Základné pedagogické pojmy PDF

**5. ZÁKLADNÉ PEDAGOGICKÉ POJMY A PEDAGOGICKÁ TERMINOLÓGIA. ANALÝZA VÝCHOVY AKO ZÁKLADNEJ PEDAGOGICKEJ KATEGÓRIE. PRVKY VÝCHOVNÉHO PROCESU.** **ZÁKLADNÉ PEDAGOGICKÉ POJMY** 1\. V najširšom slova zmysle je tento pojem potrebné chápať ako pojem zastrešujúci dva súbežné procesy -- výchovu i vzdelávan...

**5. ZÁKLADNÉ PEDAGOGICKÉ POJMY A PEDAGOGICKÁ TERMINOLÓGIA. ANALÝZA VÝCHOVY AKO ZÁKLADNEJ PEDAGOGICKEJ KATEGÓRIE. PRVKY VÝCHOVNÉHO PROCESU.** **ZÁKLADNÉ PEDAGOGICKÉ POJMY** 1\. V najširšom slova zmysle je tento pojem potrebné chápať ako pojem zastrešujúci dva súbežné procesy -- výchovu i vzdelávanie, ktoré sú neoddeliteľné v zmysle rozvíjania osobnosti. = **VÝCHOVA** 2\. Nemôže existovať bez vzdelávania, rovnako ako ono nemôže byť realizované súbežne bez nej. = **VÝCHOVA** 3\. Podľa Průchu dokáže tento pojem nahradiť v plnej miere slovné spojenie výchova a vzdelávanie, pretože z medzinárodného hľadiska je vhodnejší a neevokuje vydeľovanie dvoch samostatných zložiek. = **EDUKÁCIA** 4\. Zameriava sa na rozvíjanie kognitívnych (rozumových) oblastí osobnosti. Do kognitívnej oblasti môžeme zaradiť myslenie, získavanie informácií, poznatkov, zúženejšie -- vyučovanie v jednotlivých vyučovacích predmetoch. = **VZDELÁVANIE** 5\. Podľa Petláka ide o proces, v ktorom si žiak osvojuje poznatky a činnosti, vytvára vedomosti a zručnosti, rozvíja telesné a duševné schopnosti a záujmy. = **VZDELÁVANIE** 6\. Je výsledkom vzdelávania. = **VZDELANIE** 7\. Švec tento pojem chápe ako inštitucionalizované, riadené učenie (v škole aj mimo nej). Z hľadiska kvantity a kvality cudzej pomoci pri učení môže ísť o spontánne, neuvedomované učenie, sebariadené učenie a zvonku riadené učenie. = **VYUČOVANIE** 8\. Podľa Petláka ide o plánovité, cieľavedomé a zámerné pôsobenie učiteľa na žiaka, aby bol systematicky vzdelávaný a vychovávaný. = **VYUČOVACÍ PROCES** 9\. Prevažne kognitívna, individuálna sústava predstáv a pojmov, teórií a komplexných poznatkových štruktúr, ktoré si žiak osvojil vďaka školskému vzdelávaniu, vlastnému učeniu a iným vplyvom. = **VEDOMOSTI** 10\. Predstavuje nadobudnutú pohotovosť správne, čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonávať určitú činnosť na základe osvojených vedomostí.= **ZRUČNOSŤ A SPÔSOBILOSŤ** 11\. Vzťahuje sa na fyzické a manuálne činnosti. = **ZRUČNOSŤ** 12\. Vzťahuje sa na mentálne činnosti. = **SPÔSOBILOSŤ** 13\. Zautomatizované vykonávanie niektorých zložiek činnosti alebo celej činnosti, dosiahnuté viacnásobným opakovaním. = **NÁVYK** 14\. Každá taká skutočnosť, prostredie, situácia, proces, objektívne sa vyskytujúci v ľudskej spoločnosti, v ktorej prebiehajú edukačné (výchovné) procesy alebo sú vyvíjané, či uplatňované edukačné konštrukty. = **EDUKAČNÁ REALITA** 15\. Všetky teórie, modely, plány, scenáre, prognózy, zákony, predpisy a iné teoretické výtvory, ktoré nejakým spôsobom určujú alebo ovplyvňujú reálne edukačné výchovné procesy, napr. učebné plány pre rôzne typy škôl, didaktické testy, vyhlášky, štúdie, učebnice a pod. = **EDUKAČNÉ KONŠTRUKTY** 16\. Býva nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (napr. pamäťou). Sternberg tento pojem vysvetľuje ako schopnosť učiť sa a schopnosť prispôsobovať sa prostrediu. Za synonymá tohto pojmu môžeme považovať: súdnosť, chápavosť, či duševnú vyspelosť. = **INTELIGENCIA** 17\. V širšom slova zmysle ide o súbor vlôh ako predpokladov úspešného rozvíjania schopností alebo súhrn predpokladov človeka na produktivitu