Úvod do dejín kultúry - Prednáška 26.9. PDF

Prednáška 26.9. Odporúčana literatúra - Milena Lenderová: Úvod do štúdia kultúrnych dejín -  Peter Burke: Co je kultúrny histórie? -  Peter Burke: Variety kulturních dejín -  Jacques Le Goff: Kultúra stredovekej Európy -  Jacob Burckhard: Kultúra renesance v Itálii -  Johan Huizin...

Prednáška 26.9. Odporúčana literatúra - Milena Lenderová: Úvod do štúdia kultúrnych dejín -  Peter Burke: Co je kultúrny histórie? -  Peter Burke: Variety kulturních dejín -  Jacques Le Goff: Kultúra stredovekej Európy -  Jacob Burckhard: Kultúra renesance v Itálii -  Johan Huizinga: Kultúrnohistorické eseje -  Johan Huizinga: Jeseň stredoveku / Homo ludens [Pojem kultúry] **[Čo je to kultúra?]** - **Kultúra zahrňuje všetky aspekty ľudského života, čo sa týka umenia, hudby, jazyka, tradícii a zvykov.** Bežne používané slová: **hmotná kultúra** ([obraz, socha]) alebo **duchovná kultúra** ([náboženstvo, zvyky]), **vysoká elitná kultúra** ([opera, balet]) **alebo nízka kultúra** [(karneval, hry)] ľudová alebo populárna. Kultúra môže byť [umelecká, literárna, jazyková, kultúra odievania, bývania, stolovania alebo kultúra násilia] - **Pojem [Kulturkampf]** z nemčiny *znamená kultúrny boj* a je to žurnalistický pojem -- napätie medzi katolíkmi a protestantmi Kultúrna revolúcia v 60tich rokoch v Číne: - **kultúrne vojny** -- fundamentalisti (presvedčenie že boh je najviac a treba sa riadiť len ním), [aktivisti, ktorý neustúpia ani o pól centimetra, témy ako potraty, feminizmus, antisemitizmus, rôzne kultúrne témy ] - antropológovia [Kroeber a Kluckhohn] sa zaoberali 150timi definíciami kultúry, ale ak by sa dali všetky zosynchronizovať, vznikla by takáto: **Kultúra[:]** [definícia z roku 1952]: - pozostáva z explicitných (zjavných) a implicitných (vnútorne založených) *patterns* vzorcov získaného správania, ktoré sú sprostredkované symbolmi a zakladajú rozličné výdobytky *achievements* rôznych ľudských skupín vrátane ich stelesnenia v artefaktoch ( arte fakt = umelý predmet), jadro kultúry spočíva v tradičných ideách a zvlášť na nich naviazaných hodnotách/prioritách, kultúrne systémy môžu byť považované na jednej strane za produkty konania a na druhej strane za konštitutívne prvky budúceho konania \- kultúra sa v každom prípade spája s človekom a s jeho konaním Po latinsky *cultura* od slova *colo, colere* = obrábať/kultivovať **[Marcus Tullius Cicero]** -- Grécky rétor, je považovaný za jedného z najväčších rímskych rečníkov a prozaikov a za jedného z najvýznamnejších starých Rimanov vôbec Cicero \| Internet Encyclopedia of Philosophy \- od 17.storočia sa kultúra objavuje v protiklade s prírodou (Kultur vs Natur) **[Samuel Pufendorf]** 17.stor. - nemecký právnik a historik, inštitúcie **[Immanuel Kant]** 18.stor. - predstaviteľ klasickej filozofie, človek je ako finálny ciel prírody **[Johann Christoph Adelung]** 18.stor. - nemecký filozof kultúry, predstavuje hodnotu v sebe **[Johann Gottfried von Herder]** 18.stor. - nemecký filozof, nástroj ľudskej adaptácie je jazyk, inšpiroval Štúrovcov **[Georg Wilhelm Friedrich Hegel]** 1.tretina 19.stor. - nemecký filozof, filozofia práva, bez kultúry neexistuje ľudské bytie An Overdue Appearance of Immanuel Kant \| Issue 118 \| Philosophy NowJohann Gottfried von Herder -- Wikipédia **[Z diskusií z 18.