India, Čína 1.ročník.docx

**STAROVEKÁ INDIA** **Prírodné podmienky** Indický subkontinent oddeľujú od vnútrozemia Ázie na severe vysoké pohoria Hindukúš a Himaláje a na juhu Vindhjské pohorie. Pretekajú tade dve rieky -- **Indus a Ganga**. Z východu i západu Indiu obklopuje oceán, takže celý subkontinent je pomerne izolova...

**STAROVEKÁ INDIA** **Prírodné podmienky** Indický subkontinent oddeľujú od vnútrozemia Ázie na severe vysoké pohoria Hindukúš a Himaláje a na juhu Vindhjské pohorie. Pretekajú tade dve rieky -- **Indus a Ganga**. Z východu i západu Indiu obklopuje oceán, takže celý subkontinent je pomerne izolovaný od sveta. Klimatické podmienky sú veľmi priaznivé, pretože India má dostatok vodných zrážok, ktoré prinášajú monzúnové dažde. **Harappská civilizácia (koniec 4. tis. pred K. -- 1750 pred K.)** V údolí rieky Indus bola objavená vyspelá civilizácia z konca 4. tis. pred K., ktorej významnými strediskami boli mestá **Harrapa** a **Mohendžo-daro**. V mestách boli rozvody pitnej vody i kanalizácia, ulice sa stavali do pravého uhla. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a chovom dobytka, bola rozvinutá remeselná výroba. Písmo nie je dodnes rozlúštené, pretože nevieme, k akému etniku obyvateľstvo patrilo. Bolo obrázkové, písalo sa na kôru stromov, kožu, tabuľky z hliny, slonovinu. Okolo roku 1750 pred K začína civilizácia z neznámych príčin upadať. **Príchod árijských kmeňov** Tak ako upadala harappská kultúra, prichádza do Indie nové -- **indoeurópske** obyvateľstvo, ktoré sa označuje ako **Árijci** (vznešení, ušľachtilí). Boli to pôvodne pastierske kmene z juhoruských stepí, ktoré si prinášali vlastný spôsob života -- kostrové pochovávanie, nové zbrane a nástroje. Dlho si uchovávali kmeňovú štruktúru na čele s kmeňovými náčelníkmi -- **rádžovia**. V neskoršom období sa spoločnosť začala deliť na **kasty**, ktoré boli od seba veľmi prísne rozdelené, bez možnosti prechodu z jednej kasty do druhej -- v Indii jestvuje dodnes. Najvyššie postavenie mali **kňazi -- brahmani**, potom **bojovníci -- kšatriovia**. Najpočetnejšia bola kasta **vaišjov -- remeselníci, obchodníci, roľníci**. Najnižšiu skupinu tvorili **šúdrovia**, ktorí mohli robiť len „špinavé" práce; kontakt s členmi tejto kasty pokladali ostatní za nežiadúci. Dnes sa táto kasta volá nedotknuteľný. Vznikali literárne pamiatky označované ako **védy** (vedenie). Boli to rôzne hymny -- chválospevy, náboženské predpisy, magické formulky a zaklínadlá. Obsahujú množstvo údajov o živote nových obyvateľov Indie, o ich vzťahu k staršiemu obyvateľstvu, obsahujú učenie o reinkarnácii. **Magadhská ríša (cca 1500 pred K. -- 327 pred K.)