SKÚŠKA Sociálna politika PDF

SKÚŠKA 1/ Sociálna politika: SOCIÁLNA POLITIKA: Je to uvedomelá, cieľavedomá, sústavná a spoločenská činnosť jednotlivých subjektov (napr. zamestnávatelia, zamestnanci, štát, verejnoprávne organizácie/inštitúcie), Je to súbor opatrení, ktoré smerujú k rozvoju jednotlivca, Je činnosť...

SKÚŠKA 1/ Sociálna politika: SOCIÁLNA POLITIKA: Je to uvedomelá, cieľavedomá, sústavná a spoločenská činnosť jednotlivých subjektov (napr. zamestnávatelia, zamestnanci, štát, verejnoprávne organizácie/inštitúcie), Je to súbor opatrení, ktoré smerujú k rozvoju jednotlivca, Je činnosť zameraná na dosiahnutie všestranného rozvoja človeka, Je to aktívna praktická činnosť, Je to kľúčový pojem sociálnej teórie a praxe, Je to vedná disciplína, ktorá zasahuje do rôznych oblastí spoločnosti – napr. politika zamestnanosti, bývania, zdravotného poistenia, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, rodinná politika, Základným inštitútom sociálnej politiky je sociálne zabezpečenie – zabezpečenie jednotlivca, aby mu v nepriaznivej situácii boli zabezpečené nejaké minimálne štandardy, 2/ Nástroje sociálnej politiky: NÁSTROJE SOCIÁLNEJ POLITIKY: 1. Právo – sociálna politika sa rieši prostredníctvom právnych noriem, či už je to ius objektivum alebo ius subjektivum, 2. Ekonomické nástroje – všetky nástroje, ktoré umožňujú získavať a prerozdeľovať zdroje na účely zabezpečenia (napr. dane od obyvateľov), 3. Sociálne programy a plány, 4. Kolektívne vyjednávanie – vyjednávanie medzi sociálnymi partnermi (zamestnanec a zamestnávateľ), ktorého výsledkom je kolektívna zmluva, ! Zákon č. 2/1991 o kolektívnom vyjednávaní, ! Rokovania medzi vládou, zástupcami zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov (odbory) = Tripartitum, ĎALŠIE NÁSTROJE REALIZÁCIE SOCIÁLNEJ POLITIKY: 1. Nátlakové akcie – napr. štrajk (krajný prostriedok uplatnenia práv zamestnancov v dôsledku uplatnenia napr. vyšších platov), 2. Médiá – napr. TV, rozhlas, internet, sociálne siete, 3. Pripomienkové konanie – súčasť legislatívneho procesu, 3/ Hospodárska a sociálna politika: Sú to 2 oddelené celky, ale sú navzájom prepojené nedokážu bez seba existovať a navzájom sa ovplyvňujú, Hospodárska politika: zabezpečuje ekonomickú základňu sociálnej politiky, úspešnosť hospodárskej politiky závisí od celkovej situácie v spoločnosti, zdroje a podnety nachádza v sociálnej politike a na základe toho sa rozvíja, Sociálna politika: rieši najmä problémy spojené so zabezpečením sociálnych istôt – tu by sa mala uplatňovať teória sociálnej spravodlivosti, rovnosť, solidarita (medzigeneračná alebo individuálna) a pod. je determinovaná ekonomickými procesmi, zároveň spätne ovplyvňuje hospodársku politiku, vytvára predpoklady pre hospodársky rozvoj, plní funkcie pri udržaní cenovej stability, 4/ Modely sociálnej politiky: 1. Liberálny: Charakteristický pre ekonomicky vyspelé krajiny s fungujúcim trhovým hospodárstvom, napr. krajiny kde je rozvinutý anglosaský systém práva (USA, UK, Kanada, Austrália), Zdôrazňuje prioritu trhu v hospodárskej oblasti, Dôraz kladie na slobodu jednotlivcov, Základom je súkromné poistenie, 2. Sociálno-demokratický: Charakteristický pre škandinávske krajiny (Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko), avšak nemožno opomenúť krajiny západnej Európy, Vychádza z kritiky liberalizmu, Štát má ústredné miesto v sociálnej politike – priorita postavenia štátu v sociálnej politike, Uplatňuje sa princíp rovnosti šancí a princíp solidarity, Vylučuje sa diskriminačné zaobchádzanie, 3. Neliberálny: Krajiny západnej Európy (Rakúsko, Nemecko, Francúzsko), aj pre SR, Výrazné črty liberálneho modelu a sociálno-demokratického modelu, Podporuje sa rozvoj sociálnych služieb a veľká činnosť neštátnych subjektov, Štát garantuje jednotlivcovi len minimum požiadaviek (úroveň životného minima), 5/ Funkcie sociálnej politiky:  1. Ochranná – ochrana osôb, ktoré sa nachádzajú v nepriaznivej situácii, 2. Rozdeľovacia a prerozdeľovacia – príjmy, dávky, dôchodky, ktoré sa prerozdeľujú oprávneným osobám alebo žiadateľom, 3. Stimulačná – realizuje sa prostredníctvom podpory a zosúlaďovania záujmov v spoločnosti a jednotlivca, 4. Preventívna – plány ako predchádzať nepriaznivej situácii. Je zameraná na odstraňovanie nedostatkov, aby nedošlo k nepriaznivej sociálnej situácii (napr. pracovná neschopnosť, tehotenstvo, nezamestnanosť, staroba), 5. Homogenizačná funkcia – vytváranie rovnakých príležitostí pre jednotlivcov (napr. vzdelanie, zamestnanosť a pod.), 6/ Historický vývoj PSZ – M. T, J. II.: Sociálne zabezpečenie je základným inštitútom sociálnej politiky, Pod sociálnym zabezpečením môžeme rozumieť rôznorodý systém sociálnych dávok, súbor inštitúcií, zariadení, opatrení a vzťahov, ktoré majú za úlohu predchádzať, zmierňovať alebo odstraňovať následky nepriaznivých sociálnych udalostí (napr. nezamestnanosť, choroba, práceneschopnosť, tehotenstvo, materstvo, rodičovstvo, staroba, invalidita a pod.), Sociálne udalosti sú objektívne právne skutočnosti, ktoré sú nezávislé od ľudskej vôle, Členenie sociálneho zabezpečenia: a) Sociálne poistenie, b) Sociálna pomoc, c) Štátna sociálna podpora, Klasické sociálne zabezpečenie je spojené s Nemeckom – kolíska PSZ (najmä obdobie kapitalizmu / Otto V. B.), POČIATKY SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA: Kmeňové a rodové spoločenstvo – starostlivosť o starých, chorých, siroty a mladých, Obdobie p. n. l.: Chammurapiho zákonník – zmienka o sociálnom zabezpečení vojakov a štátnych úradníkoch, Starý zákon (biblia) – prítomná talmúcka tradícia sociálneho zabezpečenia, tzn. každému sa dá podľa jeho potrieb, OTROKÁRSKA SPOLOČNOSŤ (STAROVEKÉ GRÉCKO A RÍM): Občanom v zlej sociálnej situácii pomáhal štát, Štát získaval prostriedky vyberaním daní, obchodom (bártrový) a z darov, Prevládala idea chrániť chorých, chudobných a mladých, OBDOBIE STREDOVEKU: Dominantná pozícia cirkvi (najmä katolícka), Zakladali sa internátne školy, kláštory (ako strediská vzdelanosti), kde sa pomáhalo občanom, OBDOBIE NOVOVEKU: Prevládajú myšlienky reformácie, humanizmu a renesancie, Osvietenský absolutizmus bol na našom území významný M. Teréziou = reformy školstva, zdravotníctva, trestného kódexu, Po jej smrti Jozef II., chodil v prestrojení medzi ľudí, aby zistil stav obyvateľstva, VZNIK A VÝVOJ MODERNÝCH FORIEM SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA: Jeho vznik je spojený s Nemeckom a s kancelárom Otto von Brismarckom (1883 – 1889) – za jeho vlády sa prijali 3 dôležité zákony: a) Zákon o nemocenskom poistení, b) Zákon o úrazovom a invalidnom poistení, c) Zákon o dôchodkovom poistení, Obdobie Rakúsko-Uhorska na konci 80. rokoch 19. storočia – banskí zamestnanci boli nemocensky poistení v bratských nemocenských poisťovniach, R. 1918 prvá SR – prebrala systém RÚ, R. 1989 – 1992 – v tomto období bola vypracovaná koncepcia transformácie sociálnej sféry a teda došlo k sociálnej reforme. Dôraz sa kládol na maximalizáciu trhu. VÝVOJ SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA V SR: Od 1. 1. 1993 sa prechádzalo od systému štátneho sociálneho zabezpečenia k verejnoprávnemu sociálnemu poisteniu, Štát dbá o dosiahnutie spoločného dobra – idea sociálneho štátu, Došlo k vzniku inštitútov: a) Národná poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, b) Sociálna poisťovňa ako významná verejnoprávna inštitúcia, c) VŠZP – verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie poskytnutia zdravotnej starostlivosti a na výkon zdravotného poistenia, Uplatňovali sa princípy demokratizácie, decentralizácie a demonopolizácie (pluralita subjektov, ktorí pôsobili v sociálnom prostredí), Základným cieľom zákonodarcu bolo vytvoriť vraj spravodlivý systém sociálneho zabezpečenia, Počas existencie samostatnej SR došlo k prijatiu významných právnych noriem: a) Zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení – upravuje problematiku sociálneho poistenia a v tomto zákonníku NIE JE upravené zdravotné poistenie. Sociálne poistenie pozostáva z týchto podsystémov: 1. Nemocenské poistenie, 2. Dôchodkové poistenie – invalidné a starobné, 3. Garančné poistenie, 4. Poistenie v nezamestnanosti, 5. Úrazové poistenie, ! Upravuje aj postavenie a pôsobnosť sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie. b) Zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení – tento zákon upravuje tzv. druhý dôchodkový pilier,  c) Zákon č. 650/2004 o doplnkovom dôchodkovom sporení – upravuje tretí pilier Zákon č. 680/2004 o zdravotnom poistení. 