Otázky z dejín po roku 1848 PDF
Document Details
Uploaded by CourageousTabla
UPJŠ
Tags
Related
- Revolucions liberals (1789-1871) HMC PDF
- 1848 Revolutions: A Pivotal Year in European History PDF
- Priebeh a ciele revolúcie r. 1848/1849
- Geschichte Klausur Zusammenfassung 28.11 PDF
- Session 6 1848 Onward: Uprisings, Revolution, and Counter-Revolution PDF
- Industrialization Starts - History Lesson (PDF)
Summary
These are some questions from a history document detailing the events and aims of the revolutions in 1848 in Europe. The text also covers the reactions of various people and groups. The file is not a past paper.
Full Transcript
**1. Priebeh a ciele revolúcie r. 1848/1849** -začiatkom roka 1848 Európu zasiahla [vlna revolučných hnutí] (FRA,NEM,ITA, RAK\...) -revolúcie podporované [ideou národnostných štátov], každý suverénny národ má mať svoj vlastný štát -ciele revolúcii: 1. [likvidácia feudálneho spoločenského poriadku...
**1. Priebeh a ciele revolúcie r. 1848/1849** -začiatkom roka 1848 Európu zasiahla [vlna revolučných hnutí] (FRA,NEM,ITA, RAK\...) -revolúcie podporované [ideou národnostných štátov], každý suverénny národ má mať svoj vlastný štát -ciele revolúcii: 1. [likvidácia feudálneho spoločenského poriadku] 2\. [zavedenie konštitučných monarchií] 3\. [liberalizácia spoločnosti] **PRIEBEH REVOLÚCIE V RAK** -podstatné otázky: 1. [odstrániť matternichovský absolutizmus] 2\. [vybojovať nezávislosť UHO od Viedne] 3\. [riešiť agrárnu otázku] 4\. [zrovnoprávniť národnosti mnohonárodnostného UHO] 5\. [uskutočniť demokratizáciu politického života] -zjednocujúce sa NEM odmieta byť vedené RAK, ale PRU -na čele RAK je [ministerský predseda Matternich] -forma vlády je [matternichovský konzervatívny absolutizmus] -panovník [Ferdinand V. Dobrotivý] vládne vo Viedni, v UHO by mal vládnuť palatín ale Viedeň vymenuje miestodržiteľa (problém pre UHO) -UHO si vynútilo zvolanie [snemu v 1847] a žiada od cisára prijatie požiadaviek, ktoré on odsúhlasí (vymenovanie palatína, zrušenie nevoľníctva, reformy zákonov a právneho poriadku\...) -v 1848 [Matternich odstupuje] (vzbura proti nemu vo Viedni) -zvolaný [snem v 1848] (zrušenie administratívneho systému, zlepšenie postavenia miest v sneme, zavedenie úradného maďarského jazyka, reforma celého štátu) -záverom tohto snemu bola [Bratislavská Marcová Ústava] -Viedeň reagovala prijatím [Pillersdorfovej ústavy] pre RAK časť, je v konflikte s UHO, ktoré na prelome 1848/49 vyhlasuje svoju samostatnosť -v Marci 1849 Viedeň prijíma [Stadionovu ústavu], ktorá [ruší BA Marcovú] (vyostrený konflikt) -[RAK a RUS armáda potláča revolučné UHO vojská] snažiace sa oslobodiť Budín, ústup pri Debrecíne, [porážka pri Világoši] -nastáva obdobie [Bachovského absolutizmu] **2. Bratislavská marcová ústava z roku 1848** -Ferdinand V. [potvrdil 31 zákonov tzv. marcových zákonov], na ktorých sa dohodol UHO snem v 1848 , tieto zmeny sa zabezpečili v ústavných zákonoch, ktoré tvoria [Bratislavskú Marcovú Ústavu] **ÚSTAVA** **a) hlava štátu** -na čele ostáva RAK cisár -[panovník značne obmedzený] (každé rozhodnutie kontrasignuje príslušný člen uhorského ministerstva) -pre UHO určený [palatín Jozef Habsburský] **b) národné zhromaždenie** -2 komory: [a) horná/panská snemovňa] (podľa pôvodu) [b) dolná/poslanecká snemovňa] (volení) -vysoký volebný cenzus: [a) pasívne] (muž, šľachtic, študent, vyštudovaný, ovláda maďarčinu) [b) aktívne] (nie pod otcovskou, gazdovskou, poručenskou a žid) -[právo virilného hlasovania] (majetný študujúci mohol voliť viackrát) **c) vláda** -orgán [zodpovedné UHO ministerstvo] (na čele [predseda vlády/nezávislý minister] menovaný panovníkom ale zodpovedný zhromaždeniu), členiace sa na [rezorty] (na čele [ministri] menovaní predsedom vlády) **d) miestna správa** -[právomoc žúp zostala neporušená] (ale stratili stavovský charakter) -zriadilo sa [volené mestské zastupiteľstvo] miest (verejné zasadnutia) **e) súdnictvo** -zrušili sa len zemepánske súdy (poddanské spory na sédrií) -aj keď tieto marcové zákony revolučné, mali [nedostatky] (neriešili národnostnú otázku, neriešili roľnícku otázku, málo demokratických práv ľudu) **3. Slovenské národnopolitické hnutie v r. 1848/1849** -národnostná otázka sa stala kľúčovou témou revolúcie rokov 1848/49 v mnohonárodnostnom UHO -[Chorváti] (vlastný snem), [Srbi] (autonómne postavenie), [Sedmohradsko] (priamo nepodliehalo uhorskému snemu), [Slováci] (nemali nijaké osobitné