Trestné právo - Študijný materiál

1. Pramene trestného práva, systematika trestného zákona. Pojem a druhy výkladu, analógia zákona Pramene trestného práva : Pramene práva sú tzv. materiálne- podmienky života určitej spoločnosti- okolnosti a príčiny ovplyvňujúce tvorbu práva a konkrétnej právnej úpravy a formálne- určitá forma práva, v ktorej je právo obsiahnuté, z ktorého formálne pramení, kde ho možno nájsť, identifikovať a vynucovať ako právo ustanovené štátom. Právna náuka rozoznáva najmä tieto pramene práva : normatívne právne akty, normatívne zmluvy, precedensy, právne obyčaje, iné pramene (formy) práva. Prameňom trestného práva hmotného sú všetky právne predpisy, ktoré obsahujú normy TPH- zákony a normy vyššej právnej sily + rozhodnutia prezidenta o amnestii vydávané v súlade s čl. 102, ods. 1- normatívne akty sui generis, nálezy Ústavného súdu. Ústava SR- čl 15- zákaz trestu smrti, čl. 17- maximálna doba zadržania , čl. 49.- zákon určuje trestný čin a trest, čl. 50- len súd a len podľa zákona, čl. 107- zákaz TK voči prezidentovi okrem úmyselného porušenia Ústavy SR a vlastizrady atď. Medzinárodné zmluvy- § 7 TZ- musia byť vyhlásené a ratifikované, majú potom zväčša prednosť pred zákonom – Dohovory na ochranu ľudských práv, Dohovory zabezpečujúce imunitu, Európsky dohovor o vydávaní, Európsky dohovor o vzájomnej spolupráci v trestných veciach, Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu atď... Právne predpisy Európskej Únie- Rámcové rozhodnutie Rady o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, Rámcové rozhodnutie Rady o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti atď. Zákony- základným prameňom TPH je TZ- 300/2005 v znení neskorších predpisov. Zákon č. 300/2005 Z. z. (TZ) svoju štruktúrou sa delí na časť- hlava- diel- oddiel- paragraf TZ má 3 časti – všeobecná časť, osobitná časť a spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. Všeobecná časť má 5 hláv : 1. Pôsobnosť zákona a základy trestnej zodpovednosti 2. Sankcie 3. Zánik trestnosti a trestu 4. Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých 5. Výklad pojmov Pôvodná 5. hlava Všeobecnej časti TZ o tr. zodpovednosti právnických osôb bola nakoniec vypustená v NR SR! Osobitná časť- jednotlivé skutkové podstaty TČ a nimi spojené trestnoprávne následky- je rozdelená podľa druhového objektu do 12 hláv : 1. TČ proti životu a zdraviu 2. TČ proti slobode a ľudskej dôstojnosti 3. TČ proti rodine a mládeži 4. TČ proti majetku 5. TČ hospodárske 6. TČ všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu 7. TČ proti republike 8. TČ proti poriadku vo verejných veciach 9. TČ proti iným právam a slobodám 10. TČ proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti 11. TČ vojenské 12. TČ proti mieru, proti ľudskosti a trestné činy vojnové Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia- deklaruje sa nimi prebratie aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedených v prílohe zákona (aproximačná príloha), prechodné ustanovenia, dátum účinnosti atď. Ďalšie zákony : 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody, 528/2005 o výkone trestu povinnej práce, 367/2005 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, 221/2006 o výkone väzby Ďalšie hmotnoprávne normy uvedené i v zväčša procesnoprávnych predpisoch- 301/2005- TP, 403/2004 o európskom zatýkacom rozkaze atď. Výklad trestnoprávnych noriem Výkladom trestnoprávnych noriem sa rozumie proces, v ktorom sa objasňujú ich jednotlivé ustanovenia, vety, slová, zisťuje sa ich obsah, význam, zmysel. Cieľom výkladu, interpretácie je zistiť ich pravý zmysel pomocou náuky, ktorá sa volá právna hermeneutika. Existujú viaceré druhy výkladu : Podľa subjektu výkladu- t.j. kto podáva výklad : 1. autentický výklad – podáva ho orgán, ktorý právnu normu vydal (napr.- legálne definície v § 122 až 143 TZ) 2. súdny výklad- tvorí súčasť rozhodnutia v jednotlivých prípadov a len pre ne je záväzný 3. výklad orgánu aplikujúceho právo v konkrétnej veci- výklad OČvTK aplikujúcich právo na konkrétne riešené prípady 4. vedecký (doktrinálny) výklad- podáva ho právna veda vo vedeckých monografiach, článkoch atď. Podľa rôznych metód a spôsobov výkladu rozlišujeme výklad : 1. jazykový výklad- vykladá zmysel ustanovení na základe významu použitých slov a podľa pravidiel gramatiky, štylistiky, syntaxu a morfológie. 2. logický výklad- odkrýva zmysel právnej normy prostredníctvom zásad právnej logiky pomocou logických operácii (argumentov). 3. systematický výklad- zisťuje sa zmysel zákonného ustanovenia v súvislosti so širším celkom, s celým zákonom alebo s celým právnym poriadkom 4. historický výklad- vysvetľuje ustanovenia zákona z okolností , za akých vznikol, porovnajú sa skoršie a neskoršie právne úpravy 5. teleologický výklad- vysvetlenie odkazujúce na účel či funkciu vysvetľovaného javu- koruna interpretačnej úvahy Podľa pomeru výkladu k doslovnému zneniu právnej normy rozlišujeme : 1. doslovný výklad- deklaratórny- dáva presný obsah jednotlivým znakom 2. zužujúci výklad- reštriktívny- zužuje obsah pojmu, prípadne celého ustanovenia 3. rozširujúci výklad- extenzívny- dáva pojmu, ustanoveniu zákona širší dosah. Analógia v trestnom práve hmotnom Analógia- intelektuálny proces slúžiaci na vyplnenie medzier zákonov pomocou podradenia (subsumpcie) prípadu, ktorý nie je právnou normou vôbec upravený, pod zákonné ustanovenie, ktoré upravuje iný, subsumovanému prípadu podobný prípad. V slovenskom trestnom práve hmotnom je použitie analógie v neprospech páchateľa neprípustné, najmä v otázkach rozširovania podmienok trestnej zodpovednosti a v otázkach druhu, výšky a podmienok ukladania trestov a ochranných opatrení! Analógia použitá v prospech páchateľa je však prípustná, pokiaľ ide o dôvody obmedzujúce resp. zužujúce podmienky trestnej zodpovednosti. V TPP sa TP na viacerých miestach analógie výslovne dovoláva. 2. Pojem predmet a funkcie trestného práva, jeho miesto v systéme slovenského právneho poriadku. Základné zásady trestného práva Pojem : Právny systém štátu je súhrn (momentálne) platných právnych noriem a ich väzieb= t.j. právo, platné právo atď. Slovenské trestné právo je súčasťou slovenského právneho poriadku, je jedným z odvetví verejného práva, ktorého hlavným účelom je ochrana významných spoločenských vzťahov pred protiprávnym konaním. Širšia definícia trestného práva : Chráni práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie Slovenskej republiky pred trestnými činmi taxatívne uvedenými v trestnoprávnych normách tým, že určuje, čo je trestný čin, ustanovuje podmienky trestnej zodpovednosti i beztrestnosti, druhy sankcii, spôsob ich ukladania a výkonu, upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, práva a povinnosti obvineného, ako i ďalších osôb zúčastnených na konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Užšia definícia- jednotlivé definície TPP a TPH. TPH je odvetvie práva, ktoré chráni významné spoločenské vzťahy určujúc, čo je trestný čin a akú sankciu možno za jeho spáchanie uložiť. TPP je odvetvie práva, ktoré upravuje trestné konanie, t.j. postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu v záujme zistenia trestných činov a potrestania ich páchateľov. Niektoré dôležité pojmy : Protiprávny čin- právna skutočnosť, ktorá vzniká spáchaním trestného činu. Trestnoprávne vzťahy- vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s páchaním trestných činov, hmotnoprávne vzťahy medzi štátom resp. orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi na strane jednej a páchateľom na strane druhej po spáchaní trestného činu. Trestnoprocesný vzťah- jeho rozhodujúcu právnu skutočnosť tvorí uznesenie o začatí trestného stíhania, resp. vznesenie obvinenia z trestného činu. Jeho obsahom je oprávnenie a povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu viesť proti obvinenému trestné konanie, ktorý sa mu musí podrobiť, no môže uplatniť všetky zákonné prostriedky obhajoby. Subjekt trestnoprávneho vzťahu- výlučne páchateľ trestného činu resp. z neho podozrivý, proti ktorému sa vedie trestné konanie. Funkcie trestného práva : Ochranná funkcia- Trestné právo je charakterizované ako krajný, posledný prostriedok ochrany (ultima ratio) spoločnosti a vybraných spoločenských vzťahov pred závažnými protiprávnymi činmi fyzických osôb. Regulatívna funkcia- Trestné právo reguluje vzťahy tým, že čo najpresnejšie ustanovuje zákonné podmienky trestnej zodpovednosti i beztrestnosti, zakotvuje podmienky ukladania trestov a ochranných opatrení, ustanovuje podmienky zániku trestnosti a trestu , pôsobnosť trestných zákonov a pod. Preventívna funkcia- Jej úlohou je predchádzať a zamedziť páchaniu trestnej činnosti alebo činnosti inak trestnej. Individuálna prevencia- pôsobenie na konkrétneho páchateľa už spáchaného trestného činu výchovou k riadnemu životu a súčasne iných, potenciálnych páchateľov odradí od páchania trestných činov- generálna prevencia. Represívna funkcia- Smeruje k ochrane chránených záujmov výlučne prostredníctvom individuálneho pôsobenia priamo na páchateľa trestného činu. Účelom represie je zamedziť páchateľovi páchať ďalšiu trestnú činnosť uložením trestu, počas výkonu ktorého sa páchateľ obmedzuje na niektorých jeho právach. Základné zásady trestného práva : Základné zásady trestného práva sú určité právne princípy, vedúce právne idey, na ktorých je založené trestné právo, a ktoré vychádzajú z učenia o právnom štáte. Zásady trestného práva, zásady TPH a TPP resp. zásady trestného konania nie sú totožné! V TZ základné zásady trestného práva nie sú priamo definované, premietajú sa v obsahu jednotlivých ustanovení a inštitútov TZ. V TP sú zásady trestného konania uvedené v § 2, kde je uvedených 21 zásad v 20 odsekoch. Trestnoprávna veda rozoznáva tieto základné zásady trestného práva : 1. Zásada „Nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege“- Žiadny trestný čin bez zákona, žiadny trest bez zákona, ktorú sformuloval taliansky prirodzenoprávny teoretik Cesare Beccaria. Má 5 základných požiadaviek- prameňom trestného práva môže byť iba právo obsiahnuté v zákonoch alebo medzinárodných zmluvách, trestným právom zakázané konanie musí byť vyjadrené určite a jasne, zákaz analógie v neprospech páchateľa, zákaz retroaktivity trestných noriem v neprospech páchateľa, páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon. 2. Zásada subsidiarity represie- trestnoprávne riešenie predstavuje posledný prostriedok ochrany (ultima ratio) pre zákonodarcu i súd, keď ostatné prostriedky nestačia. 