Definícia a Ciele Psychológie

Metóda sebapozorovania vlastného duševného života.

Poznanie psychiky prostredníctvom vonkajších prejavov, ako sú slová alebo symboly.

Používanie predpokladu, že u iných ľudí fungujú psychické procesy podobne ako u nás.

Metóda psychologickej štúdie, ktorá zahŕňa kontrolované podmienky a meranie.

Metódy, ktoré skúmajú komplexné psychické javy, napr. rozhovor, anamnéza, dotazníky.

Filozofická koncepcia, ktorá tvrdí, že existuje len jedna základná zložka reality, ktorá je buď myseľ, alebo mozog.

Filozofický názor tvrdiaci, že realita sa redukuje na hmotu a fyzikálne procesy, myšlienky sú produktom mozgu.

Schopnosť plánovať a správať sa s určitým cieľom.

Veda o prežívaní a správaní človeka a vyšších zvierat, ktorá študuje psychické procesy a ich vzťahy.

Popis, vysvetlenie, predvídanie a využitie poznatkov o ľudskom správaní a prežívaní na zlepšenie zdravia a spokojnosti.

Teoretická psychológia, ktorá skúma všeobecné, univerzálne psychické zákonitosti.

Praktická psychológia, ktorá využíva poznatky základnej psychológie na riešenie konkrétnych problémov v rôznych oblastiach.

Spôsob podnecovania, či už z vnútorného alebo vonkajšieho prostredia, ovplyvňujúce správanie a prežívanie.

Vnútorný svet človeka, jeho pocity, emócie a skúsenosti.

Vonkajšia aktivita a interakcia človeka s okolitým prostredím.

Poznanie vnímania, učenia a myslenia sú to, ako poznávame vonkajší a vnútorný svet.

Filozofický názor, že iba vlastné vedomie je isté a ostatné existencie sú pochybné.

Filozofický názor, že realita sa skladá z dvoch základných zložiek, napr. mysle a tela.

Forma dualizmu, kde duševno a telesné sú nezávislé.

Forma dualizmu, kde duševno a telesné sú v vzťahu.

Názor, že psychické javy sú vedľajším produktom fyziologických procesov.

Názor, že psychika vzniká z fyziologických procesov, ale má vlastné vlastnosti.

Schopnosť uvedomovať si svoje myšlienky, pocity a prostredie.

Historický vývoj pohľadu na vedomie v psychológii.

Úroveň vedomia, kde sa spracúvajú podnety, ktoré si neuvedomujeme, ale môžu kedykoľvek vstúpiť do nášho vedomia.

Časť mozgu, kde sa spracúvajú základné informácie zo zmyslov, napríklad obraz, zvuk alebo dotyk.

Časť mozgu, kde sa informácie zo základných senzorických oblastí ďalej spracúvajú a začleňujú do kontextu.

Časť mozgu zodpovedná za plánovanie, uvažovanie a riadenie motorických pohybov vyššieho rádu.

Časť mozgu zodpovedná za organizáciu a rozvrhnutie konkrétnych motorických pohybov.

Minimálna intenzita podnetu, ktorú dokážeme vnímať. Napríklad plameň sviečky na 50 km pre zrak a tikot hodiniek na 6 m pre sluch.

Minimálny rozdiel medzi dvoma podnetmi, aby sme zaregistrovali zmenu. Je to schopnosť rozlíšiť dve podobné intenzity.

Vzťah medzi intenzitou podnetu a intenzitou nášho vnímania. Hovorí, že intenzita vnímania rastie pomalšie ako intenzita podnetu.

Schopnosť vnímať malé zmeny v intenzite podnetu. Čím je senzorický orgán citlivejší, tým nižší je rozdielový prah.

Metóda merania senzorickej skúsenosti, kde sa štandardný podnet porovnáva s inými. Umožňuje meranie intenzity vnímania.