Delenie Špeciálno-pedagogickej diagnostiky PDF

Špeciálna pedagogika Diagnostika- Diagnóza Delenie Špeciálno-pedagogickej diagnostiky 1 Diagnostika v špeciálnej pedagogike  Diagnostika = poznávací proces, cieľom je Spoznanie objektu nášho záujmu. (Pipeková)- Cieľavedomá a zámerná činnosť, ktorá...

Špeciálna pedagogika Diagnostika- Diagnóza Delenie Špeciálno-pedagogickej diagnostiky 1 Diagnostika v špeciálnej pedagogike  Diagnostika = poznávací proces, cieľom je Spoznanie objektu nášho záujmu. (Pipeková)- Cieľavedomá a zámerná činnosť, ktorá v prvom rade akceptuje potreby dieťaťa – žiaka ako objektu nášho pôsobenia.  Výsledkom poznávacieho procesu je diagnóza  Z nej sa odvíja ďalšia starostlivosť  Vplyv na uplatnenie v spoločnosti  Doterajší priebeh vývoja jedinca 2 DELENIE DIAGNOSTIKY 1) Medicínska diagnostika 2) Psychodiagnostika 3) Sociálna diagnostika 4) Špeciálnopedagogická Pedagogická 3 TYPY ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY Diagnostika podľa druhu postihnutia Surdopedická- skúma poruchy sluchu a postihnutia sluchu Diagnostika podľa etiológie (príčin) postihnutia Diagnostika kauzálna- keď je známa príčina postihnutia Diagnostika symptomatická- vychádza z príznakov jedinca, keď nieje známa príčina. ( Pipeková, 2010) Diagnostika podľa rozsahu sledovaných cieľov -globálna (celková)-celá osobnosť -parciálna (čiastková) určité prejavy 4 Pedagogická diagnostika Pedagogická diagnostika je samostatná vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou diagnostikovania v edukačnom prostredí. Pojem pedagogická diagnostika sa používa v dvoch významoch: 1)Ako proces (diagnostikovanie) zisťovania a hodnotenia stavu rozvoja žiaka vzhľadom na stanovené normy (požiadavky a ciele školy, resp. učiteľa, učebné osnovy atď.), teda praktická úroveň 5 javov. 2) Ako špeciálna vedná disciplína pedagogiky: teda teoretická stránka diagnostikovania. Pedagogická diagnostika ako teória diagnostikovania obsahuje predmet, stratégie, postupy a metódy diagnostikovania. Teoretické poznatky tvoria základ a východisko v praktickom uplatňovaní pedagogickej diagnostiky – v práci učiteľa, vychovávateľa, majstra odborného výcviku. 6  Predmetom pedagogickej diagnostiky 1) žiak je v interakcii s výchovnými činiteľmi, v pedagogickej situácii 2) skupina žiakov (napr. školská trieda, výchovná skupina, záujmový krúžok), 3) výchovno-vzdelávacie inštitúcie (školy, kluby, domovy mládeže, centrá voľného času), 4) vlastná pedagogická činnosť učiteľa, vychovávateľa, majstra (predovšetkým jej efektivita a účinnosť na rozvoj osobnosti žiaka), 5) rodinné podmienky žiaka (úplnosť rodiny, štýl výchovy v rodine, kultúrne zázemie rodiny, vybavenie domácnosti atď.). 7 Klasické delenie metód pedagogicko-psychologickej diagnostiky:  klinické metódy  pozorovanie  rozhovor  anamnéza  rozbor spontánnych produktov  analýza pedagogickej dokumentácie  metódy testové  ankety  škály  dotazníky  testy v užšom zmysle slova  projektívne metódy 8 Metódy klinické sa vyznačujú tým, že nemajú žiadne špecificky presné vyhodnocovanie, tabuľky či normy. Ich prínos záleží do značnej miery od skúsenosti užívateľa Jednou z najrozšírenejších a najstarších diagnostických nástrojov je diagnostická metóda pozorovanie. Táto metóda je najprirodzenejšia zo všetkých diagnostických nástrojov a zároveň je neoddeliteľnou súčasťou každého diagnostického procesu. Je definovaná ako zámerné a cielené vnímanie a myslenie, ktorého cieľom je rozoznávanie najdôležitejších znakov pozorovaného subjektu, alebo aj jeho príčin. Rozhovor -metóda získavania informácií o klientovi, s ktorým sme v priamej sociálnej interakcii. Aj keď sa rozhovor javí ako banálny nástroj, jeho odborné vedenie nie je jednoduché, kladie na diagnostika vysoké nároky, predovšetkým na etiku jeho práce. 9 Otázky môžu byť priame (Mávate depresívne nálady?), nepriame (Akú náladu obvykle mávate?) a projektivne (Aký je váš názor na zmeny nálad u ľudí?). Podľa iného hľadiska rozoznávame otázky otvorené (Ako trávite svoj voľný čas?), alebo uzavreté (Trávite voľný čas vo väčšine športom?). fázy rozhovoru: Úvod rozhovoru – nadviazanie kontaktu Jadro rozhovoru – najcennejšie z hľadiska informácií Záver rozhovoru – uvoľnenie interakcie. 10 Rozhovor môžeme realizovať ako: Neriadený, voľný – klient má možnosť sám voliť tému a nie je vopred pripravovaný Riadený (interview) – diagnostik riadi a určuje spôsob získavania informácií o klientovi Interview môže mať podobu: Štandardizovaného rozhovoru – otázky sú vopred pripravené v určitom slede, ktorý je dodržiavaný Čiastočne štandardizovaný – je vopred stanovený cieľ a oblasti, ktorých by sa mal dotýkať; formulácie otázok a poradie nemusia byť dodržané Neštandardizovaný rozhovor – má daný iba cieľ, všetko ostatné nie je vopred stanovené 11 Klinické nástroje: Anamnéza, Analýza spontánnych produktov (rozbor už hotových výtvorov, ktoré buď klient, alebo celá skupina vytvorili bez inštrukcií, alebo po zadanej inštrukcii), Analýza pedagogickej dokumentácie Testové nástroje: Ankety (jednoduché skríningové šetrenie zamerané na určitý problém, názor, postoj), škály ( usporiadanie určitých javov, postojov, vlastností do určitého poradia podľa prisudzovaných hodnôt), dotazníky (sprostredkovaná forma otázok, štandardizovaný spôsob vyšetrenia) , testy v užšom slova zmysle (možno chápať ako súbor psychologických skúšok. Sú považované za najdôležitejšie psychodiagnostické nástroje) a projektívne metódy (súbor techník, ktoré 12 vykonávajú skúsení psychológovia). Ďakujem za pozornosť. 13