A1 Priebeh a ciele revolúcie 1848.docx PDF

A1 Priebeh a ciele revolúcie 1848/1849 -- prvé nepokoje v Európe vypukli v Taliansku, neskôr sa rozšírili do Francúzska, Švajčiarska, Pápežského štátu (kde bola zriadená Štátna rada a vydaná Ústava) aj do Rakúsko-habsburského mocnárstva. I. Revolúcia v Rakúsko-habsburskom mocnárstve -- Ferdinand V....

A1 Priebeh a ciele revolúcie 1848/1849 -- prvé nepokoje v Európe vypukli v Taliansku, neskôr sa rozšírili do Francúzska, Švajčiarska, Pápežského štátu (kde bola zriadená Štátna rada a vydaná Ústava) aj do Rakúsko-habsburského mocnárstva. I. Revolúcia v Rakúsko-habsburskom mocnárstve -- Ferdinand V. Dobrotivý, zvoláva v XI/1847 do BA snem, ktorý vojde do dejín ako Bratislavský revolučný snem. Rieši sa viac otázok: 1) otázka zdaňovania šľachty 2) otázka definitívneho pričlenenia oblasti Partium (Sedmohradsko; pred rokom 1847 bolo považované za súčasť Uhorskej koruny, ale nevedelo sa, aký majú štatút) 3) otázka koordinácie miest. Vedelo sa, že vyslanci miest majú mať účasť na snemoch, teraz sa malo určiť, koľko ich ma byť. Takisto sa mala riešiť samospráva miest -- aby neboli tak prísne podriadení centru. 4) zrušenie administrátorského systému. Počas neprítomnosti panovníka mal v Uhorsku vládnuť palatín, ale nebolo to tak, lebo Habsburgovci menovali miestodržiteľa, ktorý bol často Hasburg. 5) otázka ďalšieho smerovania Uhorska v monarchii -- snem sa pretiahne až do III/1848. Medzitým, 13.III.1848, vo Viedni vypukne revolúcia, ktorej hlavným cieľom je odvolanie nenávideného kancelára Metternicha. To sa aj podarí (dostane výpoveď na hodinu), ale už to nestačí. Ferdinand V. na nátlak demonštrantov ustanoví konštitučnú vládu a vydá Pillensdorfovu ústavu (iba oktrojovaná, platí len pre Rakúsko. Stanovuje široký rozsah základných ľudských práv a slobôd). -- následne, 15.III.1848, vypukne revolúcia v Pešti. Na jej čele stojí A. Petöfy, demonštranti majú podobné požiadavky ako vo Viedni. Na ich nátlak zmení snem v BA sám od seba svoj program (to sa doteraz nestalo) a aj z podnetu liberálnych poslancov Košuta a Štúra sa budú riešiť iné návrhy: 1) zavedenie Ústavy 2) národnostná otázka 3) vysporiadanie Uhorska s Rakúskom 4) zmena systému z feudálneho na buržoázny -- riešenia týchto návrhov vojdú do dejín ako Marcové zákony, 4 z nich budú tvoriť Bratislavskú marcovú ústavu. II. Marcové zákony (31, 11.IV.1848) I) BRATISLAVSKÁ MARCOVÁ ÚSTAVA -- viď ot. A2 II. OSTATNÉ MARCOVÉ ZÁKONY 1) zrušenie poddanstva -- pred zákonom sú si všetci rovní 2) zrušená aviticita (rodinný nediel -- dedovizeň) aj feudálne poplatky (zemepáni majú byť odškodnení zo štátnej pokladnice) 3) zavedená všeobecná daňová povinnosť (zdanenie šľachty) 4) zrušenie cenzúry, ale na vydávanie politickej tlače treba zložiť kauciu 5) Čl. 16: -- zmeny v župách a mestách a) úprava žúp: Rušia sa šľachtické komitáty, sú zavedené moderné župy. V prechodnom období ostanú pôvodní župani a podžupani vo funkciách (kým im nevyprší funkčné obdobie). Tu je znalosť maďarčiny povinná. b) ruší sa župná kongregácia, vzniknú obrovské župné snemy, ale feudálny charakter súdnictva ostane. Trestné spory sa odkážu pred porotné súdy, ktoré sa ale neustanovia. Na najnižšom stupni bude súdiť sedria. c) úprava miest sa riešila polovičato. Zaviedli sa volené mestské zastupiteľstvá a reorganizácia obcí sa neriešila vôbec. -- vo všeobecnosti boli Marcové zákony pokrokové, ale neriešili niekoľko pô 1) úplne obišli národnostnú otázku 2) roľnícku otázku vyriešili spolovice 3) poskytli nedostatok demokratických práv III. Priebeh a záver revolúcie -- v priebehu roka 1848 začala v Uhorsku modernizácia. Ríšska vláda udalosti s nevôľou sledovala, ale do nich nezasahovala. Po zavraždení kráľovského komisára v Pešti Viedni došla trpezlivosť, rozpustila snem a vyhlásila výnimočný stav. Novým komisárom sa stal chorvátsky bán Josip Jelacić. Uhorské nemaďarské národy s ním začali sympatizovať, to sa Viedenčanom nepáčilo, preto začali nové demonštrácie, ktorých výsledkom bol nový cisár -- František Jozef. -- cisárska armáda na čele s generálom Windischgrätzom koncom 1848 obsadzuje Uhorsko a zdá sa, že maďarská revolúcia je porazená. Maďari však prešli v IV/1849 do protiofenzívy, vytlačili cisárske vojská z Uhorska, detronizovali Habsburgovcov a vyhlásili samostatnosť Uhorska s Košutom ako guvernérom na čele. Viedeň sa dohodla s Rusmi, ktorí im pomohli a Maďari boli 13. 8. 1849 pri Világoši porazení. Na území Uhorska bola nastolená vojenská diktatúra. Košut emigroval, Baťán a ďalší boli popravení. A2 Bratislavská marcová ústava -- jedná sa o 3 (4) základné zákony, ktoré na seba obsahovo i časovo nadväzujú. Zák. čl. 2 -- PALATÍN -- Uhorsku sa vymenuje palatín, ktorý nahradí úrad miestodržiteľa. Bude zastupovať panovníka, bude mať širšie právomoci ako niekdajší miestodržiteľ. Palatínom sa ale stane arcivojvoda Štefan Habsburský. Zák. čl. 3 -- VÝKONNÁ MOC 1) vláda -- Uhorsko sa stane konštitučnou monarchiou. Vymenuje sa Uhorské zodpovedné ministerstvo na čele so zodpovedným ministrom, teda predsedom vlády (Ľudovít Baťáň), ktoré bude mať 8 referátov. Zodpovední ministri, menovaní podľa belgického vzoru, budú zodpovední Snemu a ak budú mať mandát, budú zasadať aj v Národnom zhromaždení. 2) panovník -- ostanú mu niektoré právomoci (napr. zvolávanie a rozpúšťanie snemu), ale každé jeho rozhodnutie bude kontrasignovať príslušný minister -- Zák. čl. 4 aj Zák. čl. 5 sa venujú zákonodarnej moci Zák. čl. 4 -- ZÁKONODARNÁ MOC -- vykonáva ju Národné zhromaždenie, ktoré má 2 komory -- poslaneckú a panskú. Do panskej menuje členov panovník z radov vysokej šľachty, poslanecká sa tvorí na základe volieb, ktoré upravuje → → Zák. čl. 5 -- PRINCÍP TZV. ĽUDOVÉHO ZASTÚPENIA 1) cenzus majetkový ostáva (niekoľkonásobok mesačného príjmu) 2) cenzus pohlavia ostáva (len muži) 3) cenzus vzdelania ostáva (volia len tí, ktorí vysokú školu študujú alebo študovali) 4) cenzus náboženský ostáva (židia nemôžu voliť) 5) cenzus jazykový sa ruší (znalosť maďarčiny je potrebná len pre pasívne volebné právo) -- celkovo môže voliť 6 % ľudí -- voľby sú rovné (viac-menej), priame, ale všeobecné ani tajné nie (predseda volebnej komisie sa pýta, koho volíme a prečo) A3 Slovenské národnopolitické hnutie v rokoch 1848/1849 I. Situácia v slovenskom národnopolitickom hnutí pred rokom 1848 -- rozoznávame 3 etapy vývoja Slovenského národa: 1. etapa 1780 -- 1820 2. etapa 1820 -- 1835 3. etapa 1835 -- 1848 -- zo slovanských národov v monarchii mali pred rokom 1848 najlepšie postavenie Chorváti, dobré mali aj Srbi, i Sedmohradsko bolo relatívne nezávislé. Slováci nemali žiadne osobité postavenie. II. Slovenské národnopolitické hnutie v rokoch 