Teória štátu a práva

**ŠTÁTOVEDA** **I. SPOLOČNOSŤ. SPOLOČENSTVO. ŠTÁT** -- pojmy uvedené v nadpise nie sú pojmami právnej kategórie, pretože význam majú predovšetkým v iných vedách spoločenskej praxe (sociológia a pod.), avšak práve cez nich sa dostaneme k občianskej spoločnosti. Pojem spoločnosť je širším než spoloč...

**ŠTÁTOVEDA** **I. SPOLOČNOSŤ. SPOLOČENSTVO. ŠTÁT** -- pojmy uvedené v nadpise nie sú pojmami právnej kategórie, pretože význam majú predovšetkým v iných vedách spoločenskej praxe (sociológia a pod.), avšak práve cez nich sa dostaneme k občianskej spoločnosti. Pojem spoločnosť je širším než spoločenstvo, pretože v rámci spoločnosti môže existovať niekoľko spoločenstiev. **[História spoločnosti. Prechod k občianskej spoločnosti]** -- Aristoteles nazýva spoločenstvo *koinonia*, Cicero *societas.* Prvýkrát sa s pojmom **občianska spoločnosť** stretávame až u G. F. W. Hegela. V prvých dvoch typoch spoločnosti (sociálno-ekonomických formácií) podľa marxistickej filozofie nemožno hovoriť o dualite medzi štátom a občianskou spoločnosťou, lebo tieto splývali v jeden pojem. V otrokárskej spoločnosti tu bol vzťah medzi otrokárom a otrokom na princípe subordinácie, teda otrokár disponoval štátnou i ekonomickou mocou. Podobne to boli i vo feudalizme. Avšak v období, v ktorom žil Hegel, začínajú svetom otriasať buržoázne revolúcie. Do času buržoáznych revolúcií bola otvorene hlásaná nerovnosť, avšak presadenie požiadaviek revolúcie (sloboda -- rovnosť -- bratstvo) daný stav menilo. Odteraz je otvorene hlásaná rovnosť, avšak nikdy nie rovnosť sociálna. Právo nám sociálnu rovnosť neutvára, ba práve naopak, podieľa sa na sociálnej nerovnosti. Právo nám garantuje len rovnosť pred zákonom. Ani sloboda nie je absolútna. -- v období buržoáznych revolúcií je teda nastolený dualizmus ekonomickej i politickej moci, oddelenosť štátu od spoločnosti. Štátna moc je odteraz nezávislá. Vzťahy štátu a občianskej spoločnosti môžu byť odteraz trojaké: 1\) **len vzťah štátu** (napr. NR SR navrhuje kandidátov na sudcov Ústavného súdu) 2\) **vzťahy vnútri spoločnosti** (napr. je len mojou vecou, čo budem robiť v nedeľu poobede) 3\) **vzťahy štátu a spoločnosti** (napr. adopcie). Tu môžu existovať 2 krajné prípady: a\) *krajný liberalizmus* -- štát má byť podľa tejto filozofie len **„nočným strážcom"**. Tu je spoľahnutie nato, že všetko si vyrieši občianska spoločnosť. Decentralizovaný štát. b\) *etatizmus -- dirigizmus -- paternalizmus --* spoľahnutie nato, že štát vyrieši všetko. Centralizovaný štát -- dnes ekonomickú moc držia nadnárodné spoločnosti, ekonomika diktuje politike, ekonomický vládca už nemusí a ani by nemal byť predstaviteľom štátu. -- občianska spoločnosť je podľa K. R. Poppera v protiklade k zatvorenej spoločnosti spoločnosťou otvorenou, takou, ktorá uznáva pluralizmus: 1\) **duchovný** (Čl. 1 Ústavy) 2\) **politický** (Čl. 31 Ústavy -- slobodná súťaž politických síl) 3\) **ekonomický** (Čl. 55 Ústavy -- podpora slobodnej súťaže) -- pojem „demokracia" v období antiky znamenal striedavo vládnuť a striedavo poslúchať (Aristoteles). Pekná myšlienka, ale dnes už asi nemožná. **[Štát]** -- štát je fiktívny pojem. Umelo ho vytvorila štátoveda, pretože reálne existuje asi 200 štátov. Štátoveda vytvorí spoločný pojem, teda spojí to, čo majú všetky štáty spoločné. Štáty teda nie sú rovnaké a v mnohom sa líšia. -- základom slová štát je latinské slovo *status,* čo značí stav. Gréci a Rimania slovo „štát" síce nepoznali, ale poznali jeho znaky: 1\) **územie (územný prvok) --** u Grékov sa nazýval znamenal *polis* (Atény, Sparta, Korint, Plataje atď.), čo značí „spoločenstvo slobodných občanov na slobodnom území". Od slova *polis* poznáme odvodené slová *politea* (forma vlády) i *politia* (správa vecí verejných). U Rimanov sa tento prvok nazýval *civitas* 2\) **ľudí (personálny prvok) --** u Grékov, konkrétne v diele Herodota, sa nazýval *pragmata ton panton.* U Rimanov sa nazýval *res publica* (vec verejná) v protiklade k *res privata* (vec súkromná). 3\) **moc (mocenský prvok)** -- u Grékov sa nazýval *hé arché, hé koirania, to kratos.* *--* prvý, kto použil slovo „štát" *(lo stato),* bol až Niccoló Machiavelli v diele Vladár *(Il Principe).* **[Výroky o štáte]** *Cicero: Res publica* je vec ľudu, je to spoločenstvo, ktoré vzniká kvôli zachovaniu práva a všeobecného prospechu. *Immanuel Kant: Civitas* je zjednotenie množstva ľudí pod vládou práva *Max Weber:* Štát je také ľudské spoločenstvo, ktoré si na určitom území nárokuje pre seba monopol legitímneho fyzického násilia. *Georg Jellinek:* Štát je na vysokom stupni rozvinutá organizačná forma spoločnosti, ktorá sa viaže na určité územie a vykazuje určité znaky: 1\) štátna moc 2\) štátne územie 3\) štátny (štátotvorný) národ *Niccoló Machiavelli:* Štát je politický stav spoločnosti, ktorý zahŕňa vzťahy vládnucich a ovládaných, existenciu organizovanej politickej moci, súdnictva a zákonov. Pojem štát je nadriadený monarchiám i republikám. *Jean Bodin:* Štát je právna vláda suverénnou mocou disponujúceho množstva rodín a toho, čo im je spoločné. *Vladimir Iľjič Lenin:* Štát je mechanizmus (mašinéria) na udržanie panstva jednej triedy nad druhou. *Thomas Hobbes: Status naturalis* = prirodzený stav, charakterizovaný výrokmi *Bellum omnium contra omnes --* vojna všetkých proti všetkým -- a *homo homini lupus est --* človek človeku vlkom je predštátny stav. *Status civilis* je občiansky stav. -- podľa marxizmu vzniká štát nasledovne: Najskôr nastáva spoločenská deľba práce (druhotná deľba práce). Dochádza teda k rozvoju výrobných síl, vzniká nadvýrobok, ktorý si ktosi privlastní -- tak vznikne súkromné vlastníctvo, teda vzniknú triedy a s nimi aj štát. **Štát je jednou z politických foriem organizácie spoločnosti** (lebo okrem neho existujú ešte aj politické strany). **Je jedinou mocensky všezahŕňajúcou organizáciou obyvateľstva na danom území** (len štátna moc dokáže každého a na celom území k niečomu donútiť. Okrem nej existujú ešte aj moci iné -- moc cirkvi, moc rodičov atď. -- avšak tieto už nie sú všezahŕňajúce. **[Znaky spoločenstva]** 1\) ORGANIZMUS -- živý celok, udržovaný každým jeho členom. Každý člen je zároveň podmienkou jeho existencie. 