štatoprávne postavenie) -[potreba zlepšenia národnej situácie Slovákov] -[Ľ. Štúr] vyzval národovcov aby tvorili petície, ktoré sa spracovali ako dokument pre UHO vládu -- [petičné/akčné výbory] (mali vynucovať národné požiadavky) -v Liptovskom Mikuláši bol v 1848 schválený revolučný program [Žiadosti slovenského národa] **Žiadosti slovenského národa** -zhrnutie slovenského revolučno-národného programu v [14 bodoch] -[prvý ucelený slovenský štatoprávny program] adresovaný UHO vláde -požiadavky: 1. snem národov UHO kde každá národ bude zastúpený 2\. úradný jazyk slovenský 4\. slovenské školy a 1 univerzita 5\. sloboda tlače\... -[odmietavá reakcia] + zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu -silnejúci maďarský tlak viedol k hľadaniu pomoci myšlienkami [slovanskej vzájomnosti,] tak sa 2. 6. 1848 do Prahy zvolal [Slovanský zjazd] (slovensko-rusínske požiadavky predniesol Hurban, že chcú len práva a nie sa odtrhnúť od UHO) -myšlienka [austroslavizmu] (spolupráca s RAK) -[politické rokovanie k ničomu neviedli, potreba vzbúriť sa násilne] a hľadať pomoc u RAK -vo Viedni vznikla [Slovenská Národná Rada] (celoslovenské povstanie v spolupráci s CHO, revolucionári vyhlásili [v Myjave slovenskú samostatnosť]) -po porážke MAĎ pri Világoši, sa črtala šanca na definitívne zabezpečenie práv národov, nič také sa však nestalo, [revolúcie boli potlačené] **4. Charakteristika obdobia Bachovho absolutizmu** -po revolúcií nastáva [obdobie reštaurovania starých pomerov], silnej centralizácie monarchie a zavedenia predrevolučného politického režimu, ktoré nazývame [Bachovský absolutizmus/neoabsolutizmus] -Bach sa snažil o [jednotný centralizovaný habsburský štát] -etapy: **1.) vojenská diktatúra** (1849-1850) **2.) provizórium** (1850-1855) **3.) definitívum** (1855-1859) **Obdobie vojenskej diktatúry** -územie UHO bolo obsadené vojensky -nedeliteľnosť krajiny -zrušená samostatnosť žúp -3 vojenské kapitanáty **Obdobie provizória** -nové jednotky miestnej správy [dištrikty] (hlavný župan dištriktu)-[župy] (náčelník) -[okresy] (slúžny) -tieto jednotky nemajú povahu samospráv, ale hodnostári boli menovaní Viedňou **Obdobie definitíva** -stiahnutie vojenských jednotiek z územia -úradný jazyk nemčina (zákaz maďarčiny) -nanútené RAK právo (Tripartitum dočasne zrušené) -systém žandárstva -veľmi silná cenzúra **5. Ústavný vývoj Uhorska v období neoabsolutizmu** -po potlačení revolúcií sa začína [obdobie reštaurovania spiatočníckych pomerov] -znova: 1. [centralizácia štátnej moci] 2\. [zavedenie predrevolučného politického režimu] 3\. [popretie ústavnosti] 4\. [návrat k absolutizmu] -vydávanie opatrení, v ktorých [bola výslovná zodpovednosť ministrov panovníkovi] (najma patenty) -v roku 1852 bola [Marcová Ústava] zrušená [Silvestrovskými patentami] Františka Jozefa, ktoré znamenali prechod k neoabsolutizmu -[potvrdené]: rovnosť občanov pred zákonom, zrušenie poddanstva a roboty -[zrušené:] občianske práva, verejnosť súdneho konania -[zavedené]: štátny žalobca, trojinštančné súdne konanie **6. Pomer štátu a cirkvi, súdna organizácia v období Bachovho absolutizmu** **POMER ŠTÁTU A CIRKVI** -[cirkev opora] bachovského absolutizmu -Bach si zaistil podporu cirkvi uzavretím [konkordátu] s pápežskou kúriou v 1855 (obnova autonómneho postavenia katolíckej cirkvi) -zaviedol sa [koordinačný princíp] (právny život pod právomocou svetskou aj duchovnou) -[cirkev dostala odškodné za zrušené cirkevné desiatky] -[zrušenie Placeta Regia] vrátilo cirkvi práva v oblasti výchovy, vlastnej správy, majetku\... **SÚDNA ORGANIZÁCIA** -v každom dištrikte fungoval [dištriktný hlavný súd], nižšie [komitátne súdy] a [slúžnovské úrady] -celkové zlepšenie súdnictva, [zodbornenie štátnej správy], [zavedenie právnej istoty] -nemaďarskí sudcovia rozhodovali [podľa rakúskych zákonov] -vo Viedni sa o jednotnosť súdnictva staral [Najvyšší súd] -trestné súdnictvo slúžilo cieľom viedenskej vlády **7. Návrh Slovenského vojvodstva z roku 1849** -druhé revolučné ozbrojené vystúpenie Slovákov počas rokov 1848/49 tzv. [zimná výprava] pomáhalo cisárskym jednotkám vytláčať zo Slovenska maďarské vojsko -vedúci činitelia Slovenskej Národnej Rady v petícií žiadali oddelenie SVK od UHO pod názvom [slovenské veľko-kniežactvo] (zastúpenie na ríšskom sneme a úradná slovenčina) -František Jozef v Marci 1849 vydal [Stadionovu ústavu] (jednotnosť ríše, odmietla odtrhnutie SVK od UHO -UHO snem vyhlásil samostatnosť UHO [ ] na čele s guvernérom Košútom -v Novembri 1849 došlo k [rozpusteniu dobrovoľníckemu zboru Slovákov] -po porážke MAĎ pri Világoši, SNR požadovalo [odtrhnutie SVK od UHO s priamou podradenosťou RAK vláde], neskôr podali návrh na oddelenie od UHO a zriadenie osobitnej slovenskej korunnej krajiny ríše -RAK vláda len zriadila [BA a KE administratívne obvody] **8. Uhorský právny poriadok v období Bachovho absolutizmu** -v dôsledku centralizácie sa v 1852 do UHO zaviedol [rakúsky právny poriadok] -vydávalo sa neprehľadné množstvo ministerských nariadení, cisárskych patentov a rozkazov -najdôležitejšie: pozemková daň organizácia žandárstva zavedený rakúsky trestný zákonník\... -[zrušenie patrimoniálneho charakteru] štátu sa malo docieliť urbariálnym a odškodňovacím patentom -[urbariálny patent] (zrušil sa poddanský zvazok, bývalí poddaní nadobúdajú vlastnícke právo) -[odškodňovací patent] (peňažné odškodnenie zemepánom štátnymi dlhopismi) **\ ** **9. Judexkuriálna konferencia** -v UHO platilo od 1852 RAK právo -po páde bachovho absolutizmu Októbrovým diplomom v 1860 začalo obdobie obnovovania UHO práva z 1848 a pôvodného práva -bolo potrebné rozhodnúť čo treba zachovať, a čo zrušiť -riešenie tejto úlohy pripadlo [Judexkuriálnej konferencií] **JUDEXKURIÁLNA KONFERENCIA** -konferencia zvolaná panovníkom v 1861 -vypracovala [dočasné právne pravidlá] (dokým bude vypracovaná širšia právna úprava) -obsah: 1. súkromné právo 2\. trestný proces 3\. zmenkové právo 4\. konkurzné právo 5\. obchodné právo 6\. urbárske právo 7\. banské právo 8\. predpisy o advokácií a notárstve -vôbec sa nezaoberala správnym právom -nemohli byť uzákonené, lebo panovník ešte nebol korunovaný UHO kráľom -naďalej platí RAK pozemkové a banské právo **\ ** **10. Pád Bachovho absolutizmu a Októbrový diplom** -po porážkach RAK vojsk pri Solferine a Magnete postihla [absolutistický režim kríza] -minister [Bach bol odvolaný] (koniec absolutizmu) -pod tlakom predkladanie požiadaviek bol nútený František Jozef v 1860 vydať [Októbrový diplom], ktorý znamenal [ústavný koniec absolutizmu] **Októbrový diplom** -panovník sa zriekol neobmedzenej vlády -UHO autonómna provincia -prehlasuje za právny základ monarchie pragmatickú sankciu -sľubuje federalizáciu krajiny -zriadená ríšska rada (celoríšsky parlament) so zastúpením UHO poslancov -obnovený UHO krajinský snem -realizácia tohto dokumentu zverená Schmerlingovi, ktorý sa dostáva na miesto Bacha a začína obdobie [Schmerlingovho absolutizmu] -v 1861 vydáva [Februárovú Ústavu], ktorá: -je platná pre celú ríšu -zriaďuje 2 komorovú ríšsku radu -vláda môže rozhodovať bez súhlasu snemu -v 1865 sa konali voľby do UHO snemu, Februárová Ústava sa pozastavila, otvorila sa cesta R-U vyrovnaniu **11. Martinské memorandum z roku 1861** -hlavní predstavitelia slovenského národného hnutia (Štúr, Hurban) sa síce postavili na stranu Viedenského dvora, cisár ani vláda ich požiadavky neprijali a navyše znemožnili ich budúce snahy v období absolutizmu -[obroda hnutia slovákov nastala po skončení absolutizmu Októbrovým diplomom] v 1860 -vypracované: **Memorandum Národa Slovenského** -vytvorené [celonárodným zhromaždením v 1861 v Turčianskom Martine] -[dokument vyjadrujúci základné národné požiadavky] -vrcholná snaha o zlepšenie postavenia Slovákov -úvod a [5 bodov] -podobné požiadavky ako Žiadosti ale [požiadavka Horno-Uhorského Slovenského okolia] ako územia Slovákov s autonómiou -dokument bol predložený priamo panovníkovi, ale bol [dopracovaný na Viedenské Memorandum] **12. Viedenské memorandum z roku 1861** -vychádzalo z Martinského ale [bližšie špecifikovalo predstavy usporiadania hornouhorského slovenského okolia] -2 dôležité časti: a) [uznanie svojbytnosti slovenského národa] b\) [vyčlenenie slovenského okolia v UHO] **Slovenské Okolie** -z [16 okresov] (na čele náčelník menovaný panovníkom) -vlastný [snem v BB] -obecné (obec), okresné (okres), vrchné súdy (hlavné mesto) a súdny dvor -úradná reč slovenčina -panovník Memorandum postúpil ríšskej rade a vláde, [vyhlásené za protiústavné] -hlavným odporcom požiadaviek bola MAĎ šľachta -4. 8. 