-19.storočia vyplynuli dve veci:]** 1. Kultúra znamená niečo výlučné v zmysle zušľachtenia a povznesenia jednotlivca a ľudstva (čo nás zušľachťuje? Napr. eventy, galérie, hobby,\...) Kultúra je niečo exkluzívne = vysoká kultúra 2. Segmentálne vymedzenie kultúry, ktorý tvorí subsystém/subsystémy spoločenskej reality = to znamená, že celok pokrýva oblasť životného štýlu, teda čím lepšie, drahšie bývanie, meštiansky svet tak tým vyššia spoločenská kultúra, predmetom záujmu národne dejiny literatúry, umenia, hudby,\... nevýhoda tohto subsystému, že nepokrýva veľké oblasti ľudskej činnosti ako je ekonómia, právo, politika. Prednáška 3.10. [Kultúrno semitické prístupy simulujú:] \- interpretáciu (dešifrovanie, lúštenie) kultúry, jej znaky a symboly [Pojem kultúry:] \- jej antropologický pojem, semiotika kultúry, znaky, ich lúštenie a následná interpretácia Jazyk ako znakový systém: označujúce (signifiant)/označované (signifié) Jazyk: (langue t.j. systém) a (parole t.j. konkrétna realizácia) **Ako lúštiť (čítať/interpretovať) znaky?** Dve veľké osobnosti: **[Ferdinand de Saussure]** (1857-1913) -- švajčiarsky indoeuropista, zakladateľ modernej lingvistiky štrukturalizmu, čistokrvný jazykovedec. **Indoeuropeistika** je [disciplína jazykovedy, porovnávacie štúdium indoeurópskych jazykov predpokladajúce ich spoločný pôvod], ktorá sa vyvinula začiatkom 19. storočia v Nemecku a Anglicku) Ferdinand de Saussure - Wikipedia **[Charles Sanders Peirce]** (1839-1914) -- americký matematik, filozof, logik, bol tvorcom teórie znaku. **Znak má vždy 3 zložky:** **1. výraz** (signifikant)/nositeľ znaku **2. význam znaku** (referent)/objekt znaku **3. zmysel** (interpretant) napr., že vidíme hviezdu na oblohe dá sa povedať 1. hviezda 2.Venuša 3:večernica  **[Ako s týmito nástrojmi pristupovať ku kultúre?]** 1. Predstava kultúre ako znakovému systému (langue) 2. Konkrétne semiotické (významové) realizácie (prejavy) vo vzťahu k existujúcemu systému kultúrnych javov 3. Rozdiel medzi historickým vývinom (diachrónnosť) a komplexnosťou súčasného stavu javov (synchrónnosť) Od konca 19.stor. ešte jeden aspekt pojmu kultúry, predstava vývinu kultúry v zmysle jej organického rastu, rozkvetu a úpadku z vonkajších alebo vnútorných dôvodov, vzniká kultúrny pesimizmus **[Typická predstava meštianskeho 19.stor.:]** **Od konca 19. stor. zhruba do r. 1945** -- rozmach kultúrnej kritiky, presvedčenie názoru, že kultúra upadá, kultúrna kríza, degradácia hodnôt človeka/indivídua/spoločnosti a to najmä v dôsledku nástupu sociálnej a technickej modernizácie (nástup industrializácie), následný vznik proletariátu a demokratizácie spoločenského života A hlavne prítomný konzum (konzumná spoločnosť), elitná čiže vysoká kultúra strácala postupne svoje exkluzívne postavenie, po r. 1918 -- amerikanizácia európskej kultúry (spisovateľ Ernest Heminghway, Coca Cola, Jazz,\...), neskôr nástup komunizmu a fašizmu, popierajúcich hodnoty meštianskeho sveta **[Spisovatelia, ktorí sa venovali kultúrno-kritickým prácam:]** - **Jacob Burckhardt** -- švajčiarsko kultúrny historik, dielo: Úvahy