Všeobecná psychológia - Poznámky

**[DEFINÍCIA PSYCHOLÓGIE]** Psyché (duša) & logos (slovo) \- Zaoberá sa psychickými procesmi človeka a vyšších zvierat (činnosť CNS) \- Zaoberá sa správaním človeka a vyšších zvierat (behaviorizmus) \- Je to veda o prežívaní a správaní \- Psychický -- duševný, psychologický -- poznávajúci psych...

**[DEFINÍCIA PSYCHOLÓGIE]** Psyché (duša) & logos (slovo) \- Zaoberá sa psychickými procesmi človeka a vyšších zvierat (činnosť CNS) \- Zaoberá sa správaním človeka a vyšších zvierat (behaviorizmus) \- Je to veda o prežívaní a správaní \- Psychický -- duševný, psychologický -- poznávajúci psychické javy \- Psychológia je veda, ktorá študuje ľudské správanie, mentálne procesy, telesné dianie vrátane ich vzájomných vzťahov a interakcií **[CIELE PSYCHOLÓGIE]** 1\. Popisuje prejavy správania a duševného diania 2\. Vysvetľuje aký je význam získaných údajov (prečo) 3\. Predvída správanie a prežívanie 4\. Využíva získané poznatky k zvyšovaniu ľudskej spokojnosti a zdravia -Psychológia ako veda je datovaná od 1879 W. Wundt založil prvé psychologické laboratórium **[PSYCHOLÓGIA V SYSTÉME VIED]** \- Psychológia sa radí medzi spoločenské vedy, ale niektoré predmety čerpá z prírodnej vedy **[ROZDELENIE PSYCHOLOGICKÝCH VIED]** **Základné/Teoretické:** \- Všeobecná \- Vývinová \- Sociálna \- Psychológia osobnosti \- Biologická \- Psychopatológia \- Kognitívna psychológia **Aplikované** \- Klinická \- Pedagogická \- Pracovná \- Poradenská \- Forenzná \- Vojenská \- Neuropsychológia **[PREDMET VŚEOBECNEJ PSYCHOLÓGIE]** \- Predmetom sú univerzálne psychické zákonitosti \- Zaoberá sa najvšeobecnejšími a najzákladnejšími zákonitosťami **[POJMY]** Stimulácia -- podnecovanie, vnútorné a vonkajšie podnety Organizmus -- biologické činitele, CNS Prežívanie -- je to vnútorný svet človeka, pociťovaný stav Správanie -- vonkajšia aktivita, interakcia s okolitým prostredím, reakcie prejavujúce sa navonok Stimulácia ovplyvní prežívanie a to ovplyvní správanie **[DUŠEVNÉ JAVY]** Psychické procesy umožňujú poznávať vnútorný i vonkajší svet (počúvanie, vnímanie, myslenie, učenie) Psychické stavy je duševné rozpoloženie (dlhodobejšie), ktoré ovplyvňuje duševnú činnosť (emócia, aktivácia) Psychické vlastnosti sú dlhodobé (charakterové vlastnosti) **[KLASIFIKÁCIA DUŚEVNÝCH JAVOV]** Percepcia \-\-- vnútorná psychická aktivita \-\-- správanie Najviac poznatkov máme o percepcií a správaní a menej o vnútornej psychickej aktivite **[SÚVISLOSTI ĹUDSKEJ PSYCHIKY]** 1\. Biologické ako činnosť CNS, VNS, HS, mechanizmus látkovej výmeny 2\. Sociálne ako komunikácia, vzťahy 3\. Duchovné vlastnosti **[FUNKCIE ĹUDSKEJ PSYCHIKY]** 1\. Poznávacia funkcia (poznávame prostredie, samých seba) 2\. Regulačná funkcia (vieme si vybrať najlepšie správanie, korigujeme svoje správanie) 3\. Integračná funkcia (integrácia viacerých aspektov našeho tela aj duševnej stránky) **[POZNÁVANIE PSYCH. JAVOV]** **Priame** \- Introspekcia je založená na sebapozorovaní vlastného duševného života \- Ako dôkaz nedostatočné a subjektívne **Nepriame** Je sprostredkované ( vnútorné obsahy sa prezentujú navonok slovami, symbolmi..) Možnosť merať aktuálne prejavy -- kvantifikácia -- vedecké spracovanie Založené na analógii (predpoklad, že u druhých to funguje tak ako u mňa) Pozorovanie -- základná metóda psycho. Ide o úmyselné zámerné vnímanie správania, rozoznávame introspekciou (pozorovanie seba) alebo extrospekciou (pozorovanie druhých) Experiment - jeho prednosťami je kontrola, možnosť manipulácie a opakovania Exploratívne metódy -- napr. anamnéza, rozhovor, dotazníky, testy\... Rozdiel medzi experimentom a explorat. Je, že experiment je dôveryhodnejší a presnejší, lebo pri exploratívnych metódach sa dá manipulovať Analýza výsledkov činností **[Vzťah myseľ- mozog]** - duševné javy - vedomie - myseľ - duša - mentálne fenomény majú 4 vlastnosti, kt. celkom nezapadajú do „vedeckého" chápania sveta -  1. samotná existenicia vedomia -  2. intencionalita -- schopnosť plánovať a správať sa s istým zámerom -- vymyká sa predstave o kauzálnej determinácii javov -  3. subjektivita (vidíme len sami do svojho vnútra) -  4. mentálna kauzácia -- mentálne fenomény