Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO) PDF

**Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO)** - **Schumanov plán:** Navrhol vytvorenie spoločného trhu uhlia a ocele, ktorý podporilo šesť západoeurópskych krajín. - **Podpísanie zmluvy:** Zmluva bola podpísaná 18. apríla 1951 v Paríži a vstúpila do platnosti 27...

**Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO)** - **Schumanov plán:** Navrhol vytvorenie spoločného trhu uhlia a ocele, ktorý podporilo šesť západoeurópskych krajín. - **Podpísanie zmluvy:** Zmluva bola podpísaná 18. apríla 1951 v Paríži a vstúpila do platnosti 27. júla 1952. Platnosť trvala 50 rokov. - **Zakladajúce krajiny:** Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Taliansko. - **Ciele ESUO:** - Vytvorenie jednotného trhu pre oceľ, uhlie, koks, železnú rudu a šrot. - Zrušenie daňových a colných bariér na dovoz a vývoz týchto produktov. - Podpora ekonomickej spolupráce a zabránenie napätiu v Európe. - **Orgány ESUO:** - **Vysoký úrad:** Predstavoval nadnárodný model integrácie. - **Rada:** Mala rozhodovacie právomoci, odraz medzivládneho modelu spolupráce. - **Zhromaždenie:** Predchodca Európskeho parlamentu, zložené zo zástupcov parlamentov členských štátov. - **Súdny dvor:** Zabezpečoval právnu kontrolu. - **Úspechy:** - Podpora produkcie uhlia a ocele. - Rozvoj obchodnej spolupráce medzi členskými štátmi. - Ekonomické oživenie. - **Ďalší rozvoj integrácie:** Postupné rozšírenie integrácie na iné sektory (energetika, doprava, poľnohospodárstvo), keď začal klesať význam uhlia a ocele. - **Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS):** 1. **Vznik a kontext:** - Zmluva o založení EHS bola podpísaná 25. marca 1957 v Ríme v rámci Rímskych zmlúv. Zúčastnili sa jej rovnaké krajiny, ktoré stáli za Európskym spoločenstvom pre uhlie a oceľ (ESUO): Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. - Cieľom tejto zmluvy bolo prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi a rozšíriť integráciu aj na ďalšie ekonomické oblasti mimo uhlia a ocele. Európska integrácia sa tým stala širokospektrálnou. 2. **Hlavné ciele a princípy:** - **Harmonický rozvoj hospodárskej činnosti:** Dôraz sa kládol na vyvážený a rovnomerný hospodársky rast členských štátov. - **Vyrovnaný rast a stabilita:** Zmluva sa snažila vytvoriť podmienky pre vyrovnaný ekonomický rast a stabilitu, čo malo zvyšovať životnú úroveň v členských štátoch. - **Tesnejšie vzťahy:** EHS podporovalo hlbšiu spoluprácu nielen v ekonomických, ale aj politických oblastiach medzi členskými štátmi. 3. **Základné prvky:** - **Odstránenie colných bariér a kvót:** Zmluva vyžadovala zrušenie colných poplatkov a kvót medzi členskými štátmi, čo malo zjednodušiť obchodovanie a zvýšiť konkurencieschopnosť. - **Spoločný colný sadzobník:** Zavedenie jednotného colného systému voči tretím krajinám. Tento spoločný prístup mal zabrániť rozdielom v obchodných praktikách medzi členskými štátmi a tretími krajinami. - **Voľný pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu:** Tieto štyri základné slobody sa stali kľúčovými princípmi fungovania spoločného trhu. 4. **Spoločné politiky:** - **Poľnohospodárska a rybolovná politika:** Vzhľadom na dôležitosť poľnohospodárstva v mnohých členských štátoch zmluva ustanovila spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP) na podporu stability a konkurencieschopnosti poľnohospodárstva. - **Dopravná politika:** Spolupráca v oblasti dopravy mala zabezpečiť efektívne fungovanie dopravnej infraštruktúry a umožniť jednoduchší pohyb tovarov a osôb. 5. **Zriadenie inštitúcií:** - **Európska investičná banka (EIB):** Bola zriadená s cieľom poskytovať finančné zdroje na projekty, ktoré podporujú rozvoj a modernizáciu hospodárstiev členských štátov. - **Európsky sociálny fond:** Zameriaval sa na zlepšovanie životných podmienok a zamestnanosti, čím sa mal znižovať sociálny rozdiel medzi členskými štátmi. 6. **Dlhodobé ciele:** - **Colná únia:** Členské štáty sa zaviazali vytvoriť colnú úniu, ktorá by zrušila vnútorné colné bariéry a zároveň zaviedla spoločné clá voči tretím krajinám. - **Jednotný trh:** Zmluva predpokladala budovanie jednotného trhu, ktorý by zabezpečil voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu. - **Hospodárska súťaž:** Zmluva stanovila pravidlá hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, aby zabezpečila rovnaké podmienky pre všetkých aktérov a zabránila monopolom. 7. **Význam pre európsku integráciu:** - Zmluva o EHS sa považuje za základný kameň moderného procesu európskej integrácie. Ustanovila rámec pre postupné vytváranie hospodárskej a politickej únie, ktorá neskôr viedla k vzniku Európskej únie (EU). - Základné štyri slobody a spoločné politiky zavedené touto zmluvou dodnes tvoria jadro fungovania EÚ. 8. **Dlhodobý dopad:** - Zmluva viedla k vytvoreniu Európskeho jednotného trhu, ktorý je jedným z najväčších ekonomických priestorov na svete. - Iniciovala postupné zbližovanie hospodárskych, právnych a politických systémov členských štátov, čo malo pozitívny vplyv na stabilitu a prosperitu v Európe. Zmluva o založení EHS teda nielenže položila základ pre moderný spoločný trh, ale aj pre budovanie jednotnej Európy s hlbšou ekonomickou a politickou spoluprácou. **Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM):** 1. **Vznik a ciele:** - Zmluva o EURATOM bola podpísaná v Ríme 25. marca 1957 spolu so Zmluvou o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), čo znamenalo výrazný krok v rozvoji európskej integrácie. - Jej hlavným cieľom bolo koordinovať jadrový výskum a vývoj medzi členskými štátmi, podporovať mierové využívanie jadrovej energie a zabezpečiť energetickú nezávislosť členských krajín. 