2\) SÚHRN VZŤAHOV -- členovia pôsobia na seba vzájomnými konaniami, konajú pre seba i proti sebe 3\) NORMATÍVNA KONŠTRUKCIA -- spoločným menovateľom je poriadok (komplex noriem) upravujúci ľudské správanie 4\) ÚTVAR ÚČELOVO ORIENTOVANÉHO SPRÁVANIA ZAMERANÝ NA VYTVÁRANIE INŠTITÚCIÍ **[Znaky spoločnosti]** *Georg Jellinek:* Spoločnosť v najširšom zmysle značí súhrn psychologických súvislostí medzi ľuďmi Spoločnosť v užšom zmysle značí súhrn ľudských združení Spoločnosť v najužšom zmysle značí súhrn spoločenských skupín okrem štátu. **Znaky spoločnosti:** 1\) netvorí ju jedinec, ale skupiny 2\) je relatívne sebestačná, pretože plní všetky spoločenské funkcie: a\) reprodukčnú b\) výrobnú c\) sociálnu a politickú d\) duchovno-kultúrnu a teda zabezpečuje uspokojovanie potrieb 3\) je nositeľom, tvorcom i užívateľom kultúrneho bohatstva 4\) predstavuje relatívne integrovaný celok (každý musí dodržovať predpisy) 5\) globálne spoločnosti sú v interakcii s inými globálnymi spoločnosťami **II. MODELY VZNIKU ŠTÁTU** -- ako už bolo vyššie spomenuté, štát je nadradený pojem pre republiky a monarchie. **[Prečo a ako vznikol štát?]** -- každá z teórií, ktorá vypovedá o príčinách vzniku štátu, je istý model. Každá má, prirodzene, určitých zástancov aj kritikov. **[1. Teologická teória vzniku štátu]** -- podľa tejto teórie štát je Boží výtvor a každý sa mu musí podriadiť. „Boh ako spravodlivý tvorca vytvoril spravodlivý poriadok. Zveril človeku právo i bezprávie" -- [prívrženci:] *Demostenes: Digestá:* Treba poslúchať zákon, pretože je to výtvor Boží. *Aurelius Augustinus (sv. Augustín): Boží štát* *Tomáš Akvinský: Suma teologická* *Martin Luther: O svetskej vrchnosti* *Delia sa na kresťanské a islamské* **[2. Patriarchálna teória vzniku štátu]** -- pochádza zo slov *patria potestas* (otcovská moc). Podľa tejto teórie moc monarchu nad krajinou vzniká z moci otca nad rodinou. Obhajuje absolutistickú moc, splýva nám súkromné s verejným. -- [prívrženec:] *Robert Filmer: Patriarcha:* Od Adama má otec právom otcovstva kráľovskú autoritu. Králi stoja nad zákonmi. -- [kritik:] *John Locke:* prvá z *Dve rozpravy o vláda* **[3. Patrimoniálna teória vzniku štátu]** -- pochádza zo slova *patrimonium* (po otcovi zdedený majetok, feudálne vlastníctvo). Podľa tejto teórie má moc v štáte ten, kto vlastní najviac pôdy. -- [prívrženec:] *Karl Ludwig von Haller: Reštavrácia štátovedy:* Obhajoba feudalizmu -- [kritik:] *Immanuel Kant: K večnému mieru:* Štát nie je majetok, ale spoločenstvo. Kritizuje ju z pozícií zmluvnej teórie. Tieto tri teórie deklarujú stav, ktorý je večný, nemenný. **[4. Zmluvná (kontraktualistická) teória vzniku štátu]** -- má filozofický základ v prirodzenom práve -- všetci ľudia sú si rovní a sú slobodní, ale všetci nemôžu vládnuť, preto musia niekoho poveriť, aby vládol. Teda vzniká zmluva medzi vládnucimi a ovládanými. Ak sa táto zmluva poruší, je tu **právo na odpor** *(ius resistendi)* zakotvené v čl. 32 Ústavy, ktoré je **právnym konaním**. Od neho treba odlíšiť **občiansku neposlušnosť,** ktorá je **protiprávnym konaním**. -- táto teória rozlišuje moc: 1\) **ustanovenú** -- legitímni nositelia moci -- tí, ktorých ľud ustanovil 2\) **ustanovujúcu** -- zahŕňa občanov (ľud), ktorí sa vzdávajú časti moci v prospech štátu -- [prívrženci:] *Manegold von Lautenbach (11. storočie) --* vyzdvihuje suverenitu ľudu v stredoveku *Thomas Hobbes: Leviathan:* Rozoznáva 2 druhy štátu: a\) prirodzený (despotický) b\) ustanovený (politický) *John Locke: Dve rozpravy (traktáty) o vláde*: Prečo sa ľudia spájajú do štátov? Aby zachovali život, slobodu, majetok, mier, bezpečie. Hovorí o nedôvere k politickej moci, preto sa moc musí rozdeliť: a\) zákonná moc b\) výkonná moc (tu je subsumovaná aj súdna moc) c\) federatívna moc = medzinárodné právo *Jean Jacques Rosseau: O pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi:* Zakotvuje právo na odpor v prípade zneužitia moci *Roger Scruton:* Hovorí o 4 formách zmluvnej teórie: a\) EXPLICITNÁ -- výslovná, fakticky existujúca (základné ľudské práva a povinnosti sú vyjadrené v napísanej ústave) b\) IMPLICITNÁ -- nevýslovná, vyplýva z niečoho, napríklad zo správania ľudí c\) HYPOTETICKÁ -- možno predpokladať zmluvu d\) KVÁZIZMLUVNÁ -- treba predpokladať -- dobrovoľné plnenie, obojstranné výhody Pri tejto teórii môže dôjsť k zmene *(ius resistendi),* preto sa odlišuje od predchádzajúcich **[5. Mocenská teória vzniku štátu]** -- je založená na nerovnosti ľudí. Jej základom sú triedy, ktoré sú vo vzťahu antagonizmu. Sporia sa o moc, preto musí štát zabezpečiť stabilitu. V rámci nej rozoznávame: A\) PRIRODZENOPRÁVNE TEÓRIE (Platón, Baruch Spinoza) B\) EMPIRICKO -- DESKRIPTÍVNE (SKÚSENOSTNO -- POPISNÉ) TEÓRIE (Lassale, Oppenheimer) C\) MARXISTICKÁ TEÓRIA -- štát je organizované násilie jednej triedy nad druhou (Marx, Engels, Lenin). V beztriednej spoločnosti nebude štátna moc potrebná. **[6. Psychologická teória vzniku štátu]** -- zdôrazňuje vplyv psychologických javov, vychádza a súvisí s prirodzenoprávnymi teóriami. Hovorí o:+ A\) [psychologických vlastnostiach vládcu] -- predurčujú ho nato, aby vládol -- [prívrženci]: *Max Weber: Charizmatické panstvo*. Zaoberá sa otázkou „odkiaľ pochádza moc?": a) *[z tradície]* -- prvé tri teórie b\) *[z charizmy]* -- charizmatická osobnosť dokáže strhnúť moc na svoju stratu (Mussolini, Hitler, Bonaparte, Ježiš) *Platón, Frazer, Weber, Sokrates* B\) [psychologických vlastnostiach ľudí] -- ľudia majú strach, chcú byť ovládaní, štát zodpovedá ich psychickým vlastnostiam. Hľadajú autority, idoly, vzory. -- [prívrženci:] *Tard, Petražycki, Protagoras* **III. ŠPECIFICKÉ ZNAKY ŠTÁTU** -- ide o kvalitatívne vlastnosti štátu, ktoré sa týkajú len štátu. Existujú 3 prístupy pri ich vymedzení: 1\) *Georg Jellinek:* Štát tvorí štátna moc, štátne územie a štátotvorný národ. 