o svetových dejinách (vyplakáva sa z toho, kam smeruje kultúra) - **Oswald Spengler** -- patrí do skupiny kultúrnych konzervatívcov, napísal monumentálne dielo: Zánik západu (cynický pohlaď) - **Johan Huizinga:** Jeseň stredoveku, V tieňoch zajtrajška, Zhanobený svet - **José Ortega y Gasset:** Vzbura davov - **Karl Jaspers:** Duchovná situácia našich čias K téme ´kríza kultúry/civilizácie´ existujú dodnes dve protikladné pozície: pesimistická/optimistická Ich predstavitelia: apokalyptici / integrovaní napr. Umberto Eco 1964. Dnes mimo delenia na politickú pravicu a ľavicu **[Apokalyptici]** -- všade vidia znaky kultúrneho úpadku, sú to kultúrni pesimisti (kríza vzdelania, sociálnych systémov, technického pokroku, strata kultúrneho a historického vedomia, vkusu atď.: zväčša politickí konzervatívci [Integrovaní] -- vidia mnohoraké šance na transformáciu kultúry, sú to kultúrni optimisti (veria v multikulturalizmus a mierové pluralitné spolunažívanie kultúr) koniec konfliktov, Ai (umelá inteligencia) ako šanca pre ľudstvo, chcú pozitívne ovplyvňovať kultúrny vývin, zväčša politickí liberáli [Príklad:] Francis Fukuyama: The End of History: Samuel P. Huntington: The Clash of Civilisations\...ale aj mnoho ďalších **Historiografia a kultúra** Historiografia = dejepisectvo Otcovia európskej historiografie: **Hérodotos z Halikarnasu** (5.stor.pred.n.l.) -- bol zakladateľ dejepisectva, písal počas Grécko-Perzských vojen, o histórii etník, legénd a Grékoch. Hérodotos -- Wikipédia **Tukydides** (5-4. stor.p.n.l.) -- napísal Dejiny peloponézskej vojny, sleduje rozmanité príčiny a následky. Ked ideme k starorímskej histografii autori ako: Polybius, Sallust, Titus Livius, Tacitus, Plutarchos, Suetonius)  dielo: **Germánia** od autora: **Tacitus** -- bol to historik, ktorý písal o Germánii ale nikdy tam nebol. Sprostredkoval dejiny Germánov, ich politicko právny systém, každodenný život atď. Znovuobjavenie spisu v 15/16. stor. a na prelome 18/19.stor. ovplyvnil vlasteneckých nemeckých romantikov. Romantický odpor voči antike stimuloval záujem o Germániu. Tacitus: Germania (Classic Commentaries): Amazon.co.uk: Tacitus: 9781853995033: Books **Historiografia v európskom stredoveku** [Kroniky] (zaznamenávajú udalosti) a [anály] (letopisy, čo kedy sa dialo) Tzv. hrdinské dejiny národov podľa vzorov dejín napr. Cassiodora Senatora, Gregor z Tours, Kosmas, Jean Froissart, Nestor Záujem o chronológie šľachtických rodov, vojen, bitiek a popritom kultúrna geografia, prípadne (hoci malý záujem) o kultúrne špecifiká **Historiografia v epoche humanizmu a renesancie** **[(14-16. storočie)]** Zvýšené vedomie vlastnej epochy (sebareflexia) a otázky pôvodu, neskorostredoveké pseudohistórie, vedecké ambície, orientácia na antické pramene, záujem o štát a občianske cnosti, zároveň aj kozmopolitizmus Renesancia a humanizmus nevytvorili špecifickú kultúrnohistorické diela, zato položili základ pre: \- dejiny umenia od autora **Giorgio Vasari**: **Životy nejvýznačnějších malířů, sochařů a architektů, v italštině** Le Vite de\' più eccellenti pittori, scultori, e architettori či také Le Vite, je série uměleckých biografií napsaných italským malířem a architektem z 16. století  Giorgio