Medzinárodné právo verejné prednášky PDF

1. prednáška vznik štátu, uznanie štátu, sukcesia štátu v kontexte úvodu do problematiky MPV krátky úvod do problematiky medzinárodného práva verejného - neexistencia jednotnej definície - orgány OSN → výrok nie je pravdivý a) Valné zhromaždenie OSN = legislatívny o...

1. prednáška vznik štátu, uznanie štátu, sukcesia štátu v kontexte úvodu do problematiky MPV krátky úvod do problematiky medzinárodného práva verejného - neexistencia jednotnej definície - orgány OSN → výrok nie je pravdivý a) Valné zhromaždenie OSN = legislatívny orgán medzinárodného práva v. b) Medzinárodný súdny dvor OSN = súdny pilier c) Bezpečnostná rada OSN = vynucovací aparát - štát = základný subjekt - štáty vytvárajú medzinárodné právne vzťahy a medzinárodný poriadok - každé jedno správanie štátu vieme vyhodnotiť ako v súlade alebo v nesúlade s medzinárodným právom - niektoré situácie sú jednoznačné (suverénna rovnosť štátov, …) → kľúčové zásady, kt. sú právne záväzné - všetky ostatné subjekty - OSN nie je schopná ukončiť ozbrojené konflikty, nastoliť mierový stav → ich subjektivita je oklieštená zakladajúcim štatútom, kt. je Charta OSN - medzinárodný poriadok je vytváraný predovšetkým štátmi - každá spoločnosť sa spravuje → jednoduchšie spravovať sa vnútroštátne (mechanizmy v podobe volieb, zmeny parlamentov) ako než v medzinárodnej rovine - nový štátny predstaviteľ po voľbách mnohokrát sa stáva, že predstavitelia odstupujú od mnohých zmluvných záväzkov a snažia sa vyhnúť plneniu v súlade s obyčajovými záväzkami - má to vplyv na pravidlá správania sa v danom momente v medzinárodnom spoločenstve - v mpv. viac ako v iných právnych systémoch vidno, že pravidlá sú odrazom, zrkadlia obraz spoločnosti v čase a priestore - medzinárodné morské právo, medz. kozmické právo, ľudsko-právna problematika (postavenie jednotlivcov, kt. sú prijímateľmi rozhodnutí o kt. rozhodnutí štáty na úrovni medzinárodného práva verejného) medzinárodné právo verejné a) tradičné - 1648 - 1945 - štát je jediným subjektom mpv - právo bolo založené na rozdelení na civilizované a necivilizované štáty - s tým súvisí aj koloniálna éra - absolútna suverenita štátov mohla byť ohrozená iba iným absolútnym suverénom - štáty mali právo na vojnu → akýkoľvek spor mohli riešiť vojensky (prostriedok riešenie svojich sporov) - celé mpv založené na koordinačnej báze - prevzalo obyčajové pravidlá správania sa z Anglosaského systému → akceptovalo sa vytvorenie medzinárodnej obyčaje; musela mať ale charakter  všeobecnej medzinárodnej obyčaje vytvorenej medzi takmer všetkými štátmi vtedajšieho medzinárodného spoločenstva - zlomový okamih kedy sa mpv. zlomilo do moderného = r. 1945 - štát prestal byť absolútnym subjektom, kt. vystupuje v medzinárodných právnych vzťahoch b) moderné - subjektmi nie sú len štáty ale aj iné subjekty - právna, suverénna rovnosť medzi štátmi = základná zásada fungovania v medzinárodnom spoločenstve - všetky suverénne štáty sú si právne rovné bez ohľadu na rozlohu územia, počet obyvateľstva, hosp. moc, … - relatívny koncept suverenity štátov → máme MO a v podstate aj supranacionálne organizácie (napr. v podobe EÚ → štáty sa vzdávajú časti svojich suverénnych právomoci a skrz zakladajúce štáty ich ich prenášajú na danú organizáciu) → štáty sa svojej suverenity nevzdávajú, dochádza iba k prenosu častí právomocí - zásada mierovej spolupráce medzi štátmi → vzťahy sú založené viac kooperačne než koordinačne) - kogentná zásada zákazu hrozby a použitia sily = ,,chrbtová kosť” súčasného medzinárodného právneho poriadku * vnútroštátne právne = nadradené postavenie štát * medzinárodné právo verejné = zahraničná politika sa mení každých 4 - 5 rokov; je odrazom zahraničnej politiky jednotlivých štátov medzinárodné právo verejné vs. medzinárodná politika - vieme identifikovať platnosť, účinnosť a záväznosť daného pravidla správania sa história medzinárodného práva verejného - každý právny systém prešiel významnou cestou vývoja - zárodky mpv datujeme už do antiky - doktrinálne sa začalo formovať vytváraním Ríší, kt. boli predchodcami štátov ako takých - 1400 → prirodzené právo spravovanie spoločnosti, odvíja sa od náboženstva (teologické nazeranie na túto problematiku) - zakladateľ mpv = Hugo Grotius - zozbieral všetkých naturalistov, teológov zaoberajúcich sa právnymi otázkami pred ním - prirodzený právnik → vychádzal z pozitivistickej právnej doktríny - mal určité myšlienky, kt. boli pozitivistické - jeho základom boli katolícke tradície (naturalista) - zlom nastáva o storočie neskôr pri Vestfálskom mieri (1648) → vieme už identifikovať základy štátu - od tohto momentu datujeme postavenie suverénov medzinárodné spoločenstvo?  - medzinárodné spoločenstvo = spoločenský organizmus, v kt. pôsobia subjekty medzinárodného práva (societas maxima → maximálne, čo je možné v medzinárodnom priestore dosiahnuť) - * štáty, medzinárodné organizácie a národy - * štát/štát - medzinárodná organizácie - * societas maxima (rodina národov) - základný predpoklad = medzinárodné spoločenstvo má nejaké princípy, základy, spoločné hodnoty, je schopné sa spravovať spoločensky (kolektívnym spôsobom) - do medzinárodného spoločenstva vstupuje štát svojím vznikom - musíme mať štát ako subjekt medzinárodného práva aby bol súčasťou medzinárodného spoločenstva * societes maxima (medzinárodné spoločenstvo) Každý štát doňho vstupuje už svojím vznikom. Nadväzuje styky s existujúcimi štátmi a objektívne sa stáva členom tohto medzinárodného spoločenstva. Jeho základné vzťahy k ostatným členom tohto spoločenstva sú upravené všeobecným medzinárodným právom. Každý člen tohto spoločenstva je zároveň aj rovnoprávnym subjektom medzinárodného práva. medzinárodnoprávne vzťahy - užší pojem než medzinárodné vzťahy - súhrn politických, ekonomických, sociálnych a iných spoločenských vzťahov, kt. vznikajú medzi štátmi a národmi - každý štát má svoje vlastné medzinárodnoprávne vzťahy - predpokladajú nejaký druh prameňa medzinárodného práva - buď sú zakotvené v medzinárodnej zmluve alebo v medzinárodnej obyčaji alebo v určitých revolučných? prameňoch - štát využíva svoju zahraničnú politiku na vyplývanie v medzinárodnom priestore - diplomacia je v podstate metóda uskutočňovania zahraničnej politiky prostredníctvom vyjednávaní medzinárodné právo verejné - def. → súbor právnych noriem upravujúcich vzťahy medzi subjektmi medzinárodného práva, predovšetkým medzi (suverénnymi) štátmi - predmet → tie politické, hospodárske, obchodné, vedecko-technické, kultúrne a iné vzťahy medzi štátmi, kt. sú regulované záväznými pravidlami medzinárodného práva - názov sa používa od druhej ½ 18. st. - subjektivita: - ekvivalent v slovenčine = spôsobilosť - mpv priznáva určitým entitám určitý rozsah medzinárodnoprávnej spôsobilosti (subjekty sú v každom právnom odvetví trochu iné) - obsah tej subjektivity zahŕňa 4 podkategórie spôsobilosti: 1) spôsobilosť k právam a povinnostiam  2) spôsobilosť k právnym úkonom, k právne relevantnému konaniu (účinok právneho konania) 3) zodpovednostná spôsobilosť (s. zniesť právne následky za svoje protiprávne konanie 4) normotvorná spôsobilosť → spôsobilosť vytvárať národné právne pravidlá (disponujú ňou iba štáty) - štát = absolútny subjekt medzinárodného práva - spôsobilosť každej tej zložky medzinárodnoprávnej subjektivity je ničím neobmedzená delenie podľa rozsahu (základné delenie vo vzťahu k medzinárodnej právne subjektivite) a) plná → iba štáty b) čiastočná → MO c) marginálna → jednotlivci (FO a PO) delenie podľa časového údaja a) trvalá medzinárodnoprávna subjektitiva = štáty a MO b) dočasná medzinárodnoprávna subjektivita = povstalci - predpokladá sa, že ukončia povstanie v určitom okamihu - z teoretického hľadiska je očakávané, že povstalecký konflikt bude úspešný alebo neúspešný a k tomu moment pravdepodobne chceme ukončiť subjektivitu - * aj pri národne očakávame, že sa z neho stane štátu alebo akceptuje zriadenie iného štátu (status pod určitým štátom) → nevieme ho sktriktne zaradiť tam ani tam subjektivita a) prvotná (štátna) b) druhotná (všetky, kt. sú odvodené od vôle štátu) - napr. MO - povstalci, národy, jednotlivci predmet medzinárodného práva verejného - neobmedzené spoločenské vzťahy, kt. chcú štáty regulovať cez záväzné pravidlá správania sa - * to neobmedzené je niečím obmedzené, ak by bola vôľa štátov obmedzenie zrušíť tak by tak dokázali spraviť - 2 výnimky, kt. vyplývajú z praxe štátov → vieme ich identifikovať ako obmedzenie v oblasti mpv v súčasnosti: 1) štáty nezasahujú do svojej výlučnej vnútroštátnej jurisdikcie, kt. z nich robí suveréna - štáty sa vyhýbajú tomu, aby zasahovali veľmi rozsiahle do svojho vnútroštátneho poriadku  2) máme identifikovaných ⅘ noriem, kt. sú súčasne všeobecnými zásadami medzinárodného právneho poriadku (vyplývajú z Charty OSN, článok 2) - súvisí s chápaním konceptu kogentnej normy (normy najvyššej právnej sily, od kt. v mpv nie je možné sa odchýliť a ktoré je možné meniť len normou rovnakej právnej sily) - čokoľvek čo je v rozpore s kogentnou normou spôsobuje neplatnosť - napr. medzinárodná zmluva je v rozpore s kogentnou normou → automaticky sa stáva od začiatku neplatnou kogentné normy 1. zákaz hrozby a použitia sily v medzinárodných vzťahoch 2. zákaz zasahovať do vnútorných záležitostí iných štátov 3. zásada právnej rovnosti a suverénnych práv štátov 4. zásada sebaurčovacieho práva národov výnimky 1) predmetom mpv nie sú spravidla záležitosti, kt. sú vo výlučnej právomoci štátu 2) rozpor s kogentnou normou osobitosti medzinárodného práva verejného - špecifiká, kt. mpv odlišujú od vnútroštátnych právnych systémov a) osobitosť subjektov - * koordinačné vzťahy / právna rovnosť - subjekty sú si právne