Protopsychológovia - History of Psychology PDF

Protopsychológovia Tretí návrat Situácia po Aristotelovi – rozpracúvanie teórií starovekých Grékov, komentovanie, hľadanie nedostatkov, hľadanie ciest k zlúčeniu s kresťanstvom (sv. Augustín a Platón, Plotinos; sv. Tomáš Akvinský a Aristoteles) 17. stor. – ďalší rozkvet filozofie, rozvoj zá...

Protopsychológovia Tretí návrat Situácia po Aristotelovi – rozpracúvanie teórií starovekých Grékov, komentovanie, hľadanie nedostatkov, hľadanie ciest k zlúčeniu s kresťanstvom (sv. Augustín a Platón, Plotinos; sv. Tomáš Akvinský a Aristoteles) 17. stor. – ďalší rozkvet filozofie, rozvoj záujmu aj o psychologické témy Podmienky: Rozvoj mestského života Reformácia – uvoľnenie náboženského tradicionalizmu Prechod od teologického puntičkárstva k zhromažďovaniu faktických informácií o svete Renesančný humanizmus – oživenie platónskych tradícií, podceňovanie vedy Odpor náboženstva „Neviditeľné akadémie“, Rozvoj vedy, psychológia zaostávala Racionalisti – René Descartes Veľa rôznych filozofií – čo s tým?... Začal skúmať svet sám, prísne matematicko- logicky -> Racionalistická filozofia pochyboval o pocitoch, úvahách, myšlienkach Pochybujem teda myslím  Myslím teda som. predmety hmotného sveta sú reálne dualizmus tela a duše mechanicko-hydraulická teória na vysvetlenie ľudského správania (mozgomiešny mok/životná energia (porov. pneuma) prúdi dutými nervami a spôsobuje pohyb svalov) duševné aktivity – funkcie duše; abstraktné pojmy – vrodené a rozvinuté skúsenosťou Pamäť – zážitky zanechávajú priehlbinky v mozgu (ako ihla a plátno) duša – nehmotná, interaguje s telom cez epifýzu – racionálna, ostatné procesy prislúchajú telu Racionalisti Karteziáni Snaha vysvetliť interakciu medzi nehmotnou dušou a hmotným telom Arnold Geulinex – zladenie dvoch „hodinových strojčekov“ - Bohom Spinoza Stotožnenie Boha s prírodou (monizmus, panteizmus) Ovplyvnený Descartesom – logický, deduktívny výklad sveta Neúprosný determinizmus (predpoklady pre modernú vedeckú psychológiu) Emócie – 3 základné => 48 kombinácií (logické odvodenie, bez zohľadnenia reálneho vývinu, spoločenských vplyvov...) Malý priamy vplyv na psychológiu Empirici - Hobbes Empirická epistemiológia Materializmus (navštívil Galilea - > za všetkým je pohyb -> duševné procesy ako pohyb atómov – hoci nevysvetľoval ako, analógie fyzického pohybu...) Žiadne vrodené idey vnem -> jednoduchá myšlienka -> zložitá myšlienka zmyslové dojmy -> predstavy, spomienky, všeobecné poznanie prvý Asocianista (-> neskôr asocianistická psychológia -> neskôr behaviorizmus) sled myšlienok – neriadený vs. regulovaný spojitosť myšlienok – výsledok spoločného výskytu Empirici - Hobbes Hobbesov príklad vysvetlenia myslenia na základe asociácií: Čo by mohlo byť v rozhovore o občianskej vojne divnejšie než, ako niekto učinil, pýtať sa aká bola hodnota rímskeho denáru? Pre mňa bola súvislosť zrejmá – myšlienka vojny uviedla myšlienku vydania kráľa jeho nepriateľom; táto myšlienka vyvolala predstavu vydania Krista; táto predstava zasa myšlienku 30 denárov, ktoré boli cenou za danú zradu; z toho vyplynula spomínaná otázka – v jednom okamihu, pretože myslenie je rýchle. Empirici - Locke „Skúmanie ľudského rozumu“ Myseľ ako Tabuľa rasa, kritika vrodených ideí Napr. Descartes – predstava Boha musí byť vrodená, nestretli sme sa s