Vasari -- Wikipédia Prednáška 10.10. **[(19.storočie)]** Veľmi dôležitú úlohu v historiografii zohráva Nemecko. Vznik nemeckej historickej školy, história sa ako predmet etabluje na nemeckých univerzitách, vplyv historizmu a pozitivizmu (pod vplyvom historikov, filozofov a romantikov) **Georg Wilhelm Friedrich Hegel** -- zakladateľ nemeckého idealizmu **Leopold von Ranke** (1795-1886) je považovaný za otca vedeckej histórie a najvýznamnejšieho nemeckého historika 19. storočia. Bol proti naratívnej historiografii (história založená najmä na prerozprávaní a prifarbovaní), zaujímajú ho dejiny udalostí -- menej ho zaujíma kultúra alebo umenie [Pozitivizmus] -- nový myšlienkový smer od 1830, zakladateľom Auguste Comte, otec sociológie ako novej disciplíny, prítomný aj racionalizmus a empirizmus=je filoz. smer, učenie, ktoré za zdroj poznatkov pokladá jedine skúsenosť. Pozitivizmus je silne antiklerikálny = odmietanie politického zasahovania náboženstva do občianskeho politického života a myslenia. Predstava vývinu ako nevyhnutnej kauzality=všetko má svoju príčinu a je následkom inej príčiny. Pozitivizmus je materiálny (empirické fakty=hmotné fakty) \- inšpirovaný prírodnými vedami a ich metódami, spojenie s prírodou, enormný vplyv na krásnu literatúru a umenie = naturizmus: predstaviteľ Émile Zola - francúzsky spisovateľ **Hyppolite Taine** (1828-1893) - francúzsky filozof, predstaviteľ pozitivizmu vo francúzskej umenovede a literárnej vede, nasledovník Augusta Comta. Všeobecná teória troch determinánt: rasy, milieu a momentu (rasa: genetické danosti, milieu: sociálne prostredie, moment: historický okamih. Záujem o genézu (vznik, pôvod; začiatok) umeleckých diel a o vývin umení. Filozofia umenia (1865), ale aj dejiny anglickej literatúry atď.  **[Ako vyzerá pozitivizmus v historiografickej praxi? Ako zaobchádza s kultúrou a umením?]** **Hyppolite Taine:** *Filozofia umenia* (1865) - Umelecké dielo nie je nikdy ojedinelé = je produktom doby -- v každej dobe nájdeme umelcov, ktorí tvoria typologicky podobne (=milieu) príklad Shakespeare nebol ako dramatik singulárnym javom alžbetínskeho Anglicka (boli aj ďalší, niekedy aj lepší) **Hyppolite Taine** **:** *Dejiny anglickej literatúry* (1863) - Vysvetľovanie špecifiky anglickej literatúry z milieu, v tomto prípade z geografickej polohy a klimatických podmienok: hmla, chlad a dážď -- vplyv na Shakespearovu tvorbu, ponurosť jeho tragédie Macbeth (1606) Silne antiindividualistická tendencia pozitivizmu, zámerne obrátená proti romantickému kultu tvorcu ako ojedinelého, inšpirovaného génia **[Kritické reakcie na historizmus a pozitivizmus, vedúce k doceneniu kultúry ako predmetu historického záujmu:]** V Nemecku **Wilhelm Dilthey** (1833-1911) - bol nemecký psychológ, pedagóg a filozof - predstaviteľ filozofie života, duchovednej pedagogiky. Ústredným pojmom jeho filozofie je pojem živého ducha, ktorý sa vyvíja v historických formách. - Skúmanie kultúry sa nemôže riadiť princípmi prírodných vied, pretože kultúra je založená na iných princípoch ako príroda (kultúra je ´umelá´, výtvor ducha), kým prírodným vedám ide o vysvetlenie prírodných javov, umenovedám/vedám o kultúre musí ísť o porozumenie produktom