7/ Systémy sociálneho zabezpečenia: 1. Systém sociálneho poistenia 2. Systém štátnej sociálnej podpory 3. Systém sociálnej pomoci Ďalšie členenie systémov sociálneho zabezpečenia: a) Tie ktoré majú povinnú (obligatórnu) formu – Zákon o sociálnom poistení (461/2003). Upravuje systém sociálneho poistenia, ktoré sa člení na starobné, dôchodkové poistenie, garančné, úrazové, v nezamestnanosti,... b) Tie, ktoré majú dobrovoľnú formu – 3. pilier dôchodkového zabezpečenia, 8/ Sociálne poistenie – podsystémy:  Je jednou z najdôležitejších častí sociálneho zabezpečenia (centrom je Zákon o sociálnom poistení),  Základné znaky sociálneho poistenia: a) Univerzálny charakter – dávka zo systému poistenia sa poskytne žiadateľovi za splnenia podmienok. Vzťahuje sa na všetky ekonomicky aktívne skupiny osôb, b) Obligatórnosť vzniku poistenia – sociálne poistenie vzniká ex lege (zo zákona) a v zákone máme presne špecifikované podmienky, c) Osobná participácia, d) Príspevkový systém, e) Nárokovosť, f) Princíp sociálnej solidarity – spolupatričnosť, g) Priebežné financovanie, h) Štátna garancia solventnosti nositeľa poistenia, i) Neziskový princíp.  Členenie systému sociálneho poistenia na podsystémy: a) Nemocenského poistenia – poskytnutie nemocenských dávok, b) Dôchodkového poistenia – starobné dôchodkové a invalidné poistenie, c) Poistenie v nezamestnanosti – slúži na zabezpečenie občana v prípade straty príjmu zo závislej činnosti, d) Garančné poistenie, e) Úrazové poistenie. ! Zdravotné poistenie nepatrí do systému sociálneho poistenia – pretože nie je upravené v Zákone o sociálnom poistení! 9/ Štátna sociálna podpora – čo to je, princípy: Rodinná politika – dôležité situácie nastávajú v súvislosti s rodinnou politikou, napr. narodenie dieťaťa (príspevok pri narodení dieťaťa), starostlivosť o dieťa do 3 rokov (rodičovský príspevok), náhradné výživné, rodinné prídavky na dieťa (do 26 rokov), Základné znaky: a) Celospoločenská solidarita, b) Poskytovanie dávok po splnení zákonom ustanovených podmienok, c) Špecifické určenie výšky dávok – každým rokom sa príspevky menia, d) Príjemca dávky nie je povinný finančne prispievať do systému – neplatia sa odvody ako pri sociálnom poistení, Základné princípy: a) Princíp celospoločenskej solidarity, b) Princíp subsidiarity – decentralizácia na samosprávne orgány (VÚC, obce) – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, c) Princíp adresnosti a účelnosti, d) Princíp rodovej rovnosti v prístupe k rodičom – vylúčenie akéhokoľvek diskriminačného zaobchádzania, e) Princíp koordinácie a harmonizácie rodinnej politiky, f) Princíp vyváženosti a flexibility, g) Princíp otvorenosti a prístupnosti k zmenám, Orgány, ktoré poskytujú dávky zo systému štátnej sociálnej podpory sú Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. 10/ Sociálna pomoc – čo to je, princípy: Predstavuje tzv. doplňujúci systém sociálneho zabezpečenia – nastupuje v momente, keď použite prvých dvoch systémov je neúčinné, teda nastupuje ako tzv. „záchranná sieť“ (ultima ratio – krajný prostriedok/posledná záchrana), Charakteristika: Dopĺňa systém náhradných zdrojov v prípade hmotnej alebo sociálnej núdze, ak ide o najzraniteľnejších občanov – má za úlohu riešiť nepriaznivé situácie, kedy si jedinec nevie zabezpečiť ani základné minimum (bývanie, jedlo, oblečenie), Má hlavný cieľ v obnove prirodzených zdrojov občanov pri uspokojovaní ich potrieb a v tejto situácii by mal štát garantovať jedincovi aspoň ten minimálny štandard – existenčné minimum, Základné znaky: a) Celospoločenská solidarita – snaha o spoločné dobro, b) Individualizácia – forma a druh sociálnej pomoci závisí od individuálnej situácie jednotlivca, c) Subsidiarita – poskytuje sa tomu, kto si nevie pomôcť sám, d) Finalita – pre poskytovanie je dôležitý výsledok a nie príčina, ktorá situáciu spôsobila, e) Adresnosť,  f) Profesionalizácia – sociálnu prácu realizujú profesionálni pracovníci, g) Pluralita zdrojov – UPSVR úzko spolupracuje s obcami a VÚC, h) Základné nástroje – poradenstvo, ochrana, dávky, služby, a azyly. 11/ Faktory ovplyvňujúce stav a systém PSZ – vonkajšie a vnútorné: 1. Vonkajšie – zaraďujeme tu: a) Medzinárodnú situáciu – napr. Covid, b) Zahraničná orientácia štátu, c) Kolonizácia, d) Činnosť medzinárodných organizácií, e) Migrácia obyvateľov. 2. Vnútorné: a) Ekonomickú situáciu, b) Demografická situácia – natalita, mortalita, stav obyvateľstva (produktívny vek), c) Politická situácia, d) Právny poriadok príslušnej krajiny, e) Tradície, f) Náboženstvo, g) Etické názory, h) Stav životného prostredia. 12/ PSZ z hľadiska pojmológie – predmet: Právo sociálneho zabezpečenia je samostatné právne odvetvie právneho poriadku SR s hybridnou povahou, Hybridný charakter – miešajú sa tam prvky verejného práva s prvkami súkromného práva, ! Kedže právo sociálneho zabezpečenia má hybridný charakter, tak na rozdiel od pracovného práva, pri PSZ prevažujú prvky verejného charakteru, pretože tu zohráva dominantnú úlohu štát! PSZ je neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku SR, Ide o relatívne samostatné právne odvetvie – PSZ a PP zaraďujeme do sociálneho práva a to sociálne právo pozostáva z pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, PSZ je kodifikované právne odvetvie, ale je roztrúsené vo viacerých právnych predpisoch = veľké množstvo právnych predpisov, Je samostatný pedagogický odbor a predmet vedeckého výskumu, Obsahuje vzájomné práva a povinnosti účastníkov, ktorí sa ocitnú v nejakej nepriaznivej sociálnej situácii, napr. nezamestnanosť, tehotenstvo, materstvo, rodičovstvo, práceneschopnosť,... Predmetom PSZ je správanie jednotlivcov v spoločenských vzťahoch vznikajúcich v sociálnom zabezpečení a pri realizácii sociálnej politiky, PSZ realizuje hospodárske a sociálne práva občanov (2. hlava Ústavy SR). 13/ Funkcie PSZ: ! Vyjadrujú úlohu tohto právneho odvetvia alebo jeho zamerania na plnenie konkrétnych úloh, 1. Všeobecné funkcie: a. Regulatívna – jej úlohou je upravovať/regulovať vzájomné právne vzťahy medzi subjektmi sociálno-zabezpečovacích vzťahov, b. Preventívno-výchovná – preventívne pôsobiť na subjekty, aby sa správali tak, aby neobchádzali zákon a ich správanie bolo v súlade so zákonom, 2. Osobitné funkcie: a. Ochranná – je jednou z najdôležitejších funkcií a je podstatnou/kľúčovou funkciou tohto odvetvia. Slúži na ochranu najslabších subjektov, b. Ekonomická – vždy sa odvíja od danej ekonomickej situácie v krajine, c. Stimulačná – má stále povzbudzovať účastníkov k adekvátnemu plneniu povinností, d. Sociálno-psychologická, 14/ Sociálne práva: Sú ústrednou témou (centrom) PSZ, Sú významnou súčasťou komplexu ľudských práv = patria do 2. generácia ľudských práv, Napr. právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, právo na prácu, právo na odpočinok po vykonanej práci, právo na zabezpečenie dovolenky, právo na pracovný čas, právo na kolektívne vyjednávanie, právo na ochranu rodiny, právo na ochranu detí, mladistvých, zdravotne postihnutých. 15/ Vzťah PSZ k iným odvetviam: 1. Pracovné právo – najbližší vzťah, pretože tieto právne odvetvia sa označujú pojmom sociálne právo a môžeme ich charakterizovať ako spojené nádoby v systéme práva (vzájomne sa dopĺňajú a nedokážu bez seba existovať), 2. Ústavné právo – prostredníctvom neho sa realizujú základné práva, 3. Správne právo – inštitucionálne usporiadanie orgánov sociálneho zabezpečenia, ktoré postupujú v súlade so správnym poriadkom, 4. Trestné práva – v prípade spáchania trestného činu, tak ako ultima ratio nastupuje trestné právo, 5. Občianske právo, predovšetkým rodinné právo – ako podsystém občianskeho práva. Realizácia rodinnej politiky. 