Literárnohistorické Súvislosti PDF

**LITERÁRNOHISTORICKÉ SÚVISLOSTI** Realistické chápanie: skutočnosť sa chápe niečo, čo je fixné, pevne vopred dané Realita sa chápe autonómne, samostatná. Nezávislá od subjektu. Realita má minimálne 2 východiská: 1. \- prejav skutočnosti, realizmus -- motivovaný realitou\ - sv. Augustín --...

**LITERÁRNOHISTORICKÉ SÚVISLOSTI** Realistické chápanie: skutočnosť sa chápe niečo, čo je fixné, pevne vopred dané Realita sa chápe autonómne, samostatná. Nezávislá od subjektu. Realita má minimálne 2 východiská: 1. \- prejav skutočnosti, realizmus -- motivovaný realitou\ - sv. Augustín -- vnímanie kategórie času: „Čo je čas -- keď sa ma nikto nepýta, tak to viem, avšak keď to mám vysvetliť, tak to neviem."\ - realita súvisí s kategóriou času, dotýka sa nás bezprostredne 2. \- skutočnosť podľa Oskara Čepana: úsilie o zhodu označeného a označovaného/zhoda zobrazovanej skutočnosti s jej literárnymi formami -- zobrazenie skutočnosti v zmyslovo-konkrétnej empirickej podobe\ - P.O. Hviezdoslav: „odtisk verný"\ - P.O. Hviezdoslav v Prechádzkach letom: „Ó, obraznosti do rúk štetec mi/oslňujúcej dúhy paletu/môcť kresbou spodobať sa podnetu" -- reflektuje svoju úlohu ako umelca, chce podať obraz toho, čo existuje, bez istej transformácie a upravovania. Tento umelecký postup napodobňovania nazývame mimézis (estetický princíp). Opozitom mimézis je poézis -- tvorba ako činnosť, ktorá nemusí súvisieť s percipovaním.\ - Honoré de Balzac: „Francúzska spoločnosť mala byť historikom, ja len sekretárom." -- realistický autor nič nevytvára, jeho umelecká kompetencia je iba zaznamenávať realitu, reprodukovať skutočnosť. Pojem umelecká metóda v kontextoch realizmu chápeme ako akýsi semiotický filter, ktorý orientuje našu pozornosť iba istým smerom. Takúto podobu má aj naše videnie -- neregistrovanie, prehliadanie niektorých skutočností. Wolfgang Welsch: „Že niečo vidíme nie preto, že nie sme slepí, ale preto, že pre väčšinu iného sme slepí." -- zviditeľniť niečo znamená prehliadnuť/zatieniť niečo iné. Z časového hľadiska -- klasicizmus sa zameriava na minulosť a ignoruje prítomnosť, realizmus sa orientuje na prítomnosť, snaží sa ju zviditeľniť -- to, čo je práve v okamihu zaznamenávania. Realistom nezostáva nič iné, iba zameriavať sa na realitu, ktorá je pozitívne daná. Wilhelm Dilthay: „Vlastný životopis je len literárnym výrazom zamyslenia človeka nad vlastným životom." -- súvislosti sú sformované samým životom, autor je iba „Balzacovským sekretárom". Ivan Krasko (autor literárnej moderny): „minulosť mŕtva je a budúcnosť prázdna a nemá" Memoárový žáner, jeho analýza, nám môže pomôcť s pochopením realizmu. Wilhelm Dilthay: „Vlastný životopis je len literárnym výrazom vlastného zamyslenia človeka nad jeho životom (nad behom jeho života)" -- autor memoárov by si nemal súvislosti svojho života vytvárať, stačí ich iba vysloviť, zapísať. Autor memoárov je „Balzacovským sekretárom", ktorého hlavnou funkciou je iba zaznamenávať, čo napísal život sám -- mimézis. Spoločné znaky medzi umeleckou metódou realizmu a memoárovým žánrom: - V oboch prípadoch sa vychádza z logickej priority ľudského života (memoáre) a z reality (metóda realizmu) pred jazykovým výrazom/umeleckým stvárnením/umeleckou transformáciou -- realita sa javí realistom podobne ako život memoaristom -- niečo vopred dané, v istom zmysle bezproblémové pre umelecký subjekt -- problémom je iba zachytenie