jeho činnosti. V užšom slova zmysle ide o súbor schopností umožňujúcich originálne/ nadpriemerné výkony alebo súbor mimoriadnych schopností potrebných k určitej činnosti. = **NADANIE** **PEDAGOGICKÉ DISCIPLÍNY** **Podľa Káčanyho:** 1\. základné 2\. hraničné 3\. aplikované **1) Základné pedagogické vedy (všeobecné)** -- tvoria disciplíny zaoberajúce sa výchovou v najširšom slova zmysle - **[Všeobecná pedagogika]** usiluje sa o systematizáciu a interpretáciu základných pedagogických javov a zákonitosti a vyvodenie všeobecne platných pedagogických noriem. Prináša závery pre všetky ostatne pedagogické disciplíny. - **[Pedagogická metodológia]** je veda o princípoch, stratégiách, procedúrach, nástrojoch a normách fungovania a rozvoja objektívneho poznávania a praktického pretvárania v oblasti výchovy -- školstva. - **[Teória výchovy]** sa zaoberá výchovným procesom jeho podstatou a pojednáva o jeho zákonitostiach. Charakterizuje jednotlivé zložky výchovy, ich ciele, obsah, metódy, úlohy, organizačne formy, prostriedky a zároveň ich objasňuje. - **[Teória vyučovania (didaktika)]** všeobecná teória skúma podstatu, zákonitosti a priebeh vyučovania, jeho cieľov, obsahu, metód, foriem, princípov a postavenie a význam učenia. - **[Dejiny pedagogiky]** skúmajú vznik a vývoj výchovno-vzdelávacích a najmä školských inštitúcii a názorov na výchovu a vzdelávanie, objasňujú zákonitosti vývoja výchovy ako dôležitého javu života spoločnosti, a to v rozličných historických etapách vývoja spoločnosti. - **[Komparatívna pedagogika]** je novšia pedagogická disciplína, ktorá skúma výchovno-vzdelávacie sústavy ako konkrétne modely výchovy a vzdelávania v určitej spoločnosti a vzájomne ich porovnáva v celku ako aj v jednotlivých čiastkových ukazovateľoch.\_ - **[Špeciálna pedagogika]** je vedná oblasť, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou edukácie deti, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopnosti, alebo psychosociálne narušenie, poruchy učenia a jedinci výnimočne nadaní a talentovaní. - **Teória riadenia a organizácie školstva** sa zaoberá otázkami plánovania, organizácie a kontroly činnosti inštitúcii tvoriacich vzdelávací systém. **2) Aplikované pedagogické vedy (špeciálne)** -- tvoria disciplíny, ktoré skúmajú aplikáciu teoretických poznatkov základných pedagogických disciplín v konkrétnych výchovných inštitúciách, alebo v jednotlivých odvetviach ľudskej činnosti. - **[Pedagogika rodinného života]** zaoberá sa otázkami výchovného pôsobenia v rodine a výchovnými vplyvmi rodinného prostredia. Zameriava sa na základne otázky cieľa, úloh obsahu, metód, foriem výchovy v rodine. - **[Predškolská pedagogika]** je veda o výchove deti v období pre začiatkom školskej dochádzky - **[Školská pedagogika]** , ktorá zahŕňa: elementárnu pedagogiku (1.stupeň ZŠ), pedagogiku 2. stupňa ZŠ, stredoškolskú pedagogiku, vysokoškolskú pedagogiku. - **[Pedagogika voľného času]** je aplikovaná pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá teoretickými, metodologickými a praktickými otázkami organizovaného a neorganizovaného voľného času. Objasňuje základne otázky a zákonitosti výchovného pôsobenia vo voľnom čase deti a mládeže. **3) Hraničné vedy pedagogiky** - analyzujú pedagogické javy a otázky, pri ktorých sa nedá presne vymedziť kde začína a konči oblasť skúmania tej ktorej vedy. Vznikli v dôsledku integrácie vedných odborov. - **[Pedagogická psychológia]** je veda o psychologických zákonitostiach výchovno-vzdelávacieho