Základné literárnovedné pojmy PDF

Úvod do štúdia literatúry ZS 2010 – 2023 – 1. roč. Základné literárnovedné pojmy (umelecký štýl, výrazové prostriedky; motív, téma, idea; fabula, sujet; forma, obsah, kompozícia a tvar) © doc. PaedDr. Ivica Hajdučeková, PhD. KSSFaK FF UPJŠ Košice ivica.hajducekova@...

Úvod do štúdia literatúry ZS 2010 – 2023 – 1. roč. Základné literárnovedné pojmy (umelecký štýl, výrazové prostriedky; motív, téma, idea; fabula, sujet; forma, obsah, kompozícia a tvar) © doc. PaedDr. Ivica Hajdučeková, PhD. KSSFaK FF UPJŠ Košice [email protected]  Použitá literatúra: HARPÁŇ, M.: Teória literatúry. Bratislava: ESA, 2009, 286 s., ISBN 978-80-85684-69-8 MIKO, F.: Text a štýl. K problematike literárnej komunikácie. Bratislava: Smena, 1970, 168 s. PETRŮ, E.: Úvod do studia literární vědy. Olomouc: Rubico, 2000, 187 s. ISBN 80-85839-44-X Problémy sujetu. (Litteraria XII) Red. O. Čepan. Bratislava: SAV, 1971. 280 s. RAKÚS, S.: Poetika prozaického textu (Látka, téma, problém, tvar). Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1995, 119 s. SABOLOVÁ, O.: Kompozičné a sémantické súvzťažnosti umeleckej prózy. Prešov: Náuka, 1999, 131 s. SABOLOVÁ, O.: Rámcové časti prozaického textu ako dominantné komponémy. In: Realizácie textu. 2. Red. S. Rakús. Levoča: Modrý Peter, 1995, s. 31 – 36. Valček, P: Slovník literárnej teórie. A – Ž. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2006, 351 s., ISBN 80-89222- 09-9 VŠETIČKA, F.: Stavba prózy. Olomouc: Vydavatelství Univerzity Palackého, 1992, 152 s. Umelecký štýl (M. Harpáň) - estetická hodnota a funkcia jazykového prejavu - subjektívne štýlotvorné činitele (individuálnosť, neopakovateľnosť, funkčná variabilita = mnohotvárnosť) tematickosť/obsahovosť (téma podmieňuje výber a spôsob usporiadania zložiek, t. j. kompozíciu) subjektívnosť (expl. – impl. účasť subjektu – odraz vnútorného sveta, t. j. ikonizácia) lyrizácia (rozvinutie lyrických postupov), emocionálnosť (citovosť), expresívnosť (protiklad subj. a obj.), obraznosť/obrazotvornosť (zobrazovacia schopnosť reči, vyvolávajúca predstavy = figuratívnosť: metaforický plán – podobnosť vizuálna, auditívna, emocionálna, myšlienková) Výrazové prostriedky umeleckého štýlu  História: – normatívnosť – básnická figúra, básnická ozdoba – ozdobná funkcia – prekonané pojmy = opis a klasifikácia vyčlenených um. prostriedkov (mechanické hľadisko).  Súčasnosť:  funkčná štylistika – výrazový prostriedok,  kontextová hodnota výrazových prostriedkov,  klasifikácia – pomôcka („inštrumentárium“) → trópy a figúry Klasifikácia (M. Harpáň):  syntaktické VP (tvarové možnosti vety)  princíp opakovania ako VP (úroveň jazyka aj kompozície)  prenesenie významu (trópika) Syntaktické VP paralelizmus – opakovanie konštrukcií za sebou so zdôrazňuj. f. parentéza - doplnková informácia, môže vytvárať významovú súvzťažnosť s hlavným významovým prúdom elipsa – zhustenie textu (gnómickosť) apoziopéza – neukončená výpoveď (emocionálnosť, napätie) inverzia – narúšanie slovosledu (zvýraznenie významu, rýmových pozícií, intonačná f., archaizujúci účinok) rečnícka otázka a odpoveď – v otázke je ukryté tvrdenie, v odpovedi popretie otázky (myšlienkové a citové napätie) rečnícke zvolanie a oslovenie (apostrofa) – (emocionálnosť) asyndeton, polysyndeton – (bez)spojkové spojenie (otvorenosť a zatvorenosť – dramatickosť) Opakovanie ako VP funkcia zvýrazňovacia, expresívna, emocionálna eufónia – zvukosled (op. kakofónia): asonancia, konsonancia paronomázia – z etymológie, využíva rovnaké koreňové morfémy epanalepsa – t. j. anafora, epifora, epizeuxa, symploké, palilógia/epanastrofa = súhrnný pojem pre opakovanie (skupín) slov vo veršoch alebo vetách refrén – návratnosť segmentu výpovede tautológia – hromadenie synonym. výrazov (napr. jedinečný, originálny) kumulácia, amplifikácia – hromadenie výrazov a rozšírenie detailov perifráza – zjemňujúci opis namiesto známeho pomenovania gradácia/klimax/antiklimax – stupňovanie – tematický aj kompozičný prostriedok Básnická trópika  denotácia – bezprostredná priľahlosť pomenovania označovaného predmetu (objektívne pochopené) (Harpáň)  označované a označujúce neprilieha priamo – nepriame pomenovanie (prenesenie významu) určujúci je kontext (!) konotácia – (účinok F) sprievodný implikačný efekt (i. = úzko spájať) = pluralita T a otvorenosť signifikácie (Valček) asociácia – spájať, zväzovať – voľná, nekontrolovaná obraznosť v um. tvorbe v opozícii k logickému mysleniu (Štraus) kódovanie – kód – dekódovanie  metaforické trópy – na základe podobnosti (paradigm. podobnosť, lyrika, poézia)  metonymické trópy – na základe vecných, logických súvislostí (syntagmat. priľahlosť; epika, próza) Metaforická skupina metafora – obraznosť, princíp podobnosti (genitívna metafora – spoj konkr. a abstr. odhaľuje konotačnú súvislosť dvoch pojmov) personifikácia animizácia synestézia alúzia (medzitextové nadväzovanie) alegória – nepriame pomenovanie obsahov, kt. nemôžu byť vyjadrené, má paralelné významy: doslovný aj prenesený symbol – sugest., náznakovosť, (ne)ustálenosť, skutočnosť len sprostredkovane mýtus – ako posvätný slovný „amulet“ môže mať platnosť symbolu (modelu) Metonymická skupina metonýmia – (z gr. zámena mien) synekdocha – zámena v reláciách časť – celok irónia – (z gr. pretvarovanie) – kladné hodnotenie má pejor. význam satira – posmešnosť (komickosť, humor) sarkazmus – štipľavý výsmech (cynickosť) eufemizmus dysfemizmus hyberbola litotes – zdržanlivosť zmiernením pomenovania paradox – prekvapujúci výrok, zdanlivo nezmyselný, vyslovujúci hlbšiu myšlienku oxymoron – ostrá protikladnosť dvoch pojmov s hlbším zmyslom epiteton – estetická funkcia prívlastku daná kontextom (ústup: constans, ornans) prirovnanie – spoločná vlastnosť porovn. javov antitéza – kontrast dvoch realít, výpovedí Motív – zložka témy Florálne motívy: Na biely hodváb vyšijem / kyticu poľných kvetov. / V červený mak výčitku krvavú, / v lilavé sirôtky vyplačem žiaľ. (M. Haľamová - Dar) B. Tomaševskij – najmenšia tematická jednotka (obsahová) výstavby literárneho diela (každá veta má svoj motív) F. Štraus – najjednoduchšia tematická jednotka umeleckého literárneho diela M. Šútovec – predikatívna syntagma (motivácia); J. Hrabák – významová jednotka vyššia než slovo alebo syntagma, celok podávajúci vecnú informáciu o situácii = abstrahovanie E. Petrů – základná dynamická zložka štruktúry diela, ktorá vytvára dejovosť alebo lyrické napätie (nadväznosť, funkcia); M. Harpáň – najmenšia jednotka fabulárnej a sujetovej výstavby, nerozložiteľná obsahová jednotka LD, nedeliteľná tematická jednotka, najmenšia konštrukčná jednotka (motivické línie: postáv, vonkajšieho sveta); Tematickosť – téma J. Mukařovský – motivická konštrukcia B. Tomaševskij – súhrn významov jednotlivých zložiek – od častí k celku obsahových zložiek diela = od motívov k téme = abstrakcia Napr.: D. Chrobák – Návrat Ondreja Baláža motívy – segmenty témy: sociálne – bieda, vojna, rodina, manželstvo, prírodné – hmlisté ráno, slnečný deň, náboženské – hriech, modlitba; dynamické – návrat, rozchod, odcudzenie. téma: Príbeh o osude Ondreja Baláža, vojaka prichádzajúceho po sedemnástich