2. **Hlavné úlohy EURATOM:** - **Podpora a kontrola jadrového priemyslu:** Zmluva kládla dôraz na podporu rozvoja jadrovej energie, no zároveň stanovila prísne pravidlá na kontrolu využívania jadrových materiálov, aby sa zabránilo ich použitiu na vojenské účely. - **Ochrana zamestnancov a verejnosti:** Jedným z dôležitých aspektov bolo zabezpečenie ochrany pracovníkov jadrových elektrární a verejnosti pred účinkami radiácie. - **Zabezpečenie dodávok paliva:** Zmluva sa zaoberala otázkami dodávok jadrového paliva pre elektrárne a jeho bezpečnou ochranou. - **Výskum a vývoj:** Poskytovanie podpory pre výskum a vývoj v oblasti jadrovej energie patrilo medzi prioritné úlohy EURATOM. 3. **Inštitucionálne zmeny a zlúčenie:** - V roku 1967 došlo na základe Zlučovacej zmluvy k zlúčeniu inštitúcií troch európskych spoločenstiev (ESUO, EHS a EURATOM). Vytvorila sa spoločná Komisia a Rada, ktoré riadili rozhodovacie procesy týchto spoločenstiev. Toto zjednotenie uľahčilo koordináciu a fungovanie spoločných európskych politík. 4. **Budovanie jednotného trhu:** - EURATOM prispel k vytváraniu jednotného trhu nielen v oblasti jadrovej energie, ale aj v širšom kontexte európskej ekonomickej integrácie. - Vytvorenie colnej únie medzi členskými štátmi a odstránenie obchodných bariér bolo základom úspešného budovania jednotného európskeho trhu, ktorý sa podarilo dokončiť do 1. júla 1968. 5. **Stagnácia a euroskleróza:** - V 70. rokoch došlo k spomaleniu európskej integrácie (známej ako euroskleróza) v dôsledku ekonomických problémov, politických kríz (Luxemburský kompromis), menovej nestability a ropných šokov. Tento stav sprevádzal nárast inflácie, nezamestnanosti a zhoršenie obchodnej bilancie členských štátov. 6. **Jacques Delors a obnovenie integrácie:** - Začiatkom 80. rokov, pod vedením predsedu Európskej komisie Jacquesa Delorsa, došlo k obnoveniu procesu integrácie. Delors sa zameral na vytvorenie hospodárskej a menovej únie a rozšírenie integrácie na nové oblasti, ako napríklad sociálnu politiku a podporu mobility pracovnej sily. 7. **Biela kniha a Jednotný európsky akt:** - V roku 1985 Komisia pod vedením Delorsa vypracovala **Bielu knihu o vnútornom trhu**, ktorá identifikovala pretrvávajúce prekážky voľného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu a navrhla ich odstránenie. - Na základe tohto dokumentu bol v roku 1986 prijatý **Jednotný európsky akt**, ktorý bol prvou veľkou revíziou existujúcich zmlúv. Akt nadobudol platnosť 1. júla 1987 a stanovil konečný termín na dokončenie jednotného trhu na 31. december 1992. 8. **Štyri základné slobody a význam EURATOM:** - Jednotný európsky akt pripravoval pôdu pre zavŕšenie procesu vytvárania jednotného trhu a zavedenie štyroch základných slobôd: voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. - Zmluva o EURATOM hrala kľúčovú úlohu v zabezpečení energetickej bezpečnosti a rozvoja mierového využívania jadrovej energie, čo bolo dôležité pre stabilitu a nezávislosť Európy v oblasti energetiky. Maastrichtská zmluva z roku 1992 predstavuje kľúčový moment v procese európskej integrácie a vytvorenia modernej Európskej únie (EÚ). Zmluva nielenže transformovala **Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)** na **Európsku úniu**, ale tiež zaviedla novú štruktúru EÚ a posilnila niekoľko oblastí spolupráce medzi členskými štátmi. Tu sú niektoré dôležité aspekty a podrobnosti tejto zmluvy: **1. Trojpilierová štruktúra EÚ** Zmluva o Európskej únii zaviedla systém troch pilierov, ktorý vtedy rozšíril oblasti činnosti EÚ: - **Prvý pilier**: **Európske spoločenstvá** (EHS, ESUO a EURATOM). Tento pilier sa zaoberal hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi otázkami a bol spravovaný supranacionálnymi inštitúciami, ako sú Európska komisia a Európsky parlament. - **Druhý pilier**: **Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)**. Tento pilier posilnil spoluprácu v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnosti, čo umožnilo členským štátom EÚ koordinovať zahraničné záležitosti na medzinárodnej scéne. Napriek tejto spolupráci rozhodovanie zostávalo primárne v rukách jednotlivých národných vlád. - **Tretí pilier**: **Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV)**. Zameriaval sa na vnútornú bezpečnosť, boj proti zločinu, otázky prisťahovalectva a súdnictva. Tento pilier sa zameriaval na zabezpečenie väčšej spolupráce medzi políciou a justičnými orgánmi členských štátov. **2. Hospodárska a menová únia (HMÚ)** Maastrichtská zmluva vytvorila cestu k **hospodárskej a menovej únii**, ktorá znamenala zavedenie jednotnej meny -- **eura**. Tento proces prebiehal v troch fázach: - **Fáza 1**: Posilnenie koordinácie hospodárskych politík a zbližovanie hospodárskych výkonov členských štátov. - **Fáza 2**: Zriadenie **Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB)** a **Európskej centrálnej banky (ECB)**. Tieto inštitúcie sa stali zodpovednými za menovú politiku v eurozóne. - **Fáza 3**: Zavedenie **eura** a centralizovanie menovej politiky pod kontrolou ECB, ktorá začala fungovať ako centrálny orgán pre správu eura a rozhodovanie o menovej politike. Jednotná mena bola zavedená v roku 1999 pre transakcie na finančných trhoch a neskôr v roku 2002 ako fyzická mena v 12 členských štátoch. **3. Európske občianstvo** Maastrichtská zmluva zaviedla pojem **európske občianstvo**, ktoré občanom členských štátov poskytovalo nové práva: - **Právo voľného pohybu a pobytu** kdekoľvek v EÚ. - **Právo voliť a byť volený** v komunálnych voľbách a vo voľbách do Európskeho parlamentu v ktorejkoľvek členskej krajine. - **Právo na diplomatickú ochranu** v krajinách mimo EÚ, kde ich domovský štát nemá svoje zastúpenie. - **Právo na petície a sťažnosti** predkladané Európskemu parlamentu a európskemu ombudsmanovi. **4. Posilnenie inštitúcií a demokracie** Zmluva posilnila **Európsky parlament**, ktorý dostal väčšie právomoci v procese prijímania právnych predpisov. Bol zavedený **legislatívny postup spolupráce**, ktorý umožnil parlamentu väčší vplyv na rozhodnutia Rady EÚ. Tým sa zlepšila demokratická kontrola nad činnosťami EÚ. **5. Princíp subsidiarity** Maastrichtská zmluva zaviedla **princíp subsidiarity**, ktorý zabezpečuje, že rozhodnutia EÚ sa prijímajú čo najbližšie k občanom a že Únia zasahuje len v prípadoch, keď ciele nemožno dosiahnuť lepšie na národnej alebo miestnej úrovni. **6. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)** SZBP sa stala dôležitým nástrojom, prostredníctvom ktorého EÚ vystupovala jednotne na medzinárodnej scéne. Zavedením tejto politiky sa vytvorili základy pre spoločnú obranu a vojenské operácie v zahraničí, aj keď SZBP zostávala do veľkej miery pod kontrolou jednotlivých členských štátov, čo znamenalo, že nebolo dosiahnuté úplné zjednotenie týchto politík. **7. Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV)** Zmluva posilnila spoluprácu v boji proti zločinu, terorizmu a nelegálnej migrácii. Do tejto oblasti spadala aj politika týkajúca sa azylu, prisťahovalectva a justičnej spolupráce. **Záver** Maastrichtská zmluva bola jednou z najvýznamnejších zmien v histórii európskej integrácie, pretože transformovala Európske spoločenstvo na Európsku úniu a zaviedla nové mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi. Táto zmluva nielenže položila základy pre hospodársku a menovú úniu, ale zároveň poskytla občanom nové práva, posilnila inštitúcie a vytvorila širšiu politickú a hospodársku štruktúru pre budúcnosť EÚ. Amsterdamská zmluva, podpísaná 2. októbra 1997 a platná od 1. mája 1999, priniesla významné zmeny a doplnky k predchádzajúcim zmluvám o Európskej únii (EÚ) a Európskych spoločenstvách (ES). Predstavovala hlavnú revíziu Maastrichtskej zmluvy, ktorá sa snažila zvýšiť efektívnosť EÚ a pripraviť ju na ďalšie rozšírenie. Cieľom Amsterdamskej zmluvy bolo nielen zlepšiť fungovanie Únie, ale aj posilniť práva občanov a posunúť európsku integráciu na vyššiu úroveň. **Hlavné zmeny a opatrenia zavedené Amsterdamskou zmluvou:** **1. Odstránenie prekážok voľného pohybu a vytvorenie bezpečného územia** Amsterdamská zmluva sa zameriavala na **posilnenie slobody pohybu** osôb v rámci EÚ a na **vytvorenie bezpečného priestoru** s cieľom poskytnúť občanom vyššiu úroveň bezpečnosti. Zaviedla nové pravidlá v oblasti boja proti terorizmu, zločinu, drogám a nelegálnej migrácii, čo prispelo k vytvoreniu priestoru slobody, spravodlivosti a bezpečnosti. **2. Väčší dôraz na občanov a ich práva** Zmluva priniesla **bližší kontakt medzi EÚ a jej občanmi**. Priznávala väčší význam právam jednotlivca, ochrane ľudských práv a sociálnej spravodlivosti. Snaha o \"demokratizáciu\" Európskeho parlamentu viedla k posilneniu jeho úlohy v rozhodovacom procese, čím sa zvýšila transparentnosť a zodpovednosť EÚ voči svojim občanom. **3. Schengenské acquis** Jedným z kľúčových krokov bolo **začlenenie Schengenského acquis do právneho rámca EÚ a ES**. To znamenalo, že pravidlá voľného pohybu osôb medzi krajinami, ktoré pristúpili k Schengenskému dohovoru, sa stali súčasťou európskeho právneho systému. Táto integrácia prispela k lepšej koordinácii v oblasti vízovej, azylovej a prisťahovaleckej politiky. **4. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)** Zmluva kládla **dôraz na posilnenie úlohy EÚ na medzinárodnej scéne**. V rámci SZBP sa zlepšila koordinácia členských štátov v zahraničných záležitostiach a zahraničnej bezpečnostnej politike. Vytvorili sa nové nástroje na podporu mierových misií a obranyschopnosti. **5. Princíp flexibility** Jedným z inovatívnych prvkov Amsterdamskej zmluvy bol **princíp flexibility**, ktorý umožnil členským štátom spolupracovať pružnejšie v určitých oblastiach, ak nie všetky štáty chceli alebo boli pripravené sa zúčastniť. Tento princíp umožňoval menšiu skupinu členských štátov napredovať v určitej politike bez toho, aby ostatné štáty boli donútené sa zúčastniť. **6. Inštitucionálne reformy** Zmluva sa zaoberala aj **reformou inštitúcií EÚ**, aby boli lepšie pripravené na budúce rozširovanie Únie. Táto reforma zahŕňala **Európsky parlament**, **Radu**, **Európsku komisiu** a **Súdny dvor**, čím sa zvýšila ich efektívnosť a schopnosť reagovať na nové výzvy a potreby Únie. **Záver** Amsterdamská zmluva predstavovala krok k väčšej politickej integrácii a prispôsobeniu Európskej únie tak, aby bola schopná lepšie reagovať na požiadavky občanov a globálne výzvy. Zjednotila rôzne politiky, posilnila práva občanov a vytvorila efektívnejšie mechanizmy na riešenie otázok bezpečnosti a spravodlivosti. Zmluva z Nice, podpísaná 26. februára 2001 a platná od 1. februára 2003, priniesla zásadné zmeny vo fungovaní Európskej únie (EÚ) a pripravila ju na rozšírenie v roku 2004, keď do nej vstúpilo desať nových členských krajín. Hlavným cieľom tejto zmluvy bolo reformovať inštitúcie EÚ a zefektívniť rozhodovací proces v kontexte rozširovania Únie. **Kľúčové body Zmluvy z Nice:** **1. Reforma inštitúcií EÚ** Zmluva výrazne upravila štruktúru európskych inštitúcií: - **Európsky parlament** získal viac poslancov, pričom ich počet sa zvýšil na 732. - **Európska komisia** zaviedla princíp, že každá členská krajina bude mať jedného komisára. - **Súdny dvor Európskych spoločenstiev** bol rovnako upravený, aby mal každá krajina svojho zástupcu. - Posilnili sa **právomoci predsedu Európskej komisie**. **2. Zmena systému hlasovania** Zmluva z Nice zaviedla zásadné zmeny v hlasovacích pravidlách: - **Kvalifikovaná väčšina** nahradila jednomyseľné rozhodovanie v mnohých oblastiach, čo uľahčilo prijímanie rozhodnutí. - Zaviedol sa princíp **dvojitej väčšiny** -- na prijatie zákona muselo hlasovať 55 % členov Rady, ktoré zastupovali aspoň 65 % obyvateľstva EÚ. - Zmenilo sa **prerozdelenie hlasov** medzi štátmi v Rade, čo reflektovalo nové členstvo a demografické rozdiely medzi členskými štátmi. **3. Príprava na rozšírenie** Zmluva z Nice bola zásadná pre **prípravu na vstup nových členských štátov**. Na samite v Nice bol prijatý časový plán rozširovania, pričom cieľom bolo uzavrieť prístupové rokovania do konca roku 2002, aby sa nové krajiny mohli zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Tento plán sa úspešne naplnil, keď sa 1. mája 2004 EÚ rozšírila o desať nových členov: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. **4. Zaniknutie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO)** Zmluva z Nice tiež riešila otázku zániku **Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO)** v roku 2002 a presunula jeho agendu na Európske spoločenstvo. **5. Samit v Laekene a deklarácia o budúcnosti EÚ** Na samite v Laekene v decembri 2001 bola prijatá **Deklarácia o budúcnosti Únie**, ktorá zdôraznila potrebu demokratizácie EÚ, posilnenie jej úlohy v globalizovanom svete a lepšiu odpoveď na požiadavky občanov. Zároveň sa dohodlo, že sa pripraví medzivládna konferencia zameraná na ďalšiu reformu inštitúcií a kompetencií EÚ, čo viedlo k neskoršiemu prijatiu Zmluvy o ústavnej zmluve a následnej Lisabonskej zmluvy. **Rozšírenie EÚ v roku 2004 a 2007** Po podpísaní Zmluvy o pristúpení k EÚ v roku 2003 v Aténach vstúpilo 1. mája 2004 desať nových krajín do EÚ. Táto udalosť sa označuje ako **najväčšie rozšírenie EÚ** a predstavovala historický krok smerom k znovuzjednoteniu Európy po studenej vojne. Následne, v roku 2007, sa EÚ rozšírila o Bulharsko a Rumunsko, čo sa často považuje za samostatnú etapu rozširovania. Zmluva z Nice tak zohrala kľúčovú úlohu v transformácii EÚ na pripravenú a rozšírenú politickú a hospodársku úniu, schopnú čeliť novým výzvam a prispôsobiť sa širšej škále členských krajín. **Lisabonskej (Reformnej) zmluve** 1. **Úvod a kontext**: - Po neúspechu Zmluvy o Ústave pre Európu v roku 2004, ktorá sa snažila o zásadnú reformu štruktúry a fungovania EÚ, vzniklo rozčarovanie. Zástupcovia inštitúcií EÚ a členských štátov prehodnocovali, ako zlepšiť vzťah medzi EÚ a jej občanmi. - Posledné rozšírenie EÚ o krajiny strednej a východnej Európy zvýraznilo potrebu reformy zmluvného rámca a inštitúcií, aby EÚ lepšie reagovala na výzvy moderného sveta. 2. **Zrodenie Lisabonskej zmluvy**: - Po obdobiach diskusií, ktoré sa konali na viacerých samitoch a konferenciách, bol v roku 2007 pod Nemeckým a Portugalským predsedníctvom predložený návrh Lisabonskej zmluvy. Tento návrh bol vytvorený ako kompromis, ktorý mal zohľadniť požiadavky rôznych členských krajín. - Zmluva bola schválená na samite v Lisabone v októbri 2007 a vstúpila do platnosti 1. decembra 2009. 3. **Charakteristika zmluvy**: - Lisabonská zmluva je považovaná za reformnú, ktorá reviduje existujúce zmluvy (Zmluva o EÚ a Zmluva o založení ES), avšak nie je to ústavný dokument. - Jej význam spočíva v tom, že zjednodušuje a modernizuje právny rámec EÚ, a to s cieľom posilniť demokratickú legitimitu a efektívnosť rozhodovacích procesov. 4. **Ciele Lisabonskej zmluvy**: - Posilnenie demokratickej legitimacy a účinnosti EÚ ako celku, predovšetkým v oblasti zahraničnej politiky. - Zlepšenie transparentnosti a súdržnosti rozhodovacích procesov v EÚ, aby sa lepšie prispôsobila potrebám a očakávaniam občanov členských štátov. 