Politická moc a právo na odpor

Nedôvera k politickej moci a jej rozdelenie

• Moc sa musí rozdeliť z dôvodu nedôvery k politickej moci.
• Rozdelenie moci: zákonná moc, výkonná moc (vrátane súdnej moci), federatívna moc (medzinárodné právo).

Právo na odpor

• Jean Jacques Rousseau vo svojom diele O pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi zakotvuje právo na odpor v prípade zneužitia moci.

Formy zmluvnej teórie

• Roger Scruton rozlišuje 4 formy zmluvnej teórie:
  • Explicitná: výslovná, fakticky existujúca (základné ľudské práva a povinnosti sú vyjadrené v písanej ústave).
  • Implicitná: nevýslovná, vyplýva z niečoho, napríklad zo správania ľudí.
  • Hyppotetická: možno predpokladať zmluvu.
  • Kvázizmluvná: treba predpokladať, dobrovoľné plnenie, obojstranné výhody.

Mocenská teória vzniku štátu

• Založená na nerovnosti ľudí.
• Základom sú triedy, ktoré sú vo vzťahu antagonizmu.
• Štát zabezpečuje stabilitu v spore o moc.
• Rozoznávame:
  • Prirodzenoprávne teórie (Platón, Baruch Spinoza).
  • Empiricko-deskriptivne teórie (Lassale, Oppenheimer).
  • Marxistička teória (štát je organizovaným násilím jednej triedy nad druhou - Marx, Engels, Lenin).
  • V beztriednej spoločnosti nebude štátna moc potrebná.

Psychologická teória vzniku štátu

• Zdôrazňuje vplyv psychologických javov, súvisí s prirodzenoprávnymi teóriami.
• Hovorí o:
  • Psychologických vlastnostiach vládcu (Max Weber: Charizmatické panstvo).
    • Odkiaľ pochádza moc?:
      • Z tradície (prvé tri teórie).
      • Z charizmy (charizmatická osobnosť dokáže strhnúť moc na svoju stratu - Mussolini, Hitler, Bonaparte, Ježiš).
  • Psychologických vlastnostiach ľudí (ľudia sa boja a chcú byť ovládaní, štát zodpovedá ich psychickým vlastnostiam - Tard, Petražycki, Protagoras).

Špecifické znaky štátu

• Kvalitatívne vlastnosti, ktoré sa týkajú len štátu.
• 3 prístupy pri ich vymedzení:
  • Georg Jellinek: štát tvorí štátna moc, štátne územie a štátotvorný národ.
  • Štátna moc je suverénna a výlučná.
    • Zabezpečuje funkcie štátu pomocou donútenia vôle zdroja (ľud, občania) a nositeľa (orgány štátnej moci).
    • Vykonáva sa v medziach práva a prostredníctvom práva (čl. 2, ods. 2 Ústavy SR).
    • Štát môže konať len to, čo mu zákon dovoľuje.
    • Vzniká len vtedy, ak je štát schopný vykonávať moc vládnutia (vydávať zákony a vynucovať rešpektovanie právneho poriadku).
    • Výlučné právo na použitie násilia, ostatným ho zakazuje.
    • Nemôže byť úplne nezávislá.
    • Presadzuje záujmy všetkých.

Špecifické znaky štátnej moci

• Je politická.
• Suverenita a výlučnosť.
  • Vzťahy medzi štátmi rieši medzinárodné právo.
  • Medzinárodné právo vymedzuje princíp slobody, bez ktorej niet suverenity.
  • V rámci medzinárodného práva sa presadzuje princíp zvrchovanosti, slobody a reciprocity.
• Legalita a legitimita.
  • Občan má možnosť vzbúriť sa proti zákonu (neposlušnosťou alebo právom na odpor - čl. 32 Ústavy SR).
  • Max Weber: zdroje legitimity sú tradícia, charizma, formálno-právna racionalita.
• Princíp teritoriality (opak princípu personality).
  • Originálne: prvotná okupácia, nikto na území nevykonával suverénnu moc.
  • Odvodené: štát vzniká na území, kde prebiehala suverénna moc iného štátu: cesiou, adjudikáciou, vydržaním, anexiou (tento spôsob nie je právny).
• Oddelenosť od obyvateľstva:
  • Kariérny: typický pre európsky kontinent.
  • Spoliálny (koristný): úradné posty obsadzujú predstavitelia víťazných politických strán, víťazi berú všetko bez ohľadu na kvalifikáciu.

Štátny mechanizmus

• Má svoju vnútornú štruktúru.
• Základné členenie: štátne orgány a ostatné zložky (úradné osoby, zložky vykonávajúce donútenie, ostatný aparát a štátne organizácie a inštitúcie).