1848/1849 -- Marcové zákony boli síce vo všeobecnosti pokrokové, ale pre Slovákov nedostatočné. Preto sa začali vytvárať akčné výbory, ktoré prijímali programy s požiadavkami: a) Liptovské žiadosti (28.3.1848) b) Nitrianske žiadosti (28.4.1848) -- tieto aktivity boli ešte rozdrobené, prvým celonárodným dokumentom, ktorý reagoval na revolučné roky, boli → 1. → Žiadosti slovenského národa -- vydané 10. -- 11.5.1848 po porade u Hodžu v Ondrašovej pri Liptovskom Mikuláši -- pozostávali: I) MANIFESTAČNÝ ÚVOD II) 14 bodov -- tu boli formulované základné požiadavky slovenského národa. Nepožadovala sa v nich samostatnosť, len uznanie svojbytnosti slovenského národa a splnenie niekoľkých požiadaviek: 1) zriadenie celouhorského snemu, kde jednotlivé národy majú mať zastúpenie (uznanie svojbytnosti slovenského národa) i zriadenie samostatného slovenského snemu 3) uznanie slovenského jazyka -- možnosť Slovákov viesť politický i národný život vo vlastnom jazyku 4) koncepcia školstva -- slovenské školstvo od ZŠ po 1 univerzitu. Na slovenských školách majú byť katedry reči maďarskej, na maďarských katedry reči slovenskej 5) používanie zástav a znakov (bielo-červená farba, neskôr aj modrá ako vyjadrenie spolupatričnosti s inými národmi) 6) všeobecné volebné právo -- aktívne v 20ke, pasívne v 24ke 7) sloboda tlače, vyjadrovania, spolčovania a vyjadrenie mierovej a pozitívnej spolupráce medzi národmi Mnohé požiadavky boli rovnaké s maďarskou liberálnou šľachtou, iné boli len národné. Odpoveďou bol zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu, ktorí odišli na Slovanský zjazd do Prahy, keďže v rakúskej časti monarchie sa na nich zatykač nevzťahoval. 2. Slovanský zjazd -- zišiel sa 2.VI.1848 pod predsedníctvom F. Palackého a mal dojednať spoločný postup Slovanov v habsburskom mocnárstve. Slovanské požiadavky predniesol Hurban ako Žiadosti uhorských Slovákov a Rusínov -- oficiálnou koncepciou bol austroslavizmus (zblíženie všetkých Slovanov v rámci monarchie), proti ktorej Slováci vystupovali, ale nakoniec prevládla. -- ostal neukončený, lebo vypuklo ozbrojené povstanie, bol vyhlásený výnimočný stav a vodcovia museli odísť. Prijal sa len 1 dokument -- Žiadosti Slovanského zjazdu k európskym národom. 3. Konštituovanie SNR a Dobrovoľnícke výpravy -- SNR sa vytvorila ako najvyšší slovenský politický a vojenský orgán 16.IX.1848 vo Viedni. Bola vlastne dočasnou revolučnou vládou na Slovensku. -- politicky ju zastupovali Štúr, Hurban, Hodža, vojensky Bloudek, Janeček, Zach. Civilnými tajomníkmi boli Nosák a Bórik. -- cieľom bolo organizovanie dobrovoľníckych výprav a donútenie maďarskej vlády k splneniu požiadaviek zo Žiadostí. 1. dobrovoľnícka výprava -- jesenná -- slovenský dobrovoľnícky zbor vtrhol z Viedne na Myjavu, kde bola vyhlásená slovenská samostatnosť (19.IX.1848). SNR sa stala vládnym aj výkonným orgánom na obsadenom území, vypovedala poslušnosť uhorskej vláda a vyzvala ľud do celoslovenského povstania -- skončila sa neúspešne (slabá výzbroj, málo skúsenosti, cisárska armáda Slovákov nepodporila) 2. dobrovoľnícka výprava -- zimná -- Slováci sú už súčasťou cisárskeho vojska. Na územiach, ktoré obsadia sa vytvárajú dočasné administratívne rady a úraduje sa na nich po slovensky. Po tejto výprave Slováci zaslali do Olomouca k panovníkovi delegáciu, ktorá prichádzala s návrhom Slovenského vojvodstva (ot. A7). Panovník však vydal Stadionovu ústavu, ktorá vyhlásila jednotnosť ríše a Uhorsko za jej súčasť. 3. dobrovoľnícka výprava -- letná -- tu už Slováci do bojov nezasiahli, len kontrolovali pokoj na území Slovenska. Slovenský dobrovoľnícky zbor bol rozpustený a slovenské hnutie stratilo oporu. -- detronizácia Habsburgovcov urýchlila ruskú pomoc proti Maďarom, ktorí boli pri Világoši porazení. Slováci po porážke revolúcie ešte do Viedne posielali deputácie, avšak veľa nevymohli. Rakúska vláda len zriadila počas dočasnej správy 2 dištrikty na území Slovenska: bratislavský a košický, kde na nižších stupňoch sa mohlo rozprávať po slovensky. A4 Charakteristika obdobia Bachovho absolutizmu -- 13.VIII.1849 je maďarská revolúcia pri Világoši porazená a začína → → NEOABSOLUTIZMUS (1849 -- 1867) I) Bachov absolutizmus (1849 -- 1859/1860) -- tento krok späť k režimu spred roka 1848, ktorý spočíva na Teórii straty krajiny (keďže sa Uhorsko bránilo proti cisárovi, stratilo právo na samostatnosť. Teória bola len obnovená, keďže prvýkrát bola zavedená po Moháči), je oficiálne bol legalizovaný 3 kabinetnými listami a 3 Silvestrovskými patentmi (31.XII.1851): 1. patent -- ruší Marcovú ústavu, ponecháva len zrušenie poddanstva a rovnosť pred zákonom 2. patent -- ruší občianske práva, ochraňuje len cirkvi 3. patent -- o organizácii správy zemí, o súdnictve neoddelenom od správy 1) vojenská diktatúra (1849 -- 1850) -- ešte pred porážkou revolúcie spravovali Rakúskom obsadené územie dočasní kráľovskí komisári -- po porážke je krajina obsadená vojskami na čele s diktátorom gen. Júliom Haynauom, ku ktorému je vymenovaný splnomocnený cisársky komisár Geringer. -- Uhorsko sa rozdelí na dištrikty (5, 2 na Slovensku), lebo župy musia zaniknúť (vy si už vládnuť nebudete). Na čele dištriktu je vojenský veliteľ. 2) provizórium (1850 -- 1853) 1) dočasná reorganizácia civilnej správy -- armáda ostane dozerať na samosprávu, ale už sama vládnuť nebude. Vzniknú civilné dištrikty na čele s hlavným županom dištriktu, tie sa budú ďalej členiť na župy na čele s kráľovským komisárom. Tie sa budú deliť na okresy na čele so slúžnym. 2) Uhorské miestodržiteľstvo -- splnomocnený cisársky komisár je nahradený miestodržiteľom -- vzniká UHORSKÉ MIESTODRŽITEĽSTVO a v každom dištrikte miestodržiteľský odbor 3) byrokratický aparát -- kvôli nemeckej dôslednosti začne prekvitať byrokratický aparát (smetiar, pôrodná baba) 4) úradný jazyk do 1848 -- latinčina 1848/1849 -- maďarčina po 1849 -- nemčina, vo V-SK dištrikte staroslovienčina, v Prešove šariština. 5) oktrojovanie rakúskeho právneho poriadku -- do uhorského právneho poriadku sú násilím prenášané rakúske právne predpisy a významné sú aj germanizačné snahy. 