ľudskej činnosti (náuka o rozumení -hermeneutika: Hermes-sprostredkovateľ správ bohov) **H.A. Korff** (1882-1963): dielo Duch Goetheho doby (1923-53), syntéza nemeckých dejín literatúry, teológie, filozofie, umenovedy, prípadne ďalších druhov umenia obdobia 1750 až 1830, úplne vynechané spoločensko-politické aspekty dejín **[Ďalšie reakcie na historizmu a pozitivizmus, vedúce k doceneniu kultúry ako predmetu historického záujmu:]** V 1880-90 tých rokoch tzv. spor metód v nemeckom dejepisectve (=aké miesto má národné hospodárstvo v politickej historiografii?). V dôsledku toho aj spor o kultúru ako predmet dejepisectva Karl Lamprecht a Eberhard Gothein -- úsilie o rozšírenie exkluzívneho historického pohľadu z čisto politických dejín aj na dejiny práva, vedy, ekonómie, náboženstva, literatúry, umenia **[Paralelne s tými diskusiami (alebo v ich dôsledku) individuálne výkony, kultúrnohistorické portrétovanie jednotlivých dejinných epoch:]** - **Francúzsko [: Jules Michelet ]**(1798-1774) dejiny Francúzska, ženy v dejinách - **Švajčiarsko : [Jacob Burckhardt]**(1818-1897) talianska renesancia, Rím, antické Grécko, monografia o P.P. Rubensovi - **Nizozemsko [: Johan Huizinga]**(1872-1945) indoeuropeistika (jazykoveda), národné (nizozemské) dejiny, burgundský stredovek, dejiny USA, teória historiografie, ludická (ludus=hra) teoria kultúry **[Klasickí kultúrni historici]** Reakcie na pozitivizmus a historizmus od historikov: **Jules Michelet** (1798-1874) -- pochádzal z katolíckej rodiny, pôvodne reprezentant francúzskeho historizmu, profesionálny historik, najprv sekčný šéf Národného archívu, neskôr profesor a vedúci katedry dejín *College de France*, vysoko populárny -- v r. 1852 bol zbavený funkcie: pretože odmietol zložiť prísahu na cisára Napoleona III., reprezentant jakobínsko-republikánskej historiografie, diela: - *Dejiny Francúzska* (1833-1867)=17 dielov= od začiatkov po Francúzsku revolúciu 1789, hlavným aktérom dejín je ľud/národ: ciel vytvorenie francúzskeho národa - *Dejiny Francúzskej revolúcie* (1847-53)=7 dielov - *Ženy revolúcie* 1854 - *Čarodejníctvo* (dejiny prenasledovania bosoriek, inkvizícia) 1862 Jules Michelet - Wikipedia Dve významné inovácie: 1. **Vzbudil vo francúzskej historiografii záujem o stredovek** 2. **Rozšíril pojem renesancia** **Jacob Burckhardt** (1818-1897) -- švajčiarsky historik, zakladateľ kultúrnych dejín, pôsobil na univerzite v Bazileji, často sa nachádzal v Taliansku, záujem o výtvarné umenie a architektúru, kontakt s historikom umenia Heinrichom Wolfflinom, tvorba: - *Obdobie Konštantína Veľkého* 1853 - *Cicerón -- návod na vychutnanie umeleckých diel Talianska* 1855 - *Kultúra renesancie v Taliansku* 1860 - *Spomienky z Rubensa* 1898 (posmrtne) - *Dejiny gréckej kultúry* 1898-1920 (posmrtne) - *Úvahy o svetových dejinách* 1905 (posmrtne)  Prednáška 17.10. 