pôsobia na materiálne veci -- na mozog, CNS Myseľ Mozog 1\. **nie áno** (všetku psychiku dokážeme pochopiť vysvetlením všetkých biologických javov) 2\. **áno**(jediné o čom sa viem **nie** presvedčiť) 3\. **áno áno -- ale nie je medzi nimi žiaden vzťah** 4\. **áno áno** 5\. **áno** **áno** 6\. **áno** \-\--\> **áno** \- základné fil. koncepcie monizmus -- pripúšťajú len jednu zložku materializmus -- iba mozog = 1 idealizmus -- iba myself (existuje ib moje aktulne prezivanie) napr. Solipsizmus = 2 dualizmus silný dualizmus -- (Descartes) nie je žiadny vzťah medzi oboma zložkami = 3 slabý dualizmus- zložky majú vzťah epifenomenalizmus -- psychické javy sú vedľajším produktom činnosti mozgu = 4 emergentizms -- obe zložky sa navzájom ovplyvňujú = 6 - vedomie : - schopnosť upriamiť naše mentálne procesy na naše akcie, plány a motívy + vedieť, čo v prostredí stimuluje zmyslové orgány - psychické javy je širší pojem a isté male percento je vedomie - subjektívny zážitok, kt. umožňuje prežívať naše duš. dianie - pomocou neho sa dozvedáme o vlastnej duševnej aktivite - komplexnosť obsahu vedomia - obsahom nie je len jeden prvok ale celý rad obsahov(periférne, sférické obsahy), kt. súvisia so základným obsahom - rôznorodosť obsahu vedomia -- okrem prvkov kt. obsahovo súvisia, sú vo vedomí aj rvky, ktoré nesúvisia s hlavným prvkom, ale môžu sa stať hlavným obsahom vedomia  - dynamika vedomia -- vedomie je spojitý prúd psychických zážitkov ( kontinuita) -  obsah sa stále mení -  zmeny obsahov prebiehajú skokovite -  rýchlosť zmeny je daná rýchlosťou myslenia, resp. rýchlosťou celkovej psychickej aktivity - stupne vedomia -  1. primárne vedomie -- vacsina zivocisnych druhov - uvedomenie si toho, čo momentálne stimuluje zmyslové org. - u človeka prítomné len v patologických stavoch - nezahŕňa minulé ani budúce - nezahŕňa model subjektu -  2. centrálne vedomie - vedomie seba (odčlenenie od prostredia) - nezahŕňa minulosť a budúcnosť (autobiografické detaily) - neznamená, že nemajú pamäť - za istých závažných zranení sem môže dospieť aj človek - iba niektoré vyššie druhy šimpanzov -  3. vedomie vyššieho stupňa - vedomie subjektu a takisto uvedomenie si minlého a budúceho - vývoj psychologického skúmania vedomia -  začiatok 20. st. -- Pavlov, Watson\... - vedomie je nevedecké, nedá sa merať -  60-te roky -- humanistická a kognitívna psychológia - obrat v chápaní -- záujem na vedomie, prežívanie prítomnosti -  koniec 20.st. -- záujem o problematiku vedomia, integrácia všetkého, záujem sa venuje komplexne psychike (kognitívna psychológia) - definície -  **bdelosť, vigilancia (alertness)**= byť pri vedomí; stav pripravenosti a pohotovosti org. k reagovaniu na vonkajšie podnety - úreoveň vigilancie= **jasnosť, lucidita vedomia** - ** protipól vedomia** = bezvedomie, narkóza, spánok(pokiaľ nenastúpi sen) - ** somnolencia(stála ospalosť, nízka úroveň vedomia), sopor(neprirodzene hlboký spánok, ťažko tohto človeka prebudíme)-** dve kvalitatívne poruchy vedomia, kt. sa prejavujú podstatným znížením lucidity - ** kóma --** stav hlbokého bevedomia, kt. vzniká pri narušení RAS(retikulárno-aktivačného systému); mizne prirodzený cyklus bdenie- spánok -- človek je schopný sa prebrať ak sa obnoví RAS - ** vegetatívny stav-** RAS je plne funkčný, ale je vážne poškodená mozgová kôra -- mozog nie je schopný nič spracovať a psychika nie je schopná si uvedomovať - pacienti môžu bdieť, ale si nič neuvedomujú - malá šanca na uzdravenie - ** uvedomovanie si (awareness)-** vedmie toho, že som privedomí( teda nie len pociťujem a prežívam, ale prežívané sledujem a hovorím o tom druhým - ** vedomie= zámerná pozornosť ?