Všeobecná psychológia PDF

Všeobecná psychológia Základné pojmy psychika tvorená: 1. psychickými stavmi 2. psychickými procesmi 3. psychickými vlastnosťami - existuje ako dianie: prežívanie a správanie - je funkciou vyššej nervovej sústavy, je jednotkou subjektívneho a objektívneho Prež...

Všeobecná psychológia Základné pojmy psychika tvorená: 1. psychickými stavmi 2. psychickými procesmi 3. psychickými vlastnosťami - existuje ako dianie: prežívanie a správanie - je funkciou vyššej nervovej sústavy, je jednotkou subjektívneho a objektívneho Prežívanie – uvedomovanie si svojich psychických zážitkov a zaujímaniu osobného kontextu k nim - je subjektívne, jedinečné a neopakovateľné, uskutočňuje sa v čase, vyznačuje sa ním len človek Správanie – súhrn všetkých zistiteľných alebo merateľných vonkajších psychických prejavov jednotlivca, ktoré sú reakciou na vonkajšie alebo vnútorné podnety - tri dimenzie prejavov správania: konanie, reč, mimika - tri formy správania: spontánne, reaktívne, operatívne - expresívne – adaptívne Vedomie – zvláštny stav mysle, v obsahu ktorého sa odrážajú vnútorné a vonkajšie skutočnosti - vyjadruje vnútorné prežívanie, odráža sebareflexiu Nevedomie – nie je opak vedomia - patria sem všetky momentálne neuvedomené, ale predtým vedome prežité zážitky, vedomosti, skúsenosti, na ktoré momentálne nemyslíme Bazálna osobnosť – psychický základ odrážajúci konkrétnu situáciu dieťaťa a s ňou spojené emócie Modálna osobnosť – osobnosť, ktorá najvýstižnejšie charakterizuje príslušníka danej kultúry, jej črty, vlastnosti Subkultúra – malá skupina, ktorá pôsobí na jednotlivca prostredníctvom modifikovaných kultúrnych vzorcov Seba poňatie – súbor presvedčení a postojov človeka k sebe samému Psychická integrita – celistvosť – neoddeliteľnosť psychiky (duševné zdravie) Psychologické disciplíny štruktúra psychologických vied: Základné – tvoria všeobecne využívanú poznatkovú základňu (zahŕňajú psychologické javy a fakty, ktoré majú najvšeobecnejší charakter). Špeciálne – zaoberajú sa hlbšie a zo špecifických hľadísk určitými vybranými javmi (sú zamerané na konkrétnu – špecifickú oblasť). Aplikované – sú v tesnom spojení s konkrétnymi oblasťami spoločenskej praxe (prenášajú poznatky priamo do praxe). Základné psychologické disciplíny Všeobecná psychológia - zhŕňa poznatky o najvšeobecnejších zákonitostiach psychických javov, procesov a vlastností., zaoberá sa základnými psychickými procesmi u duševne zdravého jednotlivca. Ontogenetická psychológia - sleduje evolúciu a involúciu psychických stavov, procesov a vlastností, sleduje zákonitosti vývinových zmien od počatia až po smrť. Psychológia osobnosti - je odvetvie psychológie študujúce človeka ako neopakovateľný a jedinečný, dynamicky jednotný a organizovaný celok biologických, psychických a sociálnych vrstiev osobnosti. Psychopatológia - zaoberá sa skúmaním, triedením a výkladom chorobných duševných prejavov. Špeciálne psychologické disciplíny Patopsychológia – veda o hraničných stavoch, vlastnostiach a procesoch osobnosti človeka medzi normálom a patológiou, o psychických sprievodných javoch a dôsledkoch akéhokoľvek životného nedostatku. Zoopsychológia - skúma správanie zvierat, ich reakcie, vlastnosti a inteligenciu Psycholingvistika - skúma spôsoby osvojovania a používania jazyka, analyzuje vzťahy medzi myslením a rečou, procesy vnímania a porozumenia reči. Psychometrika - veda o meraní duševných procesov, ktorá sa zaoberá tvorbou a overovaním psychologických testov s pomocou štatistických postupov. Komparatívna