3) definitívum (1853 -- 1859/1860 -- do Októbrového diplomu) 1) vojsko sa úplne stiahne a ostanú už len civilné dištrikty 2) zavedie sa žandárstvo (politické trestné činy) a štátne zastupiteľstvo 3) definitívum končí na prelome 1859/1860 pre porážku Rakúska na talianskom fronte II) Schmerlingovo ústavné provizórium (1859/1860 -- 1867) Polícia a žandárstvo a) polícia -- má sa starať o verejný poriadok, policajná diktatúra bola zavedená v Uhorsku počas provizória -- štruktúra: policajné riaditeľstvo → kapitanát → expozitúra b) žandárstvo -- úlohou je kontrola politicky podozrivých, ide o vojensky organizovaný zbor -- člení sa na pluky (16). Žandárske veliteľstvá v okresoch a župách podliehajú policajnému ministerstvu vo Viedni -- žandár je vždy v službe, jeho výpoveď ma váhu plného dôkazu, motiváciou sú odmeny A5 Vývoj ústavnosti v období neoabsolutizmu I. IV/1848 -- 1. oktrojovaná = Pillersdorfova ústava -- prvá moderná Ústava, ktorá je len oktrojovaná, platí len pre Rakúsko a stanovuje široký rozsah základných ľudských práv a slobôd, ale len pre Rakúsko -- stanovovala 383 poslancov -- nikdy nenadobudla účinnosť, pretože zavádzala príliš provizórny volebný poriadok, proti ktorému sa demonštranti v Hofburgu vzbúrili (Sturmpetition), preto je v III/1849 je nahradená → → II. III/1849 -- 2. oktrojovaná = Stadionova ústava -- opäť len oktrojovaná Ústava a opäť platí len pre Rakúsko, opäť stanovuje široký rozsah základných ľudských práv a slobôd, ale len pre Rakúsko -- oproti Pillensdorfovej ústave tu je zmena vo volebnom práve -- už len 150 poslancov -- a vzniká nový orgán -- Ríšska rada (pôvodne poradný orgán panovníka) -- tiež nikdy nenadobudla účinnosť, keďže už Silvestrovskými patentmi bola zrušená, avšak niektoré jej ustanovenia ostali v platnosti (zrušenie poddanstva) -- počíta s vyhlásením autoritatívneho režimu pre porazené Uhorsko III. II/1861 -- 3. oktrojovaná = Schmerlingova = Februárová ústava = Februárový patent a) Ríšska rada sa v Októbrovom diplome rozdelila na Rozšírenú a Užšiu. Tu sa rozdelí na Širšiu a Užšiu, pričom znovu v Užšej sú len zástupcovia Rakúska a v Širšej aj z Uhorska. Ríšska rada má poslaneckú a panskú snemovňu b) táto nezakotvuje občianske práva, ale zakotvuje právo panovníka vládnuť bez porady so snemom c) pre neuhorské krajiny sa zavádza zemské zriadenie a volebné poriadky do snemov ustanovených Októbrovým diplomom A6 Pomer štátu a cirkvi a súdna organizácia v období Bachovho absolutizmu Pomer štátu a cirkvi -- po zrušení sekulárnych jozefínskych opatrení režim Alexandra Bacha uzavrel 18.VIII.1855 so Svätým stolcom konkordát. Za cisára ho podpísal viedenský arcibiskup Josef Otmar von Rauscher, za pápeža pronuncius Michele Viale-Prelà. Konkordát bol promulgovaný pápežom Piom IX. bulou Deus humanae salutis auctor. Vybrané opatrenia konkordátu 1) posilnenie vplyvu Katolíckej cirkvi -- tá sa stane jedinou štátnou cirkvou a jednou z opôr bachovského absolutizmu. Ostatné cirkvi sú podriadené štátnej kontrole 2) vo vzťahu cirkvi a štátu zavádza tzv. princíp koordinačný: právny život je rozdelený pod právomoc svetskú a cirkevnú: Pre katolíkov budú v oblasti manželského a rodinného práva aplikované normy kánonického práva, takisto duchovenstvo patrí výhradne do právomoci cirkevných súdov 3) biskupi dohliadajú na výuku v školách, školskí inšpektori sú menovaní cisárom na základe ich návrhu. Biskup skladá panovníkovi prísahu vernosti. 4) ruší sa placetum regium 5) k metropolitnému a biskupskému chrámu (tam, kde nie sú) budú zavedené hodnosti kanonika -- penitenciára a teológa. Tieto prebendy bude obsadzovať biskup podľa ustanovenia Tridentského koncilu, atď. Vypovedanie konkordátu Ústavou z roku 1867 je proklamovaná rovnosť všetkých vierovyznaní, od roku 1868 katolíci v oblasti manželského a rodinného práva znovu spadajú pod ABGB. Roku 1870 je Konkordát cisárom Františkom Jozefom jednostranne (a pochybne) na základe klauzuly rebuc sic stantibus (zmluvná doložka, na základe ktorej zmluva platí len v prípade nezmenených strán. Podľa Františka Jozefa sa Sv. stolec prijatím Dogmy o pápežskej neomylnosti zmenil) vypovedaný. Súdna organizácia 1. slúžnovský úrad 2. sedria = komitátny súd -- súdi v 1. a 2. inštancii, banské aj obchodné veci + štátny zástupca 3. hlavný dištriktuálny súd -- odvolacia inštancia, súdia nemaďarskí sudcovia na základe rakúskych zákonov 4. Kasačný súd vo Viedni -- stará sa o jednotnosť judikatúry -- okrem nich ešte existujú aj Kráľovská a Sedmopanská tabuľa (tá sa presídlila do Viedne), ale už strácajú vplyv -- v civilných veciach sa súdnictvo zlepšilo (existuje právna istota), v trestných je stále svojvôľou -- ustanovujú sa štátni zástupcovia, ktorí sú pri komitátnom súde a hlavnom dištriktuálnom súde A7 Návrh Slovenského vojvodstva z roku 1849 -- jeho autorom je Ján Kollár -- práca o štátoprávnom postavení Slovákov. Slovenské vojvodstvo malo byť samostatnou korunnou krajinou vymedzenou z územia Uhorska na etnickom princípe (Slovenským vojvodstvom teda malo byť územie obývané Slovákmi) -- malo byť rozdelené na 4 dištrikty: 1) dolnopovažský (Nitra) 2) hornopovažský (Žilina) 3) banský (Banská Bystrica) 4) toryský (Košice alebo Prešov) -- dištrikty sa ďalej mali deliť na okresy a obce -- návrh nebol úspešný (narúšalo integritu), ale išlo o prvý návrh vyčlenenia Slovenska z Uhorska A8 Uhorský právny poriadok v období Bachovho absolutizmu -- treba konštatovať, že porážka revolúcie znamenala ďalekosiahle následky pre všetky oblasti života spoločnosti -- pre celé Uhorsko s výnimkou Sedmohradska bol na základe cisárskeho patentu z 29.XI.1852 oktrojovaný rakúsky právny poriadok I. občianske právo: -- oktrojovaný je ABGB (1811) -- prijíma sa Dočasný civilný súdny poriadok (1852) II. trestné právo: -- oktrojovaný je Zákon o zločinoch a ťažkých policajných priestupkoch (1803) III. pozemkové právo: -- zavádza sa: 1) Pozemkovoknižný poriadok (1855) -- stavia na základoch rakúskeho pozemkového práva. Jeho predchodcom boli urbáre, ktoré boli rozdrobené (bol síce zriadený aj celokrajinský urbár, ale nebol presný). Tento poriadok pretrval aj po Judexkuriálnej konferencii. 2) Urbariálny a Odškodňovací patent -- poddaní získavajú vlastnícke aj dispozičné právo k urbárskym pozemkom -- keďže poddanstvo je zrušené, povinnosti poddaných majú byť vykúpené. Zemepáni budú odškodňovaní štátnymi umorovacími dlhopismi, tí spoľahliví dostanú aj preddavky v hotovosti. Tento proces sa nazýva vyväzovanie a realizuje ho Krajinský vyväzovací fond -- lenže vyväzovacia akcia neprebiehala všade rovnako, napríklad menšie regálne práva (napr. mletie v mlynoch, právo výčapu či výseku mäsa) ostali na Slovensku nedotknuté. 