6. Medzinárodné právo – v prípade cudzieho prvku. 16/ Pramene PSZ: 1. Prameň práva vyjadruje formu práva v štátom uznanej a stanovenej formy 2. Pramene poznania práva: a. Materiálne pramene – podmienky života spoločnosti, teda nejaké okolnosti, ktoré podmieňujú vznik PSZ, b. Formálne pramene – formy PN, ktoré sú uznané zo strany štátu, teda existujú v štátom stanovenej a uznanej forme,  Normatívne právne akty,  MZ,  Dohovory medzinárodnej organizácie práce (MOP),  Dokumenty OSN,  Právne normy práva EÚ – primárne a sekundárne pramene,  Kolektívne zmluvy, ! Právnu obyčaj ani precedens nevnímame ako formálny prameň PSZ, 17/ Pôsobnosť PSZ: ! Pôsobnosť – okruh sociálno-zabezpečovacích právnych vzťahov, na ktoré sa aplikujú normy PSZ, 1. Vecná – charakterizuje, v ktorých konkrétnych sociálno-zabezpečovacích procesov sa týka (aká udalosť nastala), 2. Časová – týka sa platnosti a účinnosti danej právnej normy. Vacatio legis – obdobie medzi platnosťou a účinnosťou. 3. Osobná (personálna) – okruh subjektov, na ktoré sa budú vzťahovať normy PSZ, 4. Miestna (teritoriálna) – vymedzuje územie, kde normy PSZ platia – SR. 18/ Základné princípy a zásady PSZ: Základné princípy PSZ: ! Princíp – ideový, filozofický a mravný základ platného práva, 1. Základné (všeobecné) princípy PSZ: a. Princíp sociálnej spravodlivosti, b. Princíp sociálnej solidarity, c. Princíp subsidiarity, d. Princíp participácie, 2. Ďalšie princípy PSZ: a. Princíp univerzality, b. Princíp komplexnosti, c. Princíp rovnosti, d. Princíp adekvátnosti, e. Princíp garancie, Zásady PSZ: ! Vyjadrujú zovšeobecňujúcu právnu myšlienku daného právneho odvetvia, teda charakterizujú PSZ ako právne odvetvie, jeho úlohu a vzťah k iným právnym odvetviam. 1. Zásada všeobecnosti, 2. Zásada viacnásobného poistenia a subsidiárnych vzťahov, 3. Zásada nezávislosti od vôle zúčastnených subjektov, 4. Zásada nezávislosti od oznamovacej povinnosti, 5. Zásada samofinancovania, 6. Zásada sociálnej rovnosti, 7. Zásada demokracie, 8. Zásada kauzality (kauza = hospodársky dôvod), 9. Zásada teritoriality, 19/ Systém PSZ: ! Vyjadruje usporiadanie noriem PSZ, ich zjednotenie a vzájomné vzťahy medzi nimi, 1. Všeobecná časť: a. Pojem b. Predmet c. Systém d. Funkcie e. Historický vývoj f. Právne skutočnosti – doby a lehoty g. Pramene PSZ 2. Osobitná časť: a. Služby, ktoré sa týkajú preventívnej a liečebnej starostlivosti, b. Služby, ktoré súvisia so sociálnym poistením – nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie, c. Služby v súvislosti so štátnou sociálnou podporou – štátne sociálne dávky, d. Služby, ktoré súvisia so sociálnou pomocou, e. Oblasť zdravotného poistenia. 20/ Prvky sociálnozabezpečovacích právnych vzťahov: 1. Subjekt: ▪ Je účastník právneho vzťahu, ktorým práva a povinnosti upravuje PSZ. ▪ Subjekt sociálnozabezpečovacieho právneho vzťahu je zároveň subjektom PSZ, ale nie každý subjekt PSZ je automaticky subjektom sociálnozabezpečovacieho právneho vzťahu. ▪ Subjekt PSZ sa stane subjektom sociálnozabezpečovacieho právneho vzťahu až na základe určitej sociálnozabezpečovacej právnej skutočnosti (napr. prejav vôle – závislá skutočnosť, alebo sociálna udalosť – objektívna skutočnosť). ▪ V pozícii subjektu môže byť – štát, štátne, neštátne subjekty, FO (poistenci – napr. sociálneho poistenia, ktoré platia FO samé alebo za nich platia zamestnávatelia, ak pre nich vykonávajú závislú prácu), 2. Objekt (predmet): ▪ Sú to spoločenské vzťahy, ktoré sú upravené PSZ, ▪ Poskytujú sa buď v peňažnej forme (dávky) alebo vecnej forme (služba – osobná asistencia občanovi so zdravotným postihnutím), 3. Obsah: ▪ Vzájomné práva a povinnosti subjektov SZPV. ▪ Práva a povinnosti osoby, ktorá má nárok na danú dávku alebo službu v systéme PSZ alebo sú to práva a povinnosti jednotlivých orgánov sociálneho zabezpečenia (štátne orgány). 21/ Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia – orgány, kto je na čele, organizačné zložky: Vykonáva sociálne poistenie v SR, Je verejnoprávna inštitúcia, Je PO so sídlom v BA, Je kontaktnou inštitúciou pri výkone sociálneho poistenia – zabezpečuje komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a osobami, ktoré majú nárok na danú dávku zo systému sociálneho poistenia, Je verejnoprávna inštitúcia ale napriek tomu podlieha dozoru štátu, Dozor vykonáva štát prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny aj Ministerstvo financií, Orgány: a) Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne: Stojí na čele sociálnej poisťovne a teda je štatutár. Vymenúva a odvoláva ho do funkcie vláda SR. Zodpovedá za plnenie úloh sociálnej poisťovne, prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov, má určité právomoci voči vláde a parlamentu, vláde a NR predkladá výročnú správa o činnosti, schvaľuje štatút sociálnej poisťovne, schvaľuje organizačný, mzdový a kontrolný poriadok, schvaľuje pravidlá hospodárenia, financovania sociálnej poisťovne a pod. Jeho funkcia zaniká zo zákonom ustanovených dôvodov. b) Dozorná rada sociálnej poisťovne: Je najmä kontrolný orgán ale aj dozorný orgán. Kontroluje hospodárenie sociálnej poisťovne s finančnými prostriedkami, stav financovania, či boli pri výkone dodržané všeobecne záväzné právne normy, dodržaná legalita. c) Riaditeľ pobočky sociálnej poisťovne: Je na čele pobočky sociálnej poisťovne a riadi ju. Je podriadený generálnemu riaditeľovi. Do funkcie ho ustanovuje generálny riaditeľ. Organizačné zložky: a) Ústredie sociálnej poisťovne – riadi ho generálny riaditeľ b) Pobočky sociálnej poisťovne – riadia ich riaditelia pobočiek 22/ Zárobková činnosť: Je to činnosť, ktorá vyplýva z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, Je to aj dosahovanie príjmu z podnikania, Je to dosahovanie príjmu z inej samostatnej zárobkovej činnosti, 23/ Zamestnanec, SZČO, sirota, vdova, vdovec, nezaopatrené dieťa, poistenec, sústavná príprava na povolanie : Zamestnanec na účely PSZ (§4): Je to FO, ktorá je v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, Ak zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa závislú činnosť, zamestnávateľ je povinný tohto zamestnanca prihlásiť do sociálnej poisťovne, Zamestnávateľ platí za zamestnanca odvody z hrubej mzdy na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a zamestnancovi na účet príde čistá mzda, Zamestnanec na účely úrazového poistenia – ak bude zamestnávateľa zamestnávať aspoň jednu FO v právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na mzdu, tak na tento účel bude zamestnanec úrazovo poistený, Zamestnanec na účely garančného poistenia – ten zamestnanec, ktorý vykonáva závislú činnosti pre zamestnávateľa a táto závislá činnosť zakladá zamestnávateľovi garančné poistenie SZČO (§ 5): FO, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dosahovala príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovo činnosti, Zamestnávateľ: FO alebo PO, ktorá zamestnáva v pracovnoprávnom vzťahu zamestnanca, teda aspoň 1 FO, ktorej vzniká právo na príjem zo závislej činnosti, Poistenec: FO, ktorá je podľa Zákon o sociálnom poistení nemocensky poistená, dôchodkovo poistená a poistená v nezamestnanosti, Nezaopatrené dieťa (§ 9): Všeobecne ide o dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, Dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky najneskôr do dovŕšenia 26 roku veku (prídavky len do veku 25 rokov), Výnimka: FO, ktoré po skončení strednej školy nechcú ďalej študovať na VŠ, nájdu si prácu a sú schopné sa samé uživiť, Sústavná príprava na povolanie: Štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky, Štúdium na VŠ do získania vysokoškolského vzdelania 2. stupňa. 24/ Dávky nemocenského poistenia – vymeriavací základ nemocenského, ošetrovného, materského a otcovského: Nemocenské poistenia – poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a slúži na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstve, materstve, OČR. Z nemocenského poistenia sa poskytujú tieto nemocenské dávky – nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, tehotenské, materské (otcovské). Jednotlivé nemocenské dávky sa nemôžu poberať kumulatívne. 