umeleckými postupmi a prostriedkami - Tak v memoároch, ako aj v realizme, sa vytvára predstava, akoby autorský subjekt v akte písania bol mimo zobrazovaných súčasností, akoby stál nad nimi, resp. pred nimi. Výpoveď má charakter svedectva, až dokumentu, pričom raz ide o svedectvo o vlastnom živote (memoáre) a inokedy o svedectvo skutočnosti (metóda realizmu) -- autorský subjekt do nich nezasahuje, neintervenuje. - S prihliadnutím na oba žánre/metódy, v oboch sa kladie dôraz na pravdivosť výpovede. J.W. Goethe v diele Z môjho života (Báseň a pravda) -- vo vzťahu k memoárom charakterizuje realizmus ako: ide síce o umenie, ale v tomto umení sa kladie dôraz na pravdivosť výpovede = „odtisk verný" (P.O.H.) Pri žánri memoárov sa súvislosti života podávajú ako príbeh, súvislosti života sú vytvorené životom samým, príbeh života je teda pravdivý. Výpoveď realistu má byť v umeleckej forme, ale musí byť podmienená pravdivosťou. V realizme sa popri iných kategóriách zdôrazňuje, že dominuje kategória pravdy, hoci umelcom ide aj o kategóriu krásy. P.O. Hviezdoslav v Letorosoch: „\...len pravdy si ctím\..." -- v realizme sú termíny ako skutočnosť, pravda, príroda, realita synonymné. Realizmus kladie dôraz na poriadok, zákony, zákonitosti, ktoré sú prejavom limitnosti, spútanosti človeka (na rozdiel od „voľného" romantizmu). S odkazom na polaritu romantického a realistického princípu možno aktualizovať 2 momenty: 1. Na jednej strane je to opis neviazanej básnickej imaginácie v protiklade s praktikou realizmu 2. Honoré Daumier - obraz Zápas škôl -- Idealizmus a realizmus -- proti štylizovanému dlháňovi stojí menší realistický človiečik Znaky realistického chápania skutočnosti: - Skutočnosť sa chápe ako daná, fixná, nemenná, to ale neznamená, že je statická, nehybná (Almanach Napred) -- pokrok je vždy spojený s pohybom. Realistický pokrok nie je svojvoľný, neviazaný, ale má svoje pravidlá - Realita sa chápe ako čosi autonómne, nezávislé od subjektu - Realita sa chápe ako niečo, čo možno objektívne zrkadliť, a teda verne zobraziť -- prirodzene, táto koncepcia nie je skutočnosťou samou osebe, je iba predstavou o skutočnosti Z hľadiska idealistického pojmu reality sa skutočnosť javí presne naopak: - Skutočnosť nie je daná, „Skutočná skutočnosť je v skutočnosti neskutočná." (Franz Kafka) -- nemáme prístup k skutočnosti ako takej, ale iba k skutočnosti, ktorá nesie naše stopy videnia alebo nevidenia (viacvýznamové prehliadanie) - Skutočnosť nie je nič autonómne, pretože „naše trápenie je vždy rovnaké a spočíva v tom, že my v skutočnosti ani nežijeme, ale v skutočnosti sme vždy viac vo vlastných predstavách" -- Peter Repka (osamelý bežec) - S ohľadom na predošlé body, skutočnosť nemožno nijako objektívne zrkadliť - I keď sú v opozíciách, obe školy sa snažia redukovať subjektovo-objektový vzťah. Realistický a romantický obraz reality tvoria ostrý protiklad. Zatiaľ, čo romantické chápanie skutočnosti sa z pohľadu realistov chápe ako Vajanského „zajatie strašidiel", tak z opačného hľadiska sa v realizme chápe skutočnosť, že človek nie je vševidiaci -- istý perspektivizmus. Relatívny vzťah k objektu -- istá relácia medzi subjektom a objektom. Celé ľudské poznanie skutočnosti je len výsledkom rôznych interpretácií -- Nietzscheho perspektivizmus. Z protikladného postavenia realizmu a idealizmu (chápanie reality) -- pojem realita je **polyvalnetný** (viacrozmerný, viacvrstvový, mnohovýznamovým\...) -- vstupuje