1898. (posmrtne) -- ***Spomienky z Rubensa*** - Antverpy (mesto v Belgicku), kde Rubens žil - Pieter Pauwel Rubens je považovaný za jedného z najvýznamnejších maliarov európskeho umenia, spolu s Rembrandtom van Rijn a za najvýznamnejšieho flámskeho maliara 17. storočia. Bol veľmi bohatý, Burckhardt píše o spojitosti osobnej histórie/existencie, maľoval všetko okrem fresiek. - Umelecko-historické dielo: životopis Rubensa (maliarstvo a diplomacia), spôsob maliarovej tvorby (dielňa v Antverpách), záujem o jednotlivé výtvarné žánre, v ktorých Rubens tvoril, vysvetľovanie kompozícii obrazov Rubensa, niekedy ich porovnáva z dielami iných maliarov (najmä talianskeho manierizmu a baroka), alegorická maľba, postavy, ženy, deti, portréty tzv. „karnácie", predsudky voči Rubensovi = že jeho obrazy sú „ preťažené" (proti tomu upozorňuje Burckhardt na funkčnosť všetkých prvkov na obrazoch Rubensa) - Názov diela -- Burckhardt písal podľa „ spomienok" ďalšie navštívené obrazárne, podľa umeleckých katalógov a podľa fotografií (úloha fotografie v dejinách umenia- diskusia medzi J.Burckhardtom a [Heinrichom Wolfflinom]) =[bol švajčiarsky historik umenia, psychológ umenia a filozof umenia; nasledovník J. Burckhardta. Zaoberal sa slohovým rozborom a vývojom umenia.] 1920. (posmrtne) -- ***Dejiny gréckej kultúry*** - Vznikalo v 2. polovici 19.storočia, v dobe mimoriadneho záujmu o antické Grécko, stimulovaného okrem iného archeologickými objavmi (Heinrich Schliemann, Ernst Curtius -nemecký archeológovia), kult Grékov a gréčtiny v Nemecku v rámci gymnaziálnej vzdelanosti, doba postupného prehodnocovania obrazu klasického Grécka, od 1900 záujem o minojskú civilizáciu (jedna z najprominentnejších kultúr doby bronzovej, prekvitala na ostrove Kréta v období medzi rokmi 2700 až 1450 pred.n.l.) - Dejiny gréckej kultúry: 4-zväzkové dielo: 1.diel- pripravil do tlače ešte autor, zvyšné podľa univerzitných prednášok vydal jeho synovec Jacob Oehri, časti: 1. Gréci a ich mýtus: štát a národ (polis) 2. náboženstvo a kult: bohovia, hrdinovia, veštenie 3. výtvarné umenie, poézia a hudba, filozofia, veda a rétorika 4. helénsky človek: hrdina, kolonizátor - Východiska: doba klasického Grécka nebola šťastná - tvrdil v 19.storočí už August Boeckh = predstava hry ako základ gréckej kultúry Rubens: Jacob Burckhardt: Amazon.com: Books  ***1905*** (posmrtne) -- ***Úvahy o svetových dejinách*** - melancholický, kultúrne-pesimistický pohľad na dejiny vzhľadom na modernú súčasnosť, úpadok hodnôt okrem iného v dôsledku migrácii a barbarizácie - píše o dejinných krízach, šťastí a nešťastí vo svetových dejinách - človek je šťastný keď je obklopený kultúrou, keď nie je pociťuje deficit „dusí sa" - 3 potencie ktoré pôsobia v dejinách: štát, náboženstvo, kultúra Jacob Burckhardt: Úvahy o světových dějinách - Antikvariát Olejar books **Johan Huizinga** (1872-1945) - jazykovedec a profesionálny historik, pôsobil na univerzite v Groningene, v poslednej fáze života sa venoval teórii kultúry (ludická teória pod vplyvom J.Burckhardta) a kultúrnej kritike (ďalej pod vplyvom okrem iného Oswalda Spenglera) - 1918: Človek a dav v Amerike - 1919: Jeseň stredoveku - 1924: Erasmus Rotterdamský - 1929: Kultúrno-historické skúmania - 1935: V tieňoch zajtrajška - 1938: Homo ludens - 1946 (posmrtne): Zhanobený svet ***1919 -- Jeseň stredoveku*** - Jeseň stredoveku je jednoliaty obraz života v severnom Francúzku, Burgamundsku a Holandsku na prelome štrnásteho a pätnásteho storočia. Je to Huizingovo najúspešnejšie dielo, bolo preložené do dvadsietichsiedmych jazykov. Stretneme sa v tomto diele s ideálmi a módnymi prúdmi v myslení, nezhoda medzi ilúziou ideálu a skutočnosťou, dozvieme sa o rytierskych sľuboch turnajoch, aké bolo estetické cítenie, ako ľudia prežívali lásku, náboženstvo - Kniha Jeseň stredoveku je písaná dosť náročne. Čitateľ si musí knihu viac krát prečítať aby pochopil o čom je kniha.