Zoznam otázok na ústnu skúšku PDF

**ZOZNAM OTÁZOK na ústnu skúšku:** Obsah {#obsah.Hlavikaobsahu} ===== [[1. Pojem, predmet a osobitosti medzinárodného práva, teórie o vzťahu medzinárodného práva k vnútroštátnemu právu] 2](#pojem-predmet-a-osobitosti-medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho-pr%C3%A1va-te%C3%B3rie-o-vz%C5%A5ahu-medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho-pr%C3%A1va-k-vn%C3%BAtro%C5%A1t%C3%A1tnemu-pr%C3%A1vu) [[Pojem:] 2](#_Toc156869653) [[Predmet MPV] 2](#_Toc156869654) [[Osobitosti MPV:] 2](#_Toc156869655) [[Medzinárodné právo verejné vs. vnútroštátne právo] 2](#medzin%C3%A1rodn%C3%A9-pr%C3%A1vo-verejn%C3%A9-vs.-vn%C3%BAtro%C5%A1t%C3%A1tne-pr%C3%A1vo) [[2. Druhy subjektov medzinárodného práva a ich stručná charakteristika] 3](#druhy-subjektov-medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho-pr%C3%A1va-a-ich-stru%C4%8Dn%C3%A1-charakteristika) [[**Štát** ako subjekt MP] 3](#%C5%A1t%C3%A1t-ako-subjekt-mp) [[Medzinárodné organizácie] 3](#medzina%CC%81rodne%CC%81-organiza%CC%81cie) [[Povstalecké hnutie] 4](#povstalecke%CC%81-hnutie) [[Národ] 4](#na%CC%81rod) [[Subjekty sui generis] 4](#subjekty-sui-generis) [[3. Vznik štátu a jeho právne dôsledky, pojmové znaky štátnosti] 5](#vznik-%C5%A1t%C3%A1tu-a-jeho-pr%C3%A1vne-d%C3%B4sledky-pojmov%C3%A9-znaky-%C5%A1t%C3%A1tnosti) [[Znaky štátnosti:] 5](#znaky-%C5%A1t%C3%A1tnosti) [[Vznik štátu:] 5](#vznik-%C5%A1t%C3%A1tu) [[4. Sukcesia štátov (medzinárodné zmluvy, štátny majetok a dlhy, archívy)] 5](#sukcesia-%C5%A1t%C3%A1tov-medzin%C3%A1rodn%C3%A9-zmluvy-%C5%A1t%C3%A1tny-majetok-a-dlhy-arch%C3%ADvy) [[Medzinárodnoprávna úprava sukcesie štátu] 5](#medzina%CC%81rodnopra%CC%81vna-u%CC%81prava-sukcesie-s%CC%8Cta%CC%81tu) [[-Práva a povinnosti, kt. podliehajú medzinárodnopr. pravidlám sukcesie štátu:] 6](#pra%CC%81va-a-povinnosti-kt.-podliehaju%CC%81-medzina%CC%81rodnopr.-pravidla%CC%81m-sukcesie-s%CC%8Cta%CC%81tu) [[Medzinárodnoprávny inštitút sukcesie štátu, čo nepodlieha sukcesii štátu:] 6](#medzina%CC%81rodnopra%CC%81vny-ins%CC%8Ctitu%CC%81t-sukcesie-s%CC%8Cta%CC%81tu-%C4%8Do-nepodlieha-sukcesii-%C5%A1t%C3%A1tu) [[Dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám] 6](#dohovor-o-sukcesii-s%CC%8Cta%CC%81tov-vo-vzt%CC%8Cahu-k-medzin%C3%A1rodn%C3%BDm-zmluva%CC%81m) [[Sukcesia štátu vo vzťahu k št. majetku, št. archívom a št. dlhom] 6](#sukcesia-s%CC%8Cta%CC%81tu-vo-vzt%CC%8Cahu-k-s%CC%8Ct.-majetku-s%CC%8Ct.-archi%CC%81vom-a-s%CC%8Ct.-dlhom) [[5. Inštitút uznania v medzinárodnom práve, formy a druhy uznania v medzinárodnom práve] 7](#in%C5%A1tit%C3%BAt-uznania-v-medzin%C3%A1rodnom-pr%C3%A1ve-formy-a-druhy-uznania-v-medzin%C3%A1rodnom-pr%C3%A1ve) [[Uznanie] 7](#_Toc156869673) [[De Iure] 7](#de-iure) [[De Facto] 7](#de-facto) [[Výslovne] 7](#v%C3%BDslovne) [[Mlčky] 7](#ml%C4%8Dky) [[Uznanie vlády] 7](#uznanie-vl%C3%A1dy) [[Uznanie za povstalcov] 8](#uznanie-za-povstalcov) [[Uznanie národnooslobodzovacieho hnutia] 8](#uznanie-n%C3%A1rodnooslobodzovacieho-hnutia) [[6. Národ a povstalecká strana ako subjekty medzinárodného práva] 8](#n%C3%A1rod-a-povstaleck%C3%A1-strana-ako-subjekty-medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho-pr%C3%A1va) [[Národ / národnooslobodzovacie hnutie] 8](#n%C3%A1rod-n%C3%A1rodnooslobodzovacie-hnutie) [[Povstalecká strana] 8](#povstaleck%C3%A1-strana) [[-Subjekt práv a povinností z MP:] 8](#subjekt-pr%C3%A1v-a-povinnost%C3%AD-z-mp) [[7. Medzinárodné organizácie ako odvodené subjekty medzinárodného práva] 9](#medzin%C3%A1rodn%C3%A9-organiz%C3%A1cie-ako-odvoden%C3%A9-subjekty-medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho-pr%C3%A1va) [[Medzinárodné organizácie:] 9](#medzin%C3%A1rodn%C3%A9-organiz%C3%A1cie) [[Medzinárodnoprávna subjektivita] 9](#medzin%C3%A1rodnopr%C3%A1vna-subjektivita) [[-Nedisponujú suverenitou] 9](#_Toc156869688) [[-Legačné právo] 9](#_Toc156869689) [[-Deliktuálna spôsobilosť] 9](#_Toc156869690) [[8. Postavenie fyzickej osoby v medzinárodnom práve. Subjekty sui generis.] 9](#postavenie-fyzickej-osoby-v-medzin%C3%A1rodnom-pr%C3%A1ve.-subjekty-sui-generis.) [[Medzinárodnoprávne postavenie jednotlivcov] 9](#medzina%CC%81rodnopra%CC%81vne-postavenie-jednotlivcov) [[-Trestnoprávna zodpovednosť] 9](#_Toc156869693) [[Subjekty sui generis] 10](#subjekty-sui-generis-1) [[9. OSN ako univerzálna medzinárodná organizácia] 10](#osn-ako-univerz%C3%A1lna-medzin%C3%A1rodn%C3%A1-organiz%C3%A1cia) [[10. Základné pramene medzinárodného práva a ich vzájomný vzťah] 10](#z%C3%A1kladn%C3%A9-pramene-medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho-pr%C3%A1va-a-ich-vz%C3%A1jomn%C3%BD-vz%C5%A5ah) [[Medzinárodná zmluva] 10](#medzina%CC%81rodna%CC%81-zmluva) [[Medzinárodná obyčaj] 10](#medzina%CC%81rodna%CC%81-obyc%CC%8Caj) [[11. Pomocné pramene medzinárodného práva] 11](#pomocn%C3%A9-pramene-medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho-pr%C3%A1va) [[1.všeobecné právne zásady uznávané civilizovanými národmi] 11](#v%C5%A1eobecn%C3%A9-pr%C3%A1vne-z%C3%A1sady-uzn%C3%A1van%C3%A9-civilizovan%C3%BDmi-n%C3%A1rodmi) [[2.Súdne rozhodnutia - rozsudky med. Súdnych a arbitrážnych orgánov] 11](#s%C3%BAdne-rozhodnutia---rozsudky-med.-s%C3%BAdnych-a-arbitr%C3%A1%C5%BEnych-org%C3%A1nov) [[3-rozhodnutia medzinárodných organizácií] 11](#rozhodnutia-medzin%C3%A1rodn%C3%BDch-organiz%C3%A1ci%C3%AD) [[4.Vnútroštátne zákonodarstvo/vnútroštátne akty] 11](#vn%C3%BAtro%C5%A1t%C3%A1tne-z%C3%A1konodarstvovn%C3%BAtro%C5%A1t%C3%A1tne-akty) [[5.jednostranná akty štátov] 12](#jednostrann%C3%A1-akty-%C5%A1t%C3%A1tov) [[6.Veda medzinárodného práva -- (článok 38 štatútu)] 12](#veda-medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho-pr%C3%A1va-%C4%8Dl%C3%A1nok-38-%C5%A1tat%C3%BAtu) [[7.medzinárodná zdvorilosť] 12](#_Toc156869706) [[12. Kodifikácia medzinárodného práva a jej doterajšie výsledky] 13](#kodifik%C3%A1cia-medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho-pr%C3%A1va-a-jej-doteraj%C5%A1ie-v%C3%BDsledky) [[Kodifikácia MP] 13](#kodifik%C3%A1cia-mp) [[Kodifikácia vs. Pokrokový rozvoj:] 13](#kodifik%C3%A1cia-vs.-pokrokov%C3%BD-rozvoj) [[Predmet kodifikácie] 13](#_Toc156869710) [[Štádiá kodifikácie:] 13](#%C5%A1t%C3%A1di%C3%A1-kodifik%C3%A1cie) [[1:Prípravné štádium] 13](#_Toc156869712) [[2.Konferenčné štádium] 13](#_Toc156869713) [[3.Ratifikačné štádium] 13](#_Toc156869714) [[13. Ius cogens a ius dispositivum v medzinárodnom práve, základné zásady v medzinárodnom práve] 14](#ius-cogens-a-ius-dispositivum-v-medzin%C3%A1rodnom-pr%C3%A1ve-z%C3%A1kladn%C3%A9-z%C3%A1sady-v-medzin%C3%A1rodnom-pr%C3%A1ve) [[Dispozitívne pravidlá] 14](#dispozit%C3%ADvne-pravidl%C3%A1) [[Kogentné pravidlá] 14](#kogentn%C3%A9-pravidl%C3%A1) [[Práva na sebaobranu] 14](#pr%C3%A1va-na-sebaobranu) [[Zásada ochrany základných ĽP] 14](#z%C3%A1sada-ochrany-z%C3%A1kladn%C3%BDch-%C4%BEp) [[Zákaz hrozby silou alebo použitia sily] 14](#z%C3%A1kaz-hrozby-silou-alebo-pou%C5%BEitia-sily) [[Zásada humanity počas ozbrojených konfliktov] 14](#z%C3%A1sada-humanity-po%C4%8Das-ozbrojen%C3%BDch-konfliktov) [[Zásada svedomitého plnenia medzinárodných záväzkov] 14](#z%C3%A1sada-svedomit%C3%A9ho-plnenia-medzin%C3%A1rodn%C3%BDch-z%C3%A1v%C3%A4zkov) [[Zásada slobody morí] 14](#z%C3%A1sada-slobody-mor%C3%AD) [[Zásada mierového urovnávania sporov] 14](#z%C3%A1sada-mierov%C3%A9ho-urovn%C3%A1vania-sporov) [[Zásada nezasahovania do vnútorných vecí iného štátu] 14](#z%C3%A1sada-nezasahovania-do-vn%C3%BAtorn%C3%BDch-vec%C3%AD-in%C3%A9ho-%C5%A1t%C3%A1tu) [[Povinnosť štátov navzájom spolupracovať] 14](#povinnos%C5%A5-%C5%A1t%C3%A1tov-navz%C3%A1jom-spolupracova%C5%A5) [[Zásada rovných práv a zásada sebaurčenia] 14](#z%C3%A1sada-rovn%C3%BDch-pr%C3%A1v-a-z%C3%A1sada-sebaur%C4%8Denia) [[Zásada zvrchovanej rovnosti štátov] 15](#z%C3%A1sada-zvrchovanej-rovnosti-%C5%A1t%C3%A1tov) [[14. Zodpovednosť štátov za protiprávne konanie (protiprávnosť, jednotlivé znaky)] 15](#zodpovednos%C5%A5-%C5%A1t%C3%A1tov-za-protipr%C3%A1vne-konanie-protipr%C3%A1vnos%C5%A5-jednotliv%C3%A9-znaky) [[Zodpovednosťou] 15](#_Toc156869730) [[-Základný predpoklad riadneho fungovania medzinárodného právneho poriadku:] 15](#z%C3%A1kladn%C3%BD-predpoklad-riadneho-fungovania-medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho-pr%C3%A1vneho-poriadku) [[-Návrh komisie pre medzinárodné právo --] 15](#_Toc156869732) [[Povstalci] 15](#povstalci) [[Štáty] 15](#%C5%A1t%C3%A1ty) [[Protiprávne správanie] 15](#protipr%C3%A1vne-spr%C3%A1vanie) [[Obsah zodpovednostnej povinnosti:] 16](#obsah-zodpovednostnej-povinnosti) [[Záväzky možno deliť podľa spoločenského významu na] 16](#z%C3%A1v%C3%A4zky-mo%C5%BEno-deli%C5%A5-pod%C4%BEa-spolo%C4%8Densk%C3%A9ho-v%C3%BDznamu-na) [[15. Druhy medzinárodnej zodpovednosti štátov a ich vzájomný vzťah] 16](#druhy-medzin%C3%A1rodnej-zodpovednosti-%C5%A1t%C3%A1tov-a-ich-vz%C3%A1jomn%C3%BD-vz%C5%A5ah) [[Zodpovednosť za porušenie kogentných noriem] 16](#zodpovednos%C5%A5-za-poru%C5%A1enie-kogentn%C3%BDch-noriem) [[Objektívna zodpovednosť] 17](#objekt%C3%ADvna-zodpovednos%C5%A5) [[Zodpovednosť za škodlivé dôsledky činností medzinárodným právom nezakázaných] 17](#zodpovednos%C5%A5-za-%C5%A1kodliv%C3%A9-d%C3%B4sledky-%C4%8Dinnost%C3%AD-medzin%C3%A1rodn%C3%BDm-pr%C3%A1vom-nezak%C3%A1zan%C3%BDch) [[16. Okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania] 17](#okolnosti-vylu%C4%8Duj%C3%BAce-protipr%C3%A1vnos%C5%A5-konania) [[1.] [Súhlas štátu] 17](#_Toc156869743) [[-] [vydaný orgánom štátu,] 17](#vydan%C3%BD-org%C3%A1nom-%C5%A1t%C3%A1tu) [[-] [vydaný platne = písomná forma,] 17](#vydan%C3%BD-platne-p%C3%ADsomn%C3%A1-forma) [[-] [daný slobodne] 17](#dan%C3%BD-slobodne) [[-] [jednoznačne] 17](#jednozna%C4%8Dne) [[-] [VOPRED -- len za týchto okolností to nevyvoláva v danom čase nelegálnosť/porušenie zmluvy] 17](#vopred-len-za-t%C3%BDchto-okolnost%C3%AD-to-nevyvol%C3%A1va-v-danom-%C4%8Dase-neleg%C3%A1lnos%C5%A5poru%C5%A1enie-zmluvy) [[2.] [Sebaobrana štátu] 17](#_Toc156869749) [[3.] [Vis maior] 17](#_Toc156869750) [[4.] [Tieseň] 17](#_Toc156869751) [[5.] [Krajná núdza] 18](#_Toc156869752) [[6.] [Protiopatrenia] 18](#_Toc156869753) [[17. Donútenie v medzinárodnom práve] 18](#don%C3%BAtenie-v-medzin%C3%A1rodnom-pr%C3%A1ve) [[Priame donútenie] 18](#_Toc156869755) [[Sankcie] 18](#_Toc156869756) [[18. Štátne územie (spôsoby jeho nadobúdania a straty)] 19](#%C5%A1t%C3%A1tne-%C3%BAzemie-sp%C3%B4soby-jeho-nadob%C3%BAdania-a-straty) [[-Fiktívne štátne územie:] 19](#fikt%C3%ADvne-%C5%A1t%C3%A1tne-%C3%BAzemie) [[-Nadobúdanie štátneho územia: (pôvodné a odvodené)] 20](#nadob%C3%BAdanie-%C5%A1t%C3%A1tneho-%C3%BAzemia-p%C3%B4vodn%C3%A9-a-odvoden%C3%A9) [[Pôvodné / mimozmluvé] 20](#p%C3%B4vodn%C3%A9-mimozmluv%C3%A9) [[Odvodené/ zmluvné] 20](#odvoden%C3%A9-zmluvn%C3%A9) [[19. Štátne hranice, ich určovanie a pohraničný režim, štátne hranice SR] 21](#%C5%A1t%C3%A1tne-hranice-ich-ur%C4%8Dovanie-a-pohrani%C4%8Dn%C3%BD-re%C5%BEim-%C5%A1t%C3%A1tne-hranice-sr) [[] [Prírodné/prirodzené (orografické] 21](#_Toc156869763) [[] [Umelé] 21](#_Toc156869764) [[] [Geometrické] 21](#_Toc156869765) [[] [Astronomické] 21](#_Toc156869766) [[Určovanie štátnych hraníc] 21](#ur%C4%8Dovanie-%C5%A1t%C3%A1tnych-hran%C3%ADc) [[Pohraničný režim] 