do vzťahu s viacerými náprotivnými pojmami, ktoré premosťujú krajné polohy realistického chápania skutočnosti. +-----------------------------------+-----------------------------------+ | Realita: | Idealita: | | | | | - To, čo je | - To, čo nie je, ale vlastne by | | | malo byť | +===================================+===================================+ | Realita: | Potencialita: | | | | | - Síce je, ale iba ako 1 | - Otvorenie sa možnostiam; to, | | možnosť | čo nie je, ale mohlo by byť | +-----------------------------------+-----------------------------------+ | Realita: | Fikcia: | | | | | - To, čo je nevymyslené | - To, čo nie je skutočné; je to | | | vymyslené, ale môže to byť | | | i pravdepodobné | +-----------------------------------+-----------------------------------+ | Realita: | Ilúzia: | | | | | - To, čo je pravdivé | - Zdanie, klamlivá predstava, | | | ktorá sa spočiatku javí ako | | | pravdivá, napokon sa ukáže | | | ako falošná | +-----------------------------------+-----------------------------------+ POZITIVIZMUS AKO FILOZOFICKÉ VÝCHODISKO REALIZMU Štefan Krčméry: „Realistom je chválou nemudrovať o živote, ale vidieť ho. Nemať teórií a nemať dogiem. Blížiť sa k životu nepredpojate. Naproti tomu naturalista má svetový náhľad, s ktorým sa blíži k životu. Je to svetový náhľad materialistický, do ktorého ideológie vtesnáva život videný." Realisti podávajú život taký, aký je a naturalisti ho pretransformovávajú v zmysle svojho svetového názu, kontextu. Škultétyho: „O umeleckom zobrazení života tak, ako nám sám odíde." (na Timravinu tvorbu) -- ráta sa s predpokladom, že je možný nepredpojatý vzťah ku skutočnosti, bez dogiem a noriem (podľa Krčméryho aj Škultétyho) -- je do značnej miery iluzívny -- ich videnie je opticky upravované, filtrované, pričom týmto dobrovoľným filtrom bola pozitivistická koncepcia Augusta Comteho, resp. jej dobové modifikácie. POZITIVIZMUS AKO NOETICKÝ ZÁKLAD REALIZMU Pozitivizmus sa objavil vo filozofií koncom prvej tretiny 19. storočia vo Francúzsku a takmer súčasne aj v Anglicku -- prudký rozvoj pozitívnych vied, ich princípy prenikali aj do spoločenských vied. Východiskom bolo, že skutočnosť je iba to, čo sa dá pozitívne dokázať (zmyslami, skúsenosťou, experimentom). Pozitívna filozofia vniesla do vedy oveľa viac kriticizmu a racionalizmu spolu so senzualizmom -- reakcia na špekulatívnu filozofiu, metafyziku = redukcia, obmedzenie, zaputnanosť, limitnosť. Ak špekulatívna filozofia sa orientovala na alfu a omegu všetkého, tak pozitivizmus na tieto momenty rezignuje. A. Comte: „to sú otázky považované za neriešiteľné a tie prenechávame ostrovtip teológov a imagináciu metafyzikov." Pozitivizmus chce byť v skutočnosti nešpekulatívnou filozofiou, vernou skutočnosti a svojou nešpekulatívnosťou súvisí s Krčméryho nepredpojatosťou. Nejde o ostrovtip a imagináciu, ide o faktickosť zobrazenia, vernosť. Prejavuje sa tu zmysel pre obmedzenie, zúženie. 3 štádiá vývinu ľudského ducha podľa A. Comteho: a. **Teologické** -- skúma vývin ľudského ducha s alfou a omegou ľudského bytia menej alebo viacpočetných nadľudských činiteľov (monoteizmus a polyteizmus). - Orientuje pozornosť na tie prvé a posledné príčiny (alfa a omega) a oni sa javia ako dôsledok pôsobenia viac alebo menej početných neprirodzených príčin (polyteizmus). b. **Metafyzické** -- nadprirodzené činitele sa nahrádzajú v mysliach ľudí abstraktnými silami -- nie sú zosobňované v podobe božstiev c. **Pozitivistické** -- orientácia ľudského ducha na objavenie skutočných zákonov (reálne príčiny) -- pozitivistické vedy. Prechod k 3. štádiu akoby zatiaľ nenastal **Analýza pozitivistického princípu podobnosti a následnosti kvalitatívne rovnorodých javov** - Podobnosť aj následnosť majú spoločného menovateľa = súvislosť/spätosť/príbuznosť javov. Súvislosť medzi javmi môže byť: a. **Časová** **postupnosť** b. **Priestorová** **súvzťažnosť** 9:56 -- 6.11 (doplň poučku z hlasovky) - Rozbitie tejto jednoty však nie je celkom správne, náležité -- časová simultánnosť Pozitivistický princíp podobnosti je spätý s literárnym postupom metonymického princípu. Podkladom nejasnosti je, že podobnosť -- príčinnosť zostávajú nemenné, ale kontexty, v ktorých sa s nimi operuje, sa zásadne menia: A. **Romantizmus**: spájanie vzťahov na základe [Hegelovej dialektiky] -- spájajú sa protikladné, rôznorodé javy (téza -- antitéza -- syntéza)\ Andrej Sládkovič - Detvan: „lebo to má ten ľud špatnokrásny", „radosti v žiaľoch spieva" B. **Realizmus**: spájanie „to, čo patrí k sebe" (Bjørnstjerne Bjørnson), iba javy kvalitatívne rovnorodé -- metonymický princíp similarity. To, čo nepatrí k sebe, ostáva oddelené a pohybuje sa po osobitných dráhach.\ P.O. Hviezdoslav -- Hájnikova žena: „svet chalúp a kaštieľov" C. **Symbolizmus**: spájanie toho, čo patrí k sebe, ale inak, ako v realizme -- nejde o súvislosti videné (evidentný realizmus, ale o súvislosti tajné, skryté, ktoré sa konštituujú na základe príbuznosti). Ide o spätosť. D. **Surrealizmus**: (Lautreamont): „ je to krásne ako náhodné stretnutie šijacieho stroja a dáždnika na operačnom stole" -- efekt prekvapenia a nečakanosti, zázračnosti -- vo vonkajších javových súvislostiach +-----------------------------------+-----------------------------------+ | Romantizmus: | Realizmus: | | | | | - Protikladné javy | - Rovnorodé javy | +===================================+===================================+ | Symbolizmus: | Realizmus: | | | | | - Vonkajšia súvislosť | - Vnútorná súvislosť javov | +-----------------------------------+-----------------------------------+ | Surrealizmus: | Realizmus: | | | | | - Náhodnosť stretnutia | - Poriadok a logika prírody | +-----------------------------------+-----------------------------------+ [POZITIVISTICKÝ PRINCÍP NÁSLEDNOSTI] Máme tu do činenia s otázkou príčinnosti, ktorá sa realizuje na osi príčiny, účinku a následku. Túto pozitivistickú príčinnosť treba odlíšiť od vnútornej príčinnosti, teda od metafyzických konektívov riešiacich alfu a omegu problémov. Interpretácia javov na spomínanej osi vedie k ich zreťazovaniu -- spájaniu jednotlivých javov. Pri tom sa v pozitivizme predpokladá v budúcnosti možnosť pospájania všetkých jednotlivých javov s niektorými všeobecnými princípmi (A. Comte). Vzhľadom na pozitivistickú následnosť a spájanie javov v romantizme a realizme protikladnosť možno vyjadriť takto: Realizmus: Romantizmus --------------------------------------------- ------------------------------------------------ Kauzálnosť, následnosť Akauzálnosť -- potreba imaginácie a ostrovtipu Tesná spätosť javov, reťazenie Voľné usúvzťažňovanie javov Stálosť, nemennosť, trvácnosť, nevyhnutnosť princíp náhodnosti (kontingencia) Norma, pravidlo Sloboda, neviazanosť Reprodukcia, záznam Produkcia, tvorba Mimézis Poiézis **Dôsledky pozitivistického