** - NIE! pretože mnohé podnety, emócie, pohnútky registrujeme aj bez účasti pozornosti - pozornosť je mentála funkcia v službách vedomia -- nie je možné stotožniť pozornosť s vedomím - biologická účelnosť vedomia -  uľahčuje prispôsobenie okolitému svetu - návyk vs. vedomé rozhodnutie -  umožňuje používať logiku a stanonovať racionálne ciele -  vedomie vstupuje do hry vtedy, ak sa stretneme s novým problémom, kt. vyžaduje originálne spôsoby adaptácie - funkcie vedomia: -  sledovanie(monitoring) samého seba a okolia -  ovládanie(controling)- plánovanie činnosti (obed, životná profesná dráha\...) -  vedomie je **nositeľ identity-** vďaka tomu, že si vieme uvedomovať máme pocit jedinečnosti seba samých -  disponuje **rečovými prostriedkami** - zmenené stavy vedomia -  patologické ( napr. delirárne stavy) -  nepatologické ( napr. relaxácia, spánok, meditácia, hypnóza, droga) - neurologické výskumy vedomia **[Neurologické výskumy vedomia]** - **problémy vedomia (Chalmers):** -  ľahké problémy (schopnosť diskriminovať, kategorizovať a reagovaž na podnety prostredia, integrácie informácií, usmerňovania pozornosti, kontroly správania sa, a pod.) -- dajú sa relatívne ľahko skúmať - nemeriame však priamo vedomie, ale len niektoré jeho prejavy -  ťažký problém vedomia -- tvorený problémom subjektívnyh zážitkov (tzv.*fenomenálne stavy* alebo *qualia*) - **neurofyziologické predpoklady vedomia** -  talamo-kortikálne okruhy -- prepojenie talamu so všetkými oblasťami kôry -  synchrónne gama oscilácie (30-80 Hz) -- konkrétne mozgové oblasti oscilujú na týchto frekvenciách -  amodálne reprezentácie -- amodálne oblasti mozgovej kôry -- niekde v týchto oblastiach vzniká prvotný vnem - ??? -- pravdepodobne v budúcnosti viac - špecializácia hemisfér -  komisurotómia = preťatie korpus callosum(prepojenie hemisfér) -- pacient s oddelenými hemisférami - pravú ruku ovláda ľavá hemisféra, ľavú ruku ovláda pravá hemisféra - centrum pre reč sa u väčšiny pravákov v ľavej hemisfére - u ľavákov je tiež v pravej hemisfére -- musia mať silnejšie spoje medzi hemisférami - ak človek trpel veľmi silnými epileptickými záchvatmi, zistilo sa, že keď sa pretne corpus callosum záchvaty sa zmiernia alebo až úplne zmiznú - za istých okolností sa chovajú zvláštne -- pravá hemisféra si „robila, čo chce", vedeli ovládať len ľavú hemisféru -- napr. pravou rukou si obliekal košeľu (vedome) a ľavá ruka si obliekala naspäť pyžamo - zistila sa ňou úloha spojení v mozgu - uvedomenie súvisí s možnosťou verbálne popísať údaje, kt mozog spracováva - uvedomovanie závisí na možnosti rečových centier v ĽH dostávať informácie -  symptóm odcudzenej ruky (alien hand), intermanuálny konflikt - **teórie vedomia** - ** Miachel Gazzaniga** -- ľavá hemisféra interpretuje podvedomé aktivity a „behaviorálne vvýstupy" pravej hemisféry -  **Francis Crick** -- koordinácia aktivit v rôznych oblastiach mozgu -- problém väzby (binding problem) -- ako môže vzniknúť vnem celistvého predmetu - súčastná oscilácia, paralelné vysielanie nervových impulzov (gama osciláca cca 30- 80 Hz) - pre časovej peri=ode dlhšej ako 500 ms sa vytvára pocit celostného vnemu - tzv. „uvediómovanie si" je cca 500 ms oneskorené - súhrn psychických obshov a procesov, ktoré prebiehajú mimo vedomia, ale napriek tomu môžu ovplyvňovať prežívanie a správanie - obsahy vedomia sú výsledkom [dynamickej interakcie] medzi nevedomými a vedomými procesmi - uvedomujeme si predovšetkým psychické obsahy - preces, kt. viedli k vzimu obsahov sú nevedomé -  napr. vnímanie predmetov v percepčnom poli -- ktorý je vzdialenejší - existuje slobodná vôľa ?? -  posthypnotická sugescia (napr. zatvorenie okna po hypnóze) -  vedomie iba interpretuje a racionálne zdôvodňuje správanie, kt. je určované nervovými procesmi, nevedomými popudmi alebo onkajšími vplyvmi (=vládny hovorca) -  Benjamin Libet. otázka iniciácie vôľových pohybov: tzv. pohotovostné potenciály snímané z frontálnych oblastí mozgu, začínajú skôr ako si uvedomujeme rozhodnutie iniciovať pohyb -- tento rozdiel činí minimálne 300ms až 1 s -  subjektívne rozhodnutie sa oproti mozgovej aktivite oneskoruje -  iniciácia správania i uvedomovania začína nevedome - postoj psychológov k nevedomiu -  Freud -- nevedomie --sklad, smetisko, odpadkový kôš primitívnych pudových zážitkov -  Jung- pozitívny tvorivý princíp, kt. je zdrojom inšpirácie a tvorivej sily - predvedomá úroveň vedomia -- Sternberg, Atkinsonová -  na predvedomej úrovni prebieha zaznamenávanie a vyhodnocoanie podnetov, z ktorých si nakoniec uvedomíme len malú časť -  inf. z predvedomej úrovne môžu kedykoľvek vstúpiť do vedomia, ale momentálne v ňom nie sú -  pravdepodobne sa tu nachádza dlhodobá pamäť - Lurijov model sekvenčnej