psychológia - porovnáva poznatky jednotlivých psychologických disciplín. Psychodiagnostika - zameriava sa na rozpoznávanie a posudzovanie psychických vlastností a stavov pomocou klinických (pozorovanie, rozhovor) alebo štandardizovaných metód. Aplikované psychologické disciplíny Pedagogická psychológia - študuje psychologické zákonitosti edukácie, analyzuje zákonitosti výchovy, vzdelávania a učenia v školských i mimoškolských zariadeniach Klinická psychológia - špecializuje sa na diagnostiku, liečbu a spoločenské prispôsobenie sa osôb s relatívne závažnými psychickými poruchami. Psychológia práce - zaoberá sa podmienkami práce a ich vplyvom na pracovný výkon človeka, vyčlenila sa z nej inžinierska psychológia, psychológia trhu a psychológia zákazníka Psychológia zdravia - skúma ako sa určité typické spôsoby správania, myslenia a cítenia vzťahujú k telesnej a psychickej pohode. Forenzná (súdna) psychológia - študuje zločinnosť, psychológiu páchateľov trestných činov, spoločné znaky obetí trestných činov. Psychológia športu - pokúša sa psychologickými prostriedkami zvýšiť výkonnosť športovcov, lepšie zvládať predštartové stavy, ovplyvňovať učenie v športe. Policajná psychológia - skúma zákonitosti psychickej regulácie jednotlivca (policajta), policajnej skupiny a občanov, nachádzajúcich sa v špecifických podmienkach a situáciách vyžadujúcich si odbornú policajnú činnosť. Relatívne mladé psychologické disciplíny Psychológia životného prostredia - zameriava sa na vzájomné vzťahy medzi životným prostredím a prežívaním, správaním človeka. Ekologická psychológia – analyzuje psychologické príčiny poškodzovania životného prostredia Metódy psychológie Psychologický výskum je systematické, riadené a kontrolované skúmanie hypotetických tvrdení o predpokladaných vzťahoch medzi skúmanými javmi. Všeobecná schéma psychologického výskumu: - problém a jeho vymedzenie - zber základných informácií - stanovenie hypotézy - určenie metodiky výskumu - vlastný zber údajov - spracovanie výsledkov, ich interpretácia a overovanie hypotéz Metóda – má charakter nástroja (prostredníctvom ktorého sa realizuje výskum) Metodika – arzenál nástrojov (metódy získavania výskumných dát) Metodológia – vedecké učenie o výskumných nástrojoch Pozorovanie – základná a najstaršia metóda realizácie výskumu Introspekcia – pozorovanie vlastného prežívania (sebapozorovanie) - objektivita je založená na nenáhodnej zhode dát o sebapozorovaní zážitkov u viacerých pokusných osôb (P.O.) - v súčasnosti využívaná predovšetkým v kognitívnej psychológii Extrospekcia – pozorovanie iných ľudí zamerané na ich správanie - klasifikácia pozorovania: - otvorené, skryté - priame, nepriame -zúčastnené, nezúčastnené Podmienky úspešného pozorovanie: 1. Objektivita 2. Cieľavedomosť 3. Dôkladnosť 4. Predchádzajúca analýza 5. Systematickosť a plánovitosť 6. Spojenie s aktívnym myslením 7. Zakončené podrobným zápisom Exploratívne metódy = všetky, ktoré si vyžadujú – umožňujú – bezprostredný kontakt výskumníka s pokusnou osobou Anamnéza – rekonštrukcia životopisu RA, OA, SA Interview – zisťovanie informácií prostredníctvom premyslených, pripravených, konkrétne cielených otázok, ktoré sú určené na získanie odpovedí vhodných na riešenie výskumného problému chyby otázok: dvojznačnosť, sugestívnosť, viacnásobné otázky, nejasná artikulácia, náročnosť – zjednodušenosť... typy interview: Štandardizované – otázky, ich poradie, formulácia sú pevne dané Neštandardizované – pripravená je len hlavná téma Pološtandardizované – kombinácia Dotazník – hromadné a rýchle zisťovanie informácií štruktúra: 1. Vstupné a identifikačné údaje – názov dotazníka, číslo, - úvod - inštrukcia - demografické údaje 2. Položky dotazníka – podnetová časť – oznamovacia alebo opytovacia veta - odpoveďová časť - otvorená odpoveď - zatvorená odpoveď 3. Záverečné informácie – kontrola odpovedí, poďakovanie - dĺžka dotazníka - rieši nesúlad medzi vecnými nárokmi výskumníka a vlastnosťami respondentov. Anketa – nástroj podobný dotazníku určený na širokoplošný prieskum mienky, názorov, úlohou respondentov je reagovať na krátke tvrdenia... Iné metódy Sociometria - meria štruktúru malej sociálnej skupiny – sociálno-emocionálne vzťahy medzi členmi. Kazuistika – spôsob práce s konkrétnym prípadom (posúdenie jednotlivého prípadu podľa všeobecného Pravidla). Analýza produktov činností – kresba, model, domáca úloha, literárny útvar – sloh... Testy - výkonové – IQ, didaktické...osobnostné – vlastnosti, tvorivosti Experiment - najdôležitejšia metóda v psychológii, umožňuje rýchlo hromadiť poznatky, presne registrovať odpovede – reakcie, - cieľom je zámerné vyvolanie určitého psychického procesu, alebo zmeny a jej následné skúmanie, Laboratórny – umelé podmienky umožnia úplnú stálosť – kontrolovateľnosť všetkých podmienok a presnú registráciu skúmaných údajov. Prirodzený – umelo vytvorená prirodzená situácia a následné pozorovanie. Terénny – realizovaný priamo v teréne (škola, internát). Ex post facto – prvotný zásah prírody. Motivácia -vnútorný proces Motív – to čo sa odráža v hlave človeka, podnecuje ho k činnosti a usmerňuje jeho činnosť k uspokojeniu potreby Motivácia – proces regulácie správania, ktorého zmyslom je dosahovanie významných životných cieľov, uspokojovanie potrieb Incentíva – motív pôsobiaci z vonkajšieho prostredia - behaviorizmus – drive (pud) vyznačuje sa 4 vlastnosťami: tlak, cieľ, objekt, zdroj - motivácia sa delí na vedomú a nevedomú Motivácia a motívy 1. Sebazáchovanie motívy – majú biologický základ (biologické potreby – hlad, smäd.. a pudy – pud sebazáchovy) 2. Stimulačné motívy – potreba optimálnej úrovne aktivácie a variabilných vonkajších podnetov = stimulačné motívy (aktivácia správania) 3. Sociálne motívy – regulujú a ovplyvňujú medziľudské vzťahy a ich subjektívne prežívanie. Medzi základné dimenšie sociálnych motívov patrí: motív úspešného výkonu motív afiliácie-intimity motív moci 4. Individuálne psychické motívy – napr. hľadanie zmyslu života, ochrana sebaponímania, potreba slobodne sa rozhodovať a konať a pod. Motivácia zhrnutie: - motivácia zmeriava konanie k určitému správaniu - motivácia energizuje cieľovo zamerané správanie - motivácia zotrváva pokiaľ nebol dosiahnutý pôvodný alebo náhradný cieľ - motivácia spúšťa inštrumentálne správanie: ak je pravdepodobné, že človek dosiahne cieľ, ak má cieľový objekt určitú hodnotu, ak dôsledky konania nie sú v rozpore s morálnymi postojmi indivídua - motivácia je endogénny stav - východiskový motivačný stav je prežívaný ako pohnútka k určitému konaniu, pričom táto pohnútka vychádza z nejakého vnútorného alebo vonkajšieho nedostatku indivídua - motivácia smeruje k homeostáze a je určovaná biologickými a sociokultúrnymi činiteľmi - štruktúru motivácie vytvárajú jednotlivé motívy – vždy intrapsychickej emocionálnej povahy - motivácia je funkčne prepojená s procesmi kognície, motorikou a s emóciami - motivácia vyjadruje zmysel ľudského správania Teórie motivácie Freudova duálna pudová teória Maslowa hierarchická teória potrieb - Pud = hraničný pojem medzi psychičnom a somatičnom - psychický reprezentant impulzov pochádzajúcich z vnútra organizmu a pôsobiacich na psychiky - pudy definoval ako požiadavky na somatické prejavy človeka - duálna koncepcia: pudy života (eros) a pudy smrti (thanatosň H. A. Murray I. Viscerogénne potreby Thomas – teória 4 prianí - z nedostatku, z nadbytku, vyhýbania sa 1. potreba novej skúsenosti II. Psychogénne potreby 2. potreba istoty - potreby ktoré sa spájajú s neživými predmetmi 3. potreba odpovede - potreby vyjadrujúce ambíciu, silu vôle, túžbu po 4. potreba uznania dokonalosti - potreby, ktoré ľudská sila vykonáva, odporuje im, ustupuje Potreba – T. Pardel - potreby náklonnosti I. Existenčné potreby - ,,byť“ - dodatočné sociálno – relevantné potreby II. Potreby prostredia a okolia - ,,mať“ III. Skryté potreby III. Potreby sociálneho prostredia, sociálnej odozvy – afiliácie - ,,patriť, mať“ IV. Potreby sebautvárania - ,,byť, byť čímsi, vedieť, dokázať“ Zhrnutie teórií: 1. homeostatický model 2. stimulačný model 3. kognitívny model 4. činnostný model Model motivácie T. Pardela - aktivácia správania = pudy, potreby - smerovosť správania = záujmy, hodnoty, životná cesta, postoj - cieľovosť správania = presvedčenie, svetonázor, ašpirácie, vôla Aktivácia správania Potreba – subjektívny odraz nedostatku alebo andbytku niečoho čo organizmus potrebuje znaky potreby: každá potreba má svoj predmet, potreba nadobúda konkrétny obsah podľa podmienok za ktorých je uspokojovaná, potreby sú cyklické primárne potreby – majú vzťah k existencii organizmu sekundárne potreby – vznikajú v interakcii človeka s prostredím v procese socializácie potenciálna hodnota, snaha Smerovosť správania Záujem – výberový vzťah, ktorý sa vyznačuje zvýšenou pozornosťou, stavom očakávania a pozitívnym citovým prežívaním - záujmy o veci prírodu a zvieratá, záujmy o ľudí, záujmy o idei Hodnoty, Hodnotová orientácie, Hodnotový systém ustálený systém preferencií človeka E. Spranger - teoretická hodnotová orientácia - ekonomická hodnotová orientácia - politická – mocenská hodnotová orientácia - estetická hodnotová orientácia - sociálna hodnotová orientácia - náboženská hodnotová orientácia Životná cesta – tvorí vedomé prenikanie do vzťahov medzi človekom a prostredím, vedomé prenikanie a rozhodovanie o budúcnosti, programovanie života. Postoje – predispozície poznávasť, cítiť a konať voči objektu konzistentným spôsobom - zložky: poznávacia – kognitívna, citová – emocionálna, snahová – konatívna - zmeny: kongruentné – súrodé (zmena intenzity postoja) inkongruentné – nesúrodé (zmena valencie postoja) Cieľovosť správania Presvedčenie – súbor či systém poznávacích potrieb, ktoré vo forme akceptovaných názorov aktivizujú osobnosť k tomu, aby sa vyrovnala s názormi iných ľudí Svetonázor – ucelený, organizovaný , súdržný systém poznatkov a názorov, filozofických, etických, estetických, názorov a poznatkov o prírode a spoločnosti, v motivačnej štruktúre ukazuje smer zrelosti osobnosti, je celkovým výrazom hodnotových orientácií Ašpirácie – súvisia s nárokmi na vlastný výkon a očakávaním výsledku - ašpiračná úroveň osobnosti = hodnota a náročnosť cieľov - človek prežíva úspech – neúspech len pri výkonoch, ktoré patria do tzv. pásma osobnej angažovanosti Vôľa – definície ,,Voľa je psychický proces, ktorým človek riadi svoju činnosť zameranú na dosiahnutie vedome vytýčených cieľov a prekonáva prekážky“ (J.