rovné a od seba nezávislé - verejné právo (nadradená pozícia štát - občan, napr. trestné právo ) - v prípade mpv to neplatí → nemáme nadradené a podradené postavenie - v súčasnosti je postavenie štátov založené na kooperačných princípoch - kooperačná, koordinačná a suverénna rovnosť štátov ako základných subjektov (platí aj pre ostatné subjekty) - * FO a PO sa priamu nezúčastňujú na tvorbe medzinárodného práva b) osobitosť prameňov - * prejav vôle → tvorba právnych prameňov, existencia a vznik štátnych útvarov - neexistuje žiaden nadštátny legislatívny orgán, kt. by vytváral medzinárodné právo (v 95% je tvorené štátmi cez ich normotvornú subjektivitu) - predpokladám preambule štátu c) osobitosť sankcií - * neexistencia nadštátneho vynucovacieho aparátu - mpv vynucujú v prípade porušení normotvorcovia mpv na základe ich slobodného rozhodnutia  - je na štátoch medzinárodného spoločenstva sankcionovať a vynucovať správanie v súlade s medz. právnym poriadkom vo vzťahu k porušiteľským štátom Čo chápeme pod pojmom štát v medzinárodnom práve? - * určitá entita disponujúca znakmi štátnosti - * medzinárodnoprávna subjektivita - * Dohovor o právach a povinnostiach štátov (Montevideo, 1933) - odvádzame z neho identifikáciu toho, kt. entita už nadobudla znaky štátu - štát → určitá územná a politická jednotka, kt. disponuje znakmi štátnosti - štát musí výlučne ovládať svoje územiu, vykonávať na ňom svoju verejnú moc a to voči všetkým osobám na danom území a zároveň aj voči všetkému nachádzajúcemu sa na danom území = územná výsosť (súčasť suverenity) - štát vznikne až keď má znaky štátnosti - najdôležitejší subjekt medzinárodného práva - má absolútnu normotvornú spôsobilosť → štáty sú tvorcami všeobecného medzinárodného práva (zmluvného i obyčajového) znaky štátnosti (podľa Dohovoru) 1) štátne územie - materiálny prvok - súvisí s obyvateľstvom, s politickou mocou - priestor v rámci kt. politická moc pôsobí - každý kontext vzniku štátu je jedinečný a neporovnateľný 2) obyvateľstvo - predpokladáme nejaké princípy a charakter obyvateľstva - usadlý, prirodzený a trvalý charakter obyvateľstva na danom území - potrebujeme mať väzbu obyvateľstva k materiálnemu prvku jednoznačnú - očakáva sa, že obyv. má reprodukčnú schopnosť 3) najvyššia politická moc - najvyššia verejná moc - existencia spravovania sa, kt. má aspoň min. štandard správy štáty: a) tvorené jedným štátotvorným národom b) tvorené viacerými národmi (Belgicko, India, …) c) občania sú tvorení z veľkej časti cudzincami (Monako, Andorra, Luxembursko) 4) schopnosť pôsobiť v medzinárodných vzťahoch (teda navonok) - spojené s inštitútom uznania v medzinárodných vzťahoch - konštitutívna a deklaratórna teória  - rôznia sa či akceptujú iba 3 znaky štátnosti k momentu vzniku alebo či štát vzniká až momentom keď sa presadí v medzinárodných vzťahoch - dôležité len pre subjektivitu - deklaratórna: - uznanie iba potvrdzuje existujúci stav a skutočnosť, že daná entita je štátom - uznaním sa iba deklaruje, že chcú spolupracovať s už existujúcim štátom - v súčasnosti uznanie len deklaruje, že nejaká entita naplnila znaky štátnosti - konštitutívna: - je potrebné uznanie na to, aby bol štát schopný sa presadiť v medzinárodných vzťahoch - 4. znak štátnosti je obligatórny → vytvára vznik nového subjektu - novo vznikajúci subjekt potrebuje nejaký počet uznaní na to, aby vznikol - uznaním sa prejavuje vôľa spolupracovať → prejav pripravenosti niečo s daným subjektom vytvoriť, spolupracovať s ním - * problém = nie je nám jasné aký je ten počet uznaní, kt. sú potrebné - konštitutívna teória → uznanie je potrebnou podmienkou vzniku štátu - prax štátov sa rôzni uznanie štátu * Medzinárodnoprávny inštitút uznania možno definovať ako jednostranný politicko-právny prejav vôle štátu, kt. tento štát reaguje nvýslovne alebo mlčky na vznik: - nového štátu - novej vlády - uznáva národ, príp. orgán naárodnooslobodzovacieho hnutia - povstaleckej strany - jednostranný politicko-právny prejav vôle štátov → toho, kt. uznáva novo vznikajúci štát 1) jednostranný politicko-právny prejav vôle štát - je to na každom štáte, každý štát má kritéria vymedzené samostatne - postupom času sa zavádzali mnohé kritéria od novovznikajúceho subjektu (napr. nadobúdanie znakov štátnosti nebolo v rozpore so zásadami medzinárodného práva) 2) de facto / de iure (delenie uznaní) a. de facto - uznanie dočasné, kt. možno kedykoľvek odvolať - uznanie štátu nie v plnej miere, v plnom rozsahu  - týka sa len čiastkových spoločenských vzťahov - napr. sa založia obchodné vzťahy, vzťahy na ochranu občanov na území novovznikajúceho štátu (vízové vzťahy a pod.) b. de iure - úplné, konečné, neodvolateľné uznanie - právne účinky zaniknú len ak zanikne štát 3) výslovne / mlčky (delenie uznaní) a. výslovne - akýkoľvek formálny akt, kt. sa priamo vyhlási vôľa uznať daný štát de facto alebo de iure - napr. slávnostná na Valnom zhromaždení OSN, slávnostne cez prejav prezidenta, listina, uzatvorenie formálnej zmluvy s uznávaným štátom b. mlčky (konkludentné uznanie) - oficiálny akt akceptácie návštevy na vládnej alebo prezidentskej úrovni - nepriamo akceptujeme to, že daný subjekt je štátom (keďže ide o oficiálnu návštevu) - vieme vyvodiť či ide o de facto alebo de iure uznanie 4) uznanie vlády - v prípade, ak máme ozbrojený vnútroštátny konflikt na území štátu, kt. už existuje z historického kontextu - štát si môže zvoliť, kt. z 2 vlád, kt. sú na území už existujúceho štátu uznáva ako vládu daného štátu a s kt. bude udržiavať formálne a neformálne styky 5) uznanie za povstalcov - má dve 2 roviny: 1. ak ich uzná ich vlastná vláda proti kt. bojujú za povstalcov - vlády sa tomu vyhýbajú - znak toho, že je to failed state → nemá najvyššiu politickú moc nad celým územím a všetkým obyvateľstvom na území 2. uznanie od iných štátov - tiež sa tomu vyhýbajú lebo by zasahovali do vnútorných záležitostí iných štátov a tým by porušili jednu z kogentných zásad spôsoby vzniku štátu - * znaky štátnosti sa spájajú so spôsobmi vzniku štátu 1) prvotné osídlenie - napr. Libéria - aj spôsob nadobúdania štátneho územia - * vyžaduje sa k tomu efektivita, t.j. skutočné ovládnutie územia, ptifikácia, t.j. oznámenie o osídlení a o skutočnom ovládnutí územia ,,bez pána” a súhlas tretích štátov  2) spojenie - * spojenie dvoch alebo niekoľkých existujúcich štátov do jedného štátu - napr. Juhoslávia, znovuzjednotenie Nemecka v r. 1990 3) odštiepenie (secesia) - Bangladéš, Srbsko, Čierna Hora - 1 základný znak = secesia je legálna len ak s odštiepením súhlasí materský štát 4) rozdelenie - napr. ČR, SR (ČSFR) - koordinované 5) rozhodnutím medzinárodnej konferencie - napr. Kongo, Izrael 6) rozpad - Rakúsko-Uhorsko (vznik ČSR, Rakúska, Maďarska), Juhoslávia (začiatky 90. rokov) - samovoľný rozpad - * rozpad existujúceho štátu na viacero samostatných štátov, prvotné osídlenie (prvotná okupácia) - * už minulosť? → v súčasnosti už nie je možné (nejaké územie na Antarktíde) - predpokladáme, že ide o územie Terra nullius → ,,územie bez pána” - je to kľúčovou podmienkou - územie, kt. sa nespravuje - opustené územie, nemá obyvateľstvo (ak tam je tak sa samo nespravuje) - v podstate je možné ho prvotne osídliť - 3 základné podmienky: 1) efektivita 2) optifikácia - oznámenie ostatným kolonizátorom o prvotnom osídlení nejakých území 3) súhlas 3. štátov - spôsob vzniku štátu + spôsob nadobudnutia územia - do ½ 18. st. postačovala vlajka, odvtedy sa riešilo či ten kto chce územie osídliť ho dokáže aj mierumilovne a efektívne spravovať - od konca 19. st. a začiatku 20. st. kedy už koloniálne panstvo bolo na vzostupe a koloniálne mocnosti mali rozdelený takmer celý svet → vytvorila sa podmienka optifikácie - keď sa koloniálne panstvo začalo rozpad koncom 1. sv. v., v medzivojnovom období sa vyžadoval súhlas 3. štátov s osídlením území, s podriadením si nejakých častí suverenita štátu - najvyššia moc?  - nezávislosť, samostatnosť štátu - suverenitou disponujú len štáty ! → nie ostatné subjekty medzinárodného práva - len štáty sú subjektom medzinárodného práva, kt. disponujú subjektivitou (v absolútnom zmysle slova; majú všetky zložky medzinárodnoprávnej subjektivity) aj suverenitou - suverenitou disponuje štát až okamihom, keď vznikne ako štát - z teoretického hľadiska sa rozdeľuje na: a) vnútornú - územná výsosť - najvyššia politická moc nad územím a obyvateľstvom + schopnosť štátu vytvárať si svoj vlastný právny, politický, ekonomický systém na území a voči obyvateľstvu, kt. na ňom žije - * štátu patrí výlučná moc na jeho území b) vonkajšiu - štát je slobodný vybrať si, do kt. záväzkov s inými štátmi vstúpi, do kt. MO vstúpi - vzťahuje sa naňho právna rovnosť a právna suverénna sloboda, suverénne právomoci štátu ako prerogatíva, že je suverénom navonok - * štát je plnoprávnym subjektom medzinárodného práva, rovnoprávnym voči všetkým ostatným suverénnym štátom a je rovnoprávnym členom medzinárodného spoločenstva 2. prednáška sukcesia štátu v medzinárodnom práve, pravidlá a pramene medzinárodného práva verejného, kodifikácie medzinárodného práva sukcesia štátov v medzinárodnom práve verejnom (vo vzťahu k MZ, štátnym dlhom, štátnym archívom a štátnemu majetku) definícia a pojmy I. - sukcesia = následníctvo, nástupníctvo - otázka prechodu práv, povinností, záväzkov alebo majetku zanikajúceho štátu na iný štát (len niektoré typy vzniku štátu) - zmena suverénnej moci, zmena zodpovednosti za medzinárodné vzťahy nad určitým územím a na ňom žijúcim obyvateľstvom vznik štátu 1) prvotné osídlenie - Libéria  2) spojenie - Juhoslávia 3) odštiepenie / secesia - Bangladéš, Srbsko, Čierna Hora 4) rozdelenie - ČR, SR 5) rozhodnutím medzinárodnej konferencie - Kongo, Izrael definícia a pojmy