Učiteľ a žiak ako antropogénne činitele výchovy (PDF)

**6. Učiteľ a žiak ako antropogénne činitele výchovy. Žiak (dieťa) ako subjekt výchovy. Vonkajšie a vnútorné faktory formovania osobnosti žiaka a výchova.** - žiak je rovnako ako učiteľ základným činiteľom organizovaného učebno -- vzdelávacieho procesu, ktorý sa realizuje v školskom prostredí...

**6. Učiteľ a žiak ako antropogénne činitele výchovy. Žiak (dieťa) ako subjekt výchovy. Vonkajšie a vnútorné faktory formovania osobnosti žiaka a výchova.** - žiak je rovnako ako učiteľ základným činiteľom organizovaného učebno -- vzdelávacieho procesu, ktorý sa realizuje v školskom prostredí - ide o označenie pre človeka v roli žiaka, v roli vyučovaného človeka, bez ohľadu na vek - označenie žiak je typické pre dieťa, ktoré navštevuje ZŠ, neskôr označovaný študent. V úlohe vychovávaného môže byť dieťa v MŠ, žiak na ZŠ a SŠ, dieťa alebo žiak so špeciálnymi výchovno -- vzdelávacími potrebami. Vstupom do jednotlivých inštitúcií deti preberajú na seba určité roly, ktoré vo významnej miere ovplyvňujú spôsob komunikácie medzi nimi. Prvou spoločensky povinnou rolou je rola žiaka. Dieťa do tejto roly vstupuje po dovŕšení určitého veku a po splnení stanovených požiadaviek. V našich podmienkach povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť. **Rola školáka** sa konkretizuje v role žiaka a spolužiaka. Vyjadruje sociálnu identitu dieťaťa, príslušnosť k určitej sociálnej skupine (školská trieda), vymedzuje jeho správanie vo vzťahu k učiteľovi ako k nadriadenej autorite a vo vzťahu k výkonu. Od dieťaťa sa vyžaduje prekonanie svojho egocentrizmu v uvažovaní, odpútanie sa od rodiny a prijatie zodpovednosti za svoj výkon a správanie. Postoj k role školáka a schopnosť dieťaťa sa s ňou identifikovať závisí od niekoľkých faktorov. V prvom rade sú to jeho osobnostné charakteristiky na prijatie a identifikáciu s rolou. Dôležitú úlohu v tomto zohráva to, do akej miery chápe dieťa obsah roly školáka, ako je motivované k jej prijatiu, akú ma o nej predstavu. **Pripravenosť a očakávania rodičov a učiteľov smerom k žiakom** V našom prípade hovoríme o spôsobilosti rodiča poskytnúť svojmu dieťaťu adekvátnu podporu pri plnení jeho školských povinností a pri kreovaní jeho školskej dráhy **Kritéria pripravenosti rodiča (Chomenko)** 1. **Psychologická pripravenosť** -- predpokladá schopnosť rodiča uvedomiť si silné a slabé stránky svojej osobnosti. Je to pripravenosť rešpektovať individualitu svojho dieťaťa, jeho potreby a záujmy. 2. **Pedagogická pripravenosť** -- ide o to, aby rodičia poznali špecifiká tej ktorej školy a podľa toho sa riadili pri jej výbere. Vo väčšine prípadov rodičia preferujú dostupnosť školy k miestu bydliska. 3. **Sociálno-právna pripravenosť** -- rodičia ako rovnocenní partneri školy majú poznať svoje práva, ale aj povinnosti vo vzťahu ku škole, ale aj vo vzťahu k svojmu dieťaťu. 4. **Materiálna pripravenosť -** jej obsah tvoria vedomosti rodičov o kúpe vhodných školských pomôcok do školy, vedomosti o tom, ako zariadiť pracovný kútik, aké knihy kupovať svojmu dieťaťu. **Štruktúru školskej pripravenosti dieťaťa tvoria nasledovné komponenty:** - **[Emocionálno]** -- motivačná zložka osobnosti- dieťa chce byť žiakom, chce sa učiť, poznávať, - **[Obsahovo]** - významová- je charakterizovaná určitou úrovňou intelektového rozvoja dieťaťa, jeho poznatkového systému, - **[Operačno]** -- činnostná zložka- tvoria základ pri vykonávaní všetkých typov činností (hrovej, výtvarnej, pracovnej, učebnej, komunikatívnej), - **[Kontrolo -- regulačná]** -- umožňuje