3) pozemková daň 4) trojinštančné urbariálne súdnictvo (komitát -- administratívny obvod -- Viedeň) IV. iné zmeny: -- typické je množstvo nariadení a patentov, ktoré sú značne neprehľadné. Jedná sa napríklad o tieto: 1) zavedenie tabakového monopolu a žandárstva 2) zmeny v daňových predpisoch 3) zmeny v banskom a konkurznom práve. A9 Judexkuriálna konferencia -- 20.X.1860 je vydaný Októbrový diplom a de iure sa končí Bachov absolutizmus. Uhorsku je teda navrátená samostatnosť, ale oktrojované rakúske právo sa nedá odstrániť zo dňa na deň -- viaže sa naň zriadenie súdov a iných inštitúcií, ktoré treba zachovať. Otázku ďalšieho smerovania práva rieši → → Judexkuriálna konferencia (23.I. -- 4.III.1861) -- riešila jednu ústrednú otázku -- Pokračuje sa v práve rakúskom alebo sa navraciame k právu uhorskému? Výsledok konferencie -- výsledkom je návrat k uhorskému právu -- vydanie Dočasných pravidiel právnych, ktoré sa pôvodne mali stať zákonom, lenže uhorský snem bol roku 1861 rozpustený. Preto sa používali len ako dočasná smernica. Sú rozdelené na 8 častí: 1) občianske právo hmotné a procesné -- v rodinnom a dedičskom práve dochádza k návratu k feudalizmu -- kvôli obrovskému majetku aristokratických rodín ostáva v platnosti aj fideikomis a aviticitu nahrádza synonymný inštitút tzv. vetvového majetku 2) trestné právo procesné -- neúspešná snaha o schválenie osnovy Trestného zákona z r. 1843 -- predmetná osnova je príliš pokroková a to Maďarom nevyhovuje -- obnovuje sa feudálna súdna prax, súdy vychádzajú sa z Učebnice Tivadara Paulera z roku 1864 3) zmenkové právo 4) konkurzné právo 5) obchodné právo -- návrat k zákonným článkom z roku 1840, ale čiastočne sa ponecháva v platnosti aj rakúska úprava, pretože je pokrokovejšia a vyhovuje to záujmom buržoázie 6) urbárske právo -- ostáva v platnosti Pozemkovoknižný poriadok (1855) i rakúske predpisy o prevode nehnuteľností 7) predpisy o notárstve a advokácii 8) banské právo -- buržoázia má záujem otvárať nové bane, preto v platnosti ostáva pokrokovejšia rakúska úprava -- Všeobecný banský zákonník Kde teda ostáva v platnosti rakúske právo? -- v oblasti pozemkového a banského práva, čiastočne v oblasti práva obchodného A10 Pád Bachovho absolutizmu. Októbrový diplom I. Udalosti vedúce k pádu Bachovho absolutizmu -- pod vplyvom porážky rakúskych vojsk na talianskom fronte (bitka pri Solferine, Magente) v roku 1859 vyvstala vnútropolitická kríza, ktorej následkom bol pád Bachovho absolutizmu. V uhorskej časti Monarchie sa Bachov byrokratický aparát rozsypal zo dňa na deň, avšak ústavne bol prechod od absolutizmu k parlamentarizmu započatý zvolaním tzv. rozmnoženej ústavnej rady ako panovníkovho neverejného poradného orgánu a definitívne sa absolutizmus skončil vydaním → → II. Októbrový diplom (20.X.1860) 1) OBSAH a) panovník sa ním definitívne zriekol neobmedzenej vlády b) prehlásil za právny základ monarchie Pragmatickú sankciu c) priznal nutnosť istého stupňa federalizácie monarchie na základe historických tradícií Čl.1: zákonodarnú moc predstavuje: 1) Ríšska rada ako celoštátny orgán a) užšia -- pre Rakúsko b) rozšírená -- pre celú Monarchiu. Tu vysiela každá korunná krajina istý počet zástupcov a rieši celoštátne záležitosti (vojsko, financie atď.) 2) jednotlivé parlamenty na úrovni korunných krajín -- parlament si môže zriadiť len tá krajina, ktorá mala v minulosti vlastný štát Čl.3: bližšie rozoberá Uhorský snem: Má mať 2 komory -- panskú a poslaneckú, do ktorej prebiehajú voľby podľa Čl. 5/1848. Predsedom budúcej uhorskej vlády sa má stať palatín 2) REALIZÁCIA -- panovník Októbrovým diplomom však vyšiel v ústrety len Maďarom a na požiadavky Slovákov nebral ohľad. Októbrový diplom aj Februárový patent znamenal prípravu na rakúsko-maďarské vyrovnanie, keďže už tu boli vlastne 2 štáty, ktoré majú niektoré záležitosti spoločné a niektoré odlišné. -- realizovať Októbrový diplom mal Bachov následník Schmerling, ktorého vláda je však naďalej feudálna, reakčná a klerikálna. Vo februári 1861 bola vydaná Februárová = Schmerlingova = 3. oktrojovaná ústava, ktorá nadväzovala na Októbrový diplom, ale podstatne ho prepracovala -- v zásade znamenala opätovné posilnenie centralizmu. -- roku 1861 prebehli voľby do Uhorského snemu, väčšinu získali prívrženci revolúcie. Októbrový diplom i Februárová ústava sa im zdala nedostatočná, preto ju odmietli a pridržiavali sa požiadaviek z roku 1848. Panovník preto snem ešte toho roku rozpustil a jeho činnosť sa obnovila až roku 1865. -- Októbrový diplom a Februárový patent sa nepozdávali ani komitátom, ktoré sa začali búriť. Preto boli na ich čelo uvedení kráľovskí komisári a komitáty stratili finančnú samostatnosť. Provizórium bolo v komitátoch odstránené nástupom vlády Richarda Belcrediho, ktorej členom bol významný uhorský magnát Majláth. 3) ČO VLASTNE ZNAMENAL OKTÓBROVÝ DIPLOM VO VZŤAHU K UHORSKU? -- obnovenie postavenia Uhorska spred roka 1848: 1) maďarčina sa stala úradnou rečou 2) obnovila sa dvorská kancelária i miestodržiteľská rada 3) obnovilo sa staré súdnictvo (kúrie a sedrie) 4) obnovila sa pôvodná miestna správa A11 Martinské memorandum A12 Viedenské memorandum Slovenské hnutie v 60. rokoch 19. storočia -- hoci sa Slováci počas revolúcie pridali na stranu cisára, ich požiadavky Viedeň nerešpektovala. Prevládla skepsa (Ľudovít Štúr zmenil stanovisko a začal tvrdiť, že malé slovanské národy sú slabé, preto treba vytvoriť veľkú slovanskú ríšu -- dielo Slovanstvo a svet budúcnosti) -- zmena nastala po páde Bachovho absolutizmu: a) Andrej Radlinský vydal petíciu, kde žiadal používanie slovenčiny b) Hurban vypracoval Memorandum, kde žiadal splnenie požiadaviek z rokov 1848/1849 c) Ján Palárik žiadal zblíženie s Maďarmi a obnovenie Marcovej ústavy c) Viedeň povolila používanie slovenčiny popri maďarčine na Slovensku (1860) -- aktivita celonárodného hnutia vyvrcholila v roku 6. -- 7.6.1861, kedy sa v Martine zišlo celonárodné zhromaždenie a prijalo → → A11 Martinské memorandum -- je vrcholným a zároveň posledným štátoprávnym programom Slovákov pred 1. svetovou vojnou. Jeho autorom bol Š. M. Daxner. Slováci však nemali prostriedky na jeho presadenie a nenašli podporu ani v zahraničí. -- požiadavky boli dvojaké: 1) jazykové a) rovnoprávnosť SJ s ostatnými jazykmi b) používanie SJ aj na vyšších školách, zriadenie Právnickej akadémie c) zriadenie Katedry literatúry a reči Slovenskej v Pešti 2) národné = samobytnosť slovenského národa a) Slováci sú autochtónnym národom v Uhorsku, preto navrhujú koncepciu Hornouhorského slovenského okolia. Nemalo sa jednať o samostatnosť Slovenska, ale len o organizačno-správnu jednotku v rámci Uhorska. b) v rámci Okolia právo zriaďovať spolky a vydávať časopisy -- v Martinskom memorande bolo okolie formulované ešte veľmi všeobecne a nejasne -- bolo predložené Snemu, ktorý bol ale rozpustený, preto ho Slováci prepracovali a predložili panovníkovi. Vzniklo → → A12 Viedenské memorandum -- tu ide o: 1) uznanie samobytnosti slovenského národa 2) vyčlenenie Okolia ( = Dištriktu), ktoré je formulované už jasne, lebo je vypracovaná Privilegiálna listina okolia: a) Okolie sa člení na 16 okresov, ktoré sa ďalej členia na obce b) Krajinské zhromaždenie v Banskej Bystrici je zákonodarným orgánom (30 000 obyvateľov = 1 poslanec, schvaľuje