1. Nemocenské: Je nemocenská dávka, ktorú vypláca sociálna poisťovňa, za predpokladu, že je osoba nemocensky poistená. Vypláca sa od 11. dňa dočasnej práceneschopnosti zamestnanca, najdlhšie do 52. týždňa dočasnej pracovnej neschopnosti, pretože zamestnanec má status dočasne neschopného zamestnanca. Platí, že prvých 10 dní PN mu vypláca zamestnávateľ a dostáva tzv. náhradu príjmu pri dočasnej práce neschopnosti. 1. až 3. deň dostane 25 % denného vymeriavacieho základu (jeho hrubej mzdy), Od 4. do 10. dňa dostane zamestnanec náhradu príjmu 55 % denného vymeriavacieho základu, Keď ochorie SZČO od 1. dňa dostane dávku nemocenského, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa, Keď má zamestnanec status dočasne práce neschopného zamestnanca, tak v súvislosti s týmto musí zamestnanec dodržiavať liečebný režim. Kontrolu dodržiavania liečebného režimu vykonáva zamestnanec poverený zamestnancom. Liečebný režim sa vzťahuje aj na dni pracovného odpočinku – víkend. Ústavné právo na osobnú slobodu – osobu nemusím pustiť do obydlia, avšak musím pustiť exekútora (oprávnená výnimka). Osoba môže vstúpiť do obydlia len so súhlasom osoby. V prípade ak nevpustím povereného zamestnanca, ktorý vykonáva kontrolu, tak sa nemocenské zníži na polovicu. Od 11. dňa kontrolu vykonáva poverený zamestnanec Sociálnej poisťovni. Nárok na nemocenské zamestnanca a SZČO (§ 33 ods. 1) – ak boli pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie50) uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti. Nárok na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby (§ 33 ods. 2) – Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Nárok zaniká zánikom práceneschopnosti! 2. Ošetrovné: Nemocenská dávka, ktorá sa poskytuje poistencovi, a teda jej účelom je zabezpečiť poistenca z dôvodu celodenného a osobného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, súrodenca, manžela, manželku alebo chorého rodiča manžela alebo manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára. AK sa stará o dieťa, tak len do dovŕšenia 11 roku veku. Poskytuje sa za dni a výška je 55 % denného vymeriavacieho základu. Ak mám nárok na výplatu, tak zároveň nemám nárok na výplatu nemocenského ani materského. 3. Vyrovnávacia dávka: Dávka nemocenského poistenia, ktorá sa poskytuje žene zamestnankyni, ak v dôsledku tehotenstva bola preradená na výkon iného duhu práce, aký mala uvedený v dohode a dosahovala nižší zárobok ako pri predchádzajúcej práci. Poskytne sa na vyrovnanie rozdielu, ktorý má po preradení na iný druh práce. Vypláca ju Sociálna poisťovňa. Poskytuje sa na vyrovnanie rozdielu v tehotenstva a na vyrovnanie rozdielu v materstve, ak v dôsledku materstva bola preradená na inú prácu a to najneskôr do obdobia 9 mesiacov po pôrode. 4. Tehotenské: V právnej úprave od 1. apríla 2021. Aby mala nárok poistenkyňa na tehotenské musí byť tehotná a v posledných 2 rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Poistenkyňa si bude uplatňovať nárok na tehotenské od začiatku 13. týždňa tehotenstva. Slúži na pokrytie zvýšených potrieb poistenkyne, ktoré má v súvislosti s tehotenstvom, napr. vyšetrenia,... Poskytuje sa za kalendárne dni a výška je 15 % denného vymeriavacieho základu, ktorý sa určuje z hrubej mzdy poistenkyne. Poskytuje sa kým trvá tehotenstvo. 25/ Materská a rodičovská dovolenka – čo sa poskytuje, aká dávka, kto vypláca: 1. Materské: Obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka.  Nárok na ňu má matka dieťaťa – poistenkyňa, zamestnankyňa, SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a tzv. iný poistenec (napr. otec dieťaťa, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, ak matka dieťaťa zomrela alebo FO, ktorá sa o dieťa stará na základe rozhodnutia príslušného orgánu). Musí byť v posledných 2 rokoch pred vznikom nároku na materské povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistená aspoň 270 dní, pričom do obdobia sa započítava aj štúdium na SŠ a VŠ. Od 1. januára 2024 – nárok na materské si môže uplatniť aj študentka VŠ za predpokladu, ak týmto štúdiom dosiahla príslušný stupeň vzdelania. Nárok na materské vznikne aj študentke strednej školy, ak týmto štúdiom dosiahla príslušný stupeň štúdia. (Pred 2024 vznikol nárok len na rodičovský príspevok!). Výška materského (d 1. mája 2017) – 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu. Rovnaká výška platí aj pre otcov, pričom ich dávka sa nazýva otcovské. Na materskú dovolenku môže tehotná žena ísť 6 až 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu – a od tohto dňa môže poberať materské. Poskytuje sa za dni! Ak žena porodí skôr ako 6 až 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, tak žena nastupuje na materskú dovolenku odo dňa pôrodu. Materská dovolenka trvá pri pôrode 1 dieťaťa 34 týždňov. Ak osamelá zamestnankyňa porodí dieťa, tak dĺžka materskej dovolenky je 37 týždňov. Ak ide o viacpočetný pôrod, tak 43 týždňov. Po skončení materskej dovolenky sa môže rozhodnúť ísť na rodičovskú dovolenku a bude čerpať rodičovský príspevok. 2. Rodičovský príspevok: Vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Výška = 345,20 € mesačne. Pokiaľ poberala materské, tak 473,30 € mesačne. 3. Otcovská dovolenka: Bola zakotvená v novele Zákonníka práce z 01. 11. 2022, Je výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady – Smernica o zosúlaďovaní rodinného a pracovného života žien, matiek a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, Otec dieťaťa má dbať na to, aby bol nápomocný a pomáhal v prvých 6 týždňoch matke, Nemôže to byť brat ani strýko, iba otec!!! Je to možnosť pre muža, otca dieťaťa, a nie povinnosť, Na otcovskú dovolenku môže ísť od prvých 14 dní až do 6 týždňov od narodenia dieťaťa, Dĺžka trvania sú 2 týždne, Otcovské vypláca Sociálna poisťovňa – výška je ako pri materskej, Má na ňu nárok, ak v posledných 2 rokoch pred narodením potomka bol povinne nemocensky poistený aspoň 200 nemocenských dní – platil odvody, Nahrádza niekdajšiu otcovskú dovolenku – 28 týždňov. Ak si vyčerpá 2 týždne, tak tých 26 môže vyčerpať kedykoľvek, avšak najneskôr do dňa, kedy dieťa dovŕši 3 roky, Ak je súčasne prvých 6 týždňov žena a muž na materskej, tak obaja sú zabezpečení a poberajú dávky, Ak sa žena/muž vráti po skončení do práce, zamestnávateľ je povinný ich zaradiť na pôvodnú prácu, ktorú vykonávali pred dovolenkou, Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný ich zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve, Žiadateľ otcovskej dovolenky musí byť poistený minimálne 270 dní, Taktiež sa na neho vzťahuje zákaz výpovede, Skončiť pracovný pomer môže zamestnávateľ len z dôvodu, ktorý nesúvisí so starostlivosťou o dieťa. 26/ Dĺžka materskej dovolenky: Na materskú dovolenku môže tehotná žena ísť 6 až 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu – a od tohto dňa môže poberať materské. 