Mikrobiom - opravená časť PDF

Mikrobiom - súhrn mikroorganizmov a ich génov na povrchu a vnútri nášho tela: Bakteria Archea Vírusy Huby Protozoa Mikrobiota - súhrn mikroorganizmov, ktoré osídľujú určitý ekosystém v tele.  1595 Prvé zložené mikroskopy boli pravdepodobne vyrobené synom a otcom Janssen...

Mikrobiom - súhrn mikroorganizmov a ich génov na povrchu a vnútri nášho tela: Bakteria Archea Vírusy Huby Protozoa Mikrobiota - súhrn mikroorganizmov, ktoré osídľujú určitý ekosystém v tele.  1595 Prvé zložené mikroskopy boli pravdepodobne vyrobené synom a otcom Janssenovcami v Holandsku boli jednoducho trubice so šošovkami na oboch koncoch. Zväčšenie týchto prvých mikroskopov sa pohybovalo od 3X do 9X v závislost od veľkosti otvorov v clone.  Pomocou značne zdokonaleného mikroskopu s monokulárnym okulárom, drevenou trubicou, stolíkom na držanie vzorky a sklenenou guľou plnou vody, ktorá na ňu sústreďovala svetlo, Hooke vytvoril nádherné ilustrácie, ktoré boli uverejnené v roku 1667 v jeho slávnej knihe Micrographia, ktorá podnietila predstavivosť jeho súčasníkov vrátane van Leeuwenhoeka. 1665 Anton van Leeuwenhoek (1632-1723)  Fluorescenčná mikroskopia: fluoreskujúce mykobaktérie zafarbené zmesou fluorochrómov – rodamínu B a auramínu O, ktoré sa viažu na mykolové kyseliny v stene acidorezistentných baktérií. Zobrazenie Salmonella Senftenberg meotódou TEM (vľavo) a SEM (vpravo).  Elektrónová mikroskopia Nie je štandardná Dg metóda (!) Len ak sú VČ prítomné vo veľkom množstve (zahustenie častíc v roztoku ultracentrifugáciou) Pri TEM sa detegujú elektróny, kt. prešli vzorkou, nutné pripraviť ultratenké rezy (fixácia, odvodnenie, zaliatie do bločkov, krájanie tenkých rezov ultamikrotómom: 200-300 nm) Pri SEM sa detegujú sekudárne odrazené elektróny, vzorky sa musia pred mikroskopovaním fixovať, odvodniť a vysušiť  Ďalšie v súčasnosti využívané možnosti diagnostiky prítomnosti mikroorganizmov Napr. Sérologické metódy, napr. nepriama dg: na základe prítomnosti protilátok v hostiteľskom organizme Molekulárno-genetické metódy (detekcia GI) Fylogenetická klasifikácia na základe zdieľania spoločných predkov, založená na porovnávaní nukleotidovej sekvencie 16S rRNA a 18S rRNA (reprezentovaná školou Carla Woeseho). Táto klasifikuje organizmy do troch domén: Archea, Bacteria a Eukarya  Tri domény Všetky živé organizmy možno zaradiť do jednej z troch hlavných skupín nazývaných domény – Bacteria – Archaea } = prokaryotný typ bunky – Eukarya = eukaryotný typ bunky  Metabolické stratégie baktérií : tvorba ATP Respirácia – pri aeróbnych -vzdušný kyslík je akceptorom e- – pri anaeróbnych - zmena sulfátu na H2S, NO2 na NO Fermentácia - kvasenie – skvasovanie monosacharidov ( pentóz,hexóz ), disacharidov ( maltóza, laktóza ), polysacharidov ( škrob, celulóza ) – podľa produktov skvasovania: maslové, metanolové, etanolové, kvasenie AMK – je charakteristické pre jednotlivé rady a druhy - slúžia k taxonómii a identifikácii Fotosyntéza – nie je zastúpená u medicínsky významných Bakteriológia  Sporulácia V prípade nevyhovujúcich podmienok (nedostatok živín, teplota, O2) môžu niektoré baktérie (rod Bacillus a Clostridium) tvoriť špeciálnu formu buniek nazývanú spóry (endospóry) Spóry sú vysoko odolné, dehydratované telieska s hrubou stenou Tvoria sa vo vnútri bunky a po uvolnení do prostredia môžu prežívať pri extrémnych teplotách, suchu a expozícii mnohým