štátny rozpočet) c) Krajinská rada je výkonným orgánom politickej správy d) Súdnictvo: prvoinštančnými sú obecné súdy, nad nimi sú okresné súdy (1. inštancia pre závažné veci, inak odvolacie), nad nimi je Hlavný súd v Banskej Bystrici -- myšlienka Okolia sa neuskutočnila. Rakúsko-maďarské vyrovnanie znamenalo po určitom uvoľnení nástup útlaku, maďarizácie i politickej pasivity. Ešte pred vyrovnaním sa však podarilo presadiť isté požiadavky -- podarilo sa: 1) otvoriť 3 slovenské gymnáziá (Revúca, Kláštor pod Znievom, Martin) 2) otvoriť prvú celonárodnú kultúrnu a vedeckú inštitúciu -- Maticu Slovenskú (1863) A13 Rakúsko-uhorské vyrovnanie a jeho obsah A14 Systém najvyšších štátnych orgánov v Uhorsku po roku 1867 Príčiny -- 1865/66 sa R-U dostáva do sporu s Pruskom aj Talianskom, preto potrebuje oporu od maďarských vládnucich kruhov, na čele ktorých stojí „otec vyrovnania" František Deák. Tí však vyžiadajú odvolanie protiústavných nariadení a uznanie platnosti zákonov z roku 1848. -- 1866 vypukla prusko-rakúska vojna a Rakúsko pri Hradci Králové prehralo. Maďarské požiadavky sa znásobili, preto musí byť roku 1867 znovu vymenované Uhorské zodpovedné ministerstvo na čele s Júliusom Andrášim. Vyrovnanie Na uhorskej strane Zák. čl. 3 -- Uhorsko uznáva demisiu Ferdinanda V. a prijíma Františka Jozefa, ktorý je spolu s manželkou aj korunovaný. Ruší sa palatín aj miestodržiteľ. Zák. čl. 12, 14, 15 16 -- články o vyrovnaní; Čl. 12 -- jeden zo základných zákonov (ZÁKON O VYROVNANÍ), postavený na roveň Zlatej Buly aj Pragmatickej sankcie, stane sa súčasťou Decembrovej ústavy. Na rakúskej strane -- Decembrová ústava (21.12.1867) Zák. čl. 141 -- o zriadení Ríšskeho zastupiteľstva, ktoré sa premenuje na Ríšsku radu Zák. čl. 142 -- o základných ľudských právach a slobodách (pre Rakúsko). V Uhorsku danú oblasť upravovalo zvykové právo. Zák. čl. 143 -- o Ríšskom súde ako najvyššom celoštátnom súde Zák. čl. 144 -- o nových zásadách moci súdnej Zák. čl. 145 -- o moci vládnej a výkonnej Zák. čl. 146 = uhorský Zák. čl. 12 -- ZÁKON O VYROVNANÍ Zák. čl. 147 -- v celej monarchii sa zavádza dualizmus: štát sa po novom označuje „Rakúsko-Uhorská monarchia", formou vlády je reálna únia a skladá sa z 2 celkov: a) Uhorské kráľovstvo (Zalitavsko, Translajtánsko) b) Kráľovstvá a krajiny v Ríšskej rade zastúpené (Predlitavsko, Cislajtánsko, nesprávne Rakúsko) -- všetky spolu tvoria poslednú spoločnú Ústavu (Decembrovú) OBSAH VYROVNANIA -- vyrovnanie obsahovalo 3 zložky: a) štátoprávnu b) ekonomickú c) finančnú I. Spoločné orgány 1) panovník -- obnovuje sa vláda Habsburgovcov podľa Pragmatickej sankcie. Je silný, až absolutistický jediný a nedotknuteľný vládca, požíva trestnoprávnu exempciu. Sídli vo Viedni, ale hlavné mestá sú 2 -- Viedeň a Budín, neskôr Budapešť. Právomoci: a) zvoláva, rozpúšťa parlament, menuje si Ministerskú radu celého štátu, jej ministri budú c.k. b) menuje a odvoláva vyslancov, veliteľov, sudcov, prokurátorov c) vyhlasuje výnimočný stav d) iniciuje zákony a vydáva cisárske patenty, ktoré musí kontrasignovať príslušný minister e) významné právomoci má aj v rámci Uhorska 2) tri ministerstvá -- financií (spravuje len financie armády a zahraničnej agendy), zahraničia, vojenstva -- vedú len spoločné porady, nie sú politicky zodpovedné 3) colné a obchodné územie (obnovuje sa každých 10 rokov), ceduľová banka a mena 4) armáda -- vnútorne organizuje panovník, prezenčnú službu a počet Národné zhromaždenie. Sú aj samostatné armády -- honvédség a Landwehr 5) dlh -- najskôr 70:30, Tisza chcel až 50:50, ale najďalej sa v roku 1907 dosiahne 64:36 II. Dvojaké orgány 1) parlament -- oba sú dvojkomorové, ale volí sa do nich inak. Oba prijímajú zákony pre svoje územie, ktoré musia byť podpísané panovníkom a vyhlásené v Zbierke zákonov. Národné zhromaždenie v Uhorsku -- 3. najvyšší orgán (po panovníkovi a vláde) v Uhorsku, voľby doň prebiehajú podľa Čl. 5/1848 -- snemovne sa volili na 3/5 rokov, cessia mixta zasadali pri voľbe panovníka Panská snemovňa: členovia sú menovaní panovníkom / dedične z radov šľachty. Súdi ministrov, jej chod upravuje Čl. 1/1608 Poslanecká snemovňa: kontroluje vládu a vyslovuje jej nedôveru iniciuje zákony (v praxi nie) jej člen môže byť členom Panskej snemovne Poslanci majú imunitu: a) imunita v užšom zmysle -- za výroky prednesené pri výkone funkcie poslanca nemožno trestať b) inviolabilita -- poslanca nemožno trestnoprávne stíhať, ak na to snemovňa nedá súhlas, okrem pristihnutia pri čine Ríšska rada v Predlitavsku -- voľby sú zložitejšie, silný majetkový cenzus -- občania Uhorska sa do nej najskôr nedostávali. Neskôr, keď bývali v Predlitavsku dlhšie, sa tam dostať mohli (teda aj Slováci mohli obhajovať svoje práva) 2) vláda = Uhorské zodpovedné ministerstvo -- člení sa na sekcie/odbory (neskôr 9 ministerstiev) -- predsedom je uhorský zodpovedný minister, ale kedykoľvek môže zasadnutie viesť panovník, keďže on vládne v Uhorsku prostredníctvom zodpovedného ministerstva a v Chorvátsku prostredníctvom chorvátskeho bána -- ministrov menuje a odvoláva panovník (predsedu sám od seba, ministrov na jeho návrh), zodpovedajú sa Panskej snemovni, ktorá ich môže súdiť 3) Najvyšší účtovný a kontrolný dvor -- na čele stojí panovníkom menovaný prezident -- kontroluje príjmy, výdavky a účtovníctvo, hospodárenie úradov III. SÚDNICTVO -- Uhorsko má vlastný systém súdnictva, ktoré ale prechádza reformami: -- roku 1869 sa súdnictvo čiastočne oddeľuje od správy, celkom v rokoch 1873/4 -- zavádza sa dvojstupňovosť súdov, vzniknú úplne nové súdy: kráľovský okresný súd v okrese/ meste -- 1. inštancia, rieši menej závažné veci, samosudca kráľovská súdna tabuľa = dištriktuálna tabuľa -- bývalá sedria oddelená od správy -- sídli v Bratislave a Košiciach -- 2. inštancia pre odvolania od okresného súdu, pre závažné veci 1. inštancia -- nie každé municipium má tabuľu. Zavádzajú sa osobitné súdne dištrikty pre 4-5 municipií kráľovská kúria -- len odvolací súd pre súdne tabule ríšsky súd -- najvyšší súd krajiny, pracuje na kasačnom princípe (nemá priamy dosah na dianie v Uhorsku) osobitné súdnictvo -- po roku 1867 vznikajú v Uhorsko osobitné súdy pre všetko: porotné súdy, obchodný, burzový a zmenkový súd atď. štátne zastupiteľstvá -- ochraňujú záujmy štátu, predtým existovali municipiálni hlavní fiškáli -- sú nezávislé od súdov, ale viazaní príkazmi ministerstva spravodlivosti 1. štátny zástupca pri okresnom kráľovskom súde. Stačí aj koncipient alebo advokát. 