27/ Dôchodky – pramene dôchodkového poistenia, 3. piliere a ich charakteristika: Dôchodkový systém charakterizuje nám ho dôchodkové poistenie, ktoré sa člení na: 1. Starobné dôchodkové poistenie – jedná sa o typ dôchodkového poistenia, ktoré slúži na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. Invalidné dôchodkové poistenie – taký typ dôchodkového poistenia, ktorý slúži na zabezpečenie príjmu v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, Dôchodkové poistenie predstavujú 3 piliere: 1. Je základný a teda povinný /je upravený podľa zákona o sociálnom poistení zákon č. 461/2003/ 2. Predstavuje tzv. starobné dôchodkové sporenie /upravuje ho zákon č. 43/2004 a je to zákon o starobnom dôchodkovom sporení/ 3. Predstavuje doplnkové dôchodkové sporenie /zákon č. 650/2004 a je to zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení/ ! Toto dôchodkové poistenie nám dopĺňa tzv. individuálne dôchodkové poistenie – predstavuje dobrovoľný súkromný systém sociálneho poistenia! PRVÝ PILIER – ZÁKLADNÉ DÔCHODKOVÉ POISTENIE:  Tento prvý pilier je povinný a univerzálny (pretože zahŕňa všetky ekonomicky aktívne subjekty),  Ide o priebežný systém financovania,   Uplatňuje sa princíp sociálnej a medzigeneračnej solidarity, princíp zásluhovosti,  Jedna z najdôležitejších charakteristík spočíva v tom, že tento pilier je garantovaný štátom, DRUHÝ PILIER:  Predstavuje tzv. starobné dôchodkové sporenie,  Jedná sa o systém vedenia osobných účtov poistencov správcovskými spoločnosti, ktoré uzatvoria s daným poistencom zmluvu,  Môže sa však spoločnosť dostať do úpadku – jedná sa o určité riziko,  Tieto spoločnosti sú povinné dodržiavať pravidlá obozretného podnikania (pretože sú častokrát akciové spoločnosti),  Mal by mať motivačný charakter,  Peniaze, ktoré sú vedené na týchto osobných účtoch poistencov sa stávajú predmetom dedenia v prípade smrti poručiteľa,  Označuje sa aj ako kapitalizačný,  Je zabezpečená kontrola zo strany štátu, TRETÍ PILIER:  Nazýva sa aj ako doplnkové dôchodkové sporenie,  Jedná sa o systém vedenia osobných účtov poistencov doplnkovými dôchodkovými správcovskými spoločnosti, ktoré uzatvoria s daným poistencom zmluvu,  Tiež je kapitalizačný,  Realizuje sa na základnej, teda fakultatívnej účasti, ktorá vzniká na zmluvnom princípe,  Nie je založený na ziskovosti, INDIVIDUÁLNE POISTENIE  Nemožno ho považovať za súčasť sociálnej sféry  Predstavuje tzv. dobrovoľný systém súkromného poistenia  Realizuje sa teda prostredníctvom bánk alebo životných poisťovní a podobne (je teda založené na komerčných princípoch a individuálnych podmienkach poistenia),  Uplatňuje sa výrazne princíp sociálnej solidarity, PRAMENE DÔCHODKOVÉHO POISTENIA 1. Ústava SR (každý má právo na pomoc v starobe...), 2. Ústavný zákon č. 23/19991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd, 3. Európska sociálna charta (obsahuje široký katalóg sociálnych práv alebo právo na sociálne zabezpečenie), 4. Revidovaná európska sociálna charta, 5. Zákon o sociálnom poistení, 6. Zákon o starobnom dôchodkovom sporení, 7. Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení. 28/ Dôchodkové dávky – čo patrí medzi dôchodky pozostalých: 1. Vdovský dôchodok:  Odvodená obligatórna, peňažná, opakujúca sa dávka dôchodkového poistenia, ktorej účelom je prispieť žene k vyrovnaniu životnej úrovne v dôsledku zániku manželstva a teda za splnenia zákonom stanovených podmienok sa jej bude čiastočne kompenzovať strata príjmu jej manžela,  Oprávnenou osobou je teda vdova po manželovi, ktorý ku dňu smrti: a) bol poberateľom starobného, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b) alebo to môže byť vdova po manželovi , ktorý splnil ku dňu smrti podmienky nároku na starobný dôchodok, c) alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,  Vypláca sa štandardne počas 1 roka od smrti manžela a to bez ohľadu na vek vdovy, starostlivosť o deti, zdravotný stav a sociálne pomery,  Po uplynutí 1 roka sa môže vyplávať len za určitých výnimiek: a) Ak sa stará o nezaopatrené dieťa, b) Ak je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, c) Ak vychovala aspoň 3 deti, d) Ak dovŕšila vek 52 rokov a vychovala 2 deti, e) Ak dovŕšila dôchodkový vek,  Zánik nároku na vdovský dôchodok – štandardne sú dva spôsoby: a) Ak po smrti manžela uzatvorí nové manželstvo, b) Dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola odsúdená za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého bola spôsobená smrť tohto manžela, 2. Vdovecký dôchodok:  Mužovi vdovcovi vznikne a zanikne nárok na základe podmienok, ktoré patria žene,  Suma vdoveckého a vdovského je 60% starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku na ktorého by mal n árok zomretý ku dňu smrti, 3. Sirotský dôchodok:  Jedná sa o odvodenú dávku,  Má peňažnú formu,  Je to obligatórna a opakujúca sa dávka dôchodkového poistenia,   Slúži na hmotné zabezpečenie nezaopatreného dieťaťa pri úmrtí živiteľa rodiny (buď otca alebo matky, alebo v prípade ak súčasne obaja zomreli),  Nárok na sirotský dôchodok má: Nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, mal nárok na p redčasný starobný dôchodok alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.  Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi,  Po osvojiteľovi má nárok na sirotský dôchodok a to pretože má rovnaký vzťah ako vzťah medzi dieťaťom a osvojiteľom,  Pestún je v podstate zamestnanec štátu a štát mu platí za staranie sa o dieťa,  Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká: a) Osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu. b) Dňom, ktorým dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa znovu začalo byť nezaopatreným dieťaťom. Dovŕšením 26. roku. c) Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť FO, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok.  Suma sirotského dôchodku je 40% starobného alebo invalidného dôchodku na ktorý mal alebo by mal nárok rodič, alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok 29/ Poistenie v nezamestnanosti: Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky. „Podpora“ Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia (trvá pol roka). Výška: 50 % denného vymeriavacieho základu (z hrubého príjmu). 30/ Úrazové dávky – typy: 1. Úrazový príplatok, 2. Úrazová renta, 3. Jednorazové vyrovnanie, 4. Pozostalostná úrazová renta, 5. Jednorazové odškodnenie, 6. Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, 7. Rekvalifikácia a rekvalifikačné, 8. Náhrada zo bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, 9. Náhrada nákladov spojených s liečením, 10. Náhrada nákladov spojených s pohrebom. 31/ Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – čo to je, za čo je zodpovedná:  Je PO, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti,  Hlavné sídlo má v BA,  Nezapisuje sa do OR,  Kompetencie: vykonáva dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, dohliada nad vykonávaním verejného zdravotného poistenia, dohliada nad tým či sú ustanovenia Zákona o zdravotných poisťovniach dodržiavané, ukladá sankcie, ak zistí porušenie ustanovení tohto zákona, alebo nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti, podáva návrhy na ukladanie sankcie, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, úzko spolupracuje s Ministerstvom zdravotníctva, Ministerstvom financií pri tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú zdravotného poistenia, organizuje školenia prehliadkam mŕtvych tiel a vydáva osvedčenie o absolvovaní školenia k prehliadkam mŕtvych tiel,  Orgány: 1. PREDSEDA ÚRADU:  Je štatutárny a výkonný orgán,  Do funkcie ho vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra zdravotníctva,  Funkčné obdobie je 5-ročné, ktoré začína plynúť dňom vymenovania do funkcie,  Výkon funkcie je obmedzený na najviac 2 po sebe idúce funkčné obdobia,  Za predsedu môže byť vymenovaná FO, ktorá má spôsobilosť na PÚ, absolvované VŠ vzdelanie 2. stupňa, najmenej 7 ročnú prax v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti práva, finančného trhu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, z toho najmenej 2 roky praxe vo vedeckej, riadiacej alebo pedagogickej funkcii, musí byť dôveryhodná osoba, je bezúhonný, trvalý pobyt na území SR,  Jeho funkcia je nezlučiteľná s funkciou prezidenta, predsedu NR, prokurátorom,...  Funkcia zaniká: uplynutím funkčného obdobia, ale aj vzdaním sa funkcie písomným oznámením doručeným vláde, odvolaním z funkcie, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,   Kompetencie: navrhuje rozpočet úradu a predkladá ho správnej rade, vypracúva návrh správy o hospodárení úradu a predkladá ho dozornej rade na schválenie, rozhoduje o zriaďovaní jeho pobočiek, rozhoduje o námietkach proti výkazu nedoplatkov, ak im sociálna poisťovňa nevyhovela a to na návrh ním stanovenej poradnej komisie, zastupuje ho zástupca úradu. 