toxickým chemickým látkam, mnohé prežívajú aj 100 °C (vegetatívne bunky sú bežne zabité pri 70 °C ) Poslaním spóry je uchovať genetický materiál baktérie v podmienkách, pri ktorých by vegetatívna baktéria neprežila Spóra sa nachádza v hypobiotickom stave, neprebiehajú v nej metabolické reakcie Spóry si zachovávajú svoju životaschopnosť veľmi dlhý čas, desiatky až stovky rokov  Prenos niektorých vzácnych ochorení antrax – spóry Bacillus anthracis tetanus – spóry Clostridium tetani botulizmus – spóry Clostridium botulinum - plynová gangréna – spóry Clostridium perfringens  Rozmnožovanie baktérií Rozdeleniu bakteriálnej bunky vždy predchádza replikácia DNA Bakteriológia Konjugácia, transdukcia, transformácia Nové vlastnosti môžu baktérie získať buď prostredníctvom chromozomálnych mutácií génov, alebo horizontálnym prenosom génov rezistencie prostredníctvom konjugácie, transdukcie a transformácie. Pri horizontálnom génovom prenose si baktérie dokážu odovzdávať gény naprieč medzi jednotlivými kmeňmi, druhmi a rodmi. Väčšina baktérií tak môže mať vo svojom genóme časť génov pochádzajúcich z iných druhov baktérií  Konjugácia Prostredníctvom F pilusov dochádza ku konjugácii medzi F+ a F- bunkami – po retrakcii pilusu sa vytvorí medzi bunkami cytoplazmatický mostík, cez ktorý prejde do F- bunky (recipienta) jedno vlákno DNA dvojzávitnice plazmidu F+ bunky (donora). V obidvoch bunkách sa potom dosyntetizuje komplementárne vlákno F plazmidu, a tak obidve bunky budú niesť po konjugácii kompletný plazmid s génmi kódujúcimi sex pilus, z F- recipienta sa stane F+ donor. o  Dobová protivakcinačná karikatúra. Znázorňovala, ako ľudia po očkovaní matériou z kravských kiahní dostanú kravské črty. Zdroj – Beata Ricziová  Čo viedlo k dramatickej premene pohľadu na mikrobióm a jeho vplyv na náš každodenní život ? prevratný zlom prinieslo sekvenovanie GI novej generácie, ktoré je schopné veľmi rýchlo, efektívne a citlivo zachytiť "obrovské" množstvo sekvencií, na základe ktorých možno rozoznať presné druhové zloženie mikrobiomu. Christensenellaceae Proteíny Poradie aminokyselín je určené poradím nukleotidov v mRNA, ktoré je určené poradím nukleotidov v DNA. Prenos informácie v smere: DNA RNA proteín Jedna aminokyselina je kódovaná tripletom nukleotidov DNA, resp. RNA: aminokyseliny: Met, Gly, Arg...... Pred zavedením tejto metódy sme predpokladali, že mikrobiálny systém tráviacej trubice obsahuje 400-500 mikrobiálnych druhov. Podľa molekulárnej genetickej analýzy obsahuje mikrobiálny systém tráviacej trubice okolo 1 800 rodov (genera) a 15 000-30 000 druhov (species). 45 Oblasti kože sú ako geografické oblasti Zeme  Je môj črevný mikrobiom rovnaký ako Váš? Počet a množstvo rôznych mikróbov sa môže u jednotlivých ľudí výrazne Moje druhy Moje druhy črevných črevných líšiť. mikroorganizmov mikroorganizmov Summer 2012 Workshop in Biology and Multimedia for High School Teachers  V porovnaní s inými druhmi ľudia vykazujú veľmi malú genetickú variabilitu p 0,4 Najčastejšie uvádzaná štatistika 0,3 o genetickej rozmanitosti ľudí hovorí, že dvaja ľudia sa v Genetická variabilita (%) 0,2 priemere líšia približne v 1 z 1 000 párov báz DNA (0,1 %). 