2\) štátna moc je suverénna a výlučná. Platí pre ňu princíp teritoriality ako opak princípu personality 3\) špecifickým znakom štátu je štátna moc **[MOC = *POTESTAS =* PRÁVNA MOC]** -- latinský termín *potestas* označujúci moc pochádza zo slova *posseo* -- súčasťou každej moci (štátnej, verejnej, politickej, ekonomickej, duchovnej atď.), teda nielen štátnej, je autorita. Zdrojom autority môže byť: 1\) **dôvera** -- robím niečo preto, lebo mi to povedal človek, ktorý je pre mňa autoritou 2\) **závislosť --** ekonomická, politická, duchovná a iná. 3\) **sila --** počúvam niekoho preto, lebo má nado mnou presilu -- pri autorite platí nepriama úmera: „O čo viac sily, o to menej dôvery." **Štátna moc = def.:** Spoločenská sila, ktorá je spôsobilá (schopná) zabezpečiť hrozbou alebo použitím donútenia vôľu zdroja štátnej moci (občanov), respektíve zabezpečiť hrozbou alebo použitím donútenia (pri porušení vymedzeného pravidla nasleduje sankcia) funkcie štátu. \- **štátna moc je druhom verejnej moci** (pojem verejná moc je širší), okrem štátnej moci existujú ešte aj iné moci, kt. priradzujeme k verejnej \- **verejná moc je širšia ako ŠM a to o moc ostatných subjektov** **Do VM spadá aj**: - moc orgánov územnej a záujmovej samosprávy, - štát - moc verejnoprávnych inštitúcií (spoločenská sila - verejnoprávna TV a rozhlas\...), - ale aj moc FO a PO, na kt. bol prenesený výkon VM (ide o klasické subjekty práva, kt. spravidla nie sú nositeľmi VM, ale časť VM na nich bola prenesená -- notári, exekútori,\...) **Vymedzenie VM** -- spoločenská sila, kt. je schopná hrozbou donútenia, resp. použitím donútenia zabezpečiť sformovanie, upevnenie a ochranu určitého poriadku spol. vzťahov presadzujúcich verejný záujem **Pojem VM** je pojem používaný bez toho, aby bol presne vymedzený v právnej úprave, je to len teoretické vymedzenie (rozhodnutie ÚS), kde VM je moc, kt. autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov a to už či priamo alebo sprostredkovane \- subjekt o právach a povinnostiach, kt. sa rozhoduje nie je v rovnoprávnom postavení so subjektom, kt. o ňom rozhoduje (subordinácia však nie je neobmedzená) \- obsah rozhodnutia orgánu nie je závislý od vôle adresátov tohto rozhodnutia **Štátna moc** - je prijímaná a inštitucionalizovaná schopnosť určovať a vynucovať potrebnú mieru správania obyvateľov príslušného územia - je spoločenská sila, kt. je spôsobilá zabezpečiť hrozbou, resp. použitím donútenia vôľu zdroja štátnej moci (ľud, občania) a nositeľa štátnej moci (orgány štátnej moci) -- t. j. zabezpečiť funkcie štátu - ako právna moc musí byť vykonávaná v medziach práva a prostredníctvom práva (čl. 2, ods. 2 Ústavy SR) - štát môže to čo mu zákon dovoľuje - vzniká len vtedy keď je štát schopný vykonávať moc vládnutia a to je vtedy ak je schopný vydávať zákony a iné právne predpisy a ak je schopný vynucovať rešpektovanie právneho poriadku pomocou štátneho aparátu (polícia, súdy) - výlučne iba štát je oprávnený použiť násilie, všetkým ostatným druhom moci má právo používanie násilia zakázať - nemôže byť úplne nezávislá - štátna moc presadzuje záujmy všetkých **Špecifické znaky štátnej moci:** 1. *je politická* 2. *suverenita a výlučnosť (ako jeden znak)* a. b. - vzťahy medzi štátmi rieši medzinárodného právo - medzinárodným právom je vymedzovaný princíp slobody, bez ktorej niet suverenity - v rámci medzinárodného práva je presadzovaný princíp zvrchovanosti, slobody a reciprocity 3. *legalita a legitimita (ako jeden znak)* - občan musí mať možnosť sa vzbúriť proti zákonu, a to neposlušnosťou alebo právom na odpor (čl.32 Ústavy SR) - Max Weber: zdrojmi legitimity sú [tradícia] /súbor pravidiel zdedených od predkov, pravidlá odrážajú dlhoročné skúsenosti -- majú pre ľudí autoritu/, [charizma] /špecifické vlastnosť jednotlivca, kt. dokáže presvedčiť ostatným, že on je schopný doviesť spoločnosť do ,,dobrého konca"/ a [formálno-právna racionalita] /zdroj legitimity takej moci, kt. sa realizuje v súlade s právom/ 4. *princíp teritoriality (opak princípu personality) (skriptá od strany 32,33 -- štátne územie)* a. originálne -- **prvotná okupácia** ⭢ nikto na tom území nevykonávala suverénnu moc b. odvodené ⭢ štát vzniká na území, kt. spadalo pod suverénnu moc iného štátu -- **cesiou** na základe medzinárodnej zmlúv (Rusi predali Aljašku USA), **adjudikáciou** rozhodnutím medzinárodného tribunálu /ak je územie sporné a strany si zvolia subjekt, kt. ich má rozsúdiť/ (rozhodnutie z roku 1920 že Tešínsko sa rozdelilo medzi Poľsko a Československo) a **vydržaním** -- nepretržitým a nerušeným výkonom suverenity nad územím, príslušnosť kt. je sporná (Falklandské ostrovy -- Argentína sa ich snažila získať späť, ale Británia sa ich nevzdala) , **anexia** -- tento spôsob nie je právnym pri nadobudnutí územia, (Krym -- Rusko, nemá to právny základ, Rusi si Krym prisvojili bez toho či to má právny základ) 6. *oddelenosť od obyvateľstva* a. **kariérny**--charakteristický pre európsky kontinent b. **spoliálny** **(koristný)** -- úradné posty obsadzujú predstavitelia víťazných politických strán pod heslom víťaz berie všetko (aj bez kvalifikácie v danom odvetví) 7. \- **št. mechanizmus má** svoju vnútornú štruktúru, také **základné členenie je: štátne orgány a ostatné zložky**, kt. tvoria úradné osoby, zložky vykonávajúce donútenie, ostatný aparát a št. organizácie a inštitúcie **Štátne orgány**⭢ je základnou a rozhodujúcou zložkou št. mechanizmu - je pre ne charakteristické, že sú nositeľmi právomoci pôsobnosti a štátomocenského charakteru - **právomoc** je schopnosť štátneho orgánu vydávať právne akty - právne akty