5. **Šesť hlavných oblastí zmluvy**: - **Spoločné ustanovenia**: - Odkazy na základné hodnoty, ako sú humanizmus, demokracia a ľudská dôstojnosť. - Zásady subsidiarity a proporcionality. - **Demokratické zásady**: - Posilnenie úlohy Európskeho parlamentu ako zastupiteľskej inštitúcie. - Právo občanov iniciovať legislatívne návrhy formou petícií (právo iniciatívy). - Posilnenie úlohy národných parlamentov v rámci EÚ. - **Inštitúcie**: - Prehľad inštitucionálneho systému EÚ: počet poslancov v EP, systém dvojitej väčšiny v Rade, posilnenie úlohy predsedu Komisie a inštitucionalizácia Európskej rady. - Zavedenie postu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. - **Posilnená spolupráca**: - Podmienky na umožnenie spolupráce medzi členskými štátmi v určitých oblastiach, ak nedochádza k dohode na úrovni EÚ. - **Vonkajšia činnosť**: - Nové ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, posilnenie činnosti EÚ na medzinárodnej scéne a jej vzťahov s tretími krajinami. - **Záverečné ustanovenia**: - Právna subjektivita EÚ v medzinárodnom práve. - Možnosť revízie zmluvy na návrh členského štátu. - Ustanovenia týkajúce sa prístupových procesov a podmienok vystúpenia z EÚ. 6. **Podstatné zmeny oproti Ústavnej zmluve**: - Rušenie pojmu „ústava" a zrušenie ustanovení o symboloch EÚ. - Zlúčenie trojpilierového systému EÚ do jedného rámca, čím sa zjednodušil organizačný model. - Zrušenie funkcie „ministra zahraničných vecí" a nahradenie ju pojmom „vysoký predstaviteľ". 7. **Nové pojmy a politiky**: - Nové oblasti, ako energetická politika a klimatické zmeny, získavajú význam v kontexte EÚ. - Posilnenie európskeho občianstva a iniciatívy občanov EÚ. - Deklarácia EÚ ako samostatného subjektu medzinárodného práva, čo posilňuje jej postavenie na globálnej scéne. 8. **Platnosť zmluvy**: - Lisabonská zmluva je historickým dokumentom, ktorý prispel k transformácii EÚ a poskytol nové nástroje a rámce pre efektívnejšie a demokratickejšie fungovanie Únie. **Záver** Lisabonská zmluva reprezentuje významný krok vpred pre Európsku úniu, pretože sa snaží zlepšiť jej účinnosť a transparentnosť, čím sa zvyšuje aj dôvera občanov. Snaží sa o to, aby EÚ bola schopná efektívne reagovať na súčasné výzvy a potreby, zatiaľ čo zachováva základné hodnoty a princípy, na ktorých je EÚ postavená. **Prvé integračné zoskupenia v Európe v 50. rokoch 20. storočia** **1. Haagsky kongres (1948)** - **Miesto a čas:** Kongres sa konal v máji 1948 v Haagu. - **Účastníci:** Zúčastnilo sa množstvo organizácií a skupín z rôznych krajín. - **Hlavné témy:** - Proklamácia idey jednotnej Európy. - Diskusia o rôznych formách spolupráce medzi európskymi štátmi. - Určenie hlavných línií a rozsahu integračného procesu. - **Výsledky:** Kongres bol významným impulzom na podporu európskej spolupráce a integrácie, pričom položil základy pre neskoršie integračné projekty. **2. Európska integrácia** - **Definícia:** Proces formovania medzivládnej spolupráce, ktorý zahŕňa všetky formy spolupráce medzi európskymi štátmi. - **Formy spolupráce:** - Tradičná medzištátna spolupráca. - Zakladanie nadštátnych organizácií, ktoré fungujú nezávisle od národných vlád. - **Dôležité body:** Integrácia sa začala viac formálne vytvárať až so vznikom Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, ktoré umožnilo užšiu ekonomickú spoluprácu medzi členskými štátmi. **3. Schumanov plán (1950)** - **Autor:** Jean Monnet, francúzsky štátnik a ekonomický expert. - **Cieľ:** Zapojenie Nemecka do európskej integrácie a odstránenie jeho hrozby ako potenciálneho agresora. - **Hlavné prvky plánu:** - Vytvorenie spoločného trhu pre uhlie a oceľ. - Správa tohto trhu nezávislými nadnárodnými orgánmi. - Sektorová integrácia mala podporiť hospodársky rozvoj členských krajín a zlepšiť ich vzájomné vzťahy. - **Politický kontext:** Plán bol predložený ako spôsob, ako stabilizovať situáciu v povojnových Európe a vytvoriť novú dynamiku vo vzťahoch medzi Francúzskom a Nemeckom. **4. Založenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO)** - **Podpis Zmluvy o ESUO:** Dňa 18. apríla 1951 bola podpísaná Zmluva o ESUO v Paríži. - **Zakladajúce štáty:** Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Taliansko. - **Ciele a výsledky:** - Vytvorenie spoločného trhu s uhlím a oceľou, čo malo za následok zvýšenie produkcie týchto surovín. - Rozvoj obchodnej spolupráce medzi členskými štátmi, čo prispelo k celkovému hospodárskemu rastu. - Zabezpečenie politickej stability a spolupráce po druhej svetovej vojne. **5. Inštitucionálna štruktúra ESUO** - **Nadnárodný orgán:** Vysoký úrad, ktorý spravoval zverenú oblasť bez ďalšieho vplyvu členských štátov. - **Kontrolné mechanizmy:** - **Zhromaždenie:** Predchodca dnešného Európskeho parlamentu, ktorý kontroloval rozhodnutia Vysokého úradu. - **Súdny dvor:** Nezávislý súdny orgán zabezpečujúci dodržiavanie zmlúv a regulácií. - **Rada:** Získala rozhodovaciu právomoc, čím zabezpečila, aby sa zohľadnili záujmy členských štátov. - **Obavy malých krajín:** Malé krajiny (Belgicko, Holandsko, Luxembursko) mali obavy o zohľadnenie svojich záujmov