činnosti mozgu -- -  A. Informácia prichádza do primitívnych senzorických oblastí, tu je spracovaná a odoslaná ďalej do sekundárnych a terciálnych senzorických oblastí(=asociačné oblasti) na ďalšie percepčné a symbolické spracovanie -  B. Z asociačných oblastí sa dostáva do frontálnych lalokov, ktoré zabezpečujú uvažovanie, plánovanie a riadia motoriké pohyby vyššieho rádu. Špecifické motorické pohyby organizuje sekundárna motorická kôra, kt. odosiela príkazy do primárnej motorickej oblasti, kt. zabezpečuje konkrétne prevedenie pohybu jednotlivých svalových skupín **[SENZORICKÉ PROCESY (VNÍMANIE)]** - **kognitívne procesy** -- vnímanie, učenie, pamäť, predstavivosť, myslenie - pociťovanie a vnímanie -- - **W.Wundt** -- *pocit* -- ďalej nedeliteľná jednotka skúsenosti, kt. charakterizuje určitá kvalita a intenzita (hlasitý tón určitej výšky) -  *vnemy* -- vznikajú na základe kombinácií jednotlivých pocitov -  súčasná psychológia -- **vnemy sú kompexné psychické fenomény, ktoré nemožno považovať za sumu jednotlivých pocitov !** - pridávajú sa sem rôzne pamäťové komponenty - pocit sa používa len k označeniu jednoduchých vonkajších podnetov (zelená farba) - pociťovanie = proces získavania surových informácií z vonkajšieho i vnútorného sveta a ich transformovanie z podoby nervových impulzov, ktoré mozog ďalej spracováva - percepcia = zahŕňa pociťovanie a vnímanie -- organizácia a interpretácia senzorických informácií, ktorá nám umožňuje [pochopiť ich význam ] - senzorické vstupy - citlivosť (senzitivita) -- voči zmenám prostredia - senzorická adaptácia zmyslových orgánov -- pri dlhotrvajúcich podnetoch - má určité hranice -- hranice cenzorických vstupov = **podnetové prahy** (psychofyzika) - ** dolný podnetový prah (absolútny prah) =** najmenšia intenzita podnetu, kt. vedie k vzniku zmyslového pocitu -  **horný podnetový prah =** najvyššia intenzita podnetu, na ktorú analyzátor reaguje špecificky, t.j. vznikom príslušnej kvality - prahy nie sú ostrá hranica, ale určité pásmo - abolútny prah je relatívny pojem -- úroveň intenzity podnetu, kt. jedinec zaregistruje v 50% prezentácií - preukázal sa vplyv : motivácie, očakávania (napr. odmeny), vlastností jedinca - dolný prah je prekvapivo nízky -- zrak : plameň sviečky na 50 km -  sluch: tikot hodiniek na 6 m - **rozdielový prah :** minimálny rozdiel medzi 2 podnetmi rôznej intenzity, ktorý zaregistrujeme ako zmenu stupňa senzorickej kvality; čím menší, tým lepšie vieme rozoznať malé odchýlky - **=zmena vlastnosti, kt.** subjekt zaregistruje v 50% pokusov -  je možné ho pomocou tréningu zlepšovať -  rozdielový prah sa mení v závislosti na veľkosti „štandardného" podnetu -  vzťah medzi rastom intenzity štandardného podentu a zvyšovaním rozdielového prahu je stabilný :  - čím je hodnota **k **nižšia, tým je senzorický orgán citlivejší zmenám intenzity podnetov - Weber -- Fechnerov zákon - intenzita **pocitu** je priamo úmerná logaritmu intenzity **podnetu** - ak vzrastá intentzita podnetu geometrickou radou (ruhými mocninami), tak intenzita pocitu narastá aritmeticky - Weber-Fechnerov zákon neplatí pre všetky druhy - Stevens: meranie senzorickej skúsenosti **metódou priameho odhadu (štandardný podnet s hodnotou 100 a následné stanovenie odhadu ťažšieho alebo ľahšieho podnetu, napr. 100)** - 3 typy psychofyzických funkcií, kt. platia pre rôzne druhy podnetov: - kopresívna (jasnosť, Weber-Fechner) - lineárna (odhad dĺžky podnetov) - expanzívna (pociťovanie bolesti- naopak ako Weber-Fechnerova) - zmeny senzorickej citlivosti -  zmyslová adaptácia -- zmena citlivosti smerom k podnetu -  senzibilizácia -- zvýšenie citlivosti jednej funkcie (1) pôsobením na inú funkciu (farbocitlivosť zvýšime svetlocitlivosťou) alebo (2) tréningom/praxou -  farmaceutickými látkami/liekmi/drogami **[Senzorické systémy]** - **recepcia** -- príjem fyzikálnej alebo chemickej energie receptorom - **trandukcia** -- konverzia fyzikálnej energie na neurálny impulz - ** kódovanie** -- vzájomná zhoda medzi niektorými vlastnosťami fyzikálneho podnetu a aktivitami nervového systému **ZRAK**  - **špeciálne bunky, ktoré reagujú na intenzitu svetla** -  poruchy farebného videnia : - ** protanomália --** dysfunkčné čapíky citlivé na **červenú** farbu (spektrálna senzitivita je podobní čapíkom citlivým na zelenú farbu) - ** protanopia --** chýbanie „červených" čapíkov - ** deuteranomália --** dysfunkčné čapíky citlivé na **zelenú farbu** (spektrálna senzitivita je podobná čapíkom citlivým na červenú farbu) - ** deuteranopia --** chýbanie „zelených" čapíkov - ** tritanopia --** chýbanie „modrých" čapíkov - **teplé a studené farby** -- červená -- zrýchľuje sa tep a zvyšuje sa činnosť srdca -- zrýchľuje sa metabolizmus -  pohľad na teplé farby v nás vyvoláva asociácie (červená -- oheň, modrá -- voda) - **pastelové farby** -- vznikajú tak, že obsahujú mix všetkých vlnových dĺžok a iba o niečo málo prevláda jedna vlnová dĺžka - farba predmetov je daná : -  jeho schopnosťou odrážať niektoré zložky svetla -  farbou svetla, ktoré predmet osvetľuje - **biela farba** -- aby sme videli biely papier ako „biely" i pri žltom osvetlení, mozog musí korigovať žltú farbu svetla, ktorá sa od papiera odráža - miešanie farieb -- 2 druhy: -  **aditívne** miešanie farieb -- miešaním svetla primárnych farieb možno dosiahnuť v prekrývajúcich sa oblastiach rôzne farby -  **subtraktívne** miešanie farieb -- dá sa ilustrovať pomocou troch farebných filtrov osvetlených bielym svetlom - - **Konštantnosť vnímanej farby**: pri zmene intenzity osvetlenia, sklon vnímať farbu predmetu ako konštantnú -  sledovacie pohyby -  sakadické -- trhavé pohyby - fixácie trvajú v priemere cca ¼ sekundy - rýchle zmeny pozície očí trvajú asi 50 ms - **sakadické potlačenie** (saccadic suppression) -- počas presunu mozog potláča trhanie -- výpadky zrakovej informácie -- človeku sa to zdá ako plynulé - vzájomné prepojenie očných sakád a pozornosti: - pozornosť musí byť zameraná na cieľovú lokalizáciu ešte pred tým, ako sa sakadický pohyb na toto miesto cieľového podnetu vykoná - primárna zraková kôra - **jednoduché bunky** -- reagujú na čiary a hrany špecifickej orientácie, v špecifickej časti zorného poľa - **komplexné bunky** -- sú senzitívne na hrany a čiary špecifickej orientácie, kdekoľvek v zornom poli - z jednoduchých sa prenáša reakcia na komplexné - **hyperkomplexné bunky** -- reagujú na zrakové podnety špecifickej orientácie a dĺžky na istom mieste zorného poľa - **hyperkomplexné bunky vyššieho rádu** -- reagujú na podnety špecifickej veľkosti a tvaru - **poruchy zrakového rozlišovania** - ** primárna zraková kôra** - **deficit zrakového poľa** -- podľa toho v kt. hemisfére je poškodenie -- ak sa poškodí ľavá hemisféra človeku vypadáva informácia z pravej časti zrakového poľa **a naopak** - ** sekundrárna zraková kôra --** obklopuje primárnu zrakovú kôru - spracúvajú sa všetky veci a hľadá sa význam zachytených vecí v primárnej kôre - **zraková agnózia --** človek vidí normálne, ale nedokáže identifikovať, čo vidí - **prosopagnózia --** porucha rozlišovania tváre - **percepcia(vnímanie) priestorovej hĺbky** - - **lineárna perspektíva --** vytvára dojem zbiehania línii v diaľke - **atmosferická perspektíva**(vzdialené predmety strácajú ostrosť a farebnú sýtosť**), lineárna perspektíva, gradient textúry(**textúra s narasajúcou vzdialenosťou sa zhusťuje a počet viditeľných detailov sa zmenšuje, umožňuje trojrozmerný vnem i pri absencii ostatných nápovedí) - **interpozícia** -- prekrytie časti objektu iným objektom - **tieňovanie**: umožňuje na trojrozmernosť objektu (plochy objekty nie sú tieňované) pomáha nám určiť hĺbku alebo zakrývanie predmetu - **rozmazanie obrazu**: pri výraznom prechode medzi rozmazanou textúrou je jasná časť obrazu vnímane ako bližšia; pri prechode neostrom je vnímaná ako bližšia rozmazaná textúra - **monokulárne vodítka** - analýza zbiehania línií, zmenšovanie predmetov v diaľke -  vzdušná persepektíva -  zákryt - ** binokulárne vodítka** -- potrebujú aby boli funkčné obe oči - na základe porovnanie rozdielov obrazov jedného a druhého oka mozog rozoznáva priestorový dojem - binokulárna disparita - znamená, že každé oko vidí predmet z trochu iného uhlu, čím vznikajú dva rozdielne sietnicové obrazy - steoropsia je schopnosť zlúčením týchto dvoch rozdielnych obrazov vytvoriť vnem priestorovej hĺbky - fenomén **paralaxa** -- jav, kedy dôjde k zdanlivému posunu predmetu voči pozadiu -  ľudské oko sa chová logaritmicky, a preto je v slabom svetle výrazne citlivejšie než v silnom - ** okulomotorická nápoveda**: - *konvergencia*: čim bližšie sa premet nachádza tým viac sa oči zbiehajú (konvergujú) - *akomodácia*: miera vyklenutia šošovky- pri blízkych predmetoch sa miera vyklenutia zvyšuje - ľudské oko sa chova logaritmicky, a preto je v slabom svetle výrazne citlivejšie než v silnom, to sa ukázalo pre prežitie v prírode ako nesmierne praktické **[SLUCHOVÁ PERCEPCIA]** - zvuk: psychický vnem, vygenerovaný vnútorne v mozgu ako odozva na fyzikálny podnet, nazývaný ako „zvuková vlna" - = **vibrácia, ktorú niektoré organizmy vnímajú ako zvuk** - **hlasitosť** -- percepcia amplitúdy (intenzity) zvukovej vlny;  meria sa v decibeloch (db) - **výška** -- percepcia frekvencie zvukovej vlny; **rozsah** (u ľudí) : 16 -- 20 000 Hz - **farba** -- zloženie zvukovej vlny - [**ucho** : ] - ** 3 časti**: - **vonkajšie ucho(**ušnica, vonkajší zvukovod až po budbienok) - **vnútorné** ucho (bubienok, luchové kostičky v bubienkovej dutine -- kladivko, nákovka, strmienok) - **stredné ucho** (cortiho orgán v slimáku, vestibulárny aparát) - sluchové dráhy -- dosť komplikovaný systém - do šiestich rokov sa vytvára základ sluchu - slimák (kochleárny orgán) -- membrána, vláskové bunky (zachytávajú na ktorých miestach membrána kmitá) - v slimáku sa *kóduje frkvencia zvuku:* -  **teória miesta (Helmholtz)** -- bazilárna membrána sa líši na opačných koncoch v šírke a hrúbke - Von Békésy potvrdil -  **teória frevencie (Rutheford)** - kódovanie pomocou frekvencie pálenia skupín neurónov - do 4000 Hz - najspoľahlivejšie do 100-200 Hz (kedy nie je účinná teória miesta) - treba aby bolo viac spojených hláskových buniek nestačí iba jedna - **[komplexnosť zvukov]** -  čisté tóny (pure tones) -- jedna frekvencia - v praxi -- len v zvukovom laboratóriu -  komplexné tóny -- 2 a viac zložených frekvencií -- farba zvuku -  narastanie komplexnosti spôsobuje aktiváciu širšej oblasti na bazilárnej membráne - strata citlivosti na vysoké tóny vo vyššom veku -  dolný prah zostáva nezmenený -  už po 20 nastáva poskles, po 40 takmer 20% pokles , a naďalej klesá - **[lokácia zvuku ]** -  **interaurálne časové rozdiely** -- keď sme natočený na jednu stranu, ucho, ktoré je bližšie zachytí zvuk o niekoľko milisekúnd skôr - nezávislé na frekvencii - do 2000 Hz - ** interaurálne rozdiely v intenzite** (akustický tieň hlavy- sound shaodow) -- ktoré ucho je bližšie, v tom je väčšia intenzita zvuku - rastú s frekvenciou - nad 2000 Hz -  v prechode medzi 2 -- 3 kHz nefunguje dobre ani jedna metóda - **[sluchová kôra ]** - **primárna sluchová kôra** -- detektcia rozličných aspektov zvuku (frekvencia, intenzita\...) - **sekundárna sluchová kôra** (Wernickeho oblasť -- v ľavej hemisfére, tvorí veľkú časť sekundárnej kôry; analýza jazyka a rečových zvukov) - ak sa poškodí ĽH --\> nevieme priradiť význam tomu čo počujeme - **sluchová agnózia** -- pacient počuje, ale nevie rozlišovať zvuky -- poškodenie pravej hemisféry - poškodenie Wernickeho oblasti -- neporozumenie reči **[Vnímanie]** - vnem je odraz predmetu a javu ako celku, ktorý vzniká jeho bezprostredným pôsobením na naše zmyslové orgány (súhrn pocitov) pričom sa uplatňujú procesy pamäti a myslenia, pozornosti s určitým citovým zafarbením -  ide o komplexný jav - vnem = pocity + pamäť + emócie + motivácia + \.... - vnímanie nie je pasívny odraz skutočnosti ale **aktívny konštruktívny proces!** - je vnem naozaj viac než len súhrn pocitov ? -- reverzibilné figúry -  vnímanie je neičo viac ako súhrn pocitov - rozdielnosť vnemov podľa údajov v pamäti -- akýkoľvek predmet vnímame cez zmyslové údaje v pamäti - výberovosť vnímania: skúsenosť a mentálne „nastavenie" -  človek je vnímavý iba na určité konštelácie podnetov -  vníma na základe mentálnych kategórií -- zaraďovanie predmetov, ľudí do komplexnejšieho triedenia; „škatuľkovanie" -  úsudok o svete = predsudok - „fenomenálny svet"- to, čo sa javí v kategóriách vs. objektívny svet -- všetko,čo je vo svete -  percepčný cyklus - model vnímania -  významovosť -- vnímaný