ním priamo Locke – ako môže byť vrodená, keď ju niektorí ľudia nemajú? -> je odvodená z vnímania známok mimoriadnej múdrosti a sily vo svete... Zdroje ideí -> pocity, reflexie (operácie) Abstraktné idey ako „bielosť“ odvodzujeme z vlastností, spoločných rôznym veciam, pričom abstrahujeme od rozdielov Zmyslové orgány – vnemy = jednoduché idei  reflexné idei – vzájomné pôsobenie jednoduchých a zložitých ideí  všetky ostatné idei Experiment s teplou vodou Primárne (tvar, veľkosť...) a sekundárne kvality (farba, vôňa...) Je zmyslové poznanie spoľahlivé? – Boh by nás neoklamal Empirici - Berkeley Inšpirovaný Lockeom – úvaha: Človek je od narodenia slepý a odrazu získa zrak. Dokázal by rozoznať kocku od gule? Doviedol empirizmus do extrémnych dôsledkov – nepoznáme nič okrem vnemov Realistická psychológia (vnímanie), radikálna filozofia Byť znamená byť vnímaný Boh – univerzálny vnímateľ -> garancia existencie Empirici - Hume Opieral a o introspekciu – pozorovanie vlastnej mysle Povaha duše – nezrozumiteľná otázka Celá myseľ sa skladá z vnemov: „Keď najintímnejšie vstúpim do toho, čo nazývam svojim ja, vždy narazím na nejaký konkrétny vnem – tepla či zimy, svetla či tmy, lásky či tmy....“ Rozlíšenie dojmov a ideí... Vo vysvetlení toho ako sa z jednoduchých prvkov skladajú zložitejšie myšlienky zašiel ďalej než Locke: K spájaniu dochádza asociáciami – podobnosť, blízkosť a príčinnosť Empirici - Hume Spočiatku chcel aplikovať vedecké princípy na skúmanie zákonitostí mysle – neskôr svojou filozofiou podkopal samotné základy vedy  Nemôžeme priamo zažiť kauzalitu – nemôžeme vedieť čo to je a či vôbec existuje; uvažovanie o kauzalite vychádza zo zvyku, že určité veci sú za istých okolností spojené v čase V kauzalitu a reálnosť vonkajšieho sveta predsa veríme – podľa Huma nie preto, lebo by boli presvedčivé, ale preto, že je ťažké žiť v skepse Problémy asocianistickej filozofie Kauzalita Vyššie duševné procesy (vedomie, reč, niektoré aspekty vnímania – Geštalt psychológia) Abstraktné pojmy (bezrozmernosť geometrického bodu) Opomínanie fyziológie Nemecký nativizmus - Leibniz Teória monád (nekonečne malé, duchovné, aktívne zložky substancie) – hmota je spôsob akým monády vnímajú svoje vzájomné usporiadanie Rôzne úrovne vedomia – monády nemajú individuálne vedomie...zoskupovaním ich drobných vnemov ale vznikajú duševné funkcie rôznej komplexnosti – živočíchy vnímajú ale nemajú sebauvedomenie, ľudia áno... Apercepcia – vrodenými spôsobmi alebo presvedčeniami umožňuje uvedomiť si drobné, nevedomé vnemy (nie sú to vrodené pojmy, ale spôsoby ako porozumieť skúsenostiam – neskôr Kant) Koncept predzjednanej harmónie Nemecký nativizmus – Kant a veľká syntéza Zrejme najväčší z moderných filozofov V mladosti ovplyvnený Leibnizom, neskôr Humom („precitnutie z dogmatických driemot“) Na jednej strane - kauzalita nie je odvoditeľná z vnímania (Hume) Na druhej strane - myseľ disponuje apriori kategóriami (napr. príčina a následok) -> usporadúva chaos zážitkov a premieňa ich na spoľahlivé poznanie Zmyslové informácie vieme usporiadať na základe transcendentných princípov – kategórií (veci vnímame ako umiestnené v čase a priestore) Nemôžeme poznať „vec o sebe“ Skepsa ohľadom možnosti existencie vedeckej psychológie - myseľ sa ako séria procesov odohráva v čase, no nezaberá priestor => dá sa myseľ „merať“?