Prednáška 3B Základné literárnovedné pojmy

Úvod do štúdia literatúry ZS 2010 – 2023 – 1. roč. Základné literárnovedné pojmy (umelecký štýl, výrazové prostriedky; motív, téma, idea; fabula, sujet; forma, obsah, kompozícia a tvar) © doc. PaedDr. Ivica Hajdučeková, PhD. KSSFaK FF UPJŠ Košice ivica.hajducekova@...

Úvod do štúdia literatúry ZS 2010 – 2023 – 1. roč. Základné literárnovedné pojmy (umelecký štýl, výrazové prostriedky; motív, téma, idea; fabula, sujet; forma, obsah, kompozícia a tvar) © doc. PaedDr. Ivica Hajdučeková, PhD. KSSFaK FF UPJŠ Košice [email protected]  Použitá literatúra: HARPÁŇ, M.: Teória literatúry. Bratislava: ESA, 2009, 286 s., ISBN 978-80-85684-69-8 MIKO, F.: Text a štýl. K problematike literárnej komunikácie. Bratislava: Smena, 1970, 168 s. PETRŮ, E.: Úvod do studia literární vědy. Olomouc: Rubico, 2000, 187 s. ISBN 80-85839-44-X Problémy sujetu. (Litteraria XII) Red. O. Čepan. Bratislava: SAV, 1971. 280 s. RAKÚS, S.: Poetika prozaického textu (Látka, téma, problém, tvar). Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1995, 119 s. SABOLOVÁ, O.: Kompozičné a sémantické súvzťažnosti umeleckej prózy. Prešov: Náuka, 1999, 131 s. SABOLOVÁ, O.: Rámcové časti prozaického textu ako dominantné komponémy. In: Realizácie textu. 2. Red. S. Rakús. Levoča: Modrý Peter, 1995, s. 31 – 36. Valček, P: Slovník literárnej teórie. A – Ž. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2006, 351 s., ISBN 80-89222- 09-9 VŠETIČKA, F.: Stavba prózy. Olomouc: Vydavatelství Univerzity Palackého, 1992, 152 s. Umelecký štýl (M. Harpáň) tematickosť/obsahovosť – významové prostriedky subjektívnosť – funkčný štylistický výraz obraznosť/obrazotvornosť – výrazové prostriedky Výrazové prostriedky umeleckého štýlu syntaktické, syntaktické opakovacie, prenesenie významu/obrazné Významové prostriedky umeleckého štýlu motív – téma – problém – tvar – idea Teória a metodika výskumu  Stanislav Rakús – teória prozaického textu látka: (nielen) látka vonkajšia, životná, empirická i arteficiálna skutočnosť ako materiálový podklad, zásobáreň témy [M. Harpáň – fakt mimoliterárnej skutočnosti, ktorý je podkladom genézy LD] LD téma: téma vypĺňa priestor konkrétneho umeleckého diela a je voči látke literárnou fikciou: fikciou literárne transformovaný rozsah životných javov (výber z látky)  „v látke niet témy a v téme niet látky“ – „čitateľ si látku rekonštruuje z témy“ – „látka je tým verifikačným činiteľom, ktorý bude mať k dispozícii aj čitateľ“ problém: disproporčné zameranie témy, t. j. výkyv presahujúci hranice primeranosti (penetrancia); literárny – konštruovaný v literárnom priestore mimoliterárny – transponovaný z látkovej ontológie do tematickej pozície  Téma bez problému = otázka primeranosti – problém bez témy neexistuje  tvar: vzniká ako zložitý proces tvarovania, tvarovania pri ktorom sa téma zbližuje s neprítomnou látkou (odďaľovaním látky od tvaru) LD ako fikcia – arbitrárnosť  ikonicko-symbolickosť LD? (... zbližovanie látky a tvaru...) L. Novomeský: Cesta (Mame) Vlak stráca lesklé koľaje. Čitateľský dojem (pocit) – recepcia Koľají lesk sa v svetle slnka tratí. Percepcia – rozbor/analýza Kto nájde veci stratené? 