0,1 0 Gorilla Chimpanzee Orang-utan Human Sommer et al. Nature Reviews 2013  Význam črevného mikrobiómu https://www.elspac.cz/res/file/2016-ELSPAC-dr-Videnska-Mikrobiom-Nejen-laska-prochazi-zaludkem.pdf  Význam črevného mikrobiomu ▪ Produkcia vitamínov K, B12, niacín, pyridoxín ▪ Ochrana pred pomnožením patogénnych baktérií ▪ Trávenie potravy/rozklad komplexných sacharidov ▪ Správny vývoj črevnej steny ▪ Moduluje imunitný systém ▪ Podporuje detoxikáciu ▪ Aktuálne výskum potvrdzuje priame prepojenie mikrobiomu, tráviaceho systému, nervového systému a mozgu, ktoré má priamy vplyv na všetko od regulácie chuti do jedla po zmeny nálad a vznik depresie črevo bez mikroorganizmov (obr. vpravo) zdravé črevo (obr. vľavo)  Mikrobióm a metabolická aktivita Črevný mikrobióm - „zabudnutý orgán“ Vznik infekčného ochorenia, patogenéza infekčného ochorenia, Kochove postuláty Predpoklady vzniku infekcie (epidemiologický reťazec)  Infekčné agensy/pôvodcovia nákazy Baktérie Vírusy Huby Prióny (infekčné Prvoky Helminty proteíny) (Protozoá) Faktory ovplyvňujúce infekciu zo strany mikroorganizmu Patogenita  je schopnosť vyvolať patogenetický proces v organizme hostiteľa Virulencia sa týka závažnosti infekcie a vyjadruje, ako agresívne, ako veľmi, ako rýchlo je mikroorganizmus schopný vyvolať ochorenie  je geneticky determinovaná schopnosť mikroorganizmov, je daná kontagiozitou, invazivitou a toxicitou mikroorganizmu  Ukazovateľom virulencie kmeňa môže byť schopnosť usmrcovať pokusné zvieratá (LD50).  Atenuácia je cielené umelé oslabenie virulencie Úvod do všeobecnej mikrobiológie  Vlastnosti infekčného agensu Patogenita  je schopnosť vyvolať patogenetický proces v organizme hostiteľa Podľa patogenity delíme mikroorganizmy na: 1. nepatogénne – obvykle na základe geneticky podmienených, často štrukturálnych vlastností nie sú schopné vyvolať ochorenie u človeka 2. patogénne – u človeka bez špecifickej imunity vyvolajú pri dostatočne veľkej infekčnej dávke a vhodnej bráne vstupu ochorenie 3. podmienečne patogénne – vyvolajú ochorenie, pokiaľ sú splnené niektoré podmienky (zlyhávanie nešpecifických imunitných mechanizmov, imunodeficity, metabolické poruchy, poruchy fyziologických funkcií – stáza moču, poruchy funkcie riasiniek resp. traktu)  Virulencia je daná: 1. Kontagiozitou (nákazlivosťou), teda schopnosťou prenášať sa; závisí od množstva pôvodcu vylučovaného z prameňa nákazy, rezistenciu pôvodcu voči vonkajšiemu prostrediu, infekčnej dávke potrebnej k nákaze, a tiež faktoroch na strane vnímavého jedinca ako je individuálna vnímavosť, nešpecifická imunita 2. Invazivitou, teda schopnosťou prenikať do tkanív hostiteľa, udržať sa v nich, množiť sa a šíriť ďalej; rozmnožovať sa vo vnútornom prostredí hostiteľa, šíriť sa vo vnútri hostiteľa a prekonávať jeho obranné mechanizmy 3. Toxicitou, teda schopnosťou poškodzovať hostiteľa produkciou toxínov (pričom mikroorganizmus sa v tele šíriť nemusí).  Invazivita: adherenčné faktory baktérií Fimbrie (pili) – P-fimbrie močových kmeňov E. coli – fimbrie gonokokov Nefimbriálne faktory (tzv. adhezíny) F-protein Streptococcus pyogenes (interaguje s fibronektínom, väzba na epitel dýchacích cest)  Invazivita: príklady spôsobov, ktorými baktérie prekonávajú bunkovú obranu hostiteľa. Schopnosť mikroorganizmu zabrániť fagocytóze: Prítomnosť mikroorganizmu v oblastiach, v ktorých fagocyty nepôsobia (lúmen žliaz, močový mechúr) Inhibícia chemotaxie – SLO streptokokov, theta toxín klostrídií Polysacharidové puzdro - Streptococcus pneumoniae Haemophillus influenzae, Klebsiella pneumoniae Produkcia toxínov, ktoré usmrcujú alebo poškodzujú fagocyty (staphylokoky – leukocidín)  Vlastnosti infekčného agensu Veľkosť infekčnej dávky/ inf.inokula Veľkosť infekčného inokula  je množstvo infekčných častíc, ktoré prenikne do vnímavého hostiteľa =počet mikroorganizmov nutný k nákaze vnímavého jedinca Extrémne nízka – shigely – desiatky až stovky – gonokoky – desiatky – Mycobacterium tuberculosis – desať Extrémne vysoká – salmonely – milióny Pri nedostatočnej infekčné dávke - asymptomatická nákaza (vnímavý jedinec neochorie, ale vytvorí si protilátky). Infekčná dávka ID50 = počet mikroorganizmov, schopných spôsobiť ochorenie u 50 % infikovanej populácie. Predpoklady vzniku infekcie (epidemiologický reťazec)  Prameň pôvodcu nákazy Prameňom pôvodcu nákazy je objekt, v ktorom prežívajú, prípadne sa v ňom rozmnožujú pôvodcovia infekčných ochorení Môže ním byť človek alebo zviera (s akútnym alebo chronickým ochorením, v rekonvalescencii, v inkubačnej dobe, inaparentne infikovaný... ), prípadne miesto v ekosystéme (jaskyňa, les...), alebo neživá kontaminová vec (vehikulum): nástroje, potraviny, voda... Predpoklady vzniku infekcie (epidemiologický reťazec)  Prenos pôvodcu nákazy ▪ Priamy prenos sa uskutočňuje kontaktom infikovanej kože alebo sliznice so zdravou kožou alebo sliznicou vnímavého jedinca. Takýto prenos je typický pre prenos pohlavných ochorení. ▪ Nepriamy prenos sa uskutočňuje prostredníctvom rôznych faktorov prenosu: - ingesciou (kontaminovanou potravou, vodou…), - inhaláciou (infekčných častíc v aerosóle, prachu…), - inokuláciou (kontaminovanými nástrojmi, ihlami, infikovaným hmyzom)  Prenos pôvodcu nákazy - priamy nutná súčasná prítomnosť prameňa nákazy a vnímavého jedinca pôvodca infekcie je citlivý na podmienky vonkajšieho prostredia ▪ priamy kontaktom, stykom kožného alebo slizničného povrchu (dotyk, bozk, sex, pohryznutie, poranenie zvieraťom) ▪ transplacentárny a perinatálny prenos ▪ kvapôčkový prenos  Prenos pôvodcu nákazy - nepriamy pôvodca je rezistentný voči podmienkam vonkajšieho prostredia nepriamy prenos je nezávislý od bezprostrednej prítomnosti prameňa nákazy ▪ kontaminovanými predmetmi ▪ biologickým materiálom ▪ kontaminovanými potravinami a vodou ▪ Infekčným aerosólom ▪ Prostredníctvom vektorov (mechanický, biologický prenos)  Prenos pôvodcu nákazy Článkonožce ako vektory infekcie Vírusy (Arbovírus) - komáre Baktérie (Yersinia) - blchy Baktérie (Borrelia) – kliešte Rickettsie (R. prowazekii) - vši, kliešte Prvoky (Plasmodium) - komáre Prvoky (Trypanozoma) - muchy tse-tse Helminty (Onchocerca) – muchničky rodu Simulium  Príklady ciest prenosu: Priama Nepriama ❖ Koža-koža ❖ Potravinami ❖ Herpes type 1 ❖ Salmonela ❖ Sliznica-sliznica ❖ Vodou ❖ pohlavne ❖ Hepatitis A prenášané nákazy ❖ Vektormi ❖ Transplacentárne ❖ Malária ❖ Toxoplasmosis ❖ Aerogénne (vzdušnou ❖ Materským mliekom cestou) ❖ HIV ❖ Osýpky ❖ Kýchanie-kašľanie (kvapôčkami) ❖ Influenza  Ďalšie príklady ciest prenosu: Iatrogénna infekcia - vzniká nevhodným diagnostickým a liečebným zásahom lekára, môže to byť (transfúziou) latentne infikovaných bielych krviniek, séra, (transplantáciou) latentne infikovaných orgánov (obličky, rohovka) Úvod do všeobecnej mikrobiológie ▪ Nobelovu cenu za medicínu za rok 2020 získali traja vedci - Harvey J. Alter, Michael Houghton a Charles M. Rice – za objavenie vírusu, ktorý spôsobuje hepatitídu typu C ▪ Trojica vedcov dospela k zásadným objavom, ktoré viedli k identifikácii vírusu. O objave informovali dve štúdie v časopise Science v roku 1989 Predpoklady vzniku infekcie (epidemiologický reťazec)  Brána vstupu mikroorganizmov (príklady) ▪ Ingescia - Salmonella, Shigella, Yersinia enterocolitica, ETEC, Vibrio, Campylobacter, VHA, VHE ▪ Inhalácia - Mycobacterium, Legionella, Bordetella, Chlamydia pneumoniae, orthomyxovírusy ▪ Inokulácia -poranením Clostridium tetani, vpichom ihlou - VHB,HIV,VHC, vektormi: Borrelia, rickettsia, Yersinia, sexuálny prenos: Neisseria gonorrhoe, Chlamydia trachomatis,HIV, transplacentárne Treponema pallidum, toxoplasma, rubeolla virus, CMV  Vnímavý jedinec ▪ Imunitný stav ▪ má veľký vplyv na priebeh infekcie ▪ je to geneticky podmienená vnímavosť organizmu k infekciám ▪ vnímavosť = opak odolnosti (imunity), nie sú vytvorené špecifické protilátky proti konkrétnej nákaze, vnímavosť ovplyvňujú: – genetické predpoklady – vek – stav výživy – komorbidita (súčasné ochorenia) – životný štýl... ▪ nevnímavý = imúnny má špecifické protilátky proti konkrétnej nákaze a nemôže ochorieť - po nákaze - po očkování  Epidemiologická triáda Infekcia je výsledkom síl v dynamickom systéme pozostávajúcom z: infekčného agens (patogenita, virulencia, infečná dávka) hostiteľa (vnímavosť, odolnosť, stav špecifickej a nešpecifickej imunity) okolitého prostredia  Hostiteľ Imunitná odpoveď  Ovplyvnenie procesu prenosu pôvodcu nákazy ▪ prírodnými podmienkami: ▪ klimatickými, geografickými, biotop krajiny, ▪ prírodné katastrofy ▪ sociálnymi podmienkami: ▪ ekonomická úroveň (rozvojové zeme) ▪ hygienická úroveň (pitná voda, odpady) ▪ úroveň zdravotníctva (terapia infekcií, očkovanie) ▪ vojnové konflikty  Kochove postuláty Heinrich Hermann Robert Koch (1843-1910) postuloval princípy, kedy možno považovať mikroorganizmus za príčinu ochorenia: Úvod do všeobecnej mikrobiológie Heinrich Hermann Robert Koch (1843-1910) Problémy Kochových postulátov ▪ Mnohé baktérie kolonizujú hostiteľa bez toho, aby vyvolali ochorenie ▪ Niektoré mikroorganizmy nie je možné kultivovať na umelých pôdach, prípadne niektoré ochorenia sú spôsobené koglomerátmi mikroorganizmov, nemáme citlivý zvierací model ▪ Mnohé ochorenia sú nebezpečné pre dobrovoľníkov, obmedzenie experimentov na zvieracích modeloch Základy epidemiológie infekčných ochorení  Epidemiógia Medicínsky odbor, zaoberá sa nadmerným výskytom (frekvenciou) ochorení v populácii Epidemiológia infekčných ochorení Epidemiológia neinfekčných ochorení Úvod do všeobecnej mikrobiológie Základné ukazovatele, používané v epidemiológii  Incidencia Incidencia je podobne ako prevalencia ukazovateľom morbidity (chorobnosti). Incidenciou označujeme v epidemiológii počet novovznikutých (novonahlásených) ochorení počas určitého obdobia (týždeň, mesiac, rok,) na určitom území. Incidencia sa prepočítava sa na 1 000, 10 000 alebo 100 000 osôb exponovanej populácie.  Incidencia: výpočet Nové prípady ochorenia v definovanej populácii Incidencia = Celková populácia v riziku ochorenia za určité časové obdobie  Prevalencia Prevalencia vyjadruje výskyt celkového počtu jednotlivcov v populácii, ktorí majú v konkrétnom časovom období sledované ochorenie, zvyčajne vyjadrené ako percento populácie alebo v prepočte, napr. na 100 000 ľudí. Vypočítava sa ako pomer všetkých (evidovaných) osôb s ochorením k dátumu zisťovania voči počtu osôb v populácii Počet ľudí s ochorením k dátumu zisťovania Prevalencia = Celkový počet