1863 vznikla v BB matica Slovenská **13. Rakúsko-uhorské vyrovnanie a jeho obsah** -[kríza Habsburskej monarchie] po porážkach pri Solferine a vynorení sa vážneho súpera Pruska, RAK potrebovalo silného spojenca a preto [začalo s UHO vyjednávať] -definitívne rozhodnutie vyrovnať sa s Maďarmi padlo po [porážke RAK nad PRU pri Hradci Králové v 1866] -v 1867 panovník [obnovil platnosť ústavných zákonov] z 1848 a [vymenoval UHO vládu] na čele s [Júliusom Andrášim] a bol [korunovaný UHO kráľom] -monarchia sa zmenila na [dualistický útvar]: [Predlitavsko / RAK] (hlavné mesto Viedeň) [Zalitavsko / UHO] (hlavné mesto Budapešť) **OBSAH VYROVNANIA** -3 zložky: [a) štatoprávna] [b) ekonomická] [c) finančná] (spoločná mena) -vzniká [konštitučná dualistická monarchia], oba štáty s vlastným zákonodarstvom a administratívou tvorili [reálnu úniu] spojenú panovníkom **Spoločné** -[panovník] je reprezentantom jednoty ríše -[spoločné ministerstvá]: vojny, financií, zahraničných vecí -jednotná armáda **14. Systém najvyšších orgánov v Uhorsku po roku 1867** **Panovník** -hlava štátu -panovník monarchie bol zároveň korunovaný UHO kráľom -mohol predkladať návrhy zákonov, menoval sudcov, mohol dávať amnestie\... **UHO Parlament** -2 komorový zákonodarný orgán: [a) panská snemovňa] (podľa pôvodu dedične) [b) poslanecká snemovňa] (volení) -vysoký volebná cenzus aktívneho práva podľa majetku -jazykový cenzus slovom a písmom pasívneho práva (maďarčina) -verejné voľby **UHO Vláda** -vrcholný orgán [uhorské kráľovské ministerstvo], na čele bol [ministerský predseda] menovaný panovníkom, ktorý si menoval [ministrov] (kráľ ich mohol odvolať) ktorí boli na čele [ministerstva/delegácie] **Najvyšší účtovný a kontrolný dvor** -kontroloval štátne príjmy a výdavky a hospodárenie so štátnymi financiami **15. Vývoj práva v Uhorsku po roku 1867** **SÚDNICTVO** -oddelené od administratívy -3 stupňová sústava -vzniká porotné súdnictvo (12 členov) a prokuratúra **PRÁVO** -v 1869 podnet na vypracovanie [občianskeho zákonníka], dlho sa neprijal, vplyvom 1. sv. vojny zostalo len nepísaným obyčajovým právom -koncom 19. st. uzákonený [civilný sobáš a rozluka] (rozvod) -v 1893 kodifikované [autorské právo] V 1878 prijatý [trestný zákonník] (humánnejší, liberálnejší než starý RAK, rozlišovanie prečinov, zločinov a priestupkov) -najhlavnejším prameňom práva je *[Corupus Iurus Hungarici]* -zákony vydávané len v maďarčine **16. Reforma župnej správy a mestskej správy v období dualizmu** -správny systém nadviazal na starú sústavu žúp a slobodných miest -- [municipiálne zriadenie] vytvorené [municipiálnym zákonom z 1870] **ŽUPNÁ SPRÁVA-Municípium** -je jednotka výkonu samosprávy, štátnej správy a verejného rozpočtu -nie je orgánom súdnej moci -vytvorené na základe predošlých žúp a miest nepatriacich do právomocí žúp -na čele [hlavný župan] menovaný ministrov vnútra a jeho zástupca [podžupan] -členilo sa ďalej na [okresy] (hlavný slúžny) a [obvody] (slúžny) **MESTSKÁ SPRÁVA-Municipiálne mesto** -je postavené na roveň minicípia -n čele tiež [hlavný župan] -mestá s magistrátom (starosta) = okres -veľké obce (richtár) = súčasť okresu -malé obce (richtár) = súčasť obvodu **17. Slovenské národné hnutie po rakúsko-uhorskom vyrovnaní** **Maďarizácia** -dualistické zriadenie štátu umožnilo Maďarom presadiť [silnú maďarizáciu] (jediný v politickom slova zmysle uznávaný národ boli Maďari) -štátnym jazykom vo všetkých sférach bola výhradne [maďarčina] -najprv len veľmi mierny útlak Slovákov, v 1875 nástupom [Tiszovej vlády] silný útlak -zrušená [Matica Slovenská], zrušené 3 slovenské gymnáziá, pomaďarčenie názvov obcí **Reakcia Slovákov** -v 1895 sa zišiel [národnostný kongres], ktorý žiadal autonómiu v župnom meradle -vytvorila sa [politická koalícia nemaďarských národov] -slovenská inteligencia: [a) Nová škola] (treba spolupracovať s UHO) -Palárik, Bobula [b) Stará škola] (treba spolupracovať s RAK) -Daxner, Tóth -obnovili sa myšlienky slovanskej vzájomnosti -začal vychádzať časopis HLAS šíriaci myšlienku čechoslovenského hnutia -v 1906 vystúpila SNS v volebným programom [Manifest SNS], do snemu sa dostalo 7 Slovákov, no nie na dlho -v 1911 bolo ministerskému predsedovi odovzdané [Memorandum o riešení slovenskej otázky] (požiadavka školských a kultúrnych zariadení) **18. Štátoprávne koncepcie K. Kramářa a T. G. Masaryka z roku 1914** -slovenská politika sa tesne pred vojnou a v začiatkoch vojny pridržiavala politickej pasivity, o to viac aktívnejšia bola česká politika -štátoprávne koncepcie vypracovali [Kramá**ř**] a [Masaryk] **Kramář** -vedúci predstaviteľ mladočeskej strany -predpokladal oslobodenie slovanských krajín ruskou armádou -vypracoval [Ústavu Veľkej Slovenskej ríše] vo federatívnom zvazku na čele s Ruskom -rátal s autonómnym postavením [Českého kráľovstva] na čele s miestodržiteľom -do územia Česka malo byť [pridružené aj Slovensko] -po udalostiach ruskej revolúcie nemožnosť tejto koncepcie **Masaryk** -priklonený k víťazstvu dohodových mocností -kritizuje orientáciu na Rusko, ale na [samostatnú konštitučnú monarchiu] [\ ] **19. Činnosť Čechov a Slovákov v zahraničí v období pred vyhlásením** **československej štátnosti** -už pred vojnou z územia Česka a Slovenska [emigrovalo do zahraničia] množstvo obyvateľov (hlavne do USA) -v období policajnej diktatúry monarchie, tento zahraničný odboj bol jedinou nádejou Č a S budúcnosti -[krajanské centrá v USA, RUS, FRA, VB] požadovali rozbitie R-U a prejavovali odpor voči monarchií R-U, čím [presviedčali dohodové mocnosti aby uznali prípadnú samostatnosť štátov postavených na troskách R-U] **RUS** -vlastenci predložili cárovi memorandum v ktorom požadovali obnovené [České kráľovstvo so Slovenskom pod ruskou dynastiou Romanovcov] (Orzságh) -neskôr ustanovený [Zvaz česko-slovenských spolkov na Rusi] (jediná organizácia, kt. bola uznaná) -hľadanie pomoci u RUS [nebolo možné vplyvom revolúcie] v 1917 **FRA** -vznikla [Česka národná rada] (Masaryk predseda, Beneš tajomník, Štefánik podpredseda) -- vedúci orgán zahraničného odboja **VB** -v 1915 vypracoval [Masaryk] v Londýne [Memorandum Samostatné Čechy] s cieľom presvedčiť dohodové mocnosti, že R-U nemá perspektívu a požaduje vznik Českého štátu so Slovenskom s monarchistickou vládou (koncepcia čechoslovakizmu) **USA** -cca 600 000 Slovákov -top spolok amerických Slovákov [Slovenská liga] v Pittsburgu -top spolok amerických Čechov [České národné združenie] v Chicagu **20. Clevelandská dohoda, Pittsburská dohoda** -hneď od začiatku vojny videli [v tomto konflikte príležitosť pre vznik štátu] americký Slováci aj Česi, ktorí v zahraničí vypracovali koncepcie [Clevelandskú] a [Pittsburgskú] dohodu **CLEVELANDSKÁ DOHODA** -vypracovaná v Októbri [1915 predstaviteľmi Slovenskej ligy a Českého národného združenia v Clevelande] -koncipoval: [Tvrzický] -vychádzala zo spojenia českého a slovenského národa v spoločnom rovnocennom štáte [vo federatívnom monarchistickom zvazku] -[SVK]: vlastný snem, štátna správa, kultúrna sloboda, finančná správa, štátny jazyk slovenský.. **PITTSBURSKÁ DOHODA** -bola vytvorený lebo [niektoré ustanovenia Clevelandskej už neboli aktuálne] -vypracovaná v Máji [1918 predstaviteľmi Slovenskej ligy, Českého národného združenia a Zvazu českých katolíkov v Pittsburgu] -koncipoval: [Masaryk] -oproti Clevelandskej, tu mali mať Slováci nižšie politické a štatoprávne postavenie -vychádzala zo spojenia českého a slovenského národa v spoločnom štáte, kde Slovensko má mať len istú [formu autonómie v jednotnom československom štáte] (výslovne sa však žiadna autonómia neuvádza) [\ ] **21. Vyústenie národnooslobodzovacieho hnutia** -[po nástupe Karola VI.] na trón v 1917 začalo [oživenie domáceho odboja] -českí poslanci prijali 6. 1. 1918 [Trojkráľovú deklaráciu] (požiadavka spojenia so Slovákmi v samostatnom štáte) -verejné [združenie sociálno-demokratickej strany v Liptovskom Mikuláši] (1. verejné vystúpenie) -[dôverná porada SNS v Martine] predstavuje vrchol oživenia domáceho odboja (Hlinka prejav: *Habsburgovci sú naši odvekí nepriatelia\...*) -prezident USA [Wilson] predniesol svojich [14 bodov], ktorých splnením možno nastoliť svetový mier (jedným z nich bola potreba autonómie národov R-U) -bol založený vrcholný jednotný orgán domáceho odboja [Národný výbor československý] (predseda Kramář) -Wilsonovi predložená [Washingtonská deklarácia], ktorého aktívne Masaryk presviedčal o potrebe vzniku samostatného štátu (Wilson nechcel rozbiť R-U, len federáciu, zmenil svoj bod a uznal právo na sebaurčenie národov) -[vystúpil v UHO sneme Juriga] ktorý pobúril Maďarov svojim rozlúčením sa s UHO **22. Vyhlásenie československej štátnosti, Deklarácia slovenského národa/Martinská deklarácia** -[28. 10. 1918] vyšiel Pražský ľud do ulíc a [Národný výbor v Prahe vyhlásil Československý] -opieral sa o dokumenty: [1. ohlas k národu ľud československý] (moc má Národný výbor) [2. zákon o zriadení samostatného československého štátu] (1.zákon) **Zákon o zriadení samostatného československého štátu** -nazývaný aj [recepčná norma] -z 5 článkov -vznik samostatného štátu, zvrchovanosť štátu, moc má v rukách Národné zhromaždenie a ČSNR v Paríži, dočasne ponechané krajinské zákony\... -náhodne prítomný Vavro Šrobár, kt. podpísal (na Slovensku sa o tom ani nevedelo) -Národný výbor sa stal zákonodarným a výkonným orgánom -[30. 