môžu byť: a. b. - podľa toho akou právomocou štátny orgán disponuje ich rozdeľujeme na *ústavodarné, zákonodarné, výkonné, súdne a kontrolné (dozornésis)* - **kompetencia** je okruh spoločenských vzťahov, v kt. štátny orgán môže vykonávať svoju právomoc (v kt. je oprávnený prijímať právne akty) - môže byť: a. *osobná* (voči ktorým osobám môže štátny orgán vydávať právne akty) b. *priestorová* (na ktoré územie sa akty vzťahujú, napr. NR SR na celom území a obecné zastupiteľstvo iba v danej obci) c. *funkčná* (ktorý stupeň danej sústavy štátnych orgánov je spôsobilý vydávať právne akty napr. sústava súdov) d. *časová* (odkedy a dokedy môže orgán vydávať právne akty) e. *vecná* (okruh spoločenských vzťahov, ktoré môže regulovať) - ak by štátny orgán prekročil svoju právomoc má to za následok **ničotnosť (nulitnosť) aktu** -- PAAKT -- z hľadiska práva ako keby vôbec nič nevzniklo - ak prekročí svoju kompetenciu má to za následok **neplatnosť aktu --** je neplatný ale na základe prezumpcie správnosti my predpokladáme, že právny akt je správny - ak je prekročená právomoc, je prekročená aj kompetencia - ak je prekročená kompetencia, nie je prekročená právomoc a. - - b. - - - - - - c. - - - - - Rozlišujeme orgány vyššej a nižšej inštancie. Orgán vyššej inštancie je spôsobilý preskúmavať rozhodnutia orgánu nižšej inštancie. V rámci tohto preskúmavania orgány aplikujú kasačné právo, apelačné právo a sistačné právo. **Kasačné právo**⭢ znamená oprávnenie orgánu zrušiť rozhodnutie nižšej inštancie a vrátiť ho na opätovné **Apelačné právo**⭢ znamená oprávnenie zrušiť rozhodnutie a rozhodnúť vo veci samej (krajský súd je **Sistačné právo**⭢ znamená oprávnenie zrušiť rozhodnutie a postúpiť ho 3. orgánu (napr. v trestnom konaní, d. - - - - e. - - f. - - g. - - - - **[Ostatné zložky štátneho mechanizmu:]** **Úradné osoby** \- sú vedúci pracovníci št. aparátu \- pre nich je charakteristické že svojou činnosťou môžu zaväzovať iba administratívno-právne a pracovno- právne podriadených (1 a ten istý subjekt môže pôsobiť aj v pozícii štátneho orgánu aj v pozícii úradnej osoby) \- minister pôsobí pri vydávaní právneho aktu (vyhlášky), ale ak vydáva pokyn pre svojich podriadených (interné inštrukcie) vystupuje ako úradná osoba \- policajt môže vystupovať ako štátny orgán ak dáva pokutu -- individuálny PA, ak vykonáva domovú prehliadku na základe IBA na základe súdu -- vystupuje zložku št. donútia **Zložky štátneho donútenia** -- bezprostredne sa podieľajú na hrozbe alebo výkonu donútenia (o donútení nerozhodujú tieto zložky, oni ho iba vykonávajú, nedisponujú právomocou iba ju realizujú!) -ako štátny orgán aj ako zložka štátneho donútenia **Ostatný aparát** -- zložka, kt. vykonáva rôznorodé pomocné činnosti, pre chod št. mechanizmu je nevyhnutná (zapisovatelia na súdoch, úradníci na št. orgánoch, št. organizácie a št. zariadenia ⭢ ich existencia je do určitej miery odmenená mierou intervencie (zásahov) štátu do občianskej spoločnosti -- v štáte vzniká potreba kde je potrebne kde určite činnosti vykonávali št. inštitúcie -- riadi, kontroluje a financuje ich štátŠt. mechanizmus tvoria zložky, kt. vykonávajú ŠM. Okrem týchto zložiek št. mechanizmu sa môžu podieľať na výkone ŠM aj *neštátne zložky* (ak štát preniesol výkon ŠM na neštátne subjekty -- územná samospráva -- skriptá !!!!!!!!!) **[ŠTÁTNE ÚZEMIE]** = priestor, na ktorom štátna moc uskutočňuje svoju špecifickú vládnu činnosť -- je **trojrozmerné** (**suchozemský povrch**, priestor **nad** aj **pod** suchozemskou časťou). Objavuje sa názor: Nie je vzduch, podobne ako šíre more, **RES NULLIUS**, vec nikoho? -- šírka pobrežných (teritoriálnych) vôd je **3 -- 12** námorných míľ. Pred touto zónou leží ***[prídavná zóna]*** (24 míľ), tá už nepatrí štátnemu územiu, ale možno na nej vykonávať štátnu moc. AKO MÔŽE VZNIKAŤ ŠTÁTNE ÚZEMIE? 1\) prvotnou okupáciou 2\) akcesciou (akrescenciou) 3\) anexiou 4\) adjudikáciou 5\) cesiou 6\) vydržaním **1) Prvotná okupácia** -- najstarší spôsob vzniku štátneho územia. Zaberá sa územie, ktoré nepatrí pod suverénnu moc **žiadneho štátu** *(terra nullius)*. Treba odlíšiť pojmy *occupatio belica* a *occupatio* *pacifica* (vojnové a mierové zabratie) -- tie znamenajú **obsadenie cudzieho územia**, nie však jeho **právne začlenenie**. **2) akcesia (akrescencia)** -- prírastok pôsobením prírodných činiteľov (sopka, more) (Holandsko -- poldre) **3) anexia** -- jednostranné začlenenie cudzieho územia do vlastného štátneho územia, ktoré nemá zmluvný základ (anšlus Rakúska 12.3.1938). Alebo jednostranné násilné pripojenie cudzieho územia. **4) adjudikácia** -- rozhodnutie sporu na základe výroku medzinárodných inštitúcií, ide o prechod územia do právomoci iného štátu v dôsledku takéhoto rozhodnutia (rozdelenie Tešínska 1920). Právne prisúdenie iného štátu. **5) cesia** -- medzinárodná zmluva, v ktorej jeden štát postupuje časť svojho územia inému štátu. Dohoda dvoch štátov. **6) vydržanie** -- nadobudnutie štátneho územia nepretržitým a nerušeným výkonom suverenity nad územím, ktorého príslušnosť k inému štátu je sporná (Masava Taliansku, ktorá predtým patrila Turecku) **AKO MÔŽU VZNIKAŤ ŠTÁTY?