Štátne orgány

• Základná a rozhodujúca zložka štátneho mechanizmu.
• Nositelia právomoci, pôsobnosti a štátomocenského charakteru.
• Právomoc: schopnosť štátneho orgánu vydávať právne akty.
• Kompetencia: okruh spoločenských vzťahov, v ktorých štátny orgán môže vykonávať svoju právomoc.
  • Osobná: voči ktorým osobám môže orgán vydávať právne akty.
  • Priestorová: na ktoré územie sa akty vzťahujú.
  • Funkčná: ktorý stupeň sústavy štátnych orgánov je spôsobilý vydávať akty.
  • Časová: odkedy a dokedy môže orgán vydávať akty.
  • Vecná: okruh spoločenských vzťahov, ktoré môže orgán regulovať.
• Prekročenie právomoci: ničotnosť aktu.
• Prekročenie kompetencie: neplatnosť aktu.
• Orgány sa rozdeľujú na vyššiu a nižšiu inštanciu. Orgán vyššej inštancie preskúmava rozhodnutia orgánu nižšej inštancie.

Ius – právo

• Ius: zaväzovať k určitému správaniu.
• Etymológia:
  • Gréčtina: isón - spravodlivá rovnosť.
  • Arabčina: ishá - činiť dobro, dobro odplácať dobrom, určité pravidlá, ktoré zaväzujú ľudí vo vzájomnom styku.
  • Čínština: znak človeka utekajúceho pred vodou.

Väzby práva

• Väzba práva a moci.
  • Možnosť donútiť k určitému správaniu, aj keď sa subjekt nechce správať.
  • Dve roviny chápania:
    • Moc tvoriť právo: moc tvoriť všeobecne záväzné pravidlá ľudského správania.
    • Moc prinútiť adresátov práva, aby právo dodržiavali: vynutiteľnosť zachovávania práva, súvisí s prvou rovinou.
  • Právo je nevyhnutné pre moc a moc je nevyhnutná pre právo (Stammler).
  • Nie každý, kto má moc, má aj právo.
  • Právo silnejšieho je najväčšie bezprávie.
  • Korektúra moci: štát tvorí právo, ale zároveň ho aj zaväzuje.
  • Štátna moc môže robiť len to, čo jej zákon dovoľuje.
  • Prenesenie časti moci na verejnú moc.
• Väzba práva a vôle.
  • Právo je normatívny systém, tvorený príkazmi, zákazmi a dovoleniami.
  • Prejavom vôle nositeľa štátnej moci.
  • Pôsobí na vôľu ľudí, aby sa správali určitým spôsobom.

Právne vedomie

• Oportunistické: rešpektuje právo, ak je preňho výhodné.
• Diferencované: rozdielne podľa veku, pohlavia, profesie, vzdelania, miesta bydliska.
• Neformálne: nie je predpísaná forma existencie.
• Dynamické: mení sa aj z minúty na minútu.
• Konzervatívne: stabilizujúce.

Roviny práva

• Axiologická: spoločenské hodnoty - spravodlivosť (liberálny demokratický štát, základné práva - dikaionfyzei).
• Mocenská: právo ako prostriedok realizácie štátnej moci (aj politiky).
• Informačná: právo ako informačný systém, ktorý informuje adresátov (ako sa správať).

Koncepcie chápania práva

• Ovplyvňujú chápanie práva:
  • Prirodzenoprávna (Iusnaturalizmus).
  • Pozititivistická.
  • Sociologická.
  • Psychologická.
  • Antropologická.

Prirodzenoprávna koncepcia

• Učenie o štáte a ideálnom práve.

• Antičné Grécko a Rím, novoveké revolúcie, obdobie po II. svetovej vojne.

• Rozoznávame 3 kľúčové obdobia:

  • Antické: Herakleitos, Aristoteles.
  • Kresťansko-teologické: Aurelius Augustinus (spojenie božieho a ľudských zákonov), Tomáš Akvinský (racionálne úvahy).
  • Osvietenské: Kant, Hugo Grotius.

• Reaguje na neschopnosť pozitívneho práva.

• Základom je myšlienka, že prirodzené právo je nám vnuknuté (božie alebo ľudským rozumom), nie je spoločnosťou vytvorené.

• Dané spoločnosti, vzniklo s ňou alebo sa s ňou vyvíja.

• Jeho existence je nezávislá od ľudskej vôle.

• Nepodlieha diskusii.

• Nezávislé od štátu, štát nie je tvorcom práva.

• Večné, nemenné, všadeprítomné, univerzálne.

• Nezávislé od ľudskej vôle.

• Pripúšťa dualizmus (božie a ľudské právo).

• Hugo Grotius: vnáša racionálny prvok, právo ako príkazy jasného rozumu.