II. - štát = predchodca - štát - nástupca / sukcesor → štát, kt. nadobudol suverénnu moc buď nad celým územím zaniknutého štátu alebo nad časťou tohto územia - jedna z funkcií medzinárodnej úpravy sukcesie štátu je umožniť vstup úz. sukcesora do medzinárodných vzťahov a udržať už dosiahnutú úroveň medzinárodnej spolupráca medzinárodnoprávna úprava sukcesia štátu I. - kodifikovaná po 2. sv. vojne na základe doterajších medzinárodnoprávnych obyčajových noriem a praxe štátov - dve kodifikačné predlohy: 1) Dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám (Viedenská konferencia, 1978) - vzťahuje sa na účinky sukcesia štátov vo vzťahu ku zmluvám medzi štátmi 2) Dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k štátnemu majetku, štátnych archívom a štátnym dlhom (Viedenská konferencia, 1983) medzinárodnoprávna úprava sukcesia štátu II. - práva a povinnosti, kt. podliehajú medzinárodnoprávnym pravidlám sukcesie štátu: a) nepohyblivé a pohyblivé vlastníctvo štátu b) štátny majetok c) zmluvné vzťahy d) vzťah k štátnym dlhom a štátnym archívom e) iné právne záujmy doterajšieho štátu voči nástupníckemu štátu alebo tretím štátom medzinárodnoprávny inštitút sukcesie štátu - nadobudnuté práva FO alebo PO nie sú predmetom štátnej sukcesie  - územná sukcesia nikdy automaticky nevstupuje do suverénnych práv predchádzajúceho štátu ani ich nepreberá Dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám 1. princíp: - nástupcovia musia automaticky prevziať všetky zmluvy týkajúce sa štátnych hraníc, námorných a leteckých trás (* lokalizované zmluvy) 2. princíp - týka sa ,,nového, nezávislého” štátu, vzniku štátu na základe dekolonizačného oslobodzovacieho hnutia - nový, nezávislý štát je sukcesorom - zásada tabula rasa = sukcesor rozhoduje sám 3. princíp - princíp obmedzenej kontinuity sukcesia štátu vo vzťahu k štátnemu majetku, štátnych archívom a štátnym dlhom - štátny majetok štátu - predchodcu“ → majetok, práva a záujmy, kt. v súlade s vnútroštátnym právom štátu - predchodcu patrili tomuto štátu k dátumu sukcesie štátov - podľa všeobecného obyčajového práva sa prechod štátneho majetku štátu - predchodcu na štát - nástupcu uskutočňoval bez kompenzácie - toto obyčajové právo bolo v Dohovore o sukcesii štátov potvrdené * sukcesovanie štátneho majetku - hnuteľný a nehnuteľný, majetok sa delí bez kompenzácií - „štátne archívy štátu - predchodcu“ - dokumenty akejkoľvek povahy, kt. vyhotovil alebo prijal štát - predchodca pri výkone svojich funkcií a boli štátom alebo pod jeho kontrolou uchovávané ako št. archívy bez ohľadu na účel - úzky vzťah štátnych archívov k doterajšiemu teritóriu + ich charakter kultúrnej hodnoty = št. archívy prechádzajú na štát sukcesora  - ,,štátny dlh“ - akýkoľvek finančný záväzok štátu - predchodcu voči inému štátu, medzinárodnej org., alebo ktorémukoľvek inému subjektu medzinárodného práva a kt. vznikol v súlade s medzinár. právom - prechod št. dlhov spôsobuje zánik záväzkov štátu - predchodcu a vznik záväzkov štátu - nástupcu Sú záväzky len vo vzťahu k iným subjektom MPV (MO a štátom), voči FO a PO nepodlieha sukcesia. ! Medzinárodná obyčaj o sukcesii je stále v platnosti ! delenie majetku ČSRF - Ústavný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku ČSFR medzi Českú republiku a Slovenskú republiku - podľa teritoriálneho princípu prechádzal majetok na ten štát, na území ktorého sa nachádzal - základom princípu podľa počtu obyvateľov bolo rozdelenie majetku na dve časti, na jednu 2/3 ČR a druhú 1/3 SR pravidlá medzinárodného práva 1) materiálne / procesné (podľa obsahu) - vzájomné práva a povinnosti → konkrétne pravidlá správania sa (materiálne) - upravujú konkrétne práva a povinnosti subjektov medzinárodného práva vo vzťahu k predmetu právneho vzťahu - postup subjektov v procese vzniku, zmeny alebo zániku (procesné) - upravujú záväzný postup štátov, medzinárodných organizácií a organizácií pri tvorbe, aplikácii a vymáhaní nápravy porušených materiálnych práv 2) všeobecné / partikulárne / individuálne (podľa počtu strán) a. všeobecné (univerzálne) - zaväzujú väčšiu časť štátov alebo všetky štáty sveta - napr. Charta OSN  b. partikulárne - * zaväzujú len obmedzený počet subjektov medzinárodného práva - platia len pre určitú skupinu štátov, resp. len pre štáty určitej geografickej oblasti (regionálne) - napr. právo EÚ, Latinskej Ameriky c. individuálne - najčastejšie upravujú len vzťahy medzi 2 alebo minimálnou skupinou - napr. pravidlá V4 3) soft / hard law - kvalita z hľadiska obsahu a formy ! - soft law → absentuje obsah a forma - ,,rodiace sa právo” - normy medzinárodného práva, v kt. práva a povinnosti účastníkov právneho vzťahu nie sú presne určené - hard law → jednoznačné pravidlo 4) dispozitívne / kogentné a. dispozitívne pravidlá - môžu byť právne derogované, je možné ich meniť z vôle štátov - * pravidlá, kt. štáty vytvárajú, menia alebo rušia v rámci realizácie svojho suverénneho práva vlastným prejavom vôle preberať na seba medzinárodné záväzky b. kogentné pravidlá - najvyššia právna sila - * norma, od kt. nie je možné odchýliť sa a kt. sa môže zmeniť iba novou normou medzinárodného práva rovnakej povahy - musia vyplývať zo správania sa štátov v medzinárodnom spoločenstve (zásada mierového riešenia medzinárodných sporov, zásada sebaurčenia národov, zásada rovnosti a nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov, zákaz genocídy, zákaz otroctva, zákaz použitia sily, mučenie a neľudské zaobchádzanie → súčasť dohovoru) 5) zásady / normy - podľa stupňa zovšeobecnenia práv a povinností ! - zásada = zovšeobecnené pravidlo správania sa - norma = konkrétne * časovo obmedzené a časovo neobmedzené pravidlá - zmienka o konkrétnej dobe platnosti? - lex posteriori derogat legi priori = neskorší právny predpis ruší skorší právny predpis - časovo obmedzené - zanikajú po uplynutí obdobia, na kt. boli prijaté - časovo neobmedzené - platia bez časového obmedzenia - zanikajú iba na základe neskôr urobeného, výslovne písomného alebo konkludentného prejavu vôle subjektov medzinárodného práva, kt. ich vytvorili Deklarácia zásad medzinárodného práva v r. 1970 Deklarácii zásad medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi v súlade s Chartou OSN * deklarácia a rozhodnutia valného zhromaždenia OSN majú nezáväzný charakter * str. 61 - zákaz hrozby silou alebo použitia sily v medzinárodných vzťahoch - zásada mierového urovnávania medzinárodných sporov - zásada nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov - zásada povinnej spolupráce štátov (povinnosť štátov spolupracovať) - zásada rovných práv a sebaurčenia národov - zásada zvrchovanej rovnosti štátov - zásada pacta sunt servanda → zmluvy sú plnené (v dobrej viere a dobromyseľne) ! Nie všetky zásady sú kogentnou normou ! pramene medzinárodného práva verejného - Čl. 38 ods. 1 a 2 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora (výpočet prameňov MP): - ide o MZ, či už všeobecné alebo osobitné, ustanovujúce pravidlá výslovne uznané štátmi v spore - medzinárodná obyčaj ako dôkaz všeobecnej praxe prijímanej za právo - všeobecné právne zásady uznávané civilizovanými národmi - súdne rozhodnutia a náuka najviac kvalifikovaných odborníkov rôznych národov ako pomôcku pri určovaní právnych pravidiel - Ex aequo et bono → ods. 2 - na základe dobra a spravodlivosti, ak rozhoduje podľa ods. 2, nerozhoduje podľa 1 základné delenie prameňov medzinárodného práva verejného a) materiálne / formálne (medzinárodná zmluva a medzinárodná obyčaj) * materiálne - ešte nie sú záväzné, niečo čo sa deje, inšpirácia na vznik zmluvy alebo obyčaju - * reálne podmienky života medzinárodného spoločenstva - vyplývajú z existujúceho stavu vývoja medzinárodných vzťahov, z konkrétnej medzinárodnej situácie, …) * formálne - v konkrétnej forme vyjadrené pravidlá správania sa subjektov mp - medzinárodná zmluva a medzinárodná obyčaj (rozdiel vo forme súhlasu) - delenie z hľadiska formy:  a) písané = medzinárodné zmluvy b) nepísané = medzinárodné obyčaje zmluva - jednoznačný súhlas, výslovne obyčaj - materiálny (prax štátov po určité obdobie) a psychologický prvok (presvedčenie o záväznosti a vynútiteľnosti práva) 1) medzinárodná zmluva - dohoda 2 alebo viacerých subjektov medzinárodného práva - súhlas daný výslovne - VDZP 1969 - Lex scripta 2) medzinárodná obyčaj - záväzné pravidlo správania sa v medzinárodných vzťahoch, kt. vzniklo v dôsledku používania a presvedčenia o jeho záväznosti - Usus longaevus (používanie pravidla v praxi → po určité obdobie) = materiálny prvok - Opinio iuris sive necessitatis (presvedčenie štátov o jeho právnej záväznosti a vynutiteľnosti) = psychologický prvok - uznanie: a. konkludentne (tichý súhlas) b. výslovne medzinárodná obyčaj (ICJ) - ,,podstata obyčaje spočíva v skutočnej praxi štátov a v ich opinio iuris” - odmietnutá koncepcia tzv. okamžitej obyčaje ,,Je ťažké si predstaviť, prečo by počet štátov, medzi kt. vzniká lokálne obyčajové pravidlo, mal by byť nevyhnutne vyšší ako dva.” b) základné a pomocné pramene ďalšie pramene medzinárodného práva - pomáhajú interpretovať základné formálne pramene, len niektoré, za niektorých okolností sú záväzné a. rozsudky medzinárodných súdnych a arbitrážnych orgánov - súdne rozhodnutia - ,,pomôcka pri určovaní právnych pravidiel” - zásada res iudicata (záväznosť len pre sporové strany) - rozhodnutia medzinárodných súdnych / arbitrážnych orgánov, ako aj vnútroštátnych súdov (ak !) rozhodnutia sú jedinečné pre každý prípad b. rozhodnutia medzinárodných organizácií  - odporúčací charakter (vo všeobecnosti) → pokiaľ štáty neprenesú viac kompetencií alebo špecificky určia záväznosť rozhodnutí vo vzťahu orgánu danej MO (Bezpečnostná rada kap. 7, WHO) - vplyv na proces