procesu v školských a iných výchovných zariadeniach. Skúma psychologické otázky výchovného pôsobenia, vyučovania, psychické mechanizmy utvárania a pretvárania ľudského správania. - **[Sociálna pedagogika]** ide o rozvoj a kultiváciu osobnosti dieťaťa a mladistvého, harmonizácia jeho vzťahov, eliminácia sociálnych rozporov medzi jednotlivcom a spoločnosťou a iné. - **[Filozofia výchovy]** sa zaoberá výchovou vo vzťahu k podstate človeka a spoločnosti, k gnozeológii. - **[Pedagogická antropológia]** ku ktorej patri: edukácia imigrantov, multikultúrna výchova, rozdiely vo vzdelávacích príležitostiach z hľadiska pohlavia a pod. - **[Školská hygiena]** poskytuje informácie o životnom a pracovnom prostredí žiaka so zreteľom na zdravotne vyhovujúce podmienky potrebne pre tvorivú činnosť a zdravie. - **[Ekonomika vzdelávania]** je novšou hraničnou disciplínou pedagogiky, ktorá skúma: problematiku financovania školstva a efektívnosti prostriedkov vynakladaných na vzdelávanie v rámci vzdelávacích systémov a škôl, vzťahy medzi vzdelaním ľudí a ich uplatnením na trhu prace. - **[Mediálna pedagogika]** skúma vplyv médií na výchovu a zmeny v osobnosti človeka. Ako samostatná veda je v súčasnosti chápaná **[andragogika]** -- ide o vedecké poznávanie reality výchovy a vzdelávania dospelých. **HODNOTY A NORMY V PROCESE VYCHOVÁVATEĽA** Filozofickou disciplínou, ktorej predmetom skúmania je problematika hodnôt a noriem je **axiológia** **Axiologizačný** **proces** sleduje ten cieľ, aby si vychovávateľ osvojil také hodnoty, podľa ktorých sa bude správať ako autonómna bytosť, ktoré budú tvoriť jeho hodnotový systém, ide o jeden z kľúčových momentov utvárania osobnosti Ak totiž rezignuje na túto funkciu, stáva sa len akýmsi dozorcom spontánneho formovania osobnosti vychovávaného Najväčší problém súčasnej škole je pravdepodobne v tom, že pri výchove k hodnotám sa proces prerušuje na úrovni informácie, maximálne transformácie hodnoty. V praxi to znamená, že vo väčšine prípadov žiak vie, že ktoré hodnoty čo znamenajú, avšak nedochádza k emocionálne mu prežívaniu a interiorizácii väčšiny hodnôt. tak to sa stáva, že súčasný žiak vie, že čo je to mravnosť, ale nie je mravný; vie, že čo je to zdravie, ale nežije zdravo. **ETAPY VÝCHOVNÉHO PROCESU** Výchovný proces chápeme ako cieľavedomou a viac dimenzionálnu účinnosť, ktorá prebieha medzi edukantom a edukátorom **[Na priebeh a celkový efekt výchovného systému majú najväčší vplyv výchovné faktory:]** - Dieťa ako faktor výchovy - Vychovávateľ ako faktor výchovy - Tip výchovnej situácie ako faktor výchovy - Situačný kontext ako faktor výchovy **1.hladisko výchovného procesu** - Prvou fázou výchovy je obdobie impulzívne aktivity vychovávané ho. Vo veku od narodenia do cca dvoch až 3 rokov je dieťa riadené dominantné svojimi vnútornými silami, pudmi ,inštinktmi, kde Hnacou silou poznávanie sveta je zvedavosť - Po osvojení si a rozvoj komunikačných schopnosti sa dieťa dostáva do obdobia heteronómnej regulácie. V tejto fáze ide vonkajšie riadenie -- vonkajšiu pomoc edukátora - Poslednou fázou a zároveň aj cieľom výchovy je dosiahnutie stavu autoregulácia, kde sa vychovávaní jednotlivec dokáže sám riadiť **2.hladisko obsahu** - Organizačno -- realizačné komponenty (poznatky,vedomosti,zručnosti...) - Regulačné komponenty -- regulatívy (motívy,postoje..) **3.hladisko edukátora** - Edukátor musí výchovný proces naprojektovať. K tomu je nevyhnutné aby spoznal osobitosti a špecifiká edukantov. Na základe