22](#pohrani%C4%8Dn%C3%BD-re%C5%BEim) [[-Osobitosti pohraničného režimu:] 22](#osobitosti-pohrani%C4%8Dn%C3%A9ho-re%C5%BEimu) [[20. Medzinárodnoprávny režim vzdušného priestoru] 23](#medzin%C3%A1rodnopr%C3%A1vny-re%C5%BEim-vzdu%C5%A1n%C3%A9ho-priestoru) [[-Základné zásady:] 23](#z%C3%A1kladn%C3%A9-z%C3%A1sady) [[-Právna úprava] 23](#pr%C3%A1vna-%C3%BAprava) [[21. Medzinárodnoprávny režim Antarktídy a Arktídy] 23](#medzin%C3%A1rodnopr%C3%A1vny-re%C5%BEim-antarkt%C3%ADdy-a-arkt%C3%ADdy) [[Antarktída] 23](#_Toc156869774) [[-Zmluva o Antarktíde 1959 vo Washingtone] 23](#zmluva-o-antarkt%C3%ADde-1959-vo-washingtone) [[-3 kategórie štátov] 23](#kateg%C3%B3rie-%C5%A1t%C3%A1tov) [[-Medzinárodnoprávny režim Antarktídy (1959)] 24](#medzin%C3%A1rodnopr%C3%A1vny-re%C5%BEim-antarkt%C3%ADdy-1959) [[Arktída] 24](#_Toc156869778) [[-Arktická rada] 24](#_Toc156869779) [[22. Medzinárodnoprávny režim kozmického priestoru] 24](#medzin%C3%A1rodnopr%C3%A1vny-re%C5%BEim-kozmick%C3%A9ho-priestoru) [[-3 teórie, kde sa začína kozmický priestor:] 24](#te%C3%B3rie-kde-sa-za%C4%8D%C3%ADna-kozmick%C3%BD-priestor) [[-Medzinárodnoprávny rámec] 25](#medzin%C3%A1rodnopr%C3%A1vny-r%C3%A1mec) [[Právny režim kozmického práva] 25](#pr%C3%A1vny-re%C5%BEim-kozmick%C3%A9ho-pr%C3%A1va) [[Základné zásady] 25](#_Toc156869784) [[Subjekty] 26](#_Toc156869785) [[Medzinárodná zodpovednosť] 26](#medzin%C3%A1rodn%C3%A1-zodpovednos%C5%A5) [[Medzinárodnoprávna úprava KP:] 26](#medzin%C3%A1rodnopr%C3%A1vna-%C3%BAprava-kp) [[23. Charakteristika medzinárodnej, mnohonárodnej a národnej rieky- pojem a právny režim medzinárodných riek a právny režim morských kanálov a úžin] 27](#charakteristika-medzin%C3%A1rodnej-mnohon%C3%A1rodnej-a-n%C3%A1rodnej-rieky--pojem-a-pr%C3%A1vny-re%C5%BEim-medzin%C3%A1rodn%C3%BDch-riek-a-pr%C3%A1vny-re%C5%BEim-morsk%C3%BDch-kan%C3%A1lov-a-%C3%BA%C5%BEin) [[24. Právny režim pobrežného mora, priľahlého pásma, morského dna, výlučnej ekonomickej zóny a kontinentálneho šelfu podľa UNCLOS III.] 29](#pr%C3%A1vny-re%C5%BEim-pobre%C5%BEn%C3%A9ho-mora-pri%C4%BEahl%C3%A9ho-p%C3%A1sma-morsk%C3%A9ho-dna-v%C3%BDlu%C4%8Dnej-ekonomickej-z%C3%B3ny-a-kontinent%C3%A1lneho-%C5%A1elfu-pod%C4%BEa-unclos-iii.) [[25. Právny režim šíreho mora podľa UNCLOS III.] 30](#pr%C3%A1vny-re%C5%BEim-%C5%A1%C3%ADreho-mora-pod%C4%BEa-unclos-iii.) [[26. Obyvateľstvo a jeho kategórie, medzinárodnoprávna otázka štátneho občianstva (spôsoby nadobúdania a straty)] 30](#obyvate%C4%BEstvo-a-jeho-kateg%C3%B3rie-medzin%C3%A1rodnopr%C3%A1vna-ot%C3%A1zka-%C5%A1t%C3%A1tneho-ob%C4%8Dianstva-sp%C3%B4soby-nadob%C3%BAdania-a-straty) [[27. Právo diplomatickej ochrany štátnych príslušníkov] 32](#pr%C3%A1vo-diplomatickej-ochrany-%C5%A1t%C3%A1tnych-pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADkov) [[28. Postavenie cudzincov podľa medzinárodného práva (právna úprava cudzineckého režimu a jeho druhy)] 33](#postavenie-cudzincov-pod%C4%BEa-medzin%C3%A1rodn%C3%A9ho-pr%C3%A1va-pr%C3%A1vna-%C3%BAprava-cudzineck%C3%A9ho-re%C5%BEimu-a-jeho-druhy) [[29. Medzinárodné utečenecké a azylové právo] 35](#medzin%C3%A1rodn%C3%A9-ute%C4%8Deneck%C3%A9-a-azylov%C3%A9-pr%C3%A1vo) [[30. Medzinárodné orgány ochrany ľudských práv] 37](#medzin%C3%A1rodn%C3%A9-org%C3%A1ny-ochrany-%C4%BEudsk%C3%BDch-pr%C3%A1v) [[31. Univerzálny systém ochrany ľudských práv] 37](#univerz%C3%A1lny-syst%C3%A9m-ochrany-%C4%BEudsk%C3%BDch-pr%C3%A1v) [[32. Európsky regionálny systém ochrany ľudských práv] 39](#eur%C3%B3psky-region%C3%A1lny-syst%C3%A9m-ochrany-%C4%BEudsk%C3%BDch-pr%C3%A1v) [[33. Vydávanie páchateľov trestných činov a zásady extradície v medzinárodnom práve] 40](#vyd%C3%A1vanie-p%C3%A1chate%C4%BEov-trestn%C3%BDch-%C4%8Dinov-a-z%C3%A1sady-extrad%C3%ADcie-v-medzin%C3%A1rodnom-pr%C3%A1ve) [[34. Uzatváranie medzinárodných zmlúv] 41](#uzatv%C3%A1ranie-medzin%C3%A1rodn%C3%BDch-zml%C3%BAv) [[35. Podmienky pre vznik platných medzinárodných zmlúv] 42](#podmienky-pre-vznik-platn%C3%BDch-medzin%C3%A1rodn%C3%BDch-zml%C3%BAv) [[36. Dôvody neplatnosti medzinárodnej zmluvy] 42](#d%C3%B4vody-neplatnosti-medzin%C3%A1rodnej-zmluvy) [[37. Všeobecné pravidlá pre výklad medzinárodných zmlúv, registrácia a publikácia medzinárodných zmlúv] 43](#v%C5%A1eobecn%C3%A9-pravidl%C3%A1-pre-v%C3%BDklad-medzin%C3%A1rodn%C3%BDch-zml%C3%BAv-registr%C3%A1cia-a-publik%C3%A1cia-medzin%C3%A1rodn%C3%BDch-zml%C3%BAv) [[38. Výhrady k medzinárodným zmluvám] 45](#v%C3%BDhrady-k-medzin%C3%A1rodn%C3%BDm-zmluv%C3%A1m) [[39. Spôsoby ukončenia medzinárodnej zmluvy, podmienky pre výpoveď, alebo odstúpenie od medzinárodnej zmluvy] 45](#sp%C3%B4soby-ukon%C4%8Denia-medzin%C3%A1rodnej-zmluvy-podmienky-pre-v%C3%BDpove%C4%8F-alebo-odst%C3%BApenie-od-medzin%C3%A1rodnej-zmluvy) **\ ** 1. Pojem, predmet a osobitosti medzinárodného práva, teórie o vzťahu medzinárodného práva k vnútroštátnemu právu ================================================================================================================ []{#_Toc156869653.anchor}**Pojem:** -Neexistencia jednotnej definície -dynamický jav -stále rozvíjajúci sa súbor právnych noriem/právne pravidlá upravujúcich vzťahy medzi subjektmi MPV predovšetkým štátov []{#_Toc156869654.anchor}**Predmet MPV** -spoločenské vzťahy medzi subjektmi MP regulované záväznými normami MPV -akékoľvek vzťahy, nelimituje ich MPV s výnimkou -absentuje definícia predmetu -v zásade neobmedzene ( s výnimkami -- výlučná vnútroštátna jurisdikcia štátov, rozpor s KN **kogentná norma** -- norma od ktorej sa nemožno odlúčiť, možno ju meniť len s normou rovnakej právnej sily:\ - zásada právnej rovnosti,\ - zásada sebaurčenia národov,\ - zásada právnej rovnosti,\ - zákaz zasahovať do vnútorných záležitostí štátov\ - zákaz hrozby a použitia sily []{#_Toc156869655.anchor}**Osobitosti MPV:** -osobitosť subjektov -- koordinačné vzťahy/právna rovnosť, právne rovnocenné postavenie v mpv, právne sme si rovní -osobitosť prameňov -- prejav vôle, slobodné vyberanie do ktorých záväzkov štáty vstupujú a do ktorých nie -osobitosť sankcií -- neexistencia nadštátneho vynucovacieho aparátu, neexistuje nič na vynucovanie porušenie mpv, výnimka sú iba kolektívne sankcie OSN, vynucovanie je možné štátmi Medzinárodné právo verejné vs. vnútroštátne právo ------------------------------------------------- -vzťahy subordinácie vs. vzťahy koordinácie (k vnútroštátnemu verejnému P) -3 teórie z minulosti (už stratili na význame, lebo nastala globalizácia) 1.Monistická teória s prvenstvom vnútroštátneho práva: -jednotný systém vnútroštátneho P -neexistencia MP ako samostatného PS --MP hierarchicky pod vnútroštátnym = nadradené -bonnská škola -v súčasnosti nezohráva významnejšiu úlohu 2.Dualistická teória: -oddelením systémov vnútroštátneho a medzinárodného práva v dôsledku ich odlišností (formálne a obsahovo odlišné) -MP -- výlučne štáty -pravidlá obidvoch koexistujú oddelene a nemajú na seba žiadny vplyv -uznávajú existenciu MP 3.Monistická teória s prvenstvom medzinárodného práva -jednotný PS -- hierarchicky usporiadaný -- nadriadené MP -vnútroštátne právo musí byť v súlade s MP -MP netreba transformovať a môže sa uplatňovať priamo -v súčasnosti neaplikujeme žiadnu teóriu -voľnosť štátov pri výbere adekvátnych prostriedkov zabezpečujúcich plnenie medzinárodnoprávnych záväzkov(akým spôsobom a či budú napĺňať MZ) = self-executing MZ 2. Druhy subjektov medzinárodného práva a ich stručná charakteristika ===================================================================== Subjekty MP sú predovšetkým **štáty** -- hlavný subjekt, odvodenú subjektivitu majú **medzinárodné organizácie,** dočasnou subjektivitou disponujú **povstalecké a národno-oslobodzovacie hnutia/národ,** v istom zmysle majú subjektivitu **subjekty sui generis,** a v konečnom dôsledku sú subjektom MP aj **jednotlivci** avšak bez právnej subjektivity. MP **Subjektivita** znamená - Spôsobilosť mať práva a povinnosti - Spôsobilosť na právne úkony - Mať normotvornú spôsobilosť - Spôsobilosť niesť právnu zodpovednosť **Suverenita** sa týka politického charakteru moci štátu.\ Je to právo a schopnosť štátu riadiť svoje vnútorné a vonkajšie záležitosti nezávisle. Suverenita sa zameriava na politický aspekt nezávislosti a moci štátu, zatiaľ čo subjektivita sa týka právnej postavenia štátu v medzinárodnom práve.\ Suverenita zdôrazňuje moc a nezávislosť, zatiaľ čo subjektivita sa zaoberá právnymi právomocami a povinnosťami štátu v medzinárodnom kontexte. **Štát** ako subjekt MP ----------------------- -Určitá entita disponujúca znakmi štátnosti: obyvateľstvo, územie, najvyššia štátna moc, schopnosť pôsobiť navonok -- v MV -Štát je subjektom MP od svojho vzniku -- keď splní atribúty štátu = princíp efektivity -- ipso facto -Štát sa nestáva subjektom až vtedy keď ho uznajú iné štáty (konštitutívna teória) -Vznik štátu je posudzovaný na základe objektívnych hľadísk nie podľa subjektívnych názorov -Práva a povinnosti štátu ako subjektu MP vymedzil Dohovor o právach a povinnostiach štátov (1933 Montevideo) -Absolútna normotvorná spôsobilosť -Normotvorná spôsobilosť ako atribút subjektivity priamo súvisí so suverenitou štátu, lebo iba štát sám, zo svojej vôle môže na seba preberať záväzky MP a tak čiastočne obmedziť svoju suverenitu [Suverenita:] sa prejavuje ako najvyššia a výlučná moc suveréna na určitom území a voči určitému obyvateľstvu, ktorá je nezávislá od iných subjektov a iné štáty do nej nemôžu zasahovať. Medzinárodné organizácie ------------------------ - „medzivládne" (international governmental organizationas IGOs vs. NGOs) - združuje štáty, - vzniká spravidla na základe MZ - vzniká za určitým účelom, - je vybavená vlastnými orgánmi a právomocami (organizačná štruktúra), - disponuje trvalým charakterom, - pôsobí v súlade s MP. Medzinárodnoprávna subjektivita medzinárodných organizácií - Odlišná od medzinárodnej subjektivity štátov „Reparation Case (Bernadotte) 1948" - „účelom zakladajúceho dokumentu MO je vytvoriť nový subjekt MP s určitou autonómiou, ktorému štáty zverili úlohu plniť spoločné ciele" ms -- čiastočná a obmedzená /odvodené subjekty/\ „MO na rozdiel od štátov nemajú všeobecné právomoci" -- nepodliehajú všeobecnému MP v plnom rozsahu (len pre územných suverénov -- mutatis mutandis pre povstalecké hnutia/národy)\ Len v rozsahu „zverených" právomoci Povstalecké hnutie ------------------ 3 znaky = 1.