Psychodiagnostika a psychofyziológia

Psychodiagnostika - Motivos

• Dôvera v psychodiagnostiku ako vedu (vrátane jej vplyvu na rodičov detí) je jednou z motivácií pre jej využívanie.
• Presvedčenie, že psychodiagnostika je jediná správna cesta na pochopenie klienta, je ďalšou motiváciou.
• Pochopenie psychodiagnostických postupov, pravidiel a kritérií (aplikované v špeciálno-pedagogickej diagnostike) je dôležité.
• Pochopenie psychologického nálezu (funkcií, stavov, osobnostných charakteristík klienta) slúži na komunikáciu so školou, učiteľmi a rodičmi.
• Spolupráca s inými odborníkmi (napr. psychológmi, školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi) je kľúčová.
• Schopnosť rozlíšiť vedecké od nevedeckých metód v psychodiagnostike je dôležitá zručnosť.
• Pochopenie súvislostí diagnostických postupov (napr. fenoménu "labeling" a jeho prevencie) je nevyhnutné.

Psychofyziológia zmyslov

• Hermann von Helmholtz (1821-1994) bol nemecký fyziológ a fyzik, ktorý skúmal zmyslové orgány a zákonitosti vnímania priestoru.
• Jeho práca zahŕňala aj štúdium rýchlosti šírenia nervových vzruchov.

Psychofyzika

• Gustav Theodor Fechner (1801-1887) bol nemecký experimentálny psychológ a štatistik, ktorý skúmal vzťah medzi telom a psychikou.
• Jeho diela sa zaoberajú meraním psychických javov a ich matematickým vyjadrením.
• Fechnerov zákon definuje vzťah medzi intenzitou podnetu a intenzitou pocitu.
• Weber-Fechnerov zákon definuje vzťah medzi intenzitou podnetu a rozdielovo prahom.

Franciscus Donders

• Francúzsky fyziológ, ktorý sa zaoberal meraním reakčného času.
• Rozlišoval jednoduchý, disjunktívny a diskriminačný reakčný čas, a to v súvislosti s psychickým procesom a rýchlosťou šírenia nervového impulzu.

Wilhelm Wundt

• Jeho laboratórium v Lipsku bolo prvým inštitútom zaoberajúcim sa experimentálnou psychológiou v Nemecku.
• Skúmal pocity a vnemy.
• Je považovaný za zakladateľa psychológie.

Alfred Binet a Theodore Simon

• Francúzski psychológovia, ktorí vyvinuli prvé testy na meranie inteligencie.
• Vyvinuli Binet-Simonove inteligenčné testy.
• Tieto testy boli následne upravované a revidované.

Všeobecné problémy psychodiagnostiky

• Psychodiagnostika je aplikovaná psychologická veda, snažiaca sa zistiť a merať duševné vlastnosti, stavy a charakteristiky človeka.

Charakteristika vedy

• Využíva rôzne procedúry a postupy,
• Využíva rôzne oblasti psychických funkcií (vedomá aj nevedomá úroveň)
• Využíva objektívne a projektívne metódy
• Interpretácia nálezov môže pozostávať zo skórovaných odpovedí alebo symbolických znakov.
• Zamera sa na všetky charakteristiky človeka (vrátane patologických stavov), nie len na medicínske problémy.

Diagnóza

• Diagnóza je proces hlbokého porozumenia, skúmania a poznávania telesných a duševných stavov jednotlivcov.
• Využíva anamnézu, exploráciu a výskum pre pochopenie.

Psychodiagnostická činnosť

• Cieľom psychodiagnostických aktivít je stanovenie stupňa vývinu, zistenie príčin odchýlok vývinu od norme, zistenie individuálnych zvláštností, zistenie podstaty, podmienok a príčin individuálnych rozdielov, prognóza a predikcia.

Psychodiagnostické metódy

• Vedecké metódy na získavanie poznania.
• Metodológia – teória metód.
• Skupiny metód (klinické a experimentálne metódy, štandardizované a neštandardizované).

Štandardizácia metódy

• Odskúšanie metódy na reprezentatívnej vzorke populácie, tvorba všeobecne platných noriem.
• Reliabilita (spoľahlivosť) merania – stabilita merania v čase.
• Validita (platnosť) merania – meraná premenná reprezentuje naozaj meranú vlastnosť.

Metódy na získavanie údajov

• Pozorovanie – cieľavedomé vnímanie javov bez zasahovania.
• Druhy pozorovania: podľa predmetu.
• Druhy pozorovania: podľa množstva.
• Druhy pozorovania: podľa časového rozpätia.

Chyby pri pozorovaní

• Pozorovací efekt - chyba, ktorá vyplýva z predsudkov a očakávaní pozorovateľa.
• Subjektívny efekt - chyba vyplývajúca z osobnostných charakteristík pozorovateľa.
• Efekt prvého dojmu - posudzovanie na základe prvého dojmu.