10. 1918] sa v Martine stretla SNS, ktorá ešte nevedela o udalostiach v Prahe, neskôr prijala [Deklaráciu slovenského národa/Martinskú deklaráciu] **Deklarácia slovenského národa** -odmieta právo uhorskej vlády rozhodovať v mene Slovákov[, moc má SNR] stanovuje [právo národov na sebaurčenie] a [pridružuje sa k vyhláseniu Národného výboru o zriadení ČSR] -problematický proces, trvajúci niekoľko mesiacov -s asistenciou dohodových mocností -princípy kreovania hraníc: [a) historický] (uplatniteľný s POL) [b) etnický] (tam kde žijú Slováci, nemožno s MAĎ lebo zmiešané) -otázka formovania hraníc sa riešila v [Jan 1919 na Parížskej mierovej konferencií], z ktorej vzišiel [Versaillský mierový systém] (ČSR bolo v pozícií víťazného štátu) -vedúci delegácie ČSR v Paríži bol Kramář, aj Beneš a Osuský -bolo vypracovaných 11 memoránd o ČSR otázke s požiadavkami -hranice ČSR boli [vymedzené mierovými zmluvami] **Versaillská mierová zmluva** -Jún 1919 -ČSR-NEM **Saint-Germainská mierová zmluva** -Sept 1919 -ČSR-RAK **Trianonská mierová zmluva** -Jún 1920 -MAĎ-17 krajín -zložité, Maďarsko uznalo nezávislosť nových štátov a garantovalo hranice s ČSR (veľmi zložité lebo hranica so SVK nikdy nebola), odstúpenie Podkarpatskej Rusi ČSR **Rozhodnutie konferencie veľvyslancov** -Júl 1920 -ČSR-POL -riešili spornú otázku územia Tešínska, obcí Oravy a Spiša **Sevréska mierová zmluva** -Aug 1920 -ČSR-POL,RUM -nebola ratifikovaná -zmluvy určili hranice [len orientačne], konkrétne vymedzili až [delimitačné komisie] [\ ] **24. Zahraničná politika a hospodárske pomery predmníchovského** **Československa** **ZAHRANIČNÁ POLITIKA** -jeden z víťazných, najpokrokovejších štátov, mierové zmluvy splnili požiadavky ČSR -[zlé vzťahy]: susedia NEM, RAK, MAĎ -[dobré vzťahy]: RUM, FRA (najlepšie) -cieľmi zahraničnej politiky versaillského systému bolo: 1. [zabrániť NEM imperializmu] 2\. [zabrániť znovunástupu Habsburg]. 3\. [zabrániť prenikaniu komunizmu] -v rokoch 1920/21 podpísali ČSR, JUH a RUM [Malú Dohodu] (dohoda hospodárskej, politickej a vojenskej spolupráce krajín za účelom ochrane v prípadnej agresie MAĎ) -ČSR si ako jedna z mála krajín zachovala demokratickú podstatu v období totalitných režimov pred 2. sv. vojnou **HOSPODÁRSKE POMERY** -po vojne nedostatok surovín, zlá priemyselná produkcia -aj keď ako nástupnícky štát R-U muselo splácať časť dlhov a vojenských škôd -onedlho hospodársky rast, nová mena koruna, v top 10 krajín sveta priemyselnej výroby -priemyselné Česko, poľnohospodárske Slovensko -hospodárska kríza 20. rokov výrazne zhoršila situáciu **25. Čechoslovakizmus a slovenská otázka** -[idea Čechoslovakizmu] (jednotného národa Čechoslovákov, z ktorého Česi vyvodzovali to, že Slováci a ich jazyk sú len odnožou Čechov a dialektom češtiny) bola základnou ideou podporujúcou svojbytnosť tohto národa -po vzniku republiky sa však [stala problémom] pomeru Čechov a Slovákov, objavovali sa [nerovnosti] (politické, ekonomické\...) -Šrobár navrhol zmenu názvu štátu na [Stredoslávia], Beneš na [Veľkomoravie] -Slovensko slabý priemysel a málo inteligencie (českí učitelia) -Česi nepriznávali Slovákom dostatočnú právomoc rozhodovania -predstaviteľom odporu čechoslovakizmu sa stal [Hlinka na čele SĽS] (začiatky snáh o autonómiu), ktorý prijali [program autonómie Slovenska] s vlastným snemom, súdnymi orgánmi, hospodárskou štruktúrou (spoločné mali ostať len financie, zahraničné veci a armáda) **26. Právne postavenie cirkví** -recepčnou normou sa prevzali rakúske a uhorské normy upravujúce výkon náboženstva -bolo [uznaných 7 cirkevných organizácií] -postupne vznikali ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti (ČS evanjelická, NEM evanjelická, augsburská evanjelická\...) -[existovali]: rímokatolícka, grékokatolícka, evanjelická augsburská, židovská, starokatolícka, islamská, česko-slovenská, bratská, pravoslávna, unitárska\...) -[neexistovalo jednotné postavenie cirkví] -cirkvi mali byť odlúčené od štátu(Washingtonskou deklaráciou), Slováci však namietali -v 1927 bola prijatá dohoda [Modus Vivendi] **Modus Vivendi** -dohoda medzi ČSR a pápežskou kúriou z 1927 (platná 1928) -[ustanovila]: **27. Dočasná ústava Československej republiky z roku 1918** -[13. 11. 