územie na ktorom operujú = efektívne ho ovládajú a spravujú 2\. organizované 3\. bojujú, vedú ozbrojený boj = je jedno za čo - Dočasný subjekt už pri začatí s obmedzenou medzinárodnoprávnou subjektivitou (prechodný jav) - organizované hnutie časti obyvateľstva štátu - sa postaví proti ústrednej (legálnej) vláde/ s ústrednou vládou úspešne vedie ozbrojený boj - fakticky ovládne podstatnú časť štátneho územia - zriadi na ňom nezávislú vládnu moc/fiktívne orgány? -2 spôsoby vzniku: 1\. uznanie centrálnou vládou 2\. splňanie podmienok -Nesú medzinárodnú zodpovednosť za výkon verejnej moci na ovládanom území a za plnenie prijatých medzinárodných záväzkov = Ak sa stanú -- legálnou vládou -- ex tunc Uznanie za povstalcov - spravidla z dôvodu, že centrálna vláda nie je schopná garantovať a chrániť ich záujmy na území ovládanom povstalcami - Vstup do obmedzených zmluvných vzťahov, oficiálni predstavitelia PH nie sú považovaní za súkromné osoby (jurisdikčná a súdna imunita), prípadne vznik zodpovednostného vzťahu - ALE -- povinnosť zdržať sa poskytovania pomoci (mimo humanitárnej) Koniec dočasnosti? = zánik subjektivity povstaleeckého hnutia Centrálna vláda ich potlačí (neúspešný boj) Stanú sa centrálnou vládou (úspešný boj) Národ ----- -Organizovaná skupina jednotlivcov, ktorí majú určité spoločné znaky (jazyk, kultúru, územie) a organizovanosť sa prejavuje výkonom moci na určitom území a voči danému obyvateľstvu (novo sa utvárajúca územno-politická jednotka -- in statu nascendi) -Bojujú za samostatnosť/sebaurčenie -Obmedzená normotvorná spôsobilosť/dočasný subjekt Národ/národnooslobodzovacie hnutie -Právo národov na sebaurčenie -- **Charte OSN, Res. VZ OSN (1960), Medzinárodné pakty** (1966) -„všetky národy majú právo na sebaurčenie. Na základe tohto práva slobodne určujú svoj politický štatút a slobodne uskutočňujú svoj hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj" -Deklarácia zásad medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi v súlade s Chartou OSN (1970) **Národooslobudzujúce hnutie** - subjekt MP - bojujú za sebaurčenie/ samostatnosť - uznanie medz. Spoločenstva - Kurdské hnutie za nezávislosť = problém s určením hraníc, - Palestína = Subjekty sui generis -------------------- -Svätá stolica -- nielen „Rímskeho veľkňaza, ale ak z povahy veci alebo z kontextu nevyplýva niečo iné, aj Štátny sekretariát, Radu pre verejné záležitosti cirkvi a iné ustanovizne Rímskej kúrie" (najmä medzinárodné zmluvné a diplomatické vzťahy) -Vatikán -- od r. 1929 Lateránskou zmluvou (v medzinárodných organizáciách, tiež medzinárodné zmluvy ale iného druhu) -MedzinárodnývýborČervenéhokríža -Rád maltézskych rytierov 3. Vznik štátu a jeho právne dôsledky, pojmové znaky štátnosti ============================================================== Znaky štátnosti: ---------------- 1.štátne územie = nemusia byť presne vymedzené hranice, obyvateľstvo sa samo spravuje na určitom území, 2.obyvateľstvo = prirodzenosť, stálosť = väzba na územie 3.najvyššia politická moc = 4.schopnosť pôsobiť v medzinárodných vzťahoch (teda navonok) -- deklarátorná, konštitutívna -- schopnosť presadiť sa v mv je potrebne sa najprv presadiť a potom vzniká štát -ak nejaká entita chce „založiť štát" prv posudzujeme prvé 3 znaky štátnosti -vymedzená časť srbského povrchu s entitou -- ľudmi a má nejakú politickú moc -ak je raz štát uznaný už to viac nevie stratiť, má to na stálo, neexistujú nejaké ukončenie, akurát spojenie/odpojenie \- + sa posudzuje či štát vznikol násilím / porušením základných ľudských práv/pod diktátorským režimom Vznik štátu: ------------ -prvotné osídlenie (Libéria) -- spôsob nadobudnutia štátneho územia -- v súčasnosti sa to už nedeje -spojenie (Juhoslávia) -odštiepenie/secesia (Bangladéš, Srbsko, Čierna Hora) -- to je legálne, len so súhlasom materského štátu, materská krajina sa len zmenší -rozdelenie (ČR, SR).- materská krajiny zanikne -rozhodnutím medzinárodnej konferencie (Kongo, Izrael) Prvotné osídlenie (prvotná okupácia) Už minulosť - nedás a to už, keďže je všetko už osídlené *Terra nullius -*územie bez pána 3 základné podmienky: efektivita(niekto kto chce získať dané územie ho musí aj efektívne spravovať), optifikácia(oznámenie ostatným štátom medzinárodného spoločenstva, že to územie je ich), súhlas tretích štátov (nestačilo len oznámiť, ale bolo potrebné získať k efektívnej správe aj súhlas ostatných koloniálnych mocností) Spojenie štátov do jedného zväzku: - je dôležité či jeden štát pohltil druhý štát a je nový štát, alebo či si štát nechal svoju „hlavičku \- + sebaurčenie = iba v administratívnych hraniciach, napr. kmenové zoskupenie 4. Sukcesia štátov (medzinárodné zmluvy, štátny majetok a dlhy, archívy) ======================================================================== -Sukcesia- následníctvo, nástupníctvo, nie je povinná je dané na predchodcu a nástupcu aby sa dohodli, nie je to pravidlo, ktoré by bolo automaticky aplikované na nový vznik štátu -Otázka prechodu práv, povinností, záväzkov alebo majetku zanikajúceho štátu na iný štát -Zmena suverénnej moci, zmena zodpovednosti za medzinárodné vzťahy nad určitým územím a na ňom žijúcim obyvateľstvom =Štát- predchodca Štát- nástupca/sukcesor: štát, ktorý nadobudol suverénnu moc buď nad celým územím zaniknutého štátu, alebo nad časťou tohto územia 1 z funkcií medzinárodnoprávnej úpravy sukcesie štátu je umožniť vstup úz. sukcesora do medzinár. vzťahov a udržať už dosiahnutú úroveň medzinárodnej spolupráce Medzinárodnoprávna úprava sukcesie štátu ---------------------------------------- -Bola po 2. svetovej vojne kodifikovaná na zákl. doterajších medzinárodnoprávnych obyčajových noriem a praxe štátov **-Dve kodifikačné predlohy: (oba dohovory sú kodifikačné -- oba dohovory sú obyčajové právo -- mali sme orgán, ktorý si dal tú námahu, že si dal tú námahu a spísal obyčajové pravidlá)** 1\. Dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám (Viedenská konferencia, 1978) --Platný asi len pre 22 štátov aj SK = 3 princípy 2\. Dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k štátnemu majetku, št. archívom a št. dlhom (Viedenská konferencia, 1983) -- nie je v platnosti, ale ide o spísanú predlohu obyčajových pravidiel, podľa ktorých sa môžeme riadiť -Práva a povinnosti, kt. podliehajú medzinárodnopr. pravidlám sukcesie štátu: ----------------------------------------------------------------------------- A\) **nepohyblivé**(nehnuteľný a majetok, ktorý má predchodca oficiálne na účtoch) a **pohyblivé** (vozne, lietadlá,\...) vlastníctvo štátu -trvá to dlho pri rozdelení štátu B\) **štátny** **majetok** -môže byť ktorý sa nenachádza na území štátu -- diplomatické zastupiteľstvá,\... C\) **zmluvné vzťahy** D)**vzťah k št. dlhom a št. archívom** E\) **iné právne záujmy** doterajšieho štátu voči nástupníckemu štátu alebo tretím štátom -- vojenské základne, prístavy, diplomatické záujmy Medzinárodnoprávny inštitút sukcesie štátu, čo nepodlieha sukcesii štátu: ------------------------------------------------------------------------- -Nadobudnuté práva fyzických alebo právnických osôb nie sú predmetom štátnej sukcesie -ak má štát dlh voči súkromnej banke nie je to sukcesia -Územná sukcesia nikdy automaticky nevstupuje do suverénnych práv predchádzajúceho štátu ani ich nepreberá Dohovor o sukcesii štátov vo vzťahu k medzinárodným zmluvám ----------------------------------------------------------- -Obsahuje tri základné princípy: *1. princíp lokalizovaných zmlúv = Sukcesia štátov sa nedotýka hraničných režimov*, teda štátne hranice ostávajú nemenné (lokalizované zmluvy), automaticky A\) hraníc určených zmluvou a B\) záväzkov a práv určených zmluvou a vzťahujúcich sa na režim hraníc a iných územných režimov (voľnej plavby kanálmi, alebo inými medzinár.uznanými vodnými cestami a práva tranzitu) -rozdelenie ČSFR na ČR a SR, ČSFR mala zmluvy o štátnych hraniciach, Slovensko prevzalo zmluvy o hraniciach s Maďarskom, Poľskom, Ukrajinou, Rakúskom -Nový, nezávislý štát = čistý stôl, je sukcesorom Sukcesor rozhoduje sám **= zásada tabula rasa** -India si mohla vybrať na ktorú bola zaviazaná pod velením Britov- India bola kolóniou Británie *3. princíp: **obmedzenej kontinuity*** **medzinárodného práva= nástupcovia sa automaticky zaviazaný, prechádzajú na neho záväzky,**-- keď India vyhlásila nezávislosť, nemohla vyhlásiť, že pre ňu neplatí univerzálne medzinárodné právo -- kogentné normy Sukcesia štátu vo vzťahu k št. majetku, št. archívom a št. dlhom ---------------------------------------------------------------- -„**štátny majetok štátu- predchodcu**": majetok, práva a záujmy, kt. v súlade s vnútroštátnym právom štátu- predchodcu patrili tomuto štátu k dátumu sukcesie štátov -nehnuteľný majetok ostane na území štátu -nedá sa hnúť, všetky hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnom majetku ostávajú na území štátu, št. Majetok v zahraničí a pohyblivý majetok -- sa majú dohodnúť, komu to pripadne bez kompenzácie -Podľa všeobecného obyčajového práva sa prechod štátneho majetku štátu- predchodcu na štát- nástupcu uskutočňoval bez kompenzácie -Toto obyčajové právo bolo v Dohovore o sukcesii štátov potvrdené -„**štátne archívy štátu- predchodcu":** dokumenty akejkoľvek povahy, kt. vyhotovil al. prijal štát- predchodca pri výkone svojich funkcií a boli štátom al. pod jeho kontrolou uchovávané ako št. archívy bez ohľadu na účel (udelenie pokút, štátne občianstvo -úzky vzťah štátnych archívov k doterajšiemu teritóriu + ich charakter kultúrnej hodnoty = št. archívy prechádzajú na štát sukcesora -najjednoduchšie, ak si dovolia vzájomný vstup do archívov alebo sa spravia kópie -„**štátny dlh":** akýkoľvek finančný záväzok štátu ku vzťahu k iným subjektom medzinárodného práva- predchodcu [voči inému štátu], medzinárodnej org., alebo ktorémukoľvek inému subjektu medzinárodného práva a kt. vznikol v súlade s medzinár. právom -prechod št. dlhov spôsobuje zánik záväzkov štátu- predchodcu a vznik záväzkov štátu- nástupcu -ak dlh bol na rekonštrukciu Slovenska tak to bol Slovenský dlh po rozdelení ak na rekonštrukciu Československa -- spoločný dlh **Delenie majetku ČSFR** -ústavný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku ČSFR medzi Českú republiku a Slovenskú republiku -Podľa teritoriálneho princípu prechádzal majetok na ten štát, na území ktorého sa nachádzal -Základom princípu podľa počtu obyvateľov bolo rozdelenie majetku na dve časti, na jednu 2/3 ČR a druhú 1/3 SR **Pravidlá MP** - Špecifikom MPV je, že PP sú úmyselne vágne -- každý štát má iné politické smerovanie : materiálne/procesné (podľa obsahu)\ m. = obsahujú práva a povinnosti\ p. = pravidlá upravujúce postupy, procedurálne, smerujú k vzniku/zmene/zániku právnych pravidiel, donucovacie opatrenia, mierové riešenie sporov : všeobecné/partikulárne/individuálne (podľa počtu strán) v\. = prijímané celým medzinárodným spoločenstvom, platí takmer pre vš. št. sveta, Charta OSN p\. = regionálne, príklad -- pravidlá region. Zoskupení (právo EÚ) i\. = zaväzujú 2,3 štáty, všetky dvojstranné zmluvy časovo (ne)/obmedzené pravidlá\ - zmienka o konkrétnej dobe platnosti, napr. 10r.