ľudí v populácii  Incidencia vs. prevalencia Incidencia a prevalencia merajú rôzne aspekty výskytu choroby Prevalencia Incidencia Čitateľ: Všetky prípady, bez Len nové prípady ohľadu na dĺžku trvania Menovateľ Všetky osoby v Len osoby v riziku populácii ochorenia Ukazovateľ: Prítomnosť ochorenia Riziko ochorenia  Vzťah medzi incidenciou a prevalenciou Prevalencia = Incidencia × trvanie ochorenia ÚMRTNOSŤ (mortalita) Mortalita na špecifické ochorenie ------------------------------------------------------------------- x 10n veľkosť populácie  LETALITA Case fatality rate/smrtnosť/letalita !!! Musíme rozlišovať medzi mortalitou a letalitou počet úmrtí na špecifické ochorenia ------------------------------------------------------------------- (%) počet osôb s daným ochorením COVID 19 letalita, marec 2020 Pozn.: Pri smrtnosti angličtina rozlišuje dva dôležité termíny: „case fatality rate“ (CFR), čo je smrtnosť potvrdených prípadov, a „infection fatality rate“ (IFR), čo je smrtnosť celkového počtu infikovaných (nielen potvrdených prípadov).  Infekčné ochorenie ľahkosť prenosu, alebo možnosť nákazy sa vyjadruje ako infekčnosť a vyjadruje sa číslom R0 (základné reprodukčné číslo), ktoré hovorí, na koľko ďalších ľudí prenesie chorý človek svoje ochorenie.  Reproductive Number, R0 - vyjadruje potenciál šírenia infekčného agens Základné reprodukčné číslo R0 predstavuje priemerný počet sekundárnych infekcií, ktoré zapríčiní jeden pozitívny prípad v plne vnímavej populácii („fully susceptible“ ) Infekcia ….. Postupne sa utlmuje R1 Reproductive Number, R0  Základné reprodučné číslo, R0 Ak R0 < 1: infekcia nie je hrozbou pre populáciu – dôsledky: ochorenie tendenciu sa vytratiť sa z populácie kontrolné mechanizmy nie sú potrebné, (z pohľadu nákladov by boli neefektívne) Ak R0 > 1: infekcia predstavuje hrozbu pre populáciu, pôvodca nákazy sa šíri v populácii – dôsledky: kontrolné mechanizmy sú potrebné (sociálny dištanc, atď....) R0 = Endemická infekcia je infekčné ochorenie, ktoré sa vyskytuje pravidelne a na relatívne konštantnej úrovni v určitej geografickej oblasti. Reproductive Number, R0 ROZDELENIE INFEKČNÝCH CHORÔB  EPIDEMIOLOGICKÉ ROZDELENIE INFEKČNÝCH CHORÔB podľa lokalizácie pôvodcu nákazy v hostiteľskom organizme delíme infekčné ochorenia na: ▪ Črevné nákazy ▪ Respiračné nákazy ▪ Krvné nákazy ▪ Nákazy kože a povrchových slizníc ▪ Sexuálne nákazy ▪ Nozokomiálne nákazy ▪ Emergentné nákazy ▪ Zoonózy Úvod do všeobecnej mikrobiológie  Emergentné a re-emergentné nákazy Emergentné: spôsobené novoidentifikovaným patogénom Re-emergentné: znovu sa objavujúce nákazy (staré choroby, nový problém), pri ktorých je pozorovaná nepriaznivá zmena v epidemiológii v ľudskej populácii počas posledných 20 až 30 rokov, alebo táto zmena v blízkej budúcnosti hrozí „Deliberately emerging“: vyvinuté pre účely bioterorizmu (B. antracis) - COVID 19, SARS, prasacia chrípka H1N1, CjD, MERS-CoV - Ebola, kliešťová encefalitída, lymská borelióza, tuberkulóza, mor, cholera, čierny kašeľ, syfilis  Faktory, prispievajúce v k vzniku emergentných a re-emergentných nákaz https://www.clinmedjournals.org/articles/ijva/ijva-7-067-002.jpg Vybrané emergentné a re-emergentné infekcie po r. 2000 SARS CoV 2003 Flu H5N1 2004 Flu H1N1 2009 MERS CoV 2012 Flu H7N9 2013 Ebola Možno sa Vám to bude hodiť. 2014 SARS Cov 2 2019 Emergentné nákazy, príklad: SARS Cov 1 Prehľad najčastejších zoonóz