žiakovi byť samostatným, schopným určitej sebaorganizácie, sebaregulácie, svojej aktivite v súlade s predkladanými normami - **[Individualizovaného edukačného prostredia]** - vyplýva z rešpektovania jedinečnosti každého dieťaťa, aj keď sú požiadavky školy záväzné pre každého žiaka, metódy, formy a prostriedky ich realizácie musia byť individuálne, v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami, potrebami a záujmami. Každý žiak má vlastný spôsob prijímania informácií, ich spracovanie, zapamätávanie (vlastnú asociačnú štruktúru) Je veľa teórií a prístupov k vymedzeniu učebných štýlov. Podrobnejšie sa sústredíme na klasifikáciu učebných štýlov, ktoré vychádzajú z teórie H. Gardnera o viaczložkovej inteligencii**. Patria sem:** - Lingvistický učebný štýl - Logicko-matematický učebný štýl - Priestorový učebný štýl - Telesný učebný štýl - Muzikálny učebný štýl - Interpersonálny učebný štýl - Prírodný učebný štýl **Antropogénne činitele výchovy** Vzťah objektov a subjektov výchovy, učiteľ a žiak **[Vzťah učiteľa k žiakovi môžeme vymedziť ako:]** **[Učiteľ si spravidla váži a obľubuje u žiaka to, čo má rád a obľubuje u seba samého. Navonok sa vzťah učiteľa a žiaka prejavuje v:]** **[Zložky vzťahu učiteľ -- žiak]** - **[Inštitucionálna]** -- rodičovská zložka, avšak menej intímna ako u rodičov - **[Priateľská]** -- vzájomné zdôverovanie sa (najmä zo strany žiaka) - **[Osobná a ľudská]** -- spoločné prežívanie úspechov či neúspechov v škole, vymieňajú si názory. Vzťah učiteľa a žiakov je jadrom štruktúry vyučovacieho procesu. Rozvíja sa medzi nimi vzájomná interakcia smerujúca ku konkrétnemu cieľu, zaradenému do celého komplexu cieľov. Učiteľ a žiak sú hlavnými činiteľmi vyučovacieho procesu. Úlohou učiteľa je vyučovať a úlohou žiaka je aktívne sa učiť. Pojem osobnosť je odvodený s pojmu osoba a pôvodne označoval masku, ktorú nosili antickí herci v dramatických hrach. Osobnosť predstavuje človeka ako člena skupiny alebo reprezentanta určitých kultúrnych schém. **Vnútorné a vonkajšie činitele (faktory) formovania osobnosti** - predstavujú základne biologické, psychologické a sociálne determinanty psychiky. Princíp determinizmu znamená to, že cely obsah psychiky, všetko čo v nej jestvuje, je podmienene- determinovane činiteľmi, ktoré sa dajú presne zistiť a vymedziť. Medzi biologické determinanty patri: Stavba, činnosť a vlastnosti nervovej sústavy, Činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, Rast a zrenie organizmu, Biologické potreby a pudy, Telesný stav organizmu, Dedičnosť, vrodenosť - **Stavba, činnosť a vlastnosti nervovej sústavy -** Úlohou nervovej sústavy je regulovať správanie, prispôsobovať organizmus podmienkam života. **Nervová sústava ma tri druhy:** - **Činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním -** Zvýšená, alebo znížená činnosť žliaz ich predčasná, alebo oneskorená funkcia sa prejaví nielen v telesnej oblasti, ale aj v psychickej oblasti, a to najmä duševnými poruchami, zmenami v oblasti citov - **Rast a zrenie organizmu -** Zrením sa rozumie proces postupnej realizácie, geneticky naprogramovaných procesov v organizme. Termín zrenie sa vzťahuje na vnútorne procesy rastu, ktoré navodzujú zmeny v správaní. - **Biologické potreby a pudy -** Pudy predstavujú vrodenú hnaciu silu, aktivizujúcu organizmus do istej činnosti. Patria k nim: potreba spánku, prijímania potravy, vylučovania, dýchania a pod. - **Telesný stav organizmu -** Je ovplyvnený veľkým množstvom fyziologických, ale aj psychických prvkov. Vplýva na psychiku človeka najmä tým, že vyvoláva