poznania týchto špecifík má možnosť vytvorenia plánu -- stratégie výchovy - V druhej fáze sa naprojektované zámery realizujú, preto túto fázu môžeme nazvať ako realizačnú - fáza je zhodnotiť a vyhodnotiť -- je to fáza hodnotenia analýzy **4.hladisko edukátora i edukanta** - Pri vzájomnej spolupráci medzi pedagógom a žiakom môžeme použiť priame alebo nepriame pôsobenie - **[Priame pôsobenie]** -- v prvej etape pedagóg vymedzuje požiadavky a vytyčuje ciel činnosti. K funkčnosti požiadaviek je potrebné, aby už je asi pochopili. Preto sa požiadavka musí dôkladne vysvetliť, mala by byť jasná, konkrétna a veku primeraná. V druhej etape pedagóg učí žiakov plniť úlohy a ovplyvňuje ich činnosť v konkrétnej pedagogickej situácii. V 3. etape sa zdôvodňujú a vysvetľujú požiadavky, pravidlá a normy. V 4. etape si žiak pod vedením pedagóga vytvára vlastný postoj k požiadavkám - **Nepriame pôsobenie** -- prvou fázou je fáza Situačná, keď v konkrétnych situáciách sa vo vychovávanom vytvárajú situačné motívy, reakcie a postoje. V druhej fáze (fixačná) opakovaným situácii dochádza k upevňovaniu postojov a ustálených reakcií na podobné situácie. 3. fáza vedieť jaká k pochopeniu významnosti novej formy správania. Na základe tohto pochopenia je schopný v budúcnosti použiť požiadavku aj v iných situáciách ako v tej, v ktorej bola pôvodne formulovaná. **[K dosiahnutiu Štádia seba výchovy je z aspektu vychovávané ho jednotlivca potrebné naplniť podmienky seba výchovy:]** vnútorne podmienky a vonkajšie podmienky **PRINCÍPY A ZÁSADY VÝCHOVY A VYCHOVÁVANIA** Z uvedenej charakteristiky noriem implicitne vyplýva, že princípy a zásady by sme vo výchove nemali chápať ako normy. Princípy a zásady totiž nie sú povinné a za istých okolnosti sa ciele výchovy dajú dosiahnuť aj bez nich, avšak s oveľa nižšiu efektivitou výchovnej práce Preto princípy a zásady sú normatívnou vedomosťou, ktorá neposkytuje priame návody, ale je predpokladom pre efektívnu realizáciu edukačného procesu. Vyjadrujú požiadavky a smernice na ciele, metódy a organizáciu edukačného procesu. **DELENIE VÝCHOVNÝCH PRINCÍPOV PODĽA M. PRADKU:** **[1. princípy vyplývajúce zo spoločenskej podmienenosti výchovy]** - Princíp demokratickej výchovy - Princíp spojenia výchovy so životom vychovávaného jednotlivca - Princíp výchovy osobnosti v aktívnej činnosti - Princíp výchovy osobnosti vo výchovnej skupine **[2. princípy vyplývajúce z fyziologico-psychologickej podmienenosti výchovy]** - princíp veku primeranosti a individuálnych špecifík vychovávaného - Princíp pôsobenie na všetky stránky osobnosti - Princíp aktivity a samostatnosti **[3. princípy vyplývajúce z chápania výchovy ako javu riadenie a informovania]** - Princíp cieľavedomosti - Spojenia Pedagogického usmerňovania s rozvojom samostatnosti vychovávaného - Princíp jednoty výchovných požiadaviek a dôslednosti výchovy **[4. princípy vzťahujúce sa k výchove ako javu -- princípy Didaktické]** **[5. Špecifické princípy, ktoré autor spája s jednotlivými oblasťami výchovy]** **VŠEOBECNÉ PEDAGOGICKÉ PRINCÍPY** - Princíp cieľavedomosti - Princíp aktivity vychovávaného - Princíp individuálneho prístupu z hľadiska veku, typu osobnosti a sociálneho prostredia vychovávaného - Princíp spojenia teórie a praxe **Špecifické princípy -- zásady, ktoré vyplývajú z dichotómie vzdelávania a vychovávania** **[1.špecifické zásady pre prenos vzdelávania]** - Zásada uvedomelosti aktivity - Zásada názornosti - Zásada primeranosti - Zásada trvácnosti - Zásada symetrickosti **[2.