (Lipsko) a doktorát teológie (Paríž). - Pre svoje vzdelanie bol uznávaný, ale pre svoje slobodomyseľné názory ho ortodoxní evanjelisti odsudzovali - Usadil sa vo Vyšnej Boci (1905) a tam vytrval až do smrti - Preložil *Knihu žalmov* (vyšla v 1904) z hebrejčiny a evanjeliá z gréčtiny - Jeho doktorská práca skúmala plurálové a duálové koncovky v semitských menách, v dizertácií z parížskej školy písal monografiu život a učenie Ezechiela -- pre ňu bol kritizovaný a považovaný za stúpenca krajného liberalizmu - napísal štúdiu *Naše literárne úlohy*, kde skúmal, ako slovenská literatúra ovplyvňuje spoločnosť a aké úlohy má v súčasnosti. Namiesto vyzdvihovania jednotlivých autorov sa zameral na spoločenské podmienky, ktoré tvorbu ovplyvňujú. - dielo *Slovensko a kultúra* z roku 1920 sa zaoberalo analýzou kultúrneho a sociálneho života na Slovensku. Kriticky rozoberal spoločenské, morálne a mentálne predpoklady vývoja slovenského národa a skúmal historicko-kultúrny kontext. Kritizoval problémy v spoločnosti a skúmal, čo ovplyvňuje vývoj slovenskej kultúry. Toto dielo je dodnes považované za významný príspevok k pochopeniu histórie Slovenska. V roku 1957 bolo vydané znova. **Fero Urbánek** ================ Vsetín 1859 -- Bratislava 1934 - V 1870-74 navštevoval gymnázium v Kláštore pod Znievon, ďalší rok nastúpil na gymnázium v Ostrihome, ale odtiaľ bol vylúčený pre svoje národniarske cítenie. Rok nato začala jeho literárna tvorba - Ďalšie štúdium v banskej bystrici musel prerušiť pre srdcovú chorobu - 1883 sa vrátil do rodných Dohnian na gazdovstvo, ale keď nastal hospodársky úpadok, požiar domu a smrť manželky, presťahoval sa do Trnavy (1904-1922), rok predtým ho tam zvolili za tajomníka Spolku sv. Vojtecha. - K tvorbe sa dostal na základe ochotníckeho divadla, v ktorom pracoval na viacerých pôsobiskách od herca až po autora. - Ťažiskom jeho tvorby bola prevažne dráma. Literárne dozrel práve v Dohňanoch, kde písal krátke spoločenské veselohry, salónne frašky - *Pokuta za hriech* mu vyšla v Bielkových Besedách r. 1890. ďalšie mu vychádzali knižne až v druhej polovice 90-rokov - Práve v 90-tych rokoch v Dohňanoch pôsobil aj Tajovský, spoločne písali ľudové hry zo sedliackeho prostredia = Urbánek sformoval model folklorizovanej ľudovej hry so spevmi, v riešení sociálnych problémov v dedinách, kde panovalo konzervatívne kresťanské moralizátorstvo, a tie nastupujúci hlasiti veľmi kritizovali (*Bludár, 1900; škriatok 1902*) - Po r. 1918 sa inscenácie jeho hier hrávali napr. v SND a iných mimobratislavských profesionálnych divadlách. - Detské hry s kresťanskou moralizáciou sa hrávali zvyčajne len na silvestrovských večierkoch v Martine, no ku koncu trnavského obdobia (1922) dominujú u neho hry z dedinského života (*Hriešnice, 1923; kliatba, 1931\...*) - Zo stránky jazykovej výstavby bolo pre jeho tvorbu v dialógoch typické napr. vkladanie porekadiel či prísloví, ktoré stierali osobnosti postáv. Jeho zobrazovanie dedinského života sa nejako nelíši v obrazoch skorej tvorby a ľudu v 30. rokoch. Poukazuje tak na to, že vojnové dianie bolo len vonkajšie a nemalo zásadný vplyv na dedinské prostredia, ich konflikty a medziľudské vzťahy - Aj keď písal prózy (legendy, povesti, romány\...) a poéziu (ľúbostné, príležitostné, vlastenecké verš\...) a vydávali sa mu v niektoých kalendároch či časopisoch, žiadna sa nedočkala takého úspechu, aký mali jeho divadelné hry. Iné diela: *Pytliakova žena, 1934* *Pani richtárka, 1932* *O polnoci, 1896* *Mam a klam alebo Falošné diamanty, 1904* (posledné 2 sú z tých, ktoré vyšli i knižne) **Elena Maróthy-Šoltésová** =========================== Krupina 1855 -- 1939 Martin - V ranom detstve prišla o matku. Výchova otca, evanjelického farára, a vplyv básnika Kolomana Banšella ju formovali literárne aj hodnotovo. - Vzdelanie získala na dievčenských školách v Lučenci a Veľkej (dnes Poprad), no kľúčový bol jej záujem o samoštúdium. - Po vydaji za Ľudovíta Šoltésa (1875) sa presťahovala do Martina, centra slovenského národného a kultúrneho života. - Tu sa stala vedúcou osobnosťou ženského spolku **Živena (1894-1928)** a organizovala kultúrno-vzdelávacie aktivity. - Spoluutvárala druhú vlnu slovenského realizmu Predsedníčka **Živeny** (1894--1927), podporovala ženské vzdelanie a literárnu činnosť. Prostredníctvom publicistiky a literatúry obhajovala úlohu žien v národnej práci. Začiatky:  *„Na dedine" (1881):* Poviedka realisticky zachytáva ťažký vidiecky život. Ide o jednoduchý príbeh venovaný morálnym otázkam, pričom obsahuje náznaky didaktizmu.  *„Umierajúce dieťa" (1885):* Osobná tragédia (strata dcéry Elenky) je zachytená v emotívnom a realistickom štýle. Autorka verne popisuje smútok a stratu. Tento dokumentárne poňatý dôsledný realizmus Vajanský v kritike odmietol - *„Proti prúdu" (1894**)**:* Dvojzväzkový román skúma problém slovenského zemianstva. Ústredná postava Šavelský prechádza morálnym prebudením, ktoré symbolizuje zmenu jeho vzťahu k národu. Dielo má idealizovaný charakter, no vyvolalo literárne diskusie o jeho realizme.\* - *„Moje deti" (1923--1924)*: Najosobnejšie a najznámejšie dielo. Autobiografický cyklus denníkových zápiskov o stratách v rodine (dcéra a syn). Verne a citlivo zachytáva každodennosť, lásku matky, ale aj spoločenské otázky. Preložené do viacerých jazykov. - *„Sedemdesiat rokov života" (1925):* Memoáre zachytávajúce mladé roky v Krupine, rodinný život, ale aj spoločenské prostredie slovenského obrodenia. Autorka popisuje spoločenské kontrasty, no vo vyzdvihnutej, idealizovanej podobe. Venovala sa hodnoteniu diel svojich súčasníkov, ako boli Timrava či Kukulín. Zdôrazňovala potrebu „ideálneho realizmu", no neskôr si uvedomila limity tejto koncepcie, pretože sa vzájomne odporovali. \*Šoltésovej \"ideálny realizmus\" sa najvýraznejšie prejavil v románe *Proti prúdu*. Nepochybne aj preto hneď po vyjdení vyvolal polemiku. V centre pozornosti bola totiž problematika návratu najlepších príslušníkov zemianstva k slovenskému národu. **Božena Slančíková-Timrava** ============================= Polichno 1867 -- Lučenec 1951 - Dcéra evanjelického farára, vzdelanie získala doma a na meštianskej škole v Banskej Bystrici. - Už ako dieťa prejavila záujem o literatúru, prvé pokusy zahŕňali rukopisné časopisy a poéziu. - Po návrate domov (1882) sa venovala domácim prácam. - Väčšinu života prežila v Polichne a neskôr v Ábelovej, kde po smrti otca bývala s bratom, evanjelickým farárom. - Nepodľahla konvenciám svojej doby -- zostala nevydatá, čo sa stalo predmetom jej vlastnej reflexie a jej literárnej tvorby. - Literárne pokusy Boženy Slančíkovej začali poéziou. Jej prvé básne boli publikované v rukopisnom časopise *Ratolesť (*aj názov básne nesie rovnaké meno), ktorý pripravovala so sestrou Irenou. - Obsahovali sentimentálne motívy a spoločenskú satiru, no postupne sa od tohto štýlu odklonila. - *„Za koho ísť" (1893):* Prvá poviedka zverejnená v *Slovenských novinách*. Ostrá satira na romantické predstavy o láske, kde láska je vykreslená ako praktický výpočet. - *Pomocník" (1896)***:** Prvá novela, ktorou Timrava prerazila do literárneho sveta prostredníctvom *Slovenských pohľadov*. Hlavnou témou je spoločenský vzťah medzi pánmi a sluhami. Mladý pomocník sa ocitá v morálnom konflikte -- jeho prácu riadia pravidlá spoločenského výpočtu a pokrytectva. - *„Tapákovci" (1914):* Najznámejšia Timravina novela o lenivosti, pasivite a vnútorných konfliktoch na dedine. - Postavy: - **Iľa**: Predstavuje túžbu po zmene a odmieta tradičné spôsoby života. - **Anča Zmija**: Symbolizuje bezmocnú túžbu po láske a zároveň tragédiu osamelosti. - Dielo je metaforou stagnácie slovenského vidieka, pričom „tapákovčina" sa stala symbolom sociálnej a psychologickej pasivity. - *„Všetko za národ" (1926):* Autobiografická novela, kde Timrava zobrazuje svoj literárny vývoj, idealizmus mladosti a kritický pohľad na národné obrodenie. Timrava bola majsterkou irónie a psychologického realizmu. V jej tvorbe dominujú postavy, ktoré zápasia so svojimi túžbami, ilúziami a sklamaniami. Výrazne sa odklonila od idealizácie dediny. Jej diela sú realistické, často trpko ironické a zobrazujú, ako spoločenské normy a ekonomické vzťahy formujú život jednotlivcov.