Zhrnutie 1 PDF

Zhrnutie 1 1. Aké problémy nám vznikajú pri snahe zadefinovať pojem právo? - pri snahe zadefinovať právo vznikajú problémy, lebo neexistuje presná definícia na pojem právo - je to príliš široký pojem, ktorý ma veľký významový rozsah 2. Aký je rozdiel medzi subjektívnym a objektívnym právom? - subjek...

Zhrnutie 1 1. Aké problémy nám vznikajú pri snahe zadefinovať pojem právo? - pri snahe zadefinovať právo vznikajú problémy, lebo neexistuje presná definícia na pojem právo - je to príliš široký pojem, ktorý ma veľký významový rozsah 2. Aký je rozdiel medzi subjektívnym a objektívnym právom? - subjektívne právo – konkrétna možnosť subjektu správať sa určitým spôsobom zamýšľaným právnou normou (teda objektívnym právom), požadovať určité správanie od iných subjektov, uplatňovať určitý nárok a obrátiť sa na kompetentné štátne orgány, aby vynútili správanie povinnej osoby - je to teda "právo", ktoré niekomu patrí alebo môže patriť (napr. právo na súdnu ochranu, právo na vzdelanie) = je objektívnym právom garantovaná možnosť možnosť subjektom práva konať v právnom vzťahu určitým spôsobom – delí sa na absolútne a relatívne subjektívne právo - objektívne právo - je odpoveďou na otázku, čo je právne a čo protiprávne, čo sa právom členom spoločnosti prikazuje, teda ako sa majú správať, čo je im dovolené a čo sa pod hrozbou trestu (sankcie) zakazuje; - právo používa pojem objektívne právo ako synonymum k pojmu pozitívne právo aj k pojmu právny systém, ktoré nie sú totožné, ale terminologicky veľmi blízke = je právny poriadok, platné právo na našom území a v určitej dobe 3. Uveďte aspoň 5 významných právnických škôl, ktoré sa venovali problematike pojmu a podstaty práva. - prirodzeno-právna škola - pozitívno-právna škola - sociologická škola - právny realizmus - marxistická škola - ekonómia 4. Aké štyri veľké vlny môžeme rozlišovať v rámci prirodzeno-právnej školy? V čom sa navzájom odlišovali? - Starovek/antická škola – chápali právo ako poriadku sveta, za prameň práva bola považovaná príroda - Stredovek – uznávala sa existencia večného zákona, prameňom práva je Božia vôľa - Novovek – objavila sa snaha hľadať racionálne pravidlá - 20. storočie – hybným motívom boli nacistické zločiny, rastie produkcia právnych predpisov 5. Uveďte aspoň tri tradičné smery právneho pozitivizmu. - klasický, normativistický, neopozitivistický 6. Poukážte na rozdiely v rámci tradičného chápania prirodzeného a pozitívneho práva. - pozitívne právo – odvodené od vôle zákonodarcu, časovo obmedzené a ohraničené, variabilný obsah (podmienené potrebami a záujmami občanov), téza oddelenosti - prirodzené právo – nezávisle od ľudskej vôle, špecifický pôvod, univerzálne právo adresované všetkým a platné všade, nadčasové, jeho podstata sa nikdy nemení, téza spojenia - prirodzeno-právna škola tvrdí, že právo je do vyšších zdrojov – pozitívne právo to odmieta a spája právo so štátom 7. Charakterizujte v krátkosti právny realizmus a uveďte jeho základné historické smery - podľa právneho realizmu právo je to, čo súdy povedia - smery – americký, škandinávsky 8. Vymenujte 4 prístupy, ako je možné definovať právo. - právno-pozitivisticky – „právo je sociálna technika, ktorá spočíva v dosahovaní žiadúceho sociálneho správania ľudí prostredníctvom hrozby prostriedkov donútenia zo strany suverénnej politickej autority, teda štátu“ H. KELSEN - právno-historicky – historický vývoj - právno-realisticky – „to, čo v skutočnosti urobia súdy a nič zložitejšie, považujem za právo“ – O. W. HOLMES JR. - právno-idealisticky - abstrakcia 9. Uveďte základné znaky pojmu práva. - právo ako „správny poriadok“ - právo ako normatívny systém - štátne donútenie - štátom uznaná a ustanovená forma - monizmus práva 10. Čo znamená, že právo má normatívny aspekt? - podľa Kanta môžeme rozlíšiť teoretický rozum a praktický rozum - z hľadiska práva je zásadný praktický rozum, ktorý sa vzťahuje na konanie jednotlivca - zásadný prameň práva - normatívny aspekt môžeme vymedziť ako súbor všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných štátnymi orgánmi alebo inými orgánmi, ktoré sú štátom k týmto aktom splnomocnené Aký je rozdiel medzi štátom uznanou a štátom ustanovenou formou? - štátom ustanovená forma by mala byť stanovená v ústavách jednotlivých štátov - problémom predstavy o štátom uznanej formy je to, že pod tento pojem nepatrí nadzákonné právo a je veľký rast zákonov 11. Čo znamená pojem „monizmus“ práva? - monizmus práva sa opiera o fakt, že na určitom území má iba štát zákonodarnú moc a ostatné subjekty sú podriadené jeho vôli - v spoločnosti platí jediný právny systém záväzný pre celú spoločnosť, no morálnych či náboženských systémov môže byť v spoločnosti viacero 12. Uveďte aspoň4 funkcie práva a stručne ich opíšte. - stabilizačná – zabezpečuje poriadok - integračná – posilňuje spoločenské vzťahy - informačná – pomáha lepšie identifikovať práva a povinnosti - regulatívna – reguluje a organizuje právne vzťahy - protektívna – ochranná – vytvára prostredie právnej istoty