Štefanovič) ,,Vôľa je vedomá zložka, ktorá funguje v rámci štruktúry ja. Zahŕňa uvedomovanie si vlastnej aktivity, relatívnej slobody a na vyššej úrovni zároveň vedomie vlastnej zodpovednosti a za svoje rozhodnutie a konanie“ (M. Vágnerová) 1. predstavuje najvyššiu úroveň sebakontroly a sebaregulácie 2. je významnou integrujúcou zložkou osobnosti. Vôľa býva viazaná na relatívne stabilný systém hodnôt osobnosti a z neho vyplývajúci vzťah k svetu, postoj k sebe samému Vôľa – regulačná dispozícia, ktorá sa môže uplatniť iba za podmienok plného a jasného vedomia - vôľa sa vyznačuje: intaktným vedomím, prítomnosťou zážitku Ja, schopnosťou zapamätať si a zapamätané reprodukovať - fázy vôľového konania: 1. predbežné vytýčenie cieľa 2. boj motívov 3. rozhodnutie 4. realizácia Vôľové vlastnosti aktívne: rozhodnosť a ráznosť, iniciatívnosť a činorodosť, pružnosť vôle pasívne: stálosť, vytrvalosť, sebaovládanie a sebakontrola Senzorické procesy Pocit = odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov hmotného sveta a vnútorných stavov oragnizmu, ktoréí bezprostredne pôsobia na vaše zmyslové orgány Pocit – vnem spoločný znak = vznikajú bezprostredným pôsobením materiálneho sveta na naše zmysly rozdiel = v pocite sú dané jednotlivé kvality vonkajšieho sveta, vo vneme sa odráža predmetný svet ako celok Citlivosť zmyslov a jej meranie podnetový prah – hranica, ktorú musí podnet dosiahnuť, aby naše zmyslové orgány jeho pôsobenie zaznamenali - absolútny prah – dolný podnetový prah, horný podnetový prah Senzorická adaptácia = znižujúca sa citlivosť na nemeniace sa podnety Zrak – sietnica Čuch Tyčinky – čiernobiele videnie – okraj sietnice, videnie v šere čuchový podnet = molekuly chemických látok Čapíky – farebné videnie – rýchlejšia adaptácia na zmeny rozptýlené vo vzduchu, prichádzajúce do kontaktu osvetlenia s receptorickou plochou čuchového analyzátora žltá škvrna – iba čapíky, najlepšie videnie 1. klasifikácia čuchových podnetov = Linné Henning slepá škrvna – vyústenie optického nervu, žiadne vytvoril hranol čuchových kvalít (korenené, živicové, svetlocitlivé bunky prismudnuté, kvetnaté, ovocné, hnilobné) - vybavovanie spomienok, vplyv na náladu, chemické zrakový podnet = svetelná energia (svetelná dĺžka) signály – feromóny vychádzajúca zo svetelného zdroja spektrum farieb – zahŕňa vlnové dĺžky od 380-750 Chuť milimikrónov chuťový podnet = chemické látky rozpustené v tekutine, prichádzajúce do kontaktu s receptorickou Farebné kvality plochou chuťového analyzátora Kolor – farebný tón – je určený dĺžkou vlny (pociťovaný ako - sladká chuť, slaná chuť, kyslá chuť, horká chuť farba) Hmat Sýtosť – vyjadruje čistotu vlny (čistotu farby) hmatový podnet = fyzikálne podnety prichádzajúce do Jasnosť – vyjadruje intenzitu osvetlenia kontaktu s povrchom ľudského tela kvality hmatových pocitov: dotyk (Meissnerove Sluch telieska), tlak (Pacciniho telieska), teplo (Ruffiniho sluchový podnet = zvukové vlny vyvolané chvením telieska), chlad (Krausove telieska), bolesť (voľné predmetom nervové zakončenia registrujúce dotyk, teplo a tlak) výška zvuku =frekvencia – počet cyklov za sekundu (jednotka: Hz hertz, rozsah: 16-20000 Hz) hlasitosť zvuku = amplitúda – hlasitosť (jednotka: Db decibel) Vnímanie – percepcia Vnem – výsledok zložitej analyticko-syntetickej činnosti mozgu Vnímanie – je individuálne podmienené - je ovplyvnené: vrodenou vybavenosťou organizmu individuálnym spôsobom prežívania individuálnymi osobitosťami minulou skúsenosťou Znaky vnímania - celostnosť vnímania – vnem je vždy odrazom celistvého objektu, jednotlivé komponenty môžu vystupovať ako dominanty, ale vždy sú na nejakom pozadí - výberovosť vnímania – je spojené s pozornosťou a