\ - 98% nie sú na dobu určitú\ - *lex posteriori derogat legi priori* = neskorší PP ruší skorší PP : dispozitívne/kogentné (podľa pr. Sily)\ d. = možné meniť - derogovať, štáty ich môžu meniť podľa svojej vôle, k\. = najvyššej pr. S., 0,5% pravidiel; \[menia sa zmenou obyčaje\], musia vyplývať, \- zásada právnej rovnosti,\ - zásada sebaurčenia národov,\ - zákaz zasahovať do vnútorných záležitostí štátov\ - zákaz hrozby a použitia sily -zákaz genocídy \- zákaz otroctva \- zákaz mučenia a neľudského zachádzania : soft/hard law (podľa kvality z hľ. Obsahu a formy) s\. = všetky vyhlásenia po konferenciách (ochrana život. Prostredia), nie je jednoznačne jasné na čo sa zaviazali, v akej lehote, stráda procesné pravidlá, nie je jasná forma a obsah, neurčité ciele a postupy h\. = sú jednoznačne formulované, je z nich jedn. jasný typ záväzku či práva, voči komu smerujú, typ sankcie a mierového riešenia sporu v prípade porušenia, napr. kde je kont. Šelf, : zásady/normy (podľa stupňa zovšeobecnenia práv a povinností) n\. = konkrétne, určité pravidlo správania sa z\. = zovšeobecňujúce pravidlo správania sa Deklarácia zásad medzinárodného práva v roku 1970 deklarácia = nemá záväzný charakter - Deklarácia zásad medzinárodného práva týkajúcich - V MPV neexistuje hierarchia ani orgán kt. pravidlá prijíma, všetko založené na súhlase subjektov MP - Každý subjekt má iný rozsah medzinárodnej subjektivity 5. Inštitút uznania v medzinárodnom práve, formy a druhy uznania v medzinárodnom práve ====================================================================================== []{#_Toc156869673.anchor}**Uznanie** je jednostranný politicko-právny prejav vôle štátu, ktorý reaguje na vznik nového štátu, vlády, orgánu národného oslobodenia. Účelom je nadviazať medzinárodnoprávne vzťahy. Nie je normatívne upravené lebo prax štátov a názory odborníkov sa líšia. Mení sa v čase. ### De Iure -Úplné konečné neodvolateľné[.] Právne účinky zanikajú len ak zanikne samotný štát -Vyjadrenie vôle rokovať so štátom ako s plnoprávnym subjektom a nadviazať s ním styky v plnom rozsahu -Uznanie platnosti akýchkoľvek aktov štátnej moci[.]Uznanie imunity štátu pred svojimi súdmi -Povinnosť prijímať výkon diplomatickej ochrany nad štátnymi príslušníkmi -Uznanie práva zúčastňovať sa na medzinárodných konferenciách a byť ČŠ MO ### De Facto -Obmedzené, dočasné, kedykoľvek odvolateľné -Keď sú štáty nútené právne upraviť svoj vzťah najmä kvôli štátnymi príslušníkom a ochrane ich majetku z vlastného záujmu[.] Ak sa nehodlajú definitívne zaviazať, lebo nemajú dôveru v trvácnosť nového subjektu ### Výslovne -Formálny akt, ktorým štát priamo vyjadruje svoju vôľu uznať druhý štát -Jednostranný akt -- diplomatická nóta -Dvoj/viacstranný akt - zmluva ### Mlčky -Oficiálny akt, z ktorého nepriamo ale bezpochyby vyplýva, že sa nový štát uznáva -Vytvorenie užších vzťahov diplomatických/konzulárnych -Uzavretie zmluvy z ktorej obsahu vyplýva, že obsahuje uznanie nového štátu Uznanie vlády ------------- -Ak ide o uznanie vlády nového subjektu, alebo ak došlo k vzniku novej vlády nelegálnou cestou (násilným prevratom). Štáty majú právo rozhodnúť sa, či prijmú novú vládu ako orgán oprávnený zastupovať príslušný štát navonok. Treba rozlíšiť uznanie vlády od uznania štátu (je možné uznať štát a vládu nie, ale nie naopak). Môže byť de iure/de facto. Výslovne: vyhlásenie vlády/ uzavretie zmluvy s novou vládou. Konkludentne: uznanie štátu, nadviazanie diplomatických stykov, uzavretie zmluvy ktorá predpokladá spôsobilosť vlády reprezentovať štát Uznanie za povstalcov --------------------- -Z dôvodu, že centrálna vláda nie je schopná garantovať a chrániť ich záujmy na území ovládanom povstalcami**.** Uznaním získavajú vstup do obmedzených zmluvných vzťahov, oficiálny predstavitelia PH nie sú považovaní za súkromné osoby (jurisdikčná a súdna imunita). Nesú zodpovednosť za výkon verejnej moci na ovládanom území a za plnenie prijatých medzinárodných záväzkov**.** Uznanie za povstalcov možno urobiť výslovne aj mlčky -- mlčky najčastejšie keď cudzí štát vyhlási neutralitu voči vnútornému konfliktu Uznanie národnooslobodzovacieho hnutia -------------------------------------- - MZ vojenskej, hospodárskej a politickej povahy - MZ o zriadení zahraničného zastúpenia - Ochrana osôb konajúcich v ich mene 6. Národ a povstalecká strana ako subjekty medzinárodného práva =============================================================== -Obmedzená subjektivita na to čo chcú dosiahnuť. Dočasný/prechodný charakter -Medzinárodnoprávna zodpovednosť Národ / národnooslobodzovacie hnutie ------------------------------------ -Organizovaná skupina jednotlivcov, ktorí majú spoločné znaky (jazyk, kultúru, územie) a organizovanosť sa prejavuje výkonom moci na určitom území a voči danému obyvateľstvu -- **novo sa utvárajúca územno-politická jednotka** *in statu nascendi* -Bojujú za samostatnosť/sebaurčenie -Obmedzená normotvorná spôsobilosť -Právo na sebaurčenie: Charta, Deklarácia zásad MP týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi v súlade s Chartou OSN **-Zásada uti possidetis iuris** -- nemennosť štátnych alebo administratívnych hraníc toho štátu, na území ktorého dochádza k jeho uplatneniu **-Realizácia práva na sebaurčenie neprislúcha menšinám** -Uznanie národnooslobodzovacieho hnutia - MZ vojenskej, hospodárskej a politickej povahy - MZ o zriadení zahraničného zastúpenia - Ochrana osôb konajúcich v ich mene Povstalecká strana ------------------ -dočasný subjekt s obmedzenou medzinárodnoprávnou subjektivitou (prechodný jav)**.** organizované hnutie časti obyvateľstva štátu**.** postaví sa proti ústrednej vláde**.** fakticky ovládne podstatnú časť územia**.** zriadi na ňom nezávislú moc**.** s ústrednou vládou úspešne vedie ozbrojený boj ### -Subjekt práv a povinností z MP: - akty orgánov PH na ovládanom území -- akty verejnej moci - vojenské akcie sú legitímnymi vojenskými akciami - nesú medzinárodnoprávnu zodpovednosť za výkon verejnej moci na ovládanom území a za plnenie prijatých medzinárodných záväzkov (a ak sa stanú ústrednou vládou tak aj za záväzky ex tunc) - vstup do obmedzených zmluvných vzťahov, oficiálni predstavitelia nie sú považovaný za súkromné osoby - Koniec dočasnosti - vláda ich potlačí -- neúspešný boj - stanú sa centrálnou vládou úspešný boj 7. Medzinárodné organizácie ako odvodené subjekty medzinárodného práva ====================================================================== Medzinárodné organizácie: ------------------------- -Združenia štátov, ktoré vznikajú na základe právneho aktu, najčastejšie MZ, za určitým účelom, aby trvale vo svojom mene vykonávali úlohy, na ktoré ich štáty splnomocnili -- z toho vyplýva ich odvodenosť. Majú vlastnú organizačnú štruktúru -- vlastné orgány a právomoci -Pôsobia v súlade s MP Medzinárodnoprávna subjektivita ------------------------------- -Odlišná od MS štátov -- odvodená -- *ipso iure* (štáty -- ipso facto) -Aspektom subjektivity je **normotvorná spôsobilosť** -- štáty majú absolútnu zatiaľ čo MO majú splnomocnenie iba na [normotvorbu partikulárnej povahy] -- iba voči ČS, OSN má výnimku -- voči celému medzinárodnému spoločenstvu **-MS je čiastočná a odvodená** -- nemajú všeobecné právomoci, nepodliehajú všeobecnému MP v plnom rozsahu **len v rozsahu zverených právomocí**. P a P len na plnenie zverených úloh **-[Teória implicitných] právomocí** -- všetky právomoci, ktoré majú nemusia byť vyslovene stanovené v zakladajúcich dokumentoch, stačí že z nich vyplývajú, sú to „všetky" právomoci, ktoré majú pomáhať pri plnení úloh []{#_Toc156869688.anchor}[-Nedisponujú suverenitou] Nemajú vymedzené územie ani obyvateľstvo (x obyvateľstvo, x územie, ale v určitých prípadoch môže MO vykonávať územnú správu -- Kosovo) **-**[Právotvorná spôsobilosť**:**] spôsobilosť uzatvárať MZ -- neobmedzene -Viedenský dohovor o zmluvách medzi štátmi a MO a medzi MO navzájom 1986 (nie je v platnosti) []{#_Toc156869689.anchor}[-Legačné právo] (právo na aktívne aj pasívne zastúpenie) **a právo na výsady a imunity:** právo prijímať a vysielať DZ, imunita pre MO aj jej predstaviteľov **-**[Právo riešiť spory a domáhať sa svojich nárokov]: pred MSD posudkové konanie, vlastné prostriedky dočasnej/stálej povahy, oprávnenie domáhať sa nárokov pred medzinárodnými orgánmi []{#_Toc156869690.anchor}[-Deliktuálna spôsobilosť] -- protiprávne konanie im zakladá medzinárodnú zodpovednosť -Návrh článkov o zodpovednosti MO (VZ OSN 2011) 8. Postavenie fyzickej osoby v medzinárodnom práve. Subjekty sui generis. ========================================================================= Medzinárodnoprávne postavenie jednotlivcov ------------------------------------------ \- jednotlivec vystupuje v MP v 3 oblastiach : 1\. trestnoprávna oblasť za zločiny spáchané podľa MP, zločiny vojnové, proti ľudskosti, genocída, proti mieru, agresiu = MP je oprávnené stíhať jednotlivcov za závažné zločiny 2\. po 1945 = ľudskoprávna oblasť = MP zabezpečuje ochranu základných ľudských práv a slobôd, MP umožňuje jednotlivcovi mať procesné práva = využívať prístup v M súdnemu konaniu, jednotlivec môže zastupovať seba alebo môže zastupovať celok, napr. ženské práva / detské práva\... 3\. investičná oblasť = subjektivita jednotlivca v rámci ochrany medzinárodných investícií \- Nie sú subjektami MP, ,nemajú nijakú normotvornú spôsobilosť a podľa niektorých autorov nemôžu byť ani nositeľmi práv a povinností MP - môžu byť však jeho adresátmi (ale až keď štáty pristúpia k MZ nestávajú sa však subjektami) -Disponuje právami podľa MP (spravidla ĽP) -Má procesné práva -- najmä vo vzťahu prístupu k medzinárodnému súdnemu alebo inému konaniu na ochranu ĽP -Od Norimbergu 1945 „nie štáty ako abstraktné entity, ale konkrétne osoby páchajú zločiny proti medzinárodnému právu" (subjekty záväzkov, ktoré im ukladá MP) -Nositelia P a P ktoré im ukladá MP -- (Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach 1966 -- ak boli porušené ĽP/základné slobody jednotlivca, má právo sťažovať sa na Výbore pre ĽP a dožadovať sa nápravy -Niektorí autori zastávajú názor že jednotlivci sú subjektami MP **ale** -Jednotlivec nemá P a P vyplývajúce priamo z MZ**.** Normy MP sú adresované výlučne štátom, jednotlivci môžu byť adresátmi ak sa štát zaviaže []{#_Toc156869693.anchor}[-Trestnoprávna zodpovednosť] -- za zločiny proti ľudskosti -Subjektivita jednotlivca v **oblasti medzinárodného investičného** práva Subjekty sui generis -------------------- \- vznikli buď z historického hľadiska, \- Ide o entity podobné štátom pretože majú/mali obyvateľstvo, vykonávajú/vykonávali moc na určitom území a disponujú/disponovali vládnym aparátom -Subjektivita je získaná najmä z historických udalostí -Je odvodzovaná od územia ktoré mali najmä v minulosti. **Subjektivita je limitovaná ale trvalá** -Svätá stolica -- nielen „Rímskeho veľkňaza, ale ak z povahy veci alebo z kontextu nevyplýva niečo iné, aj Štátny sekretariát, Radu pre verejné záležitosti cirkvi a iné ustanovizne Rímskej kúrie" (najmä medzinárodné zmluvné a diplomatické vzťahy) , odvodzuje sa z historického a duchovného základu, suverenita vo vzťahu k Vatikánskému mestkému štátu, legačné právo, právo uzatvárať medz. Zmluvy\.... + Vatikán = sú porovnateľné so štátom, podpisuje medz. Zmluvy = konkordáty = dvojstranné zmluvy, mnohostranné zmluvy podpisuje zväčša ako garant -Vatikán -- od r. 1929 územie na základe Lateránských zmlúv (v medzinárodných organizáciách, tiež medzinárodné zmluvy ale iného druhu) odvodzuje sa z územného základu, v zmluvách je uvedené že územie svätej stolice je spravované Vatikánskym mestským štátom -Medzinárodný výbor Červeného kríža = vyplýva z medzinárodných zmlúv, iba výbor je subjektom suis generis -Rád maltézskych rytierov = najstarší, subjektivita z hist. Hľadiska, rehoľný rád, vytvára si vlastný právny systém a orgány, má nadviazane diplomatické styky, vystupuje ako pozorovateľ, humanitárne záležitosti pri ktorých aplikuje svoju medzinárodnú subjektivitu v najväčšom rozsahu \- Jeruzalem = subjekt sui generis, mestá ktoré majú/ mali medzinárodný status, z hist. Hladiska aj Gdansk, \- Andora = štát ako subjekt sui generis, z titulu zastupovania navonok, FR 9. OSN ako univerzálna medzinárodná organizácia =============================================== -univerzálna \- nepriamy nástupca pre spoločnosť národov 1920 -- jej zakladajúci štatút -súčasť Versaillskej mierovej zmluvy -OSN -1945 v San Franciscu za účasti 50 štátov \- úlohy OSN sa menia v čase -faktická činnosť -- od 20.januára 1946 -v spoločnosti národov štáty nepreniesli nejaké právomoci ale OSN áno -súdny orgán OSN nadviazal na činnosť súdneho orgánu spoločnosti národov -charta OSN nepredpokladá budúci vývoj a je nastavená na činnosti/situácie, ktoré platili vtedy -charta OSN = zakladajúci štatút medzinárodnej organizácie -Charta Organizace Spojených národov bola podpísaná 26-6-1945 v San Franciscu na záver konferencie Organizácie Spojených Národov o mezinárodnej organizácií a vošla do platnosti 24.10.1945. Statut mezinárodního soudního dvora tvorí integrálni součást charty \- OSN splňa všetky znaky MO = združujú štáty / vznikla na základe MZ / bola založená za určitým cieľom / má vlastnú organizačnú štruktúru / má trvalý charakter / pôsobí v súlade s MP \- základné ciele OSN = 1\. udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť 2\. spolupráca = rozvíjať medzinárodné priateľské vzťahy, založené na zásade rovnoprávnosti 3\. mierové riešenie medzinárodných sporov = prostredníctvom ochrany ľudských práva a slobôd 4\. byť strediskom ktoré sa snaží o dosiahnutie spoločných cieľov \+ ochrana klímy\... **- Bernadotte Case 1948** -miero-tvorca, prvý mediátor OSN, v izraelsko-palestínskom konfliktom, ide iba o posudok, Izrael ho zabil, výdavky boli vyplatené -otázka na MSD, či môže OSN voči vtedy nečlenskému štátu Izraelu vyžadovať nejakú náhradu škody \- rozsudok MSD : implicitné právomoci nemusia byť explicitne vymedzené, MO disponujú explicitnými ale aj implicitnými právomoci ktoré im pomáhajú napĺňať právomoci, OSN môže požadovať náhradu škody kvôli objektívnej medzinárodnoprávnej subjektivite = jediná MO ktorá ju má = všeobecne platí že MO sa nemôžu dovolávať na MSD medzinárodnoprávnej subjektivity voči štátom ktoré nie sú ich členskými štátmi, OSN je výnimka -MSD -- povedal že OSN môže pôsobiť nie len voči členským štátom ale voči všetkým v národnom spoločenstve -teória implicitných právomoci - ak právne úkony vyplývajú z činnosti smerujúcich k naplneniu cieľu tak to môžu spraviť, medzinárodné organizácie si môžu rozšíriť svoje aktivity a činnosť ale musia tie aktivity súvisieť s naplnením cieľa -prijímanie členov:-rozhodnutie VZ(valné zhromaždenie)(2/3 väčšina) -- na odporúčanie BR(bezpečnostná rada) meritórne rozhodnutie -- procedurálne veci, žiaden z 5 členov nemôže dať právo veto) (5 členov -- stálych členov bezpečnostnej rady) \- štát ktorý sa chce stať členom musí prijať Chartu OSN -čl.103 charta má aplikačnú prednosť -- v prípade sporu medzi chartou OSN a inej zmluvy, charta OSN má prednosť, nespôsobuje zánik platnosti sporov, kogentnosť -článok 103 v prípade rozporu medzi záväzkami členov organizácie podľa tejto charty a ich záväzkami podľa ktorejkoľvek inej medzinárodnej dohody, majú prednosť záväzky podľa tejto charty **Valné zhromaždenie:** -rôzny pozorovatelia -aj keď v oblastiach rozhodne tak to je nezáväzné, ak prijme definíciu terorizmu -- ak bude hlasovať 185 tak to nie je záväzné, ak sa rozhodne o vnútro organizačných tak je to záväzné - Zastúpené všetky štáty, po 1 hlase (5 zástupcov) raz ročne - Plenárne zasadnutie začína v septembri a trvá do decembra - Úlohy: skúška - 1.všetky otázky, ktoré patria do pôsobnosti OSN alebo niektorého jeho orgánu (aj otázky mieru a bezpečnosti -odporúčania)-zastupuje všetky štáty a je oprávnené na všetky aktivity/ktoré vyplývajú OSN ako celku = majú iba odporúčací charakter - ak sa začala BR tak VZ nemá riešiť/zaoberať sa s tým už - VZ vytvára stovky pomocných orgánov, má 6 výborov: politicko-bezpečnostné otázky, hospodárskofinančné otázky, sociálny humanitárny a kultúrny výbor, administratívnorozpočtový, zvláštny politický výbor, právny výbor = technický chod VZ = zabezpečujú obsahovú a technickú formu obsahovej náplne VZ - ostatné pomocné orgány = vysoký komisár pre utečencov,\.... - VZ zasadá raz ročne -- v septembri na úrovni hláv štátov - Kompetencie: - Výlučné = zhodné s kompetenciami BR (schvaľovanie rozpočtu, voľba nestálych členov BR, koordinácia odborných organizácii, voľba členov Hospodárskej a Sociálnej Rady) -rozhodnutia právne záväzné - ale aj kompetencie zhodné s BR a vykonávané v súčinnosti s BR = týkajú sa mieru a bezpečnosti, týkajú sa prijímania členských štátov, odzbrojenia, vykonávania medzinárodných zmluvných dojednaní\... - Hlasovanie -- kvalifikovaní väčšina 2/3 prítomných a hlasujúcich (otázky mieru a bezpečnosti, prijímanie členov, voľba sudcov ap.) a jednoduchou väčšinou prítomných hlasujúcich, konsenzus **BEZPEČNOSTNÁ RADA:** -primárna zodpovednosť za udržanie mieru a bezpečnosti vo svete -15 členov - 5 stálych členov (USA, Ruská federácia Spojené Kráľovstvo, FR, čínska ľudová republika + 10 nestálych (volených VZ na 2 roky, kvalifikovanou väčšina -Funkcie: 1.mierové riešenie sporov 2.plány zbrojenia a odzbrojenia 3.prípady ohrozenia a porušenia mieru a bezpečnosti = rozhoduje o donucovacích opatreniach, bez/s použitím sily 4.vykonanie rozsudku MSD = aj v štatúte MSD, za špecifických okolností môže byť vykonávateľom, zatiaľ nebol taký prípad -plnenie: A)výlučná kompetencia (funkcie 3,4) B)zhodná kompetencia s VZ (funkcie 1,2) C)súčinnosť s VZ (prijímanie členov, ich vylúčenie, suspendovanie hlasovacích práv, menovanie GT, zmena charty, voľba sudcov MSD) -zasadá nepretržite = zástupcovia musia byť stále prítomný v sídle = NY -môže zriaďovať pomocné orgány --napr. sankčný výbor, medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu a Rwandu -hlasovanie -- systém väčšiny -meritórne otázky -- 9 hlasov, zásada jednomyseľnosti stálych členov/právo veta sa nesmie použiť, pri zdržaní hlasovania ale 9 hlasov sa návrh príjma -v procedurálnych otázkach -9 ktorýchkoľvek hlasov -ak zistí porušenie mieru môže konať bez použitia sily a majú to záväzný charakter, článok 39 **Právny základ konania BR OSN** -kapitola VI Charty OSN --odporúča mierové riešenie sporov = rozhodnutie má odporúčací charakter -kapitola VII Charty OSN -- donucovacími prostriedkami sú opatrenia bez použitia sily = sankcie, s použitím sily = vojenské intervencie, BR = autorizácia/použitie sily -- výnimka + sebaobrana štátu, BR má oprávnenie identifikovať či je situácia ohrozením mieru, porušením mieru alebo agresiou **Ďalšie hlavné orgány** - Sekretariát OSN -- na čele generálny tajomník -- hlavný orgán OSN, generálny tajomník -- oficiálny predstaviteľ OSN navonok,podáva výročnú správu, upozorňuje BR na situácie ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a mier vo svete, - Hospodárska a sociálna rada -- 54 členov volených VZ každý rok 1/3 členov (18) na dobu 3 rokov, zastrešuje pôsobenie NGO v OSN, rozhoduje čo prevezme a čo nie, má 5 funkcií, vytvára pomocné orgány, - vykonáva štúdie vo vzťahu k otázkom k hospodárskej, sociálnej, humanitárnej a kultúrnej spolupráce + podáva o tom správy VZ , dáva odporúčania, zabezpečuje zmluvy o pridružení iných MO k OSN, zvoláva medzinárodné konferencie, konzultácie s NGO, - poručenská rada -pomocný orgán BR, spočíva v súčasnosti, už nevykonáva svoju činnosť, - medzinárodný súdny dvor = na rozdiel od OSN, nadviazal na stály dvor medzinárodnej spravodlivosti, vyjadruje sa ku konceptu ochrany medzinárodného mieru a bezpečnosti = zasahovanie do vnútorných záležitostí štátov ,napr. otázky sebaobrany, konanie je otvorené aj pre nečlenské štáty : 1. prijať ustanovenie štatútu MSD 2. vykonať jeho rozhodnutie 3. primerane prispievať na výdavky MSD - práva nečlenských štátov po splnení podmienok: voliť sudcov MSD, a zúčastňovať sa na konaní o zmene štatútu - 4. národné skupiny SAD = oprávnené navrhovať 4 kandidátov - proces tvorby zoznamu a volieb má na starosti generálny tajomník OSN = garant - prostredníctvom voľby majú byť zastúpené hlavné formy civilizácie a hlavné právne sústavy sveta - 2 typy konaní - sporové konanie alebo nesporové = posudkové konania - Sporové konania 5. Sporia sa [výlučne štáty], predovšetkým právnej povahy 6. predmet sporu = určujú sporové strany, MSD skúma či má právnu povahu + či ho možno riešiť otázkami MP a či je daná jeho príslušnosť 7. čl. 38 štatútu = MSD má neucelený zoznam prameňov 8. pevne stanovené procesné pravidlá -- na rozdiel od arbitráže 9. písomná a ústna časť konania + tretí štát môže vstupovať do konania ak je presvedčení o svojich právnych záujmoch ktoré sú dotknuté daným právnym konaním 10. intervencia = intervenovať môžu aj iné štáty aj pokiaľ ich záujmy nie sú dotknuté v danom konaní, ide o výklad MZ 11. rozhodnutie = vyhlasuje sa na verejnom zasadnutí, záväzné pre sporové strany, nemožno sa odvolať iba požiadať o výklad, alebo revízia = len v prípade objavenia nových skutočností ktoré môžu pozmeniť pôvodný rozsudok, od 6 mesiacoch do 10 rokoch , 12. výkon rozhodnutia BR - posudkové konanie 13. 14. 15. -OSN má **6 hlavných orgánov** -VZ -BR -sekretariát -medzinárodný súdny dvor -ecosoc -- hospodárska a sociálna rada -poručenská rada \- OSN systém = štáty aj mimo OSN + MO\....trochu nepriehľadné, každá organizácia rieši niečo iné ale niekedy sa prelínajú (napr. UNAIDS a WHO \- MO -- UNESCO, WHO, FAO, ILO, IMF, UN tourism \- podporné fondy a ich projekty OSN = UNICEF, UNDP, WFP, UNFPA \- aktuálne medzinárodné problémy = 24 \- mládež \- voda \- postavenie žien \- aids = UNAIDS 10. Základné pramene medzinárodného práva a ich vzájomný vzťah ============================================================== **Základné delenie prameňov MP** \- Materiálne/Formálne \- materiálne = nie sú záväzné pravidlá, prvý krok k obyčajovému/zmluvnému zakotveniu -Formálne -- Základné = medzinárodná zmluva a medzinárodná obyčaj + Pomocné (by mali pomáhať interpretovať základné, ale spravidla je možné, že aj skrz tie pomocné pravidlá sú prijaté nové) pramene MP **Čl. 38 ods. 1 a 2 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora** (neúplný výpočet pomocných prameňov MP): -ide o MZ, či už všeobecné alebo osobitné, ustanovujúce pravidlá výslovne uznané štátmi v spore, -medzinárodná obyčaj ako dôkaz všeobecnej praxe prijímanej za právo, -všeobecné právne zásady uznávané civilizovanými národmi, -súdne rozhodnutia a *-Ex aequo et bono --* ods. 2 = na základe dobra a spravodlivosti, ak rozhoduje podľa odseku 2 nemôže rozhodovať podľa odseku 1 Medzinárodná zmluva ------------------- - Dohoda 2 alebo viacerých subjektov MP - Ktorá vedie k vzniku zániku alebo zmene vzťahov, práv - Súhlas daný výslovne cez podpis rozdiel od medzinárodnej obyčaje= tichý súhlas - Od 1945 zazmluvňujú svoje vzťahy - Medzinárodné zmluvné dohody sú dôležité a často využívané, kvôli tomu, že sú písane *Lex scripta* - VDZP 1969 -Viedenský dohovor o zmluvnom práve Medzinárodná obyčaj ------------------- - Záväzné pravidlo správania sa -- ktoré vzniklo v dôsledku používania a presvedčenia o jeho záväznosti - Materiálny prvok = prax štátov po určité obdobie, vyvoditeľné z vnútroštátneho práva štátov = *Usus longaevus* (používanie pravidla v praxi jednotne -- po určité obdobie) - psychologický prvok = *Opinio iuris sive necessitatis* (presvedčenie štátov o jeho právnej záväznosti a