3. Zásada humanizmu- širší zmysel : trestné právo ochraňuje určité humanitné záujmy a hodnoty a primerane obete trestných činov, užší zmysel : požiadavka na ukladanie a výkon trestných sankcii- napr. zrušenie trestu smrti., nie iba odplata, ale i sociálna reintegrácia páchateľov. 4. Zásada individuálnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin- Základom trestnej zodpovednosti je už spáchaný trestný čin- konanie FO, nie PO! porušujúce alebo ohrozujúce záujmy chránené zákonom , nie navonok neprejavené myšlienky či vlastnosti 5. Zásada zodpovednosti za zavinenie- atribút trestnej zodpovednosti páchateľa je jeho zavinenie- úmyselné alebo nedbanlivostné ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k objektívnym znakom páchaného trestného činu. Tento vzťah určuje tzv. subjektívnu stránku trestného činu. Slovenské trestné právo je založené na tzv. subjektívnej zodpovednosti, t.j na zodpovednosti za zavinenie. 3. Pôsobnosť Trestného zákona, druhy pôsobnosti a ich charakteristika. Hmotnoprávna exempcia. Pôsobnosťou zákona sa označuje okruh spoločenských vzťahov, na ktoré sa daný zákon použije alebo na ktoré je jeho použitie možné. Pre pôsobnosť TZ má význam čas a miesto spáchania trestného činu, ako aj osoba páchateľa, a v niektorých prípadoch aj osoba, na ktorej bol trestný čin spáchaný. Rozlišujeme pôsobnosť časovú, územnú a osobnú + pôsobnosť podľa medzinárodných zmlúv. Časová pôsobnosť : Od časovej pôsobnosti treba odlišovať platnosť a účinnosť zákona. Platnosť zákona nastáva dňom, keď sa zákon stáva súčasťou právneho poriadku. Všeobecne záväzné právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Účinnosť zákona je časové obdobie, v ktorom je právna norma záväzná, más a podľa nej postupovať a vyvoláva zákonodarcom zamýšľané účinky. Začína sa dňom, od ktorého sa zákon aplikuje na okruh právnych vzťahov, ktorý daný zákon upravuje. Všeobecne záväzné právne predpisy nadobúdajú účinnosť 15.dňom po ich vyhlásení v Zbierke zákonov, ak v nich nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Doba medzi platnosťou a účinnosťou právnej normy sa nazýva legisvakačná doba. Časová pôsobnosť vyjadruje najmä neprípustnosť spätnej účinnosti (retroaktivity) Trestného zákona na činy spáchané pred jeho účinnosťou okrem prípadu, ak by predchádzajúce právo bolo pre páchateľa menej priaznivé, vtedy je naopak použitie retroaktivity v prospech páchateľa povinné! TPP sa spravuje zásadou, že v TK sa v podstate postupuje podľa zákona účinného v čase, keď sa vedie trestné konanie. Trestnosťou činu sa rozumejú všetky podmienky, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste- napr. okolnosti vylučujúce protiprávnosť, zánik trestnosti atď., teda i určenie, podľa ktorého zákona sa má trestný čin posúdiť. Trestnosť sa posudzuje zásadne podľa času spáchania TČ. Trestný čin je spáchaný okamihom jeho dokonania- t.j. keď boli naplnené jeho všetky znaky. Územná pôsobnosť : Územná pôsobnosť TZ vymedzuje okruh prípadov, ktoré sa posudzujú podľa TZ so zreteľom na miesto, kde bol čin spáchaný. Územná pôsobnosť slovenského TZ sa viaže k územiu SR (zásada teritoriality +„pravidlo vlajky“- slovenské lode a lietadlá) a podľa slovenského zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území SR - § 3, ods. 1, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť páchateľa. Miestom spáchania TČ je každé miesto, na ktorom a) páchateľ konal, alebo b) nastal alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný TZ (§12). Osobná pôsobnosť : Osobná pôsobnosť TZ vymedzuje prípady, keď sa použije TZ aj napriek tomu, že trestný čin nebol spáchaný na území republiky. Zásada personality- § 4 TZ- Podľa slovenského TZ sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý mimo územia Slovenska spáchal občan SR alebo cudzinec s trvalým pobytom na území SR, pričom sa nevyžaduje obojstranná trestnosť činu, stačí jednostranná trestnosť činu. Zásada pasívnej personality- § 6 TZ- Podľa slovenského TZ sa posudzuje aj trestnosť obzvlášť závažného zločinu, ktorý bol spáchaný mimo územia Slovenska proti občanovi SR a v mieste činu je čin trestný, alebo ak miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej jurisdikcii. Zásada univerzality- v záujme medzinárodnej spolupráce sa stíhajú trestné činy spáchané v cudzine cudzím štátnym príslušníkom podľa slovenského TZ aj vtedy, ak a nebola daná ani miestna ani osobná pôsobnosť slovenskému TZ, činy sa netýkajú priamo záujmov SR, ale páchateľ bol chytený na území SR a nebol vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie. Extradícia- vydávanie páchateľov je inštitút umožňujúci vydanie páchateľa TČ, ktorý sa nachádza na území jedného štátu, inému štátu alebo medzinárodnému tribunálu na trestné stíhanie. Pôsobnosť podľa medzinárodných zmlúv : Pozitívna pôsobnosť medzinárodných zmlúv- § 7 TZ- niektoré činy sa posudzujú podľa slovenského TZ, lebo to ustanovuje nie TZ, ale medzinárodná zmluva- napr. Medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníka Negatívna pôsobnosť medzinárodných zmlúv- Ustanovenia § 3 až 6 TZ sa nepoužijú, ak to nepripúšťa medzinárodná zmluva- zužovanie pôsobnosti TZ- napr. čl. 11 Dohovoru o výsadách a imunitách OSN, čl. 12 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu o zločinoch- zločiny proti ľudskosti, genocída alebo vojnový zločin atď.) Hmotnoprávna exempcia Hmotnoprávna exempcia určuje výnimky z pôsobnosti TZ, ktoré sú odôvodnené osobitným postavením páchateľa- tieto osoby sú vyňaté sčasti alebo úplne z pôsobnosti TZ. Hmotnoprávnu exempciu treba odlíšiť od procesnoprávnej exempcie- t.j od nestíhateľnosti určitých osôb ako obvinených OČvTK. Hmotnoprávnu exempciu požívajú prezident SR (čl. 107 Ústavy SR), poslanci NR SR (čl. 78 Ústavy SR), sudcovia Ústavného súdu (čl. 136, ods. 1 Ústavy SR), poslanci Európskeho parlamentu a sudcovia prísediaci. Kategorizácia protispoločenských činov. Kategorizácia protispoločenských činov je dôležitá z dôvodu potreby ich vzájomného rozlíšenia- čo je a čo nie je protispoločenský čin a aký. Úzku súvislosť s kategorizáciou protispoločenských činov má pojem právna zodpovednosť. V užšom slova zmysle sa právna zodpovednosť bezprostredne spája so vznikom porušenia platných a účinných právnych noriem, ktoré má za následok povinnosť narušiteľa znášať možné následky za toto porušenie vo forme sankcii, realizáciu právnych sankcií však nemožno stotožňovať s právnou zodpovednosťou. Z hľadiska jednotlivých druhov porušenia práva a im zodpovedajúcich sankcií, možno rozlišovať niekoľko druhov právnej zodpovednosti- každý druh právneho porušenia totiž vytvára určitý, jemu zodpovedajúci druh právnej zodpovednosti- trestnoprávna zodpovednosť, občianskoprávna zodpovednosť, administratívnoprávnu atď. Z hľadiska verejného a súkromného práva sa v oblasti hmotného práva rozlišujú verejnoprávne delikty a súkromnoprávne protiprávne úkony. Verejnoprávnymi deliktami sú najmä trestné činy, priestupky a iné správne delikty. Priestupok : 1. Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone, ak nejde o iný správny delikt alebo o trestný čin (§ 2 ods. 1 zákona o priestupkoch). 2. Na zodpovednosť stačí zavinenie z nedbanlivosti , ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie ( § 3 zákona o priestupkoch). 3. Osoba je zodpovedná za priestupok od 14.rokov veku (§ 5 zákona o priestupkoch). 4. Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie (§ 5 zákona o priestupkoch) 5. Príprava priestupku sa nemôže sankcionovať, pokus iba pri priestupku proti majetku (§ 50 ods. 1 zákona o priestupkoch). 6. Zánik možnosti postihu spáchaného priestupku nastáva po uplynutí dvoch rokov od spáchania, amnestiou, smrťou. 7. O priestupku rozhoduje správny orgán. Trestný čin : 1. TČ je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak- § 8 TZ. 2. Dve obligatórne podmienky, ktoré musia byť vždy splnené sú protiprávnosť činu a znaky uvedené v TZ- toto je v novom TZ nový, tzv. formálny prístup k chápaniu pojmu TČ. Od 1.1.2006 sa upustilo od tzv. materiálneho chápania TČ =, aby musel byť trestný čin spoločensky nebezpečný ako v predchádzajúcej právnej úprav (starý TZ- § 1- (1)„TČ je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone. (2) Čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je nepatrný nie je TČ, aj keď inak vykazuje znaky TČ.“), čo sa pri posudzovaní cez osobu páchateľa v praxi často zneužívalo v pozitívnom i negatívnom slova zmysle- „problém naťahovacej gumy“- čo je nepatrný a kto to bude a ako posudzovať (pojem tzv. materiálny korektív)?! Dôvodom zmeny je lepšie zabezpečenie ústavnej zásady rovnosti pred zákonom. 3. Protiprávnosťou činu rozumieme prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené platným právom. Indikátorom protiprávnosti činu v zmysle trestnoprávnej úpravy je výlučne TZ. Nie je v ňom vyjadrená expresiss verbis, hoci existujú výnimky pomocou slovných spojení „bez oprávnenia“, „bez povolenia“, „v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom“ atď. 4. Pojem a druhy trestného činu, triedenie TČ Trestný čin : 1. TČ je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak- § 8 TZ. 2. Tri obligatórne podmienky, ktoré musia byť vždy splnené sú protiprávnosť činu, znaky uvedené v TZ- toto je v novom TZ nový, tzv. formálny prístup k chápaniu pojmu TČ. a „ak tento zákon neustanovuje inak.“- negatívne vymedzenie TČ- (napr. okolnosti vylučujúce protiprávnosť- krajná núdza, nutná obrana resp. existencia činov inak trestných, ak chýba pre vek či príčetnosť zodpovednostný subjekt). Protiprávnosťou činu rozumieme prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené platným právom. Indikátorom protiprávnosti činu v zmysle trestnoprávnej úpravy je výlučne TZ. Nie je v ňom vyjadrená expresiss verbis, hoci existujú výnimky pomocou slovných spojení „bez oprávnenia“, „bez povolenia“, „v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom“ atď. Druhy trestných činov : Rekodifikácia priniesla zavedenie novej kategorizácie súdne trestných činov. § 9 TZ rozoznáva dva druhy TČ- prečiny a zločiny- tzv. bipartíciu TČ. Ide o nastolenie právnej úpravy z medzivojnového obdobia resp. platnej do júla 1990- prečiny a trestné činy. Na rozdiel od právnej úpravy z roku 1990, ktorá až do konca roku 2005 rozoznávala monopartíciu TČ- TČ a obzvlášť závažný TČ. Kritériom rozlíšenia je jednak zavinenie a pri úmyselných TČ výška hornej hranice trestnej sadzby. Prečin : Prečin je podľa § 10 TZ trestný čin spáchaný z nedbanlivosti (všetky nedbanlivostné TČ sú prečiny!) alebo úmyselný TČ, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov. (tzv. úmyselný prečin). § 10, ods. 2 TZ- „Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.