Experimentálne metódy

• Cieľový postup, vedecké metódy využívané na zisťovanie zákonitostí.
• Longitudinálny (pozdĺžny) výskum – skúmanie danej vzorky respondentov v rôznych časových obdobiach.
• Prierezový (priečny) výskum – skúmanie vzoriek respondentov rôznych vekových alebo iných skupín v rovnakom čase.
• Výber respondentov (probandov) – náhodný systém, systematický systém (napr. stratifikovaný).
• Etapy výskumu – stanovenie problému, formulácia hypotézy, výber metód, postup, realizácia výskumu, interpretácia výsledkov, vypracovanie záverov.
• Meranie – prisudzovanie číselných znakov javom alebo predmetom.

Stupnice merania

• Nominálna
• Poradová
• Intervalová

Rozhovor

• Rozhovor sa používa na nadviazanie kontaktu a zistenie informácií o skúmanej osobe.
• Druhy rozhovorov: podľa počtu skúmaných osôb (individuálny, skupinový), podľa stupňa voľnosti (štandardizovaný, voľný).

Dotazník

• Dotazník slúži na hromadné zisťovanie informácií od veľkého počtu ľudí.
• Formy dotazníkov: podľa spôsobu odpovedania (uzavretá forma, otvorená forma).
• Dotazník musí spĺňať kritériá platnosti a reliability.

Psychologické testy

• Metóda používaná na získavanie informácií pomocou rôznych typov testov, ktoré sa od seba líšia podľa rôznych kritérií.
• Formy testov: podľa počtu skúmaných osôb (individuálny, hromadný).
• Formy testov: podľa funkcií (testy výkonnosti, testy osobnosti, projektívne techniky).

Metóda analýzy produktov činnosti

• Metóda, ktorá vychádza z predpokladu, že každý produkt človeka v sebe odráža aspekt jeho osobnosti.
• Pramene analýzy produktov činnosti v školskom prostredí: zošity, výkresy, záznamy o výkonoch, verbálne a neverbálne prejavy.

Sociometrické metódy

• Metódy slúžiace na štúdium soc. vzťahov medzi jednotlivcami v skupine .
• Sú založené na rozhovore a poskytujú informácie o vzťahoch a postavení jednotlivcov v skupine.

Intimita klienta

• Dodržiavanie pravidiel ochrany dôvernosti.
• Dodržiavanie etických aspektov.
• Kontakt s nadriadenými orgánmi, rodičmi, lekárskymi a sociálnymi pracovníkmi.

Vývinové špecifiká psychodiagnostiky

• Psychický vývin detí je rýchlejší ako vývin dospelých, takže poznatky o ontogenezách detí sú nevyhnutné.
• Deti a dospievajúci sú závislí od sociálneho prostredia; tento faktor musí byť zohľadnený pri diagnostike.
• Deti sú unaviteľnejšie, čo ovplyvňuje pozornosť a výkon počas diagnostiky.
• Interpretácia výsledkov bude presná len pre vývinové obdobie v ktorom sa diagnostika robí.

Zásady psychodiagnostiky detí a mládeže

• Účelnosť a primeranosť postupu v závislosti na cieli diagnostiky.
• Holistický prístup (berie do úvahy všetky aspekty jednotlivca a jeho sociálneho prostredia).
• Hľadanie pozitívnych aspektov.
• Získanie informácií z viacerých zdrojov.
• Pracovný proces zohľadňuje životnú cestu dieťaťa.
• Zásady zohľadňujú zmeny kultúrneho prostredia, na ktoré sú testy prispôsobené.

Školská nespôsobilosť

• Prispôsobivé kritériá pre zisťovanie somatických, osobnostných a environmentálnych faktorov.

Diagnostika inteligencie

• Nesmie mať samoúčelný charakter.
• Účelom diagnostiky inteligencie je zistenie jej úrovne.

LPAD (Learning Potential Assessment Device)

• LPAD je metóda hodnotenia potenciálu učenia.
• Zameranie na procesy učenia a zmien.
• Hodnotenie procesu, nie len výsledku testu.

Bar-Ilanský obrázkový test

• Semi-projektívne interview, zamerané na zistenie vnímania dieťaťa, seba samého a sociálneho prostredia.
• Zamerané na zisťovanie sebaregulácie, motivácie, interpersonálnych vzťahov, schopnosti riešiť konflikty.

TSD-Z - Urbanov figurálny test tvorivého myslenia

• Test určený na hodnotenie tvorivosti.
• Vyhodnocovanie je založené na výsledkoch získaných kreslením.

SPAS (Dotazník sebapoňatia školskej úspešnosti detí)

• Dotazník určený na hodnotenie sebapoňatia školskej úspešnosti detí.
• Zameranie na pocity ohľadom seba a svojich schopností.

Kritériá a postup pre hodnotenie psychologickej diagnostiky

• Kritériá hodnotenia psychologickej diagnostiky (zohľadnenie aktuálnych kritérií a postupov).
• Hodnotenie zameraného na procesy a zmeny (nie len na výsledky).

TSV (Test sémantického výberu)

• Charakteristika metódy, založená na porovnávaní a asociovaní.
• Použiteľnosť v rôznych situáciách.
• Účastník volí obrázky v súvislosti so slovnými stimulmi.

Iné testové metódy vyvinuté v rámci psychologických testov.