\ Autor tu zobrazuje život jednotlivých vrstiev spoločnosti. Zobrazuje tu myslenie ľudí v jednotlivých formách života, o rytierstve, o jeho podstate a zmysle. Ale vyzdvihuje aj komičnosť, to ako bolo ľuďom jedno či zvíťazia v boji alebo nie, hlavne že si splnili svoju povinnosť a išli bojovať. Zobrazuje autor v tomto diele to ako bola cirkev dôležitá, ako si všetkých podriaďovala až ich vlastne ohrozovala. Opisuje skoro každý problém spoločnosti ***1938 -- Homo ludens*** - Teória kultúry (teda: nie dejiny kultúry) - Podstatou ľudskej kultúry je hra (ludus, agon), je to neuchopiteľný fenomén, ktorý nemá samostatné jadro, ktoré by ju raz a navždy definovalo (napríklad ruská ruleta nemá, nič spoločné s detskou hrou na lokomotívu), stabilným prvkom hry je len dobrovoľnosť a pravidlá (hra musí byť dobrovoľná inak to nie je hra), rôznorodosť hier je príčinou, prečo hra neupadne a môže byť základom kultúry, vážnosť a hravosť sa nevylučujú, významným prvkom mnohých (ale nie všetkých) hier je súťaživosť, hravosť je obsiahnutá v práve, básnictve, vo vedeckom poznaní, filozofii, vojne atď.. - Huizingovi vyčítali „panludizmus" (=všetko je hra) a že apologét liberálneho kapitalizmu (súťaživosť) - Na Huizingu nadviazali viacerí teoretici kultúry okrem iného Roger Caillois v knihe Hry a ľudia (1958), rozdelil hry podla intenzity na: agón (sútaž), alea (náhoda), mimesis (nápodoba), lilinx (risk) Obrázok, na ktorom je text, plagát, umenie, obal knihy Automaticky generovaný popis **[Kultúrne dejiny a jazyk]** - Jazyky bývajú pomerne zriedkavo predmetom kultúrnych dejín - Existuje málo príkladov „ kultúrnych dejín jazyka/jazykov" (vývin jazykov na základe externých stimulov, interakcia s inými kultúrnymi javmi v dejinách ľudských spoločenstiev - ale sú výnimky: kultúrne dejiny latiny, európskych spisovných jazykov) - Vývin jazykov sa však zvyčajne (tradične) skúma v diachronickej (teda historickej) línii imanentne (na základe vnútorných zákonitostí jazykového vývinu, výskumná tradícia, ktorú založil začiatkom 19.storočia romantik Jacob Grimm) - Väčšinou ale ide o konštatovanie vzájomných jazykových vplyvov, o preberanie slov, neologizmy, syntaktické zmeny atď. To ale nie sú kultúrne dejiny jazyka\...  **Etymológie/dejiny slov a dejiny pojmov\...** -  Etymológia: skúma historický pôvod slov (= dejiny slov), odkiaľ to-ktoré slovo pochádza, kedy sa 1 raz vynorilo atď., etymologický záujem oddávna, ale vedecká etymológia až od 19. storočia: etymologické slovníky (nemecký:Kluge 1881, Wassarzeiher\... český 1967 Holub/Lyer\....slovenský Králik 2015) - Príklady -- pôvod tzv. kultúrnych slov ako renesancia, barok, kultúra, reformácia, osvietenstvo, kráľ, cisár, vojvoda, rytier, štát, moderna, konverzácia, charta, pergamen, fašizmus atď.. - Popri tom: **Onomastika** je náuka o vlastných menách, ich tvorení a historickom vývoji. Slovo pochádza