rokoch z vojny domov, keď dom už nie je jeho domovom, k žene, ktorá už nie je jeho manželkou, ani on sám pre seba už nie je Ondrejom Balážom, a preto sa vzdáva svojej identity a vyberá sa v ústrety novej budúcnosti. E. Petrů – vymedzenie, o čom dielo ako celok vypovedá J. Hrabák – predstavuje informáciu, ktorá je v hierarchii na najvyššom mieste daného celku (abstrakcia) M. Harpáň – významová entita, s ktorou sa bezprostredne nestretávame (téma celku aj jeho častí) F. Štraus – okruh javov uvedených do umeleckého literárneho diela v rovine prostredia, rozprávača, postáv, deja, udalostí, konfliktov, priestoru a času, ktoré vystupujú v jednote významov jednotlivých častí diela a v rozličných modifikáciách – od reálnosti až po fikciu. Konfrontácie J. Hrabák – téma predstavuje informáciu, ktorá je v hierarchii na najvyššom mieste daného celku (abstrakcia)... a čo idea? M. Harpáň – neodlišuje ideu od témy E. Petrů – autorské hodnotenie skutočnosti, ktorá je v diele reflektovaná a prejavuje sa vo výbere témy (implicitne – explicitne: motto, (pod)titul = symbolický kľúč k pochopeniu idey) F. Štraus – základná myšlienka, hodnotiace hľadisko, vnútorná jednota či objektívny zmysel vyjadrený v LD  Idea: Obraz životnej križovatky, keď „ja je niekto iný“ a jed(i)ným východiskom je pokorné prijatie zmeny životnej cesty. porovnajte: J. B. Ivan: Matka, I. Stodola: Bačova žena  Stanislav Rakús – teória prozaického textu látka: látka vonkajšia, životná, empirická i arteficiálna skutočnosť ako materiálový podklad, zásobáreň témy [M. Harpáň – fakt mimoliterárnej skutočnosti, ktorý je podkladom genézy LD] LD téma: téma vypĺňa priestor konkrétneho umeleckého diela a je voči látke literárnou fikciou: fikciou literárne transformovaný rozsah životných javov (výber z látky)  „v látke niet témy a v téme niet látky“ – „čitateľ si látku rekonštruuje z témy“ – „látka je tým verifikačným činiteľom, ktorý bude mať k dispozícii aj čitateľ“ problém: disproporčné zameranie témy, t. j. výkyv presahujúci hranice primeranosti (penetrancia); literárny – konštruovaný v literárnom priestore mimoliterárny – transponovaný z látkovej ontológie do tematickej pozície  Téma bez problému = otázka primeranosti – problém bez témy neexistuje  tvar: vzniká ako zložitý proces tvarovania, tvarovania pri ktorom sa téma zbližuje s neprítomnou látkou (odďaľovaním látky od tvaru) LD ako fikcia → arbitrárnosť  ikonicko-symbolickosť LD? (... zbližovanie látky a tvaru...)  L. Novomeský: Cesta (Mame) Vlak stráca lesklé koľaje. Koľají lesk sa v svetle slnka tratí. Kto nájde veci stratené? A kto ich zase vráti? Vlak stráca dym a čiernu noc, z neba sa modré do obloka vpína... Vlak stratil v diaľke rovinu, stratila matka syna. Nepovinné zadanie: LMS UPJS.sk  ĎAKUJEM za pozornosť  Nabudúce pokračujeme...  Vzťah formy a tvaru M. Haľamová: Dar Na biely hodváb vyšijem Na biely hodváb vyšijem kyticu poľných kvetov. kyticu poľných kvetov. V červený mak výčitku krvavú, V červený mak výčitku krvavú, v lilavé sirôtky vyplačem žiaľ. v lilavé sirôtky vyplačem žiaľ. Kus slovenského neba strhnem Kus slovenského neba strhnem do oka nevädze. do oka nevädze. So smútkom duša nevládze: do lístkov zelených So smútkom duša nevládze: veľké nádeje vložím. do lístkov zelených Do snehu čipky vpletiem veľké nádeje vložím. holubicu bielu. Keď cesty zarastú tŕním Do snehu čipky vpletiem a hložím, holubicu bielu. dar svoj ti donesiem v jednu Keď cesty zarastú tŕním nedeľu a hložím, s úsmevom Božím. dar svoj ti donesiem v jednu nedeľu s úsmevom Božím. Hodváb sa dávno rozpadol – báseň pretrvala. I láska.