objeskt zaraďujeme do určitej množiny nám známych predmetov, čím mu dávame zmysel; ak objekt nevieme zaradiť, tak ho „rozoberáme" analyticky -  celostnosť -- vnímané objekty chápeme ako celky; vnem vzniká už pri percipovaní hlavných častí (vplyv skúseností) -  sekektivita (výberovosť) -- z rôznych dôvodov preferujeme isté veci/objekty pre inými; podmienenosť je objektívna (vzťah pozadia a figúry) a subjektívna (napr. profesionálna činnosť, naplnenie potrieb) - tieto charakteristiky môžme zhrnúť ako „**predmetovosť vnímania"** -  tzn. vnímame predmety = určité štruktúry senzorických dát, kt. na základe skúsenosti vydelili ako CELKY S VÝZNAMOM -  konštantnosť vnímania -- ak bol objekt rozpoznaný ako stála vec, vnímame ho ako taký nezávisle na osvetlení, polohe a vzdialenosti - napr. tanier = konštantnosť vnímania jasnosti farby, tvaru a veľkostí - teórie vnímania: -  vnímanie = konštruktívny mentálny dej - všetky vnemy sú výsledkom nevedomého usudzovania - na tvobre vnemu sa podieľa inteligencia, myslenie a učenie, pamäť\... -  vnímanie = priama percepcia - nezávislosť na skúsenosti - vrodená senzitivita voči biologicky alebo psychologicky významným podnetovým vzorcom - niektoré aspekty sa musíme učiť, zdokonaľovať vrodené aspekty; niektoré sú vrodené - empirické overovanie teórií vnímania -  niektoré aspekty využívania informáciií z prostredia sú vrodené -  predpokladom normálneho vývoja percepčných „programov" je pravidelný prísun podnetov v raných obdobiach života -  rozvoj vnímania podporuje senzomotorická skúsenosť -- manipulácia s predmetmi (informácie o predmetoch, vlastnostiach, vzťahoch) -- Piagetova teória - ekologická teória vnímania (Gibson) - svet vnemov nie je tvorený fyzikálnymi vlastnosťami ako napr. farby, zvuky, pachy, atď., ale **informáciami o svete** ako je **povrch, okraj, sklon, stúpanie, klesanie, začiatok, koniec a pod.** - učením narastá špecifická primeranosť medzi stimulom a odpoveďou (ktorá je ekologicky určená) - zákony organizácie percepčného poľa (vrodené tendencie utvárania štruktúr vo vnímaní -  figúra a pozadie - sústredenie na jednu časť vnemového poľa, ktorá tvorí figúru - reverzibilné figúry -- dochádza k tzv. „reverzibilnej oscilácii" (vnem nie je len reflexia vonkajšieho sveta, ale je v mysli rôzne organizovaný a dotváraný -  zákon „dobrého tvaru", celostnosti -  zákon proximity (blízkosti) -  zákon kontinuity (náväznosti) - tzv. subjektívna kontúra -  zákon podobnosti -  zákon spoločného osudu -  zákon uzavretosti - teórie rozpoznávania -  analyticko-syntetické procesy -- proces postupujúci **zdola-nahor** -- postupujeme od najprimitívnejších charakteristík (od tvaru, hľadáme celky, zgrupujeme, dáme farbu, priradíme priestorový tvar\...) -  proces postupujúci **zhora-nadol** - vplyv kontextu na vnímanie, percepčné očakávanie - individuálne rozdiely vo vnímaní -  individuálne percepčné očakávania (založené na skúsenosti) -  kognitívny štýl -- spôsob, akým máme tendenciu myslieť, akým prebiehajú naše kognitívne procesy -  motivácia (potreby a túžby) - výber vnímavých podnetov (figúra) - ovplyvnenie vnímania vlastností (veľkosť, farba, atraktivita\...) - osobnosť ako celok (vlastnosti) - pri nejasných (dvojznačných) podnetoch - projekcia -- premietanie duševných obsahov navonok do iných vecí a ľudí (veľmi podobné termínu „proces zhora-nadol") -  percepčná obrana -- „prehliadnutie" neželaných vecí - druhy vnímania -  vnímanie tvaru, veľkosti a vzdialenosti -  vnímanie pohybu -  vnímanie času - vplyv predbežných podnetov na vnímanie („priming") -  to, ako predmet vnímam ovplyvňuje aj to, ako budem vnímať predmet, ktorý bude nasledovať po ňom -  sémantický priming - prezentácia 1. slova - pauza - prezentácia cieľového slova - meranie RČ -- ak sú dve slová v jednej sémantickej kategórii (napr. nábytok), tak bude kratší - odpoveď (áno/nie) - vedomý „priming" - podprahový „priming" (nevedomý) -- iba prebleskunie slova, obrázku -  nevedomá afektívna preferencia - nadprahová aj podprahová prezentácia podnetu ovplyvňuje **sympatiu** k určitým objektom - tzv. **efekt „vystavenia sa" podnetu** -- aj podprahová expozícia podnetu (geometrický tvar, tvár človeka) pozitívne