Prvotným cieľom bolo rovnako ako dnes zaistiť mier (PDF)

Prvotným cieľom bolo rovnako ako stitititi zabezpečenie mieru po druhej svetovej vojne;  vytvorenie podmienok pre rast prosperity európskych krajín;  uvedomenie  si  nevyhnutnosť  spolupracovať  vo  viacerých oblastiach;  spoločné riešenie problémov, ktoré by jednotlivé krajiny nedokázali r...

Prvotným cieľom bolo rovnako ako stitititi zabezpečenie mieru po druhej svetovej vojne;  vytvorenie podmienok pre rast prosperity európskych krajín;  uvedomenie  si  nevyhnutnosť  spolupracovať  vo  viacerých oblastiach;  spoločné riešenie problémov, ktoré by jednotlivé krajiny nedokázali riešiť samy Winston Churchill- nazval hromadu trosiek, márnicu, dobrý základ pre mor a nenávisť integráciu možno definovať ako zjednocovanie, spájanie časti do celku, združovanie (ekonomický význam) štátov do záujmových skupín v rôznych oblastiach a na rôznych stupňoch alebo integrácia je komplexná spolupráca, v ktorej sa počíta so zmenami pôvodných štruktúr  (útvarov)  s  cieľom  dosiahnuť  integrovaný,  navzájom  úzko prepojený celok. vzdávania sa časti právomocí a suverenity národného štátu v prospech spoločných inštitúcií a orgánov, ktoré majú zabezpečiť výkon práv, zavedenie a implementáciu nových politík. medzinárodnej ekonomickej integrácie- zlučovaniu ekonomík jednotlivých štátov do väčšieho celku. proces spojený s odstraňo-vaním bariér, ktoré zaťažujú vzájomné obchodné styky -- clá a  iné prekážky  medzi štátmi. Dochádza k  vzniku jednotného trhu, ktorý prináša výhody všetkým zúčastneným štátom,  ktoré  si však pone-chávajú suverenitu makroúrovni- mnohostranné dohody medzi integrujúcimi sa ekonomikami.  pásmo voľného obchodu: v tejto fáze sa rušia clá a kvalitaív ne obmedzenia v obchode s tovarmi a službami; vo vzťahu k nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny nechávajú vlastnú colnú tarifu  colná  únia- zavedenie spoloč-nej colnej tarify vo vzťahu k  nečlenským krajinám  spoločný  trh- zrušenie  obchodných  reštrikcií a  rôznych  obmedzení  pohybu  voľných  výrobných  faktorov, voľný pohyb kapitálu a pracovných síl  hospodárska únia- opatrenia ako pri spoločnom trhu, navyše  predstavuje  zjednotenie  hospodárskych  politik  za účelom odstránenia diskriminácie  menová únia predpokladá spoločnú menu- odráža ekonomickú aj politickú jednotu zúčastnených krajín; prijímajú sa  jednotné  pravidlá  peňažného  obehu,  spoločná  menová politika, národné centrálne banky sa nahrádzajú spoločnou centrálnou bankou, zakladá sa spoločný fond menových rezerv  politická únia predstavuje úplnú ekonomickú integráciu, naj-vyššiu formu makrointegrácie. Mikrointegrácie- ntegračné  vzťahy  me-dzi jednotlivými podnikmi a týkajú sa oblas predvýrobnej, výrobnej a oblasti odbytu Cieľom  medzinárodnej  ekonomickej  integrácie  je  „dosiah-nuť  nový,  podstatne  významnejší  ekonomický  a  neskôr  politický, všestranne  integrovaný  celok  vyššej  kvalitativnej  a  kvantitativnej úrovne formou integračných opatrení v oblastiach ach tovarov a služieb, ekonomických procesov, menovo--finančných procesov Európska integrácia- delegovanie  politických  kompetencií  na  nadnárodnú  úroveň a vytvorenie nového súboru politických inštitúcií s výkonnými, zákonodarnými a súdnymi právomocam Európskou  integráciou  sa  v  súčasnosti  rozumie  vytváranie jednoty medzi európskymi krajinami a národmi. V rámci Európskej únie to znamená, že členské štáty spájajú svoje zdroje a mnoho rozhodnuti robia spoločne. Toto spoločné rozhodovanie