2. SPRÁVNA RADA:  Má 7 členov (predseda, podpredseda a ďalší 5 členovia správnej rady + 3 nie sú zamestnancami úradu),  Zasadá minimálne raz za štvrť roka,  Vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra zdravotníctva,  Má 5-ročné funkčné obdobie (nezlučiteľnosť ako pri predsedovi),  Kompetencie: schvaľuje správu o činnosti úradu, vyjadruje sa k návrhu rozpočtu, schvaľuje rokovací poriadok správnej rady. 3. DOZORNÁ RADA:  Je kontrolný orgán, ktorý má 5 členov, volených na funkčné obdobie 5 rokov,  Členmi sú: predseda, podpredseda a ďalší 3 členovia dozornej rady,  Členov dozornej rady volí a odvoláva NR SR na návrh vlády,  Kompetencie: kontroluje hospodárenie úradu, rozsiahle kontrolné a dozorné právomoci, schvaľuje rozpočet úradu, schvaľuje správu o hospodárení úradu, schvaľuje audítora na overenie ročnej účtovnej závierky na návrh správnej rady, schvaľuje ročnú účtovnú závierku overenú audítorom, schvaľuje rokovací poriadok dozornej rady. Rokovania dozornej rady sa konajú najmenej raz za mesiac. Rokovania zvoláva a vedie predseda a v jeho neprítomnosti podpredseda dozornej rady. 32/ Druhy štátnych sociálnych dávok – stručne ku každej: 1. PRÍDAVOK NA DIEŤA: Zákon č. 600/2003 o prídavku na dieťa – upravuje poskytovanie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa, Je typ štátnej sociálnej dávky, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe (rodičom) na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, Obligatórna, opakujúca sa a peňažná dávky, Oprávnenou osobou je: a) Rodič nezaopatreného dieťaťa, b) Rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, c) Osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, d) Plnoleté nezaopatrené dieťa, ak nie je osoby uvedenej vyššie, e) Plnoleté nezaopatrené dieťa, ak má upravenú vyživovaciu povinnosť rodičov, f) Plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré uzavrela manželstvo, g) Plnoleté nezaopatrené dieťa, ktorého manželstvo zaniklo, h) Maloletý rodič, ak má priznané rodičovské práva a povinnosti, Ak je viac oprávnených osôb, tak prídavok sa poskytne len jednému z nich na dané dieťa, V prípade spoločnej alebo striedavej starostlivosti sa prídavok a príplatok na dieťa vypláca oprávnenej osobe, podľa písomnej dohody rodičov, Ak k dohode nedôjde pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacoch, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť, Prídavok a príplatok sa vypláca striedavo každému rodičovi počas obdobia 3 kalendárnych mesiacoch pri spoločnej osobnej starostlivosti, Nezaopatrené dieťa: ▪ Definícia v Zákone o prídavku na dieťa je v rozpore s definíciou v Zákone o sociálnom poistení, ▪ Študent, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie, najdlhšie do 26 roku veku – Zákon o sociálnom poistení, ▪ Je to dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa toto dieťa sústavne pripravuje na štúdium (SŠ, VŠ), alebo ak sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz – Zákon o prídavku na dieťa, ▪ Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje: a. Dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok a to od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, b. Dieťa, ak získalo VŠ vzdelanie 2. stupňa, c. Ak už má titul z 2. stupňa VŠ, → Sústavná príprava dieťaťa na povolanie: ▪ Je štúdium, ktoré sa organizuje na SŠ alebo VŠ v dennej forme, ▪ Nepovažuje sa: a. príprava profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe na výkon dočasnej štátnej služby, b. príprava policajta v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby, c. príprava colníka v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby d. príprava príslušníka hasičského a záchranného zboru v prípravnej štátnej službe na výkon stále štátnej služby, ▪ Začína najskôr od začiatku školského oka 1. ročníka strednej školy, ▪ Pri dennej forme VŠ sa začína odo dňa zápisu na štúdium, ▪ Nie je obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo – napr. dlhodobý pobyt v zahraničí, tehotenstvo, → Nárok na prídavok má oprávnená osoba za splnenia zákonom stanovených podmienok:  a) rodič za predpokladu, že sa stará o nezaopatrené dieťa, b) oprávnená osoba má prechodný alebo trvalý pobyt na území SR, c) oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa, Nárok nevzniká, ak je dieťa umiestnené do zariadenia sociálnej kurately a sociálno-právnej ochrany detí, polepšovne, v špeciálnom výchovnom zariadení, v ústave na výkon väzby alebo trestu odňatia slobody, Výška: 60 € mesačne – vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny! Jednorazový prídavok na dieťa, ak dieťa nastúpilo do 1. ročníka na ZŠ – tak sa prídavok zvýši o 110 € za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa nastúpilo do 1. ročníka ZŠ, Oprávnená osoba si môže nárok uplatniť podaním písomnej žiadosti alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu, Oprávnenej osobe sa vyplatí za mesiac len raz a vypláca sa mesiac pozadu, Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky nároku, tak platiteľ rozhodne o odňatí prídavku – napr. nezabezpečuje riadu starostlivosť, Nárok zaniká uplynutím 6 mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavok a príplatok k prídavku patrili alebo od 1. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nezaopatrené dieťa dovŕšilo 25 roku veku alebo získalo VŠ vzdelanie 2. stupňa, 2. PRÍPLATOK K PRÍDAVKU NA DIEŤA: Je štátna sociálna dávky, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu, Oprávnená osoba má nárok na príplatok k prídavku, ak: a) má nárok na prídavok, b) je poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % podľa osobitného predpisu, výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, poberateľ obdobnej dávky poskytovanej príslušnou inštitúciou iného členského štátu alebo poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie ďalšia fyzická osoba, ktorá si môže uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu, je poberateľ takého dôchodku alebo peňažného príspevku na opatrovanie, c) nevykonáva zárobkovú činnosť a zárobkovú činnosť nevykonáva ani ďalšia fyzická osoba, ktorá si môže uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu, a d) nebol priznaný daňový bonus na nezaopatrené dieťa, na ktoré si uplatnila nárok na prídavok. Výška: 30 € mesačne, 3. PRÍSPEVOK PRI NARODENÍ DIEŤAŤA: Štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených na pokrytie nevyhnutných potrieb novorodenca, Je obligatórna, peňažná a jednorazová dávka, Oprávnená osoba: a) Matka, ktorá dieťa porodila, b) Otec dieťaťa, za predpokladu, že matka dieťaťa zomrela alebo bolo po nej vyhlásené pátranie, c) Otec dieťaťa, ak na základe právoplatného rozhodnutia súdu bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca, Podmienky nároku: a) Narodenie dieťaťa, b) Trvalý pobyt a bydlisko oprávnenej osoby na území SR, Výška: a) 829,86 €, ak ide o dieťa, ktoré sa narodilo z 1. až 4. pôrodu, b) 151,37 €, ak sa dieťa narodilo z 5. pôrodu a ďalšieho pôrodu, c) Suma príspevku na viac súčasne narodených detí je 110,35 €, Vznik nároku na viac narodených detí – ak si chcem uplatniť nárok, tak informácie o narodení dieťaťa sú automaticky dostupné z registra FO, teda prebieha automaticky cez informačný systém bez nutnosti podávať žiadosť, Konanie o nároku začína dňom doručenia informácie ÚPSVR a zápise dieťaťa do registra FO, alebo dňom preukázania narodenia dieťaťa mimo územia SR (doručenie rodného listu alebo potvrdenia s úradným prekladom – z českého do slovenského jazyka sa nevyžaduje), Orgán môže konanie aj prerušiť v prípade, ak : a) bola oprávnená osoba vyzvaná aby preukázala podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, príp. konanie zastaví, b) ak oprávnená osoba na výzvu úradu nesplnila v určenej lehote povinnosť a bola o možnosti zastavenia konania poučená, 4. PRÍSPEVOK RODIČOM, KTORÝM SA SÚČASNE NARODILI 3 ALEBO VIAC DETÍ, ALEBO KTORÝM SA V PRIEBEHU 2 ROKOV OPAKOVANE NARODILI DVOJČATÁ, 5. RODIČOVSKÝ PRÍSPEVOK: Obligatórna opakujúca sa dávka, Štátna sociálna dávka (zaraďujeme ich systému štátneho sociálneho poistenia) Štát poskytuje peňažné prostriedky na riadnu starostlivosť o dieťa Žiadať o ňu môže rodič dieťaťa, FO ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, manžel/manželka rodičov dieťaťa, ak je im zverené do výchovy Nárok na rodičovský príspevok: za predpokladu, že zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa (adekvátnu stravu, adekvátne oblečenie a adekvátne vzdelanie o vyžaduje sa, aby osoba ma trvalý pobyt na území SR,  Dieťaťom je dieťa do 3 rokov veku, resp. ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, do 6 rokov veku + do 6 rokov veku ak je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, dieťa do 6 rokov veku, najdlhšie do začiatku školského roka, ktorým začne spĺňať predprimárne vzdelanie, Vyplatí sa pri striedavej starostlivosti rodičov, Výška rodičovského príspevku je 365/473,30€ mesačne, Nárok na rodičovský príspevok má tá osoba, ktorá mala predtým nárok na materské, Materské sa radí do systému sociálneho poistenia, O výplate rodičovského príspevku rozhoduje a oprávnenej osobe vypláca ÚPSVaR, kt. je príslušný podľa miesta jej pobytu, Rodičovský príspevok sa vypláca mesačne pozadu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy oprávnená osoba splnila predpoklady na poberanie rodičovského príspevku, Nárok zaniká, keď dieťa dosiahne 3. rok veku, pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dovŕšením 6 roku veku, úmrtím oprávnenej osoby/dieťaťa. 6. PRÍSPEVOK NA STAROSTLIVOSŤ O DIEŤA: Upravený Zákonom o príspevku na starostlivosť o dieťa (upravuje poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa do 3 rokov veku dieťaťa, alebo do 6 rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), Štát prispieva na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa, Poskytuje sa ním starostlivosť o dieťa pri rešpektovaní najlepšieho záujmu o dieťa v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť, študuje na strednej alebo vysokej škole, Starostlivosť o dieťa sa vykonáva v: a) rodinnom prostredí, b) prostredí účelovo vytvorenom, c) rodinnom prostredí FO poskytujúcej starostlivosť o dieťa, Zariadenie zriadené podľa osobitných predpisov: a) FO poskytujúca starostlivosť dieťaťu na základe živnostenského oprávnenia, b) FO poskytujúca službu na podporu zosúlaďovania rodinného života formou starostlivosti o dieťa v dennej skupine, c) Iná FO za predpokladu, že sa jej nevypláca rodičovský príspevok, Poskytovateľom je rodič vykonávajúci zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o svoje dieťa poskytovateľom uvedeným vyššie, Oprávnenou osobou je rodič dieťaťa, ak súd zveril do starostlivosti dieťa jednému z rodičov, oprávnenou osobou je rodič, ktorému je dieťa zverené, Podmienky nároku na tento príspevok: a) výkon zárobkovej činnosti (podmienka je splnená aj v prípade, ak je osoba SZČO), b) štúdium dennej formy na strednej škole, c) štúdium dennej formy na vysokej škole, d) starostlivosť sa dieťaťu poskytuje poskytovateľom na území SR (jasle), e) prechodný/trvalý pobyt na území SR, aj dieťaťa, Nárok nevzniká: a) ak sa pri starostlivosti o dieťa poskytuje materské, b) na dieťa, na ktoré sa za celý kalendárny mesiac jednej z oprávnených osôb poskytuje príspevok na služby pre rodiny s deťmi podľa osobitného predpisu, Suma príspevku za kalendárny mesiac najviac 280€ (úhrada za poskytovanú starostlivosť o dieťa), Príslušný podľa trvalého pobytu je ÚPSVaR, Príspevok sa poskytuje za celý kalendárny mesiac, Príspevok sa vypláca najneskôr do konca kalendárneho mesiaca (nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v kt. oprávnená osoba splnila predpoklady), Nárok zaniká: a) uplynutím 6 mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril, b) smrťou dieťaťa/oprávnenej osoby, Náhradné výživné: Upravené v Zákone o náhradnom výživnom (201/2008 o náhradnom výživnom), Zákon upravuje poskytovanie náhradného výživného, kt. sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa, kt. má nárok na náhradné výživné, Poskytuje ju štát, ak by povinná osoba nebola schopná plniť, Podmienky nároku: a) súdu bol podaný návrh na výkon exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že rodič oprávnenej osoby, alebo inej FO bola uložená povinnosť plniť výživu dieťaťa si neplní zákonnú povinnosť, b) ak preukáže potvrdenie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu pre deti a mládež a odosielacieho orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa osobitného predpisu, alebo podľa medzinárodného dohovoru, že návrh na výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného bol postúpený príslušnému prijímajúcemu orgánu v cudzine, ale vymáhanie z cudziny nie je možné z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žiadateľa o náhradné výživné to neplatí, c) ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok/sirotský výsluhový dôchodok, 7. PRÍSPEVKY NA PODPORU NÁHRADNEJ STAROSTLIVOSTI O DIEŤA: Upravená v zákone o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, Ide o výkon náhradnej starostlivosti o dieťa (vykonáva ju iná FO ako rodič), Náhradná starostlivosť o dieťa je:  a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej FO ako rodiča, b) pestúnska starostlivosť (najmä pri nezaopatrenom dieťati), c) poručníctvo (ak sa poručník osobne stará o dieťa, kt. rodičia nie sú plnoletí – neplatí), d) zverenie dieťaťa do starostlivosti FO rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, e) zverenie do predosvojiteľskej starostlivosti, 8. PRÍSPEVOK NA POHREB: Peňažná a jednorazová dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov so zabezpečením pohrebu zomretého, Oprávnenou osobou je plnoletá FO, kt. spĺňa podmienky podľa zákona o príspevku na pohreb za predpokladu, že zabezpečovala pohreb zomretého, Nárok sa uplatňuje na ÚPSVaR, Podmienky nároku: a) zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou, b) trvalý pobyt/prechodný pobyt oprávnenej osoby na území SR, c) trvalý pobyt zomretého v čase smrti na území SR, Žiadosť potvrdzuje pohrebná služba, kt. poskytla služby so zabezpečením pohrebu + ÚPSVaR, Subjekt vyplácajúci tieto dávky je ÚPSVaR, Nárok si možno uplatniť do jedného roka od pohrebu zomretého, Aktuálna suma je 79,67€, Od 1.1.2025 bude suma príspevku 200€. 33/ Systém sociálnej pomoci: História vzniku sociálnej pomoci:  Vyvinula sa zo starostlivosti o chudobných,  Bola inštitucionalizovaná v období Antiky (staroveké Grécko a Rím),  Na vznik mali vplyv: a) Cirkev – v kompetencii starostlivosť o chudobných, b) Začiatok 15. stor. – vo veľkých francúzskych mestách sa začali stavať domy pre chorých a chudobných, c) V r. 1531 (Karol V.) – zákaz žobrania a tuláctva – pomoc sa realizovala prostredníctvom mestských spolkov, d) Začiatok 16. stor. v Anglicku (Alžbeta I.) – začali sa budovať chudobince, e) V r. 1740 – 1780 (Mária Terézia a Jozef II.) – spolky, kláštory, chudobince a pod. f) Po veľkej francúzskej revolúcii (1789 – 1799) – každý človek má právo na životné minimum, g) V 20. stor. – ide sociálnej pomoci – hmotná sociálna núdza a pod. Pojem systém sociálnej pomoci:  Určité špecifické spoločenské vzťahy, inštitúcie a inštitúty, ktoré sú upravené normami práva sociálneho zabezpečenia,  Právne vzťahy sú spojené v súvislosti s určitou nepriaznivou sociálnou situáciou, Princípy systému sociálnej pomoci: 1. Systém celospoločenskej solidarity – snaha zabezpečiť tých najslabších (láska k blížnemu), 2. Adresnosť (individualizácia) – dávka zo systému sociálnej pomoci závisí od aktuálnej situácie jednotlivca (napr. je bez príjmu), 3. Subsidiarita – systém sociálnej pomoci sa uplatňuje, keď predchádzajúce 2 systémy nepostačujú, 4. Finality – rozhodujúcou skutočnosťou je výsledok a nie príčina, ktorá spôsobila vznik stavu hmotnej núdze alebo inej nepriaznivej situácie, 5. Minimálna garancia základných životných podmienok – na ľudsky dôstojnej úrovni, 6. Profesionalizácia – vykonávať by ju mali osoby vyštudované v obore sociálnej práce, Základné pramene systému sociálnej pomoci: 1. Medzinárodné: a) Všeobecná deklarácia ĽP – právo aspoň na existenčné minimum, b) Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach – 2. generácia ZĽPaS – právo na primeranú životnú úroveň, 2. Európske: a) Európska sociálna charta – komplexný katalóg úpravy sociálnych práva, b) Revidovaná európska sociálna charta – doplnená o tzv. nové práva (napr. právo na rovnaké zaobchádzanie, právo na bývanie, právo na ochranu proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, právo na ochranu ľudskej dôstojnosti), c) Listina základných práv a slobôd – súčasť ústavného poriadku SR, 3. Vnútroštátne: a) Ústava SR – právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, na život, na primerané hmotné zabezpečenie, b) Zákon o životnom minime. 