1.Princíp cesty – objasniť = A kto ich zase vráti? interpretácia 2.Kľúčové motívy – farebné Vlak stráca dym a čiernu noc, 3.Funkcia paralely, otázok, apoziopézy z neba sa modré do obloka 4.Významový zlom (prostriedok?) vpína... 5.Obraznosť – subjektívnosť – lyrický subjekt Vlak stratil v diaľke rovinu, 6.Téma, idea stratila matka syna. 7.Funkcia podtitulu 8.Interpretačné zhrnutie Algoritmus: nepovinné zadanie v LMS Litteraria (1971) (N. Krausová, J. Števček, F. Miko, V. Marčok a i.) FABULA: r. Jozef Mak, - určuje chronológiu a kompozičné postupy, t. j. literárnu logiku dejov súhrn udalostí v chronologickom a príčinnom poradí, poradí nezávisle od stvárnenia v diele; paradigmatická zásobáreň epických postupov, konkretizovaných v sujete; (priestor autora) = paradigmatická os antická dráma, rozprávky SUJET: č. Maco Mlieč, n. Neprebudený, n. Za Vyšným mlynom umelecká konštrukcia fabuly (realizácia), Tomaševskij – časové narábanie s motívmi = syntagmatická os dej + kontext postáv, vonkajšieho sveta, sveta rozprávača (Krausová); syntagmatická os; dej – následnosť akcií v sujete (abstrahované od postáv, prvok dynamického napätia ); K. Tomiš – nástroj štrukturácie sveta predstaveného v literárnom diele = štrukturotvorný potenciál N. Krausová – zámerná dekompozícia fabuly a esteticky funkčná prestavba motívov; Autor – stratégia autora – zámer autora/textu →  Titul: E. Petrů – vstupná zložka do štruktúry diela: najzávažnejšia vstupná informácia, je autentickým prejavom autora a jeho zámeru; M. Harpáň – základný kompozičný prostriedok F. Štraus – prvá informácia o diele: naznačuje tému, žáner, uvádza postavu - Pani Georegiadesová na cestách, Rozprávky z Ruska, List mŕtvemu, Zlomená duša, Muž s protézou, Piargy, Tri gaštanové kone, Almužna, Kňaz  Kompozícia (výstavba): E. Petrů – vnútorná organizácia umeleckého fenoménu (tektonická, atektonická); M. Harpáň – zámerné usporadúvanie zložiek výstavby LD do celku podľa istých pravidiel (štruktúrne vzťahy a súvislosti); F. Štraus – stavba, usporiadanie jednotlivých jazykových a tematických zložiek umeleckého LD do jednotného systému. F. Všetička  Kompozícia „Kompoziční výstavba (...) je uspořádání uměleckého literárního díla a jeho jednotlivých složek, zejména složek obsahových a formových. formových Podmínkou tohto uspořádání je vzájemná spojitost všech složek, složek které dohromady tvoří určitou uměleckou jednotu, jednotu a vzájemný vztah částí a celku.“ celku - rozbor/analýza: charakterizácia postáv - konfigurácia postáv – figurálne dvojice – dozrievanie – premeny (stvárnenie/procesualita tvarovania) architektonika kompozícia F. Všetička  titul – predbežná informáciu o diele, kľúč k jeho pochopeniu: protagonistický, temporálny, metaforický, žánrový;  rámcové zložky incipit – vstupná veta, ktorá (ne)priamo naznačuje obsah, zmysel alebo ladenie celého diela (štylistickú rovinu, žánrový charakter): „Brieždilo sa.“ (Návrat Ondreja Baláža) „Môžete si ich ľahko nájsť na mape.