sa uskutočňuje vo vzájomnej  súčinnosti orgánov  EU --  Európskeho parlamentu, Rady, Komisie Negatívna  integrácia  označuje  odstraňovanie  obchodných  prekážok, resp. diskriminácie pri uplatňovaní národných hospodárskych pravi-diel a politík. Pozitívna integrácia znamená modifikáciu existujúcich a vytvorenie nových nástrojov a inštitúcií na účely riadneho a efektívneho fungovania trhu konkrétneho integračného zoskupenia, ako aj presadenia jeho celkových cieľov. Teórie európskej integrácie európska myšlienka, resp. európsky ideál sa ro-zumie predstava o zjednotení Európy do jedného celku, v ktorom by jednotlivé čas boli vzájomne úzko späté, vylúčili by medzi sebou vo-jensko--polické i ekonomické konflikty a strety, spolupracovali pre vzájomný prospech klasickej  ekonomickej  teórie   Základnými  princípmi  klasickej  ekonomickej  teórie  (Adam Smith a David Ricardo) boli špecializácia a obchod.  Voľný obchod maximalizuje svetový blahobyt  Vytvorenie ekonomického integračného zoskupenia (pásmo voľného  obchodu  alebo  colná  únia)  smeruje  k  liberalizácii obchodu.  Vytvorenie ekonomického integračného zoskupenia prispie-va k zvyšovaniu svetového blahobytu (aj keď ho nemusí ma-ximalizovať).  Konkurencia medzi partnermi pred integráciou bola považo-vaná za nevýhodu pri vytváraní úspešného ekonomického in-tegračného zoskupenia Teória  colnej  únie  Jacob  Viner Rozpracoval dva obchodné účinky in-tegrácie, a to vytváranie obchodu a odvracanie obchodu. Vytvára-nie obchodu znamená, že integrácia krajín odstraňuje diskrimináciu zahraničného tovaru a služieb medzi členskými štátmi, ktorá pred-tým existovala kvôli obchodným bariéram Účinok odvraca-nia  obchodu  sa  prejavuje  medzi  krajinami  integračného  zoskupe-nia s  tremi (nečlenskými) krajinami zoskupenia. Odstránenie ciel v rámci integračného zoskupenia zvýhodňuje dovoz z členských štá-tov. Efekvnejší výrobcovia z trech krajín sa preto na trhu colnej únie nebudú môcť presadiť Vývoj myšlienky európskeho zjednotenia zachovať európskym národom mier a bezpečnosť spoje-ním ich záujmov v polickej, bezpečnostnej, ekonomickej, sociálnej, kultúrnej a v ďalších oblasach s cieľom vytvoriť jednotnú a silnú Eu-rópu. K  prvým  predstaviteľom  sa  zaraďuje  Karol  Veľký  (Carolus Magnus, Charlemagne) -- cisár Svätej ríše rímskej, ktorý inicioval po-kus o opätovné vytvorenie Rímskej ríše okolo roku 800. Zaviedol jed-notnú menu na území, na ktorom panoval Pierre Dubois, kto-rý v rokoch 1306 -- 1308 navrhol vytvorenie konfederačnej „Kresťan-skej republiky", Angličan William Penn (1644 -- 1718) navrhol Európsky parla-ment, v ktorom by jednotlivé krajiny mali pridelený počet na základe ich ekonomického výkonu. Francúzsky  spisovateľ  Victor  Hugo  (1802  --  1885)55v roku1848 na mierovej konferencii v Paríži predniesol toto posolstvo: „\...európske národy, bez toho, aby strali svoje typické vlastnos a veľ-kolepé osobitos, sa úzko spoja do vyššieho zoskupenia a vytvoria európske  spoločenstvo.  Tak  vzniknú  dve  mocnos,  Spojené  štáty americké a Spojené štáty európske, navzájom si cez oceán podáva-júce pomocnú ruku V roku 1921 vznikla BLEU -- Belgicko--luxemburská ekonomic-ká  únia so spoločnou centrálnou  bankou, spoločným zahraničným obchodom, vzájomne pevne nadviazanými menami. V roku 1940 Winston Churchill ako britský ministerský pred-seda spolu s Jeanom Monnetom (ekonomický splnomocnenec fran-cúzskeho generála Charlesa de Gaulla) navrhli vytvorenie Francúz-sko--britskej únie zameranej na spoločnú obrannú