34/ Čo je chudoba:  Stav, keď ľudia nie sú schopní prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku získavať prostriedky na zabezpečenie svojej existencie,  V subjektívnom zmysle – závisí od postoja jednotlivca, teda od chápania jeho stavu,  V objektívnom zmysle:  a) Absolútna chudoba – skutočná reálna chudoba, ktorá je charakteristická pre rozvojové krajiny sveta. Jej hranice sú určené tzv. existenčným minimom (jedno teplé jedlo denne, nápoj, ošatenie a prístrešie), b) Relatívna chudoba – je charakteristická pre vyspelé štáty a hranice sú určenie výškou životného minima (priemerná životná úroveň obyvateľstva danej krajiny – spoločenský uznanú hranicu príjmov). 35/ Životné minimum, k akému dátumu sa upravuje životné minimum:  Upravené v Zákone o životnom minime,  Je to spoločenský uznaná minimálna hranica príjmov FO, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze,  Sumy životného minima sa každý rok upravujú s účinnosťou k 1. júlu,  Sumy životného minima sú ustanovené v súvislosti s 1 FO alebo viacerými FO,  Od. 1. júla 2024 (platia od 30. júna 2025) sa upravili sumy životného minima: a) Jedna plnoletá FO – 273,99 € b) Ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá FO – 191,14 € c) Dieťa – 125,11 € 36/ Hmotná núdza:  Zákon o pomoci v hmotnej núdzi,  Stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima, ktoré sú ustanovené v Zákone o životnom minime a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť alebo zvýšiť príjem,  Vychádza z dvoch princípov: 1. Posudzovania členov domácností, 2. Zabezpečenia základných životných podmienok,  Príjemca pomoci v hmotnej núdzi – FO, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, príp. osobitný príspevok,  Poskytuje sa štátnemu občanovi SR s trvalým pobytom v SR alebo cudzincovi, ktorý sa zdržiava na území SR (povolenie na pobyt – legálne),  Posudzovanie hmotnej núdzi – započítavajú sa príjmy všetkých členov domácnosti (FO ako manžel, manželka, nezaopatrené deti),  Medzi posudzované osoby sa zaraďujú aj deti do 25 rokov,  Zisťuje sa podedením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov,  Zisťuje sa posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov jednotlivca, a ak žije v spoločnej domácnosti, tak sa posudzujú všetky osoby v domácnosti,  FO nie je v hmotnej núdzi, ak: 1. je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody, vo výkone detencie alebo je umiestnená v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného predpisu, 2. je členom komunity, rehole, spoločnosti alebo obdobného spoločenstva založeného cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ak podľa ich vnútorných predpisov má zabezpečené základné životné podmienky, 3. sa zúčastňuje zahraničného študijného programu alebo zahraničného študijného pobytu zabezpečovaného prostredníctvom štipendia alebo grantu, ak dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a podľa podmienok zahraničného študijného programu alebo podmienok zahraničného študijného pobytu má zabezpečené základné životné podmienky.  Formy a spôsoby poskytovania: 1. Peňažná, 2. Vená – nevyhnutné existenčné minimum (ošatenie,...), 3. Kombinovaná, 37/ Čo sa považuje za pomoc v hmotnej núdzi – aktivačný príspevok, prídavok v hmotnej núdzi,... 1. Dávka v hmotnej núdzi – 84,90 € pre jednotlivca v 2024, vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, 2. Ochranný príspevok, 3. Aktivačný príspevok, 4. Príspevok na nezaopatrené dieťa, 5. Príspevok na bývanie. 38/ Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP – len vymenovať: 1. Jednorazové:  Peňažný príspevok na kúpu pomôcky,  Peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky,  Peňažný príspevok na úpravu pomôcky,  Peňažný príspevok na opravu pomôcky,  Peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia,  Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla,  Peňažný príspevok na úpravu osobného motorového vozidla,  Peňažný príspevok na úpravu bytu,  Peňažný príspevok na úpravu rodinného domu,  Peňažný príspevok na úpravu garáže, 2. Opakované:  Peňažný príspevok na osobnú asistenciu,   Peňažný príspevok na prepravu,  Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov,  Peňažný príspevok na opatrovanie, 39/ Sociálna služba – účastníci a kto ju poskytuje:  Zákon o sociálnych službách,  Sociálna služba – odborná činnosť, obslužná činnosť, alebo ďalšia činnosť, alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na prevenciu vzniku, riešenie a zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie,  Sú zamerané na: a) obnovu alebo rozvoj schopností FO viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, b) zabezpečenie nevyhnutých podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO, c) riešenie krízových situácií jednotlivca a rodiny na prevenciu sociálneho vylúčenia FO a rodiny,  Vykonáva sa najmä prostredníctvom sociálnej práce,  Nepriaznivá sociálna situácia – ohrozenie FO sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopností spoločensky sa začleniť a samostatne riešiť svoje problémy,  Krízová sociálna situácia – ohrozenie života alebo zdravia FO a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou,  Účastníci právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb: 1. Poskytovateľ sociálnej služby – obec, PO zriadená obcou alebo VÚC (verejný) a iná osoba, napr. cudzinec (neverejný), 2. Prijímateľ sociálnej služby – je povinný platiť sumu za poskytnutie sociálnych služieb, 3. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, 4. Obec alebo mesto, 5. VÚC, 6. Partnerstvo – zoskupenie na vyriešenie nejakej krízovej situácie, 7. Iná osoba, ktorej vznikajú práva a povinnosti podľa Zákon o sociálnych službách pri poskytovaní sociálnych služieb, 40/ Formy poskytovania sociálnej služby:  Rozsah a formy poskytovania sociálnych služieb: Vždy závisí od druhu nepriaznivej alebo krízovej situácie jednotlivca alebo rodiny, Závisí aj od stupňa odkázanosti FO od inej FO,  Delenie sociálnych služieb z hľadiska rozsahu poskytovania: 1. Sociálne služby na neurčitý čas, 2. Sociálne služby na určitý čas,  Formy poskytovania sociálnych služieb: 1. Ambulantná, 2. Terénna, 3. Pobytová, 4. Iná forma – telefonická forma atď.  Druhy sociálnych služieb: 1. Krízovej intervencie:  Terénna sociálna služba krízovej intervencie, poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach, nízko-prahová sociálna služby pre deti a rodiny – spočíva vo vyhľadávaní dotknutých FO, odborných a obslužných činnostiach a v ďalších činnostiach zameraných najmä na vykonávanie preventívnej aktivity, poskytovanie sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, pomoc pri uplatňovaní základných práv a právom chránených záujmov, utváranie podmienok na výdaj stravy a potravín,  Realizujú tieto inštitúcie – nízko-prahové denné centrum,  Prepravná služba,  Sprievodcovská služba,  Predčitateľská služba,  Tlmočnícka služba,  Sprostredkovanie osobnej asistencie a tlmočníckej služby,  Požičiavanie pomôcok, 2. S použitím telekomunikačných technológií:  Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci,  Krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií, 3. Podporné služby:  Odľahčovacia služba,  Pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností,  Poskytovanie sociálnej služby v dennom centre,  Podpora samostatného bývania,  Poskytovanie sociálnej služby v jedálni,  Poskytovanie sociálnej služby v práčovni,  Poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny,