Poznámky o etiológii, epidemiológii a klasifikácii psychosomatických porúch PDF

**Etiológia, epidemiológia a klasifikácia psychosomatických porúch** **Etiológia** = pôvod, náuka o pôvode a príčinách \- **endogénne** (prevažne biologické faktory ako dedičnosť, biochémia mozgu) \- **exogénne** (vonkajšie faktory ako napr. stres, trauma, toxické vplyvy) \- **organické/somatogénne** (spôsobné telesným poškodením alebo ochorením) **Príčinné faktory (etiologické) delíme na**: \- **bezprostredné** -\> úrazy, traumy, toxicita\... \- **preddipozičné** -\> genetika, osobnosť\... \- **zvyšujú vulnerabilitu** (zraniteľnosť) pre vznik jednotlivých porúch či stavov **Epidemiológia** = výskyt (ako často) \- medicínsky odbor, ktorý skúma výskyt a rozdelenie infekčných a iných spoločensky závažných ochorení (napr. aj duševných ochorení), ktoré sa vyskytujú v populácií, navrhuje opatrenia na ochranu a zlepšenie zdravia a kontroluje ich účinnosť **Výskyt psychických porúch v populácií -- príklady:** \- afektívne poruchy cca 8% v Európe, 9,5% v USA \- neurotické poruchy cca 6-12% v jednotlivých krajinách Európy \- schizofrénia cca USA a Európa 1.1.% populácie \- **je rozdiel medzi výskytom v populácií v čase a v počte ľudí, ktoré sa reálne na dané ochorenie liečia** **Klasifikácia psychických porúch** **MKCH-10 (ICD - 10)** **F00 -- F09 Organické duševné poruchy vrátane symptomatiky** **F10 -- F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok** **F20 -- F29 Schizofrénie, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi** **F30 -- F39 Poruchy emotivity (afektívne)** **F40 -F49 Neurotické poruchy, poruchy podmienené stresom a somatoformné poruchy** **F50 -- F59 Poruchy správania s telesnými poruchami a faktormi** **F60 -- F69 Poruchy osobnosti a správania dospelých** **F70 -- F79 Duševná zaostalosť (mentálna retardácia)** **F80 -- F89 Poruchy psychického vývinu** **F90 -- F98 Poruchy správania a emotivity so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania** **F99 -- F99 Duševné poruchy, bližšie neurčené** \- v Európe platí MKCH10, prechádza sa postupne na MKCH11 **\ ** **Klasifikácia psychických porúch DSM5 (manuál APA -- 5. revízia)** \- platí predovšetkým v USA a niektorých „západných" krajinách \- má trochu iný pohľad na niektoré ochorenia, dáva dôraz na iné fenomény \- niekedy je v DSM5 klinický obraz a diagnostické kritéria lepšie popísané **Klasifikácia psychických porúch** **- neurovývinové poruchy** **- schizofrénne spektrum a iné psychické poruchy** **- bipolárne a príbuzné poruchy** **- depresívne poruchy** **- úzkostné poruchy** **- obsedantno-kompulzívne a príbuzné poruchy** **- poruchy súvisiace s traumou a so stresom** **- disociatívne poruchy** **- psychosomatické poruchy** **- psychosomatické a príbuzné poruchy** **- poruchy príjmu potravy** **- poruchy vylučovania** **- poruchy spánkového rytmu** **- poruchy spánku súvisiace s dýchaním** **- parasomnie** **- sexuálne dysfunkcie** **- gender dysfória** **- poruchy kontroly impulzov a správania** **- poruchy spojené s užívaním návykových látok a nelátkové závislosti** **- neurokognitívne poruchy** **- poruchy osobnosti** **- prafílie** **BIO-PSYCHO-SOCIÁLNY MODEL** \- v súčasnosti prevláda tento model vzniku duševných porúch (Engel, 1977) **Z tohto modelu vyplýva nasledovné:** 1\. pri vzniku všetkých duševných porúch hrajú rolu biologické, psychologické aj sociálne faktory 2\. ich podiel a význam sa pri jednotlivých poruchách líši 3\. existujú výrazné interindividuálne rozdiely v pomere rôznych etiologických faktorov **Biologické faktory vzniku a rozvoja psychických porúch** **A. genetika** \- genotyp -\> kompletná genetická informácia \- fenotyp -\> súbor prejavených znakov \- štúdie rodín, homozygotných (100% zhodná genetická informácia) a heterozygotných (50% zhodná genetická informácia) dvojčiat **B. neuroanatómia a neurofyziológia mozgu** \- nové neurozobrazovacie metódy umožnili rozvoj tzv. kognitívnych neurovied \- atrofia mozgovej hmoty pri niektorých ťažších psychických poruchách \- neurónové systémy, procesy na úrovni prenosu nervového vzruchu pomocou neurotransmiterov \- historicky najdlhšie sa týnto procesom venuje europsychológia C. konštitúcia \- napr. Sheldon (endomorf, mezomorf, ektomorf) napr. Kretschemr (panický, atletický, astenický typ) \- tieto koncepty sú v súčasnosti prekonané, existuje síce určitá korelácia medzi telesným a duševnými vlastnosťami človeka, ale ich vzťah je oveľa komplexnejší než jednoduché rozdelenie **Psychogénne faktory vzniku a rozvoja psychických porúch** **A. Psychotrauma** \- osobný zážitok ohrozenia života alebo vážneho zranenia či ochorenia, ktoré ohrozuje telesnú integritu človeka alebo svedectvo neočakávanej smrti či ohrozenia života blízkeho človeka \- spomienky na traumatickú udalosť bývajú obvykle jasné a je ťažké na ne zabudnúť -- pocity strachu, bezmocnosti a hrôzy \- intenzívne ohrozujúci „nepochopiteľný" zážitok ktorý človeka premôže **B. Životné udalosti** \- zmeny, ktoré v signifikantnom smere pôsobia na život človeka \- aj citovo silne pozitívna udalosť, môže vyvolať veľkú zaťaž \- pri niektorých duševných ochoreniach (depresia, psychóza, úzkostné poruchy) môžu mať životné udalosti formu „spúšťača" **C. Konflikt** \- zrážka dvoch protichodných, rovnako silných tendencií, ktoré vyžadujú protichodné správanie \- obvykle sa týka konkrétnych potrieb/hodnôt, ktoré majú pre človeka konkrétny význam a pôsobia rôznou silou a smerom **Modely:** \- priblíženie -- priblíženie (++) -\> 2 VŠ, 2 ponuky zamestnania \- vyhnutie -- vyhnutie (- -) -\> priznať sa s niečím a niesť následky, nepriznať sa a riskovať oddelenie a ešte horšie následky \- priblíženie -- vyhnutie (+ -) -\> frustrácia na ceste k cieľu stojí prekážka tzv. zakázané ovocie \- viacnásobné priblíženie -- vyhnutie (+++ \-\--) -\> celý rad pozitív aj negatív, typické pre úzkostných ľudí **Konflikt môže byť:** \- intrapersonálny \- interpersonálny \- vnútroskupinový \- medziskupinový **D. Frustrácia a deprivácia** \- frustrácia = zamerenie aktivity zmeranej na cieľ = prekážka = ohrozenie jednotlivých potrieb = ohrozenie seba ako celku \- Picture frustration test (PFT) zisťuje znášanlivosť frustrácie/ frustračná tolerancia a preferovaný spôsob reakcie \- sú dôležité výskumy týkajúce sa deprivácie biologických potrieb, ďalej senzorickej, sociálnej a citovej deprivácie **E. Úzkosť** \- vlastná takmer všetkým ľuďom, úzkosť nám chráni pred ohrozením \- výnimkou sú niektoré poruchy osobnosti (disociálne, asociálne, schizoidné) \- nadmerná úzkosť je v jadre väčšiny psychických porúch, snáď okrem mánie **F. Stres** \- reakcia organizmu na nadmernú záťaž \- stresory -\> spúšťače môžu byť fyzikálne (nadmerný hluk, teplo, toxické látky) a psychologické (traumy, konflikty, interpersonálne vzťahy) \- stres môžeme prežívať negatívne (distres) ale aj pozitívne (eustres) pri významných a radostných udalostiach \- Hans Seleye \- Cannon sa zaoberal reakciou označovanou útok-únik, fight - flight **G. Interpersonálne vzťahy a ľudská komunikácia** **Charakteristiky zdravej komunikácie podľa Z. Vybírala (2000)** \- bezprostrednosť reakcií (spontánne, autentické reakcie) \- kognitívne prispôsobenie (prispôsobiť slovník druhému, častý problém psychológov a lekárov) \- záujem o druhého (vcítenie sa do druhého, neverbálne signály) \- reciprocita (vyváženosť dialógu, nie monológ) \- podpora vývoja a flexibility (otvorenosť pokračovanie, perspektíva komunikácie) \- pozitívnosť komunikácie (pozitívna spätná väzba) **Sociokultúrne faktory vzniku a rozvoja psychických porúch** **A. Transkulturálna psychopatológia** \- DSM5 kultúrne vplyvy sú samostatnou kategóriou \- **kultúrna identita** (rasa, etniku, náboženstvo) **B. Spoločenské stereotypy a stigmatizácia ľudí s psychickými poruchami** \- etiologické faktory vzniku duševných porúch môžu byť aj kultúrne stereotypy o ľuďoch patriacich do nejakej skupiny napr. podľa rodu, sexuálnej orientácie, veku, rasy, etnika či náboženstva \- narp. gender stereotyp, vekový stereotyp **Spoločenské stereotypy MKCH10** \- boli vyradené pojmy ako homosexualita a hystéria \- psychoterapia aj práca psychológa by mala byť rodov aj kultúrne senzitívna **Mnemotechnická pomôcka ADRESSING (Hayes)** **A -- age** **D -- disability** **R -- religion** **E -- ethnicity** **S -- social status** **S -- sexual orientation** **I -- indigenous heritage** **N -- national origin** **G -- gender** **\ ** **1. Úzkostné (neurotické) poruchy F40 -- F48** **Strach** \- predmetná negatívna emócia viazaná na konkrétny objekt, spojená teda skôr s vedomím a orientovaná na súčasnosť \- zameraný na prežitie, vyhnutie sa zdraviu alebo životu ohrozujúcim situáciám \- generalizovaný stav vzrušenia, ktorý je charakterizovaný tým, že človek prežíva zároveň aj stav ohrozenia a nebezpečenstva \- tomuto nebezpečenstvu sa cíti byť nejakým spôsobom vystavený a súčasne prežíva, že jeho bytie nie je dostatočne chránené a istené \- človek sa začína istiť, obranné mechanizmy **Patologický strach** \- neprimeraný situácií \- prichádza aj bez vonkajšieho podnetu \- vyhýbanie, obmedzuje život **Fenomén „strachu z očakávania" alebo „strach zo strachu"** \- telesné príznaky úzkosti (problémy so spánkom, dýchaním, búšenie srdca\...) **Bazálny strach a strach z očakávania** \- niečo čo sa deje bezprostredne a ohrozuje to štruktúru -\> bazálny strach \- vzniká z bezprostredného očakávania-\> „teraz to nie je isté = to je koniec" \- v kontexte s krehkosťou, otrasiteľnou štruktúr sveta (oznámenie diagnózy, výpoveď v práci, fyzický útok, nevera\...) \- častý u ľudí, ktorý majú malú dôveru v život, ľudí, ktorým bolo často sprostredkované, že svet je plný neistoty \- ale aj u ľudí, ktorý zažili veľkú neistotu (úmrtie, časté sťahovanie, vážne ochorenie seba či blízkych\...) \- niečo nie je isté tak mám z toho strach, objavuje sa keď sme konfrontovaný s neistotou \- častý u ľudí čo majú malú dôveru v život ( svet je plný neistoty) \- bazálny strach môže byť zvýšený u ľudí ktorý mali príliš protektívnu (overprotective) výchovu, **Anticipačný strach** \- strach z očakávania, príčina fobických porúch \- človek sa vyhýba situácií, kde by sa s týmto strachom mohol stretnúť \- ak má niekto strach z výšok tak sa výške vyhne \- agorafóbia, klaustrofóbia \- strach z očakávania -\> vyhýbanie je neefektívna stratégia, ak tomu čiastočne alebo úplne čelíme, strach nenarastá alebo postupne zmizne \- ak človek nemá traumu vtedy v terapií riešime prečo, čo, ako, kedy \... **Fenomenológia (prejavy a symptómy)** \- úzkosť a strach možno podobne ako pri iných emóciách rozdeliť na 5 oblastí: \- **zážitková (experienciálna) zložka** \- subjektívne, zvyčajne negatívne prežívanie \- pocit napätia, dekoncentrácia, rozptýlené myslenie \- po prežití intenzívnej emócie prichádza útlm a strach \- **poznávacia (signálna) zložka** \- obsahovo ide o signál ohrozenia a nebezpečia, objekty strachu sa ontogeneticky menia \- do 1. roku je to strach z cudzích ľudí \- v predškolskom veku ide o strach z tmy, nadprirodzených bytostí a zvierat \- v školskom veku ide strach zo skúšky a z autorít \- v puberte ide o interpersonálne vzťahy \- v dospelosti ide o zlyhanie a osamotenie \- v starobe ide o hlavne o strach o zdravie a strach zo smrti \- **motivačná zložka** \- úzkosť a strach vedú k útekovej reakcií, vyhýbaciemu správaniu \- **expresívna zložka strachu a úzkosti** \- mimika, pantomimika, neverbálna komunikácia \- **neurovegetatívna zložka** **Biologické a psychologické koncepty úzkosti** **Neurobiológia úzkosti** -- neurotransmiterové mechanizmy (podmieňujú úzkostné symptómy) \- mozgové spojenia (dráhy strachu, ktoré ich mediujú) **Genetika úzkostlivosti** -- venuje sa skúmaniu génov, ktoré kódujú aktivitu neurotransmiterových systémov súvisiacich s pohotovosťou na prežívanie úzkosti, viaceré výskumy poukazujú na strednú mieru dedičnosti **Etológia** -- prispela k skúmaniu vrodených signálov strachu, ritualizácie správania na kontinuu útok -- útek a preskokového fenoménu, ktorý môže slúžiť ako inštinktivistický výklad niektorých neurotických symptómov **Psychologické a psychiatrické prístupy :** **Psychoanalýza** **Freud -- 3 druhy úzkosti** \- úzkosť ako reakcia na reálne nebezpečie (nerozlišuje medzi úzkosťou a strachom) \- neurotická úzkosť (rezultuje zo strachu) \- morálna úzkosť (vplýva z prísnosti superega, interapersonálny konflikt id a superega) **Neopsychoanalýza** \- zrejmý posun od intrapersonálnych konfliktov k interpersonálnych **Freudová -- 4 typy úzkosti** \- superegová úzkosť \- objektová úzkosť \- pudová úzkosť \- úzkosť z vnútorných konfliktov ega **Bazálna úzkosť** (Horney, Sullivan) -- pramení z neuspokojenia základných potrieb bezpečnosti a istoty postavami v okolí dieťaťa **Behaviorálna psychológia** **Humanistická a existenciálna psychológia** \- teoretické zdroje z filozofie \- **Frankl** spojuje úzkosť so stratou zmyslu a môže byť zdrojom tzv. noogénnej neurózy **Klasifikácia a epidemiológia úzkostných (neurotických) porúch** **Úzkostné (neurotické) poruchy podľa MKCH 10** F40 Fóbické úzkostné poruchy ---------- ---------------------------------------------------- F40.0 Agorafóbia F40.1 Sociálna fóbia F40.2 Špecifické (izolované) fóbie F41 Iné úzkostné poruchy F41.0 Panická porucha (epizodická paroxyzmála úzkosť) F40.1 Generalizovaná úzkostná porucha F40.2 Zmiešaná úzkostno-depresívna poruchy F42 Obsedantno-kompulzívna porucha F43 Reakcie na závažný stres a poruchy prispôsobenia F43.0 Akútna reakcia na stres F43.1 Posttraumatická stresová porucha F43.2 Poruchy prispôsobenia sa F44 Disociačné (konverzné) poruchy F44.0 Disociačná amnézia F44.1 Disociačná fuga F44.2 Disociačný stupor F44.3 Trans a stavy posadnutosti F44.4 Disociačné poruchy motoriky F44.5 Disociačné kŕče F44.6 Disociačné poruchy citlivosti a senzorické poruchy F44. 7-8 Zmiešané a iné disociačné (konverzné poruchy) F45 Somatoformné poruchy F45.0 Somatizačná porucha F45.1 Nediferencovaná somatizačná porucha F45.2 Hypochondrická porucha F45.3 Somatoformná vegetatívna dysfunkcia F45.4 Pretrvávajúca somatoformná bolestivá porucha F48 Iné neurotické poruchy F48.0 Neurasténia F48.1 Depersonalizačný a derealizačný syndróm Tabuľka Heretik st. 233 **DSM rozdeľuje neurotické poruchy do týchto podskupín:** \- **úzkostné poruchy** \- **obsesívno-kompulzívne poruchy** \- **porucha hromadenia** -\> nová jednotka, nutkavé zhromažďovanie nepotrebných predmetov \- **príbuzné poruchy** **Psychopatológia najčastejších úzkostných porúch** **F40 Fóbické poruchy** \- spája ich intenzívny strach z konkrétnych objektov a situácií \- neprimeranosť strachu je subjektívne uvedomená \- obsah fóbií má nutkavý charakter -- obavy z objektu strachu týchto ľudí napadnú aj mimo reálneho času a miesta a prežívajú anticipačný strach, čo vedie k vyhýbavému správaniu \- klinická závažnosť závisí od intenzity a miery ovplyvnenia života **F40.1 Sociálna fóbia** \- strach z kontaktu s druhými ľuďmi (čím väčšiu skupinu ľudí idem stretnúť, tým horšie) \- človek má pocit, že ho všetci okolo pozorujú, skúmajú a hodnotia \- anticipačný strach -\> zaoberanie sa situáciami, ktoré sa ešte nestali ale predstavuje si, že by sa mohli stať \- červenanie sa, potenie rúk, nutkanie na zvracanie **Špecifické sociálne fóbie (Carson el al., 1996)** \- jedenie na verejnosti \- ísť na verejné WC \- verejné vystúpenie **Všeobecná sociálna fóbia (Carson el al., 1996)** \- vyhýbanie sa akýmkoľvek situáciám, kde je riziko pozorovania, hodnotenia/kritizovania druhými ľuďmi **F40.2 Špecifické (izolované) fóbie** \- silný a iracionálny strach z konkrétneho objektu alebo situácie a zreteľným vyhýbaním sa týmto predmetom \- zvieratá (psy, kone, hmyz) \- určité miesta (výťah, lietadlo, tunel) \- prírodné javy (brka, voda, tma) **DSM5** a\. zvieratá b\. prírodné prostredie c\. krv-injekcia-zranenie d\. situačné e\. iné **F41.0 Panická porucha** **Panický atak -- ohraničená epizóda** \- záchvaty sú spontánne a nepredvídateľné \- začiatok je náhly, trvá niekoľko minút **Diagnostika -- minimálne 4 zo 14 definovaných symptómov z oblasti:** \- **vegetatívne podráždenie** (palpitácie, potenie, tras) \- **príznaky v hrudníku a bruchu** (ťažkosti s dýchaním, bolesti, nauzea) \- **duševné príznaky** (pocity na omdletie, derealizácia, strata kontroly) -**celkové príznaky** (návaly tepla a chladu, znecitlivenie) **2 individuálne variácie v závažnosti** \- **stredne závažná** (4 panické ataky za 4 týždne) \- **ťažká** (4 panické atak za 2 týždne) **Osobnosť a psychodynamika panickej poruchy** \- pacienti boli v detstve pravdepodobne ustrašené a závislé deti so silnou separačnou úzkosťou \- odlúčenie od postavy ktorá zaisťuje vzťahovú väzbu produkuje anxietu **F40.0 Agorafóbia** \- **dôležitý je zreteľne a jednoznačne vyjadrený strach z najmenej 2 zo 4 opísaných situácií** \- davy \- verejné priestranstvá \- cestovanie bez sprievodu \- opustenie domova \- v záťažovej situácií sa musia vyskytovať najmenej dva príznaky úzkosti -- jeden musí patriť do skupiny vegetatívnych príznakov \- je aj názor, že agorafóbia nie je strach z otvorených priestranstiev ale z toho, že na verejnosti dostanú panický atak \- kombinácia agorafóbie a panickej poruchy je častejšia u žien \- **25 -- 50% ľudí čo trpí panickou poruchou trpí zároveň agorafóbiou** \- rizikový faktor je závislosť od alkoholu alebo THC (alebo iné psychotropné látky) **F41.1 Generalizovaná úzkostná porucha (GAD)** \- **excesívne (nadmerné) prežívanie úzkosti a negatívne očakávania, obavy ktoré sa týkajú zdravia, financií, sociálneho prijatia, rodinného života a iných oblastí života** \- úzkostné prejavy sú ťažko kontrolovateľné \- diagnostika aspoň 4/22 symptómov anxiety v oblasti vegetatívneho prežívania, symptómov v bruchu a hrudníku a psychické príznaky \- panická porucha -\> úzkosť má záchvatový charakter \- GAD -\> intenzívne kolísavé prežívanie nadmernej anxiety trvajúce aspoň 6 mesiacov **F42 Obsedantno-kompulzívna poruchy** **Obsesie** -- nutkavé nápady, predstavy, pochybnosti či impulzy ku konaniu, ktoré sa vtierajú proti vôli do mysle \- sú obťažujúce, postihnutý sa im snaží brániť \- považuje ich za vlastné myšlienky (na rozdiel od schizofrénie) \- poruchy myslenia **Kompulzie** -- prejavy v správaní, ktoré majú stereotypný a rituálny charakter \- musí ich vykonať aj keď to nechce spraviť Obsesie \% ------------------------- ---- Znečistenie 50 Patologické pochybnosti 42 Telesné 33 Potreba symetrie 32 Agresívne impulzy 31 Sexuálne impulzy 24 Viacnásobné obsesie 72 Kompulzie \% ------------------------------- ---- Preverovanie 61 Umývanie 50 Počítanie 36 Zodpovedanie, vyspovedanie sa 34 Symetria, precíznosť 28 Hromadenie (naor. zásob) 18 Viacnásobné kompulzie 58 \- dôležitým kritériom diagnostiky je podľa MKCH10 že „obsesie alebo kompulzie pôsobia ťažkosti alebo rušia pacientovo sociálne či individuálne správanie väčšinou tým, že zaberajú čas" \- obsesie a kompulzie znamenajú značný distress, pacienti s OCD sa im venujú viac ako hodinu denne \- väčšia pravdepodobnosť obsesií a kompulzií je v stavoch zvýšeného napätia, úzkosti a očakávania \- ak nie je kompulzia vykonaná nastáva stav úzkosti \- vníma, že to nie je v poriadku, je to nezmyselné a zaťažujúce a zároveň sa toho nemôže zbaviť -- ak sa snaží kompulziu nevykonať alebo oddialiť cíti masívnu úzkosť \- človek s OCD sa snaží „istiť" aby necítil vinu \- snaží sa vyhnúť ľuďom, situáciám alebo miestam, ktoré majú nejakú súvislosť s konkrétnymi obsesiami a kompulziami -- vzniká vyhýbavé správanie, čo pacientovi postupne zásadne obmedzí život \- kým úzkostný človek sa chce nebezpečnej situácii vyhnúť, človek s OCD ide priamo do situácie strachu a tam začína istiť, bojuje s nebezpečnou situáciou a chce neistotu odstrániť zo svojho života \- napr. ak sa bojí bacilov, tak začína čistiť adezinfikovať \- človek s fóbiou z bacilov vám nepodá ruku, dvere si otvorí kopnutím, aby sa nechytil kľučky \- človek s OCD si ruky starostlivo umyje, pre istotu ešte raz a ak sa pri procese umývania pomýlil, tak ho zopakuje a potom sa bojí, že si ruky neumyl dostatočne dobre a nakazí svoje deti\.... \- utrpenie ľudí sOCD, resp. tak, pod kt. žijú, je silnejší, ako u úzkostných porúch **Epidemiológia** \- 2-3% populácie \- u mužov a žien sa zisťuje rovnaký výskyt \- častý výskyt aj u detí **Komorbidita** \- veľká depresia (23 -- 38%) \- GAD (20%) **Etiológia** \- príčina vzniku OCD nie je celkom známa (podiel genetických faktorov, vanamnéze veľmi často hrubé zaobchádzanie vdetstve al. nejakú veľmi stresujúcu udalosť) \- psychogenentické koncepty OCD sú rozpracované v klasickej psychoanalýze -\> **Freud hovoril o obsedantnej neuróze** **Diagnostika** \- prítomnosť obsesií a kompulzií \- časová náročnosť (min. 1 hodina denne) \- trvanie poruchy (min. 2 týždne, väčšinu dní) \- kompulzie sú nepríjemné, neprinášajú slasť, brzdia normálnu aktivitu \- človek vie, že myšlienky sú jeho vlastné (nikto mu ich nevkladá), ale sú egodystónne (nesúhlasné sja) \- na terapiu prichádzajú až v hodne pokročilom štádiu (po ca. 7 rokoch), keď sa im už nedarí dodržiavať rituály, rúca sa im osobný, pracovný život, majú zdravotné problémy -- neprichádzajú s tým, že majú OCD, skôr s vyčerpaním, vyhodili ich zpráce, rozišiel sa snimi partner (výnimka -- prídu sOCD, ak sú odoslaní od psychiatra\... inak je ťažké ich kpsychiatrovi vôbec dostať) \- prognóza nie je dobrá, priebeh OCD je chronický, s obdobiami zlepšenia a zhoršenia, úplné vyliečenie nie je časté, približne 5 % pacientov má medzi epizódami asymptomatické intervaly, 15 % pacientov sa trvalo zhoršuje. **Terapia OCD** \- náročná na liečbu, úspechom je už aj zlepšenie \- psychofarmakologická liečba je potrebná \- kompulzie istia amajú svoju funkciu, preto ich nemôžeme klientovi „zobrať príliš skoro **Keďže málo klientov príde stým, že majú OCD - aj toto sú varovné signály:** 1. \- nezvláda pracovný život, nestíha dokončiť úlohy \- veľká téma je čistenie aumývanie rúk \- neprirodzený vzhľad kože na rukách zčastého umývania \- hygiena môže byť prehnaná (ruky, vlasy, pranie), ale aj nedostatočná \- uisťovanie odohovorenom termíne \- prehnaný strach zochorenia \- málo spí, nestíha, je vyčerpaný **F44 Disociačné (konverzné) poruchy** \- dezintegrácia vedomia, pamäti, identity, percepcie, psychomotoriky psychogénnymi podnetmi (traumy, narušené vzťahy, neriešiteľné problémy) \- predpokladá sa presvedčivý časový a príčinný vzťah medzi prežitými udalosťami a vznikom disociačnej poruchy a neprítomnosti somatického podkladu pre vznik symptómov \- **trvanie** -\> dni, týždne, môže ustúpiť spontánne \- **chronifikácia** môže byť spojené s primárnym (obrana pred traumatickým zážitkom) a sekundárnym (pozornosť, podpora okolia) ziskom \- **základná liečba je psychoterapia** Epidemiológia -- nie je známa **Medzi disociačné poruchy sa zaraďujú:** \- **disociačná amnézia** -\> strata pamäti na významné udalosti spojené s traumou \- lokalizovaný charakter (isté časové obdobie) \- selektívny charakter (len isté okolnosti deja) \- generalizovaná charakter (všetky spomienky predchádzajúceho života) \- systemizovaný charakter (týka sa len istého okruhu spomienok) \- **disociačná fuga** -\> náhle odcestovanie z domova, často na väčšie vzdialenosti, spojená s amnéziou, niekedy aj zmenou identity \- **disociačný stupor** -\> je stratou schopnosti vôľového pohybu a reaktivity na zmyslové podnety \- **tranz a stavy posadnutosti** -\> porucha osobnej identity, zmeny vedomia, obmedzenie či stereotypné prejavy správania, kultúrne podmienené \- **disociačné poruchy motoriky** -\> postihnutie istých oblastí motoriky (stupor, či ochabnutosť končatiny) \- **disociačné kŕče** -\> podobajú sa na epileptický záchvat, veľmi vzácne \- **mnohopočetná porucha osobnosti (DID)** -\> existencia dvoch alebo viacerých osobnosti u jedného človeka, pričom v čase sa prejavuje len jedna z nich, majú vyhradené roly, **F45 Somatoformné poruchy** \- prejavujú sa telesnými príznakmi, ktorými sa organický podklad nedá zistiť ani opakovaným lekárskym vyšetrením \- subjektívne vysoká intenzita \- osobnostne ide o sebaneistých, úzkostných, senzitívnych jedincov so silným superegom, často silne identifikovaných s príbuznými, ktorý trpeli na závažné telesné ochorenia Diferenciálno-diagnosticky je potrebné odlíšiť larvované depresie a iné úzkostné poruchy s vegetatívnymi príznakmi, MKCH10 opisuje celý rad somatoformných porúch **F45.0 Somatizačná porucha** -- pestré a často sa meniace symptómy v gastrointestrialnom, kardiovaskulársnom, urogenitálnom a kožnom systéme **F45.2 Hypochondrická porucha** -- nadmerné sebapozorovanie a neprimeraná starostlivosť o svoje zdravie \- DSM5 preferuje termín porucha so strachom z ochorenia (nozofóbia) \- **dismorfofóbia** -\> chorobné presvedčenie, že nejaká časť tela je abnormálna \- **predstieraná (fiktívna porucha)** -\> predstieranie somatických alebo psychických symptómov u seba alebo druhých, musí byť dokázané, že ide o predstierané príznaky alebo symptómy choroby či zranenia **Psychodiagnostika anxiety** 1\. **subjektívne výpovede** -- dotazníky a sebaposudzovacie škály anxiety 2\. **objektívne hodnotenie úzkostných porúch** 3\. **projektívne metódy** 4\. **inštrumentálne**. psychofiziologické zobrazovacie metódy **Reakcie na závažný stres a poruchy prispôsobenia** **F43.0 Akútna reakcia na stres** \- prechodná duševná porucha u inak zdravého jedinca, reakcia na nadmernú vonkajšiu fyzickú alebo psychickú záťaž **Epidemiológia** -- 13-21% pri dopravných nehodách, 10% pri vážnych popáleninách, 20-50% pri napadnutí druhým človekom, znásilnení, streľbe\... \- psychoterapia, farmakoterapia **Diagnostické kritéria** \- vystavenie mimoriadnej duševnej či fyzickej záťaži \- takmer okamžitý nástup a rozvoj príznakov **F43.1 Post-traumatická stresová porucha** **Trauma** \- Osobný zážitok ohrozenia života alebo vážneho zranenia či ochorenia, ktoré ohrozuje telesnú integritu človeka alebo svedectvo neočakávanej smrti či ohrozenia života blízkeho človeka. Spomienky na traumatickú udalosť bývajú obvykle jasné aje ťažké na ne zabudnúť. Človek reaguje na detaily traumatickej udalosti pocitmi strachu, bezmocnosti ahrôzy. \- Intenzívne ohrozujúci, „nepochopiteľný" zážitok, kt. človeka premôže. Udalosť sa nachádza mimo obvyklú ľudskú skúsenosť, apre daného človeka leží mimo skúsenosť, kt. môže vydržať. Samotná udalosť je sprevádzaná smrteľným strachom, neznesiteľnou bolesťou, pocitom byť vydaný niekomu / niečomu napospas\.... človek „onemie" hrôzou a otvorí sa mu „priepasť bytia". \- Obrovská tlaková vlna, ktorá sa preženie celým človekom, vyradí zčinnosti funkcie „Ja", otrasie celou existenciou človeka ahlboko spochybní jeho obraz osebe aosvete. \- oneskorená a pretrvávajúca reakcia na stresovú situáciu alebo katastrofickou udalosťou \- nejde o vnútorný konflikt -\> vždy je zásah zvonku **Diagnostika MKCH10:** \- jedinec zažil traumatickú udalosť (ako priamy účastník alebo svedok ohrozenia života) \- neodbytné a opakovane prežívaná traumatická udalosť \- snaha vyhnúť sa okolnostiam a podnetom, ktoré pripomínajú stresor \- **prítomnosť niektorého z príznakov** : \- ťažkosti pri zaspávaní/ udržaní spánku \- podráždenosť, návaly hnevu, nadmerná úľaková aktivita **F43.2 Porucha prispôsobenia** \- stavy subjektívnych ťažkostí ako reakcia na životné udalosti či vývinové zmeny (nástup do školy, dôchodok) \- nástup 1 -- 3 mesiace po zmene \- depresívne alebo úzkostno-depresívne stavy \- deti a dospievajúci -\> poruchy správania \- viac ako len bežné adaptačné ťažkosti (výrazná nepohoda a výrazné narušenie sociálnej, pracovnej či inej dôležitej oblasti) **Liečba stresových porúch a psychickej traumy PTSD** Akútna reakcia na stres -\> reálna pomoc, podpora, ticho-teplo-kľud, medikácia, krízová intervencia, odľahčenie, PN Poruchy prispôsobenia -\> podporná psychoterapia zameraná na zdroje, podpora, odľahčenie, vytvorenie podmienok, možná aj farmakoterapia PTSD -\> EMDR (eye movement edsensitisation and reprocessing), traumaterapia (Luise Reddemann) **Terapia úzkostných porúch** **Farmakoterapia** -- anxiolitiká (lieky, ktoré cielene ovplyvňujú anxietu) \- uprednostňujeme antidepresíva, kvôli menšej miere adiktivity **Psychoterapia** \- okolo 400 škôl a metód **Nešpecifické prístupy** \- **zamerané na stav** (relaxačné techniky -- autogénny tréning, progresívna relaxácia) \- **zamerané na správanie** (tréning asertivity a sociálnych zručností) \- **zamerané na spôsob bytia** (PCA -- psychoterapia centrovaná na človeka, existencialistická, logoterapia) \- **experienciálne prístupy** (geštalt psychoterapia, procesorientovaná psychoterapia) **Špecifické prístupy** \- **zamerané na zdroj úzkosti** (psychodinamická psychoterapia, krátkodobá dynamická (fókusová) psychoterapia) \- **zamerané na anxiózne (fobické) správanie** (expozičná psychoterapia, implózia, systematická desenzitizácia) \- **zamerané na kognície** (RET -- racionálne-emotívna psychoterapia, kognitívna psychoterapia) \- **kombinovaná a integratívne prístupy** (špecifické kognitívno-behaviorálne programy, integratívna skupinová psychoterapia) **Afektívne poruchy -- poruchy nálad F30 -- F39** \- hlavnou črtou je zmena v afektoch alebo v nálade smerom do depresie alebo do mánie \- zmenou nálady zvyčajne sprevádza zmena celkovej úrovne aktivity \- ostatné príznaky sú väčšinou sekundárne alebo dobre zrozumiteľné v súvislosti so zmenami nálady a aktivity \- väčšina týchto porúch býva návratná \- nástup jednotlivých epizód často súvisí so stresujúcimi udalosťami alebo situáciami **Epidemiológia** \- výskum vykonaný v 6 Európskych štátoch zistil celoživotnú prevalenciu akejkoľvek afektívnej poruchy v 14% populácia, z toho 9,5% mužov a 18,2% žien \- veľká depresia - 12,8% ľudí \- dystýmia - 4,1% populácie **Klasifikácia, symptomatológia a priebeh afektívnych porúch** \- v klasickej psychopatológií \- **depresia** -\> označenie **symptómu** (chorobne smutná nálada) \- **mánia** -\> **symptóm** manickej nálady (chorobne veselá, odbrzdená) -\> manický **syndróm** (manická nálada, zrýchlenie psychomotoriky, poruchy myslenia) **Klasifikácia porúch nálad podľa MKCH10** F30 Manická epizóda ------- ------------------------------------------------------ F30.0 Hypománia F30.1 Mánia bez psychotických príznakov F30.2 Mánia so psychotickými príznakmi F31 Bipolárna afektívna porucha F32 Depresívna epizóda F32.0 Ľahká depresívna epizóda F32.1 Stredne ťažká depresívna epizóda F32.2 Ťažká depresívna epizóda bez psychotických príznakov F32.3 Ťažká depresívna epizóda so psychotickými príznakmi F33 Rekurentná depresívna porucha F34 Trvalé poruchy nálady F34.0 Cyklotýmia F34.1 Dystýmia Tabuľka Heretik str. 262 **DSM5 kritéria pre veľkú depresívnu poruchu a pre manickú epizódu** **Veľká depresívna porucha** \- je prítomných 5 alebo viac z nižšie uvedených symptómov v priebehu dvojtýždňového obdobia so zmenou funkčného stavu jedinca, pričom musí byť prítomná: 1. depresívna nálada(porucha nálady) alebo 2. strata záujmov alebo radosti (anhedónia) 1\. depresívna nálada po väčšiu časť každého dňa, ktorá vyplýva zo subjektívneho opisu (pocity smútku, prázdnoty, beznádeje) alebo z pozorovania druhých ľudí (vyzerá smutne\...) 2\. zjavné zníženie záujmu či radosti vo všetkých alebo skoro všetkých činnostiach 3\. významný proces (bez redukčnej diéty) či nárast váhy (zmeny hmotnosti o 5% v priebehu mesiaca) alebo znížená, či zvýšená chuť do jedla skoro každý deň 4\. takmer každodenná nespavosť alebo nadmerná spavosť 5\. psychomotorická agitovanosť alebo spomalenosť takmer každý deň 6\. takmer každodenná únava alebo strata energie 7\. pocity márnosti alebo nadmerné a nezodpovedajúce pocity viny (ktoré môžu byť bludné) či zbytočnosti takmer každý deň 8\. takmer každodenne znížená schopnosť myslenia, koncentrácie alebo rozhodovania 9\. opakujúce sa myšlienky na smrť (nielen strach zo smrti), opakujúce sa samovražedné myšlienky bez konkrétneho plánu, suicidálne pokusy či konkrétny plán na uskutočnenie samovraždy **Manická epizóda**. ohraničené obdobie abnormálne a trvale zvýšenej, expanzívnej či podráždenej nálady a abnormálne zvýšenej aktivity a energie prítomnej aspoň 1 týždeň \- počas tejto poruchy nálady sa vyskytujú aspoň 3 (pri podráždenej nálade 4) z nasledujúcich symptómov 1\. zvýšené sebavedomie či grandiozita 2\. znížená potreba spánku 3\. nezvyčajná uvravnenosť alebo násilná snaha udržať rozhovor 4\. myšlienkový trysk alebo subjektívny pocit úteku myšlienok 5\. rozptýlenosť pozornosti (zameriavanie sa bezvýznamné vonkajšie podnety) 6\. zvýšená cieľavedomá aktivita (sociálna, sexuálna, pracovná) alebo psychomotirická agitovanosť (neúčelná, necielená, aktivita) 7\. nadmerné zaujatie aktivitami s veľkou pravdepodobnosťou vyústi do nepríjemných komplikácií (nezdržanlivé nakupovnanie, sexuálna nerozvážnosť, neuvážené obchodné investície) **Hypomanická epizóda** \- diagnostikuje sa podľa rovnakých kritérií, vyžaduje sa trvanie povznesenej nálady a zvýšenej aktivity či energie nepretržite aspoň počas 4 dní **F30 Manická epizóda** \- hypomanické alebo manické epizódy u jednotlivcov, u ktorých sa už predtým vyskytla afektívna fáza (buď depresívna, hypomanická, manická alebo zmiešaná), by sa mali označovať ako bipolárna afektívna porucha (F31.-) **F30.0 Hypománia** \- pretrvávajúca miera nadnesenej nálady, zvýšená energia, aktivita a zvyčajne aj výrazné pocity dobrej pohody a telesnej aj duševnej výkonnosti, zvýšená sociabilita, veľavravnosť, prílišná familiárnosť, zvýšená sexuálna energia a znížená potreba spánku \- prejavy nie sú vystupňované natoľko, aby vyvolali zmätok v práci alebo sociálne odmietanie **F30.1 Mánia bez psychotických príznakov** \- nálada je nadnesená neprimerane k okolnostiam a kolíše od bezstarostnej žoviálnosti po takmer nekontrolovateľné vzrušenie -zvýšená energia, haperaktivita, veľavravnosť, znížená potreba spánku \- výrazná rozptýlenosť pozornosti, zvýšené sebahodnotenie a sebadôvera \- strata bežných sociálnych zábran môže viesť k nedbanlivému, riskantnému a neprimeranému správaniu **F30.2 Mánia so psychotickými príznakmi** \- klinický obraz F30.1 (mánia bez psychotických príznakov) + bludy (zvyčajne grandiózne) alebo halucinácie (hlavne hlasy) \- vzrušenie, nadmerná pohybová aktivita a myšlienkový trysk spôsobuje, že chorý je nezrozumiteľný alebo neprístupný normálnej komunikácií **F31 Bipolárna afektívna porucha** \- dve al. viaceré epizódy, počas kt. je úroveň nálady a aktivity chorého významne narušená \- v niektorých situáciách ide o nadnesú náladu, zvýšenú energiu a aktivitu (hypománia/mánia), inokedy skľúčenú náladu, zníženú energiou a aktivitu (depresia) -epizódy s alebo bez psychotických príznakov -epizódy s alebo bez somatických príznakov **F32 -- Depresívne epizódy** \- zhoršenie nálady, zníženie energie a aktivity \- narušená schopnosť tešiť sa, oslabený je záujem a schopnosť koncentrácie \- nápadná únava, narušený spánok a chuť do jedla \- sebaocenenie a sebadôvera sú znížené, pocity bezcennosti a viny \- môžu ju sprevádzať príznaky, ako aj strata záujmov a príjemných pocitov, raňajšie zobúdzanie viac hodín pred zvyčajným časom; najhoršia depresia ráno, výrazná psychomotorická retardácia, agitácia, strata chuti do jedla, pokles hmotnosti a zníženie libida \- depresívna epizóda môže byť ľahká, stredná a ťažká (hlboká) \- epizóda ľahkej depresie - aspoň 2-3 príznaky, pacient je schopný vykonávať väčšinu činností \- epizóda stredne ťažkej depresie -- 4 a viac príznakov, pacient má veľké ťažkosti pri pokračovaní v každodennej činnosti \- epizóda ťažkej (hlbokej) depresie bez psychotických príznakov - výrazné viaceré príznaky, strata sebadôvery a pocity bezcennosti a viny, časté suicidálne myšlienky a činy, veľa somatických príznakov \- epizóda ťažkej (hlbokej) depresie so psychotickými príznakmi = +halucinácie, bludy, psychomotorická retardácia alebo ťažký stupor, kt. znemožňuje bežné sociálne aktivity. \- život môže ohroziť samovražda, dehydratácia alebo hladovanie. **F33 Recidivujúca depresívna porucha** \- opakovanie epizódy depresie opísané pri depresívnej epizóde (F32-) bez anamnézy nezávislých epizód pozdvihnutej nálady alebo zvýšenej energie (mánia) \- môžu sa však vyskytovať krátke epizódy mierne povznesenej nálady a hyperaktivity (hypománia) bezprostredne po depresívnej epizóde niekedy vyvolané antidepresívnou liečbou \- recidivujúca depresívna porucha - bez somatických príznakov / so somatickými príznakmi \- bez psychotických príznakov / so psychotickými príznakmi **F34 Pretrvávajúce afektívne poruchy** \- perzistujúce a zvyčajne kolísavé poruchy nálady, kt. nie sú dosť hlboké, aby oprávňovali na diagnózu hypomanickej alebo ľahkej depresívnej fázy \- pretrvávajú veľa rokov, niekedy väčšinu života jednotlivcov, spôsobuje utrpenie a zneschopnenie **F34.0 Cyklotýmia** \- ide o perzistujúcu nestabilitu nálady zahŕňajúcu početné periódy depresie a miernej rozjarenosti, z ktorých žiadna nie je dostatočne hlboká alebo netrvá dostatočne dlho, aby oprávňovala diagnostiku BAP alebo recidivujúcej depresívnej poruchy \- objavy sa často u pokrvných pacientov s BAP **F34.1 Dystýmia** \- ide o chronicky skľúčenú náladu trvajúcu minimálne niekoľko rokov, ktorá nie je dostatočne hlboká, ale jednotlivé epizódy nie sú dostatočne dlhé, aby oprávňovali na diagnózu ľahkej, strednej alebo ťažkej formy depresívnej poruchy (F33-) **Poruchy schizofrénneho spektra podľa F20 -- F29** **-** **delenie symptómov podľa K. Schneidera (symptómy rozdelil podľa ich predpokladanej diagnostickej váhy)** **Symptómy prvého rádu**: ozvučovanie myšlienok, počutie hlasov vo forme konverzácie, zážitky telesného ovplyvnenia, odnímanie a ďalšie ovplyvňovanie myšlienok, šírenie a vysielanie myšlienok, bludné vnímanie, v prežívaní pacienta je všetko ovplyvňované „robené niekým iným" -- v citovej, pudovej a vôľovej oblasti **Symptómy druhého rádu**: ostatné zmyslové klamy, bludové nápady, bezradnosť, zmätenosť, depresívne a euforické nálady, prežitky citového ochudobnenia \- ďalší významný koncept nazerá na schizofréniu ako na dva syndrómy (dva typy): **Prvý typ**: prevládajú prevažne pozitívne symptómy ako bludy, halucinácie, poruchy myslenia, taktiež dochádza k zmene v dopamínergnej transmisií, kognitívne procesy sú relatívne intaktné \- môžeme označiť ako akútna stav **Druhý typ**: negatívne symptómy ako sploštenie afektov, ochudobnenie reči, štrukturálne zmeny v mozgu a deteriorizácia kognitívnych procesov \- môžeme označiť ako chronický stav \- heterogenita symptómov schizofrénie viedla k snahe niektorých autorov o zjednodušenie a vytvorenie dimenzionálnych modelov: **1. psychotická dimenzia** -- bludy, halucinácie, narušenie hraníc, idiognózie (Self)\... **2. dezorganizácia** -- dezorganizácia reči a konania, bizarné správanie, neprimerané afekty, poruchy myslenia a ďalšie **3. negatívne symptómy** -- napr. alógia (chudobná reč), sploštenie afektov, anhedónia (neschopnosť tešiť sa) \- v súčasnosti sa upevňuje koncept tzv. schizofrenického spektra, ktorý predpokladá, že jednotlivé poruchy v rámci spektra zdieľajú určité spoločné charakteristiky ako podobné symptómy, odpoveď na liečbu a taktiež majú podobné biologické a genetické charakteristiky **Etiológia -- nedostatočné znalosti etiológie** **Hypotéza kontinua schizofrénia fenotypu** -\> výskum neumožňuje jednoznačne identifikovať gény zodpovedné za prenos schizofrénie, v výskumov je však zrejmé že pôjde o polygenetický prenos \- v súčasnosti sa však významne presadzuje **koncept schizofrénie ako neurovývinovej poruchy**, s predpokladom, že k rozvoju poruchy podľa tohto konceptu dochádza už počas prenatálneho vývinu na úrovni fungovania neurotransmiterov, ale najmä prepojenia komplexných neurónových sietí **Dopamínová hypotéza** -\> jedna z najvýznamnejších teórií vzniku príznakov schizofrénie -predpokladá dominantný vplyv porúch dopamínergných receptorov a distribúcie neuroprenášača dopamínu \- klasické antipsychotiká dominantne pôsobia tak, že blokujú dopamínové receptory \- teóriu podporili pozorovania, že niektoré psychoaktívne látky pôsobiace na dopamínergný systém spúšťali či vyvolávali niektoré psychotické príznaky **Neurobiologické vplyvy** \- dedičnosť, psychické traumy počas tehotenstva (výskum tehotných počas hladomoru, straty manžela a pod.) \- toxické kovy (ortuť) a parazity (Toxoplasma gondii) \- drogy (marihuana) **Psychologické vplyvy** \- nefunkčné sociálne podmienky ako je násilie, nedostatok tepla v osobných vzťahoch \- traumy, nadmerná záťaž **Epidemiológia schizofrénnych porúch** \- **schizofrénia** cca 1% populácie \- **schizotipová porucha** cca 1,9 -- 3,9% \- **bludová porucha** cca 0,02 -- 0,1% populácie \- **schizoafektívna porucha** cca 0,3 -- 0,5% populácie **Klasifikácia porúch schizofrénneho spektra podľa MKCH10** F20 Schizofrénia ------- ------------------------------------------------------------------ F20.0 Paranoidná schizofrénia F20.1 Hebefrénna schizofrénia F20.2 Katatonická schizofrénia F20.3 Nediferencovaná schizofrénia F20.4 Postschizofrenická depresia F20.5 Reziduálna schizofrénia F20.6 Jednoduchá schizofrénia F20.8 Iná schizofrénia F20.9 Schizofrénia bližšie neurčená F21 Schizotypová porucha F22 Pretrvávajúce poruchy s bludmi F22.0 Porucha s bludmi F22.8 Iná pretrvávajúca porucha s bludmi F22.9 Pretrvávajúca porucha a bludmi, bližšie neurčená F23 Akútne a prechodné psychotické poruchy F23.0 Akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie F23.1 Akútna polymorfná psychotická porucha s príznakmi schizofrénie F23.2 Akútna psychotická porucha podobná schizofrénií F23.3 Iné akútne psychotické poruchy s prevahou bludov F23.8 Iné akútne a prechodné psychotické poruchy F23.9 Akútne a prechodné psychotické poruchy, bližšie neurčené F24 Indukovaná porucha s bludmi F25 Schizoafektívne poruchy F25.0 Schizoafektívna porucha, manický typ F25.1 Schizoafektívna porucha, depresívny typ F25.2 Schizoafektívna porucha, zmiešaný ty F25.8 Iná schizoafektívna porucha F25.9 Schizoafektívna porucha, bližšie neurčená F28 Iná neorganická psychotická porucha F29 Neorganická psychóza, bližšie neurčená MKCH10 **F20 Schizofrénia** **Pozitívne symptómy:** poruchy myslenia, bludy a halucinácie -- najmä počutie hlasov, často sprevádzané úzkosťou, depresiou a nadmernou aktivitou -\> neustály nepokoj a rozrušenosť **Negatívne symptómy**: ochudobnenie emócií, menej plynulá reč, znížená kapacita plánovať veci, začínať a/alebo vytvárať pri nejakej činnosti a znížená schopnosť zaujímať sa o niečo alebo tešiť sa z niečoho, zlyhávanie v sociálnych interakciách a každodenných aktivitách \- intelektuálna kapacita je zvyčajne zachovaná, časom môže nastať kognitívny deficit \- priebeh schizofrénnych porúch môže byť kontinuálna, epizodický s progredujúcim alebo stabilným, môže to byť jedna či viac epizód s úplnou alebo neúplnou remisiou **Diagnostika schizofrénie MKCH10** **- je prítomný aspoň jeden to syndrómov, symptómov a uvedených znakov:** 1\. ozvučovanie myšlienok, vkladanie alebo odnímanie myšlienok, vysielanie myšlienok 2\. bludy kontrolovania, ovplyvňovania alebo ovládania, ktoré sa zreteľne prejavujú pohybmi tela či, končatín, alebo zvláštne myšlienky, činnosti či pocit, bludné vnímanie 3\. halucinácie hlasov, ktoré komentujú pacientovo správanie alebo medzi sebou konverzujú 4\. iné typy neustálych bludov, ktoré nie sú podmienené kultúrou a sú úplne nepatričné -- napr. náboženská, politická identita, nadľudská moc či schopnosti **- alebo aspoň dva z nasledovných príznakov:** 1\. neustále halucinácie spojené s bludmi bez jasného emocionálneho obsahu alebo trvalo sprevádzané zvýšeným sebahodnotením 2\. neologizmy, prerušovania alebo zárazy myslenia, následkom ktorých dochádza k inkoherencii myslenia a zmätenému rečovému prejavu 3\. katatónne správanie -- excitácia, nárasty alebo flexibilitas cerea, mutizmus a stupor 4\. „negatívne" symptómy, ako napr. apatia, ochudobnenie v reči, ploché neprimerané odpovedá **Vylučovacie podmienky (najčastejšie)** \- splnenie kritérií pre manickú či depresívnu poruchu, ktoré sa vyskytli pred príznakmi zo spomenutých dvoch skupín \- porucha nie je dôsledkom organickej poruchy z diagnostickej skupiny F00-F09 (demencia pri Alzheimerovej chorobe, vaskulárna demencia, mnohoinfarktová demencia) \- intoxikácie psychoaktívnou látkou \- závislosti alebo odňatie látky **F20.0 Paranoidná schizofrénia** \- predstavuje najčastejší typ schizofrénie, v psychopatologickom obraze dominujú najmä bludy s paranoidným obsahom, presvedčením o prenasledovaní, zámerných priekoch a celkovo nepriateľskom naladení pacientovho okolia voči jeho osobe, ale aj formálne poruchy myslenia \- častí sú sluchové halucinácie -\> hlasy komentujú pacientovo správanie, často majú prikazujúci (imperatívny) alebo výhražný charakter, časté sú aj nepríjemné čuchové (pachy) a telové halucinácie (cenestopatie) \- stabilné, často paranoidné bludy, zvyčajne sprevádzané halucináciami, najmä sluchovými a poruchami vnímania \- poruchy afektu, vôle, reči a katatónne príznaky buď úplne chýbajp alebo sú pomerne málo nápadné **F20.1 Hebefrénna schizofrénia** -týka sa dospievajúcich alebo mladých dospelých \- charakterizuje najmä dezorganizácia duševného života -- prežívania, myslenia a správania \- zo začiatku býva v popredí nepredvídateľné správanie, ktoré môže pripomínať niektoré pubertálne prejavy -- v pozadí je však ťažká porucha afektivity, ktorá je fragmentárna, inkoherentná (emocionálne prejavy nie sú v zhode s myslením a dianím v okolí pacienta) \- v popredí zmeny afektov, bludy a halucinácie sú premenlivé, správanie je nezodpovedné a nepredvídateľné \- časté je manierovanie, nálada je plytká a neprimeraná \- myslenie je dezorganizované a reč inkoherentná, náklonnosť na sociálnu izoláciu **F20.2 Katatónna schizofrénia** \- predstavuje špecifický súbor príznakov, ktoré sa v súčasnosti považujú za samostatný syndróm (špecifikátor) -- katatóniu, ktorý sa vyskytuje najmä (ale nie výlučne) pri schizofrénií \- typické príznaky katatónie sú: stupor (výrazne znížená reaktivita na podnety a zníženie spontátnneho konania), nástav tela, negativizmus, rigidita a flexibilitas cerea (udržiavanie hlavy a končatín v polohách, do ktorých bol pacient uvedený) \- prevládajú psychomotorické poruchy, ktoré kolíšu medzi extrémami hyperkinézy a stuporu \- katatónne príznaky sa môžu kombinovať so snovým stavom so živými scénickými halucináciami **F20.6 Jednoduchá schizofrénia** \- plazivý ale progresívnym vývin čudáckeho správania \- neschopnosť vyhovieť spoločenským požiadavkám a úpadok celkovej výkonnosti, otupenie afektu a strata vôľovej schopnosti sa vyvíjajú bez toho, aby im predchádzali zjavné psychotické príznaky **F21 Schizotypová porucha** 1. \- excentrické správanie, anomálie myslenia a afektov, kt. pripomínajú schizofréniu, ale v niektorom štádiu nevznikajú jednoznačne charakteristické schizofrénne anomálie \- afektívny chlad a anhedónia, čudné správanie, tendencia na sociálnu izoláciu, paranoidné a bizarné myšlienky nedosahujúce hĺbku bludov, obsesívne ruminácie, poruchy myslenia a vnímania, \- príležitostné prechodné kvázi psychotické periódy s intenzívnymi ilúziami, auditívnymi al. inými halucináciami a bludom podobnými myšlienkami vznikajúcimi zvyčajne bez vonkajšej provokácie \- chýba zreteľný začiatok, vývin a priebeh je zvyčajne ako pri poruche osobnosti \- nepozoruje sa tak významné zhoršenie v rannej adolescencií a celkovo stabilnejší a lepší priebeh než pri schizofrénii \- aj keď má stabilnejší priebeh ako schyzofrénia, má významný dopad na zhoršenú funkčnosť pacientov, má významný dosah na zhoršenú funkčnosť pacientov v ich bežnom živote **F22 Pretrvávajúce poruchy s bludmi** \- škála porúch, pri ktorej dlhotrvajúce bludy tvoria jedinú, alebo najnápadnejšiu klinickú charakteristiku (a nemožno ich klasifikovať ako organické, schizofrénne alebo afektívne) **F22.0 Bludová (paranoidná) porucha** \- rozvoj buď izolovaného bludu, alebo sústavy nadväzujúcich bludov, ktoré zvyčajne perzistujú, niekedy až celoživotne \- obsah bludu alebo bludov je veľmi pestrý **F24. Indukovaná porucha s bludmi** 1. \- porucha s bludmi, na kt. sa zúčastňujú dve osoby al. viac osôb s úzkym vzájomným emočným vzťahom \- iba jedna z osôb trpí skutočnou psychotickou poruchou; bludy indukuje druhej osobe, resp. osobám, kt. sa ich zvyčajne vzdávajú po vzájomnom odlúčení **Typy bludov pri poruche s bludmi podľa MKCH10** **Perzekučný blud --** pacient je presvedčený, že je obeťou organizovaného sprisahania, časté je presvedčenie o sledovaní, odpočúvaní telefónu, ohováraní a poškodzovaní dobrej povesti pacienta a pod. \- ide o najčastejšiu formu bludovej poruchy, ktorá má zároveň najbližšie k pôvodnému konceptu paranoje **Velikášsky (megalomanský) blud** -- pacient v rozpore s realitou verí, že je niečím neobvykle výnimočný, že má nezvyčajné schopnosti či talent, často hovorí či píše o veľkých projektoch a myšlienkach \- pri hlbšej explorácii je zrejmá ich plytkosť, nereálnosť a bizarnosť **Erotomanický blud** -- presvedčenie, že pacient je milovaný nejakou osobou (osobami), obvykle významného spoločenského postavenia (filmová hviezda, slávny spevák či významný politik) \- pacient často takúto osobu podrobne sleduje v médiách i v súkromí a jej vyhlásenia, gestá či správanie si vykladá ako významné osobné symbolické odkazy smerom k sebe **Žiarlivecký (emulačný) blud** -- pacient je presvedčený, že jeho partner je im neverný a nachádzajú preto všade dôkazy \- zásadný význam prikladajú bežným udalostiam, zachyteným útržkom komunikácie či slovám, vetám vytrhnutým z kontextu **Hypochondrický blud** -- pacient verí, že má nejakú závažnú chorobu **Zmiešané bludy** -- môžu sa vyskytovať aj kombinácie vyššie uvedených bludov, napríklad spojenie perzekučného a velikášského bludu **F25 Schizoafektívne poruchy** \- epizodické poruchy s významnými afektívnymi a schizofrennými príznaky \- epizóda choroby neoprávňuje ani na diagnózu schizofrénie, ani na diagnózu depresívnej alebo manickej poruchy **F25.0 Schizoafektívna porucha, manický typ** \- schizofrénne aj manické príznaky \- schizoafektívna psychóza, manický typ **F25.1 Schizoafektívna porucha, depresívny typ** \- schizofrénne aj depresívne príznaky \- schizoafektívna psychóza, depresívny typ **F25.2 Schizoafektívna porucha, zmiešaný typy** \- cyklická schizofrénia \- zmiešaná schizofrénia a afektívna porucha **Simplexná schizofrénia** \- podľa MKCH10 sa vyskytuje veľmi vzácne \- typický je pomalý, pozvoľný nástup, dominancia negatívnej symptomatológie, znížená výkonnosť, postupné obmedzovanie sociálnych kontaktov, následkom čoho sa takto postihnuté osoby dostávajú menej často do kontaktu s psychiatrickými službami \- pozitívne príznaky ako bludy a halucinácie sa nevyskytujú alebo sú veľmi ťažko identifikovateľné \- v správaní dominuje skôr nezáujem o okolie i seba, bezcieľnosť, indiferencia, stiahnutie sa do seba s rozvinutím fantazijného prežívania ale často s vyprázdnením myšlienkového a citového sveta -\> diagnostika je tak výrazne sťažená **Liečba schizofrénnych porúch** \- **farmakoterapia** (antipsychotiká, antiderpesíva, stabilizátory nálady) \- **psychoterapia** (individuálna/skupinová) \- **elektrokonvulzívna terapia** (ECT) \- **hospitalizácia** \- **arteterapia, muzikoterapia, biblioterapia, ergoterpia** \- **doplnky výživy** (napr. Omega 3) **Poruchy osobnosti F60-F69** **Poruchy osobnosti vs. psychopatia** \- prvé opisy abnormálneho spávania resp. abnormálnych variant osobnosti sa v psychopatologickej literatúre objavil na prelome 18. -- 19. storočia \- termín psychopatia bol použitý (pravdepodobne) v roku 1820 (Fries) \- psychiatrickí reformátori zdôrazňovali najmä narušenie morálky a sociálneho správania \- Pinel ich nazval mánia bez delíria \- B. Rush hovoril o chorobe morálnej sily \- J. Prichard prišiel s termínom morálnej nepríčetnosti **- K. Schneider (1923) -\> psychopatické osobnosti sú také, abnormálne osobnosti, ktoré svojou abnormalitou trpia alebo ktorých abnormalitou trpí spoločnosť, pričom ten istý psychopat môže byť trpiaci i rušivý element** \- MKCH10 a DSM zhodne používa termín porucha osobnosti \- došlo aj k výraznému zblíženiu v základných definíciách porúch osobnosti a jej jednotlivých typov **- jadrová súčasť charakteristík poruchy osobnosti sú chronické problémy so sebou samým alebo okolím (nie každý s touto poruchou vníma svoju osobnosť ako zdroj problému):** **Egosyntónna forma poruchy osobnosti** -- postihnutý sa pokladá za zdravého, je spokojný so svojou osobnosťou, nepokladá ju za problém **Egodystómna forma poruchy osobnosti** -- postihnutý sa pre svoju povahu trápi, trpí pre ňu, chcel by ju zmeniť \- opisy porúch osobnosti sa taktiež nezameriava len na jej odlišnosť od normálnej osobnosti, ale zdôrazňuje sa aj potreba stanoviť stupeň závažnosti \- spôsob myslenie, cítenia správania, ktorý je odlišný od očakávania danej kultúry, spôsobuje stres a problémy vo fungovaní a je trvalý v čase (nejde o proces) \- **deťom nemôžeme diagnostikovať poruchu osobnosti** -- osobnosť ešte nie je vyvinutá \- pri deťoch hovoríme o disharmonickom vývine osobnosti \- rigidné vzorce správania, ktoré spôsobujú utrpenie danému človeku a/alebo iným ľuďom \- výskyt niektorej PO = cca. 10% dospelej populácie \- **rozdiel medzi dynamikou a poruchou osobnosti** \- porucha je patologická, dynamika je len prejav nejakej patológie \- porucha osobnosti sa nedá vyliečiť liekmi -\> dá sa len zlepšiť stav (stabilizátory, antidepresíva, anxiolitiká) \- psychológ má dostupný MKCH10 (alebo 11) a diagnosticko-štatistický manuál (ochorenia sú tu popísané, rovnako sú to písané normy\...) **Typologický a črtový prístup k poruchám osobnosti** \- z moderných typológií sa k pôvodnému antickému opisu štyroch temperamentálnych typov humorálnej etiológie vrátil z rôznych východísk I.I. Pavlov, H.J. Eysenck **I.I. Pavlov (1952)** opísal temperamentálne typy na základe troch vlastností základných procesov „vyššej nervovej činnosti" vzruchu a útlmu -- sily, vyrovnanosti, rýchlosti \- **sangvinik** je typ silný, rýchly a nevyrovnaný \- **melancholik** je typ slabý **H.J. Eysenck (1998)** prebral Jungovu dimenziu **extroverzie -- introverzie** a v kombinácií s dimenziou **stability -- lability** (neuroticizmus) vymedzil: \- cholerika ako extroverného a labilného \- sangvinika ako extravertného a stabilného \- flegmatika ako introvertného a stabilného \- melancholika ako introverného a labilného **Etiológia (etiopatogenéza) a epidemiológia porúch osobnosti** \- k najčastejšie sledovaným biologickým faktorom patrí genetická záťaž \- v celom rade štúdií sa analyzovali v celom rade štúdií vzájomný podiel heritability a enviromentálnych faktorov pri osobnostných premenných jednovaječných dvojčiat, zisťovali najviac psychopatické črty a prítomnosť internalizovanej (nálada, anxieta) a externalizovanej (antisociálne správanie, abúzus drog) \- autori zistili výraznú heritabilitu pri črtách ako „bezstarostná dominancia" a „impulzívna antisociabilita" -- prvá z čŕt však bola spojená s nižším genetickým rizikom pre internalizovanú psychopatológiu a druhá, naopak, s rastúcim genetickým rizikom pre externalizovanú psychopatológiu \- psychické traumy, nefunkčné rodinné prostredie, výchova \- dedičnosť \- v detstve hovoríme o disharmonickom vývine \- poruchu osobnosti môžeme konštatovať v rannej dospelosti/ prípadne v neskorej adolescencií \- k biologickým predispozíciám sa zvyknú priraďovať časté prenatálne a perinatálne poškodenia, úrazy hlavy \- pri iných premenných, napríklad hormonálnych (testosterón) či biochemických markeroch (nízke hladiny monoaminoodázy, kyseliny 5-hydroxynidoloctovej) pri impulzívnych a agresívnych poruchách osobnosti sa vynárajú otázky, či sú etiologickými faktormi, alebo skôr dôsledkom poruchy osobnosti \- význam jednotlivých psychologických faktorov v etiológií sa zdôrazňuje v závislosti od príslušnej školy či príslušného smeru \- v psychodynamickej literatúre sa zdôrazňuje špecifiká vzťahovej väzby, zneužívanie a traumy v kritických vývinových obdobiach, dominancia niektorých obranných mechanizmov \- **epidemiológia** nie je jednotná, súčasnej literatúre sa uvádza „magické" číslo 10% pre celú skupinu porúch osobnosti \- najnovšie zdroje uvádzajú prevalenciu medzi 4-15% **Klasifikácia porúch osobnosti a správania u dospelých** F60 Špecifické poruchy osobnosti -------- ------------------------------------------------------------------------------------------------------- F60.0 Paranoidná porucha osobnosti F60.1 Schizoidná osobnosť F60.2 Osobnosť s poruchou sociability (disociálna osobnosť) F60.3 Emocionálne nestabilná osobnosť F60.30 Impulzívny typ F60.31 Hraničný typ F60.4 Histriónska osobnosť F60.5 Anankastická osobnosť F60.6 Anxiózna (vyhýbavá) osobnosť F60.7 Závislá osobnosť F60.8 Iné špecifické poruchy osobnosti F60.9 Nešpecifikované poruchy osobnosti F61 Zmiešané a iné poruchy osobnosti F61.0 Zmiešané poruchy osobnosti F61.1 Nepriaznivé zmeny osobnosti F62 Pretrvávajúce zmeny osobnosti nepripísateľné poškodeniu alebo chorobe mozgu F62.0 Trvalé zmeny osobnosti po katastrofickom zážitku F62.1 Trvalá zmena osobnosti po psychickej chorobe F62.8 Iné pretrvávajúce zmeny osobnosti F62.9 Nešpecifikovaná nepretrvávajúca zmena osobnosti F63 Poruchy návykov a impulzov F63.0 Patologické hráčstvo F63.1 Patologické podpalovačstvo F63.2 Patologické kradnutie F63.3 Trichotilománia F63.8 Iné poruchy návykov a impulzov F63.9 Nešpecifikované poruchy návykov a impulzov F68 Iné poruchy osobnosti a správania dospelých F68.0 Rozvinutie fyzických príznakov z psychických príčin F68.1 Úmyselné vyvolávanie alebo predstieranie somatických alebo psychických príznakov alebo nespôsobilosti F68.8 Iné špecifikované poruchy osobnosti a správania dospelých F69 Nešpecifikovaná porucha osobnosti a správania dospelých Heretik str. 317 **Všeobecné kritéria pre diagnostiku poruchy osobnosti podľa MKCH10** **G1** - je preukázané, že charakteristická a trvalá vnútorná štruktúra a prejavy správania jedinca sú ako celok zreteľne odlišné od očakávaného prijateľného priemeru správania v danej spoločnosti (alebo od normy) \- táto odchýlka sa musí prejavovať vo viac ako jednej z týchto oblastí: **1.** poznávanie -- teda spôsob vnímania a interpretácie vecí, ľudí a udalosti, formovanie prístupu a predstavy o sebe a ostatných **2**. emotivita -- rozsah, intenzita a priemernosť emocionálneho vzplanutia a odpovedí **3.** ovládanie svojich impulzov a uspokojovania potrieb **4.** spôsob správania k ostatným a zvládanie interpersonálnych situácií **G2** -- odchýlka sa musí prejavovať ako výrazné neprispôsobivé, maladaptívne alebo iným spôsobom dysfunkčné správanie v rámci širšieho okruhu osobnosti a sociálnych situácií, teda nie je viazaná na konkrétny spúšťač moment či situáciu **G3** -- spôsob správania podľa G2 je zdrojom osobných ťažkostí alebo má dosah na sociálne prostredie, alebo na obe oblasti **G4** -- musí sa preukázať, že odchýlky sú stále alebo dlhotrvajúce a že začali v staršom detskom veku alebo v adolescencií **G5** -- odchýlku nemožno vysvetliť ako prejav inej duševnej poruchy dospelého veku, aj keď súčasne sa môžu vyskytovať epizodické alebo chronické stavy z oddielov F00-F59 alebo F70-F79 **G6** -- Ako možná reakcia príčina odchýlky musí byť vylúčené organické ochorenie úraz alebo dysfunkcia mozgu **Špecifické poruchy osobnosti sú v DSM5 rozdelené do 3 klastrov** **Klaster A (čudáci, excentrici)** \- zvláštne, excentrické myslenie alebo správanie \- paranoidná porucha osobnosti, schizoidná porucha osobnosti, schizotypová porucha osobnosti **Klaster B** \- dramatické, príliš emocionálne alebo nepredvídateľné myslenie alebo správanie \- antisociálna porucha osobnosti (osobnosť s poruchou stability MKCH10), hraničná porucha osobnosti (emočne nestabilná osobnosť podľa MKCH10), histriónska porucha osobnosti, narcistická porucha osobnosti **Klaster C** \- úzkostné, ustráchané správanie alebo myslenie \- vyhýbavá porucha osobnosti (anxiózna porucha osobnosti MKCH10), závislá porucha osobnosti, obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti (anankastická PO) **Dominancia jednotlivých obranných mechanizmov osobnosti pri špecifických poruchách osobnosti podľa DSM-IV** Porucha osobnosti Obranné mechanizmy --------------------------------------------------------- ---------------------------------------------------------------------------------------------- Paranoidná porucha osobnosti projekcia, projektívna identifikácia, popretie, odštiepenie, reaktívny výtvor Histriónska porucha osobnosti Sexualizácia, vytesnenie, popretie, regresia, disociácia Antisociálna porucha osobnosti Acting out, kontrola, disociácia, projektívna identifikácia Narcistická porucha osobnosti Idealizácia, znehodnocovanie, projekcia, identifikáccia Hraničná porucha osobnosti Štiepenie (spliting), deformácia, acting out, disociácia, projektívna identifikácia Vyhýbavá porucha osobnosti Inhibícia, izolácia, presun, projekcia Závislá porucha osobnosti Idealizácia, reaktívny výtvor, projektívna identifikácia, somatizácia, inhibícia, regresia Obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti (anankastická) Intelektualizácia, odčinenie, presun, izolácia afektov, racionalizácia Schizoidná porucha osobnosti Schizoidné fantázie, intelektualizácia, introjekcia, projekcia, idealizácia, znehodnocovanie Schizotipová porucha osobnosti Projekcia, popretie, deformácia, idealizácia, schizoidné fantázie Heretik str. 314 \- v súčasnej kognitívno-behaviorálnej psychoterapií sa zdôrazňuje sociálne učenie a dlhodobé formy dysfunkčných kognitívnych schémat a maladaptívnych foriem správania **Typické nadmerné a nedostatočne rozvinuté stratégie u ľudí s poruchou osobnosti** Porucha osobnosti - stratégie Nadmerne rozvinuté stratégie Nedostatočne rozvinuté ------------------------------- -------------------------------------------------------------------- ------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Anankastická Kontrola, zodpovednosť, systematickosť Spontaneita, impulzivita Závislá Vyhľadávanie pomoci, priľnavosť Pružnosť, sebestačnosť Pasívne-agresívna Autonómia, rezistencia, pasivita, sabotovanie Intimita, asertivita, aktivita, kooperacia Paranoidná Ostražitosť, nedôverčivosť, podozrievavosť Pokoj, dôvera, prijímanie druhých Narcistická Sebazdôrazňovanie, súťaživosť Zdieľanie, identifikácia so skupinou Antisociálna Bojovnosť, utláčanie druhých, využívanie druhých Empatia, vzájomnosť, sociálna citlivosť Schizoidná Autonómia, stiahnutie sa Intimita, vzájomnosť Vyhýbavá Sociálna zraniteľnosť, vyhýbanie sa, tlmenie Asertivita, sebadôvera, družnosť Hraničná Impulzivita, úprimnosť, štiepenie, odvaha, nesúhlas, nekonvenčnosť Ovládanie afektov, kooperácia, systematickosť, odloženie a prepracovanie, identifikácia so skupinou, dôvera Histriónska Predvádzanie sa, sebavyjdrenie, preháňanie Vzájomnosť, kontrola, systematickosť Heretik str. 314-315 **F60 -- Špecifické poruchy osobnosti** \- ťažké poruchy osobnostnej konštitúcie a tendencií správania jednotlivca -- nie sú priamym dôsledkom choroby, úrazu mozgu, či inej psychickej poruchy \- zvyčajne sa týkajú viacerých oblastí osobnosti, takmer vždy sú spojené so značným osobným utrpením a sociálnou izolovanosťou \- zvyčajne sa prejavujú od detstva alebo dospievania a pokračujú počas dospelosti **F60.0 -- Paranoidná porucha osobnosti** \- precitlivenosť na neúspech, neschopnosť odpustiť urážku, podozrievavosť a náklonnosť na prekrúcanie skúsenosti -- neutrálne alebo priateľské činy iných vnímajú ako nepriateľské alebo opovržlivé \- bojovný a zanovitý (tvrdohlavý), zmysel pre osobné práva, možná náchylnosť na patologickú žiarlivosť alebo nadmernú dôležitosť vlastnej osoby \- častá je prílišná vzťahovačnosť, nedôvera, podozrievanie, precitlivenosť na nezdary a urážky \- majú tendencie vytvárať konšpiračné teórie, myslia sa že sú voči nim všetci spiknutý \- v anamnéze sa môžu objavovať údaje o ponižovaní, neprimeranej kritike, tvrdé tresty rodinné mýty zdôrazňujúce nebezpečenstvo sveta a ohrozenie cudzími ľuďmi \- v psychodiagnostike je zvýraznená agresivita a iritabilita \- komorbidita môže byť so schizoidnou alebo shizotypálnou poruchou osobnosti **F60.1 -- Schizoidná porucha osobnosti** \- oslabenie citových, sociálnych a iných kontaktov s uprednostnením fantázie, osamelých aktivít a introspekciou \- neschopnosť prejaviť city a pociťovať pôžitok \- vyznačuje sa celoživotným sklonom stiahnuť sa a izoláciou, uprednostňujú samotu a fantazírovanie pred spoločenskými aktivitami \- rodinné prostredie býva chladné a málo vrelé, neadekvátne, môžu sa vyskytovať ambivalentné vzťahy a dvojitá väzba zo strany matky, medzi príbuznými sa zvyčajne nájdu ľudia so schizofrénnymi psychózami \- psychodiagnostiku zaujíma úroveň kognitívnych schopností, často však prekvapia kreatívnosťou a invenčnosťou, zvýraznená býva introverzia, citový chlad \- obsahová originalita často hraničí s bizarnosťou \- v diagnostike treba uvažovať o schizofrénnej psychóze a schizotypovej poruche osobnosti **F60.2 -- Osobnosť s poruchou sociability (disociálna osobnosť)** \- neuznávanie sociálnych záväzkov, nedostatok citov k iným, činy útočného násilia alebo bezcitný nezáujem, rozpor medzi správaním a prijatými sociálnymi normami \- skúsenosť vrátane trestu sotva ovplyvňuje správanie \- nízka tolerancia na frustráciu a nízky prah pre výbuchy agresie vrátane násilia, tendencia obviňovať iných alebo ponúkať plauzibilnú racionalizáciu správania, ktoré privádza osobu do rozporu so spoločnosťou **F60.3 -- Emočne nestabilné osobnosť** \- náchylnosť konať impulzívne a bez ohľadu na následky, nálada je nevypočítateľná a vrtošivá, sklon k výbuchom emócií, neschopnosť ovládať citové výbuchy, náklonnosť k priečnemu správaniu a ku konfliktom s inými, najmä ak sa konanie zmarí/ posudzuje \- **impulzívny typ** -\> charakterizovaný najmä citovou nestálosťou a nedostatočným ovládaním impulzov \- náhla impulzy, nerozvážne prejavy správania, tendencia k neznášanlivosti a konfliktom, výbuchy hnevu s nasledovným explozívnym správaním \- nálada je nestála a vrtošivá, tažkosti s dodržiavaním postupov konania ak sa im nedostane okamžitá odmena \- **hraničný typ** -\> charakterizovaný navyše poruchami sebaobrazu, cieľov a osobných preferencií, intenzívnymi a nestabilnými medziľudskými vzťahmi a tendenciou na sebadeštruktívne správania vrátane samovražedných gest a pokusov \- narušená predstava o sebe, preferenciách a cieľoch \- zaplietanie sa do intenzívnych vzťahov, prehnaná snaha vyhnúť sa odmietnutiu a opusteniu, nebezpečie či realizácia sebapoškodzovania, pocity prázdnoty ´a nezmyselnosti **Bohus (2002) rozdeľuje klinickú symptomatiku hraničnej poruchy osobnosti do piatich problémových oblastí:** **regulácia afektov** -\> nízky prah dráždivosti, vysoký stupeň rozrušenia, rýchly nástup a pomalé odznievanie afektov, intenzívny strach averzívneho napätia **obraz o sebe** -\> neistota o vlastnej identite a integrite **psychosociálna integrácia** -\> ťažkosti s regulovaním blízkosti a odstupu, stanovením hraníc, strach z opustenia, potreba autonómie vs. hlad po bezpodmienečnej náklonnosti **kognitívna symptomatika** -\> disociačná symptomatika, flashbacks traumatických zážitkov prežívané tak intenzívne, že sa môžu javiť ako psychotické epizódy **správanie** -- sebapoškodzovanie (pálenie, obarovanie, rezanie), rizikové správanie, euforizácia sebaporaňovaním (vrátane hypoxie priškrcovaním) \- na diagnostiku je potreba vylúčiť veľkú depresiu, schizofrénnu psychózu, histrionskú a schizotypálnu poruchu osobnosti **F60.4 -- Histriónska porucha osobnosti** \- nahradila „politicky nekorektnú" hysterickú psychopatiu \- plytká a labilná afektivita, sebadramatizácia, teatrálnosť prehnané citové prejavy, sugestibilita, egocentrizmus, rozmaznanosť, chýbanie ohľadu na druhých, ľahká zraniteľnosť citov a neprestajná snaha o uznanie, vzrušenie a pozornosť \- ľudia s touto poruchou sú nápadný najmä v emocionálnych prejavoch a v sociálnom správaní \- ich emócie sú dramatické, afekotované a veľmi expresívne ale zároveň aj plytko prežívané \- silno reagujú na malé podnety, významné udalosti sú im ľahostajné \- prevláda egocentrizmus a snaha strhávať pozornosť na seba \- medziľudské vzťahy sú ambivalentné -\> prežívanie silných pozitívnych aj negatívnych emócií i nenávisti \- klasická psychodynamická etiológia upozorňuje na fixáciu libida v rannej falickej fáze a nezvládnutie oidipovských prežitkov \- v psychodiagnostike je zjavná extroverzia, afektívna labilita a ambivalencia v prežívaní \- pri diagnostike je potrebné uvažovať aj o iných poruchách osobnosti **F60. 5 -- Anakastická osobnosť** \- pocity osobnej neistoty a pochybnosti vedúce k prehnanej svedomitosti, preverovaniu, zanovitosť, opatrnosť a rigidite \- môžu sa vyskytovať vnútené a nepríjemné myšlienky a impulzy, ktoré neobsahujú stupeň obsesívno-kompulzívnej poruchy \- častý je perfekcionizmus, úzkostlivá presnosť a potreba opakovane preverovať na sebautvrdenie \- rigidita, tvrdohlavosť, poriadkumilovnosť, svedomitosť a puntičkárstvo, perfekcionisti, malý zmysel pre humor, sebairónia \- dodržiavanie pravidiel a rituálov, majú sklon k šetrnosti až lakomstvu \- kontrolujú správanie svoje ale aj iných, \- často sa zaoberajú vnútornými pochybami i neistotami, prežívajú napätie, málo preciťujú a vyjadrujú vrelé emócie k druhým, preferujú odstup a rezervovanosť \- od blízkych vyžadujú aby sa podriaďovali ich pravidlám, či spôsobom práce, rigidnému dodržiavaniu nimi stanovených morálnych hodnôt, niekedy aj tvrdej disciplíne \- **F60.6 -- Anxiózna (vyhýbavá) osobnosť** \- pocity napätia, obáv, neistoty a menejcennosti \- túžba po obľúbenosti, uznaní, precitlivenosť na odmietnutie a kritiku s obmedzením osobných vzťahov a tendencia vyhýbať sa určitým činnostiam pre zveličovanie možných nebezpečenstiev a rizík v každodenných situáciách \- charakterizovaná prežívaním silnej anxiety, napätia a inhibíciou, zvýraznenou introverziou strachmi v sociálnych situáciách \- túžia po medziľudských vzťahoch, sú však veľmi plachý a často prežívajú melanchóliu, sú presvedčený o medziľudských vzťahoch či malej atraktivite \- preceňujú riziká bežných situácií, sú hypersenzitívny, majú obavy z kritiky, zosmiešnenia, zlyhania \- obmedzujú sa vo svojich aktivitách, vyhýbajú sa situáciám a novým ľuďom, pri ktorých im chýba pocit istoty \- psychodynamicky sa zdá byť výrazné rané obdobie súvisiace s prvými zážitkami zahanbenia v analánom období napríklad pri nácviku čistoty, niekedy môže ísť skôr o chronifikované posttraumatické stavy **F60.7 -- Závislá porucha osobnosti** \- submisívne črty, potreba starostlivosti a emocionálnej potreby od druhých ľudí \- chýba im sebavedomie, trpia keď sú dlhšie sami \- zodpovednosť a rozhodovanie nechávajú na druhých, podriaďujú im svoje potreby , majú obavy z opustenia, neschopnosti sa postarať sami o seba \- permanentný strach z opustenia, boja sa vysloviť nesúhlas alebo formulovať svoje potreby \- po skončení jedného vzťahu sa snažia hneď vytvoriť iný, ktorý by bol zdrojom podpory a starostlivosti \- psychodynamicky sa zdôrazňuje orálna fáza zážitku úplnej závislosti od rodičovských postáv, hovorí sa aj o orálnom charaktere, ktorý je charakterizovaný sklonom k závislosti, potrebou byť neustále „kŕmený" \- rodičovské postavy bývajú hyperprotektívne a nadmerne kontrolujúce **F60.8 -- Narcistická porucha osobnosti** \- na rozdiel od zdravého narcizmu (pozitívny sebaobraz), u narcistickej poruchy osobnosti ide o abnormálne zvýšený pocit vlastnej dôležitosti \- nadmerná pozornosť sa venuje sebahodnoteniu, zaujatie fantáziami o vlastnom úspechu, briliantnosti, kráse alebo ideálnej láske \- majú vieru o vlastnej jedinečnosti, potrebu nekonečného obdivu a predstavu o privilegovanosti, čo býva označené ako grandiozita \- interpersonálne vzťahy využívajú vo vlastný prospech, chýba im empatia, prežívajú často závisť alebo presvedčenie, že druhý im závidia **Greenberg (2005) uvádza tri diagnostické kritéria narcistickej poruchy osobnosti:** 1\. chýbanie schopnosti regulovať vnútorné, svojimi prostriedkami vlastnú sebaúctu 2\. sebaponímanie je závislé od mienky druhých, musia venovať veľké množstvo energie tomu, aby sa druhým zapáčili a aby od nich dostali potvrdenie, ktoré si sami nevedia dať 3\. prítomnosť 2 extrémnych a nerealistických pohľadov na seba, meniacich sa v závislosti od okolia \- vidia sa ako perfektní, alebo bezcenní, bez ochranného pocitu dokonalosti upadajú do sebanenávistnej depresie a zažívajú silné pocity poníženia \- udržanie sebaúcty je ich primárnym životným cieľom **Praško a spol. (2003) uvádzjú dva polárne typy narcistyckých jedincov:** \- nevšímavý, bezohľadný „hrubokožec" -- neuvedomuje si reakcie druhých, je agresívny a arogantný, zaujatý sám sebou, potrebuje byť v centre pozornosti, je odolný voči zraneniam od druhých \- ostražitý, hypervigilantný „tenkokožec" -- senzitívny voči reakciám druhých, inhibovaný a hanblivý, venuje viac pozornosti okoliu než sebe, ľahko zraniteľný náchylným na pocity hanby a poníženia **Iné zmiešané poruchy osobnosti** \- ide o zbernú kategóriu \- jedinci s pasívne-agresívnou poruchou osobnosti sa vyznačujú neústupnosťou, vzdorovitosťou, mrzutosťou, vyhýbajú sa plneniu povinností, vykonávajú ich len neochotne, pomaly \- sťažujú sa na neoprávnené požiadavky, kritizujú a pohŕdajú nadriadenými a autoritami **- v DSM-IV sa objavila ako doplňujúca kategória depresívna porucha osobnosti, ide o ľudí s trvalou skľúčenou, bezútešnou, dysforickou náladou** **F62. Pretrvávajúce zmeny osobnosti** \- pretrvávajúce zmeny osobnosti, ktoré nemožno prisúdiť hrubému poškodeniu alebo chorobe mozgu F60.0 Pretrvávajúca zmena osobnosti po katastrofickej udalosti F60.1 Pretrvávajúca zmena osobnosti po duševnom ochorení **Návykové a impulzívne poruchy** **F63.0 Patologické hráčstvo** **F63.1 Patologické zakladanie požiarov (pyrománia)** **F63.2 Patologické kradnutie (kleptománia)** **F63.3 Trichotilománia** **F63.8 iné návykové a impulzívne poruchy** \- táto kategória prešla v diagnostických klasifikačných systémoch ďalším vývojom **Podľa Smolíka (1996) spoločnou charakteristikou všetkých návykových a impulzívnych poruchách je kompulzívnosť, návykovosť a neodolateľnosť** **- mali by splniť tieto znaky:** 1\. neschopnosť odísť od impulzu a pokušenie ku konaniu napriek tomu, že postihnutý vie o potenciálnom nebezpečenstve tohto konania pre neho či spoločnosť 2\. postihnutý si uvedomuje narastanie napätia (nepokoja, nepohody) pred prevedením činu a jeho pokles po realizácií 3\. postihnutý opakuje stav vzrušenia, uspokojenia v čase realizácie **Liečba porúch osobnosti** \- psychoterapia individuálna/skupinová \- farmakoterapia \- hospitalizácia \- arteterapia, muzikoterapia, biblioterapia, ergoterapia \- terapia -- podporná psychoterapia, psychodynamická psychoterapia, KBT, **Psychodiagnostika porúch osobnosti** \- poznávanie osobnosti a jej porúch je relatívne samostatná oblasť psychodiagnostiky **Pri rozhodovaní o použití metód na diagnostiku poruchy osobnosti je dobré zvážiť tieto faktory:** **1. typ modelu porúch -- kategoriálny vs. dimenzionálny** **Kategoriálny** -- nie len invertné s existujúcimi klasifikáciami porúch osobnosti v DSM a MKCH **Dimenzionálna diagnostika** -- je spojená buď so všeobecným črtovým modelom napr. pomocou sedemfaktorového modelu temperamentu a charakteru **2. typ metódy získania relevantných informácií** \- je vhodné použiť skôr sebaposudzovacie metódy alebo interview doplňované o pozorovanie (najme klaste A a B v DSM5), je riziko skreslenia v dôsledku faktora sociálnej želateľnosti vyššie **3. schopnosť odlíšiť akútnu psychickú poruchu od poruchy osobnosti** \- aktuálny psychický stav môže ovplyvňovať diagnostiku a naopak mnohé psychické poruchy majú pomerne špecifické vzťahy k rôznym poruchám osobnosti \- najmä pri poruchách osobnosti klastra C (úzkostné a vyhýbavé) je ťažké odlíšiť aktuálny stav od trvalých schém prežívania a správania \- **dotazníky, inventóriá a štruktúrované interview** (MMPI-2, DOPEN, ICL) \- **projektívne metódy** (ROR, Hand test) **Poruchy správania spojené s poruchami fyziologických funkcií a somatických faktorov F50 -- F59 ** **Etiológia a epidemiológia porúch príjmu potravy (PPP, ED) ** \- genetika (asi v 50% prípadov, napr. dysregulácia dopaminergného systému) \- sociokultúrne faktory - negatívny vplyv médií \- psychologické príčiny \- komorbidita s dysmorfofóbiou, depresiou, závislosťou od alkoholu a drog, úzkostnými poruchami, OKP/OCD, ADHD, obsedantná (anankastická) porucha osobnosti, hraničná, narcistická, histriónska, vyhýbavá PO **V západnom svete:** \- záchvatovité prejedanie 1.6% žiam a 0.8% mužov \- mentálna anorexia (MA) 0.4% a mentálna bulímia (MB) 1.3% mladých žien každoročne \- až 4% žien má MA, 2% majú MB a 2% sa záchvatovito prejedá počas života **Najčastejšie PPP (ED) podľa DSM-V ** **- anorexia nervosa ** **- bulímia nervosa ** **- záchvatové prejedanie sa (binge eating disorder) ** **- pica (potreba jesť nejedlé veci)** **- ruminačná porucha (vyvrátenie nestráveného jedla, ktoré je znovu použité a prehltnuté alebo vypľuté von) ** **- vyhýbavá/reštriktívna PPP (avoidant/restrictive food intake disorder) = konzumujú iba určité jedlá ** **- iné: orthorexia nervosa** **F50** **Porucha príjmu potravy ** ----------- --------------------------------------------------- **F50.0** Mentálna anorexia **F50.1** Atypická mentálna anorexia **F50.2** Mentálna bulímia **F50.3** Atypická mentálna bulímia **F50.4** Prejedanie spojené s inými psychickými poruchami **F50.5** Vracanie spojené s inými psychickými poruchami **F50.8** Iná porucha príjmu potravy **F50.9** Poruchy príjmu potravy, bližšie neurčené **F50.0 Mentálna anorexia (MA) -- anorexia nervosa ** \- zámerná strata hmotnosti, ktorá je vyvolaná a udržiavaná pacientom \- najčastejšie u dospievajúcich dievčat a mladých žien, ale môže byť aj u dospievajúcich chlapcov a mladých mužov (aj deti blízko puberty a staršie ženy po menopauze) \- hrôza z tučnoty a ovisnutej kontúry tela pretrváva ako vtieravá nadhodnotená idea a pacienti sami sebe prikazujú nízky prah hmotnosti \- podvýživa rozličného stupňa so sekundárnym endokrinnými a metabolickými zmenami a poruchami telových funkcií \- veľmi obmedzená strava, nadmerná fyzická aktivita, vyvolávanie dávenia a hnačky, zneužívanie liekov potláčajúcich chuť do jedenia a diuretík \- úmyselné znižovanie hmotnosti, najmä dievčatá a mladé ženy \- vyznačuje sa amenoreou a hladovaním z vnútorného nutkania až k ohrozeniu života a možno ju chápať ako dôsledok vykoľajenia vývinu osobného zrenia pri nepriaznivých pomeroch v detstve \- obraz choroby, keď prejavom vnútorných konfliktov je extrémny úbytok na váhe **Symptómy** -- výrazná redukcia váhy, amenorea, chronická obstipácia, poruchy látkovej výmeny, zníženie telesnej teploty, vyschnutá koža a vlasy, poruchy hormonálnej regulácie, porucha stravovacích návykov, motorická hyperaktivita, narušenie sebaobrazu, popieranie chorobnej chudosti, popieranie hladu, kolísanie nálad, zmenšovanie kontaktov so sociálnym okolím **Diagnostické kritéria mentálnej anorexie podľa MKCH-10 ** 1\. telesná hmotnosť je aspoň 15% pod predpokladanou úrovňou alebo BMI je 17,5 a menej 2\. zníženie hmotnosti si spôsobuje pacient sám, tým že sa vyhýba jedlám, po ktorých sa priberá a že užíva jeden alebo niekoľko z nasledovných prostriedkov: vyprovokované zvracanie, užívanie laxatív, anorektík, diuretík, nadmerné cvičenie 3\. pretrváva strach z obezity a skreslená predstava o vlastnom tele ako vtieravá obava z ďalšieho priberania 4\. je rozsiahla endokrinná porucha zasahujúca hypotalamo-hypofyzo-gonádovú os, u žien sa prejavuje ako amenorea, u mužov ako strata sexuálneho záujmu a potencie 5\. Ak je začiatok ochorenia pred pubertou, pubertálne prejavy sa oneskorujú alebo zastavujú **Diagnostické kritéria podľa DMS5 ** 1\. obmedzenie energetického príjmu navzdory potrebe vedie k výrazne nízkej telesnej hmotnosti vzhľadom na vek, pohlavie, vývojové štádium a duševné zdravie \- výrazne nízka hmotnosť je definovaná ako hmotnosť, ktorá je nižšia než minimálne očakávaná 2\. intenzívna obava z priberania na váhe, obava zo stučnenia alebo dlhodobé orálne správanie, ktoré ovplyvňuje priberanie na váhe, a to aj v prípade výrazne nízkej hmotnosti 3\. sú pozorované poruchy v prežívaní vlastnej telesnej hmotnosti alebo postavy, nepatričný vplyv telesnej hmotnosti alebo postavy na sebavedomie jedinca, alebo pretrvávajúci nedostatok sebareflexie s ohľadom na závažnosť existujúcej nízkej telesnej hmotnosti **Typy anorexie ** **reštriktívny typ** -- v posledných troch mesiacoch sa u jedinca opakovane nevyskytovali záchvaty prejedania alebo purgatívneho správania (napr. vyprovokované zvracanie, zneužívanie preháňadiel, diuretík a pod.) \- strata hmotnosti sa dosahuje najmä diétami, pôstmi alebo nadmerným cvičením **purgatívny typ** -- v priebehu posledných troch mesiacov sa u jedinca opakovane vyskytovali záchvaty prejedania alebo purgatívneho správania **Etiológia mentálnej anorexie ** \- viaceré hypotézy **Biologické faktory** - podľa niektorých teoretikov môžu zohrávať rolu endokrinné problémy \- strate váhy môžu podľa nich predchádzať narušenia v somatickej oblasti \- strata menštruácie zvyčajne nastáva až po strate hmotnosti, niektorý autori spozorovali stratu menštruácie až v 40% prípadov ešte pred znížením hmotnosti **Psychoanalýza** -- chápe anorexiu ako regresiu, ako spôsob vyhýbania sa dospelej sexualite -- mladá žena nie je schopná uniesť požiadavky dospelosti a vracia sa do rannejšieho stavu **Egopsychológia** -- kladie v súvislosti s anorexiou dôraz na snahu o samostatnosť \- anorexia je výsledkom konfliktov ohľadne sexuality, nezávislosti a celkovo zrelosti \- boj o vlastnú identitu po dlhodobom čase pod dominantnou figúrou **Kognitívno-behaviorálny prístup** -- anorexia môže vzniknúť tam, kde sa priberanie na váhe a jedno spájajú s negatívnymi dôsledkami **Humanisticko-existenciálny pohľad** -- porucha vyplýva z toho, že dieťa sa naučilo reagovať na nesúhlas okolia tým, že začalo odmietať dôležité časti svojho Self, \- anorexiu treba chápať v kontexte rodiny -\> problémy vo vzťahoch iných členov rodiny **Epidemiológia ** \- niektoré zdroje uvádzajú, že 90% (85-95%) ľudí s týmto ochorením sú ženy v rôznom veku, ale najme v puberte a mladej dospelosti **Terapia mentálnej anorexie ** \- prvoradý cieľ je udržať pacienta nažive (infúzie, kŕmenie sondou, medikácia) \- pokoj na lôžku, zákaz návštev, kontrola príjmu a výdaju kalórií \- až keď začne váha stúpať je možné začať s psychoterapiou **F50.2 Mentálna bulímia -- bulimia nervosa ** \- syndróm charakterizovaný opakovanými periódami prejedania a intenzívnym záujmom o kontrolu telesnej hmotnosti, čo vedie k prejedaniu s následným dávením al. užívaním preháňadiel \- má veľa spoločných psychologických čŕt s MA, vrátane nadmerného záujmu o tvar tela a hmotnosť \- opakované dávenie často zaviňuje poruchy elektrolytov a somatické komplikácie \- môže byť epizóda MA v anamnéze (interval niekoľko mesiacov až rokov) \- ochorenie sa vyskytuje častejšie ako anorexia, systematickejšie sa o ňom začalo hovoriť v 60. rokoch 20 storočia **3 hlavné prejavy ** \- pohlcujúca a neovládateľná túžba k prehnanému jedeniu, vtedy hovoríme o záchvatoch žravosti \- chorobný strach pred pribratím, ktorý má až fóbickú štruktúru, čo je podobné anorexií \- vyhýbanie sa priberaciemu efektu potravy, buď zvracaním, ktoré je spočiatku indukované samostatne, alebo použitím laxatív **Diagnostické kritéria bulímie podľa MKCH10 ** 1\. opakované záchvaty prejedania (najmenej 2x týždenne počas troch mesiacov), kedy je skonzumované veľké množstvo jedla 2\. neustále zaoberanie sa jedlom a silná, neodolateľná túžba po jedle 3\. snaha potlačiť možný účinok jedla na priberanie jedným alebo viacerými spôsobmi: vyprovokované zvracanie, zneužívanie preháňadiel, užívanie anorektík, diuretík, striedavé obdobie hladovania 4\. pocit prílišnej tučnoty spojený so silnou obavou z tučnoty **Diagnostické kritéria podľa DSM5 ** 1\. opakujúce sa epizódy psychogénneho prejedania. Záchvat prejedania sa vyznačuje: \- v krátkom čase konzumácia takého množstva jedla, ktoré je rozhodne väčšie než by väčšina ľudí skonzumovala v podobnom čase a za podobných podmienok \- pocit nedostatku kontroly nad jedlom v priebehu záchvatu prejedania 2\. opakujúce sa nevhodné kompenzačné správanie s cieľom zabrániť priberaniu na váhe, napr. vyvolanie zvracania, zneužívanie laxatív, diuretík alebo liekov, pôst, nadmerné cvičenie 3\. psychogénne prejedanie a nevhodné kompenzačné správanie v priemere najmenej raz týždenne počas 3 mesiacov 4\. sebakritické hodnotenie vlastnej postavy a váhy 5\. porucha sa nevyskytuje výlučne v priebehu epizód mentálnej anorexie **Epidemiológia ** \- postihnuté sú skoro výhradne len ženy . zvyčajne vo veku 15 -- 30 rokov \- 2 až 4% žien vo veku 20 -- 35 rokov a 1 až 3% adolescentných dievčat **Etiológia ** \- choroba môže vzniknúť ako dôsledok nízkeho sebahodnotenia, narušeného vzťahu k sebe samému, k vlastnému telu \- rodinné a spoločenské vplyvy \- zlyhávanie kontroly impulzov \- doteraz nie je spracovaná špecifická psychodynamika, ktorá by jasne ohraničovala bulímiu od anorexie **Psychoanalýza** -- transformácia túžby niečo pohltiť a zvracanie je zase transformácia túžby niečo odvrhnúť **Terapia mentálnej bulímie ** \- psychoanalyticky, resp. psychodynamicky orientované terapeutické postupy \- behvaviorálne-terapeutické prostriedky (modifikácia stravovacieho správania) \- KBT **Liečba PPP ** \- hospitalizácia/ režimová liečba \- stabilizácia váhy, fyzického stavu a vnútorného prostredia (až potom psychoterapia) \- farmakoterapia (najmä antidepresíva) \- psychoterapia (individuálna/skupinová) \- arteterapia, muzikoterapia, biblioterapia, ergoterapia **Neorganické poruchy spánku F51 ** \- porucha spánku je v mnohých prípadoch sprievodným príznakom inej poruchy (psychickej/somatickej) **F51.0 Neorganická insomnia** \- nedostatočná kvantita a kvalita spánku \- poruchy nočného spánku, človek zle zaspáva, často sa budí a má plytký spánok, únava počas dňa \- môže sa vyskytnúť iritabilita, depresia a úzkosť \- typicky menej ako 6 a pol hodiny spánku denne (zvyčajne menej) \- rôzne príčiny -\> fyzické aj psychické **F51.1 Neorganická hypersomnia** \- nadmerná denná ospanlivosť a záchvaty spania \- človek spí abnormálne dlho, počas dňa prežíva veľkú únavu \- DSM5 diagnostika -\> nadmerná spavosť a denná únava trvajúca dlhšie ako 3 mesiace \- spánok trvá zvyčajne 10 hodín alebo viac **F51.2 Neorganické poruchy spánkového rytmu ** \- chýbanie synchronizácie medzi spánkovým rytmom jednotlivca a žiadúcim spánkovým rytmom vzhľadom na prostredie **F51.3 Námesačnosť (somnambulizmus) ** **F51. 4 Nočná hrôza (nočný des) ** \- nočné epizódy krajnej hrôzy a paniky, osoba si sadne alebo vstane, zvyčajne v prvej tretine nočného spánku s panickým výkrikom \- ráno si to zvyčajne nepamätá **F51.5 Nočné mory ** \- snový zážitok nabitý úzkosťou \- veľmi živý a jeho obsah býva ohrozenie života, istoty alebo sebavedomia **Suicidalita ** **Suicidálny pokus (tentamen suicidii)** -- samostatná kategória, nazívané aj parasuicídum, medzi samovražedným pokusom a dokonanou samovraždou sa zisťujú podstatné rozdiely \- sú 8 až 10 krát častejšie, častejšie ich robia ženy, 30 -- 35 rokov \- spontánne, po krátkej úvahe, častejšie bývajú motivované interpersonálne \- mäkké prostriedky - otrava liekmi, porezanie, obesenie parasuicídium (demonštratívna), **Dokonané suicídium** -- dlhšie príprava, častejšie sú motivované intrapsychicky (choroba, defekt, existenčné vákuum) \- tvrdšie prostriedky -- obesenie, skok z výšky, zastrelenie, otrava liekmi, \- 10-15 dokonaných samovrážd na 100 000 obyvateľov v Európe (vo východnej Európe 2x toľko) \- suicidálne myslenie a konanie je sprievodným javom viacerých duševných porúch (PTSP, depresia, závislosť od alkoholu a drog,úzkostné poruchy, psychózy, poruchy osobnosti, \...) \- ženy majú viac suicidálnych pokusov ako muži, ale menej dokonaných suicídií (súvisí to s \"voľbou metódy\", muži sa častejšie obesia, zastrelia, otrávia plynom, ženy skôr volia predávkovanie liekmi) **Fenomenológia s epidemiológia ** \- je dôležité diferencovať **samovraždu**, **sebausmrtenie** a **sebaobeť** **Samovražda** -- vedomé rozhodnutie ukončiť život sebadeštrukciou zámernou voľbou situácie a prostriedkov **Sebausmrtenie** -- nie je vedomý úmysel umrieť, postihnutý nie je schodný pre psychickú poruchu sa dostatočne kriticky rozhodovať \- patria sem i detské sebausmrtenie motivované nápodobou či navedením \- patrí sem aj psychotické sebausmrtenie pod vplyvom depresívnych alebo paranoidných bludov alebo impulzie sebausmrtenia bez motivácie a rozhodovacej fázy konania \- demonštratívne a skratové konanie ktoré sa náhodou končia smrťou \- k prechodným fázam medzi samovraždou a sebausmrtením patrí patria sebadeštrukcie pod vplyvom spoločenského úsuzu (na príkaz, samuraji -- seppuka/harakiri), filozoficky motivované a indukované (pod vplyvom blízkej osoby) **Sebaobeť** -- dobrovoľná smrť z ideových dôvodov \- postihnutý buď odmietajú únik z hrozivej situácií (heretici ktorý odmietli odvolať svoj názor J. Hus) alebo sa usmrtia sami, aby upozornili svetovú verejnosť na situáciu v krajine (J. Palach) **Epidemiológia -- ročná mortalita cca 800 000 prípadov (celosvetovo) ** \- suicidálna ideácia 9,2% \- suicidálne plá

Poznámky o etiológii, epidemiológii a klasifikácii psychosomatických porúch PDF

Document Details

Tags

Related

Summary

Full Transcript

Upgrade to continue