v rámci rozhodovacích procesov, čo viedlo k dohodám o inštitucionálnej štruktúre. **6. Dopady vzniku ESUO** - **Politická stabilita:** Prispelo k urovnaniu povojnových vzťahov medzi víťaznými a porazenými štátmi. - **Rozvoj dialógu:** Otvorilo sa široké politické dialóg medzi západoeurópskymi krajinami, čo vytvorilo základy pre neskoršie politické a hospodárske integrácie. - **Ekonomické výhody:** Zlepšila sa hospodárska výkonnosť členských krajín vďaka rozvoju obchodnej spolupráce a zvýšeniu produkcie kľúčových surovín. **7. Veľká Británia** - **Postoj:** Veľká Británia sa do európskeho integračného procesu nezapojila, pretože mala pochybnosti o výhodnosti nadnárodného zjednocovania. - **Účasť v Spaakovom prípravnom výbore:** Britské predstavenstvo sa zúčastnilo skôr na formálnej diplomatickej úrovni, čo naznačuje ich rezervovaný prístup k integrácii. **Zhrnutie** Prvé integračné zoskupenia, ako ESUO, predstavovali zásadný krok k európskej integrácii a hospodárskej spolupráci. Schumanov plán a založenie ESUO zohrali kľúčovú úlohu v stabilizácii politických a ekonomických vzťahov v povojnovom období, pričom vytvorili základ pre neskoršie formovanie Európskej únie a jej inštitúcií. Zároveň odhalili rozdielne prístupy jednotlivých štátov k integrácii, čo sa prejavilo v postavení Veľkej Británie a jej skeptickom prístupe k nadnárodným zoskupeniam. **Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu (EURATOM) a Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)** **1. Pozadie a potreba integrácie** - **Hospodárske oblasť:** Počas 50. rokov 20. storočia sa ukázalo, že existujúce európske organizácie nie sú schopné realizovať integráciu v oblasti hospodárstva. To viedlo k presunu rokovaní na pôdu inštitúcií Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO). - **Fokus na sektorovú integráciu:** Diskusie sa zameriavali na prehlbovanie integrácie v rôznych oblastiach, vrátane dopravy, poľnohospodárstva a najmä jadrovej technológie. **2. Rímske zmluvy (1957)** - **Dátum a miesto:** 27. marca 1957 v Ríme. - **Podpísané zmluvy:** 1. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiu (EURATOM). 2. Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS). **3. Ciele EURATOM** - **Spoločný trh s nukleárnymi materiálmi:** EURATOM sa zameriava na vytvorenie spoločného trhu s jadrovými materiálmi a ich mierové využitie. - **Kontrola a evidencia:** Kontroloval použitie zakúpených jadrových materiálov a evidoval ich pohyb. - **Podpora výskumu a bezpečnosti:** Zabezpečoval rozvoj výskumu v oblasti jadrovej energie, stanovoval nástroje na ochranu zdravia a zabezpečenie jadrovej bezpečnosti. **4. Ciele EHS** - **Vytvorenie spoločného trhu:** Cieľom EHS bolo odstránenie rozdielov medzi hospodárskymi politikami členských štátov a podpora harmonického rozvoja hospodárskych činností. - **Hospodársky rast:** EHS mal za cieľ zabezpečiť nepretržitý a vyvážený rast hospodárstva členských krajín, zvyšovať životnú úroveň a posilniť ekonomické väzby medzi nimi. - **Prvé fázy integrácie:** - Vytvorenie zóny voľného obchodu. - Spoločný colný sadzobník. - Zavedenie spoločných obchodných politík voči tretím krajinám. - Zabezpečenie fungovania colnej únie a odstránenie prekážok vo voľnom pohybe tovaru, osôb, služieb a kapitálu. **5. Prenos právomocí na nadnárodnú úroveň** - **Dôležité politiky:** Členské štáty preniesli časť svojich rozhodovacích právomocí na nadnárodnú úroveň v nasledujúcich oblastiach: - **Poľnohospodárstvo a rybolov:** Spoločná poľnohospodárska politika a politika rybolovu. - **Doprava:** Spoločná dopravná politika. - **Hospodárska súťaž:** Politika ochrany hospodárskej súťaže. - **Daňové a právne predpisy:** Zbližovanie právnych predpisov na zabezpečenie fungovania spoločného trhu. - **Hospodárske a sociálne politiky:** Politika konjunktúry, platobnej bilancie a sociálna politika. **6. Zriadenie inštitúcií** - **Európska investičná banka:** Vznikla na podporu hospodárskeho rozvoja poskytovaním výhodných úverov členským štátom. - **Európsky sociálny fond:** Založený ako základ pre koordináciu sociálnej politiky členských krajín, čím sa posilnil sociálny rozvoj a zlepšila životná úroveň obyvateľov. **Zhrnutie** Založenie EURATOM a EHS v rámci Rímskych zmlúv v roku 1957 predstavovalo významný krok k integrácii Európy v oblastiach jadrovej energie a hospodárstva. Tieto inštitúcie umožnili členským štátom spolupracovať na spoločných politikách a prispeli k vytvoreniu jednotného trhu, ktorý by zlepšil hospodársku stabilitu a rast v Európe. Taktiež prenos rozhodovacích právomocí na nadnárodnú úroveň pomohol odstrániť prekážky vo vzájomnej spolupráci a umožnil členským štátom efektívnejšie reagovať na výzvy v hospodárskej a sociálnej oblasti. **mluva o Európskej únii (Maastrichtská zmluva)** **1. Úvod a význam** - **Dátum podpísania:** 1992 - **Dátum nadobudnutia platnosti:** 1993 - **Kľúčový míľnik:** Zmluva o Európskej únii (EÚ) je významným krok v procese európskej integrácie, ktorý transformoval politickú a hospodársku spoluprácu medzi členskými štátmi. **2. Trojpilierová štruktúra** - Zmluva zaviedla trojpilierovú štruktúru: 1. **1. pilier:** Pôvodné spoločenstvá (EHS, ESUO, EURATOM) -- hospodárska integrácia. 