“ (Piargy) „Takto ju volali“ (Malka) introdukcia – vstupná situácia v texte, je prvopočiatkom diela a expozície; finále – náprotivok introdukcie, záverečná situácia v texte; má právo na vybočenie, na odlišnosti; explicit – opak incipitu, sémanticky zaťažená záverečná vetu, ktorá uzatvára literárne dielo: „A von svietilo slnko, osuheľ sa zdvihla, vzduch je zasa priezračný a nebo sa prívetivo nakláňa k tvári človeka spravodlivého.“ (Návrat Ondreja Baláža) „Trčali im zo snehu nohy.“ (Piargy) F. Všetička  čas: čas objektívny, subjektívny, cyklický, sakrálny, signifikantný atď. ; chronologický, fyzikálny, psychologický, biologický, prírodný, simultánny; nadčasovosť, trvanie, plynutie atď.  priestor: priestor konštantný, kontrastný, konvergentný, divergentný, migračný; chronotop  postava: konfigurácia (paralelná, kontrastná), postmortálna, svorníková, rámcujúca, dvojník a i.; O. Sabolová – teória komponém  kompozícia: tvarová štruktúra, štruktúra ktorá je nadstavbovým vyjadrením konfigurácie znakových, a teda aj znakovo-estetických jednotiek. – množina vzťahov (štruktúra) realizovaná cez množinu prvkov (inventár). kompozičné prostriedky: protiklad komponéma (zložka fabuly) – kompona (zložka sujetu) komponéma: antropokomponémy a nonantropokomponémy;  tvar: vonkajšie, materiálne, morfologické vyjadrenie významovej zložky textu. textu O. Sabolová – teória komponém  komponéma – kompona: antropokomponéma - viazaná na ľudské domény (metaforický princíp), antropofugálne: antropofugálne ľudská → mimoľudská Hory spievajú chorál Vietor kvílil do skorého rána antropopetálne: antropopetálne mimoľudská → ľudská inovať – Julina tvár inherentné (metonymický princíp) – srdce, strach, túžba adherentné – líce, ruky – dlane, oči nonantropokomponéma – viazaná na mimoľudské domény (animo-, naturo-);  Aplikácia No vo vzduchu visela ešte voľajaká roztrhnutá struna. struna Hompáľala sa sem-ta. Bernard ju sledoval, lebo sa mu ešte zdalo, že koniec tejto roztrhnutej struny sa pustil dolu a šľahol ho po tvári. Ach, nie, to bola pavučina, pavučina na ktorej sa spúšťal pavúk zo strechy a ktorej sa on ľavým lícom dotkol. (F. Švantner: Prízraky) ambivalentnosť „Zvonček sa uvoľnil z väzby, bolestne zalkal, vypadol oblúkom z mriežok a rozbil sa ako škrupina z vajca.“ (F. Švantner: Kňaz) desakralizácia  ĎAKUJEM za pozornosť  Nasledujúca téma Literárne dielo ako znak  Vzťah formy a tvaru M. Haľamová: DAR Na biely hodváb vyšijem Na biely hodváb vyšijem kyticu poľných kvetov. kyticu poľných kvetov. V červený mak výčitku krvavú, v lilavé sirôtky vyplačem žiaľ. V červený mak výčitku krvavú, Kus slovenského neba strhnem v lilavé sirôtky vyplačem žiaľ. do oka nevädze. Kus slovenského neba strhnem So smútkom duša nevládze: do oka nevädze. do lístkov zelených veľké nádeje vložím. So smútkom duša nevládze: Do snehu čipky vpletiem holubicu do lístkov zelených bielu. veľké nádeje vložím. Keď cesty zarastú tŕním a hložím, dar svoj ti donesiem v jednu Do snehu čipky vpletiem nedeľu holubicu bielu. s úsmevom Božím. Keď cesty zarastú tŕním a hložím, Hodváb sa dávno rozpadol – dar svoj ti donesiem v jednu báseň pretrvala. nedeľu I láska. s úsmevom Božím.