poliku (vzhľadom k vojnovým pomerom spoločný vojnový kabinet), spoločnú zahranič-nú poliku, financie a hospodárstvo. Návrh uvažoval dokonca o zlú-čení oboch parlamentov a možnos dvojitého občianstva. Po obsa-dení Francúzska nemeckou armádou bol projekt francúzskou vládou zamietnutý. Začiatky západoeurópskej integrácie sa opierajú o Monneto-vu metódu medzinárodných vzťahov, ktorá vychádzala z nasledujú-cich princípov:1. Uprednostňovanie práva pred silou -- princípy slobody, rov-nos a demokracie sa premietajú do rozličných inštucionál-nych foriem: do volieb, parlamentov, súdov, všeobecnej vý-chovy, slobody prejavu a informácií.2.  Zjednocovanie ľudí Organizáciu spojených národov, ktorá začala oficiálne existovať 24. októbra 1945 (rafikáciou Charty). Organizácia spojených národov (OSN) oficiálne vznikla Char-tou OSN podpísanou 26. júna 1945 päťdesiami zakladajúcimi štát-mi. udržiavať mier a medzinárodnú bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťa-hy medzi štátmi, podporovať a posilňovať úctu k ľudským právam bez ohľadu na rozdiely z hľadiska rasy, jazyku, vierovyznania, pohla-via. Hlavnými zásadami sa stali rovnosť, nezasahovanie do vnútor-ných záležitos, mierové riešenie sporov, kolekvna bezpečnosť, vy-lúčenie sily z medzinárodných vzťahov. New york , 193 clenov, Valné zhromaždenie (všetky členské štáty, každý má 1 hlas); Bezpečnostná rada (15 členov, z toho 5 stálych ako Veľká Británia, USA, Francúzsko, Rusko, Čína, ostatní nestáli členovia sú volení na 2 roky); Hospodár-ska a sociálna rada (54 členov, každý rok sa mení jedna trena); Po-ručenská rada; Medzinárodný súdny dvor; Sekretariát. Dôležitú úlo-hu v činnos OSN zohrávajú jej špecializované organizácie, napríklad UNESCO (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru), FAO (Orga-nizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo), WHO (Svetová zdra-votnícka organizácia) a IMF (Medzinárodný menový fond) Medzníkom  bol  pravdepodobne  historický  prejav  Winsto-na Churchilla v roku 1946 na Zürišskej univerzite, v ktorom vykres-lil stav, v akom sa nachádzala Európa v dôsledku „strašných nacio-nalisckých  bojov  rozpútaných  germánskymi  národmi".   jej základom sa malo stať partnerstvo a spolupráca Ne-mecka a Francúzska. Vystúpenie v Haagu predstavovalo základ na vybudo-vanie Rady Európy a prijae Charty ľudských práv a slobôd. Rada Európy založená 5. mája 1949 podpisom Westminsterskej zmluvy v Londýne. Marshallov plán ako program povojnovej obnovy európske-ho hospodárstva (vo finančnom vyjadrení cca 13 miliárd USD)73pod-porilo 16 európskych štátov v júni 1947 Ešte v roku 1944 bola podpísaná Dohoda o colnej únii medzi Belgickom, Luxemburskom a Holandskom, ktorá vytvorila zá-kladný pilier zrušenia colných obmedzení pri dovoze tovarov z iných štátov, liberalizácie vzájomného obchodu a rozvoja spoločnej poli-ky vo vzťahu k štátom mimo únie. Do platnos vstúpila v roku 1948, kedy na ňu nadviazal Interpretačný protokol o colnej únii BENELUX.BENELUX je názov colnej únie Belgicka, Holandska a Luxem-burska. Projekt na jej založenie vznikol v septembri 1944, zmluva na-dobudla platnosť v roku 1948. Hlavným cieľom bola podpora rozvo-ja a vzájomného obchodu a väčšia vzájomná integrácia ekonomík. V roku 1948 podpísali Veľká Británia, Francúzsko a Belgicko Zmluvu o Západnej úni zaviazali poskytnúť si vzá-jomnú vojenskú pomoc v prípade útoku inej európskej mocnos. Zá-padná únia sa nestačila etablovať, pretože jej obranné ciele prevzala od roku 1949 Organizácia Severoatlanckej zmluvy (NATO). európsko--ame-rického spojenectva v podobe Severoatlanckej zmluvy zo 4. apríla 1949 Rady Európy, kto-rá  (založená Westministerskou zmluvou 5. mája 1949 cieľ podporovať úsilie o čoraz väčšiu jednotu medzi členskými štátmi a podporovať hospodársky a sociálny pokrok Varšavská zmluva Hospodársku  integráciu  strednej  a  východnej  Európy  pred-shlo založenie Varšavskej zmluvy ako vojensko--polického paktu. Varšavská zmluva predstavovala vojenské zoskupenie štátov stred- nej a východnej Európy pod vedením ZSSR ako odpoveď na vytvore-nie Aliancie Severoatlanckej zmluvy (NATO) pod vedením USA. Bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave. Členskými krajinami Varšavskej zmluvy boli Sovietsky zväz, Albánsko (vystúpilo v roku 1968, od roku 1962 sa nezúčastňovalo akcií),  Bulharsko,  Československo, Maďar-sko, NDR (od 1956, vystúpilo v októbri 1990), Poľsko a Rumunsko. Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automackým predĺžením o ďalších 10 rokov pre e štáty, ktoré ju rok pred uplynum lehoty ne-vypovedajú. V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade sovietskeho bloku a zániku NDR bola 31. marca 1991 na konferencii hlavných predstaviteľov šiesch zostávajúcich štátov v Moskve k 30. júnu 1991 rozpustená. Vznik Európskeho združenia voľného obchodu Veľká Británia mala zničené priemy-selné mestá a štvrte i leská, bola však jedinou krajinou bojujúcou pro Nemecku, ktorá nebola Nemeckom dobytá a okupovaná. Zámer  Veľkej  Británie  sa  realizoval  na  základe  Stockholm-skej  konvencie (1960), ktorou  vzniklo Európske združenie voľného obchodu (EZVO). ZVO sa stali Dánsko, Nórsko, Portugalsko,  Rakúsko,  Švajčiarsko,  Švédsko  a  Veľká  Británi Cieľom EZVO nebolo smerovať k integrácii, ale podporovať ekonomickú spoluprácu v Európe. EZVO a EÚČlenské  štáty  EZVO  uzatvorili  zmluvy  o  voľnom  obchode s mnohými štátmi sveta. V roku 1992 podpísali s Európskou úniou dohodu o Európskom hospodárskom priestore (EHP) Stagnácia integračného procesu (obdobie eurosklerózy francúz-sko nesúhlasilo s prechodom na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a vytvorenie nezávislých príjmov EHS, preto 6. júla 1965 francúzski predstavitelia odišli z rokovania Rady. Tento krok vstúpil do histórie Spoločenstva ako polika prázdnych kresiel. Kríza trvala šesť mesia-cov a bola ukončená prijam tzv. Luxemburského kompromisu v ja-nuári 1966 Projekt dokončenia vnútorného trhu známy ako Biela kniha o vnútornom trhu idenfikoval tri skupiny pretrvávajúcich prekážok vo vzájomnom obchode medzi členskými štátmi ES a predstavil ná-vrhy riešení na ich odstránenie:  Fyzické prekážky -- ich odstránenie znamenalo zrušenie vnú-torných hraníc a colných formalít.  Technické prekážky -- vznikali v dôsledku rozdielnych národ-ných predpisov.  Daňové  prekážky  --  ich  odstránenie  možno  dosiahnuť  po-stupnou harmonizáciou spotrebných daní a hodnoty DPH. Prechod Európskych spoločensev k Európskej úniiČlenské štáty sa usilovali o revíziu zakladajúcich zmlúv. Reví-zia mala umožniť inštucionálnu reformu a vytvoriť predpoklady pre prehĺbenie integrácie. Výsledkom bolo prijae dokumentu Jednot-ný európsky akt, ktorý sa považuje za druhý najvýznamnejší míľnik v histórii európskej integrácie. Zmluvu Jednotný európsky akt (JEA) podpísalo v januári 1986 v Luxemburgu deväť členských krajín. V decembri 1989 na samite v Štrasburgu bola prija-tá Charta základných sociálnych práv pracovníkov (Sociálna charta), ktorú podpísali všetky členské štáty s výnimkou Veľkej