2. **2. pilier:** Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika -- zameraná na politické aspekty a medzinárodné vzťahy. 3. **3. pilier:** Politika v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí -- zameraná na spoluprácu v otázkach spravodlivosti, azylu a prisťahovalectva. **3. Nové ciele EÚ** - **Vyvážený a trvalo udržateľný hospodársky a sociálny pokrok:** - Vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc. - Posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti. - Zavedenie hospodárskej a menovej únie s jednotnou menou (euro). - **Medzinárodná identita:** - Potvrdenie identity EÚ na medzinárodnej scéne. - Realizácia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vrátane budúceho vymedzenia obrannej politiky. - **Ochrana práv a záujmov občanov:** - Zavedenie občianstva Únie, čo posilňuje práva občanov členských štátov. - **Úzka spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí:** - Zameranie sa na koordináciu vízovej, prisťahovaleckej a azylovej politiky. - Spolupráca súdov členských štátov. **4. Nové oblasti spolupráce** Zmluva otvorila nové oblasti spolupráce medzi členskými štátmi, vrátane: - Priemyselnej politiky - Transeurópskych sietí - Verejného zdravia - Ochrany spotrebiteľa - Všeobecného a odborného vzdelávania a mládeže - Kultúry - Rozvojovej spolupráce **5. Zásada subsidiarity** - **Definícia:** Zásada subsidiarity znamená, že EÚ koná iba v oblastiach, ktoré nie sú výlučne v právomoci členských štátov, a kde je akcia na úrovni EÚ efektívnejšia. - **Praktické uplatnenie:** - Rozhodovanie v oblastiach jasne uvedených v zmluvách. - Pokiaľ zmluvy neuvádzajú konkrétnu oblasť, rozhodovanie by malo prebiehať na úrovni, ktorá je najvýhodnejšia (lokálna, národná, európska). - Cieľom je, aby rozhodnutia boli čo najbližšie k občanom. - **Príklad - Vzdelávanie:** - EÚ sa nezapája do schvaľovania jednotného vzdelávacieho systému pre všetky členské štáty. - Namiesto toho podporuje a uľahčuje výmeny a spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami. **6. Spolupráca a koordinácia** - **Úloha inštitúcií:** EÚ inštitúcie by mali pôsobiť ako sprostredkovatelia a koordinátori, pričom zachovávajú právomoci na národnej úrovni. - **Osobitná pozornosť:** Ak sa ciele ťažko dosahujú na národnej úrovni, právomoc sa môže preniesť na európsku úroveň. **7. Vzájomná závislosť inštitúcií** - **Funkčnosť:** Bezproblémové fungovanie inštitúcií EÚ je zásadné pre zachovanie záujmov a účelov Únie. - **Osobitný trend:** Existuje riziko, že sa vnímanie integrácie posunie k väčšej spolupráci medzi vládami, čo by mohlo oslabiť celkový integračný proces. **Zhrnutie** Maastrichtská zmluva bola kľúčovým krokom v posilnení európskej integrácie, rozšírení právomocí EÚ a zavedení nových oblastí spolupráce. Zásada subsidiarity zabezpečuje, že rozhodnutia sú prijímané na úrovni, ktorá je najefektívnejšia pre občanov, pričom sa snaží o zachovanie národných tradícií a praktík. Napriek pokroku v integrácii sa v súčasnosti objavujú výzvy, ktoré si vyžadujú opätovné zamyslenie nad smerovaním a štruktúrou spolupráce v EÚ. **Charta základných práv Európskej únie** **1. Úvod** - **Dátum prijatia:** 7. decembra 2000 na samite v Nice, Francúzsko. - **Skupina vypracovateľov:** 62 predstaviteľov národných vlád, Európskej komisie, Európskeho parlamentu a národných parlamentov pod vedením bývalého nemeckého prezidenta Romana Herzoga. - **Účel:** Charta predstavuje ucelený katalóg základných práv a slobôd v rámci EÚ, ktorý bol predtým iba čiastočne zakotvený v Zmluve o EÚ (čl. 6). **2. Právny základ** - **Zásady:** EÚ je založená na princípoch slobody, demokracie a právneho štátu, s dôrazom na rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd. - **Odkaz na:** Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 4. novembra 1950. **3. Kapitoly Charty** Charta je rozdelená do siedmich hlavných kapitol, pričom každá kapitola sa zameriava na rôzne aspekty ľudských práv: - **Kapitola I: Dôstojnosť** - Právo na život - Právo na osobnú integritu - Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania - Zákaz otroctva a nútených prác - **Kapitola II: Sloboda** - Právo na osobnú slobodu a bezpečnosť - Rešpektovanie súkromného a rodinného života - Ochrana osobných údajov - Právo na manželstvo a založenie rodiny - Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva - Sloboda vyjadrovania a informácií - Právo na vzdelanie - Sloboda výberu povolania a právo na výkon práce - Právo na azyl a ochrana pri vysťahovaní - **Kapitola III: Rovnosť** - Rovnosť pred zákonom - Zákaz diskriminácie - Práva dieťaťa a starých ľudí - Integrácia osôb so zdravotným postihnutím - **Kapitola IV: Solidarita** - Právo na kolektívne vyjednávanie a ochranu pred neoprávneným prepustením - Zákaz detskej práce - Právo na primerané a spravodlivé pracovné podmienky - Ochrana životného prostredia - **Kapitola V: Občianske práva** - Právo voliť a byť volený - Právo na dobrú správu - Právo na prístup k dokumentom a ombudsmanovi - Sloboda pohybu - **Kapitola VI: Súdne práva** - Právo na účinný prostriedok a spravodlivý proces - Prezumpcia neviny a právo na obhajobu - Zásady zákonnosti a