“- výnimka z formálneho prístupu k chápaniu pojmu TČ. § 95, ods. 2 TZ- „Prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.“ Zločin : Zločin je podľa § 11 ods. 1 TZ úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. (T.j. sadzba 0 - 5 rokov a viac !- zločinom môže byť aj TČ, ktorý je v základnej skutkovej podstate prečinom). Podľa odseku 2 o zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov. (ak sadzba 3 až 8 rokov, no páchateľ dostane iba 4 roky, je to stále zločin!). Osobitnou kapitolou je tzv. obzvlášť závažný zločin- podľa odseku 3 je to zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov. Rozhodujúcim kritériom pre definovanie jednotlivých kategórii TČ je subjektívna stránka skutkových podstát TČ a horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Pri úmyselných TČ je jediným kritériom horná hranica trestu odňatia slobody. Triedenie TČ možno uskutočňovať na základe najrôznejších hľadísk : 1. podľa závažnosti TČ- prečiny, zločiny, obzvlášť závažné zločiny 2. podľa významu chráneného záujmu- do 12 hláv, resp. ich dielov osobitnej časti TZ 3. podľa spôsobu konania- TČ spáchané konaním (komisívne delikty) a opomenutím (omisívne delikty) 4. podľa spôsobeného následku- TČ ohrozujúce a TČ poruchové 5. podľa formy zavinenia- TČ úmyselné (dolózne) a TČ nedbanlivostné (kulpózne) 6. podľa vývinových štádií- príprava, pokus a dokonaný TČ. 5. Trestný čin spáchaný opakovane, pokračovací trestný čin, trestný čin hromadný, trváci. Z časového hľadiska sa TČ môžu realizovať okamžite, t.j. všetky znaky skutkovej podstaty sa naplnia v určitom okamihu, a tým je čin dokonaný. Niektoré TČ trvajú dlhší čas, páchateľ pokračuje v ich páchaní, alebo na naplnenie znakov skutkovej podstaty sa vyžaduje viacero konaní. Pre správnu právnu kvalifikáciu, či ide o spáchanie jedného činu alebo nie, je rozhodujúce rozlíšiť okamih dokonania TČ- naplnenie všetkých znakov TČ a okamih ukončenia TČ. Doteraz termíny trváci, pokračovací, hromadný, TČ spáchaný opakovane upravovala len teória TP. TČ spáchaný opakovane : § 122 ods. 9 TZ- „Trestný čin je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne.“ Konanie páchateľa nie je inšpirované jednotiacim zámerom, neexistuje objektívna súvislosť. V praxi sa označuje takýto TČ ako dvojnásobný, trojnásobný atď. TČ- ide o viac samostatných TČ rovnakej skutkovej podstaty- t.j. ide o viacčinný súbeh TČ, a ak bol TČ vykonaný už v minulosti, ide o recidívu. Pokračovací TČ : § 122 ods. 10 TZ- „Za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. “ 3 kumulatívne splnené znaky- rovnaká skutková podstata TČ + všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich páchania a v predmete útoku + subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený TČ- t.j. rozhoduje sa 1 rozhodnutím. TČ hromadný : § 122 ods. 11 TZ- „Za hromadný trestný čin sa považuje jeho spáchanie viacerými činmi, ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom. Trestnosť všetkých takých činov sa posudzuje spoločne.“ Na rozdiel od pokračovacieho TČ, v TČ hromadnom tvorí TČ iba súhrn čiastkovo-samostatne netrestných činov = viacpočetnosť konaní.- napr. podávanie alkoholických nápojov mladistvým. Trváci TČ : § 122 ods. 12 TZ- „Za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu.“ („Vyvolá a udržiava“- napr. TČ obmedzovania osobnej slobody podľa § 183, „Udržiava“- TČ nedovoleného ozbrojovania- § 294 resp. 295). Pri trvácich TČ sa postihuje práve udržiavanie protiprávneho stavu, pričom TZ predpokladá, že spôsobený protiprávny stav bude trvať aj po dokonaní TČ. Spôsobený protiprávny stav môže byť vyvolaný konaním, ale i opomenutím. Trváce TČ sú posudzované ako jediné konanie, čím je teda vylúčený viacčinný súbeh. 6. Skutková podstata trestného činu. Delenie skutkových podstát. Pojem SPTČ : Motto : „Niet TČ bez skutkovej podstaty.“ Jediný základ trestnej zodpovednosti v SR je trestný čin- potreba vymedziť ho cez súhrn konkrétnych znakov, ktoré charakterizujú konkrétne ľudské konanie ako TČ a prípadne rozlíšia jednotlivé TČ medzi sebou- vznik SPTČ. SPTČ- opis skutku, ktorý je vyhlásený za trestný čin, normatívna šablóna, ktorá povie, čo je a čo nie je TČ, súhrn typových znakov TČ určitého druhu, ktorý zároveň rozlíši trestné činy medzi sebou. SPŤČ je odrazom samotného skutku, cez ňu sa skutok kvalifikuje. Obsah pojmu SPTČ približne splýva s obsahom pojmu dispozícia v rámci štruktúry trestnoprávnej normy. SPTČ obsahuje 4 obligatórne znaky TČ- objekt TČ, objektívnu stránku TČ, subjekt TČ, subjektívnu stránku TČ. Tieto znaky musí obsahovať každá SPTČ, inak nejde o TČ. Nemusia byť v nej výslovne vyjadrené. Fakultatívne znaky TČ (čas, miesto spáchanie TČ, hmotný predmet útoku, spôsoby spáchania TČ atď.) sa stávajú obligatórnymi znakmi, ak sú uvedené v osobitnej časti TZ. Triedenie skutkových podstát TČ : Podľa vyjadrenia v zákone rozlišujeme SPTČ : 1. Opisné SPTČ- doslova opisujú všetky znaky TČ širšie alebo užšie, častom práve základná SPTČ- § 145- vražda 2. Odkazovacie SPTČ- odkazujú na inú jedinečnú normu už uvedenú v TZ- § 285 na § 284 3. Blanketové SPTČ- odkazujú na iný právny predpis z iného právneho odvetvia- § 300 odkaz na všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia Podľa závažnosti rozlišujeme SPTČ : 1. Základné SPTČ- uvádzajú znaky bežného typu, základný stupeň daného TČ a spravidla bývajú uvedené v prvých odsekoch ako východisko pre kvalifikované a privilegované SPTČ, bez uvedenia priťažujúcej okolnosti, začínajúc slovom „kto“. 2. Kvalifikované SPTČ- k základnej SPTČ pridávajú v ďalších odsekoch obzvlášť priťažujúce okolnosti, čo znamená i prísnejší postih. Obzvlášť priťažujúcou okolnosťou je spôsobenie ťažšieho následku, ako predpokladá základná SPTČ resp. závažnejší spôsob vykonania činu, motív, špeciálny subjekt atď. 3. Privilegované SPTČ- obsahujú znaky, ktoré podstatným spôsobom znižujú závažnosť činu a ich dôsledkom je miernejšia sankcia- §146 vražda novonarodeného dieťaťa matkou Podľa štruktúry rozlišujeme SPTČ : 1. Jednoduché SPTČ- obsahujú iba po jednom zo všetkých povinných i fakultatívnych znakov SPTČ 2. Zložené SPTČ- prejavujú sa pluralitou znakov- viaceré objekty, konania, následky či formy zavinenia Zložené SPTČ možno deliť v závislosti od toho, či všetky ich znaky musia byť naplnené súčasne, alebo nie na : Kumulatívne zložené SPTČ- povinné naplnenie všetkých uvedených znakov SPTČ (spojka a) Alternatívne zložené SPTČ- naplnenie vybraných znakov SPTČ- buď alebo- („násilím alebo hrozbou násilia“) 7. Objekt trestného činu a hmotný predmet útokuA Subjekt TČ je vždy jeho páchateľ. Objekt trestného činu je jedným z obligatórnych znakov trestného činu. Objektom TČ sú najvýznamnejšie spoločenské vzťahy, záujmy a hodnoty spoločnosti, práva a oprávnené záujmy FO a PO, ktorým TZ poskytuje ochranu. Podľa stupňa všeobecnosti vyjadrujúceho chránené spoločenské vzťahy teória trestného práva vyjadruje tri druhy objektov : 1. všeobecný (rodový, generálny) objekt TČ- formulovaný absolútne všeobecne, vzťahy, na ktorých ochrane má záujem celá spoločnosť 2. druhový (osobitný, skupinový) objekt TČ- zoskupuje individuálne objekty rovnakého druhu, užšiu alebo širšiu skupinu príbuzných chránených záujmov do systematizovanej skupiny TČ v osobitnej časti TZ. Je vyjadrený spoločnými druhovými črtami individuálnych objektov jednotlivých TČ, ktoré sa odrážajú i v názvoch hláv resp. dielov TZ (napr. TČ proti majetku) 3. individuálny (jednotlivý, špeciálny) objekt TČ- spoločenský vzťah chránený konkrétnym ustanovením TZ. Dáva odpoveď na otázku, čo dané ustanovenie TZ chráni. Vo všeobecnej rovine ide o znak SPTČ (vražda- záujem na ochrane života človeka) , v konkrétnej rovine ide o jedinečný spoločenský záujem, ktorý bol porušený konkrétnym TČ (ochrana života konkrétneho človeka XY, ktorý bol úmyselne usmrtený). Nemusí byť výslovne vyjadrený v TZ. Od objektu TČ treba striktne odlišovať predmet TČ resp.- t.j. hmotný predmet útoku- sú nimi osoby alebo veci, na ktoré páchateľ priamo pôsobí, a tým zasahuje objekt TČ (vražda- objektom TČ je ľudský život, hmotným predmetom útoku je živý človek). Predmet TČ je to, na čom sa má prejaviť účinok TČ, no nemusí vždy (nedokonaná vražda). Zmena na hmotnom predmete útoku v podobe jeho poškodenia sa nazýva účinok. 8. Objektívna stránka SPTČ. Objektívna stránka TČ : Pojem- OSTČ vyjadruje vonkajšiu charakteristiku TČ. Obligatórnymi znakmi OSTČ vyskytujúcimi sa v každej skutkovej podstate sú konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Fakultatívnymi znakmi sú hmotný predmet útoku, účinok, miesto, čas a spôsob vykonania činu, prípadne ďalšie objektívne okolnosti. Konanie je prejav vôle trestnoprávne zodpovedného subjektu vo vonkajšom reálnom svete formou pohybu alebo zdržania sa pohybu. Má dve zložky fyzickú a psychickú (vôľa), ktoré tvoria jednotu. Len myšlienka na TČ nie konaním, pretože chýba prejav vôle navonok. Vôľu ako psychickú zložku konania nemožno zamieňať s úmyselným zavinením. Konanie má dve formy- konanie v pravom zmysle slova a opomenutie. Konaním v pravom zmysle slova rozumieme k cieľu zameraný a vôľou riadený svalový pohyb. Trestné činy spáchané touto formou nazývame komisívnymi deliktami. Opomenutím rozumieme aktívny útlm takej činnosti, na ktorú bol subjekt povinný, to znamená, že aj zdržanie sa fyzického pohybu, ktorý bol páchateľ povinný vykonať. Opomenutie je porušením povinnosti niečo konať, ktorá môže vyplývať zo TZ, iných zákonov, podzákonných noriem, úradného výroku, zo zmluvy, z iných okolností. TČ spáchané opomenutím nazývame omisívnymi deliktami. Následok je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného TZ, t.j. objektu TČ. Podľa spôsobeného následku rozoznávame TČ ohrozujúce, ktoré znamenajú reálnu možnosť vzniku poruchy na objekte a TČ poruchové, ktoré predpokladajú spôsobenie poruchy na objekte, t.j. jeho poškodenie. Rozoznávame viaceré druhy následkov : 1. Jednoduchý následok- ako súčasť, znak základnej skutkovej podstaty TČ 2. Ťažší následok- ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty TČ- okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby 3. Iný obzvlášť závažný následok- osobitný prípad ťažšieho následku 4. Obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok- zväčša nemožno napraviť, podmienka výnimočného trestu 5. Škodlivý následok- druh následku, ktorému treba zamedziť alebo ho treba napraviť, aby bol páchateľ v dôsledku účinnej ľútosti beztrestný pri TČ uvedených v § 85 TZ. Príčinný vzťah medzi konaním a následkom (nexus causalis) je proces vnútorného prepojenia konania s následkom. Príčinou následku je len také konanie, bez ktorého by následok nikdy nenastal resp. by nenastal spôsobom, ktorým nastal. Akékoľvek konanie, ktoré je príčinou, z ktorej vyplynul následok významný z hľadiska trestného práva, nemôže zakladať trestnú zodpovednosť. Takéto konanie musí byť podrobené skúmaniu zavinenia, musí sa zisťovať a dokazovať. Príčinná súvislosť medzi javmi môže mať charakter náhody, náhodilosti alebo nevyhnutnosti. 1. Náhoda je založená na nepredvídateľnom priebehu určitého javu, preto trestná zodpovednosť nevzniká. 2. Náhodilosť znamená, že určitý jav za istých okolností či podmienok môže, ale nemusí prebiehať určtitým spôsobom. 3. Nevyhnutnosť- musí zákonite za určitých podmienok, či okolností dôjsť k určitému javu. Pokiaľ je nexus causalis založený na nevyhnutnosti, spravidla to zakladá vyššiu trestnú zodpovednosť ako pri náhodilosti. Zásada umelej izolácie javov- umelo izolujeme len určité príčiny a určité následky. Zásada gradácie príčinnej súvislosti- jednotlivé príčiny a podmienky nemajú pre spôsobenie následku rovnaký význam. Sama príčinná súvislosť medzi konaním trestne zodpovedného páchateľa a následkom na trestnú činnosť nestačí. K príčinnému vzťahu musí pristúpiť zavinenie. Pri zavinení vo forme úmyslu sa vyžaduje, aby si páchateľ predstavoval tento priebeh príčinného vzťahu aspoň ako možný a bol s ním pre tento prípad uzrozumený. Pri zavinení vo forme nedbanlivosti sa vyžaduje, aby páchateľ vývoj príčinnej súvislosti a následok predvídal a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ho nespôsobí, alebo aby páchateľ príčinný priebeh a následok podľa okolností a svojich pomerov predvídať mal a mohol. Fakultatívne znaky objektívnej stránky TČ sú hmotný predmet útoku, účinok, čas spáchania TČ, miesto spáchania TČ a spôsob spáchania TČ. Môžu sa zmeniť na obligatórne, ak sú uvedené v SPTČ. Hmotný predmet útoku – viď otázka č. 8 Účinok predstavuje zmenu na hmotnom predmete útoku (rana ne tele obete), nie je totožný s následkom. Čas spáchania TČ je vyjadrený v SPTČ ojedinele- „pri pôrode alebo tesne po ňom, za krízovej situácie“. Miesto spáchania TČ- § 12 TZ- „Miesto spáchania trestného činu je každé miesto, na ktorom a) páchateľ konal, alebo b) nastal alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný týmto zákonom.“ Slovné spojenia- „ určité miesto , cudzina, miesto verejnosti prístupné.“ § 122 ods. 5 vymedzuje, čo je TČ spáchaný v obydlí.- „...ak je spáchaný v dome alebo v byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.“ Spôsob spáchania TČ- § 122 ods. 2 a nasledujúce – čo je „verejne, so zbraňou, vlámaním, ľsťou atď. 9. Subjekt trestného činu. Pojem : Subjekt trestného činu je páchateľ. § 19 TZ- „(1) Páchateľ TČ je ten, kto trestný čin spáchal sám. (2) Páchateľom TČ môže byť fyzická osoba a právnická osoba za podmienok ustanovených osobitným predpisom. „ Subjekt TČ je fyzická osoba, ktorá v čase spáchania TČ bola staršia ako 14 rokov a bola príčetná. Táto osoba je označovaná ako páchateľ. Ak táto osoba vykonala činnosť uvedenú v príslušných ustanoveniach osobitnej časti TZ, ide o páchateľa dokonaného TČ. Ak sa však na spáchanie trestného činu pripravuje alebo sa oň pokúsi, ide o páchateľa prípravy alebo pokusu TČ. V širšom chápaní pojmu páchateľ sa zaň označujú i spolupáchateľ, pomocník atď. Právnická osoba nemôže byť subjektom trestného činu: V SR sa nemôže uplatňovať kolektívna zodpovednosť za zavinenie, uplatňuje sa výlučne individuálna zodpovednosť za zavinenie. 3 kumulatívne splnené znaky musia byť splnené, aby sa jednalo o páchateľa TČ, ktorý bude trestne zodpovedný : 1. Páchateľom je FO, PO- každý človek od svojho narodenia resp. počatia (nasciturus) až do svojej smrti. - „osoby mladistvé“- 14.-18.rokov, - „dieťa“- do 18.rokov veku , ak nenadobudlo plnoletosť skôr - „osoby blízke veku mladistvých“- 18.-21.rokov, - „osoby vyššieho veku“- nad 60. rokov, Všeobecný subjekt TČ- ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba Špeciálny subjekt TČ- páchateľ má určitú spôsobilosť resp. postavenie- „občas SR, vojak, verejný činiteľ“ Konkrétny subjekt TČ- „matka novonarodeného dieťaťa“ Okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (nízky vek, nepríčetnosť) nie sú totožné s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť (krajná núdza, nutná obrana, oprávnené použitie zbrane, výkon práva a povinnosti, súhlas poškodeného, plnenie úlohy agenta, dovolené riziko- nové v novom TZ oproti starému)! 2. § 22 ods.1 TZ- „ Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný.“- negatívne vymedzenie. Lehoty v trestnom práve plynú deň po rozhodujúcej udalosti- t.j. páchateľ musí mať v čase spáchania TČ 14. rokov a aspoň 1 deň. Výnimku tvorí TČ sexuálneho zneužívania- § 201, kde musí páchateľ dovŕšiť 15.rokov veku. Rozhodujúci je čas spáchania činu, nie vzniku následku. Protiprávny čin osôb mladších ako 14. rokov, ktorý by inak stíhal TZ označujeme pojmom čin inak trestný a nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť voči páchateľovi, ale možno mu uložiť tzv. ochrannú výchovu v občianskoprávnom konaní. 3. Príčetnosť nie je legálne definovaná, v § 23 TZ je však definícia „Nepríčetnosti“ „Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Negatívne vymedzenie obsahuje kumuláciu prinajmenšom 3 kritérií- duševná porucha, čas spáchania činu inak trestného a neschopnosť rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v zmysle OZ nie je pre posudzovanie stavu nepríčetnosti rozhodujúce. Od nepríčetnosti treba odlíšiť stav zmenšenej príčetnosti- chorobný stav, v ktorom je v dôsledku duševnej poruchy výraznejšie znížená rozumová a ovládacia schopnosť- možnosť upustiť od odsúdenia alebo uložiť sankciu pod minimálnu sadzbu. 1. Duševná porucha spôsobujúca stav nepríčetnosti môže mať dlhotrvajúci alebo prechodný charakter. Pojem duševná porucha je širší ako pojem duševná choroba. Zvyčajne sa duševné poruchy rozdeľujú na duševné choroby (napr. senilná demencia) , chorobné duševné stavy (psychopatia) a krátkodobé duševné poruchy (napr. patologická opitosť). Duševné poruchy sú dôvodom nepríčetnosti len vtedy, ak majú za následok nedostatok rozpoznávacej (rozumovej) a ovládacej (vôľovej) schopnosti. Súd na posúdenie tohto stavu stanoví zväčša 2 znalcov (psychiatri), ktorí to posudzujú- v TK sa nevychádza z prezumpcie príčetnosti! 2. Čas spáchania činu inak trestného- rozhodujúce pri krátkodobých duševných poruchách. 3. Neschopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo ho ovládať- stačí jedna z 2 podmienok ! 10. Nepríčetnosť, zmenšená príčetnosť, ich význam pre trestnú zodpovednosť. Trestný čin opilstva Príčetnosť je spôsobilosť byť páchateľom trestného činu, ak závisí na duševných schopnostiach páchateľa. Príčetnosťou je podmienená schopnosť páchateľa chápať význam a nebezpečnosť svojho činu pre spoločnosť a ovládať svoje konanie. TZ podáva negatívnu definíciu príčetnosti (§ 12): Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný. Príčetnou je teda osoba, ktorá v čase spáchania činu mohla rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a ovládať svoje konanie. Môže mať rôznu dobu trvania a môže byť spôsobená rôznymi príčinami, aj použitím návykových látok. Duševná porucha zahŕňa: - duševnú chorobu - bezvedomie alebo poruchu vedomia - duševnú slabosť alebo poruchu duševného vývoja. Psychologické (právne) kritériá nepríčetnosti zahŕňajú - nedostatok rozumovej schopnosti - nedostatok schopnosti ovládacej Postačí ich alternatívne naplnenie na to, aby bola osoba považovaná za nepríčetnú. Existencia duševnej poruchy zbavuje osobu trestnej zodpovednosti za svoje konanie, len ak postihnutého zbavuje možnosti ovládať svoje konanie alebo možnosti rozoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Neschopnosť rozoznať nebezpečnosť konania pre spoločnosť je zo súdno-psychiatrického hľadiska spôsobená poruchami poznávacích procesov a má byť preukázateľná v tom, že obvinený mal tieto poruchy v čase činu a pre tieto poruchy nebol schopný rozoznať, že jeho konanie je v rozpore so zákonom. Nariadiť skúmanie duševného stavu osoby môže v trestnom konaní len súd. Vyšetrenie duševného stavu vykonajú na písomný príkaz súdu vždy dvaja znalci z odboru psychiatrie, ak je to nevyhnutné, i pozorovaním v zdravotníckom ústave alebo v osobitnom oddelení nápravného zariadenia. Rozdelenie duševných porúch: - duševné choroby ako duševné poruchy dlhšieho trvania, vyznačujúce sa spravidla typickým začiatkom, priebehom a prípadne aj koncom (progresívna paralýza, senilná demencia, schizofrénia, maniodepresívna psychóza...) - chorobné duševné stavy ako chronické duševné poruchy, ktoré nemajú určitý postup, začiatok a progresiu a zúčastňujú sa na nich vrodené faktory a vplyv vonkajšieho prostredia a výchovy (napr. vývojové poruchy, vývojové oneskorenia, psychopatia, slabomyseľnosť, niektoré hluchonemoty, niektoré oligofrénie...) - krátkodobé duševné poruchy (patologický afekt, opojenie návykovou látkou /patologická opilosť/, patologické poruchy spánku /patologická rozospatosť/, iné ťažké poruchy vedomia, epizodické duševné stavy v priebehu nervových chorôb /epileptické záchvaty, narkolepsia, migréna, duševné poruchy po otrase mozgu, po zasiahnutí bleskom, po pokuse o obesenie, po otrave oxidom uhoľnatým) Podmienkou nepríčetnosti je, aby duševná porucha existovala v čase činu – pri trestných činoch trvajúcich musí trvať po celú dobu trvania činu, rovnako aj pri pokračovaní v trestnej činnosti (čiastkové útoky počas trvania duševnej poruchy nemôžu byť súčasťou pokračovania). Ak duševná porucha nastane až po spáchaní trestného činu a je tak rozsiahla, že obvinenému nedovoľuje chápať zmysel trestného stíhania, je taká okolnosť dôvodom na prerušenie trestného stíhania, rovnako môže byť dôvodom pre odklad výkonu trestu odňatia slobody alebo pre prerušenie výkonu trestu. Popri absolútnom nedostatku príčetnosti je možné sa stretnúť aj so zmenšenou príčetnosťou – líši sa od nepríčetnosti svojou intenzitou – stav, v ktorom bola v dôsledku duševnej poruchy výraznejšie oslabená schopnosť páchateľa rozpoznať, že spáchaný čin je nebezpečný pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie. Znížená príčetnosť nie je všeobecnou poľahčujúcou okolnosťou. Fakultatívnym následkom trestného činu spáchaného v stave zmenšenej príčetnosti je pri splnení zákonných podmienok buď fakultatívne uloženie ochranného liečenia, zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu za súčasného uloženia ochranného liečenia alebo upustenie od potrestania za súčasného uloženia ochranného liečenia. Problémy s určovaním príčetnosti a posudzovaním trestnosti spáchaného činu vznikajú, keď bol trestný čin spáchaný pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. V praxi sa vyskytujú aj zložitejšie prípady: - páchateľ sa úmyselne priviedol do stavu nepríčetnosti, aby v ňom spáchal trestný čin – actio libera in causa dolosa – zodpovednosť páchateľa sa posudzuje podľa doby, kedy bol príčetný a kedy sa úmyselne privádzal do stavu nepríčetnosti (úmyselné konanie, ktoré je vo svojej príčine slobodné) - páchateľ spácha v stave nepríčetnosti trestný čin z nedbanlivosti a jeho nedbanlivosť zahŕňa spáchanie trestného činu konaním, ktorým sa priviedol do stavu nepríčetnosti – actio libera in causa culposa, páchateľ je zodpovedný za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, pretože v tom, že sa priviedol do stavu nepríčetnosti, je možné vidieť konanie, ktorým z nedbanlivosti spôsobil iný trestný čin (nedbanlivostné konanie slobodné vo svojej príčine ) - páchateľ sa úmyselne alebo z nedbanlivosti privedie do stavu nepríčetnosti a v takomto stave spácha bez zavinenia trestný čin – jeho čin sa posúdi ako trestný čin opilstva, exkulpácia z dôvodu nepríčetnosti by prichádzala do úvahy, ak by sa páchateľ dostal do stavu nepríčetnosti bez vlastného zavinenia (ani z nedbanlivosti). Osobitným prípadom je patologická opilosť: ak mohol páchateľ predpokladať, že požitie alkoholu u neho vyvolá stav nepríčetnosti, bude zodpovedný podľa svojho vzťahu k zavineniu buď podľa actio libera in causa dolosa alebo in causa cuposa alebo za trestný čin opilstva. V opačnom prípade sa použije § 12 TZ. 11. Subjektívna stránka trestného činu. Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu zahŕňa celú páchateľovu činnosť, ktorá bezprostredne súvisí so spáchaným trestným činom. Je vnútornou stránkou TČ, pretože vyjadruje znaky týkajúce s psychiky páchateľa. Obligatórnym znakom SPTČ je zavinenie, fakultatívnymi znakmi obsiahnutými v niektorých skutkových podstatách TČ sú motív alebo cieľ (účel) spáchania TČ. Rozdiel medzi pojmami zavinenie a vina ? Zavinenie je užší pojem, je to jeden zo znakov TČ. Vina je širší pojem- vyplýva z rozhodnutia súdu na základe znakov TČ. Zavinenie : Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k objektívnym znakom TČ. Zavinenie je založené na 2 zložkách - intelektuálnej zložky (rozumovej)- páchateľova vedomosť je založená na vnímaní predmetov a javov a - vôľovej zložky- tvorí ju chcenie a uzrozumenie. Na základe rôzneho vzťahu týchto dvoch zložiek rozlišujeme dva druhy zavinenia- úmysel a nedbanlivosť. 1. Úmysel priamy- Dolus directus- § 15 písm. a) TZ- „ Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom “ Intelektuálna zložka- „vedel“ + vôľová zložka- „ chcel“ 2. Úmysel nepriamy- Dolus eventualis- § 15 písm. b) TZ- „Trestný čin je spáchaný úmyselne ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. “ Intelektuálna zložka- „vedel“ + vôľová zložka- „uzrozumený“ Pokiaľ TZ vyžaduje úmysel, stačí ja nepriamy. Pojem „opomenutie“ nie je totožný s pojmom nedbanlivosť- opomenúť možno úmyselne, aj z nedbanlivosti. 3. Nedbanlivosť vedomá- culpa lata- § 16 TZ písm. a) TZ- „Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí Intelektuálna zložka- „vedel“ + vôľová zložka- „spoliehal sa, že nespôsobí“- Primeranosť dôvodov páchateľa, na ktoré sa spoliehal, treba posudzovať podľa toho, ako sa javili páchateľovi, aké boli jeho vedomosti a skúsenosti atď. 4. Nedbanlivosť nevedomá- culpa levis- § 16 písm. b) TZ- „Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.“ Intelektuálna zložka- „nevedel“ + vôľová zložka- „vedieť mal a mohol“. Trestná zodpovednosť páchateľa je tu založená na jeho povinnosti predvídať určité skutočnosť a vyžaduje sa od neho určitá miera opatrnosti. Medzi porušením povinnej opatrnosti a následkom musí byť príčinná súvislosť. Motív : Motív je vnútorný podnet, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať TČ. 12. Zavinenie § 3 ods. 3 TZ zakotvuje zásadu, podľa ktorej je na trestnosť činu potrebné úmyselné zavinenie, pokiaľ zákon výslovne neustanovuje, že postačuje zavinenie z nedbanlivosti. (napr. zákon o priestupkoch má opačnú formuláciu) Ak v konkrétnej skutkovej podstate v osobitnej časti nie je uvedené, o akú formu zavinenia ide, vyžaduje sa úmyselné zavinenie. TZ v niektorých dispozíciách (najmä ak tu stojí vedľa seba úmyselné konanie a konanie z nedbanlivosti) uvádza výslovne „úmyselne“ alebo „v úmysle“. Pri nedbanlivostných trestných činoch musí byť v súlade s § 3 ods. 3 TZ v príslušnej skutkovej podstate v osobitnej časti TZ uvedený znak „z nedbanlivosti“. Skutkové podstaty formulované alternatívne („čo aj z nedbanlivosti) je možné spáchať z nedbanlivosti alebo úmyselne. Vždy je však možná len jedna forma zavinenia. Určenie, ktorou formou zavinenia bol trestný čin spáchaný, je potrebné uviesť vo výroku rozsudku príp. rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní a prihliadnuť naň aj pri stanovení výšky trestu. Zásada úmyselného zavinenia platí len k zákonným znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie k okolnostiam podmieňujúcim použitie vyššej trestnej sadzby a ku všeobecným priťažujúcim okolnostiam postačuje z nedbanlivosti, ak zákon neustanovuje inak. Napr. trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi je prísnejšie trestaný, ak ním páchateľ spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. K základnej skutkovej podstate sa vyžaduje úmyselné zavinenie, zavinenie k okolnostiam, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby však postačuje aj z nedbanlivosti. Podľa § 6 TZ sa prihliadne na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby: - ak ide o ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, vyjmúc prípady, že tento zákon vyžaduje aj tu zavinenie úmyselné, - ak ide o inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, vyjmúc prípady, v ktorých tento zákon vyžaduje, aby o nej páchateľ vedel. TZ rozlišuje dva základné druhy okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby – ťažší následok a iné skutočnosti. Ťažším následkom je porušenie alebo ohrozenie vyvolané trestným činom, hoci by inak malo len povahu priťažujúcej okolnosti. Inou skutočnosťou je okolnosť bližšie určujúca objekt, objektívnu stránku (miesto, čas, spôsob spáchania trestného činu), subjektívnu stránku (spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví na svedkovi, znalcovi, tlmočníkovi pre výkon jeho povinnosti) alebo subjekt trestného činu (napr. verejný činiteľ). Obzvlášť priťažujúce okolnosti tvoria so základnou skutkovou podstatou kvalifikované skutkové podstaty trestného činu. Formu ich zavinenia TZ uvádza len tam, kde je potrebné úmyselné zavinenie k obzvlášť priťažujúcej okolnosti. 13. Omyl v trestnom práve Omyl v trestnom práve : Omylom v trestnom práve rozumieme nezhodu páchateľovho vnímania alebo jeho predstáv so skutočnosťou. Existujú viaceré druhy omylov. Skutkový omyl môže spočívať v nesprávnom vnímaní určitej skutočnosti, v nesprávnych predstavách o nej alebo v nesprávnych ústupkoch o vnímaných a predstavovaných skutočnostiach. Právny omyl spočíva v neznalosti TZ, v ich mylnom výklade, v tom, či konanie páchateľa je protiprávne, alebo v nesprávnych predstavách o podmienkach trestnej zodpovednosti. 1. Skutkový omyl pozitívny- páchateľ sa mylne domnieva, že existuje skutočnosť, ktorá je zložkou skutkovej podstaty TČ- „súloží s domnelou mladšou ako 15.rokov, ona má v skutočnosti viac“ 2. Negatívny skutkový omyl- páchateľ sa domnieva, že nejde o skutočnosť vyžadovanú ako znak SPTČ, táto ňou však je- „platiaca osoba nevie, že platidlo, ktoré dáva do obehu je falošné“ 3. Pozitívny právny omyl- osoba je presvedčená, že pácha TČ, no nie je tomu tak- „manželská nevera“ 4. Negatívny právny omyl- osoba je presvedčená, že nepácha TČ resp., že je miernejšie trestný, no opak je pravdou- neznalosť práva Oba druhy právneho omylu sú v podstate právne bezvýznamné a skutky sa posudzujú bez ohľadu na predstavy osoby, ktorá sa mýli. Osobitné druhy omylov : Omyl v predmete útoku- „chcem zabiť i zabijem XY, no myslím si, že som zabil Z“ Omyl v kauzálnom priebehu.- chcem zabiť XY, zabijem však Z“ Osobitný omyl v kauzálnom priebehu- chcem zabiť XY nožom, zraním ho nožom, no zabijem až hodením do vody mysliac si, že zahladzujem stopy už po mŕtvole zabitej nožom 14. Krajná núdza. Okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (nízky vek, nepríčetnosť) nie sú totožné s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť (krajná núdza, nutná obrana, oprávnené použitie zbrane, výkon práva a povinnosti, súhlas poškodeného, plnenie úlohy agenta, dovolené riziko- nové v novom TZ oproti starému)! Trestnú zodpovednosť možno definovať ako povinnosť páchateľa trestného činu strpieť za splnenia zákonom predpokladaných podmienok sankcie ustanovené TZ. Zákonom stanovenými podmienkami trestnej zodpovednosti sú podmienka veku a podmienka príčetnosti subjektu, inak nie je subjekt trestne zodpovedný. TZ nazýva tieto podmienky ako podmienky vylučujúce trestnú zodpovednosť- 3.oddiel 2.dielu 1.hlavy TZ. Protiprávnosť možno definovať ako nedovolené porušenie právneho poriadku štátu ako celku, alebo ako nedovolené porušenie niektorého konkrétneho právneho predpisu, ktorý je súčasťou právneho poriadku. Za určitých zákonných podmienok môže nastať situácia, že čin, ktorý inak vykazuje znaky TČ, je dovolený, a preto nie je protiprávny. Okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu sú tie okolnosti, ktoré, keď nastanú, spôsobujú, že čin, ktorý inak vykazuje znaky TČ (čin inak trestný), nie je trestným činom, pretože mu chýba protiprávnosť. V 4.oddiele 2.dielu všeobecnej časti TZ je výslovne uvedených 7 okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Su nimi : 1. Krajná núdza (§ 24), 2. Nutná obrana (§ 25), 3. Oprávnené použitie zbrane (§ 26), 4. Dovolené riziko (§ 27), 5. Výkon práva a povinností (§ 28), 6. Súhlas poškodeného (§ 29), 7. Plnenie úlohy agenta (§ 30). Krajná núdza Príklad- Topiaci sa zhodí z nafukovačky iného človeka, ktorý nevie plávať a utopí sa! Legálna definícia- § 24 TZ- „(1)Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace zaújmu chráneného týmto zákonom, nie je TČ. (2)Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chráneného týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak, alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu ak ten, komu nebezpečestvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný o znášať.