medzinárodnej normotvorby c. vnútroštátne akty / jednostranné akty štátov - jednostranné akty štátov - zdroje záväzkov daných štátov - ICJ „jednostranný akt štátu možno považovať za záväzný, pokiaľ štát jasne vyjadril svoj úmysel byť ním viazaný a s týmto úmyslom oboznámil medzinárodné spoločenstvo“ - musí byť jasný adresát - vnútroštátne zákonodarstvo - zabezpečovanie plnenia medzinárodných záväzkov - ,,inšpiračný zdroj” tvorby nových pravidiel MP - * ich obsah môžu štáty kedykoľvek včleniť do obsahu medzinárodnej zmluvy → vnútroštátna právna úprava sa tak stane prameňom medzinárodného práva d. veda medzinárodného práva e. medzinárodná zdvorilosť (kurtoázia, comitas gentium + morálne pravidlá) kodifikácia medzinárodného práva prvopočiatky - prvé snahy o kodifikáciu = 2 pol. 18 st. - len na úrovni rôznych špecializovaných právnických organizácií - oficiálny pôvod = Viedenský kongres 1814-15 - druhá ½ 19st. = čiastkové kodifikácie jednotlivých odvetví - Haagske mierové konferencie (1899, 1907) → vojnové právo - Haagska kodifikačná konferencia 1930 - medzinárodné medzivládne organizácie → významná úloha orgány kodifikácie medzinárodného práva - hlavný orgán = Valné zhromaždenie OSN - na základe čl. 13 Charty OSN - „dáva podnet na štúdium a robí odporúčania s tým cieľom, aby sa posilňoval pokrok v rozvoji MP a jeho kodifikácia“ - pomocný orgán = Komisia pre medzinárodné právo - členovia volení VZ OSN na obdobie 5 rokov - povojnové obdobie charakteristické inštitucionalizáciou kodifikácia vs. pokrokový rozvoj a) pokrokový rozvoj  - príprava návrhov medzinárodných dohovorov v tých oblastiach, kt. doteraz neboli medzinárodným právom upravené vôbec alebo v oblastiach, v kt. pravidlá medzinárodného práva neboli praxou štátov dostatočne rozvinuté b) kodifikácia - presnejšie vyjadrenie a systematizácia pravidiel medzinárodného práva v takých jeho oblastiach, v kt. už existuje rozšírená prax štátov, precedensy, ako aj doktrína - * hlavný význam spočíva v postupnej premene nepísaného (pbyčajového) práva na právo písané predmet kodifikácie medzinárodného práva - právne pravidlá upravujúce vzťahy, kt. tvoria predmet mp. Ale aj! pravidlá, ktoré priamo neupravujú vzťahy medzi štátmi /spoločná unifikácia alebo harmonizácia kolíznych alebo hmotnoprávnych pravidiel vnútroštátnych právnych poriadkov – v oblasti vzťahov s cudzím prvkom. štádia kodifikácie 1) prípravné - príprava a vypracovanie návrhu 2) konferenčné - posúdenie a dopracovanie, ako aj prijatie textu štátmi na osobitnej kodifikačnej konferencii 3) ratifikačné - vyjadrenie súhlasu s kodifikačným dohovorom a to niektorým zo spôsobov v ňom uvedeným prípravné štádium: - osobitný spravodajca - návrhový výbor - plenárne zasadnutie Komisie - tzv. prvé čítanie - distribuovaný štátom - tzv. druhé čítanie - prostredníctvom generálneho tajomníka OSN predložený VZ OSN (Komisia môže odporučiť VZ …) konferenčné štádium: - ak VZ OSN rozhodne o zvolaní kodifikačnej konferencie štátov, na kt. by mal byť prijatý text kodifikačného dohovoru - procesné pravidlá konania a rokovania o predloženom návrhu → účastnícke štáty samy! ratifikačné štádium: - po prijatí a overení textu kodifikačného dohovoru → etapa, v rámci kt. Š vyjadrujú svoj súhlas byť ním viazané (podpis, ratifikácia, alebo iným dohodnutým spôsobom podľa VDZP) * pozrieť v knihe ! (1. kapitola) * výsledok kodifikačného úsilia Komisie OSN - štyri Ženevské dohovory o morskom práve (1958), Dohovor o odstránení bezdomovectva (1961), Viedenský dohovor o diplomatických sytok (1961), Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (1963), Dohovor o osobitných misiách (1969), Viedenský dohovor o zmluvnom práve (1969), Dohovor o predchádzaní a trestaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov (1973), Viedenský dohovor o zastúpení štátov v ich stykoch s medzinárodnými organizáciami univerzálneho charakteru (1975), Viedenský dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k štátnemu majetku, štátnym archívom a štátnym dlhom (1983), Viedenský dohovor o práve zmlúv medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami alebo medzinárodnými organizáciami (1986) 3. prednáška ďalšie subjekty medzinárodného práva verejného obsah prednášky - povstalci - národ / národnooslobodzovacie hnutie - pojem a vymedzenie medzinárodných organizácií  - ,,špecifické” subjekty MPV - postavenie jednotlivcov medzinárodné organizácie Medzinárodná organizácia je združenie štátov, vytvorené na základe medzinárodnej zmluvy na plnenie vymedzených cieľov s príslušným systémom orgánov, vybavených právomocami a povinnosťami, kt. sa odlišujú od práv a povinností členských štátov, a v súlade s medzinárodným právom. - ,,medzivládne” (international governmental organisations IGOs vs. NGOs) - nezaraďujeme mimovládne organizácie → sú tvorené FO a PO - kvalifikačné kritéria pre MO: 1) združujú štáty 2) vzniká spravidla na základe medzinárodnej zmluvy 3) vzniká za určitým účelom 4) vybavená vlastnými orgánmi a právomocami (organizačná štruktúra) 5) disponuje trvalým charakterom 6) pôsobí v súlade s medzinárodným právom medzinárodnoprávna subjektivita medzinárodných organizácií - odlišná od medzinárodnej subjektivity štátov - ,,Reparation Case (Bernadotte) 1948” - nedisponujú územím, obyvateľstvom, nevykonávajú najvyššiu verejnú moc na danom území nad daným obyvateľstvom - * majú len čiastkovú normotvornú spôsobilosť - subjektivita každej MO je iná - ak spĺňa 2 podmienky 1) zo zakladajúceho štatútu musí byť jasné akými právami a povinnosťami daná MO disponuje (odlišnými od práv a povinností štátov) 2) je nám jasné, kto vystupuje za MO → potrebuje vlastnú autonómiu na výkon práv a povinností - aká organizačná štruktúra Medzinárodná organizácia vzniká z vôle zakladajúcich štátov. Rozhodujúcim okamihom počiatku ich existencie de iure je vstup zakladajúcej zmluvy do platnosti. Subjektivita medzinárodnej organizácie nie je preto pôvodná ale odvodená. Štáty si zriaďujú organizácie, aby pre ne plnili špecifickú úlohu, prípadne viac takých úloh. Zmyslome xistencie organizácie teda býva zvláštna funkcia, kt. jej členovia zverili. - ipso iure (Š → ipso facto) - ak plní práva - členskú základňu tvoria štáty - štáty prejavujú vôľu aby vznikla organizácie ako nové subjekty - ms → ako nové subjekty - MZ sui generis (svojho druhu; * jediné svojho druhu)  ,,Účelom zakladajúceho dokumentu MO je vytvoriť nový subjekt MP s určitou autonómiou, ktorému štáty zverili úlohu plniť spoločné ciele.” - každá MO je samostatným subjektom ,,zásada špeciality” Každá MO má - medzinárodnoprávna subjektivita = čiastočná a odvodená (odvodené subjekty * z titulu vôle štátov) - každá jedna MO vznikla za iným účelom, t.j. má iné právomoci na vykonávanie toho účelu → tým pádom každá MO je limitovaná len v rozsahu zverených právomocí, kt. jej zverili štáty - ,,MO na rozdiel od štátov nemajú všeobecné právomoci” - nepodliehajú všeobecnému medzinárodnému právu v plnom rozsahu (len pre územných suverénov → mutatis mutandis pre povstalecké hnutia / národy) - len v rozsahu ,,zverených” právomocí - len na plnenie zverených úloh → rozsah ich P a P - teória implicitných právomocí Teória implicitných právomocí (implicitných právomocí) je právny koncept, ktorý sa používa najmä v ústavnom a verejnom práve. Podľa tejto teórie, aj keď niektoré právomoci nie sú výslovne uvedené v právnych alebo ústavných textoch, môžu byť odvodené alebo vyplývať implicitne zo širších výslovne uvedených právomocí, aby bolo možné plniť ich ciele. medzinárodnoprávna subjektivita medzinárodných organizácií - nedisponujú suverenitou ! - nemajú obyvateľstvo ani územie (ako štáty) - * MO môže v určitých prípadoch vykonávať územnú samosprávu (viď Kosovo / UN territorial administration) - ale musí to vyplývať zo zakladajúceho štatútu právotvorná spôsobilosť medzinárodných organizácií - * otázna problematika, vo veľkej miere obmedzená a limitovaná - * slúži len výkon funkcií a plnenie cieľov MO za predpokladu, že má organizačnú štruktúru (autonómiu) na výkon funkcií a cieľov - spôsobilosť uzatvárať medzinárodné zmluvy so štátnymi a inými MO - toto oprávnenie nie je neobmedzené (,,len na výkon ich funkcií a naplnenie ich cieľov”) - Viedenský dohovor o zmluvách medzi štátmi a MO a medzi MO navzájom (1986) - nevstúpil do platnosti - prax sa pri jednotlivých MO líši - napr. WHO, MMS, OSN, … legačné právo a právo na výsady a imunity - právo prijímať a vysielať diplomatických zástupcov - výsady a imunity → jednak MO a jednak jej predstaviteľom → zväčša obsiahnuté v osobitných MZ - * vymanenie cez sídelné dohody * právo riešiť spory a oprávnenie domáhať sa svojich nárokov - oprávnenie domáhať sa svojich nárokov pre rôznymi medzinárodnými orgánmi, právo chrániť svojich predstaviteľov alebo zamestnancov, prípadne riešiť svoje spory pred rôznymi medzinárodnými orgánmi - pred MSD → len v rámci posudkového konania - výsledkom je vypracovanie posudku na položenú otázku - výsledkom je iba posudok s odporúčacím charakterom - stály arbitrážny dvor (1996) - tzv. voliteľné pravidlá arbitráže medzi medzinárodnými medzivládnymi organizáciami a štátmi - vlastné prostriedky dočasnej alebo stálej povahy (kvázisankčný vnútroorganizačný mechanizmus) - nastavený cez zakladajúcu zmluvu → najjednoduchšie pre MO - môže vyústiť do rôznych podôb / vynucovacích opatrení - napr. čš. bude mať pozastavené hlasovacie práva - proces smerujúci k vylúčeniu štátu z členskej štáte - sankcie - čš. vykonávajú rozhodovaciu činnosť deliktuálna spôsobilosť - konanie medzinárodne protiprávne, kt. zakladá medzinárodnú zodpovednosť - návrh článkov o zodpovednosti medzinárodných organizácií (VZ OSN v r. 2011) povstalecké hnutie  - dočasný subjekt s obmedzenou medzinárodnoprávnou