proporcionality trestných činov - **Kapitola VII: Všeobecné ustanovenia** - Rozsah garantovaných práv - Zákaz zneužívania práv **4. Právna povaha a aplikovateľnosť** - **Charakter:** Charta má skôr politický a morálny charakter, čo znamená, že nie je právne záväzná. - **Obmedzenia:** Orgány EÚ nemajú právomoc zasahovať do rozhodnutí členských štátov v oblasti ochrany ľudských práv. **5. Úloha Charty** - **Nová dimenzia ochrany:** Charta má poskytnúť rámec pre ochranu základných práv pri prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú práva jednotlivcov. - **Zameranie:** Cieľom je posilniť ochranu práv občanov EÚ a zabezpečiť, aby rozhodovania inštitúcií EÚ zohľadňovali tieto práva. **Zhrnutie** Charta základných práv Európskej únie je základným dokumentom, ktorý zaisťuje široké spektrum ľudských práv a slobôd v rámci EÚ. Je dôležitým krokom v ochrane práv občanov a stanovuje rámec pre politiku a rozhodovanie v EÚ, aj keď nie je právne záväzná. **Lisabonská (reformná) zmluva** **1. Úvod** - **Dátum podpisu:** 2007 - **Nadobudnutie platnosti:** 1. decembra 2009 - **Cieľ:** Lisabonská zmluva predstavuje posledné štádium vývoja zmluvnej základne Európskej únie, prevzala väčšinu ustanovení z neústavnej Zmluvy o Ústave pre Európu, avšak je to novela existujúceho primárneho práva EÚ. **2. Proces ratifikácie** - **Írsko:** - Prvé referendum (12. júna 2008) -- zmluva odmietnutá. - Druhé referendum (2. októbra 2008) -- zmluva schválená. **3. Zmeny a doplnenia** - **Zmeny:** - Lisabonská zmluva mení a dopĺňa Zmluvu o Európskej únii. - Mení Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. **4. Zmluvná základňa EÚ podľa Lisabonskej zmluvy** Podľa Lisabonskej zmluvy zmluvná základňa EÚ zahŕňa: 1. **Zmluva o Európskej únii (Zmluva o EÚ)** 2. **Zmluva o fungovaní Európskej únie (Zmluva o fungovaní EÚ)** 3. **Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM)** **5. Publikovanie** - **Konsolidované znenie:** - Zmluva o EÚ a Zmluva o fungovaní EÚ boli zverejnené v Úradnom vestníku EÚ C83 dňa 30. marca 2010. - Konsolidované znenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu bolo zverejnené v Úradnom vestníku EÚ C84 dňa 30. marca 2010. **6. Hlavné ciele Lisabonskej zmluvy** - **Zefektívnenie rozhodovania:** Posilnenie úlohy Európskeho parlamentu a posun k spolurozhodovaniu medzi ním a Radou EÚ. - **Demokratizácia:** Zlepšenie demokratickej legitimity EÚ a zameranie na aktívne zapojenie občanov. - **Jednotnejšia vonkajšia politika:** Zosúladenie vonkajších a bezpečnostných politík EÚ. - **Princíp subsidiarity:** Posilnenie princípu subsidiarity, ktorý stanovuje, že rozhodovanie by malo prebiehať čo najbližšie k občanom. **Zhrnutie** Lisabonská zmluva je významný krok v integrácii Európskej únie, ktorý mení a dopĺňa existujúce zmluvy a zaisťuje väčšiu transparentnosť a efektívnosť v rozhodovacom procese EÚ. Schválenie zmluvy Írskom po počiatočnom odmietnutí ukazuje na komplexnosť a dôležitosť európskej integrácie. 4o mini **Zlučovacia zmluva** **1. Úvod** - **Dátum podpisu:** 8. apríla 1965 - **Nadobudnutie platnosti:** 1. júla 1967 - **Cieľ:** Zlučovacia zmluva spojila tri existujúce európske spoločenstvá (EHS, ESUO, EURATOM) do jedného celku. **2. Kontext a pozadie** - **Predchádzajúce spoločenstvá:** - **Európske hospodárske spoločenstvo (EHS):** Založené Rímskymi zmluvami (1957) na vytvorenie spoločného trhu. - **Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO):** Založené Schumanovou deklaráciou (1950) na zabezpečenie mieru a hospodárskej spolupráce. - **Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM):** Založené Rímskymi zmluvami na koordináciu atómovej energie. **3. Obsah zmluvy** - **Zlučovanie inštitúcií:** Zlučovacia zmluva vytvorila spoločné inštitúcie pre všetky tri spoločenstvá: - **Európsky parlament:** Spoločné zloženie a rozšírené právomoci. - **Európska komisia:** Jedna Komisia pre všetky tri spoločenstvá. - **Rada Európskej únie:** Spojená rada, ktorá zastupuje členské štáty. - **Právny rámec:** Zlučovacia zmluva stanovila právny rámec pre jednotný trh a vytvorenie integračných mechanizmov. **4. Hlavné ciele** - **Efektivita a fungovanie:** Zlučovacia zmluva mala za cieľ zefektívniť fungovanie inštitúcií EÚ a zjednodušiť procesy. - **Hospodárska integrácia:** Podporovať hospodársku integráciu a spoluprácu medzi členskými štátmi. - **Politická integrácia:** Posilniť politickú dimenziu európskej spolupráce. **5. Dôsledky a význam** - **Zlepšenie spolupráce:** Zlučovacia zmluva prispela k lepšej spolupráci medzi členskými štátmi a rozvoju európskej integrácie. - **Vytvorenie základov:** Uložila základy pre ďalší rozvoj EÚ a následné zmluvy, ako napríklad Maastrichtská zmluva a Lisabonská zmluva. - **Posilnenie európskej identity:** Zlučovacia zmluva prispela k posilneniu európskej identity a pocitu spolupatričnosti medzi občanmi EÚ. **Zhrnutie** Zlučovacia zmluva bola kľúčovým krokom v histórii európskej integrácie, ktorý spojil tri existujúce spoločenstvá a zjednotil ich inštitúcie pod jednou strechou. Tento krok posilnil hospodársku a politickú integráciu v Európe a položil základy pre budúce rozširovanie a prehlbovanie spolupráce v rámci EÚ. 4o mini