celou osobnosťou - významovosť vnímania – vonkajšie objekty, ktoré vnímame sú nositeľmi významov - subjektívnosť vnímania – je závislé nielen na druhovej ale aj individuálnej skúsenosti, je ovplyvnené kultúrou prostredia i historickou etapou vývoja spoločnosti Vnímanie predmetu a pozadia odlišovanie predmetu od pozadia - maskovanie, figúra a pozadie, dvojznačné obrazce – ambiguita - reverzibilné figúry – podnet sa nemení, dvojplošné obrazce môžeme pri istej zameranosti vnímať ako priestorové - reverzibilná oscilácia (Neckerova kocka, Schroderove schody...) Druhy vnímania - sa klasifikujú podľa modalít svojho zmyslového obsahu Vnímanie tvaru (zrak, hmat) - výška, šírka a dĺžka predmetu - predmety odrážajúce sa na sietnici oka sú prezentované 2 rozmermi, ale v oboch očiach sa obraz líši  vzniká plastický obraz čo umožní vnímať tvar Vnímanie veľkosti (zrak, hmat) - predmet v určitej vzdialenosti od nášho zraku vnímame podľa veľkosti obrazu na sietnici - veľkosť blízkych predmetov je konštantná - vplyv učenia a skúsenosti Vnímanie vzdialenosti – hĺbky (zrak, hmat, sluch) Vnímanie pohybu (zrak, sluch, hmat) 1. pozorovateľ je v pokoji  pozoruje pohyb 2. pozorovateľ je v pohybe  pozoruje pohyb - pohyb vnímame po určitú optimálnu rýchlosť, mimo týchto hraníc ho vidíme v začiatočnej a konečnej polohe prípadne ako kotúč Zdanlivý vizuálny pohyb stroboskop – prístroj na vnímanie pohybujúceho sa predmetu prerušovaným svetlom - pohyb možno vnímať zo statických obrázkov ak sú tieto osvetľované v určitých časových intervaloch, ktorými je tmavá medzera = 1910 WERTHEIMER – PHI FENOMÉN Vnímanie času 1. vnímanie časovej následnosti – jedna udalosť – zmena predchádza inú. Následnosť dejov v čase je pre organizáciu vnímania dôležitá 2. vnímanie trvania času – činnosť vnútorných orgánov  podmienené reflexy na určité časové jednotky  cit pre čas - vnímanie a posudzovanie času je subjektívne – je to určitý zážitok v časovom kontinuu – zážitok teraz = psychologická prítomnosť Zákon vyplnenej časovej jednotky – vyplnená časová jednotka v prítomnom zážitku sa zdá krátka a pre nevyplnenú časovú jednotku platí opak Hodnotenie času – vždy keď zacielime pozornosť na to ako čas beží zdá sa ako by sa naťahoval Orientácia v čase – vplyv učenia Medziosobné vnímanie chyby sociálnej percepcie: 1. dojem, Halo efekt, súkromné teórie osobnosti, projekcia, predsudky... Geometricko – optické klamy - chyby vo vneme v porovnaní s predlohou (v dĺžke, polohe, smere) Statické geometricko-optické klamy 1. precenenie hornej časti geometrického obrazca 2. pôsobenie kontrastu – ide o pomer jedného predmetu k druhému 3. zdanlivé porušenie smeru čiar vplyvom iných čiar 4. prenesenie vlastností celého obrazca na jeho časti (Muller–layerova figúra) Dynamické geometricko-optické klamy Emócie a city City – sú prežívaním subjektívneho stavu a vzťahu k ľuďom, predmetom a javom funkcie citov: orientačná – signalizujú čo má pre človeka subjektívny význam, regulačná – motivačná Druhy citov podľa obsahu: Nižšie city – spojené so základnými biologickými potrebami (príjemnosť – nepríjemnosť, napätie – uvoľnenie, vzrušenie – uspokojenie) Vyššie ciry – city spoločenského vedomia formované v socializácii: intelektuálne -vychádzajú zo snahy po poznaní (zvedavosť) estetické – pri kontakte s umeleckými dielami (harmónia) etické – pri dodržiavaní, alebo porušovaní etických princípov (spravodlivosť, krivda) sociálne – v styku s inými ľuďmi (láska, antipatia) Druhy citov podľa dĺžky a intenzity: Citové reakcie = podnetom sú zmeny v prostredí, majú krátke trvanie a vysokú intenzitu (afekt – búrlivé emocionálne vzplanutie, je výrazom postoja k niečomu, smútku za niekým, alebo strachu z niečoho) Citové stavy = majú dlhšie trvanie a nižšiu intenzitu, dlhšie ovplyvňujú prežívanie a správanie človeka (nálada – povznesená, zlostná, skleslá...) Citové vzťahy = majú dlhšie trvanie ako nálady (láska – nenávisť, obdiv – pohŕdanie, pokora – pýcha...) Vlastnosti citov - polarita – protikladnosť = väčšina citov má svoj protiklad - ambivalencia = väčšina citov je výsledkom zmiešania rôznych príjemných aj nepríjemných citov - aktuálnosť = neopakovateľnosť citov - nákazlivosť = prenos citov na druhého človeka - pestrosť časového trvania = jednotlivé city môžu mať rôzne časové trvanie - adaptácia = zmena v intenzite citu, pri opakujúcom sa podnete Myslenie Myslenie – proces zovšeobecneného a sprostredkovaného poznania - ja najvyšším stupňom poznávacích procesov - nadväzuje na zmyslové poznávanie - aktívny proces nevyhnutný pre riešenie problémov a hľadanie súvislostí Myšlienkové operácie Analýza – myšlienkové rozdelenie poznávaného objektu na časti Syntéza – myšlienkové zjednotenie – spájanie vydelených častí, vlastností do celku Porovnávaie – nachádzanie podobnosti – odlišnosti medzi predmetmi a javmi Zovšeobecnenie – myšlienkové rozlišovanie a spájanie spoločných vlastností, určovanie spoločných zákonitostí predmetov a javov istej danej triedy Abstrakcia – vyčleňovanie podstatných a všeobecných vlastností predmetov a javov, pričom si nevšímame tie ostatné – nepodstatné vlastnosti Konkretizácia – vyhľadávanie konkrétneho prvku v danej triede Formy myslenia Pojem základná forma myslenia - odraz všeobecných a podstatných vlastností predmetov a javov - vyjadrený slovom (denotatívny (všeobecný význam) – konotatívny (subjektívny) význam) Súd – vyjadruje vzťah medzi 2 pojmami - výrok o niečom, tvrdenie, alebo popretie určitých súvislostí medzi predmetmi a javmi - to čoho sa súd týka je subjekt súdu, to čo sa o subjekte tvrdí je predikát súdu Úsudok – vyjadruje vzťah medzi 2 alebo viacerými súdmi - induktívne – od konkrétneho k všeobecnému - deduktívne – od všeobecného k jednotlivému Druhy myslenia - názorno-aktívne myslenie (3-6r.) – objavuje sa pri práci s názorným – konkrétnym materiálom (priamo počas praktickej činnosti myslíme) - názorno-obrazné myslenie (4-7r.) – praktická činnosť je nahradená názornými predstavami - abstraktné myslenie (7+r.) – myslenie vystupuje v podobe názorných obrazov no najmä v podobe abstraktných pojmov a úsudkov Konvergentné myslenie – smeruje k 1 spôsobu riešenia (zbiehavé) Divergentné myslenie – smeruje k viacerým riešeniam (rozbiehavé) Pozornosť Pozornosť – zameranosť a sústredenosť vedomia na akúkoľvek psychickú činnosť - nemá špecifický obsah – produkt, nie je samostatným procesom, je súčasťou všetkých poznávacích procesov zameranosť vedomia. =výberovosť (človek si vyberá predmety, javy, ktorým venuje pozornosť) sústredenosť vedomia = intenzita, koncentrácia pozornosti (stupeň aktivity psychickej činnosti človeka) Vlastnosti pozornosti - stálosť pozornosti – dĺžka sústredenia sa na daný podnet (0,1s-15s) - rozsah pozornosti – počet predmetov, ktoré pozornosť obsiahne naraz – po jednorázovom vnímaní (6-7s) - rozdelenie pozornosti – rozdelenie pozornosti medzi 2 a viac predmetov, činností naraz - prenášanie pozornosti – rýchle zameranie – prenesenie pozornosti z jedného predmetu na druhý - fluktuácia pozornosti – periodické výkyvy v stupni koncentrácie pozornosti na daný objekt - roztržitosť