“ Podstata KN spočíva v tom že pri nej dochádza k stretu 2 záujmov chránených TZ. Jednému z týchto záujmov hrozí porucha (tzv. chránený záujem), ktorá môže byť odvrátená jedne poruchou druhého záujmu (tzv. obetovaný záujem). Objektívne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa jednalo o krajnú núdzu : 1. Odvracanie nebezpečenstva- nebezpečenstvo je stav hroziaci poruchou chráneného záujmu, ktorý musí byť skutočný, nie zdanlivý, môže ho odvracať ktokoľvek. 2. Nebezpečenstvo hrozí záujmu chráneného TZ, 3. Nebezpečenstvo hrozí priamo- už nepominulo a zároveň nehrozí v otáznej budúcnosti, 4. Nebezpečenstvo nemožno za daných okolností odvrátiť inak- tzv. zásada subsidiarity- najskôr sa musia vyčerpať všetky iné, dostupné možnosti (napr. útek) na zamedzenie hroziacemu nebezpečenstvu 5. Spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil- tzv. zásada proporcionality, ktorá tvrdí, že hroziaci následok a následok spôsobený konaním v krajnej núdzi musia byť v určitom vzájomnom pomere, t.j. následok spôsobený konaním môže byť rovnako závažný, no nesmie byť zjavne závažnejší (zmena oproti starému TZ v podobe prelomenej zásady proporcionality- tam musel byť spôsobený následok vždy menej závažný ako ten čo hrozil, v súčasnosti stačí, aby bol rovnako závažný!) Príklad- Topiaci sa zhodí z nafukovačky iného človeka, ktorý nevie plávať a utopí sa! 6. Ten, komu nebezpečetvo hrozí, nie je povinný ho znášať- napr. lekári, hasiči atď. Proti tomu, kto koná v krajnej núdzi, nie je prípustná krajná núdza ani nutná obrana. Vyprovokovaná krajná núdza plynúca z nebezpečenstva vzniknutého nie úmyselne, ale z nedbanlivosti, je konanie v krajnej núdzi možné. Vybočenie z medzí krajnej núdze –exces nastáva, ak neboli splnené všetky zákonné podmienky krajnej núdze alebo neboli splnené vo všetkých smeroch. Intenzívny exces- ak spôsobený následok bol zjavne závažnejší ako ten, čo hrozil. Extenzívny exces sa týka času zákroku- nebezpečenstvo priamo nehrozilo alebo už pominulo. 15. Nutná obrana. Oprávnené použitie zbrane. Legálna definícia- § 25 TZ- „(1) Čin inak trestný, ktorým niekto priamo odvracia hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. (2) Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. (3) Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. (4) Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.“ Podstatou NO je odvracanie nebezpečenstva, ktoré vzniklo útokom človeka na TZ chránené záujmy, a to konaním namiereným proti útočníkovi. Nutná obrana je právom človeka, niekedy i povinnosťou (policajt). Vo vzťahu ku krajnej núdzi je nutná obrana osobitným, špeciálnym a privilegovaným ustanovením (lex specialis). Pri nutnej obrane nie je požiadavka subsidiarity ako pri krajnej núdzi- nie útek či inak, útočníkovi sa môže spôsobiť väčšia škoda ako hrozila, nesmie byť však v hrubom nepomere ku škode, ktorá hrozila. Dôvodom privilegovania nutnej obrany vo vzťahu ku krajnej núdzi je záujem na okamžitej rekcii verejnosti proti útoku, keďže NO vlastne nahrádza konanie konanie verejných orgánov. Osobitným prípadom uplatnenia nutnej obrany je trestnoprocesný inštitút obmedzenia osobnej slobody osoby pristihnutej pri TČ alebo bezprostredne po ňom- § 85 ods. 2 TP. § 25 ods. 3 TZ- tzv. osobitná okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť- osoba konajúca nad rámec NO nie je trestne zodpovedná, ak konala v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu, zľaknutia. Posilňuje pozíciu obrancu- riziko spôsobené svojim protiprávnym konaním má znášať útočník, ktorý často využíva napr. moment prekvapenia § 25 ods. 4 TZ- zdanlivá, domnelá (putatívna) obrana- ide o tzv. nedbanlivostný TČ. Dikcia zákona bohužiaľ nehovorí, že ak NO nebola vedená z nedbanlivosti, že ide o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť. Objektívne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa jednalo o nutnú obranu : 1. Odvracanie útoku na záujem chránený TZ- útok musí byť vždy čin protiprávny, nemusí však byť TČ. 2. Útok priamo hrozí alebo trvá- hrozí znamená má nastať ihneď, bezprostredne, v najbližšom okamihu. Trvá znamená pokým definitívne neskončilo nebezpečenstvo pre napadnutý chránený záujem napr. útekom. 3. Obrana musí smerovať proti útočníkovi- nielen sám napadnutý môže, ale i 3.osoba 4. Obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu (či útočník (ne)použil zbraň), miestu (odľahlé miesto resp. frekventovaná ulica) a času (po zotmení resp. na poludnie), okolnostiam vzťahujúcim sa na osobu útočníka (útočník resp. brániaci sa je známy bitkár či trénovaný v bojových umeniach) alebo na osobu obrancu- pojem „ celkom zjavne“- nesmie ísť o hrubý nepomer Vybočenie z medzí nutnej obrany –exces nastáva, ka obranca splnil len niektoré podmienky, ale nie všetky. Ak nepomer- exces ixtenzívny, ak časové hľadisko tak exces extenzívny. Oprávnené použitie zbrane Legálna definícia- Oprávnené použite zbrane- § 26 TZ (1) „Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je TČ. (2) Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To neplatí, ak bola pritom inému úmyselne spôsobená smrť.“ Zbraňou sa tu rozumie v prvom odseku zbraň v technickom slova zmysle podľa predpisov o zbraniach a strelive. Rozumiem ňou najmä zbraň strelná (pištol, revolver, puška), bodná (útočný nôž, bodák) a zbraň hromadnej účinnosti (granát, guľomet). § 122, ods. 3 hovorí o tom, že : „...zbraňou sa rozumie, ak s jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším.“ Pod pojmom použitie zbrane sa rozumie zaobchádzanie so zbraňou takým spôsobom, na ktorý je určená. Oprávnenie použiť zbraň je precizované v príslušných zákonných predpisoch (napr. 171/1993 o Policajnom zbore). 16. Súhlas poškodeného. Dovolené riziko. Výkon práv a povinností. Legálna definícia- Súhlas poškodeného- § 29 TZ (1) Čin inak trestný nie je TČ, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného a nesmeruje proti jeho životu a zdraviu. (2) Nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol daný vopred, nebol vážny a dobrovoľný alebo ak v súvislosti s ním bol spáchaný TČ. (3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak podľa skutkovej podstaty TČ má byť čin trestný aj vtedy, keď bol daný súhlas poškodeného podľa odseku 1. Podmienky súhlasu poškodeného : a) Ide o záujmy jednotlivca, o ktorých môže rozhodovať sám, a ktorých porušenie sa nedotýka základných záujmov spoločnosti. (súhlas k prisvojeniu veci FO nie je jej krádež, no súhlas FO do 18 rokov je vzhľadom na podávanie alkoholických nápojov jej samotnej právne je bezvýznamný) b) Súhlas sa netýka života a zdravia poškodeného (legálny zákaz eutanázie) c) Súhlas musí byť daný pred činom (dodatočný súhlas = odpustenie má význam pri TČ uvedených v § 211 TP, kde je vyjadrená zásada dispozície poškodeného s konaním) d) Súhlas musí byť daný vážne a dobrovoľne (aj konkludentne) e) Súhlas dala osoba právne spôsobila a nato oprávnená (Poškodený môže dať súhlas len v rozsahu, v ktorom môže predmetom útoku disponovať) f) Zo skutkovej podstaty TČ nesmie vyplývať, že čin má byť trestný aj vtedy, keď je daný SP (TČ obchodovania s ľudmi) g) V súvislosti so súhlasom nie je spáchaný iný TČ Legálna definícia- Dovolené riziko- § 27 TZ (1) Čin inak trestný nie je TČ, ak niekto v súlade s dosiahnutým stavom poznania vykonáva spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výroby a výskumu, ak spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od činu očakáva, nemožno dosiahnuť bez rizika ohrozenia záujmu chráneného týmto zákonom. (2) Nejde o dovolené riziko, ak výsledok, ku ktorému čin smeruje celkom zjavne nezodpovedá miere rizika alebo vykonávanie činu odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu, verejnému záujmu, zásadám ľudskosti alebo sa prieči dobrým mravom. Oproti starému TZ ide v novom TZ o nový inštitút. Podmienky : a) Činnosť je vykonávaná v oblasti výroby a výskumu. b) Činnosť je vykonávaná v súlade s dosiahnutým stavom poznania a informáciami, ktoré existovali a boli dostupné v čase jej vykonania. c) Činnosťou sa sleduje dosiahnutie spoločenského prospechu a nemožno ho dosiahnuť inak. d) Výsledok, ku ktorému čin sleduje, zjavne zodpovedá miere rizika. 