subjektivitou (prechodný jav) - uznanie povstalcov: 1) uzná ich za povstalcov ich centrálne ústredná vláda - chce sa vyhnúť zodpovednosti za činy, kt. pácha táto skupinu - failed state 2) vzniknú pri splnení nasledujúcich faktických podmienok - organizované hnutie časti obyvateľstva štátu - postaví sa proti ústrednej (legálnej) vláde / s ústrednou vládou úspešne vedie ozbrojený konflikt - fakticky ovládne podstatnú časť štátneho územia - zriadi na ňom nezávislú vládnu moc / fiktívne orgány ? * O povstaní v zmysle medzinárodného práva možno hovoriť v prípade, keď organizované hnutie časti oyvateľstva štátu sa postaví proti ústrednej (legálnej) vláde z politických dôvodov, fakticky ovládne podstatnú časť štátneho územia, zriadi v ňom nezávislú vládnu moc (lokálna vláda, vláda de facto) a vedie úspešný ozbrojený boj s ústrednou vládou. * Povstanie je však prechodným javom. To znamená, že ide o dočasnú medzinárodnoprávnu subjektivitu. Ústredná vláda buď v boji podľahne, čím dosiahnu povstalci svoj cieľ, alebo ústredná vláda povstanie potlačí, v dôsledku čoho zaniknú i právne dôsledky povstania. Pri úspechu povstania sa povstalci zmocňujú vlády a prichádza do úvahy uznanie vlády inými subjektmi medzinárodného práva. povstalci ako subjekt medzinárodného práva - subjekt PaP z MP: - akty orgánov PH na ovládanom území → akty verejnej moci (vykonávajú na danej časti ovládaného územia) - vojenské akcie sú legitímnymi vojenskými akciami (vnútroštátny ozbrojený konflikt → Haagske a Ženevské právo) - nesú medzinárodnoprávnu zodpovednosť za výkon verejnej moci na ovládanom území povstalci a medzinárodná zodpovednosť  - nesú medzinárodnú zodpovednosť za výkon verejnej moci na ovládanom území a za plnenie prijatých medzinárodných záväzkov → ak sa stanú legálnou vládou (ex tunc) * Ak vyhrajú a stanú sa legálnou vládou, platí to, že nesú zodpovednosť aj za činy, kt. konali ako povstalci. - akonáhle sa stanú legálnou vládou prestávajú byť povstalcami uznanie za povstalcov - spravidla z dôvodu, že centrálna vláda nie je schopná garantovať a chrániť ich záujmy na území ovládanom povstalcami - vstup do obmedzených zmluvných vzťahov, oficiálni predstavitelia PH nie sú považovaní za súkromné osoby (jurisdikčná a súdna imunita), prípadne vznik zodpovednostného vzťahu - ale: - povinnosť zdržať sa poskytovania pomoci (mimo humanitárnej) koniec dočasnosti ? a) centrálna vláda ich potlačí (neúspešný boj) - ústredná vláda ich potlačí a začne ich trestne stíhať podľa vnútroštátneho právneho poriadku a môže ich perzekuovať ako teroristov b) stanú sa centrálnou vládou (úspešný boj) národ ? - organizovaná skupina jednotlivcov, kt. majú určité spoločné znaky (jazyk, kultúru, územie) a organizovanosť sa prejavuje výkonom moci na určitom území a voči danému obyvateľstvu (novo sa utvárajúca územno-politická jednotka → in stati nascendi) - bojujú za samostatnosť / sebaurčenie - obmedzená normotvorná spôsobilosť / dočasný subjekt - * sú obmedzení kvôli tomu, že nie sú štátom → obmedzené na sebaurčovacie právo - národ je subjektom MP len v seba určovacom procese ! národ / národnooslobodzovacie hnutie  - sebaurčovacie právo národov = kogentná norma - inštitút sebaurčovacieho práva môže uplatniť každý národ - právo národov na sebaurčenie: a. Charta OSN b. res. VZ OSN (1960) c. Medzinárodné pakty (1966) ,,Všetky národy majú právo na sebaurčenie. Na základe tohto práva slobodne určujú svoj politický štatút a slobodne uskutočňujú svoj hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj.” (kogentná norma) d. Deklarácia zásad medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi v súlade s Chartou OSN (1970) - vytvorenie zvrchovaného a nezávislého štátu - slobodným združením alebo integráciou s iným nezávislým štátom - iného politického štatútu, ktorý si sám určí - * národy sa môžu seba určiť aj skrz použitie sily ! - WS: „slobodnú a naozajstnú vôľu dotknutých národov“ zásada uti possidetis iuris - * môžu sa seba určiť iba v administratívnych hraniciach - štátne hranice sú nemenné - nemennosť štátnych alebo administratívnych hraníc toho štátu, na území ktorého dochádza k jeho uplatneniu „Ide o všeobecnú zásadu logicky spojenú s procesom nadobudnutia nezávislosti národa, bez ohľadu na miesto, kde k nemu dochádza. Podstata tejto zásady spočíva v zabezpečení rešpektovania územných hraníc existujúcich v okamihu získania nezávislosti“ (icj 1986). realizácia práva na sebaurčenie - seba určiť sa môžu iba národy - nie menšinám ! (chránené len prostredníctvom ľudských práv) - organizačná štruktúra vrátane reprezentatívnej organizácie (Organizácia pre oslobodenie Palestíny, POLISARIO) - funkcie pozorovateľov v MO a medzinárodných konferenciách * Subjetkivita národa je subjektivitou v užšom rozsahu ako subjektivita štátu a je to subjektivita dočasná, Zaniká dosiahnutím štátnosti. Či už konštituovaním národného štátu alebo dobrovoľným sopjením národa do štátneho zväuku (napr. federácie) s iným národom alebo národmi v už existujúcom alebo novovytvorenom subjekte medzinárodného práva. uznanie národnooslobodzovacieho hnutia  - * jednostranným aktom - MZ vojenskej, hospodárskej a politickej - MZ o zriadení zahraničného zastúpenia - ochrana osôb konajúcich v ich mene (jurisdikčná právomoc) subjekty sui generis - nespadajú do žiadnych limitov spojených s predchádzajúcimi subjektmi - 1) + 2) = jeden subjekt (niekedy vystupuje ako Svätá stolica a niekedy ako Vatikán) → symbióza (dva subjekty v jednom) 1) Svätá stolica - nielen „Rímskeho veľkňaza, ale ak z povahy veci alebo z kontextu nevyplýva niečo iné, aj Štátny sekretariát, Radu pre verejné záležitosti cirkvi a iné ustanovizne Rímskej kúrie“ (najmä medzinárodné zmluvné a diplomatické vzťahy) - * subjektivita sa odvodzuje z historického a duchovného základu, nie z teritoriálneho - * má suverenitu vo vzťahu k územiu Vatikánskeho mestského štátu 2) Vatikán - od r. 1929 Lateránskou zmluvou (v medzinárodných organizáciach, tiež medzinárodné zmluvy ale iného druhu) → má územie na základe týchto zmlúv; podpísané s Talianskom - bolo v nich uvedené, že územie Svätej stolice je spravované Vatikánskym štátom - * subjektivita sa odvodzuje z teritoriálneho základu - vystupuje v podstate ako štát - aj keď je subjektom sui generis - štáty akceptujú odlišnosť tohto subjektom, až v tej rovine, že na tento subjekt nazerajú ako na štát - má legačné právo, právo byť členom MO, právo využívať výsady a imunity, právo uzatvárať zmluvy (napr. konkurdáty → dohody o právnom postavení cirkvi v daných štátoch; podpisuje ich Svätá stolica), v niektorých zmluvách vystupuje ako morálny garant / morálna autorita, uzatvára aj zmluvy zabezpečujúce chod Vatikánu 3) Medzinárodný výbor Červeného kríža 4) Rád maltézskych rytierov - najstarší rytiersky rád na svete - subjektivita vyplýva z historického kontextu (historických súvislostí) - v súčasnosti rehoľný rád - v minulosti disponoval znakmi štátnosti, v súčasnosti už nie * Jeruzalem (mesto s medzinárodným statusom) ? * po 1. sv. vojne Gdansk, po 2. sv. vojne Terst, Západný Berlín počas Studenej vojny medzinárodnoprávne postavenie jednotlivcov - disponuje právami podľa medzinárodného práva (spravidla ĽP) - má procesné práva → najmä vo vzťahu prístupu k medzinárodnému súdnemu alebo inému konaniu na ochranu ľudských práv - využívať prístup k medzinárodnému súdnemu alebo inému konaniu na ochranu svojich ľudských práv - od Norimbergu 1945 ,,nie štáty ako abstraktné entity, ale konkrétne osoby páchajú zločiny proti medzinárodnému právu” - subjekty záväzkov, kt. im ukladá medzinárodné právo - nositelia práv a povinností, kt. im poskytuje a ukladá medzinárodné právo * Ako východiskový princíp platí aj v súčasnom medzinárodnom práve, že jednotlivci - FO nie sú subjektmi medzinárodného práva. FO patria pod jurisdikciu príslušného štátu. Všeobecný koncept medzinárodnoprávnej subjektivity však neexistuje, a tak nič nebráni konštatovať síce marginálnu, pripustené výhradne štátmi - teda odvodenú, ale predsa len existujúcu medzinárodnoprávnu subjektivitu jednotlivca. (len v dvoch prípadoch !) str. 86 a 87 4 medzinárodné zločiny proti medzinárodnému právu 1. zločiny genocídy 2. zločiny proti ľudskosti 3. vojnové zločiny 4. zločin proti mieru (agresia) 4. prednáška Organizácia spojených národov - univerzálna medzinárodná organizácia - Spoločnosť národov 1920 → jej zakladajúci štatút súčasťou Versaillskej mierovej zmluvy - OSN je nepriamo jej nástupcom - OSN v r. 1945 po 2. sv. vojne v San Franciscu za účasti 50 štátov  - po 2. sv. vojne = obrovská eufória z ukončenia konfliktu, začala sa prejavovať dynamika multilateralizmu → hlavné úlohy OSN sa menia v čase - faktická činnosť od 20. januára 1946 Charta Organizácie spojených národov bola podpísaná 26. júna 1945 v San Franciscu na záver konferencie Organizácie Spojených národov o medzinárodnej organizácií a vstúpila do platnosti 24. októbra 1945. Štatút Medzinárodného súdneho dvora tvorí integrálnu súčasť Charty OSN. - 111 článkov - Pakt spoločnosti národov pôvodne tvorilo iba 26 článkov - OSN spĺňa všetky znaky medzinárodnej organizácie → združuje štáty, vznikla na základe medzinárodnej zmluvy, bola vymedzený za určitým cieľom, má vlastnú organizačnú štruktúru, má trvalý charakter, pôsobí v súlade medzinárodným právom základné ciele OSN 1) udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a za týmto účelom konanie účinných kolektívnych opatrení aby sa predišlo a odstránilo ohrozenie mieru a boli potlačené útočné činy alebo iné porušenia mieru a aby pokojnými prostriedkami a v zhode so zásadami spravodlivosti a medzinárodným právom boli dosahované úpravy alebo riešenia tých medzinárodný sporov alebo situácií, ktoré by mohli viesť k porušeniu