** **1) pričlenením** (Tanganika + Zanzibar = Tanzánia, NDR + NSR = Zjednotené Nemecko) A\) viacero štátov sa spojí a vznikne nový subjekt (Juhoslávia) B\) 2 štáty sa spoja, ale ostane existovať len jeden **2) rozčlenením** (Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Juhoslávia)**\ 3) odčlenením** (USA od Veľkej Británie) **\ OBYVATEĽSTVO, ĽUD, NÁROD** **Obyvateľstvo** = osoby, ktoré sa trvalo nachádzajú na príslušnom území štátu. Teda občania a cudzinci nachádzajúci sa na území štátu. **Národ** = ľud, ktorý sa individualizoval prostredníctvom zvláštneho politického vedomia **Štátny národ =** súhrn štátnych občanov. Na štátnu príslušnosť sa viaže príslušnosť k štátnemu národu. Kto nemá štátnu príslušnosť, je **bezdomovec** *(apolita, apotrida)* -- rozdiel medzi pojmami ľud a národ je nejasný. Myšlienka **suverenity ľudu** siaha až k **Marsiliovi z Padovy**. ZNAKY NÁRODA **1) spoločný jazyk** **2) spoločný pôvod** **3) spoločné dejiny a spoločné územie** **4) vedomie a vôľa k národnej identite** **1) spoločný jazyk** -- je vyjadrením samostatnosti národa, ale národy si výnimočne dokážu zachovať identitu aj bez jazyka. Naopak, niekedy jazyk spája viac národov **2) spoločný pôvod** -- takmer všetky národy vznikli zmiešaním, fyzicky homogénne etniká sú zriedkavé **3) spoločné dejiny a spoločné územie** -- podstatná je existencia viacerých kultúrnych a civilizačných centier (pre kontinuálny vývoj) **4) vedomie a vôľa k národnej identite** -- tento bod sa týka „spoločnej vôle" a „spoločného vedomia" PRÁVO NÁRODA NA SEBAURČENIE -- prvýkrát sa objavuje v dielach teoretikov americkej a francúzskej revolúcie, neskôr sa formuluje v 14 bodoch Woodrowa Wilsona -- formulované je v záverečnom dokumente **Konferencie pre európsku bezpečnosť a spoluprácu** z Helsínk -- právo na sebaurčenie prislúcha podľa medzinárodného chápania výhradne **štátnym a kolonizovaným národom** -- vo Východnom bloku bola variantom práva na sebaurčenie **Brežnevova doktrína** PROBLEMATIKA MENŠÍN -- ak neexistuje národná homogénnosť v štáte a menšiny robia problémy, do úvahy prichádzajú **mierové prostriedky** (odtrhnutie, asimilácia na štátotvorný národ**)** i **radikálne prostriedky** (vysídlenie) OCHRANA MENŠÍN -- potrebujú ochranu v 2 smeroch: **1) právo na rovnaké zaobchádzanie** -- zákaz viazať na menšiny diskriminačné opatrenia -- tieto práva sú zakotvené vo väčšine ústav, problémy plynú z nerovnej **FAKTICKEJ** situácie väčšiny a menšiny **2) pozitívne právo na ochranu** -- nároky na zvláštnu ochranu a zvláštne možnosti rozvoja ZARUČOVANÉ PRÁVA ETNICKÝCH, NÁBOŽENSKÝCH A JAZYKOVÝCH MENŠÍN **1) právo používať jazyk** **2) právo na vlastné výchovné zariadenia a kultúru** **3) právo nebyť diskriminovaný v politickom, hospodárskom a spoločenskom zmysle** -- účinná je predovšetkým myšlienka ***bilingualizmu*** a ***bikulturalizmu*** **4) právo na politické a kultúrne vzťahy cez hranicu** -- kontakty s materským národom sú predpokladom prežitia a zachovania jazykovej identity **5) právo slobodného vysťahovania** -- ak sú podmienky neznesiteľné, musí mať možnosť natrvalo vystúpiť zo zväzku so štátom. Táto ***individuálna možnosť voľby*** vlasti patrí k sebaurčovaciemu právu **PRÁVO** **I. ČO JE PRÁVO? *QUID IURIS?*** -- na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď; čiastočné odpovede nám dávajú koncepcie. Právo je **spoločenský jav**. Právo je **polysém** -- pojem mnohovýznamový, keďže vzťahy, ktoré reguluje, sú mnohoraké. Nemôžeme však povedať, že reguluje všetky spoločenské vzťahy. Právo existuje objektívne, nezávisle od vôle adresáta. Právo je len jedným z mnohých normatívnych systémov spoločnosti, spoločenské správanie reguluje v podobe **dovolení, príkazov, zákazov.** Na rozdiel od ostatných normatívnych systémov je monistické, čo značí, že daný druh spoločenských vzťahov na istom území sa upravuje rovnako pre všetkých. - **Definícia** -- súhrn právnych noriem - **[Prístupy pri vymedzení pojmu práva:]** a. **právno-filozofický --** snaha o vymedzenie všeobecného pojmu právo, prostredníctvom ktorého by sme právo odlíšili od ostatných normatívnych systémov (morálka, pravidlá slušnosti); snahy odlíšiť, čo právo **je** a čo právo **nie je** b. **pozitivistický** -- vysvetlenie toho, čo je platné právo pre určitú konkrétnu spoločnosť; vymedzenie pozitívneho [systému práva] toho-ktorého štátu, spoločenstva -pri vymedzení pojmu práva prichádza minimálne do úvahy **dualizmus**, teda **prirodzená a pozitívna** stránka **[Historický vývoj]** \- starovek: [a) Herakleitos ] \- tvrdil, že každý ľudský zákon pochádza zo zákona božieho \- člení dikaion na: a. *fysei* -- spravodlivosť prírodná -- prirodzené zákony (*Dikanionfysei* -- prírodná spravodlivosť) b. *nomoi* -- spravodlivosť ľudská -- zákony vymedzené ľuďmi (*Dikaionnomoi*-- ľudská spravodlivosť) c. *kozmos* -- svet prirodzených zákonitostí, ktoré sú nemenné d. *taxis* -- organizačné pravidlá stanovené z vlastnej vôle a pre vlastnú potrebu [b) Aristoteles ] \- naznačil dualizmus platného a prirodzeného práva, keďže členil právo obce (Politikon Dikaion) na: a. *právo* *zákonné* (Nomikon) b. *právo prirodzené* -- má všade rovnakú platnosť a je nezávislé od toho, či sa ľuďom páči alebo nie (je im dané, je nezávislé od vôle) -- Fysikon [c) Staroveký Rím ] \- spájanie právo so spravodlivosťou a. *právo so spravodlivosťou súvisí* b. *právo je so spravodlivosťou totožné* V stredoveku sú myšlienky prirodzeného práva obsahom učenia sv. Augustína a Tomáša Akvinského, najviac sa však idey prirodzeného práva rozšírili v období veľkých buržoáznych revolúcií -- Hugo Grotius, Baruch Spinoza, John Locke, Jean-Jacques Rousseau, Montesquieu, Holbach, Imanuel Kant, Gustav Radbruch **[Základ slova]** iu = zaväzovať k určitému správaniu --\> ius isón v gréčtine = spravodlivá rovnosť ishá v arabčine = činiť dobro, dobro odplácať dobrom, určité pravidlá, ktoré zaväzujú ľudí vo vzájomnom styku v čínštine -- znak človeka utekajúceho pred vodou (ako hrozbou) -pri vymedzovaní práva nás zaujímajú dve väzby: 1. ***väzba práva a moci*** 2. ***väzba práva a vôle*** **Väzba práva a moci:** \- možnosť [donútiť] k určitému správaniu subjekt, ako sa on správať nechce \- chápanie v dvoch rovinách: 1. ***moc tvoriť právo*** -- moc tvoriť všeobecne záväzné pravidlá ľudského správania; kto má moc tvoriť právo, má moc aj vynútiť zachovávanie dodržiavania práva 2. ***moc prinútiť adresátov práva, aby právo dodržiavali*** -- vynutiteľnosť zachovávania práva; tá však nevyhnutne súvisí s prvou rovinou \- moc pre právo je nevyhnutná a právo je nevyhnutné pre moc \- Stammler: *„Moc potrebuje myšlienku práva, aby sa presadila a právo potrebuje moc, aby sa uplatnilo."