Medzinárodné právo a OSN

Všeobecné právne princípy, ktoré sú uznávané civilizovanými národmi, ale nie sú automaticky platnými právnymi zásadami medzinárodného práva.

Princípy odvodené z vnútroštátnych právnych poriadkov reprezentatívnej väčšiny štátov medzinárodného spoločenstva, ktoré sa vzhľadom na to, že sú použiteľné v medzinárodných vzťahoch, považujú za pramene medzinárodného práva.

Rozhodnutia medzinárodných a vnútroštátnych súdov, ktoré rozhodujú otázky medzinárodného práva.

Zásada res iudicata, ktorá znamená, že rozhodnutie súdu je záväzné len pre sporové strany.

Súdny spor medzi Slovenskom a Maďarskom, kde sa preukázalo, že vynucovanie zodpovednosti z rozhodnutí je na sporových stranách.

Vzniká bez ohľadu na vôľu subjektu. Vyskytuje sa napríklad v prípade jadrových pokusov, alebo pri vysielaní kozmických lodí.

Vyskytuje sa v prípade činnosti na území iného štátu. Napríklad pri znečisťovaní životného prostredia v susednom štáte.

Definícia zodpovednosti vyplývajúca z porušenia medzinárodného práva.

Zahŕňa povinnosť upustiť od protiprávneho správania a poskytnúť náhradu škody. Je to automatický proces, ktorý sa aktivuje v momente porušenia pravidla.

Sankcie za porušenie medzinárodného práva.

Zodpovednosť za činnosť vyplývajúcu z činnosti na území štátu, pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou.

De iure uznanie je forma medzinárodného uznania, ktorá uzná novú vládu alebo štát v plnom rozsahu a považuje ho za legitímneho partnera v medzinárodných vzťahoch.

De facto uznanie je forma medzinárodného uznania, ktorá uzná existenciu novej vlády alebo štátu bez uznávania jej úplnej legitímnosti.

Výslovné uznanie je forma medzinárodného uznania, ktorá sa vyjadruje jasne a explicitne, zvyčajne v oficiálnej forme, napríklad vyhlásením alebo diplomatickým poznámkou.

Mlčké uznanie je forma medzinárodného uznania, ktorá sa prejavuje konaním a správaním štátu, z ktorého je zrejmé, že štát uzná novú vládu alebo štát, aj keď to nevyjadrí explicitne.

Uznanie vlády je proces, ktorým štáty uznávajú legitímnosť novej vlády v inom štáte.

Uznanie za povstalcov je akt, ktorým štát uznáva povstaleckú skupinu za legitímnu bojovnú stranu v ozbrojenom konflikte.

Medzinárodné organizácie sú právne subjekty medzinárodného práva, ktorým medzinárodné právo priznáva práva a povinnosti.

Medzinárodnoprávna subjektivita je schopnosť subjektu medzinárodného práva vlastniť práva a povinnosti v medzinárodnom práve.

Výbor Bezpečnostnej rady OSN, ktorý sa zaoberá sankciami voči štátom, ktoré porušujú medzinárodné právo.

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu a Rwandu, ktorý súdi vojnových zločincov.

Základné pravidlo hlasovania v Bezpečnostnej rade OSN, kde návrh prejde v prípade, ak ho podporí aspoň 9 členov, vrátane všetkých stálych členov.

Otázky, ktoré sa týkajú obsahu návrhu a sú predmetom hlasovania v Bezpečnostnej rade OSN.

Otázky týkajúce sa postupu hlasovania v Bezpečnostnej rade OSN.

Kapitola VI Charty OSN, ktorá dáva Bezpečnostnej rade OSN právomoc odporúčať mierové riešenia sporov.

Kapitola VII Charty OSN, ktorá umožňuje Bezpečnostnej rade OSN použiť donucovacie prostriedky - sankcie a vojenské intervencie - na riešenie konfliktov.

Hlavný orgán OSN, ktorý je zodpovedný za administratívnu, organizačnú a diplomatickú činnosť.

Plne právne uznanie štátu. Všetky právne účinky sú trvalé a neodvolateľné. Zaniká len ak zmizne samotný štát. Zahŕňa nadviazanie diplomatických stykov v plnom rozsahu, uznanie všetkých štátnych aktov, imunitu štátu pred národnými súdmi a povinnosť chrániť štátnych príslušníkov v zahraničí.

Dočasné, obmedzené uznanie štátu. Uznanie môže byť kedykoľvek zrušené. Často používané, keď nie je isté ako štát dlhodobo prežije, alebo ak dôjde ku konfliktu s inými štátmi - napr. ak by chránil iných štátnych príslušníkov.

Formalizovaný akt, kde štát jasne vyjadruje svoju vôľu uznať nový štát. Uznanie je explicitné a verejné. Formy: diplomatickej nóty, medzinárodných zmlúv.

Uznanie štátu vyplýva z konania a postojov, aj keď nie je explicitne vyjadrené. Napr. nadviazanie diplomatických stykov, uzatvorenie zmluvy, aj keď nie je vyjadrený zámer uznať štát.

Uznanie národnooslobodzovacieho hnutia, ktoré môže používať ozbrojené sily, aby si vybojovalo nezávislosť. Znamená ich formálne uznanie a podporu, zväčša vojenskú, hospodársku, alebo politickú.

Časť zemegule ohraničená hranicami, ktorá patrí pod právomoc jedného štátu. Zahŕňa suchozemskú časť, vzdušný priestor a podzemný priestor.

Spoločné vlastníctvo, územie bez jasného vlastníka.

Územia, ktoré nie sú plne pod správou štátu, ale patria pod jeho právomoc kvôli prítomnosti štátnych symbolov alebo inštitúcií.

Vzťahuje sa na situáciu, kedy dva alebo viac štátov spravojú spoločne jedno a to isté územie.

Nadobúdanie štátneho územia prostredníctvom historickej okupácie a osídlenia.

Nadobúdanie štátneho územia prostredníctvom mierových zmlúv a medzinárodných dohôd.

Nadobúdanie štátneho územia prostredníctvom rozsudku medzinárodného súdu.

Spôsob nadobudnutia územia plynulým procesom zmeny reliéfu, napríklad zväčšovaním brehov rieky.

Spôsob nadobudnutia územia, kedy sa k pôvodnému štátu pripojí iné štátne územie.

Spôsob nadobudnutia štátneho územia na základe dlhodobého plynulého výkonu vplyvu na území, akoby to patrilo štátu.