videnia skutočnosti v štruktúre umeleckého diela** ------------------------------------------------------------------------------ A. [Charakter obraznosti] - podstatou obraznosti je istý spôsob usúvzťažňovania vecí a javov. Realistická obraznosť je vždy limitovaná, kontrolovaná skutočnosťou, prirodzenosťou (objektom), poriadkom prírody a aj jej logikou -- „spájajú sa iba javy kvalitatívne rovnorodé (veľké s veľkým, malé s malým\...)" -- O. Čepan - Všetko, čo narušovalo tento princíp -- „básnici blúznia v horúčke" (Milkin) -- protirečí sa poriadku, prírode. - V realizme dochádza k výraznej preferencii metonymického princípu založeného na podklade vecných súvislostí -- miestnych, časových, príčinných relácií na úkor metaforického princípu. V realizme nemáme ani dočinenia s obraznosťou (fantáziou) v jej špecifickom zmysle slova -- autori nič netvorili, iba reprodukovali skutočnosť nepredpojato -- hlási sa k slovu pozorovanie -- ide mu skôr o pravdu, než o krásu. - Toto umelecké zameranie smerom k poznaniu má (prinajmenšom) 2 dôsledky: 1. Pozorovanie vedie k tomu, že z hľadiska makrokompozície sa zvýrazňuje pozícia opisu -- súvisí s realistickým pozorovaním a jeho úsilím o verný obraz skutočnosti 2. Kladie dôraz na detail -- „pre stromy nevidieť les" -- miestami hrozí strata predstavy o celku ako takom, napr. August Comte: „Vyvarujme sa tomu, aby ľudský duch uviazol v skúmaní podrobností\..."; Roman Jakobson v súvislosti s psycholingvistickými poruchami poukazuje na to, že metaforické poruchy vzťahov podobnosti sú kompenzované metonymickým hromadeniam javov. B. [Dôsledky v tematickej a motivickej oblasti] -- Fenomén hranice a jeho semiotický zmysel -- romantické umenie bolo vzburou proti bariéram, hraniciam, ktoré niečo obmedzovali. Táto myšlienka ničím nepotlačovanej slobody zdolala všetko, čo jej bránilo v naplnení. Zdedené predstavy a spoločenské normy, ktoré stratili spoločenské odôvodnenie, sa stali neakceptovateľné. Romantický duch ich prekračoval neberúc do úvahy žiadne hranice. Napriek tomu, obdobie romantizmu bolo obdobím relatívneho spoločenského pokoja, rovnováhy -- život sa totiž znova naučil rešpektovať prirodzené hranice. Bolo obdobie relatívneho pokoja → (záznam, 20., 9:51) +-----------------------------------+-----------------------------------+ | Romantizmus: | Realizmus: | +===================================+===================================+ | - Dominuje vzbura, revolta | - Relatívna spoločenská | | subjektu proti starým | rovnováha, pokoj, všetko je | | pravidlám (subjekty ľudské aj | na svojom mieste, vo svojich | | národné) -- **dominuje | medziach, princíp statickosti | | princíp dynamickosti** so | | | snahou zmeniť status quo | | +-----------------------------------+-----------------------------------+ | - Rušenie, likvidácia hraníc, | - Nepriepustnosť hraníc, ktoré | | ako čohosi, čomu chýba | sú výrazom zmyslu pre | | opodstatnenosť (Sloboda -- | obmedzenie, poriadok, | | rovnosť -- bratstvo!) | hierarchizovanosť | +-----------------------------------+-----------------------------------+ | - Princíp nerovnej lásky spätý | - Princíp rovnej lásky (malé | | s porušovaním hraníc -- | s malým, veľké s veľkým\...), | | ideovo slepá láska -- je | všetko podľa poriadku, | | v istom zmysle bezohľadná, | dobového úzu | | egoistická, len aby samu seba | | | naplnila | | +-----------------------------------+-----------------------------------+ | - Presadzuje sa princíp | - Kreolizácia ako neželaný, | | kreolizácie (tvorby) aj | nežiaduci jav, pretože je | | v iných oblastiach -- druhový | prejavom porušovania hraníc | | a žánrový synkretizmus | | | (zlučovanie žánrov) | | +-----------------------------------+-----------------------------------+ | - Dominuje záujem o poéziu | - Dominuje poväčšine epika, či | | a dôraz a baladu ako výraz | už veršovaná alebo prozaická, | | kríženia lyrického, epického | relatívna druhová i žánrová | | aj dramatického | čistota | +-----------------------------------+-----------------------------------+ - proti nerovnej láske sa v realizme akceptuje princíp rovnej lásky -- proti slepej je to láska, ktorá naučí tolerancii/trpezlivosti. N.V. Gogoľ -- Starosvetskí statkári: „*[Čo má nad nami väčšiu moc, náruživosť alebo zvyk?"]* Nie je na strane teatrálnej lásky, ale na strane tej romantickej. - [Motivický komplex lásky]: láska v realizme bola láska k hmotnej realite. V realistickom predstavení = oproti nerovnej láske stojí rovná láska. V realizme na rozdiel od romantickej (náruživej, vášnívá) sa vyzdvihuje láska, **ktorú naučí život.** - **Ak romantici vedeli láskou hory prenášať, realisti prezentujú a preferujú, že zvyk je železná košeľa, na ktorej si romantická láska často zuby vyláme**, neobstojí v každodennom živote a stroskotáva. - Realistická láska je podriadená kategórii tvrdého života, v realistických intenciách sa často napokon neženia/nevydávajú mladí ľudia, ale ich majetky, a ľudia si na to musia privyknúť. - Tematický komplex lásky interpretovaný v súvislosti s realistickým zmyslom poriadku -- odpor mladých, porušovanie pravidiel (Ežo a Gábor Vlkolínskí) -- meštiansko-sedliacky fenomén - Realistický svet je odstupňovaný, hierarchizovaný, každá entita má svoju dráhu, po ktorej sa má pohybovať, vybočenie signalizuje zrážku a katastrofu. C. [Súvzťažnosť základných epických plánov ] 3 základné epické plány: 1. Plán prostredia = a. Vonkajšie prostredie: geografické objekty b. Vnútorné prostredie: nesie známky istej spoločnosti, kde platia isté koncencie a normy. Má východiskovú funkcie = nad všetkými romantickými vášňami prevažuje konštantná tradícia. (10:30) Autor najprv načrtne prostredie → zasadí doň postavu → vytvorí dej Prevažuje dedinské prostredie s jeho každodenným prostým životom. Ukazujú sa však aj obrady či sviatočné dianie, zvyky. Pasáže sa v duchu pozitivizmu odohrávajú počas dňa, málokedy počas večera. Dominuje archetyp sedliaka Epický plán postáv: Postava nie je nezávislá od prostredia, je s ím zviazaná = aké prostredie, taká postava Romantická postava: jedinečná, špecifická postava, vyniká sa z bežného rámca života. Sú často „divné" („Divný Janko). Idealizácia postáv, ocitne sa v prostredí náhodne. Titanizmus..Realizmus: bežný človek, ubiedený človek, „malý" človek. Ide o typizáciu a individualizáciu = individualizovaná je taká, ktorej život nie je idealizovaný. V prostredí od malička vyrastá. Epický plán dedja: Romantizmus: Pre dej sú charakteristické zlomy, skoky, obraty, prekvapenia. Autor rozvíja dejovú paasáž bez \... počíta s náhodami, častými náhodnými zmenami Realizmus: Dejové zložky sa odohrávajú postupne bez odbočení. Akceptujú sa princípy determinácie, kauzality, zreťazenia (10:39) Inými slovami, realizuje sa pozitivistický predpoklad o stálych nemenných vzťahoch nemennosti a podobnosti kvalitatívne \... jednotlivé epické plány sú späté.