Británie. Tri etapy budovania HMÚV júni 1988 Európska rada potvrdila cieľ postupného vytvo-renia Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a poverila výbor vede-ný vtedajším prezidentom Európskej komisie Jacquesom Delorsom preskúmať a navrhnúť konkrétne kroky, ktoré by k takejto únii vied-li. Delorsova správa navrhovala, aby sa Hospodárska a menová únia dosiahla v troch samostatných etapách. V prvej etape sa mali libe-ralizovať kapitálové pohyby v rámci EÚ a zblížiť menové poliky jed-notlivých štátov; v druhej etape sa na úrovni únie mala vytvoriť ria-diaca autorita na kontrolu jednotlivých menových pohybov a zaviesť opatrenia  na  postupné  zbližovanie  jednotlivých  národných  mien; v tretej etape sa mali neodvolateľne fixovať výmenné kurzy medzi menami zúčastnených štátov a vykonávanie menovej (monetárnej) poliky sa malo preniesť na úroveň Európskej únie Zámer vybudovať menovú úniu predstavoval  jeden  z  cieľov  Jednotného  európskeho  aktu  (1986), ktorý  definoval  vytvorenie  jednotného  (vnútorného,  spoločného) trhu ako nevyhnutný predpoklad menovej únie. Delor-sova správa (prijatá 1989) obsahovala návrh prechodu k hospodár-skej a menovej únii v troch na seba nadväzujúcich stupňoch (fázach).  1. fáza (1990 -- 1993) -- voľný pohyb kapitálu medzi členský-mi štátmi, užšia koordinácia hospodárskych polik členských štátov, užšia spolupráca centrálnych bánk,  2. fáza (1994 -- 1998) -- konvergencia hospodárskej a meno-vej poliky členských štátov (za účelom dosiahnua cenovej stability a zabránenia verejným deficitom) a zriadenie Európ-skeho  menového  inštútu  ako  predchodcu  Európskej  cen-trálnej banky,  3.  fáza  (1.  1.  1999)  --  stanovenie  neodvolateľných  devízo-vých kurzov, zavedenie spoločnej meny na devízových trhoch a v elektronickom platobnom styku. Rozhodovacie právomoci sa preniesli na spoločnú Európsku centrálnu banku. 1. **1. januára 1973: Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo;** 2. **1. januára 1981: Grécko;** 3. **1. januára 1986: Španielsko a Portugalsko;** 4. **1. januára 1995: Rakúsko, Fínsko a Švédsko;** 5. **1. mája 2004: Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovenská republika a Slovinsko;** 6. **1. januára 2007: Bulharsko a Rumunsko (vstupom týchto krajín sa ukončila piata vlna rozširovania, ktorá sa začala v máji 2004).** kodanské kritériá ako kritériá vstupu a členstva v Európskej únii sa určili v júni 1993 na rokovaní Európskej rady v Kodani polické (kandidátska krajina musí mať stabilné inštúcie, ktoré garantujú demokraciu, princípy právneho štátu, ľudské práva a ochranu menšín), ekonomické (kandidátska krajina musí mať fun-gujúcu trhovú ekonomiku a musí byť schopná odolávať tlaku hos-podárskej súťaže a trhovým silám v EÚ) a kritériá spojené so schop-nosťou implementovať acquis communautaire (kandidátska krajina musí prevziať všetky záväzky vyplývajúce z členstva, vrátane cieľov polickej, ekonomickej a menovej únie). Konečné  rozhodnue  o  vstupe  kandidátskych  krajín  do  EÚ však musí jednomyseľne schváliť Rada po konzultáciách s Európskou komisiou a po súhlase Európskeho parlamentu. Asociačné dohody -- status pridruženia cieľom asociačných dohôd je upevniť a rozší-riť ekonomické a iné zmluvné vzťahy a postupne odbúravať prekáž-ky vzájomne výhodného partnerstva V prvej etape ide o postupné odbúravanie obchodných prekážok, v druhej etape o  vytvorenie colnej únie. Obsah zmlúv a  ich realizá-cia sa prispôsobovali novým podmienkam, t. j. postupne sa vyvíjal a modifikoval.