3 kritéria- to, čo je ohrozené, rozsahom hroziacej poruchy a pravdepodobnosťou poruchy. e) Činnosť neodporuje zákonu alebo inému pr. predpisu, záujmom spoločnosti, zásadám ľudskosti resp. dobrým mravom. Legálna definícia- Výkon práv a povinností- § 28 TZ (1) Čin inak trestný nie je TČ, ak ide o výkon práva a povinnosti vyplývajúceho zo všeob. záväz. práv. predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeob. záväz. práv. predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeob. záväz. práv. predpisu. Podstatou VPaP je, že ak právny predpis, ktorý je súčasťou právneho poriadku, prikazuje konať určitým spôsobom alebo aspoň určité konanie dovoľuje, potom takýto čin nemôže byť TČ. Uvedená okolnosť sa nepoužije, ak ide o výkon práva a povinností z rozhodnutia vlády resp. nadriadeného, ktoré je nezákonné resp. zjavne nezákonné. (čl 33 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu) a ak ide o TČ uvedené v 12.hlave TZ (TČ proti mieru, ľudskosti, vojnové). VPaP z všeobecne záväzného pr. predpisu (obmedzenie osob. Slobody páchateľovi TČ), z rozhodnutia súdu (väzba), z rozhodnutia orgánu verejnej moci (otvorenie bytu policajtom), z plnenia pracovných úloh alebo rozkazu (vojak, policajt), zo zmluvy (odmietnutie opatrovateľky zo škôlky pustiť dieťa domov) 17. Plnenie úlohy agenta. Nebezpečné zoskupenie. Legálna definícia- Plnenie úlohy agenta- § 30 TZ (1) Čin inak trestný nie je TČ, ak ním agent ustanovený podľa osobitného predpisu pri odhaľovaní TČ a pri zisťovaní jeho páchateľa ohrozí alebo poruší záujme chránený týmto zákonom len preto, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin v dôvodnej obave o život alebo zdravie svojej alebo blízkej osoby. Výnimky v odseku 2 sú taxatívne stanovené TČ- napr. vražda, znásilnenie atď. Odsek 3 povoľuje napr. podplácanie agentom pre objasnenie prijímania úplatku. Agent je príslušník PZ resp. iná osoba. Plnenie úlohy agenta vylučuje protiprávnosť za splnenia nasledovných podmienok : a) Agent je ustanovený na plnenie úloh pri odhaľovaní TČ a zisťovaní ich páchateľov- § 117 b) Agent ohrozí alebo poruší chránený záujem len preto, že bol k tomu, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou (§129 , ods. 3 a 4), v ktorej pôsobí, alebo v dôvodnej obave o život alebo zdravie svojej alebo blízkej osoby (§127, ods. 4). c) Nesmie ísť o spáchanie taxatívne stanovených TČ z odseku 2 ani smrť či ťažkú ujmu na zdraví (§123, ods.3.) 18. Príprava na zločin, formy, trestnosť a beztrestnosť Štádia TČ- fázy, ktoré sú typické pri uskutočňovaní úmyslu spáchať TČ, sú to stupne vývoja TČ Ide o 3 fázy- príprava, pokus a dokonaný TČ. Príprava- je trestná iba pri zločine Pokus- je všeobecne trestný, i pre prečine Dokonanie- naplnené všetky znaky TČ, čin, pri ktorom boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty TČ, a na rozdiel od prípravy a pokusu nastal trestnoprávne relevantný následok. JUDr. Samaš uviedol i tzv.- dokončenie- pri trvaní TČ- napr. únos- protiprávny stav i po dokonaní Vývojové štádia sú obmedzené iba na úmyselné TČ, pričom pri príprave je tento okruh zúžený iba na zločin. § 13 Príprava na zločin (1) „Príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu.“ Príprava na zločin ešte nemá povahu SPTČ, iba úmyselne vytvára podmienky na spáchanie tohto zločinu. Je trestná podľa rovnakej sadzby ako zločin, ku ktorému smerovala, ak nie v TZ ustanovené inak alebo ak nebola prejavená dobrovoľne účinná ľútosť- páchateľ upustil od ďalšieho konania a urobil o príprave na zločin oznámenie. Formy prípravy na zločin : a) Organizovanie zločinu b) Zadovažovanie alebo prispôsobovanie prostriedkov alebo nástrojov na spáchanie TČ znamená ich úprava, ktorá umožňuje alebo uľahčuje ich použitie na spáchanie TČ. c) Spolčenie- i konkludentná dohoda aspoň 2 o budúcom spáchaní zločinu. d) Zhluknutie- združenie aspoň 3 na určitom mieste zamerané na spáchanie individuálnej určitej násilnej trestnej činnosti, ku ktorej má dôjsť hneď. e) Návod f) Objednávanie g) Pomoc na zločin h) Iné úmyselné vytváranie podmienok pre spáchanie zločinu (zaobstaranie plánu budovy) (2) Príprava na trestný čin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej na trestný čin, ku ktorému smerovala, ak tento zákon v osobitnej časti neustanovuje niečo iné. (3) Trestnosť prípravy na trestný čin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne a) upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo b) urobil o príprave na trestný čin oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, mohlo byť ešte odstránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi. (4) Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal. Spolčenie: dohoda dvoch alebo viacerých osôb o budúcom úmyselnom trestnom čine bez ohľadu na to, akým spôsobom je uzavretá. Stačí dohoda o podstatných náležitostiach budúceho trestného činu. Spolčenie je v pomere k pokusu v pomere subsidiarity. Osobitnou formou spolčenia je organizovaná skupina (§ 89 ods. 26): Organizovanou skupinou sa rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu, ktoré sa vyznačuje deľbou úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ich plánovaním a koordinovanosťou. Zhluknutie: faktické zhromaždenie sa najmenej troch osôb na spáchanie individuálne určeného trestného činu, na ktoré nie je potrebná výslovná dohoda a jeho účastníkom je aj ten, kto s k nemu úmyselne pripojil majúc vedomosť o účele zhluknutia. Vždy ide o okamžité a bezprostredné spáchanie trestného činu. Formami pomoci môže byť aj odstránenie prekážok brániacich spáchaniu trestného činu, obhliadka miesta spáchania budúceho činu, zhromažďovanie informácií o budúcej obeti, vyhľadávanie spoločníkov. Príprava, ktorá môže smerovať výlučne k trestnému činu vlastnému, trestnému činu inej osoby alebo aj k trestnému činu vlastnému, aj k trestnému činu inej osoby, je vždy úmyselným trestným činom. Nespôsobilá príprava – platia ustanovenia o nespôsobilom pokuse. 19. Pokus trestného činu , druhy, trestnosť a beztrestnosť § 14 Pokus trestného činu (1)Pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu TČ, ktorého páchateľ sa dopustil v úmysle spáchať TČ, ak nedošlo k dokonaniu TČ. Znaky pokusu : a) Konanie bezprostredne smeruje k dokonaniu TČ- napr. k bezprostrednému ohrozeniu hmotného predmetu útoku b) Páchateľ koná v úmysle spáchať TČ- je tu úmysle dokonať c) Nedošlo k dokonaniu TČ- ešte nenastal následok Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin. (3) Trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne a) upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo b) urobil o pokuse trestného činu oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, mohlo byť ešte odstránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi. (4)Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal Nespôsobilý pokus (a nespôsobilá príprava) Platný TZ sa problémom nespôsobilého pokusu nezaoberá. - pokus na absolútne nespôsobilom predmete útoku (pokus vraždy na mŕtvej osobe) - pokus na relatívne nespôsobilom predmete – za normálnych okolností môže byť predmetom útoku, ale za daných okolností nemohol (napr. pokus krádeže z prázdnej tašky) - pokus absolútne nespôsobilými prostriedkami – prostriedkami, ktoré nie sú spôsobilé privodiť následok zamýšľaný páchateľom (napr. pokus vraždy zaklínaním) - pokus relatívne nespôsobilými prostriedkami – pokus prostriedkami, ktoré sú inak spôsobilé, ale za daných okolností nemohli spôsobiť želaný následok (napr. streľba na vzdialenosť presahujúcu dostrel) Nie každý nespôsobilý pokus bude trestný, len taký, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť dosahuje úroveň potrebnú pre trestnosť pokusu. Zánik trestnosti prípravy a pokusu, kvalifikovaná príprava a pokus a ich trestanie Trestnosť prípravy a pokusu zaniká v súlade s § 7 ods. 3 alebo § 8 ods. 3 dobrovoľným upustením od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu (dokonaniu) trestného činu a odstránením nebezpečenstva, ktoré vzniklo chránenému záujmu z podniknutej prípravy alebo pokusu alebo dobrovoľným oznámením o príprave alebo pokuse prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu v čase, kedy ešte mohlo byť nebezpečenstvu, ktoré vzniklo, škodlivému následku z tejto prípravy alebo pokusu, zabránené. Pri účasti viacerých osôb na príprave alebo pokuse sa zánik trestnosti posudzuje individuálne. Trestnosť činu, ktorý páchateľ pokusom alebo prípravou už spáchal, nezaniká (= kvalifikovaná príprava / pokus). Pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov a dobrovoľná náhrada škody môžu byť poľahčujúcou okolnosťou. Pri neukončenom pokuse (páchateľ nevykonal všetko, čo považoval za potrebné k dokonaniu trestného činu) postačuje na zánik trestnosti pokusu (prípravy) dobrovoľné upustenie od ďalšieho konania. Pri ukončenom pokuse (páchateľ už vykonal všetko, čo považoval za nevyhnutné k dokonaniu trestného činu, ale k dokonaniu aj tak nedošlo) páchateľ spravidla nemá možnosť zabrániť škodlivému následku a preto ani nemôže splniť podmienky na upustenie od potrestania. Pri ukončenom pokuse je dobrovoľné upustenie od dokonania trestného činu možné len vo výnimočných prípadoch, keď medzi konaním a zamýšľaným následkom ešte ostáva určitá doba, počas ktorej je možné škodlivému následku činu zabrániť. V tomto prípade je potrebný aj aktívny prístup páchateľa. Podmienkou zániku trestnosti je, že páchateľ od ďalšieho konania upustil dobrovoľne.O dobrovoľné upustenie od trestného činu nejde, ak bol páchateľ pristihnutý pri čine a od ďalšieho konania upustil z dôvodu obavy z odhalenia, z dôvodu prekážky, ktorú nebol schopný prekonať, ak páchateľ upustil od dokonania trestného činu v dôsledku lesti poškodeného, keď páchateľ učinil oznámenie z dôvodu, že sa bál svojho prezradenia. 20. Trestná súčinnosť, pojem a charakteristika jednotlivých foriem. Zdanlivá trestná súčinnosť. Trestná súčinnosť – jav, keď sa na Tč zúčastňuje viac páchateľov alebo ďalšie osoby, ktoré uľahčujú a podporujú páchateľa Formy: a) účastníctvo -užšie: organizátor, návodca, objednávateľ, pomocník -širšie: páchateľ + spolupáchateľ b) kolektívne formy c) z osobitnej časti TZ ( podielnictvo, zločinecká a teroristická skupina) d) SPTČ kvalifikované ( 2 osoby, organizátor, člen organizovanej skupiny, člen nebezp. Zoskupenia, zaváž. Konanie) A) Účastníctvo – úmyselná účasť viacerých osôb na tč, sleduje sa ten istý následok - §21 TZ (1) Účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne (a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu ( organizátor ) - (b)naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca) - (c)požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ)alebo - (d)poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník) (2) Na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Zdanlivá trestná súčinnosť - Chýba pojmový znak Rozlišujeme: všeobecné formy a formy v osobitnej časti TZ Všeobecné formy: a) zdanlivé spolupáchateľstvo b)súbežné páchateľstvo c) postupné páchateľstvo d) nepriame páhateľstvo e)zdanlivé účastníctvo A)Zdanlivé spolupáchateľstvo – páchateľ s osobou trestnou zodpovednosťou pre nedostatok veku B) Súbežné páchateľstvo – páchateľom chýba spoločný úmysel C) Postupné páchateľstvo – SPTČ naplnená konaním 2/viacerých osôb bez dohody -každá osoba sa dopustila z vlastného úmyslu D) Nepriame páchateľstvo – páchateľ použije inú osobu ako „živý nástroj“ E) Zdanlivé účastníctvo – osoba trestne nezodpovedná navádza osobu trestne