* \- nie každý, kto má moc, má aj právo (kto má moc nemusí mať aj právo) \- právo silnejšieho je najväčšie bezprávie, a preto svojvoľnému uplatňovaniu moci čelí úprava práva, ktorá je vo svojej podstate ideou spravodlivosti \- protipól moci je idea práva a tou je spravodlivosť \- korektúra moci: štát ako nositeľ štátnej/verejnej moci právo tvorí, ale aby nedošlo k zneužitiu, toto právo ho zároveň zaväzuje \- samozrejme platí zásada, že štátna moc môže robiť len to, čo jej zákon dovoľuje \- prenesenie časti moci na verejnú moc **Väzba práva a vôle** \- právo je normatívny systém a tvoria ho príkazy, zákazy, dovolenia (sú obsahom právnych noriem) \- svojou sociálnou a psychologickou podstatou je prejavom vôle nositeľa štátnej, resp. verejnej moci \- pôsobí na vôľu ľudí, aby sa nejakým spôsobom správali, resp. nesprávali \- obsahom práva musí byť vôľa (volontegenerale), ktorá je objektívne podmienená a **[musí mať celospoločenský význam]** \- Knapp: *formálne zdelený* (publikovaný, oznámený, informovaný) *spoločenský^1^, normatívny^2^ a regulatívny^3^ systém, ktorý je [vytváraný alebo uznávaný štátom] na dosiahnutie určitých spoločenských účelov^4^ a na presadenie a ochranu^5^ určitých všeobecných spoločenských záujmov, ktorého normy sú [vynucované štátnou mocou]* 1. reguluje správanie medzi ľuďmi 2. tvoria ho príkazy, zákazy, dovolenia 3. účel: usporiadať spoločenské vzťahy 4. sleduje všeobecný spoločenský záujem 5. slúži na ochranu spoločenského záujmu \- súhrn právnych noriem, kt. majú štátom stanovenú formu a sú vynútiteľné štátnou mocou \- reguluje vzťahy v spoločnosti \- rôznorodé potreby -- rôznorodosť záujmov -- vznik konfliktov **[Účel práva]** \- presadzovať celospoločenský záujem \- podať vzor správania \- právo je v spoločnosti vytvárané =\> teda nie je to taký normatívny systém, ktorý by vznikol bez ľudí \- právo je vytvárané alebo uznávané štátom \- obyčajové právo bolo vytvorené spontánne, zdola (od ľudí) -- na to, aby sa stalo vynutiteľné ho musí uznať štát (až potom sa stane právom) \- oznámenie práva je nevyhnutné (musím ho poznať) \- právo ako normatívny systém by nemohlo existovať bez toho, aby bolo oznámené (napr. v Zbierke zákonov) \- právo je aj jazykovým výrazom -- prostredníctvom právneho jazyka sú pravidlá správania vyjadrené (má určité špecifiká) **[Špecifické znaky práva ]** 1. **záväznosť --** spočíva v obmedzení alternatív ľudského správania -- právo vyberá z rôznych alternatív spávania tie, ktoré sú pre spoločnosť dovolené a tie, ktoré sú zakázané; jedine právo je všeobecne záväzné (zaväzuje kohokoľvek, každého na území štátu) 2. **vynutiteľnosť --** spočíva v donútení splnenia toho, čo právo ukladá (vynutiteľné štátnou mocou); v prípade nesplnenia nastupuje sankcia \- právo je systém **otvorený** -- niektoré právne normy do neho vstupujú, iné z neho vystupujú, nie je nemenné \- právo je systém **dynamický** -- k určitému časovému parametru sa neustále vyvíja (určité normy vystupujú, nové vstupujú) -- vyvíjanie sa systému \- dynamizmus však treba spájať so **stabilitou --** máme právnu istotu, nie je žiadúce, aby bol často menené \- právo reaguje na kvalitatívne zmeny v spoločnosti \- právo je systém **cielený** -- cieľavedome pôsobí na spoločnosť za účelom udržania jej homeostázy -- pôsobí na spoločnosť tak, aby v nej nenastávali výkyvy **[Roviny práva]** 1. **normatívna rovina** -- právo vnímame ako [súhrn právnych noriem] ako všeobecne záväzných pravidiel správania objektívne podmienených, vydaných v štátom stanovenej alebo uznanej forme, ktorých dodržiavanie je vynutiteľné štátnou mocou -- stanovujú vzory správania, to, čo má byť; rovina základná, ďalšie dve sú od nej závislé (**všeobecná rovina -- sollen**/mám) = pozitivistická koncepcia práva (dikaionnomoi) 2. **sociologická rovina** -- [právne vzťahy] ako spoločenské vzťahy, ktoré sú regulované právnymi normami a v ktorých subjekty vystupujú ako nositelia oprávnení a právnych povinností vymedzených v právnych normách; premena toho, čo má byť do skutočnej živej roviny čo je; premena možnosti na skutočnosť -- napísané sa zmení na živé (**konkrétna rovina -- sein**/byť) 3. **psychologická rovina** -- [právne vedomie], sústreďujú sa v ňom *názory, idey a predstavy o práve*, v kt. sa prejavuje vzťah jednotlivca k právu, poznanie a hodnotenie práva, ako aj predstavy a požiadavky aké právo by sa malo tvoriť a ako by sa malo realizovať - *de lege lata* (predstavuje poznatky o platnom práve, predstavy o platnom práve -- čo je právne a protiprávne, znalosti o tom aké správanie je vynútiteľné štátnou mocou) - *de lege ferenda* (hodnotenie práva, zaujatie postoja, vlastného názoru, súhlasu alebo nesúhlasu s právnou normou, aké záujmy či hodnoty by malo právo zaisťovať či potláčať) - legalistický -- rešpektujem právo bez ohľadu na to aké je - úcta k právu -- rešpektujem ho, lebo chráni hodnoty, kt. uznávam - konformný -- správam k nemu podľa postoja skupiny, kt. som členom - oportunistický -- ak sa mi to hodí, budem právo rešpektovať, ak je výhodnejšie porušiť ho, tak ho poruším - **diferencovanosť** -- napr. podľa veku, pohlavia, profesie, vzdelania, miesta bydliska atď. - **neformálnosť** -- nie je predpísaná forma existencie právneho vedomia - **dynamika** -- právne vedomie sa môže zmeniť aj z minúty na minútu - **konzervatívnosť--** stabilizujúce 4. **axiologická rovina** -- spoločenské hodnoty -- spravodlivosť -- liberálny demokratický štát -- základné práva (rovnosť v slobode) -- dikaionfyzei 5. **mocenská rovina** -- právo je prostriedkom realizácie ŠM (aj politiky), v tej rovine je právo nástrojom realizácie vnútroštátnej aj medzinárodnej politiky štátu 6. **informačná rovina** -- právo je aj špecifický informačný systém, kt. adresátov práva aj informuje (ako sa máme správať) **[Koncepcie chápania práva]** \- ovplyvňujú