mieru 2) rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi; založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčeniu národov a konanie iných vhodných opatrení k posilneniu svetového mieru 3) uskutočňovanie medzinárodnej súčinnosti riešením medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitného typu a podpora a posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyku alebo náboženstva 4) byť strediskom, kt. by pomáhalo hľadať súlad úsilia národov o dosiahnutie týchto spoločných cieľov ,,Bernadotte case” - mal sprostredkovať mier na Blízkom východe - 1948 → britské mandátne územie Palestíny sa rozdelilo, Izrael vyhlásil nezávilosť, Palestína nesúhlasila = prvá arabsko-izraelská vojna - vojská arabských štátov napadli novovzniknutý štát Izrael - vyjednať mier mal gróf Bernadotte - švédsky diplomat - prvý mediátor OSN - počas 2. sv. vojny vyjednával s nacistami o prepustení väzňov z koncentračných táborov - zavraždilo ho zionistické hnutie - otázka smerujúca na Súdny dvor: Či OSN môže si vymáhať náhradu škody za smrť Bernadotteho voči štátu, ktorý v  tom čase nebol ešte členským štátom OSN? - aj to či má OSN subjektivitu a do akej miery a či má subjektivitu objektívnu (smeruje aj voči nečlenskému štátu) alebo nie - v tomto kontexte sa vymedzila aj teória implicitných právomocí Nie je nutné aby OSN vo svojej Charte ako zakladajúcom štatúte mala priznanú právnu subjektivitu. - postačí ak medzinárodnoprávna subjektivita vyplýva z ustanovení Charty ako celku Či smerujú rezolúcie Bezpečnostnej rady OSn aj voči nečlenským štátom? → Bol gróf Bernadotte vyslancom OSN alebo nie? - vyplýva z kogentných zásad v článku 2 Charty OSN - OSN ako celok má schopnosť plniť funkcie, kt. sú v Charte nastavené → mimo toho, čo je tam explicitne dané má aj určité implicitné právomoci - kompetencie podstatné pre výkon explicitných funkcií - nemusia tam byť explicitne vymedzené - MO disponujú nie je len explicitnými právomocami (slúžia explicitne na vymedzené ciele) ale aj implicitnými (podporné, doplnkové právomoci) špecifiká OSN - subjektivita OSN = objektívna (smeruje voči všetkým, aj 3. štátom nečlenským) - jediná MO, kt. ju má - OSN môže požadovať voči Izraelu náhradu škody za zabitie Bernadotteho prijímanie členov - rozhodnutie Valného zhromaždenia (⅔ väčšina) → na základne odporúčania Bezpečnostnej rady (meritórne rozhodnutie = všetci stáli členovia BR OSN musia byť min. fiktívne za → nesmú uplatniť svoje právo veta) - čl. 103 = Charta má prednosť - ustanovenia Charty OSN majú vždy prednosť pred ostatnými zmluvnými záväzkami - reálne ide iba o aplikačnú prednosť; nespôsobuje to neplatnosť ustanovení, kt. sú v rozpore s chartou - štát, kt. sa chce stať členom musí prijať zakladajúci štatút - čl. 103: V prípade rozporu medzi záväzkami členov organizácie podľa tejto Charty a ich záväzkami podľa ktorejkoľvek inej medzinárodnej dohody, majú prednosť záväzky podľa tejto Charty.  hlavné orgány OSN Valné zhromaždenie - zastúpené všetky štáty po jednom hlase (max. 5 zástupcov za štát + poradcovia, experti, …), raz ročne - plenárne zasadnutie začína spravidla v septembri a je až do Vianoc - úlohy: 1) všetky otázky, kt. patria do pôsobnosti OSN alebo niektorého jej orgánu (aj otázky mieru a bezpečnosti → odporúčania) 2) neprijíma odporúčania v konkrétnom spore alebo situácií, kt. už prejednáva Bezpečnostná rada 3) postúpi BR každú otázku, kt. vyžaduje akciu BR (môže jednať, ale musí po rozprave postúpiť a nemôže prijať odporúčanie) - kompetencie: - výlučné (rozhodnutia právne záväzné) a) schvaľovanie rozpočtu b) voľba nestálych členov BR c) koordinácia odborných organizácií d) voľba členov HSR - kompetencie zhodné s BR a vykonávané v súčinnosti s BR - týkajú sa mieru a bezpečnosti, prijímania členských štátov, odzbrojenia, vykonávania medzinárodných zmluvných dojednaní - zriaďuje nespočetné množstvo pomocných orgánov 1) trvalé organizačné súčasti (6 hlavných výborov) → zabezpečujú obsahovú a technickú formu prác VZ 1. politický a bezpečnostný 2. hospodársky a finančný 3. sociálny, humanitárny a kultúrny 4. zvláštny politický 5. administratívno-rozpočtový 6. právny 2) ostatné pomocné orgány (napr. úrad vysokého komisára OSN pre utečencov) - hlasovanie 1) kvalifikovanou väčšinou ⅔ prítomných a hlasujúcich (otázky mieru a bezpečnosti, prijímanie členov, voľba sudcov AP) 2) jednoduchou väčšinou prítomných a hlasujúcich 3) * v niektorých otázkach sa vyžaduje aj konsenzus Bezpečnostná rada - hlavný orgán OSN - má primárnu zodpovednosť za udržanie mieru a bezpečnosti vo svete - 5 stálych členov (Spojené štáty americké, Ruská federácia, Čínska ľudová republika, Spojené kráľovstvo, Francúzsko) a 10 nestálych (volených VZ na 2 roky, ⅔ väčšina) - funkcie:  1) mierové riešenie sporov (odporúčania k mierovému riešeniu) 2) plány zbrojenia a odzbrojenia 3) prípady ohrozenia a porušenia mieru a bezpečnosti 4) vykonanie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora - za určitých okolností môže byť vykonávateľom rozsudku MSD - zatiaľ k tomu nedošlo; BR sa vyhýba tomu aby bola vykonávateľom rozsudkov - plnenie: a) výlučná kompetencia (3, 4) b) zhodná kompetencia s VZ (1, 2) c) súčinnosť s VZ (prijímanie členov, vylúčenie členov, suspendovanie hlasovacích práv, menovanie generálneho tajomníka, zmena Charty, voľba sudcov Medzinárodného súdneho dvora) - zasadá nepretržite - môže zriaďovať pomocné orgány - má aj sankčný výbor → technicky a obsahovo spracúva zoznam sankcií voči jednotlivým štátom / predstaviteľom za štáty - vytvorené ad hoc tribunály pre bývalú Juhosláviu - hlasovanie = systém väčšiny 1) meritórne otázky - zásada jednomyseľnosti stálych členov / právo veta, 9 hlasov - ak sa člen zdrží hlasovania ale hlasovania má 9 hlasov tak je prijaté 2) v procedurálnych otázkach - 9 ktorýchkoľvek hlasov právy základ konania BR OSN a) kapitola VI Charty OSN - mierové riešenia sporov - odporúča sporným stranám nejaký prostriedok mierového riešenia, postup a proces v danej situácií - ak rozhoduje na základe tejto kapitoly tak rozhodnutie má len odporúčací charakter b) kapitola VII Charty OSN - sankcie - autorizácia sily (vojenské intervencie) - BR je jediná oprávnená použiť legálne silu v medzinárodnom práve - 2 výnimka v MP → autorizácia BR alebo sebaobrana štátu - BR má oprávnenie identifikovať určitú situáciu či je ohrozením mieru, porušením mieru alebo agresiou (niekedy vyhodnotí situáciu inak ako Medzinárodný súdny dvor) - + nemusí sa opierať o svoj predošlý názor v obdobnej veci - každý situáciu aj keď je podobná môže vyhodnotiť inak ďalšie hlavné orgány a) Sekretariát OSN  - na čele generálny tajomník, kt. reprezentuje OSN navonok - podáva VZ výročnú správu činností OSN ako MO - právo upozorniť BR na každú činnosť, kt. by mohla ohroziť mier a bezpečnosť vo svete - môže vzniesť náhradu škodu za OSN, uplatňovať nárok vo vzťahu k inými subjektom b) Hospodárska a sociálna rada - 54 členov volených Valným zhromaždením každý rok - ⅓ členov (18) na dobu 3 rokov - 5 základných funkcií → vytvára pomocné orgány OSN, dáva odporúčania vo vzťahu k ľudským právam, zabezpečuje zmluvy o pridružení iných MO k OSN - hospodárska, sociálna, humanitárna a kultúrna spolupráca - H + S → zvoláva konferencie, konzultácie s NGOs - vykonávanie rôznych štúdií a podávania správ o nich VZ - zasadá 2x ročne c) Poručenská rada - dekolonializmus - spočíva → v súčasnosti už nevykonáva svoju činnosť - pomocný orgán pod BR Medzinárodný súdny dvor - Spoločnosť národov = Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti (1921) - Medzinárodný súdny dvor nadviazal na SDMS - čl. 92 Charty OSN → MSD ako hlavný orgán OSN a štatút MSD tvorí neoddeliteľnú súčasť Charty - 2 typy konaní: 1) sporové 2) nesporové (posudkové) konanie zachovanie mieru a bezpečnosti - vo veľkej miere prispieva k zachovaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti (* jedna z právomocí) - primárne má riešiť právnu stránku - BR OSN → primárnu zodpovednosť ale nie výlučnú - ten istý problém → aj BR aj MSD → ale iným apektom - na rozdiel od vzťahu VZ a BR ! - VZ sa v otázkach, kt. už prejednáva BR nemôže vyjadriť ani prijať rozhodnutie - MSD v tejto oblasti takéto obmedzenie nemá ! nielen členské štáty OSN - konanie pred MSD je otvorené aj pre nečlenské štáty - strana zúčastnená na štatúte MSD za podmienok, kt. v každom prípade určí VZ na odporúčanie VZ  - podmienky: 1) prijať ustanovenia štatútu MSD 2) vykonať jeho rozhodnutie (aj keď bude v ich neprospech) 3) primerane prispievať na výdavky dvora 4) * právo voliť sudcov MSD a zúčastňovať sa na konaní o zmene štatútu sudcovia Medzinárodného súdneho dvora - v osobitnom hlasovaní ich volí VZ a BR absolútnou väčšinou všetkých hlasov členských štátov OSN a ďalších štátov oprávnených voliť (po tretinách sa obmieňajú každé 3 roky) → zo zoznamu osôb navrhnutých národnými skupinami v stálom arbitrážnom dvore) - národné skupiny SAD = oprávnené navrhovať kandidátov na sudcov MSD → počet 4 - proces tvorby zoznamu ako aj volieb riadi Generálny tajomník - prostredníctvom voľby majú byť zastúpené hlavné formy civilizácie a hlavné právne sústavy sveta sporové konanie - výlučne pre štáty, predovšetkým právnej povahy ! - sporia sa výlučne štáty v otázkach, kt. sú pravnej povahy - predmet sporu si určujú sporové strany - predmet sporu určujú sporové strany → MSD ale skúma či má právnu povahu, či ho možno riešiť pravidlami medzinárodného práva a či je dané jeho príslušnosť - čl. 38 štatútu → MSD má neucelený zoznam prameňov na základe kt. rozhoduje - pevne stanovené procesné pravidlá (na rozdiel od arbitráže) - A → sporové strany si pravidla sami dohadujú - písomná a ústna (verejné) časť konanie (môže intervenovať 3. štát → dotknuté právne