špecifické zásady pre prenos vychovávania]** - Zásada konkrétnosti požiadaviek vychovávateľa - Zásada nadväznosti výchovnej požiadavky na skúsenosť vychovávaného - Zásada vytvorenia emocionálneho zážitku v určitej pedagogickej situácii - Zásada posilnenia výchovného vplyvu osobnosťou vychovávateľa - Zásady realizácie výchovného pôsobenia v sociálnej skupine - Zásada úcty osobnosti vychovávaného a ďalší rozvoj jeho kladných čŕt a vlastností - Zásada názorného pluralizmu **METÓDY A FORMY VÝCHOVY** - Metódy sú v pedagogike považované za jednu z najdôležitejších kategórií, ktorá nám objasňuje ako vychovávať - Akým spôsobom viesť dieťa, mladého človeka k tomu, aby sme uňho sformovali určité vedomosti, zručnosti, návyky, estetický vkus, vytvorili pozitívny vzťah k sebe, k ostatným, k svetu a pod. - Vyučovacie metódy sú inštrumentom k dosiahnutiu cieľov vyučovacieho procesu, metódy vychovávania sledujú napĺňanie cieľov vychovávania **[Vyučovacie metódy sa v súčasnosti najčastejšie delia podľa nasledovných kritérií:]** - Logického aspektu - Zdroja informácií - Etáp vyučovacieho procesu (motivačné, expozičné, fixačné, diagnostické a klasifikačné **KEMSAK** -- jednotlivé stratégie boli sformulované podľa psychických funkcií, kde začiatočné písmeno každej funkcie určuje jedno z písmen KEMSAK. **[Metódy zaradené do tohto systému sú zamerané na dosiahnutie cieľov jednotlivých stratégií:]** - Metódy kognitivizácie - Metódy emocionalizácie - Metódy motivácie - Metódy socializácie - Metódy axiologizácie - Metódy kreativizácie **Podľa Slezákovej** sa výchova realizuje v škole, mimo školy i vo voľnom čase vychovávaného. V škole je výchova súčasťou vyučovacieho procesu, ktorý sa realizuje prostredníctvom vyučovacej hodiny ako základnej organizačnej formy K ďalším vyučovacím formám, ktoré majú i výchovný charakter patria vychádzky, exkurzie a pod. K osobitným mimoškolským formám patria výchovné činnosti, ktoré predpokladajú organizáciu a realizáciu konkrétnej činnosti vychovávaných **Hra** je považovaná za dobrovoľnú aktivitu jednotlivca, pri ktorej nie je dôležitý výsledok, ale samotný priebeh. Hra má predovšetkým emocionálny charakter a uspokojuje prirodzenú potrebu dieťaťa poznávať. Rôzne hry pôsobia na rozvoj rôznych stránok osobnosti vychovávaného. **Učebné a pracovné činnosti** predpokladajú cieľ (čo sa chcem dozvedieť, čo chcem urobiť), potom dieťa musí poznať postup na dosiahnutie pracovnej alebo učebnej činnosti, vybrať si vhodné prostriedky na realizáciu cieľa **KONKRETIZÁCIA CIEĽOV DO OBSAHU A ÚLOH VÝCHOVY** - V širšom slova zmysle obsah výchovy môžeme chápať ako pedagogickú transformáciu spoločenských a kultúrnych hodnôt - Jednoduchšie povedané, obsahom edukácie je kultúra - V ostatnom období sa preto fenoménom stáva požiadavka celoživotného vzdelávania, v ktorom vysokoškolské štúdium figuruje ako veľmi významný inštrument k osvojeniu si a rozvoja tých kompetencií a spôsobilostí, ktorými sa jednotlivec stáva schopným samostatne si stavať ciele, vedieť kriticky hodnotiť, spoznávať vlastné kvality aj nedostatky **Podľa Zelinu** obsah vzdelávania tvorí didaktickú dimenziu a je usporiadaný vo vyučovacích predmetoch **Konkrétnymi vzdelávacími oblasťami sú napr.:** jazyk a komunikácia, príroda a spoločnosť, človek a hodnoty, matematika a práca s informáciami\... **V SÚČASNOSTI TEÓRII VYCHOVÁVANIA SA OBSAH VÝCHOVY KONKRETIZUJE DO:** 1\. Mravnej výchovy 2. Prosociálnej výchovy 3. Estetickej výchovy 4. Environmentálnej výchovy