pozornosti – nestálosť úmyselnej pozornosti Druhy pozornosti - úmyselná (zámerná) pozornosť – udržiavanie pozornosti pomocou vôle – vedomé sústredenie na činnosť - neúmyselná (mimovoľná) pozornosť – spontánna pozornosť, vzniká bez zámeru sústrediť sa na činnosť neúmyselná pozornosť býva vyvolaná: silou podnetu, kontrastom medzi podnetmi, zmenou či novosťou podnetu, podnetom, ktorý súvisí s potrebami, záujmami jedinca Pamäť Pamäť – odraz minulého prežívania a správania vo vedomí človeka - fyziologickým základom pamäte sú pamäťové stopy – dočasné spoje v mozgovej kôre (zmena v synaptickom spojení neurónov) pamäť ako proces = uchovávania a oživovania minulých zážitkov pamäť ako schopnosť = predpoklad zapamätať si a vybaviť si skúsenosť Fázy pamäti 1. zapamätávanie – vštepovanie (podstatou je utváranie pamäťových stôp – nové informácie sú spájané s materiálom osvojeným dávnejšie), môže byť úmyselné alebo neúmyselné 2. pamätanie – podržanie, uchovanie (čas od zapamätania po vybavenie – zložitý proces zahŕňajúci spôsob organizácie i prepracovania zapamätávaného materiálu), jeho súčasťou je proces zabúdania 3. vybavovanie – aktivácia minulej skúsenosti stupne vybavovania: - znovupoznanie = vybavenie si obsahu, alebo udalosti pod vplyvom opakovaného vnímania – pri opätovnom priamom pôsobení toho istého objektu spomínanie = vybavovanie zážitkov bez priameho pôsobenia podnetov, alebo pomocou iných zážitkov reprodukcia = zapamätávané a vybavené sa zhodujú Druhy pamäti - neúmyselná a úmyselná pamäť - mechanická a logická pamäť - krátkodobá a dlhodobá pamäť - sémantická pamäť – symbolické zobrazenie faktických vedomostí - epizodická pamäť – obsahuje správy udalosti časovo zakódované – vlastné zážitky Typy pamäti - názorný typ = rýchlejšie a ľahšie vybavovanie názorných podnetov (zrakový, sluchový a pohybový typ) - slovno-logický typ = výrazne uplatňovanie 2. sign. sústavy – rýchlejšie a ľahšie zapamätávanie a vybavovanie pojmov, súdov a úsudkov - emocionálny typ = ľahšie zapamätávanie a vybavovanie citov a emocionálnych zážitkov Predstavy a fantázia Predstavy – názorné obrazy predmetov, javov ktoré v danom momente nevnímame, alebo ktoré sme v takej podobe ani nevnímali (nie sú prítomné, momentálne nepôsobia na zmyslové orgány človeka) - spomienková predstava – predstava je viac-menej kópiou vnemu (pamäťové vybavenie predstáv alebo vnemov) - fantazijná predstava – značne pretvorené obrazy predmetov a javov, ktoré sme nikdy nevnímali Predstavy narozdiel od vnemov: sú menej jasné, vyznačujú sa fragmentálnosťou, majú krátke trvanie, sú názornými obrazmi Druhy predstáv podľa stupňa abstraktnosti a zovšeobecnenia: - jedinečné – predstavy konkrétneho predmetu, alebo javu - všeobecné – schematické obrazy predmetov a javov istého druhu podľa zmyslových modalít: - zrakové – s rôznou presnosťou zobrazujú tvary, rozmery, farby reprodukovaného predmetu - sluchové – rečové predstavy slov, pojmov, zvukov, hudobné predstavy - pohybové – predstava pohybu tela, alebo jej časti - Eidetické predstavy – obraz predmetu dosahuje jasnosť, živosť ako vnem Fantázia a obrazotvornosť Fantazíjne predstavy – ich podstatou nie je reprodukcia pôvodných zážitkov Druhy obrazotvornosti - rekonštruujúca obrazotvornosť – utváranie predstáv na základe slovného opisu, alebo grafického zobrazenia - konštruujúca obrazotvornosť – tvorba nových originálnych obrazov, ktoré doposiaľ neexistovali (významná z hľadiska tvorivosti) - bdelé snenie – utváranie predstáv, ktoré sa vzťahujú na vlastnú, želanú budúcnosť - spánkové sny