2. hlavný štátny zástupca pri kráľovskej súdnej tabuli 3. generálny štátny zástupca pri kráľovskej kúrii A15 Vývoj práva v Uhorsku po roku 1867 Občianske právo hmotné -- prebiehajú o kodifikáciu: 1869 -- objednanie vypracovania osnovy ministerstvom spravodlivosti 1895, 1900 -- zriadená stála komisia, ktorá r. 1900 odovzdala na posúdenie návrh Občianskeho zákonníka (vychádzal z obyčajového práva, predch. úprav i práva kapitalistických krajín), ku ktorému bola vypracovaná aj dôvodová správa. Nebol úspešný. 1915 -- vládny návrh Občianskeho zákonníka. Kvôli vojne nebol prijatý, ale napriek tomu sa stal neoficiálnym kódexom. -- až do rozpadu monarchie ostalo nekodifikované Občianske právo procesné Čl. 54/1868 = Občiansky súdny poriadok (OSP) -- zaviedol konanie, kde rozsudky rušil kasačný súd na základe zmätočnej sťažnosti 1893, 1894 -- čiastočné zmeny OSP (zmeny v pozostalostnom, ešte predtým v exekučnom konaní) -- začiatkom 20. storočia je ustanovená komisia, ktorá má vypracovať nový kódex; ten je aj prijatý ako Čl. 1/1911 = nový OSP účinný od 1.I.1915 Rodinné právo -- ruší sa výlučná príslušnosť cirkevných súdov v manželských sporoch. Problémom je, že každá konfesia má osobitné právne poriadky pre manželstvo. -- vyhraňujú sa 2 protichodné stanoviská: 1) manželstvo je náboženská ustanovizeň, preto treba cirkevný sobáš 2) manželstvo je právny vzťah, preto treba civilný sobáš -- druhý názor prevážil, preto Wekerleho zákony (Zák. čl. 31 -- 33/1894) zavádzajú povinný civilný sobáš, rozluku i zmenu v matrikách (implicitný maďarizačný podtón) Trestné právo hmotné Do Judexkuriálnej konferencie sa vychádza z rakúskych zákonov z rokov 1803 a 1852. Potom dochádza k návratu spred roka 1848 (až nato, že pred súdom sú si už všetci rovní), situácia je značne chaotická. Súdy vychádzajú z Učebnice Tivadara Paulera (1864), ktorá je veľmi dobrá, ale zákon nahradiť nemôže, snaha o kodifikáciu je urgentná. Komisia pod vedením prof. Čemegiho vypracovala návrh, ktorý je prijatý ako → → Čl. 5/1878 -- Uhorský trestný zákon (modernejší než Zákon 117/1852, do účinnosti 1880) -- rozlišuje na zločiny, prečiny a priestupky = tripartícia trestných činov -- tresty odňatia slobody sú vykonávané vo väzení (za prečiny), žalári (6 mesiacov a viac), trestniciach (2 roky a viac, trest odňatia slobody na doživotie) a uzamknutiach (priestupky) Trestné právo procesné 1872 -- Čemegiho dočasné pravidlá Čl. 45/1879 -- čiastočná úprava Čl. 33/1896 -- Trestný poriadok, platný od 1.I.1900, novelizovaný 1908, 1912 -- bol veľmi moderný; obžaloba (i pojednávanie) sa stali verejnými, obžalobu zastupovalo štátne zastupiteľstvo -- zaviedli sa dvojstupňové opravné prostriedky -- zaviedlo sa trestné konanie pre mladistvých, po začatí vojny urýchlené trestné konanie Obchodné právo -- po Judexkuriálnej konferencii sa vychádza zo zák. článkov z roku 1840, ale i z rakúskej a nemeckej úpravy. Roku 1875 je prijatý Obchodný zákonník (37/1875) Právotvorná činnosť súdov -- právo v mnohých oblastiach kodifikované nie je, preto významnú úlohu zohráva súdna prax, ktorá ustaľuje pohľad na právo vo forme decízií. Decízia = rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu. Predtým kráľovské tabule vydávali tzv. plenárne rozhodnutia, ktoré zjednocovali judikatúru. To sa im neskôr zakázalo a boli zriadené odborné senáty, ktoré sa mali vyjadrovať k sporným otázkam. Decízií boli niekoľko druhov a niektoré (napr. plenárne rozhodnutia) boli považované za akty právotvornej moci. Kráľovská kúria zjednotila stanoviská k niektorej veci ako plenárnu decíziu s mocou zákona. A16 Reforma župnej a mestskej správy v období dualizmu -- už počas Schmerlingovho ústavného provizória dochádza v župnej samospráve k návratu k pomerom predrevolučným. V 60. rokoch sa ale nehovorí už o župách, ale o municipiách (samosprávna jednotka pod štátnou kontrolou) Miestna správa v Uhorsku za dualizmu -- v Predlitavsku ostáva krajinské zriadenie -- v Zalitavsku upravujú samosprávu: Čl. 42/1870 -- Zákon o municipiách Čl. 21/1886 -- rekodifikácia (nie novela) Čl. 42/1870. Ich obsah je takmer úplne rovnaký, menili sa len preto, lebo v priebehu dualizmu dochádza k zmenám v župnom členení. Čl. 22/1886 -- Zákon o obecnom zriadení Municipium = župa / mesto, ktoré nepatrí do právomoci župy. Municipiám ostane samospráva, ale min. vnútra ich bude výraznejšie kontrolovať -- funkcie municipia: a) výkon samosprávy (vydáva štatúty) b) sprostredkovanie štátnej administratívy (uskutočňuje zákony, kt. sa ho týkajú) c) iné záležitosti verejného záujmu Orgány 1) hlavný župan -- menuje a odvoláva ho kráľ na návrh ministra vnútra, ministrovi podáva hlásenia. Je zástupcom vlády. 2) výbory a) municipiálny výbor -- plní úlohy samosprávy. Tvoria ho virilisti (tí, ktorí platia najvyššiu daň na území municipia) a iní, volení na 6 rokov na princípe majetkového cenzu. Predsedá mu podžupan. b) stály výbor (výkonný orgán municipiálneho výboru), ústavný výbor (voľby), disciplinárny výbor (disciplinárne záležitosti), verejnosprávny výbor (koordinácia št. správy a samosprávy) 3) úradníci I. vnútorní -- sídlia v sídle municipia, volí ich municipiálny výbor a) podžupan -- najdôležitejší výkonný orgán b) hlavný notár -- zástupca podžupana a notári -- vedú zápisnice c) fiškáli -- právni poradcovia II. vonkajší -- nižšou jednotkou je okres na čele s hlavným slúžnym a obvod na čele so slúžnym. Títo úradníci sú vonkajší -- sídlia v okresoch a obvodoch. Municipiálne mesto -- ide o mesto, ktoré ma postavenie samostatného municipia (najskôr ich je viac, potom menej) -- jedná sa o bývalé tavernikálne mesto, zvyčajne je aj hlavným mestom municipia Orgány 1) mešťanosta (obdoba podžupana) -- predsedá mestskej rade, vykonáva zákony. Hlavný župan municipia nemal byť aj mešťanostom municipiálneho mesta. To sa nedodržovalo, preto to Čl. 21/1886 zrušil. 2) výbory a) mestský municipiálny výbor b) mestská rada (obdoba stáleho výboru) -- výkonný orgán v oblastí štátnej správy, samosprávy i administratívy c) mestský daňový úrad 3) úradníci -- ich zloženie, práva aj povinnosti určuje štatút mesta. -- najdôležitejší je mestský policajný kapitán (bezpečnosť, správa) Delenie miest (obcí) a) mesto so zriadeným magistrátom -- podlieha municipiu, má postavenie okresu b) veľké obce -- podlieha okresu, nemá starostu c) malé obce -- podlieha obvodu, nemá starostu A17 Slovenské národné hnutie po vyrovnaní -- Rakúsko-maďarské vyrovnanie (1867) znamenalo po určitom uvoľnení nástup útlaku, maďarizácie i politickej pasivity. Dualizmus znamenal pre Maďarov voľnú ruku v presadzovaní jedného uhorského (maďarského) národa. Výnimku tvorili iba Chorváti, ktorí po Uhorsko-chorvátskom vyrovnaní (1868) mali voľnejšie postavenie. Začína sa → → MAĎARIZÁCIA 1. etapa maďarizácie (1867 -- 1875) Čl. 44/1868 -- Národnostný zákon -- v Uhorsku je jeden nedeliteľný uhorský (maďarský) národ. S jeho výsadným