chápanie práva a. prirodzenoprávna b. pozitivistická c. sociologická d. psychologická e. antropologická **a) PRIRODZENOPRÁVNA (Iusnaturalizmus)** \- učenie o štáte a ideálnom práve \- stretávame sa s ňou v antickom Grécku a Ríme \- pri obnove v rámci novovekých revolúcií \- po II. svetovej vojne [Môže rozlišovať 3 kľúčové obdobia:] **Antické --**Herakleitos, Aristoteles **Kresťansko-teologické --** Aurelius Augustinus (uvažoval že existuje prirodzené právo -- spojenie božieho a ľudských zákonov, ľudské právo a božie právo), Tomáš Akvinský (racionálne úvahy -- spoznateľné rozumom) **Osvietenské** (rozumné) -- Kant, Hugo Grotius \- reaguje na neschopnosť pozitívneho práva \- základom je myšlienka, že prirodzené právo je [to, čo nám bolo vnuknuté] (buď vnuknutie božie alebo vnuknutie dané ľudským rozumom), **nie je** spoločnosťou vytvorené, ,,nadzákonné právo" \- prirodzené právo je [spoločnosti dané], vzniklo zároveň s ňou, prípadne sa s ňou vyvíja \- jeho existencia nezáleží od toho, či sa ľudia na ňom dohodnú alebo nie \- [nepodlieha diskusii] \- je nezávislé od štátu, kde štát nie je tvorcom práva \- je považované za **[večné, nemenné a všadeprítomné, univerzálne]** \- je nezávislé od ľudskej vôle \- pripúšťa dualizmus \- **Hugo Grotius** vnáša do tejto koncepcie aj racionálny prvok a vymedzuje právo ako **príkazy jasného rozumu**(jednotným základom práva je rozum a ten vytvára princípy, kt. sú univerzálne) \- neodmieta existenciu pozitívneho práva, ale zvýrazňuje, že pozitívne právo **musí byť** v súlade s prirodzeným právom \- konzervatívne \- funkcie prirodzeného práva (*lex iniusta non lex est*) \- zdôvodňuje platné právo ale aj kriticky voči nemu vystupujú \- prirodzené právo právne zdôvodňuje revolúciu (kritická funkcia) **b) POZITIVISTICKÁ (Iuspozitivizmus)** **-** považuje právo za súhrn pravidiel pochádzajúcich od držiteľa štátnej moci opatrených sankciou, platné právo je hodné rešpektovania bez ohľadu na jeho obsah -počiatky spojené s pojmom *legem ponere* = dávať/stanovovať zákon -- stretávame sa s ním už v 6. storočí v  Justiniánskom kódexe, ale častejšie v 12. storočí \- redukovanie chápania práva [na úroveň zákona] (zákon je iba časťou práva) \- [nepripúšťa existenciu iného práva] \- absencia spájania práva s morálkou a spravodlivosťou \- drží sa zásady, právom je [to, čo držiteľ moci stanovuje ako právo] \- pozitívne právo je [platné právo určitého štátu] \- pojem pozitíve právo vniesol do právneho myslenia **Pierre Abélard** \- aj pozitivizmus sa vyvíja \- ZÁKON PLATÍ PRETOŽE TO JE ZÁKON (Lex dura set lex -- Aj tvrdý zákon je zákon) \- prirodzenoprávny kult je v 19. stor. nahradený kultom zákona \- pozitivizmus prerastá do **normativizmu** -- vznik toho je spätý so vznikom č-s právnej vedy, veľmi živá normatívna škola v Brne **Normativizmus** \- zaoberá sa predovšetkým [teóriou právnej normy] \- učenie, ktoré [odlišuje formu a obsah] \- poukazuje na to, že právo má skúmať iba formu a obsah majú skúmať iné spoločenské vedy \- zaslúžil sa o [hierarchické usporiadanie právnych noriem] \- pozitivizmus môžeme spojiť s filozofiou Thomasa Hobbesa (Leviathan), Kelsen \- v kontinentálnej Európe predznačila právny pozitivizmus exegetická škola vo Francúzsku a rakúska exegéza. V Nemecku bol symbolom právneho pozitivizmu Carl Bergbohm. Striktnú verziu pozitivizmu predstavuje normativizmus \- základom európskeho práva je v antickom Grécku (neolitická revolúcia -- vznik nových štátov, miest -- polis -- vzniká právny poriadok) **Gustav Radbruch** \- autor, ktorý sa snaží spájať *prirodzenoprávnu a pozitivistickú teóriu* \- dielo: **Päť minút právnej filozofie** \- rieši konflikt medzi právnymi teóriami a riešenie vidí v právnej istote a spravodlivosti \- pozitívne právo spája [s právnou istotou] \- prirodzené právo spája [so spravodlivosťou] **c) SOCIOLOGICKÁ** (koniec 19. storočia) \- vzniká ako kritika normatívnej teórie \- autori poukazujú na to, že právo je spoločenský jav a je produktom spoločenského života \- obsah práva nie je zvlášť významný, skúma proces pôsobenia práva (efektivita a funkčnosť práva) \- rozdeľujú: a. *právo živé -- law in action* (právo skutočne pôsobiace) b. *právo v knihách -- law in books* (právo formálne ustanovené) \- Eugen Ehrlich: „Právo je vnútorný poriadok zväzov." (spoločnosť je rozdelená do zväzov) \- premena možnosti na skutočnosť =\> vzniká právny vzťah \- abstrakcia = to, čo má byť \- konkrétnosť = to, čo je **d) PSYCHOLOGICKÁ** **-** tvrdí, že pravidlá existujú len v ľudských predstavách -- právne pravidlá sú len predstavy pravidiel; konáme nie na základe pravidiel ale na základe nezávislých príkazov, kt. vyvolávajú predstavy v našej psychike \- tento smer rozvíja najmä Leon Petražický a predstavitelia škandinávskeho právneho realizmu (Alf Ross, Karl Olivecrona) -- [nezávislý príkaz alebo direktíva] \- **právne vedomie** -- tvorí psychologickú rovinu ponímania práva -- vysvetľuje normatívnu rovinu práva a to sú právne normy (to, čo má byť -- vyjadrenie možnosti) \- sociologická rovina práva vyjadruje to, čo skutočne je -- v teórii práva -- rovina právnych vzťahov \- psychologická rovina práva -- rovina právneho vedomia \- právne vedomie = **špecifická forma spoločenského vedomia predstavujúca súhrn právnych názorov, ideí, predstáv ľudí o práve, v ktorom sa prejavuje ich vzťah k právu** \- psychický vzťah človeka k právu, ktorý ovplyvňuje zákonnosť \- vzťah k právu sa vytvára prostredníctvom poznania a hodnotenia práva a vyúsťuje so formulovania požiadaviek v oblasti tvorby a realizácie práva \- vzťah k právu je vyjadrený právnym vedomím \- poznanie práva však ešte neznamená jeho dodržiavanie \- 2 roviny, ktoré tvoria právne vedomie: a. **de lege lata --** predstavy o platnom práve, súvisí s poznaním práva, čo právo hovorí, čo je jeho obsahom (viem o tom, poznám to) b. **de lege ferenda --**názory na právo, právo