vynutiteľnosti) - Tichý súhlas = Medzinárodná obyčaj (ICJ) - „Podstata obyčaje spočíva v skutočnej praxi štátov a v ich opinio iuris" - Odmietnutá koncepcia tzv. okamžitej obyčaje - „ je ťažké si predstaviť, prečo by počet štátov, medzi ktorými vzniká lokálne obyčajové pravidlo, mal by byť nevyhnutne vyšší ako dva" Vzťah MZ a MO -Rovnocenné a základné -Rovnaká právna záväznosť 11. Pomocné pramene medzinárodného práva ======================================== Pomocné pramene pomáhajú aplikovať pravidlá základných formálnych prameňov interpretovať ich záležitosti -- nevytvárajú nové záväzky 1.všeobecné právne zásady uznávané civilizovanými národmi ? ----------------------------------------------------------- \- nemôžu sa stať automaticky aj platnými právnymi zásadami medzinárodného práva **-všeobecné zásady odvodené z vnútroštátnych právnych poriadkov reprezentatívnej väčšiny štátov medz. Spoločenstva**, ktoré sa vzhľadom na to, že [sú použiteľné v MV], považujú za pramene MPV -zásady rímskeho práva -napr. nikto nemôže byť sudcom vo vlastnej veci, **nikto nemôže na iného preniesť viac práv ako má on sám** *(nemôžem preniesť vlastnícke právo istej veci, ktorej ja nemám vlastnícke právo),* zákaz odmietnutia spravodlivosti = súd nemôže odmietnuť prípad 2.Súdne rozhodnutia - rozsudky med. Súdnych a arbitrážnych orgánov ------------------------------------------------------------------ **-záväznosť [len pre sporové strany] = *zásada „res iudicata",*** - môžu sa rozhodnúť to nerešpektovať, ale [dôsledky môžu byť na celý región] -- na viacero štátov \- vynútiteľnosť zodpovednosti je na sporových stranách, Slovensko x Madarsko \- **rozhodnutie je „pomôcka pri určovaní právnych pravidiel"** **- rozhodnutie je jedinečné** -rozhodnutia medzinárodných súdnych/arbitrážnych orgánov, ako aj vnútroštátnych súdov (pokial rozhodujú otázky MPV) -pred medz. Súdnym dvorom nie je možné odvolanie -- len obnovu konania (pokial by sa vyskytli nové okolnosti) 3. rozhodnutia medzinárodných organizácií ----------------------------------------- \- [**odporúčací charakter** (vo všeobecnosti platí) ] \- rozhodnutia valného zhromaždenia, bezpečnostná rada, \- **vplyv na proces normotvorby MPV** **-BR OSN -- má možnosť rozhodnúť a prikázať** -Výnimky : **1.** ak sa členské štáty rozhodnú že nejaký orgán bude mať záväznosť rozhodnutí (bezpečnostná rada ak rozhoduje podľa kapitoly 7 -- je tam napisané že ROZHODNE, môže príjimať rozhodnutia aj podla kapitoly 6 -- je tma napísané ODPORUČÍ) -- členské štáty sa musia vyjadriť že ten orgán má záväzné rohodnutia, WHO pri pandémiách\ **2.**rozhodnutia ktoré sa týkajú [vnútroorganizačných chodov organizácie] (chod organizácie sama o sebe) 4.Vnútroštátne zákonodarstvo/vnútroštátne akty ---------------------------------------------- **-„inšpiratívny zdroj" tvorby nových pravidiel MP/ dôkaz existencie pravidla na národnej úrovni** [-nie sú automaticky prameňom medzinárodného práva], hoci sa môžu týkať otázok, ktoré sú predmetom medzinárodnoprávnej úpravy. *-Ich obsah môžu štáty kedykoľvek včelniť do obsahu medzinárodnej zmluvy alebo medzinárodnej obyčaje, ak ho považujú za dôležitý a významný* *-Tým sa vnútroštátna právna úprava stane prameňom medzinárodného práva* 5.jednostranná akty štátov -------------------------- -väčšinou hovorené slovo, prezidenti **-Zdroje záväzkov daných štátov** -ICJ „jednostranný akt štátu možno považovať **za [záväzný, pokiaľ štát jasne vyjadril svoj úmysel byť ním viazaný a s týmto úmyslom oboznámil medzinárodné spoločenstvo]"** -len za určitými podmienkami sú pramenom MPV: \ **1. vydaný orgánom zastupujúcim štát navonok **\ 2. štát **nemôže byť nútený** k jeho prijatiu pod hrozbou sily alebo jej použitím 3. obsah záväzku musí byť **v súlade s kogentnými normami** \ **- notifikácia** (vyhlásenie vojny, vystúpenie z MO) \ - **protest** -- vyhlásenie neochoty prijať určitý stav ako právne záväzný (protest proti tvorbe obyčajového pravidla, výhrady proti MZ) \ - **prísľub - **Jednostranný záväzok na určité konanie v budúcnosti bez nároku na protiplnenie \ **- [uzanie] ** \ ** - vzdanie sa svojich práv/nárokov** (nároku na dlh, nároku na sporné územie) 6.Veda medzinárodného práva -- (článok 38 štatútu) -------------------------------------------------- **-odporúčacia** **- Publikácie najvýznamnejších autorov MP ** -ich právne názory **nemôžu byť pre štáty automaticky záväzné.** -Spolu so súdnymi rozhodnutiami a všeob.uznávanými právnymi zásadami slúžia ako tzv. pomocné pramene vskutku iba ako **pomôcka na určenie existujúcich pravidiel medzinárodného práva**. -Pomocný prameň medzinárodného práva sa môže stať základným prameňom medzinár.práva vtedy, **[ak ho štáty pretransformujú do niektorého základného prameňa -- do medzinárodnej zmluvy, medzinárodnej obyčaje]** []{#_Toc156869706.anchor}**7.medzinárodná zdvorilosť** (kurtoázia, comitas gentium + morálne pravidlá) \- je vynútiteľná (sankcia, stiahnutie diplomatov zo štátu) ale nie je záväzná -služby štátov poskytované recipročne **[-Nezáväzné, nepísané, vynutiteľné !!]** *-červený koberček* **-** nemusí sa dodržiavať, **ale môžu nasledovať sankcie** \- **nepísané pravidlá -- oficiálne návštevy a ceremónie, očakáva sa že si štáty naštudujú diplomatické protokoly iných štátov a budú ich praktizovať -- [štáty sa majú navzájom rešpektovať]** **-medzinárodná zdvorilosť** ako pomocný prameň z ktorej sa neskôr môže stať MO (napr. ked politický diplomat prechádza cez tretí štát) **[-- zaužívané nezáväzné vynútiteľné pravidlo !!!!!!!!!!!! --]** majú pomôcť zachovať dobré vzťahy, preukazovanie rešpektu a úcty a ich predstaviteľom -- protokolárne a ceremoniálne otázky -- nie medzinárodné pretože každý štát má svoj vlastný protokol, tá druhá strana, ktorá je navštevovaná si musí preštudovať zaužívané zvyky druhej strany, navštevujúcej **[-vynucuje sa RETORZIOU] (najmiernejšia sankcia =** **prerušenie diplomatických stykov, absolútne pozastavenie dipl.stykov, vyhostenie diplomatov)** 12. Kodifikácia medzinárodného práva a jej doterajšie výsledky ============================================================== Kodifikácia MP -------------- Prvé snahy o kodifikáciu -- 2. pol. 18. st. -- len na úrovni rôznych špecializovaných právnických org. -\> **[oficiálny pôvod: Viedenský kongres 1814-]15** -\> 2.pol.19. st- čiastkové kodifikácie jednotlivých odvetví -\> **[Haagske mierové konferencie -\> Haagska kodifikačná konferencia 1930]** - **Hlavné orgány kodifikácie MP** -- 1. **Valné zhromaždenie OSN** -- hlavný orgán, dáva podnet na štúdium a robí odporúčanie s tým cieľom aby sa posiloval pokrok v rozvoji MP a jeho kodifikácii, na zákl. čl. 13 Charty OSN 2. **Komisia pre medzinárodné právo -** Pomocný orgán -- (členovia volení VZ OSN na 5 rokov) Kodifikácia vs. Pokrokový rozvoj: --------------------------------- **[Kodifikácia]** ([presnejšie vyjadrenie a systemizácia pravidiel MP] v takých oblastiach v ktorých už existuje rozšírená prax štátov, predsedenci ako aj doktrína **zozbierať všetky pravidlá, pospájať a zjednodušiť**) vs. **[Pokrokový rozvoj (]**príprava návrhu medz. Dohovorov v tých oblastiach, kt. doteraz neboli MP upravené vôbec alebo v oblastiach, v kt. pravidlá MP neboli praxou štátov dostatočne rozvinuté **dávajú sa návrhy a snaží sa upraviť tie oblasti ktoré sa doteraz neriešili**) []{#_Toc156869710.anchor}**Predmet kodifikácie -- právne pravidlá upravujúce vzťahy, ktoré tvoria predmet MP** Štádiá kodifikácie: ------------------- []{#_Toc156869712.anchor}**[1:Prípravné štádium]** -- príprava a vypracovanie návrhu, plne na pôde komisie, prvé čítanie potom je text zmluvy distribuovaný štátom ktorý môže mať pripomienky a potom druhé čítanie, podstatné -- generálny tajomník predkladá draft VZ OSN a. Osobitný spravodajca b. Návrhový výbor c. Plenárne zasadnutie Komisie d. Tzv. prvé čítanie e. Distribuovaný štátom f. 32Tzv. druhé čítanie g. Prostredníctvom generálneho tajomníka OSN predložený VZ OSN /Komisia môže odporučiť VZ \.../ []{#_Toc156869713.anchor}**[2.Konferenčné štádium]** -- posúdenie a dopracovanie, **prijatie textu** **štátmi** na osobitnej [kodifikačnej konferencii kde sa štáty môžu vyhradiť] []{#_Toc156869714.anchor}**[3.Ratifikačné štádium]** -- konečné, po prijatí a overení textu kod. Dohovoru -- etapa v ramci ktorej štáty **vyjadrujú svoj súhlas byť ním viazané** (podpis, ratifikácia alebo iným dohodnutým spôsobom podľa VDZP) 13. Ius cogens a ius dispositivum v medzinárodnom práve, základné zásady v medzinárodnom práve ============================================================================================== Podľa toho, či sa subjekty môžu alebo nemôžu odchýliť od pravidiel všeobecného práva odlišujeme: Dispozitívne pravidlá --------------------- - Normy MP, ktoré môžu štáty tvoriť bez akéhokoľvek obmedzenia - Aplikujú sa dovtedy, kým si strany neupravia svoj vzťah odlišne - Tieto pravidlá sa môžu kedykoľvek zrušiť, zmeniť alebo doplniť - Nesmú byť v rozpore s kogentnými pravidlami - Tvoria prevažnú časť pravidiel súčasného MP Určité právne pravidlá sú natoľko záväzné a uznávané celým medzinárodným spoločenstvom, že utvárajú akúsi „ústavu MP". Nemôžu byť zmenené na základe vôle niekoľkých štátov a sú dôležité pre ďalšie fungovanie MS ako celku: Kogentné pravidlá ----------------- - Imperatívne/donucovacie normy - Sú absolútne, platia pre všetky štáty a nemožno sa od nich odchýliť - Viedenský dohovor o zmluvnom práve 1969: - za kogentné pravidlá sa pokladajú také, ktoré slúžia celému medzinárodnému spoločenstvu, a nie len jednotlivým štátom, a ktoré boli prijaté a uznané celým MS ako normy od ktorých sa nemožno odchýliť. - Môžu byť zmenené len novovzniknutými pravidlami kogentnej povahy - MZ v rozpore s KN by bola ničotná alebo neplatná od vzniku KN ### Práva na sebaobranu ### Zásada ochrany základných ĽP ### Zákaz hrozby silou alebo použitia sily ### Zásada humanity počas ozbrojených konfliktov ### Zásada svedomitého plnenia medzinárodných záväzkov ### Zásada slobody morí - Vyjadrené v obyčajach alebo v kolektívnych právotvorných dohovoroch (Charta OSN) - Dôvodom kogentnej povahy je všeobecný záujem štátov na dodržiavaní týchto noriem Zásady obsahujú všeobecné práva a povinnosti, normy obsahujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov. V súčasnosti podľa **deklarácie zásad MP týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi z roku 1970,** ktorú prijali všetky ĆŠ OSN poznáme 7 zásad: - **Zákaz hrozby silou alebo použitia sily** - vystríhať sa represálií - zákaz vojenskej okupácie - vystríhať sa akýchkoľvek násilných činov ### Zásada mierového urovnávania sporov - urovnávať spory iba mierovými prostriedkami - rokovaním, vyšetrovaním, sprostredkovaním, zmierovacím konaním, rozhodcovským konaním, súdnym konaním a i. ### Zásada nezasahovania do vnútorných vecí iného štátu - zakazuje ozbrojenú intervenciu - zákaz zasahovať do vecí iného štátu s cieľom pozbaviť národ identity ### Povinnosť štátov navzájom spolupracovať - Povinnosť spolupracovať pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti ### Zásada rovných práv a zásada sebaurčenia - všetky národy majú právo slobodne rozhodovať o politickom postavení - právo na slobodu a nezávislosť ### Zásada zvrchovanej rovnosti štátov - rovnaké práva a povinnosti - rovnocenní členovia medzinárodného spoločenstva - **Zásada svedomitého dodržiavania medzinárodných záväzkov** - *pacta sunt servanda -- dohody treba zachovávať* - plniť záväzky Charty OSN - dodržiavať záväzky ktoré vyplývajú zo všeobecného medzinárodného práva - svedomite plniť záväzky, ktoré prevzali v konkrétnych MZ 14. Zodpovednosť štátov za protiprávne konanie (protiprávnosť, jednotlivé znaky) ================================================================================ []{#_Toc156869730.anchor}**Zodpovednosťou** sa rozumie povinnosť štátu niesť právne následky za porušenie medzinárodného práva. Táto zodpovednosť vzniká v okamihu keď štát poruší primárnu normu. -V dôsledku toho vzniká medzi porušovateľom a poškodeným zodpovednostný právny vzťah ktorý porušovateľovi ukladá zodpovednostnú povinnosť -- povinnosť za protiprávne konanie -Zodpovednostná povinnosť je akcesorický záväzok -- zodpovednostná povinnosť nenahrádza pôvodný nesplnený záväzok, ale sa k nemu pričleňuje, ak zanikne prvotný záväzok zodpovednostná povinnosť pretrváva -Zodpovednostné pravidlá vznikajú v dôsledku protiprávneho správania štátov ### -Základný predpoklad riadneho fungovania medzinárodného právneho poriadku: **- riadne plnenie medzinárodných záväzkov, ktoré z neho vyplývajú pre jeho subjekty** -Význam plnenia záväzkov upravených normami medzinárodného práva zdôrazňuje **najmä zásada *pacta sunt servanda*** -Na základe historického pohľadu na medzinárodné právo, ako aj na súčasný vývoj, je možné dospieť k záveru, že štáty nekonajú vždy v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami, pričom táto skutočnosť je často odôvodňovaná najmä **neexistenciou centrálneho donucovacieho mechanizmu v medzinárodnom právnom systéme**, ako aj fakultatívnou povahou -Dôvodom, prečo štáty konajú v rozpore s medzinárodným právom je, okrem iného, **neochota uplatňovať pravidlá medzinárodného práva,** ktoré sú **v rozpore s ich národnými záujmami, aj napriek tomu, že tieto pravidlá predstavujú záujmy medzinárodného spoločenstva** []{#_Toc156869732.anchor}**[-Návrh komisie pre medzinárodné právo --]** o zodpovednosti štátov za medzinárodné protiprávne konanie -- (načrtla subjektívny a objektívny prvok a špecifiká, ale je to LEN draft a preto **si** **identifikujeme túto zodpovednosť len z PRAXE ŠTÁTOV** -- *zodpovednostný vzťah je akcesorický \ =odvodzuje sa zo špecifického vzťahu dvoch štátov/subjektov // zodpovednosť je medzičlánkom stavom v súlade s MP a stavom kedy sa subjekty uchýlia k sankčnému režimu)* ### Povstalci **-Pri povstalcoch je špecifická zodpovednosť** (v kontexte ich obmedzenej medzinárodnoprávnej subjektivity) ### Štáty **-Pri štátoch je zodpovednosť najširšia** Protiprávne správanie --------------------- - Porušenie medzinárodného práva - Musia byť splnené dve podmienky aby sa konanie považovalo za protiprávne #### existencia subjektívneho prvku - protiprávne správanie musí byť pričítateľné štátu (subjektu) - alebo jeho orgánom (jednotky územnej samosprávy, lebo štát na ne previedol časť svojej moci) - alebo iným osobám, ktoré porušili záväzky vyplývajúce z MP (hlava, vláda, ministri) #### existencia objektívneho prvku - štát, ktorému sa protiprávne konanie pričítava musí porušiť svoj záväzok - správanie nie je v súlade s tým, čo sa od neho požaduje - na obsah zodpovednostnej povinnosti má vplyv obsah záväzku a závažnosť jeho porušenia - nemožno sa odvolávať na vnútroštátne právo - ak nie je splnený objektívny prvok ide o málo priateľské akty Obsah zodpovednostnej povinnosti: --------------------------------- - povinnosť upustiť od protiprávneho správania a poskytnúť plnú náhradu - ustálený reparačný obsah - reparuje sa ujma spôsobená protiprávnym konaním - náprava musí byť úplná a v takej forme aby sa dosiahol stav, ktorý by existoval, keby nedošlo k porušeniu -- status quo ante delictum (prepustenie bezdôvodne zatknutého cudzinca nemôže samo o sebe odčiniť ujmu, ktorá vznikla domovskému štátu) - konkretizácia obsahu reparačnej povinnosti (rozsah a forma) je vecou dohody zúčastnených strán - škody hmotnej povahy -- reštitúcia in natura resp. substitúciu, resp. kompenzácia peniaze, tovar či služby - škody nehmotnej povahy (dotknutie cti, prestíže, nedovolený prelet) -- satisfakcia (ospravedlnenie, ubezpečenie do budúcnosti) formou diplomatickej nóty, vyhlásením vlády ### Záväzky možno deliť podľa spoločenského významu na - **Medzinárodný zločin** porušenie KN - **Medzinárodný delikt** porušenie dispozitívnej normy Zodpovednostné pravidlá, ktoré ustanovujú právne následky porušenia diapozitívnych noriem majú dispozitívnu povahu a označujú sa ako sekundárne resp. procesné. 15. Druhy medzinárodnej zodpovednosti štátov a ich vzájomný vzťah ================================================================= Zodpovednosť za porušenie kogentných noriem ------------------------------------------- -Špecifická povaha zodpovednostného právneho vzťahu -- nemá partikulárnu povahu -Povaha je **univerzálna** -- *erga omnes* (voči všetkým členom medzinárodného spoločenstva) opak je *inter partes* -Každý člen je legitimovaný domáhať sa odčinenia ujmy -- každý je dotknutý porušením -Odškodnenie pre členov MS má byť odlišného druhu a miery (závisí to od rozsahu a povahy ujmy) -Štát sa nemôže zbaviť zodpovednostnej povinnosti tak, že by sa vyrovnal len s členom, ktorý by bol hmotnoprávne poškodený -Povinnosť trvá tak dlho, pokým ostatné štáty neuznajú dohodnuté partikulárne vyrovnanie ako satisfakciu #### -Zodpovednosť zakladá osobitné povinnosti všetkých štátov MS - 1\. záväzok: spolupracovať zákonnými prostriedkami na ukončení závažného porušenia KN - 2\. záväzok: neuznať zákonnosť daného skutku a neposkytnúť žiadnu pomoc ani podporu ### Objektívna zodpovednosť -Nevzniká na základe aktov vôle, ale na základe udalostí, ktoré sú späté s legálnym správaním subjektu -Udalosti objektívne nezávislé od vôle subjektu, spôsobujúce škodu, ktorá sa nahrádza iba na základe špeciálnych dohôd *(Dohovor o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými objektami 1972)* -Prípady vznikajú pri rozmanitej činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom, napríklad pri jadrových pokusoch alebo pri vysielaní kozmických lodí -3 podstatné náležitosti: - vždy musí existovať **zmluvný základ** - musí byť identifikovaná **činnosť** o ktorú ide (riziko, porušenie) - musí byť identifikovaná **škoda**, ktorá bola spôsobená ### Zodpovednosť za škodlivé dôsledky činností medzinárodným právom nezakázaných -Špecifická zodpovednosť za činnosť na území daného štátu (prvý krát medzi USA a Kanadou kedy továreň, znečisťovala ovzdušie, na území druhého štátu) -Tzv.: „liability" -Sústredenie na činnosti na území štátu, pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou -Napríklad atómové elektrárne v blízkosti hraníc (SR má blízko Rakúska) -Systém prevencie, systém medzinárodnej spolupráce, výmena informácií, konzultácie o preventívnych opatreniach -Napríklad: SR nie je dopredu zodpovedná za prípadnú jadrovú katastrofu, ale je zodpovedná za vytvorenie systému, ktorý by zabezpečil aby sa takejto katastrofe predišlo, aby situácia nebola zmätočná, aby o potrebných krokoch konania v prípade katastrofy vedeli ostatné štáty 16. Okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania ============================================== Za určitých okolností nedôjde k protiprávnemu spávaniu štátov. K týmto okolnostiam patria 1. - ### vydaný orgánom štátu, - ### vydaný platne = písomná forma, - ### daný slobodne - ### jednoznačne - ### VOPRED -- len za týchto okolností to nevyvoláva v danom čase nelegálnosť/porušenie zmluvy 2. 3. 4. 5. 6. 17. Donútenie v medzinárodnom práve =================================== Donútenie je právny následkom porušenia medzinárodného práva. Medzi tieto následky patria priame a nepriame donútenie. **Nepriame donútenie**\ Je zodpovednosť -- povinnosť upustiť od protiprávneho správania a poskytnút plnú náhradu, prípadne garanciu neopakovania. Vzniká ex lege -- v okamihu porušenia pravidla []{#_Toc156869755.anchor}**Priame donútenie\ **=sankcie. Nie sú alternatívou nepriameho donútenia, môžu nastúpiť až po ňom. Môže sa uplatniť, keď nebola splnená zodpovednostná povinnosť - Donútenie vykonáva poškodený štát, prípadne orgán MO, ktorý sa dovoláva zodpovednosti. - Zákaz hrozby silou ako kogentnej normy, vyvolal inštitucionálne zmeny v súčasnom MP, ktoré sa týkajú celej štruktúry právnych následkov protiprávneho konania teda nie len zodpovednosti ale aj prostriedkov priameho donútenia -- sankcií. - Pri porušení pravidla medzinárodného práva vzniká obligatórny zodpovednostný právny vzťah, ktorý porušovateľa donucuje napraviť protiprávny stav. - Ak porušovateľ nesplní zodpovednostnú povinnosť, nastupuje ďalší právny vzťah - Poškodený má právo pristúpiť k prostriedkam priameho donútenia - Porušiteľovi takto vzniká povinnosť strpieť výkon práva -- **sankčný právny vzťah** []{#_Toc156869756.anchor}**[Sankcie]** sa definujú ako výkon práva poškodeného štátu na vynútenie nesplnenej zodpovednostnej povinnosti spolu s primárnou povinnosťou. Prostriedok aby delikvent realizoval zodpovednostnú povinnosť, ktorá mu ukladá obnoviť *status quo ante delictum* #### Individuálne ##### Retorzia - Najmiernejší prostriedok donucovacej svojpomoci - Odveta -- spôsobuje faktickú ujmu štátu, postihuje záujem druhej strany - Poškodený štát neporuší medzinárodnoprávne záujmy štátu-porušiteľa ani vlastné záväzly - Legálne donucovacie opatrenie - Zvýšenie colných poplatkov, prerušenie diplomatických stykov, označenie diplomata za personu non grata, odrieknutie plánovaných návštev ##### Protiopatrenia - Primeraný krajný prostriedok - Legálne k nim možno pristúpiť až vtedy, keď porušovateľ odmietol splniť povinnosti, ktoré vyplývajú z primárnych noriem, odmietol splniť zodpovednostnú povinnosť vyplývajúcu zo sekundárnych noriem - Nemajú represívnu povahu - Materiálne a procesné podmienky - Musia sa zastaviť len čo sa dosiahol cieľ - Embargo, bojkot ##### Represálie - V pôvodnom MP sa represálie využívali s použitím ozbrojenej sily - V súčasnosti majú štáty povinnosť vystríhať sa represáliám zahrňujúce použitie sily - Sú výkonom práva poškodeného štátu - Donucovacie vystúpenia medzinárodného spoločenstva ako celku sú prípustné, len ako kolektívne akcie potenciálne všetkých členov tohto spoločenstva, nie individuálne - V súčasnosti len pre prípad kolektívneho vynucovania kogentného zákazu použitia sily mechanizmom OSN - Kontrarepresálie sú ďalším porušením práva #### Kolektívne -- donútenie organizovaným spoločenstvom štátov - Ak sa poruší kogentný zákaz použitia sily, potom je adekvátne aby donútenie bolo tiež ozbrojené a za účasti medzinárodného spoločenstva ako celku - Medzinárodné spoločenstvo musí byť cieľavedome zorganizované a materiálne pripravené - Väčšina kogentných pravidiel nemá dostatok inštitucionalizovaného donucovacieho mechanizmu, preto ich porušovanie zatiaľ nepostihujú kolektívne organizované donútenia, - pre zákaz použitia sily existuje kolektívny donucovací mechanizmus - Charta OSN určila BR aby uskutočňovala donucovacie akcie v mene členov OSN -- výkon práva ozbrojenými represáliami kolektívnej povahy - Vlastné donucovacie prostriedky OSN: - neozbrojené - ozbrojené (Haiti, Somálsko, Rwanda) 18. Štátne územie (spôsoby jeho nadobúdania a straty) ===================================================== \- 4 typy územného režimu : štátne územie/ res omnius communis/ hybrid/ spoločné dedičstvo ľudstva -ŠÚ - Jeden zo základných znakov štátu -- **materiálny prvok** / element -Časť zemegule ohraničená hranicami **-Trojrozmerný priestor** -- za súčasť sa nepovažuje len **suchozemská časť** ale aj všetko čo smeruje **dovnútra zeme** (kužeľovitý tvar do stredu zeme)+ **vzdušný priestor** (kolmo hore, končí cca 90-100km od povrchu zeme -- *najvyššie kam doletia lietadlá resp. najnižšia možná dráha družíc=astronomická teória hraníc*) -Zákl. predpoklad: **Prislúcha jednému štátu !