zodpovednú 21. Účastníctvo v trestnom práve. Účastníctvom je taká úmyselná účasť viacerých osôb na trestnom čine, ktorá je namierená proti tomu istému konkrétnemu chránenému záujmu a smeruje k tomu istému následku. V užšom zmysle zahŕňa organizátorstvo, návod, objednanie a pomoc, ale hlavný páchateľ sa musí o čin aspoň pokúsiť. § 21 Účastník (1) Účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor), b) naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca), c) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo d) poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník). (2) Na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Organizátorom trestného činu je osoba, ktorá trestný čin zosnovala alebo riadila jeho spáchanie, ak nie je vzhľadom na priamu účasť na trestnom čine jeho spolupáchateľom. Organizátorstvo je obzvlášť nebezpečnou formou trestnej činnosti a je v niektorých prípadoch podmienkou použitia vyššej trestnej sadzby. Organizátor je zodpovedný za všetky trestné činy, ktoré zosnoval alebo riadil, a to bez ohľadu na to, do akej miery si osoby vykonávajúce plán uvedomujú jeho činnosť. Návodcom je ten, kto úmyselne v inom vzbudí rozhodnutie spáchať trestný čin. Návod môže byť spáchaný prehováraním, radou, poučením, rozkazom, hrozbou, stávkou, aj ľubovoľným iným spôsobom, ak nezakladá konanie vo forme nepriameho páchateľstva. Návod môže byť vykonaný ústne, písomne alebo iným spôsobom. Pohnutie inej osoby k samovražde je trestným činom účasti na samovražde. Objednávateľ TČ je ten, kto požiadal iného, aby spáchal trestný čin Pomocníkom na trestnom čine je ten, kto inému úmyselne poskytne pomoc na spáchanie trestného činu, najmä tým, že zadovažuje prostriedky nevyhnutné na spáchanie trestného činu, odstraňuje prekážky brániace spáchaniu trestného činu, utvrdzuje iného v jeho rozhodnutí spáchať trestný čin, sľúbi páchateľovi pomoc po spáchaní trestného činu, poskytne mu radu, a pod. Pomoc pripadá do úvahy pred konaním, počas neho, až do jeho dokonania. Podpora páchateľa po spáchaní trestného činu môže byť trestná ako nadržiavanie alebo ako neoznámenie trestného činu. Teória rozoznáva fyzickú pomoc a psychickú pomoc. Rozdiel psychickej pomoci od návodu spočíva v tom, že návod má vzbudiť rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin, kým psychická pomoc ho v rozhodnutí iba utvrdzuje. Pomoc je možné spáchať konaním aj opomenutím. Účastníctvo sa trestá (ak TZ neustanovuje niečo iné) rovnako ako samotné páchateľstvo, pretože môže byť rovnako nebezpečné ako páchateľstvo (alebo aj nebezpečnejšie). Ak páchateľ spácha trestný čin ako organizátor, je táto skutočnosť buď priťažujúcou okolnosťou, alebo okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby. 22. Páchateľ, nepriamy páchateľ, spolupáchateľ Pojem : Subjekt trestného činu je páchateľ. § 19 TZ- „(1) Páchateľ TČ je ten, kto trestný čin spáchal sám. (2) Páchateľom TČ môže byť fyzická osoba.“ Subjekt TČ je fyzická osoba, ktorá v čase spáchania TČ bola staršia ako 14 rokov a bola príčetná. Táto osoba je označovaná ako páchateľ. Ak táto osoba vykonala činnosť uvedenú v príslušných ustanoveniach osobitnej časti TZ, ide o páchateľa dokonaného TČ. Ak sa však na spáchanie trestného činu pripravuje alebo sa oň pokúsi, ide o páchateľa prípravy alebo pokusu TČ. V širšom chápaní pojmu páchateľ sa zaň označujú i spolupáchateľ, pomocník atď. Právnická osoba nemôže byť subjektom trestného činu: V SR sa nemôže uplatňovať kolektívna zodpovednosť za zavinenie, uplatňuje sa výlučne individuálna zodpovednosť za zavinenie. 3 kumulatívne splnené znaky musia byť splnené, aby sa jednalo o páchateľa TČ, ktorý bude trestne zodpovedný : Páchateľom je FO, PO- každý človek od svojho narodenia resp. počatia (nasciturus) až do svojej smrti. Všeobecný subjekt TČ- ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba Špeciálny subjekt TČ- páchateľ má určitú spôsobilosť resp. postavenie- „občas SR, vojak, verejný činiteľ“ Konkrétny subjekt TČ- „matka novonarodeného dieťaťa“ Okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (nízky vek, nepríčetnosť) nie sú totožné s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť (krajná núdza, nutná obrana, oprávnené použitie zbrane, výkon práva a povinnosti, súhlas poškodeného, plnenie úlohy agenta, dovolené riziko- nové v novom TZ oproti starému)! „ Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný.“- negatívne vymedzenie. Lehoty v trestnom práve plynú deň po rozhodujúcej udalosti- t.j. páchateľ musí mať v čase spáchania TČ 14. rokov a aspoň 1 deň. Výnimku tvorí TČ sexuálneho zneužívania- § 201, kde musí páchateľ dovŕšiť 15.rokov veku. Rozhodujúci je čas spáchania činu, nie vzniku následku. Protiprávny čin osôb mladších ako 14. rokov, ktorý by inak stíhal TZ označujeme pojmom čin inak trestný a nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť voči páchateľovi, ale možno mu uložiť tzv. ochrannú výchovu v občianskoprávnom konaní. Príčetnosť nie je legálne definovaná, v TZ je však definícia „Nepríčetnosti“ „Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Negatívne vymedzenie obsahuje kumuláciu prinajmenšom 3 kritérií- duševná porucha, čas spáchania činu inak trestného a neschopnosť rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v zmysle OZ nie je pre posudzovanie stavu nepríčetnosti rozhodujúce. Od nepríčetnosti treba odlíšiť stav zmenšenej príčetnosti- chorobný stav, v ktorom je v dôsledku duševnej poruchy výraznejšie znížená rozumová a ovládacia schopnosť- možnosť upustiť od odsúdenia alebo uložiť sankciu pod minimálnu sadzbu. 1. Duševná porucha spôsobujúca stav nepríčetnosti môže mať dlhotrvajúci alebo prechodný charakter. Pojem duševná porucha je širší ako pojem duševná choroba. Zvyčajne sa duševné poruchy rozdeľujú na duševné choroby (napr. senilná demencia) , chorobné duševné stavy (psychopatia) a krátkodobé duševné poruchy (napr. patologická opitosť). Duševné poruchy sú dôvodom nepríčetnosti len vtedy, ak majú za následok nedostatok rozpoznávacej (rozumovej) a ovládacej (vôľovej) schopnosti. Súd na posúdenie tohto stavu stanoví zväčša 2 znalcov (psychiatri), ktorí to posudzujú- v TK sa nevychádza z prezumpcie príčetnosti! 2. Čas spáchania činu inak trestného- rozhodujúce pri krátkodobých duševných poruchách. 3. Neschopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo ho ovládať- stačí jedna z 2 podmienok ! Nepriamy páchateľ FO, ktorá na spáchanie TČ úmyselne použije inú osobu ako živý nástroj tak, že použije : a) nepríčetnú osobu resp. dieťa – otec a maloletý syn b) osobu konajúcu v skutkovom omyle a v jeho dôsledku nemohla pochopiť význam svojho konania (krádež podaním kabátu) c) donútil FO násilím k činu, ktorý má charakter TČ (FO stlačila spúšť zbrane) d) zneužil svoje právo dávať rozkazy, pokiaľ osoba, ktorá rozkaz prijíma bola povinná ho uposlúchnuť (príkaz na jazdu vojakovi, ktorá nie je orpávenená) e) úmyselne opomenutie (ošetrovateľ v psychiatrickej liečebni úmyselne nezabráni nepríčetnej osobe, aby usmrtila inú osobu) Nepriame páchateľstvo sa nepovažuje za formu trestnej súčinnosti. Nepriamy páchateľ je osoba, ktorá: - úmyselne použila na spáchanie trestného činu nepríčetnú osobu alebo osobu trestne nezodpovednú pre nedostatok veku, - použila na spáchanie trestného činu osobu, ktorá konala v skutkovom omyle a v jeho dôsledku nemohla pochopiť význam svojho konania a preto nie je vinná, - donútila inú fyzickú osobu fyzickým násilím na konanie, ktoré má vonkajšie znaky trestného činu, - donútila inú fyzickú osobu ku konaniu vyhrážkou (v prípade, že konajúci nie je sám nezodpovedný v dôsledku krajnej núdze), - zneužila svoje oprávnenie dávať rozkazy, - úmyselne zneužila osobu konajúcu z nedbanlivosti alebo osobu, ktorá nekoná v špecifickom úmysle alebo so špecifickým cieľom, ktorý vyžaduje príslušná skutková podstata trestného činu. Spolupáchateľ „Ak bol TČ spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby TČ spáchal sám.“ Predpoklady spolupáchateľstva : a) Spáchanie TČ spoločným konaním - každý uskutoční celé konanie - každý uskutoční len časť konania a SKTČ je naplnená až ich spojením - tzv. nadväzujúce konanie- dominový efekt v konaní páchateľov b) Úmysel k tomu smerujúci Spolupáchatelia sú si vedomí vzájomnej súčinnosti a zároveň ju chcú. Každý zo spolupáchateľov zodpovedá za celý TČ, ako keby ho spáchal sám. Ak exces jedného z nich, tak potom zodpovedá sám za to, čo spôsobil a zavinil. Súbežné páchateľstvo Ide o tzv. paralelné páchateľstvo- viac osôb na rovnakom mieste páchajú TČ bez vzájomnej dohody =) posudzujú sa ako sami priami páchatelia 23. Súbeh trestných činov, pojem, druhy a účinky súbehu, vylúčenie súbehu. Súbehom (konkurenciou) - páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako bol za niektorý z nich odsúdený, t.j. než bol za takýto čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdom I. stupňa (avšak len ak prvostupňový rozsudok nadobudne právoplatnosť a za splnenia podmienky, že pri takto vyhlásenom rozsudku neplatí fikcia neodsúdenia páchateľa /ak súd upustil od potrestania/). Účinky nemá ani oslobodzujúci rozsudok a ani uznesenie o zastavení trestného stíhania. Súbeh sa vyznačuje jedným subjektom a dvoma alebo viacerými trestnými činmi spáchanými skôr ako bol pre ktorýkoľvek z nich vyhlásený rozsudok súdom I. stupňa. Súbeh je nutné rozlišovať od recidívy (keď páchateľ, ktorý už bol predtým odsúdený, spácha ďalší trestný čin). Druhy súbehu: - jednočinný súbeh (ideálna, formálna alebo súčasná konkurencia) - viacčinný súbeh (reálna, materiálna, postupná konkurencia alebo ako-konkurencia trestných činov) - Jednočinný súbeh predpokladá, že jedno konanie páchateľa má znaky viacerých trestných činov. Viacčinný súbeh predpokladá, že páchateľ spáchal viacero trestných činov skôr, než súd vyhlásil za tieto odsudzujúci rozsudok. Pri súbehu je potrebné čin posúdiť podľa všetkých ustanovení TZ, ktoré sa naň vzťahujú. Táto zásada sa však nepoužije pri ukladaní trestu. 1) jednočinný súbeh rovnorodý: páchateľ jedným skutkom viackrát naplní skutkovú podstatu jedného trestného činu (jedným výbuchom usmrtí viacero osôb) – časť teórie ho nezaraďuje medzi druhy súbehu 2) jednočinný súbeh nerovnorodý: páchateľ jedným skutkom spácha viacero tres

Trestné právo - Študijný materiál

Document Details

Tags

Related

Summary

Full Transcript

Upgrade to continue