hodnotím -- hodnotenie môže vyústiť až do občianskej neposlušnosti -- nerešpektujem, neuznávam, zámerne poruším (čl. 32) **-ignorantia iuris non excusat** = neznalosť práva neospravedlňuje -zásada dlhodobo používaná -- zakotvená v § 2 1/1993 -význam z hľadiska zákonnosti -je nezastupiteľný, je úlohou právnej výchovy \- **znaky právneho vedomia:** - diferencované (právo -- monizmus), má zložitú štruktúru - je neformálne -- nie je fixované písomne (vzniká spontánne), ale právo je písomne fixné - z istého pohľadu dynamické - pohyblivé -- mením z okamihu na okamih (niekto ma poopraví) - právo sa mení, ale právne vedomie sa meniť nemusí (je to môj nároz) -súvisia s tým dva javy -- extrémy: -**formovanie** právneho vedomia -- je to cieľavedomý proces ovplyvňovania vedomia a tiež ľudského správania prostredníctvom právnej výchovy (informácie o platnom práve, komentáre, prednášky...) -cieľom právnej výchovy je vytvoriť [stav úcty k právu] (som vnútorne presvedčený) -- má preventívny charakter a dôležitá je aj motivácia človeka -- človek musí cítiť, že právo je spoločenské dobro (musí cítiť, že je pre neho výhodnejšie právo dodržiavať, ako ho porušovať) -vplyv má politika, morálka, kultúrna úroveň v spoločnosti, úroveň tvorby práva, úroveň právnej praxe -**postoje** k právu (k etickej spravodlivosti) -- hovoríme o úrovni právneho vedomia: a. úcta k právu -- rešpektujem aj keď nesúhlasím, som s tým vnútorne stotožnený b. oportunistický -- ak vyhovuje, rešpektujem, ak nie, tak nerešpektujem c. konformný -- keď rešpektujú všetci, tak aj ja d. legálny -- rešpektujem, lebo je výsledkom činnosti zákonodarcu **e) ANTROPOLOGICKÁ** \- predstaviteľ tejto koncepcie Gehland \- pri vnímaní práva vychádza z určitej genetickej výbavy a zdedených dispozícii jednotlivca \- zdedené vlohy nám umožňujú orientovať sa v spoločnosti bez toho, aby bolo nutné regulovať ju právom **Právo objektívne a subjektívne** **Objektívne právo** \- pozitívne právo = platné právo = systém práva = vnútroštátny právny poriadok -- sú to synonymá **- súhrn právnych noriem, resp. usporiadaný systém platných právnych noriem** **-** je to cielená činnosť, kt. sa chce dosiahnuť želateľný cieľ [Znaky:] - nachádza sa v štátom stanovenej alebo uznanej forme - je vynútiteľné štátnou mocou - je nezávislé od vôle adresátov - tvorcom je nositeľ štátnej resp. verejnej moci - právne povinnosti zaväzujú všetkých -- smerované voči všetkým -- *erga omnes* [Účel:] - podporuje poriadok a odstraňuje chaos a anarchiu - stanovuje pravidlá správania - rozdeľuje právomoc a kompetenciu medzi jednotlivé orgány ŠM - tvorcom objektívneho práva sú dominantné politické sily (len víťaz -- ten najsilnejší), kt. majú záujem na spoločenskom poriadku - zabezpečiť právnu istotu -- spočíva v predvídateľnosti správania **Subjektívne právo** \- užší pojem ako objektívne právo, pôsobí v rámci objektívneho práva \- predstavuje moc, kt. objektívne právo udeľuje jednotlivcovi na uspokojenie jeho potrieb a ochranu jeho záujmov a slobody (napr. vlastníctvo veci, pohľadávky voči dlžníkovi, nárok na dôchodok po splnení podmienok) t. j. vyplýva z objektívneho práva \- pôsobí *inter partes* -- len medzi stranami jednotlivého sporu \- v širšom zmysle: tvoria ho oprávnenia a právne povinnosti -- jedno bez druhého nemôže existovať \- v užšom zmysle: oprávnenia (právo) \- platí **korelačný vzťah** -- oprávnenie by nemalo význam bez právnej povinnosti \- **oprávnenie** = možnosť konať **facultas agendi** = prípustná a zákonom garantovaná [osobná možnosť] konania určitého subjektu (moc prepožičaná jednotlivcovi); možnosť správať sa dovoleným spôsobom, vzťahy medzi konkrétnymi subjektmi (predávajúci / kupujúci) \- **právny nárok =** štádium subjektívneho práva vo fáze keď je reálne už štátom vynútiteľné \- **právna povinnosť** = nevyhnutnosť správať sa spôsobom, ktorý norma stanovuje \- má svoju vnútornú štruktúru/podmienky: 1. možnosť byť subjektom (nositeľom) práva -- spôsobilosť byť účastníkom 2. možnosť dovoleného správania -- realizovať subjektívne právo (premieňam možnosť na skutočnosť) 3. možnosť požadovať rešpektovanie práva od všetkých -- možnosť uplatnenia právnej povinnosti -- možnosť donútenia 4. možnosť domáhať sa mocenského zásahu na ochranu pred tými, ktorí nerešpektujú právo [Delí sa na: ] 1. **všeobecné (abstraktné)** -- je vyjadrené v právnej norme v tom zmysle, že na základe tejto právnej normy vzniká právny vzťah, v ktorom subjekt oprávnenia je známy a subjektom právnej povinnosti sú všetci ostatní (napr. vlastnícky vzťah) 2. **osobitné (relatívne)** -- ide o konkrétnu rovinu, kde oprávnenia i právne povinnosti vznikajú konkrétnym individuálne určeným subjektom (kúpno-predajná zmluva) \- status **občana** -- postavenie občana v štáte \- súhrn práv a povinností, ktoré sú štátom priznané občanovi \- má dve podoby: 1. **generálny** -- vyplýva z ústavy a zákonov a je pre všetkých občanov približne rovnaký 2. **individuálny (osobný) --** závislý od schopností a vedomostí jednotlivca (nakoľko je schopný využiť generálny status) **Právo -- Oprávnenie -- Nárok** \- [právo] = subjektívne právo -- je v právnej norme, štádium, kde je právnou normou priznané právo \- právna norma ožila - vznikne právny vzťah -- ide o [oprávnenie] \- [nárok] -- v danom právnom vzťahu je vydaný právoplatný IPA voči konkrétnej osobe, ktorý danému subjektu autoritatívne priznáva oprávnenie -- posledné štádium oprávnenia \- občan má právo na vzdelanie -- je v ústave (v texte právnej normy) \- ak si podá prihlášku, vstúpi do právneho vzťahu -- je oprávnený domáhať sa subjektívneho práva \- ak dekan fakulty vydá rozhodnutie o prijatí, možno hovoriť o nároku \- občan má právo na hmotné zabezpečenie v starobe (ústava) \- po dosiahnutí určitého veku je oprávnený daný občan sa ho domáhať \- až sociálna poisťovňa vydá IPA má nárok, aby mu bola daná suma starobného dôchodku vyplácaná