ovplyvňuje jeho neskoršie hodnotenie - na tomto princípe pracuje reklama - negatívne zmeny v oblasti vnímania -  poruchy vnímania - porušenie zmyslového orgánu či iných častí analyzátora vedie k poruchám percepcie (šeroslepota, nedoslýchavosť\...) - ak príde k preťatiu dráh -- nedá sa pomôcť - poškodenie centra v mozgu - halucinácie : chorobné javy; ide o predstavu subjektívne prežívanú ako vnem (t.j. chýba reálny objekt) - psychózy, schizofrénia - pseudohalucinácie: človek má halucinácie, ale uvedomuje si, že sú to predstavy, halucinácie -- normálne - zmyslové ilúzie: ide zväčša o normálne javy - objekt je prítomný, no je skreslený (zmyslové klamy) - vnímania a myslenie -  snažiť sa oddeliť oba procesy ! - cvičenie: -  1. uvedomujte si čo najviac svoje okolie (zvuky, svetlo, teplotu, vône, a pod. ) -  2. uvedomujte si čo najviac seba -- zameriavajte sa na to, čo prežívate, myslíte, hovoríte, atď\... **Lateralita: ľavá a pravá hemisféra** **lateralita**-nerovnomernosť párových orgánov -je odrazom dominancie jednej mozgovej hemisféry -pravá hemisféra kontroluje ľavú časť tela a naopak **Hemisferická asymetria**-1anatomická a (2) funkčná rozdielnosť polovíc mozgu -činnosť hemisfér sa dopĺňa a je aj napriek špecializácii INTEGROVANÁ(spojenie cez corpus kallosum) **Funkčná hemisferická asymetria**- vzťahuje sa na rozdielnu aktiváciu ľavej alebo pravej hemisféry pri vykonávaní určitej úlohy S**mer asymetrie** -hovorí o tom , ktorá hemisféra má väčšiu schopnosť vykonávať danú úlohu **Veľkosť asymetrie**- aký veľký je rozdiel medzi hemisférami v tejto schopnosti - **ĽH** -- verbálne číselné operácie -sekvenční analýza, jemná časová analýza, zameranie na detaily, \- logika, analýza - **PH** -neverbálna, priestorová -stimultánne spracovanie zameranie na celok -„gestalt", intuícia, syntéza Doplň tabulku! **Neglect syndróm** -zanedbávanie ľavej polovice zorného poľa (pri poškodení parietálneho laloku PH) **Premenné, vplývajúce na hem.asymetriu** - Pohlavie -u mužov väčšia lateralizácia kog. Funkcii - Preferencia ruky -takmer 95% pravákov má ľavú hemisféru dominantnú pre reč, problematickí sú hlavne ľaváci -rečové centrum pre ľavákov: 70% LH, 15% RH, 15% bilaterálne - Pohlavné hormóny -- - Testosterón -- má tlmivý účinok na LH - -Estrogén-má tlmivý účinokna PH -Hladina estrogénu sa zvyšuje od menštruácie k ovulačnej fáze -Od menštruácie postupne klesá výkon v úlohách, na ktorých sa podieľa PH - **Muži**- viac kôrových neurónov (väčšia kôrová denzita) -lepší výkon v niektorých neverbálnych úlohách (priestorová orientácia, mentálne rotácie premetov) -jazykové fcie lokalizované prevažne v LH - **Ženy**- bohatšie vetvenie dendridov a tým väčší počet spojov medzi neurónmi -lepšie verbálne schopnosti Jazykove fcie lokalizované difúznejšie v oboch hemisférach Doplň tabulku! Najviac synapsii sa tvorí: od 2 r. côdza, reč. Okolo 6 r. čítanie, písanie, počítanie, okolo 12 rokov(abstraktné myslenie **[Pychické funkcie mozgu]** **Lokalizované funkcie:** - Reč - Počítanie - Praxia - Priestorové vzťahy - Vizuálnopercepčné vzťahy **Distribuované funkcie** -pozornosť, pamäť, intelekt, sociálne správanie(osobnosť) **[Neuropsychologické techniky na výskum funkčnej hem.asymetrie]** Dichotická stimulácia Visual half-field technika Metodika dichotickej stimulácie doplň! Umožäuje lateralizované podávanie **Prefrencia pravého ucha**-počas dichotickej stimulácie je potlačená fcia ipsilaterálnych dráh - Slabiky z ľavého ucha nebývajú tak presne reprodukované ako slabiky z pravého ucha dlhší reakčný čas (35ms a viac) **Preferencia ľavého ucha** -- nastáva pri neverbálnych podnetov, napr. zvuky z prostredia (kraft, 1982), hudobn akordy, sekvencie tónov (McKinnon a Schellenberg, 1997, Limová **V čom spočíva strata informácii z jedného ucha ?** a. Dlhšia dráha vyžaduje relatívne dlhší čas na dorazenie signálu do centra. Signál, ktorý dorazí skôr, zaneprázdni kapacitu limitované centrum b. Dlhšia dráha kvôli väčšiemu množstvu transferov a synapsách spôsobí „šum" v signále **Technika „Visual Half-Field" alebo „Divided Visual Field"** - Pravé/ľavé zrakové pole - Optická chiazma-kríženie zrakových nervov - Fixačný bod+krátky čas prezentácie (x\