postavením sa spája náuka o svätej korune -- vznikla už za feudalizmu na obranu šľachty proti feudalizmu a znamená, že panovník vládne spoločne s maďarským nedeliteľným národom -- štátnym jazykom je maďarčina, ale na nižších úrovniach sa pripúšťajú aj národné jazyky (v školstve vtedy, ak tak rozhodne zriaďovateľ) a národnosti si môžu vytvárať aj svoje spolky (vznikli slovenské gymnáziá, Živena, Spolok sv. Vojtecha) -- jazykové práva sú ale poskytované len jednotlivcom, nie národnostným celkom 2. etapa maďarizácie (1875 -- 1890) Vláda Kolomana Tiszu (1875 -- 1890) -- rozvíjajú sa odnárodňovacie spolky (Femke, Demke, Emke, Matke), pre ktoré je zrušená Matica Slovenská (1875) a jej majetok dostali práve tieto spolky. Takisto sú zrušené 3 slovenské gymnáziá (1874 -- 1875) -- zmeny v školstve: 1879 -- povinné vyučovanie maďarčiny na ľudových školách -- klesá počet slovenských škôl, aspoň cirkevné sú ako-tak samostatné 3. etapa maďarizácie (1890 -- 1918) 1892 -- zákaz osláv stého narodenia Jána Kollára 1894 -- Wekerleho zákony -- zavádzajú povinný civilný sobáš a povinnosť viesť matriky v maďarčine -- implicitný maďarizačný podtón 1895 -- národnostný kongres v Budapešti -- odmietnutie maďarizácie a požiadavka autonómie pre nemaďarské národy 1896 -- oslavy Milénia -- výstavba miléniových pomníkov na miestach spätých so Slovákmi. Nástup vlády Dezidera Bánffyho a ďalšie posilnenie útlaku. 1898 -- Zákon o pomaďarčení názvov obcí Čl. 26 a 27/1907 -- Apponyiho školské zákony -- každý žiak v ľudovej škole musí ovládať maďarčinu do 4. ročníka slovom aj písmom -- aj keď bolo v škole len niekoľko maďarských žiakov, mohol minister nariadiť povinné vyučovanie maďarčiny SLOVENSKÉ HNUTIE -- Slováci zistili, že ďalšia orientácia na Viedeň ani Česko úspech neprinesie. Vzniká preto → → Nová škola -- kritici Memoranda (predovšetkým Okolia) a proviedenskej orientácie (Nepomuk Bobula, Palárik) -- nechcú narúšať integritu Uhorska, snažia sa nájsť spoločnú cestu s Maďarmi a žiadajú len jazykové ústupky. S Maďarmi sa ale jednať nedalo, preto zanikli → Stará škola -- stúpenci Memoranda, ktorí zakladajú SNS (1871). Kvôli útlaku ale vyhlasujú politickú pasivitu (1884) až do 1. svetovej vojny -- na prelome 19. a 20. storočia dochádza v slovenskom hnutí k ďalšej diferenciácii: 1) rusofili -- obnovujú myšlienku všeslovanskej vzájomnosti a orientujú sa na Rusko ako najväčší slovanský národ (Vajanský). Spiatočnícka nereálna orientácia. 2) presadzujúci spoluprácu s Čechmi -- najmä študenti študujúci v Čechách a vo Viedni (Blaho, Šrobár, hlasisti, prúdisti), ktorí sú pod vplyvom TGM. Títo roku 1896 zakladajú Českoslovanskú jednotu, ktorá organizuje českoslovanskú spoluprácu na pravidelných poradách v Luhačoviciach 1901 -- voľby, zisk 4 mandátov 1906 -- predčasné voľby, zisk 7 mandátov vďaka Manifestu SNS 1911 -- Pavol Mudroň odovzdáva Memorandum o riešení slovenskej otázky -- žiada sa dodržovanie ustanovení Národnostného zákona 1913 -- všeobecné volebné právo podľa ktorého sa už ale v Monarchii nevolilo A18 Štátoprávne koncepcie TGM a K. Kramářa z roku 1914 -- po vypuknutí vojny ostávajú Slováci v politickej pasivite, ale českí politici začínajú predkladať prvé štátoprávne koncepcie Štátoprávna koncepcia K. Kramářa (VI/1914) Ústava Slovanskej ríše -- autorom je vodca Mladočechov Karel Kramář. Spoločne s budúcim ministrom financií Aloisom Rašínom bol za ňu zatknutý, obvinený z vlastizrady a iných deliktov a odsúdený na smrť. František Jozef ale trest smrti nepodpísal, medzitým zomrel a nový cisár Karol IV. tak neurobil tiež. Roku 1917 boli obaja na základe amnestie prepustení. -- išlo tu o zjednotenie slovanských národov pod dominanciou Ruska -- Slovanskú ríšu mali tvoriť: Rusko Česko (+ Slovensko) Poľsko Bulharsko Srbsko Čierna Hora -- na čele mal byť ruský cár, ktorý ju má zastupovať dovnútra i navonok -- učlenením štátu mala byť federáciou, isté záležitosti mali byť spoločné (colné a obchodné územie, zahraničné záležitosti, mena, súdnictvo) a isté rozdielne -- vláda sa mala volať Ríšska rada (42 poslancov), parlament Ríšska duma (300 poslancov), obe pod dominanciou Ruska -- koncepcia sa nezrealizovala pre zvrhnutie cára a následný boľševický puč Štátoprávna koncepcia TGM (X/1914) -- TGM lavíroval medzi vernosťou monarchii a orientáciou na Dohodu, nakoniec zvolil druhú možnosť. V X/1914 predkladá v Holandsku Scotovi Viatorovi (Seton Watson) projekt samostatného čs. štátu, ktorý ho odovzdal dohodovým mocnostiam -- išlo o spojenie českých krajín a slovenských krajov -- na čele mal byť západoeurópsky princ (belgický, dánsky či anglický) -- učlenením štátu mal byť konštitučnou monarchiou -- návrh TGM sa zásadne líšil od návrhu Kramářovho, lebo nepočítal s orientáciou na Rusko ani na žiadnu inú krajinu. Mal byť nezávislý ako od Ruska, tak aj od Nemecka. -- z iniciatívy TGM je roku 1915 založená organizácia Maffia, ktorá sa stane centrom českého domáceho odboja. Jej úlohou je získavať dôležité vojenské, hospodárske aj politické správy, ktoré majú slúžiť na podkopávanie režimu. A19 Činnosť Čechov a Slovákov v zahraničí v období pred vyhlásením československej štátnosti -- v R-U bol nastolený tvrdý režim, preto len krajania v zahraničí mohli presadzovať čs. otázku I. Odboj v západnej Európe 1915 -- Memorandum Independent Bohemia -- Londýn -- znamená dôkladnejšie rozpracovanie koncepcie TGM z X/1914 predložené politickým špičkám Veľkej Británie -- prvé otvorené zakotvenie čechoslovakizmu -- hovorí o samostatnom čs. štáte, lebo R-U už nemá perspektívu -- formou štátu sa má jednať o monarchiu, nie republiku 1915 -- Český komitét zahraničný -- vydáva prehlásenie, kde sa znovu zakotvuje čs. monarchia II/1916 -- Československá národná rada -- Paríž -- stáva sa vrcholným orgánom čs. zahraničného odboja so sídlom v Paríži (neskôr sa začali utvárať rôzne jej odbočky) -- obsadenie: Masaryk: predseda Štefánik, Durich: podpredsedovia Beneš: tajomník -- jej hlavnou úlohou je presvedčiť víťazov vojny o nevyhnutnosti vzniku Československa prostredníctvom formovania dobrovoľníckych jednotiek bojujúcich na strane Dohody II. Odboj v USA -- tu sa Slovákom dýcha podstatne ľahšie. Hoci musia ťažko pracovať, neprebieha tu maďarizácia a môžu sa slobodne rozvíjať. Pokladajú za svoju povinnosť hovoriť aj za svojich bratov utláčaných doma. Vrcholným predstaviteľom Slovákov v USA je Slovenská liga (1907, Pittsburgh), Čechov České národní sdružení (Chicago) -- Slováci nie sú jednotní v otázke štátoprávneho usporiadania stredoeurópskeho priestoru: 1) Mamatey: autonómia Slovenska v rámci Uhorska 2) Gessay, Getting a socialisti: federalizácia R-U, kde Česko a Slovensko sú jednou spoločnou časťou federácie 