určitú náladu, vplýva na celkovú výkonnosť osobnosti (myslenie, pamäť, pozornosť) - **Dedičnosť, vrodenosť -** Dedičnosťou získane predpoklady psychického rozvoja sa nazývajú vlohy. Vrodenosť zahŕňa všetky znaky a vlastnosti osobnosti získane počas vnútromaternicového vývinu a počas pôrodu, ktoré nie sú spôsobene dedičnosťou. Psychologické činitele, ktoré determinujú utváranie osobnosti a ovplyvňujú činnosti v živote človeka, predstavujú psychickú vybavenosť jedinca. **Zaraďujeme k nim**: Štrukturálne prvky osobnosti, Psychické procesy, Psychické stavy - **Štrukturálne prvky osobnosti -** Štrukturálne prvky osobnosti tvorí motivácia, schopnosti a tvorivosť, črty a temperamentové vlastnosti osobnosti. - **Psychické procesy -** Môžeme rozdeliť na poznávacie procesy, emočné a vôľové procesy. Poznávacie (kognitívne) procesy sa uplatňujú pri poznávaní, riadení činnosti, v sociálnej komunikácii, ale i v uvedomovaní si emócii, v riešení konfliktov, v rozhodovaní a v realizácii vytýčených cieľov. Čap J. (2001) k základným kognitívnym procesom zaraďuje: vnímanie a vnemy, proces učenia a pamäti, imaginatívne procesy, predstavy a fantáziu, myslenie spojené s rečou a myšlienkové riešenie problémov. - **Emočné a vôľové procesy** - Emócie predstavujú psychicky odraz vo forme bezprostredného citového prežívania životného zmyslu javov a situácii. Emocionalita ako vlastnosť človeka charakterizuje obsah, kvalitu a dynamiku jeho emócii a citov. Pojem vôľa označuje psychické procesy a vlastnosti, ktoré zabezpečujú riadenie činnosti a dosahovanie cieľov, a to predovšetkým v situáciách, kedy je potrebne sa rozhodovať medzi niekoľkými možnosťami alebo je potrebne prekonávať prekážky. - **Psychické stavy** - predstavujú stavy vedomia. Celkový stav organizmu sa označuje pojmom aktivačná úroveň (aktivácia). Aktivácia môže prechádzať niekoľkými stupňami od nízkej aktivácie (spánok) až po vysokú aktiváciu (predráždenosť). S pojmom aktivácia úzko súvisí pojem pozornosť. Predstavuje psychicky stav prejavujúci sa sústredením na jeden objekt, na jednu činnosť. Ak človek dokáže zamerať pozornosť na dve činnosti súčasne, znamená to, že jedna z nich bola dokonale osvojená v procese učenia. **[3.VONKAJŠIE ČINITELE FORMOVANIA OSOBNOSTI]** Vonkajšie činitele, ktoré sa podieľajú na formovaní osobnosti zahŕňajú všetky prvky nachádzajúce sa v prostredí obklopujúcom indivíduum. Toto prostredie sa nazýva životne prostredie a jednotlivcovi umožňuje uskutočňovať základne prejavy a životne funkcie. Životné prostredie označovane i pojmom environmentálne prostredie predstavuje: Prostredie v ktorom človek žije, sa vo významnej miere podieľa na socializácií človeka, teda na jeho zaraďovaní do spoločnosti a rozvíjaní indivídua ako spoločenskej bytosti. **Spoločnosť:** predstavuje súhrn individuálnych správaní sa, s ohľadom na správanie druhých, a to v určitom historickom, priestorovom, kultúrnom a sociálnom kontexte, pričom parametre tohto prostredia môžu jednotlivci ovplyvňovať svojim správaním iba čiastočne. **Kultúra**: ak chce byť jednotlivec členom spoločnosti, musí sa na kultúru v ktorej žije adaptovať. Proces adaptácie na podmienky spoločnosti sa nazýva sociálna adaptácia a jej úspešnosť závisí od sociálno -- kognitívnych schopnosti jednotlivca. **Socializácia osobnosti:** celoživotný proces sociálneho učenia t.j. nadobúdanie rôznych sociálnych noriem, sociálnych postojov a všetko čo potrebujeme pre styk s ostatnými. Pri socializácii sa vo výraznej miere uplatňujú mechanizmy sociálneho učenia. **Socializácia prebieha od útleho detstva:**