záujmy) - právo intervenovať v konaní o výklad medzinárodnej zmluvy - môžu intervenovať aj iné štáty, kt. právne záujmy nie sú dotknuté - chceli by vysvetliť nejaké ustanovenia medzinárodných zmlúv - rozhodnutie sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí → záväzné pre sporové strany - nemožno opravný prostriedok (voči rozsudku nie je možné sa odvolať) - iba výklad alebo revízia (skutočnosť rozhodujúceho významu → do 6 mesiacov od objavenia a do 10 rokov od pôvodného rozsudku) - výkon rozhodnutia? (BR OSN) posudkové konanie - posudok k akejkoľvek právnej otázke → oprávnený orgán medzinárodnej organizácie - tu nevystupuje štát ! - na MSD sa môže obrátiť iba oprávnený orgán MO - rozhodnutie v posudkovom konaní má iba odporúčací charakter 5. prednáška štátne územie * Štátne územie je časť zemegule, vymedzená štátnymi hranicami, podriadená zvrchovanosti určitého štátu. Územím štátu je iba to územie, nad kt. určitá vládnuca trieda prostredníctvom štátu vykonáva svoju moc. Štátne územie rovnako ako obyvateľstvo je nevyhnutným predpokladom výkonu štátnej moci, je materiálnym základom štátu. - spadajú pod územnú výsosť a suverenitu štátu, spravidla očakávame, že sú ohraničené štátnymi hranicami (rozdeľujú priestor medzi suverénmi) str. 108 ! - hranica nám hovorí aj to, kde už začínajú nejaké medzinárodné presahy → kde začína aký medzinárodnoprávny / hybridný režim - niektoré medzinárodné priestory nie je možné členiť medzi suverenitu štátov obsah prednášky 1) všeobecné vymedzenie štátneho územia a medzinárodných priestorov 2) spôsoby nadobudnutia štátneho územia 3) štátne hranice a ich určovanie 4) pohraničný režim 5) medzinárodné rieky 6) morské kanály a prielivy všeobecne 1. územný režim - štátne územia a tzv. medzinárodné priestory nepodliehajú územnej suverenite a majú vlastné režimy 2. územný režim - res omnius communis = vec spoločná všetkým - kozmický priestor, Antarktída, právny režim šíreho mora → 3 režimy, kt. spadajú pod tento režim 3. územný režim  - ,,hybrid” → preto, ????? - právny režim kontinentálneho šelfu a výlučnej ekonomickej zóny - týka sa námorných hraníc alebo časti morského dna 4. územný režim - spoločné dedičstvo celého ľudstva - UNCLOS → hlboké zaoceánske dno štátne územie (1. územný režim) - jeden zo základných znakov štátu → materiálny prvok - štátne územie = výlučná sféra vplyvu štátu - * čo znamená trojrozmernosť → pod štátne územie patrí časť zemegule ohraničená hranicami, patrí pod šú územie pod štátnym územím (kužeľovitý tvar smerujúci do stredu zeme, priestor nad zemským povrchom (3 teórie) 1) astronomická teória - najčastejšie používaný teória - najnižšia dráha obehu družíc (Perigeum) 2) chemická - hranica je tam, kde ešte sú molekuly kyslíka - 75 - 80 km od zemského povrchu 3) fyzikálna - ch. a f. sú veľmi podobné - úroveň, kde najvyššie vyletí klasické lietadlo - tam ukončí územná suverenita a začína priestor res omnius communis * záleží od teórie, kt. štát využíva → najčastejšie astronomická, pretože je najďalej od zemského povrchu - trojrozmerný priestor * Územie štátu zahŕňa zemský povrch, vrátane vôd, priestor pod povrchom a hladinou vôd a priestor nad nimi (nadzemský priestor). Medzinárodné právo rešpektuje a chráni celistvosť a jednotnosť štátneho územia. ! fiktívne štátne územie ! * Patria sem budovy alebo pozemky na základe diplomatickej imunity, podmorské káble, námorné a riečne plavidlá plávajúce pod vlajkou svojho štátu, lietadlá označené výsostným znakom štátu. - budovy alebo pozemky na základe diplomatickej imunity - priestor veľvyslanectiev a diplomatických zastupiteľstiev - záleží či je konzulárny úrad súčasťou d. zastupiteľstva - ak je tak je fiktívnym štátnym územím - ak nie je tak vo niektorých prípadoch môže byť, musí byť presne definované  - tam, kde sa hlava štátu zdržiava v rámci oficiálnej návštevy v zahraničí na pozvanie - ubytovanie hlavy štátu pri oficiálnych návštevách - vyplýva to z toho, že hlavu štátu považujeme ako najvýznamnejšieho reprezentanta štátu - podmorské káble a potrubia - každá časť patrí nejakému štátu a je fiktívnym štátnym územím - námorné a riečne plavidlá (štátne, resp. vojenské vs. v pohybe a pod vlajkou) - lietadlá (štátne, resp. vojenské vs. v pohybe a s výsostným znakom) - objekty vypustené do kozmu - všetky sú vypúšťané skrz nejaké označenie a priradené k štátu → fiktívne štátne územie - vojenská jednotka cudzieho štátu / vojenské základne ????? 22 * lode a lietadlá - civilné a obchodné vs. vojenské a štátne - v. a š. sú špecificky označené ako buď súčasť armády alebo napr. vládny špeciál - rozdiel je presne v poňatí fiktívne štátne územie - c. a o. lietadlá / lode sú fiktívnym štátnym územím iba v pohybe - akonáhla pristane tak jurisdikcia a suverenita je toho letiska, kde pristane - v. a š. sú stále fiktívnymi štátnym územím - aj keď pristanú / zakotvia nadobúdanie štátneho územia * 2 spôsoby nadobudnutia štátneho územia a) pôvodné / mimozmluvné - prvotná okupácia / prvotné osídlenie → * je to aj spôsob vzniku štátu ale aj spôsob nadobudnutia územia ! - akcesia (akrescencia) - vydržanie b) odvodené / zmluvné - cesia - adjudikácia Na rozdiel od pôvodného nadobudnutia, odvodené (derivatívne) nadobudnutie územia spočíva v tom, že ide o prevod zvrchovanosti nad územím z jedného štátu na druhý štát. Preto pri odvodenom nadobudnutí územia treba riešiť aj otázku sukcesia práv a záväzkov, kt. sa viažu k tomuto územiu. * zákaz anexie ! * mimozmluvné → anexia, vydržanie ? a) 1. prvotná okupácia / prvotné osídlenie - terra nullius - očakávame, že územie je bez pána  - vztýčenie vlajky - častokrát znemanenalo preukázanie faktického výkonu moci - potom sa však stále očakávalo, že bude pokračovať efektívny, mierový výkon moci na danom území - efektívne osídlenie → efektívny výkon štátnej moci, stabilita a nesportnosť 2. akcesia / akrescencia - * spôsob nadobudnutia štátom územia, kt. vzniklo pôsobením prírodných síl alebo umelým vytvorením - ,,prírastok” spôsobený prírodnými silami alebo ľudskou činnosťou (umelo) - napr. naplavenina, zmena toku rieky, umelá akcesia, presuny zemského povrchu v dôsledku tektonickej činnosti - očakáva sa ustanovenie v zmluvách o štátnych hraniciach alebo formou ad hoc zmlúv → lokalizované zmluvy - pohyblivé štátne hranice - umožňujú, že štátna hranica nie je rovnaká v čase a priestore - je určená nejaká odchýlka → závisí na susediacich štátoch a danej hranici - s Ukrajinou máme nepohyblivé štátne hranice → nie je v Schengene - je možné meniť ju aj ad hoc - napr. príde povodeň a spadne svah - akrescencia = umelo (napr. umelé rozšírenie ostrova) - patrí pod pôvodné spôsoby → viažeme to na ľudskú činnosť a na to, že nezasahuje do suverenity iných štátov 3. vydržanie - územie tvoriace súčasť štátneho územia iného štátu → nie terra nullius - účinný, nepretržitá, pokojný (nerušený) a dlhodobý výkon (* nie sme si istí ako dlho) štátnej moci na cudzom štátnom území počas obdobia dovoľujúceho vznik presvedčenia o oprávnenosti takéhoto výkonu - * máme 2 suverénov, pričom jedného je to územie a druhý sa ho snaží mierovo vydržať - záleží ako sa suverén, kt. územie patrí zachová - napr. či to mlčky schváli (nie sme si istí koľko rokov by mal mlčať a nevznášať námietky) - napr. Falklandy (VB a Argentína) - nie mierumilovný a pokojný výkon suverenity b) 1. cesia - najčastejší spôsob - postúpenie v prospech iného štátu - prevod časti územia spod právomoci jedného štátu na druhý štát na základe medzinárodnej zmluvy medzi dvoma suverénmi - * spočíva v prevode územnej zvrchovanosti z doterajšieho suveréna na iný štát - * má vždy zmluvný charakter - predaj, výmena, bezodplatné postúpenie na základe mierových zmlúv - napr. Aljaška, Hong Kong, Panamský prieplav * mierové zmluvy - po 1. a 2. sv. vojne minimálne v Európe sa vyformovali presne hranice štátov - SR má hranice ešte z Versaillskej mierovej konferencie - platí to, že všetky sa po vstupe SR do EÚ menili (okrem Rakúska) 2. adjudikácia - nadobudnutie štátneho územia na základe rozhodnutia medzinárodného súdneho alebo arbitrážneho orgánu, kt. sa rozhoduje o územných právach - záleží či dané rozhodnutie vytvorí nový územný stav (konštitutívna adjudikácia) alebo priradí právny titul jednej zo sporových strán (deklaratórna adjudikácia) - d. = súdne rozhodnutie sa prikloní k jednej alebo druhej strane - ! právny titul je iný → nie je spôsobom nadobudnutia štátneho územia ale iba sa odvolá na iný právny titul (ten, kt. strana argumentuje, napr. cesia, …) ! - nový územný stav - * Izrael a Palestína → rozdelenie územia navrhol orgán MO štátne hranice a pohraničný režim štátne hranice a ich klasifikácia - štátna hranica = pomyselná čiara, kt. oddeľuje územie jedného štátu od územia ostatných štátov, od šíreho mora a od kozmického priestoru  - klasifikácia hraníc: a) prírodné (orografické) - * v podstate sa štáty snažia kopírovať reliéf prírodného povrchu - * rieky, horské hrebene, jazerá, lesy, …) b) umelé - vytvárané rôznymi znakmi (napr. hraničné stĺpy, ohrady, bóje vo vode) 1. geometrické - geometrický stred v jazere napr. 65 min????? - vedené osou určitého pevného bodu k druhému bodu 2. astronomické - určené poludníkmi a rovnobežkami - neznamená , že štáty nepodporia prirodzené hranice aj nejakými umelými identifikátormi - napr. hranica na vrcholoch hôr → kužeľ / označenie štátnej hranice - napr. bójky, stĺpiky, presné zaznačenie v demarkačných protokoloch určovanie štátnych hraníc - zmluvný alebo obyčajový spôsob - dve fázy určenia hraníc: 1) delimitácia - * určenie jednotlivých bodov hraníc a všeobecného smeru hraničnej línie - spravidla zmluvný alebo obyčajový spôsob - určovanie štátnych hraníc z diaľky - nepresné určovanie štátnych hraníc, iba približné - častokrát sa mierové zmluvy označujú ako delimitačná fáza určovania hraníc - každé delimitačné určenie predpokladá demarkáciu 2) demarkácia - určenie na danom mieste demarkačnou komisiou (zástupcovia oboch štátov) - určí priebeh hranice v teréne do všetkých detailov, zapíše o podrobnom priebehu hranice demarkačný protokol a zanesie hraničnú čiaru do mapy veľkej mierke, kt. je súčasťou protokolu - spravidla tiež zaisťuje postavenie hraničných znakov - výsledok = demarkačný protokol (presne zaznačí, kde je aká hranica + súčasťou sú aj mapy s veľkou mierkou) - * redemarkácia - opätovné demarkačné určenie štátnych hraníc - * ak sa stane predchádzajúca demarkácia z nejakých dôvodov nejasnou alebo spornou - bežné štátne hranice SR 1:12 - 1:16 - delimitačný základ = po 2. sv. vojne - hranice vychádzajú z Versaillskej zmluvy, Trianonskej zmluvy (1921) - v 30. rokoch 20. st. arbitráž s Poľskom - všetky mierové zmluvy opravené → s každým susedom máme novú delimitačnú zmluvu a demarkačné a redemarkačné protokoly pohraničný režim - chráni záujmy štátu - zabraňuje preniknutiu nežiadanych osôb a predmetov - spoluprácu susediacich štátov potvrdzujú medzinárodné zmluvy - * susediace štáty, pokiaľ sú demokratické a mierumilovné, bývajú zainteresované na rozvoji priateľských a dobrých susedských vzťahov s okolitými štátmi * zvláštne dohody o pohraničnom režime pásiem bezprostredne priliehajúcich ku štátnym hraniciam → spravidla upravujú udržiavanie štátnych hraníc, užívanie hraničných vôd a pozemkov, určenie miest priechodu hraníc, spoločné akcie pri živelných pohromách, požiaroch, predchádzaniu a postihovaniu protiprávnych priechodov, … osobitosti pohraničného režimu 1) hraničné vody (služobné plavidlá) - služobné plavidlá môžu zakotviť na druhom brehu - osobné, c. a o. nemôžu  2) hraničné cesty - možno ich používať v celej ich šírke - hraničná cesta = cesta alebo úsek cesty, kt. telesom prebieha hraničná čiara 3) povrchová ťažba v blízkosti štátnych hraníc - možná iba 20 m od štátnej hranice 4) rybolov v hraničných vodách - možné loviť len po štátnu hranicu - c. a o. môžu hranicu prekročiť ale nesmú zakotviť - v. môžu ale len ak na to majú dôvod (napr. chytajú prevádzačov) 5) osoby, kt. neúmyselne protiprávne prekročili štátne hranice - a boli zadržané v bezprostrednej blízkosti štátnych hraníc, budú neodkladne odovzdané druhej zmluvnej strane 6) živelné pohromy a požiare vnútrozemské vody - národné vody - národné rieky → v pravom zmysle, hraničné, mnohonárodné - pretekajú územím niekoľkých štátov - každý poriečny štát svoje zvrchované práva vykonáva na svojej časti za predpokladu, že poriečne štáty medzinárodnou zmluvou nezaviedli iný právny režim - vnútroštátne kanály (napr. úžina Bospor a Dardanely) - vodné, umelo vybudované dopravné cesty - pod úplnou zvrchovanosťou štátu - právny režim ich využitia si upravuje štát sám - jazerá → uzavreté (na území jedného štátu), hraničné (50/50, 20/80 → záleží na bilaterálnej zmluve) štátne hranice Slovenskej republiky - Saintgermainská mierová zmluva z r. 1919 určila štátnu hranicu s Rakúskom - Trianonská mierová zmluva z r. 1920 určila štátnu hranicu s Maďarskom - po 2. sv. vojne sa znovu určila v mierovej zmluve s Maďarskom v r. 1947 (v dôsledku postúpenia 3 maďarských obcí Československu→ Rusovce, Čuňovo, Jarovce) - na základe zmluvy so ZSSR o Zakarpatskej Ukrajine z r. 1946 sa Zakarpatská Ukrajina postúpila cesiou ZSRR - hranica s ČR dohodnutá Zmluvou medzi oboma štátmi o generálnom vyrýčení spoločných štátnych hraníc z r. 1992 a Zmluvou o spoločných štátnych hraniciach zo 4. januára 1996 7. prednáška morské právo, Antarktída, kozmický priestor medzinárodné rieky * Rieky, kt. pretekajú územím niekoľkých štátov, sú splavné, majú spojenie s morom a medzinárodná zmluva ich vyhlásila za medzinárodné. - pretekajú územím viacerých štátov - sú splavné - majú spojenie s morom - medzinárodná zmluva ich vyhlásila za medzinárodné - * nie všetky mnohonárodné rieky sú medzinárodné → musia splniť tieto podmienky  - napr. Dunaj (už od 19. st., po 2. sv. vojne sa vytvorila aj Dunajská komisia na správu Dunaja) - musí byť zabezpečené právo pokojnej plavby pre obchodné lode - na základe toho ako významná je táto námorná trasa bude vyplývať status vo vzťahu k vojenským lodiam morské prielivy (prirodzené) - prirodzené vodné cesty, kt. spájajú dve časti morských vodných priestorov - používa sa aj termín morské úžiny - Bospor a Dardanely (tzv. čiernomorské úžiny sú pod štátnou suverenitou Turecka → platí medzinárodná obyčaj; obmedzenie plavby vo vzťahu k vojenským lodiam ak to ohrozuje jeho bezpečnosť), Gibraltársky prieliv (spojená správa Španielska a Veľkej Británie), Magalhaesov prieliv (plavbu upravuje medzinárodná zmluva uzavretá medzi Chile a Argentínou) - platí právo pokojného prechodu - nesmie ohrozovať mier, poriadok a verejnú bezpečnosť pobrežných štátov morské kanály (umelé - vybudované) - umelo vybudované vodné cesty, kt. spájajú morské vodné priestory - nazývajú sa aj morské prieplavy - * z hľadiska medzinárodného práva rozlišujeme národné a medzinárodné morské kanály (týkajú sa plavebných záujmov takmer všetkých štátov → plavebný režim spravidla upravujú medzinárodné dohovory) - Suezský kanál, Panamský kanál, Kielský kanál - platí právo pokojného prechodu - nesmie ohrozovať mier, poriadok a verejnú bezpečnosť pobrežných štátov Suezský kanál Panamský kanál Kielský kanál * právo pokojného prechodu → medzinárodné rieky, morské prielivy, morské kanály ! Medzinárodné morské právo je súhrn právnych noriem, kt. upravujú režim morských vôd a regulujú vzťahy medzi subjektmi medzinárodného práva v súvislosti s činnosťou na svetových oceánoch. Dohovor o morskom práve UNCLOS - vznik na 3. konferencii OSN o morskom práve → UNCLOS III (1973 - 1982) - podpísaná 10.12.1982, vstup do platnosti po ratifikácií 60. krajinou (Guyana) → 16.11.1994 - až 60. krajina vytvorila platnosť medzinárodnej zmluvy - je to tak ustanovené v tejto medzinárodnej zmluvy - skoro 200 strán, veľmi prepracovaný - * pirátstvo = prvý najstarší medzinárodný zločin - spory týkajúce sa námorných hraníc → prevažuje bilaterálna dohoda * z hľadiska právneho režimu rozoznávame: 1) vnútorné morské vody - morské prístavy, zátoky, zálivy, morské priestiry obklopované územím jedného štátu - ich právny režim upravuje výlučne pobrežný štát a považuje ho za súčasť svojho štátneho územia 2) územné more - teritoriálne more / pobrežné vody - pásmo morských vôd, kt. priliehajú k pevninskému územiu a vnútorným vodám pobrežného štátu (v prípade súostrovného štátu k jeho súostrovným vodám) - každý štát má právo stanoviť šírku svojho pobrežného mora až po hranicu nepresahujúcu 12 NM - meria sa od základnej línie (baseline), za kt. sa považuje najnižšia čiara odlivu pozdĺž pobrežia, ako je zakreslená na námorných mapách veľkej mierky, úradne uznaných pobrežným štátom 3) šíre more - všetky vody oceánov a morí, kt. nepodliehajú suverenite nijakého štátu - aplikujú sa naň zásady a normy medzinárodného práva námorné prístavy - * miesto bežne navštevované morskými loďami, kt. slúži zahraničnému obchodu štátov - vždy pod suverenitou štátu ! (vnútorné / národné vody štátu) - patria k vnútorným / národným vodám teritoriálneho štátu - plne podliehajú suverénnej moci teritoriálneho štátu + plne podliehajú pravidlám vstupu a zakotvenia v prístavoch suverénna, kt. námorný prístav - nie všetky námorné prístavy štáty patria štátu  - napr. vojenské základne (zazmluvnenie) → vojenské prístavy iných štátov - pre obchodné lode je zakotvenie možné za určitých podmienok stanovených územným suverénom - pre vojenské lode to neplatí ! - právo voľného prechodu cez pobrežné vody - na to aby mohli zakotviť musia mať špecifické povolenie územného suveréna ! - za každých okolností, aj keď je v tiesni (napr. obchodná loď môže ak je napr. v búrke, niečo sa pokazilo, …) morské zálivy - kategória vnútorných vôd - * považujú sa za vnútorné morské vody vtedy, keď šírka vstupu do nich nepresahuje 25 morských míľ - medzinárodnoprávna úprava → 1Š, šírka vstupu nepresahuje 24 NM, zreteľný zárez do pevniny - každý zárez, kt. nepresiahne 24 NM → ak je väčší je to malý morský záliv alebo klasický morský záliv podľa UNCLOSu - špecificky tam zaraďujeme aj nasledujúce - malé morské zátoky - estuáre - časti kde sa vlieva medzinárodná rieka do mora - sú v kategórií morských zálivov - historické zálivy - presahujú 24 NM - napr. Hudsonov záliv v Kanade - rozhodujúca nie je len šírka vstupu → berie sa do úvahy aj to, keď pobrežný štát v zátoke alebo v zálive vykonával svoju právomoc bez námietok zo strany ostatných štátov po dlhý čas - 2 alebo viaceré štáty - z historického kontextu - napr. Fonseca (Honduras, Salvádor, Nikaragua) šírka pobrežného mora * platí pre morské zátoky a aj pristavy ! - všetko sa zapisuje do námorných máp - musí byť jasné, kde je bod, od kt. sa meria - ktorá je najnižšia časť odlivu - kde končí pobrežné more (patrí pod územnú suverenitu štátu) - * ďalej výlučná ekonomická zóna a potom šíre more - štát → má právo určiť si šírku (môže ale nemusí si ju určiť), max. 12 námorných míľ od základnej línie - obvyklá základná línia = čiara najväčšieho odlivu pozdĺž pobrežia, ako aj zakreslená v námorných mapách veľkej mierky, kt. sú úradne uznané pobrežným štátom právo pokojného prechodu - lode všetkých štátov majú právo pokojného prechodu - v prípade ponoriek (aj vojenských) to platí tiež - ak využíva právo pokojného prechodu musí byť nad hladinou aj s vlajkou ! - prechod → neprerušený a rýchly - nesmie ohrozovať mier, bezpečnosť alebo verejný poriadok pobrežného štátu * Právo obchodných a vojnových lodí preplávať pobrežným morom iného štátu. priľahlé pásmo - * ak si