z gréckeho slova (onomastikos) **Onomaziológia** je odvetvie jazykovedy, náuka o pomenúvaní. Skúma, ako sa predmetom a udalostiam, resp. ich pojmovému stvárneniu priraďujú jazykové znaky **Antropomastika** je náuka o rodových menách a osobných menách, súčasť onomastiky **Toponomastika/toponýmia** je náuka o miestnych menách a ich pôvode Dejiny pojmov - často ide o skúmanie filozofických alebo politických pojmov - zaoberajú sa historickou sémantikou pojmov (aký pojem, čo znamenal v určitom historickom čase, rekonštrukcia takzvaného sémantického poľa, teda významového dosahu určitého pojmu), sleduje premeny významov určitých pojmov (napr. Reformácia, začiatkom 16. storočia prestane znamenať zmeny v rámci katolíckej cirkvi a začne označovať hnutia, ktoré vedú k odtrhnutiu sa od katolicizmu, alebo napríklad demokracia je u Platóna negatívne obsadený pojem na rozdiel od federalistov, premeny pojmu meštianstvo= buržoázia - francúzsky historický časopis *Annales* obsahoval od r. 1930 rubriku Slová a veci *(Les Choses et le Mots)*, venovanú historickej sémantiky vybraných slov, dôraz na sociálne dejiny jazyka a reči - Alebo viaczväzkový *Historisches Worterbuch der Philosophie* (vyd. Joachim Ritter 1972 a neskôr). Nielen vysvetlenie, ktorý filozofický pojem, čo znamená (= filozofická terminológia), ale aj čo znamenal v minulosti, ako sa (z)menil jeho obsah napr. pojem prirodzenosť ** Reinhart Koselleck** (1923-2006) - bol nemecký historik, predstaviteľ tzv. konceptuálnej histórie, ktorá sa sústreďuje na skúmanie zmien významov, jazyka a vedomia v dejinách, a ktorá má blízko k antropológii, lingvistike a kultúrnym štúdiám. Intelektuálne nadviazal na tzv. „lingvistický obrat" z prelomu 1960tych a 70tych rokoch (teória rečových aktov a rečové performácie) - Skúmanie vzťahov medzi sociálnymi dejinami a dejinami pojmov (teda: dejiny spoločnosti a dejiny používaných pojmov), vzťah medzi spoločenským a jazykovým vedomím - príklady vývinu pojmov od raného novoveku v nemčine: duch, vzdelanie, pokrok, úpadok, emancipácia, kríza, patriotizmus, revolúcia, nepriateľ  Prednáška 7.11. Obrázok, na ktorom je text, písmo, dokument Automaticky generovaný popis Het einde van de standaardtaal \| Joop van der Horst \| Taalkunde \| 9789029082655 \| Standaard Boekhandel  Wilfried Stroh: Tätigkeiten 2008-2012 Obrázok, na ktorom je text, písmo, snímka obrazovky, list Automaticky generovaný popis  Rétorika v evropské kultuře i ve světě - Kraus Jiří \| Artforum - dobrodružstvo myslenia  Amazon.com: The Art of Conversation eBook : Burke, Peter: Kindle Store  Obrázok, na ktorom je text, písmo, list, snímka obrazovky Automaticky generovaný popis  Obrázok, na ktorom je text, list, písmo, papier Automaticky generovaný popis  Prednáška 14.11. Obrázok, na ktorom je text, snímka obrazovky, písmo, list Automaticky generovaný popis  Obrázok, na ktorom je text, snímka obrazovky, list, písmo Automaticky generovaný popis  Prednáška 21.11. Obrázok, na ktorom je text, snímka obrazovky, písmo, dokument Automaticky generovaný popis  Obrázok, na ktorom je text, list, písmo, snímka obrazovky Automaticky generovaný popis  Obrázok, na ktorom je text, obal knihy, kvet, román Automaticky generovaný popis