** V prvej polovici 1. tis. pred K. sa v údolí Gangy (dnešný Bihár) vytvorila **Magadhská ríša** -- prvý teritoriálny štát na území Indie. Pôsobil tu Siddhárta Gautama (563 -- 483 pred K.) nazývaný **Budha** (Osvietený). Pochádzal z kniežacej rodiny, ako 29-ročný začal putovať po krajine, všímal si sociálne rozdiely a snažil sa zmeniť ich pomocou nového učenia -- **budhizmu**. (Každé bytie je utrpením -- treba ho prekonať pomocou poznania.) Cieľom ľudského snaženia má byť dosiahnutie **nirvány** -- stavu pokoja v duši. Budhizmus rýchlo prenikol do Číny a Japonska. Základnou stavbou budhizmu je **stúpa**, kupolovitá stavba, v ktorej sa pochovávali mŕtvi alebo sa ukrývali relikvie ako spomienka na pôsobenie významných náboženských predstaviteľov. **Indická veda a kultúra** Ovplyvnila Arabov a ich prostredníctvom sa do Európy dostala desiatková sústava s použitím nuly. Naše číslice tiež pochádzajú od Indov. Indovia poznali aj princíp Pytagorovej vety. **ČÍNSKA CIVILIZÁCIA** **Prírodné podmienky** Čínska civilizácia sa rozvíjala ma rozsiahlom území medzi riekami **Chuang-che** (Žltá rieka) a **Jang-c-tiang** (Dlhá rieka). Veľkú časť územia tvoria úrodné sprašové terasy s dostatkom vlahy. Územie bolo v staroveku pokryté hustými lesmi. Pestovali sa obilniny (proso), ovocie (broskyne, marhule, datle), čaj a ryžu. Chovali priadku morušovú -- **hodváb**. Najvýznamnejší filozofický smer je **konfucianizmus**. Jeho tvorcom bol **Konfucius** -- základom jeho učenia je poslušnosť nižšie postavených voči vyššie postaveným a nadriadeným. Jednotlivec má podriadiť svoje záujmy záujmom celku (štátu). Podporoval tak mocenské základy štátu a zachovanie jeho štruktúr. Od 2. tisícročia používajú znakové písmo, pričom jednotlivé znaky označujú pojmy, nie hlásky -- obsahuje asi 40 000 znakov. Píše sa v stĺpcoch sprava doľava. **Zjednotenie Číny** Proces zjednotenia štátov sa začal v štáte **Čchin** a zjednotiteľom sa stal Čcheng (221-210 pred K.). Keď ovládol okolité štáty vyhlásil sa za cisára, prijal meno **Čchin-Š-chuang-ti** (Prvý zvrchovaný cisár).Krajinu rozdelil na jednotlivé okresy, ktoré riadili správcovia priamo podriadení panovníkovi. Po celej krajine budoval sieť ciest, zaviedol jednotné miery a váhy, rozchod kolies povozov. Zrušil zákony platné v jednotlivých štátoch a vyhlásil jeden zákonník pre celú ríšu. Zaviedol používanie zlatých a bronzových mincí ako jednotného platidla. Tak sa mu podarilo zjednotiť krajinu a prispieť k formovaniu jednotného čínskeho národa. Na obranu krajiny pred útokmi kočovných národov zo severu začal stavať veľký čínsky múr, ktorý dosiahol dĺžku viac ako 5000 km. Dal si budovať honosnú hrobku -- prinútil 700 000 ľudí stavať mu 166m vysokú pyramídu po dobu 35 rokov. Hrobku strážila terakotová armáda nájdená v roku 1974. Cisár dal spáliť všetky dejepisné a politické spisy, ktoré mohli podnecovať vzbury proti jeho vláde. Dal popraviť 460 učencov (dal ich zaživa zakopať). Po smrti cisára sa v bývalých samostatných štátoch začali sociálne nepokoje a hnutia, ktorých cieľom bolo opäť získať samostatnosť. Čína nadviazala obchodné styky s rozličnými národmi. Smerom na západ vznikla **hodvábna cesta** spájajúca Čínu so Stredozemným morom. Prepravoval sa po nej rozličný tovar, ale najmä hodváb. Južné hranice Číny boli posunuté až k moru. **Čínske vynálezy** Hodiny poháňané vodným kolesom, reťazový most, hviezdny glóbus, seizmograf, hodváb, tlačiarenský lis, papier, kompas, pušný prach, porcelán