22. -- 23.10.1915 -- Clevelandská dohoda (viď ot. A20) 30. -- 31.05.1918 -- Pittsburghská dohoda (viď ot. A20) III. Odboj v Rusku -- v Rusku žilo viac Čechov ako Slovákov. Oba národy sa organizovali v krajanských spolkoch, ktoré boli rozdrobené. Roku 1915 sa zjednotili do Zväzu československých spolkov, ktorý sa stal jediným reprezentantom Čechov a Slovákov v Rusku niektorí krajania sú orientovaní procársky, čo už nezapadá do koncepcie. Preto hrozí rozkol, ktorému zabráni Štefánik a podpísanie Kyjevského zápisu. -- práve v Rusku boli najvhodnejšie podmienky pre vznik čs. dobrovoľníckych jednotiek, lebo tu bolo veľa čs. zajatcov. Francúzi so vznikom čs. légií súhlasili -- mali doplniť francúzsku armádu, ktorá už nemala rezervy. -- podpísaním brestlitovského mieru sa situácia skomplikovala. Stálo tam, že čs. légie majú byť odzbrojené. Legionári to odmietli a začali obsadzovať Transsibírsku magistrálu, čo u Dohody zavážilo. IV. Odboj doma Česko -- českí politici majú lepšie podmienky pre rozvoj ako slovenskí, preto zo začiatku ani neuvažujú o rozpade monarchie. Neskôr sa ich zmýšľanie mení. 1915 -- Maffia -- má získavať strategické informácie a zneužívať ich s cieľom podkopávania režim 1917 -- Prehlásenie českého poslaneckého zväzu -- požaduje sa federalizácia R-U 6.1.1918 -- Trojkráľová deklarácia -- prehlásenie českých politikov, požadujú samostatný čs. štát Slovensko -- SNS je v politickej pasivite, napriek tomu sa začiatkom 20. storočia utvára niekoľko aktívnych centier. 1.5.1918 -- Prvomájová demonštrácia, Rezolúcia -- prehlásenie Vavra Šrobára, ktorý požaduje samostatný čs. štát, za čo ho zavreli 24.5.1918 -- Porada v Martine -- Hlinka: „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nepodarilo, treba sa rozviesť \..." -- SNS tu vystupuje z politickej pasivity a definitívne sa hlási k čs. štátu A20 Clevelandská dohoda. Pittsburská dohoda Clevelandská dohoda 22. -- 23.10.1915 = koncepcia orientácie Česka a Slovenska po 1SVV podpísaná medzi Slovenskou ligou a Českým národným združením (koncipoval ju jeho predseda Tvrzický) -- nevedelo sa presne, ako bude Česko a Slovensko po 1SVV organizované: 1) ČSR bude samostatným štátom -- má ísť o federáciu dvoch rovnocenných celkov Česka a Slovenska (personálnu úniu, podobne ako v Anglicku) zloženú zo samostatného slovenského a českého národa. -- pojednáva aj o volebnom práve (všeobecné, rovné, tajné, priame) 2) Česko a Slovensko ostanú súčasťou R-U monarchie -- Československo bude súčasťou federalizovanej R-U monarchie -- Slovensko má mať plnú autonómiu (vlastný jazyk, snem, štátnu, finančnú a politickú správu) -- monarchia pred svojim zánikom ponúkla štátom federalizáciu, ktorá ale prišla neskoro a pre odpor maďarských vládnucich kruhov sa mala týkať len Predlitavska. Pittsburská dohoda 30. -- 31.05.1918 = ďalšia koncepcia orientácie Česka a Slovenska po 1SVV podpísaná medzi Slovenskou ligou, Českým národním sdružením a Zväzom českých katolíkov po porade s TGM (ktorý ju značne ovplyvnil) -- podpísaná z dôvodu prekonania niektorých ustanovení Clevelandskej dohody už za fungovania Čs. národnej rady -- dochádza ku kvalitatívnemu posunu, ktorý je pre Slovákov horším: už sa neuvažuje, žeby Česko a Slovensko ostali súčasťou monarchie. Československo bude samostatnou republikou -- už sa tu nehovorí o samostatnom českom a slovenskom národe (žiadny „národ" sa nespomína, len „Česi a Slováci"), ani o rovnoprávnom postavení Čechov a Slovákov vo federácii. Slovensko má mať, hoci sa to tiež výslovne neuvádza, autonómiu (vlastný jazyk, snem, administrácia a súdy) -- napriek zhoršeniu postavenia Slovákov ostala významným štátoprávnym dokumentom. To, že ju české kruhy nerešpektovali, bola už druhá vec. A21 Vyústenie národnooslobodzovacieho hnutia -- 8.1.1918 -- 14 bodov Woodrowa Wilsona -- návod na dosiahnutie mieru vo svete -- bod 10: národy monarchie majú mať možnosť autonómneho vývoja. O samostatnosti sa hovorí až v ich zmenenom znení z X/1918 -- 13.7.1918 -- Československý národný výbor -- vrcholný orgán domáceho odboja, ktorého úlohou je prevzatie politickej moci -- predsedom sa stal Kramář, mal 38 členov (pomer členov nominovaných jednotlivými stranami sa rovnal pomeru poslancov za jednotlivé strany podľa volieb 1911) -- Slováci v ňom zastúpenie nemali. Zastupovali ich Česi, ktorí s nimi spolupracovali -- začali sa formovať aj jeho miestne odnože -- MNV, ONV Socialistická rada -- najskôr oponent Čs. nár. výboru, zložená z národnosocialistov a sociálnodemokratov -- angažovala sa najmä proti krokom Viedne, ktoré zbedačovali Čechy (vývoz potravín) -- neskôr sa stala orgánom Čs. nár. výboru Slovenská národná rada -- Slováci doteraz nemali politický orgán, ktorý by ich zastupoval. Bezprostredným impulzom pre jej vznik bol vznik Čs. nár. výboru. -- vznikla po porade vedúcich činiteľov SNS, ktorá sa konala v Budapešti -- tajomníkom sa stal K.A. Medvecký a jej úlohou bolo koordinovať politické akcie v národnooslobodzovacom zápase -- 14.10.1918 -- transformácia Čs. nár. rady na VLÁDU so sídlom v Paríži Masaryk: predseda + minister financií Beneš: minister zahraničia a vnútra Štefánik: minister národnej obrany -- postupne ju uznali Dohodové mocnosti -- 16.10.1918-- Manifest Karola IV. -- pokus o federalizáciu R-U monarchie. Týkal sa len Predlitavska, ktoré malo byť federalizované na 4 štáty (Čechy, Ukrajina, Juhoslávia, Nemecko-Rakúsko) -- Zalitavsko pre odpor maďarských vládnucich kruhov federalizované byť nemalo. Vládnuce kruhy boli splnomocnené, aby si situáciu riešili sami. -- prišiel neskoro a nič neriešil -- 18.10.1918-- WASHINGTONSKÁ DEKLARÁCIA -- vychádza z americkej Deklarácie nezávislosti (1776) -- predstavuje odmietnutie Manifestu (federalizácie R-U) a vyhlásenie detronizácie Habsburgovcov -- Česi a Slováci majú vytvoriť vlastný štát. Spracúva tu návrh budúcej ústavy: a) ČSR = parlamentná demokracia a) sloboda svedomia, vierovyznania, tlače b) odluka cirkvi od štátu c) milície namiesto stálej armády atď. -- 19.10.1918-- posledné rokovanie uhorského snemu -- maďarské vládnuce kruhy odmietli federalizáciu po vzore Predlitavska -- Ferdiš Juriga, jediný zástupca Slovákov, prečítal tzv. Osvedčenie, kde žiadal právo na sebaurčenie pre Slovákov. Nevyslovil sa však za samostatný čs. štát, ale za spolunažívanie s národom maďarským na princípe F E D E R A L I Z M U. Toto posledné vysPrekvapujúce a už nemožné. -- 27.10.1918-- vytvorenie rakúskej vlády + diplomatická nóta ministra Andrášiho -- bola vytvorená nová rakúska vláda, ktorej úlohou bolo odovzdať moc vládam novovznikajúcich štátov -- minister Július Andráši vydáva diplomatickú nótu, ktorá znamená kapituláciu Uhorska. Vníma sa ako rozpad monarchie