** = *(je možná správa územia dvoma suverénmi, ak sa štáty dohodnú (v čase kolonizovania sveta) --\> [**kondomínium** napr. Andorra] -- inak je medzinárodné; bezpečnostná rada má správu atď. -- alebo dočasná vojenská okupácia)* -Fiktívne štátne územie: ------------------------ - *Pod správou štátu na území iného štátneho územia* - **Budovy, pozemky na základe diplomatickej imunity** (rezidencie veľvyslancov, úrady) - **Podmorské káble** (a potrubia)- územia štátov, kt. ich tam vložili - **Námorné a riečne plavidlá** (pod vlajkou) - Civilné/obchodné -- iba ak sú v pohybe - do momentu kým nezakotvia v prístave - vojenské/ štátne- špeciálne označené, sú stále FŠÚ aj keď zakotvia - **Lietadlá s výsostným znakom** - Civilné/obchodné -- iba ak sú v pohybe - do momentu kým pristanú vtedy už spadajú pod štátne územie kde pristali, riadia sa ich jurisdikciou - vojenské/ štátne- sú stále FŠÚ aj keď pristanú - **Objekty vypustené do kozmu = označené a priradené k určitému štátu** - **Vojenská jednotka cudzieho štátu** (aj keď zakotvia/pristanú vždy sú fiktívnym štátnym územím) - **Ubytovanie hlavy štátu pri [oficiálnych návštevách]** = hlava štátu je najvyšší predstaviteľ štátu, na pozvanie -Nadobúdanie štátneho územia: (pôvodné a odvodené) -------------------------------------------------- ### Pôvodné / mimozmluvé -**[prvotné osídlenie-/ okupácia]** 3 znaky: - terra nullius = zem nikoho, mocensky sa nespravuje - vztýčenie vlajky = fakticky výkon moci z histórie, - efektívne osídlenie (efektívny výkon štátnej moci, stabilita a nespornosť) **-akcesia** --**akrescencia** - [**vydržanie** ] ### Odvodené/ zmluvné - **[Cesia]** (medzinárodná zmluva) - najčastejšie - postúpenie v prospech iného štátu -- **prevod časti územia spod právomoci jedného štátu na druhý** - predaj, výmena, bezodplatné postúpenie **na základe mierových zmlúv** - *postúpenie Podkarpadskej Rusi Sovietskemu Zväzu, ostrov Las Palmas (Filipíny)* - **[Adjudikácia]** - rozhodnutie medz.súdu alebo arbitrážneho orgánu, ktorým sa rozhoduje o územných právach - **konštitutívna** (vytvorí sa nový územný stav -- 1920 rozdelenie arbitrážou Slovensko) - **deklaratívna/ deklaratorna** ([potvrdí právny titul] -- dané územie nadobudnuté prvotným osídlením atď. -- nevytvorí nový územný stav, iba dá za pravdu niekomu)- väčšinou **-ZÁKAZ ANEXIE A AGRESIE** (nemôžeme nadobúdať použitím sily/ zákaz použitia sily proti územnej celistvosti)- územie ktoré sa takto odčlenilo je stále považované za územie pôvodného štátu -platí od roku 1945 -- od vzniknutia OSN (do vtedy to nebolo zakázane- kolonializmus) **-STRATA : **- Zánik zvrchovanosti určitého štátu nad časťou alebo nad celým svojím územím, na tomto území začína vykonávať územnú zvrchovanosť iný štát \- Štátne územie možno stratiť cesiou, vydržaním, adjudikáciou, anexiou 19. Štátne hranice, ich určovanie a pohraničný režim, štátne hranice SR ======================================================================= -lokalizované zmluvy, nepodliehajú sukcesii, štátne hranice sú nemenné -pokiaľ sú platne uznané tak sú chránené MPV **-pomyselná čiara, ktorá oddeľuje územie jedného štátu od územia ostatných štátov a od šíreho mora/ hybridných právnych pobrežných režimov/ vzdušného priestoru\...** Štátne hranice vzdušného priestoru a podzemných vôd sa vymedzujú plochou postavenou kolmo na pozemskú hranicu. \- klasifikácia hraníc: - []{#_Toc156869763.anchor}**Prírodné/prirodzené (orografické)** -- kde je geografická zvláštnosť (hrebene hôr, rieky, jazero\...) -- umocnené o umelé hranice (ak to nie je možné sú prírodne)- niekedy sa aj prírodne hranice osadzujú aj stĺpikmi, značkami.. - []{#_Toc156869764.anchor}**Umelé** -- značky, hraničné ukazovatele, stĺpy.. - []{#_Toc156869765.anchor}**[Geometrické]** -- pevné body rozdelené napoly (hraničné jazero v strede označené) prechádzajú od určitého pevného bodu k druhému bodu, body pospájané čiarou -- hraničné stĺpy - []{#_Toc156869766.anchor}[**Astronomické**] -- rovnobežky, poludníky (Severná/Južná Kórea 38. rovnobežka, USA/Kanada 49. rovnobežka) - **[Chemická / fyzikálna = ]** **[Štátne hranice SR -- vymedzené po prvej svetovej vojne (od prevej polovice 20. storočia)]** - *Maďarsko: Trianónska mierová zmluva 1920* - *Rakúsko: Saint-Germainská mierová zmluva 1919* - *ČR zmluva o generálnom vymedzení spol. štát. hraníc 1992 + 1996 Zmluvou medzi SR a ČR o spoločných štátnych hraniciach* - *Ukrajina: zmluva o postúpení Zakarpatskej Rusi + Zmluva medzi SR a Ukrajinou o spoločných štátnych hraniciach 1993* - *Poľsko: Zmluva medzi SR a Poľskou republikou o spoločných štátnych hraniciach v júli 1996* - *Poľsko =* - My máme štátne hranice iba zazmluvnené -- so všetkými susedmi máme demarkačné komisie - Niekedy si štáty navzájom menia mikro územia (my sme si vymenili nejaké mikro územia s českom/ maďarskom) - Nové bilaterálne zmluvy so všetkými susednými štátmi Určovanie štátnych hraníc ------------------------- *-Štátne hranice bývajú **spravidla stanovené v medzinárodnej zmluve, keď nie je uzatvorená, tak platia pravidlá obyčajového práva.*** **-zmluvný alebo obyčajový spôsob** (tichý súhlas, oba štáty sa správajú podľa toho presvedčenia -- prekonaný) **A. [zmluvuný] -- zmluvy ktoré zakladajú suverénnu moc štátu nad daným územím -- dvojstranné (zmluva o cesii) alebo viacstranných (mierová zmluva)** \- dve fázy určenia hraníc (zmluvne): - *Delimitácia* -- nepresné určenie štátnych hraníc, určovanie štátnych hraníc z diaľky - **Všeobecné nepodrobné** - je určenie **jednotlivých bodov hraníc a všeobecného smeru hraničnej línie**. - **Na základe historických, topografických, vlastníckych, geodetických či etnografických údajov o hraničnej oblasti** - Hraničná čiara sa zakreslí do mapy malej mierky - *Demarkácia* -- určenie štátnych hraníc na samom mieste, **demarkačná komisia** označí hranice (zo zástupcov oboch susediacich štátov) - veľmi podrobné určenie - komisia určí hranice v teréne- chodí po hranici a vyhodnocuje demarkačnú líniu - komisia zakreslí hraničnú čiaru do mapy **veľkej mierky** - **komisia spravidla zaisťuje postavenie hraničných znakov** - výstup: **demarkačný protokol** (kde je všetko presne opísané) -- - ***redemarkácia*** -- obnovenie štátnych hraníc -- ak je sporná hranica -- *ak sa štáty nedohodli na nejakej prijateľnej zmene štátnej hranice napr. rieky tak musí stále nanovo prebiehať demarkácia -- napr. po 2. svetovej vojne medzi ČŠ a Poľskom* B.Pri** obyčajovom medzinárodnom práve **sa uplatňujú **pravidlá určovania prirodzených hraníc, ktoré prebiehajú hlavne po horách, jazerách, riekach a moriach**. -Aplikuje sa dovtedy, [kým nie je v danom prípade uzatvorená zmluva]. (pohraničné hory, pohraničné jazerá, pohraničné splavné rieky (thalveg (najhlbšie koryto rieky), pohraničné nesplavné rieky -hranica prebieha stredom rieky, morské hranice -- končia sa na vnútornej hranici pobrežných vôd). Pohraničný režim ---------------- -Chráni záujmy štátu -štát je oprávnený v pásme podliehajúcom k jeho štátnej hranici so susednými štátmi **[chrániť vhodnými a primeranými opatreniami svoje záujmy] a podnikať kroky na svoje územie** nežiaducim osobám cudzincom, pašerákom alebo teroristom. -Pre rozvoj susedských mierových vzťahov **uzatvárajú štáty** nielen **základné**, ale **aj zvláštne dohody** **o pohraničnom režime pásiem bezprostredne priliehajúcich k štátnym hraniciam a zvláštne vnútroštátne predpisy**, kt. sú podrobnejšie. *Tieto dohody upravujú udržiavanie štátnych hraníc, užívanie hraničných vôd a pozemkov**, určenie miest priechodu hraníc**, **spoločné akcie pri živelných pohromách**, požiaroch a predchádzanie postihovanie protiprávnych priechodov atď. Záväzky z týchto dohôd je povinné transformovať do svojho vnútroštátneho práva. * -Zabraňuje preniknutiu nežiadaných osôb a predmetov -Spoluprácu susediacich štátov potvrdzujú medz. Zmluvy ***[-SR má s Ukrajinou z roku 2008, pred vstupom do EÚ/ Shengenu sme mali so všetkými susedmi ]*** -Osobitosti pohraničného režimu: -------------------------------- - **hraničné vody** (služobné plavidlá môžu využívať celý ten priestor vody aj nzokotviť, verejné môžu využívať priestor ale nemôžu zakotviť na druhej strane) - **hraničné cesty** (môžu využívať ako hran. vody) - ** povrchová ťažba v blízkosti štátnych hraníc** -- povolená iba 20m od štátnej hranice - ** rybolov v hraničných vodách/výkon poľovníctva -**môžu vykonávať len do hranice len ak nenarúša/nepoškodzuje štátnu hranicu - **Osoby/predmety, kt. (ne)úmyselne protiprávne prekročili štátne hranice** (zadržanie a vrátenie SR/Ukrajina) - ** živelné pohromy a požiare**- osoby môžu prekročiť hranice ale je ich povinnosťou nahlásiť sa hneď štátnym úradom, ak je to akútne môže sa napr. hasiť požiar aj bez povolenia alebo nelegálne činnosti 20. Medzinárodnoprávny režim vzdušného priestoru ================================================ -Základné zásady: ----------------- **-plná a výlučná suverenita štátu** (fiktívne štátne územie pre vojenské a obchodné lietadlá -- ale obchodné keď pristanú tak už nie sú fiktívnym štátnym územím) **-sloboda preletu nad šírim morom -** Res omnius communis -- voľný prístup štátov, zákaz privlastnenia !!!! **-princíp registrácie** **-princíp bezpečnosti** -štát si môže stanoviť, že nad niektorými časťami územia sa nebude prelietavať *(SK nad atómovými elektr. Šaľa, Mochovce + nad Slovnaftom v BA + nad vojenskou základňou v Sliači, v PO)* **-civilné letectvo je povolené len na civilné lety** -- [vojenské a štátne lietadlá potrebujú špeciálne súhlasy na prelet] -Právna úprava -------------- \- Parížsky dohovor z roku 1919 *(v rámci mierových konferencií po prvej svetovej vojne)* \- Chicagský dohovor o civilnom letectve z roku 1944 -- podnet preto aby sa vytvorila org. pre civilné letectvo = z.r. 1944 Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo 21. Medzinárodnoprávny režim Antarktídy a Arktídy ================================================= []{#_Toc156869774.anchor}**Antarktída = res omnius communis (voľný prístup štátov)** -Jediný priestor bez pôvodného obyvateľstva **-Územné nároky štátov** -- *do zač.20 storočia sa o ňu nikto nezaujímal (potom sa zistilo že tam sú zásoby nerastných surovín)* ### -Zmluva o Antarktíde 1959 vo Washingtone - [Oblasť ležiaca južne od 60. stupňa južnej zemepisnej šírky] **-7 pôvodných štátov s územnými nár

Zoznam otázok na ústnu skúšku PDF

Document Details

Tags

Related

Summary

Full Transcript

Upgrade to continue