1918] bola vypracovaná Národným výborom (končí sa suverenita Národného výboru) -spolu s recepčnou normou tvorili dočasné ústavné základy ČSR -zo [4 častí] (o národnom zhromaždení, prezidentovi, sudcovskej moci, výkonnej moci) -výslovne neuvádzala formu štátu, len (o prezidentovi, v mene republiky\...) -bola veľmi jednoduchý a oklieštená **Národné zhromaždenie** **Vláda** -bolo 1 komorové -výkonný orgán Národného zhromaždenia -bez volieb -silnejšie právomoci ako prezident (podpisovať zákony v -256 členov jeho neprítomnosti\...) -vydávala vládne nariadenia **Prezident** -reprezentant štátu -volený parlamentom **28. Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska** -dočasná vláda na Slovensku nedokázala zorganizovať správu krajiny, preto v [decembri 1918] Národné zhromaždenie bez vedomia SNR zriadilo [Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska] -regionálny vládny orgán s diktátorskou právomocou na čele s [Šrobárom] -právomoc vydávať nariadenia, ktorými by sa rušili už existujúce zákony -ministerstvo [zrušilo SNR] a jej orgány -členilo sa na 14 rezortov (pre vojenské veci, administratívu, financie, zdravotníctvo\...) -vo vzťahu k dočasnej ústave to bol [protiústavný orgán] -[zrušené v 1927] kvôli cieľom Pražského centralizmu **29. Ústava Československej republiky z roku 1920** -dočasná ústava z 1918 bola veľmi jednoduchá a oklieštená, potreba riadnej ústavy -ČSR bolo jedným z posledných štátov, kde neplatila riadna ústava **PRIJÍMANIE ÚSTAVY** -zostavovala sa [ešte pred voľbami] (je to ok?, ak ju zostavuje niekto kto ani nebol volený?) -vznikali rôzne politické nátlaky -inšpirácia v ústave BEL, WRN, SWI, FRA -odborný garant-[Hoetzel] -politický garant-[Švehla] -konzultovalo sa s politickými stranami a Masarykom -[prijatá bola 29. 2. 1920] s účinnosťou od 6. 3. 1920 **ŠTRUKTÚRA** -preambula, uvodzovací zákon a 6 hláv (134 článkov) **A) Slávnostná preambula** -podľa vzoru USA **B) Uvodzovací zákon** -10 článkov -vyjadrenie pomeru medzi ústavným zákonom a obyčajným, spôsob zmeny ústavy -ustanovila prezidenta a národné zhromaždenia do ich voľby **C) 6 hláv** 1\. suverenita ľudu, republikánska demokratická forma štátu, územie, 3 delenie moci 2\. zákonodarná moc 3\. vládna a výkonná moc 4\. súdna moc 5\. občianske práva a slobody 6\. práva národnostných menšín **ZÁKONODARNÁ MOC** -predstavovalo ju [Národné zhromaždenie 2 komorové]: [a) senát] (150 na 8 r.) [b) poslanecká snemovňa] (300 na 6 r.) -voľby [princípom pomerného zastúpenia] (do senátu aktívne 26 pasívne 45, do snemovne aktívne 21 pasívne 30) **PREZIDENT** -volený národným zhromaždením na 7 rokov (nemohol 2krát za sebou okrem Masaryka) -vypovedá vojnu, reprezentant, hlava štátu, nad 35 r. **VLÁDA** -zodpovedná poslaneckej snemovni, všetko ako dnes\... -typy: a) koaličná b\) úradnícka -veľmi pokroková, demokratická, moderná ústava (rovnosť občanov, nezávislé súdnictvo\...) **30. Župný zákon z roku 1920 a Krajinské zriadenie z roku 1927** **ŽUPNÝ ZÁKON** -ČSR prevzala organizáciu miestnej štátnej správy z čias dualistického R-U, tým pádom aj v ČSR bola [miestna správa rozdielna] (v Č bola RAK, v S bola UHO) -[CZE]: územie členiace sa na zeme/krajiny a tie na okresy a tie na obce -[SVK]: územie členiace sa na župy a tie na okresy \- nastali [problémy v riadení unitárneho štátu] -tento problém malo riešiť vydanie [Zákona o zriadení župných a okresných úradov v ČSR/ Župného zákona] z roku 1920, s účinnosťou až v 1923 ktorý mal zjednotiť správnu organizáciu -nikdy sa v plnom rozsahu skutočne neuplatnil -územie SVK sa členilo na [veľžupy] (zlúčenie UHO žúp) -BA,NI,ZV,LM,KE , tie sa ďalej členili na [okresy] -územie CZE stále členené na [zeme/krajiny] **KRAJINSKÉ ZRIADENIE** -župná zákon nedostatočne riešil požiadavku zjednodušenia správy štátu (odlišné systémy v CZE, SVK, PodKRus) -tento problém mal riešiť [Zákon o organizácií politickej správy/Krajinský zákon] z Júla 1927 -vznikol s podporou HSĽS (avšak znamenal posílenie centralizmu, čo Hlinka nechcel) -štát sa členil na 4 správne celky: 1[.) krajina Česká] -Praha [2.) krajina Moravskosliezská] -Brno -na čele [krajiny] stál [krajinský prezident] menovaný prezidentom -každá krajina mala svoje [krajinské zastupiteľstvo], ktoré si volilo [krajinský výbor] -krajiny sa členili na [okresy], v každom sa zriadil [okresný úrad] a [okresné zastupiteľstvo] a takisto [okresný výbor] -táto správa ČSR trvala až do 1938 **31. Vytvorenie právneho poriadku -- občianske právo 1918 -- 1938, trestné právo 1918 -- 1938** -východiskom právneho poriadku ČSR bola [recepčná norma] (prebratie doterajších právnych predpisov) -CZE časť -- RAK predpisy (abgb z 1811) -SVK časť -- UHO predpisy (nekodifikované) -problémom bola [nejednotnosť právneho poriadku] častí štátu, ktorá je unitárny (za trestný čin v Košiciach iný trest ako v Prahe) tzv. [právny dualizmus] -za účelom zjednotenia/unifikácia práva v ČSR bolo v 1919 zriadené [Ministerstvo pre zjednotenie zákonodarstva a správnej organizácie], ktorého hlavným cieľom bolo vydávať spoločné predpisy -snahy o spoločné kódexy [neúspešné], zjednotenie sa neuskutočnilo až po 2. sv. vojne **OBČIANSKE PRÁVO** -zavedená rovnosť občanov pred zákonom (zrušenie šľachtického stavu, radov a titulov) -plnoletosť sa znížila na 21 rokov -zrovnoprávnenie právnych následkov cirkevného a civilného sobáša -kodifikované katastrálne právo, autorské právo -v 1931 vydaný [Zákon, ktorým sa vydáva všeobecný zákonník občiansky] (prevzatý rakúsky občiansky zákonník bez doplnenie o uhorské predpisy), veľmi kritizovaný, preto bol v 1937 prepracovaný na [Vládny návrh zákona, ktorým sa vydáva občiansky zákonník] (ani ten nebol prijatý) **TRESTNÉ PRÁVO** -na rozdiel od občianskeho, trestné bolo na SVK kodifikované -jeho stav však nebol vyhovujúci, preto aj toto odvetvie bolo [potrebné unifikovať] -[unifikované zákony]: Dočasný návrh všeobecnej časti trestného zákona, Zákon proti útlaku a na ochranu slobody v zhromaždeniach, Zákon na ochranu republiky, Zákon o ochrane cti\... -v 1936 bol vypracovaný návrh trestného zákonníka, ktorý sa však nerealizoval udalosťami v 1938 -[zjednotenie právneho poriadku sa nekonalo] [\ ] **32. Organizácia riadnych súdov 1918 -- 1938** -organizácia súdov bola [prevzatá z podoby súdnej organizácie dualizmu] R-U (rakúska súdna organizácia na území CZE, uhorská na území SVK) -4 stupňové súdnictvo, 3 inštančné **CZE** [a) okresné súdy] (spory menšieho významu prvej inštancie) [b) krajské súdy] (spory vyššieho významu prvej inštancie) [c) zemské súdy] (odvolacie súdy druhej inštancie) [d) najvyšší súd] (odvolací súd tretej inštancie) **SVK** [a) okresné súdy] (spory menšieho významu prvej inštancie) [b) súdne stolice/sédrie] (spory vyššieho významu prvej inštancie) [c) súdne tabule] (odvolacie súdy druhej inštancie) [d) najvyšší súd] (odvolací súd tretej inštancie) **NAJVYŠŠÍ SÚD** -súd pre celú ČSR -pôvodne sídlil v Prahe, potom v Brne -v 1928 bola zavedená jednotná súdna organizácia v celej ČSR **SÚDNA ORGANIZÁCIA** **a) okresné súdy** -prvostupňové, prvoinštančné -rozhoduje 2 sudca v trestných a civilných veciach **b) krajské súdy** -druhostupňové, rozhodujúce v závažnejších veciach v prvej inštancií -3 členovia **c) hlavné súdy** -treťostupňové, odvolacie druhoinštančné -5 členov -v Prahe, Brne, Bratislave, Košiciach **d) najvyšší súd** -štvorstupňový, treťoinštančný -5 členov **33. Organizácia prokuratúry, notárstva a advokácie ČSR** **PROKURATÚRA** (štátne zastupiteľstvo) -prevzatá z R-U -stíhala trestnú činnosť a zastupovala štát pred súdnymi orgánmi v trestných veciach -4 stupne: 1.) okresná (nebola zriadená) 2.) krajská (štátne zastupiteľstvo) 3.) hlavná (vrchné štátne zastupiteľstvo) 4.) najvyššia (úrad generálnej prokuratúry) **NOTÁRSTVO** -[verejní notári]: spisovali a hľadali verejné právne listiny -[súkromní notári]: spisovali podania adresované úradom a súkromné listiny -mohli zastupovať obvinených pred súdom v trestných veciach **ADVOKÁCIA** -zastupovanie strany v právnych záležitostiach pred súdmi a úradmi -organizačnou jednotkou boli [advokátske komory] **34. Mníchovská dohoda, charakteristika tzv. II. ČSR** **MNÍCHOVSKÁ DOHODA** -rozpínavé ciele NEM považovali za časť svojho [Lebensraumu] a cieľu zjednotenia všetkých Nemcov aj ČSR -Sudeto-Nemecká strana sa snažila presadzovať záujmy Nemcov žijúcich v [Sudetskej oblasti] (pohraničné oblasti CZE s najlepším priemyslom, surovinami, obrannými bunkrami) -nátlak NEM na ČSR začal vo vačšom rozsahu po pripojení RAK v 1938 -mocnosti FRA a VB presadzovali politiku [appaesementu] voči NEM, pretože nechceli riskovať vojnu, chceli len uspokojiť NEM, ktoré predpokladali že sa uspokojí a bude pokoj -[29. 9. 1938 sa v Mníchove] stretli predstavitelia VB (Chamberlain), FRA (Dalatier), NEM (Hitler). ITA (Mussolini) a rozhodli o pripojení sudetonemeckej oblasti Nemecku -ČSR stratilo asi 5mil. obyvateľov -MAĎ využili situáciu a následne vo [Viedenskej arbitráži] v Októbri 1938 s pomocou ITA a NEM bolo SVK nútené MAĎ odstúpiť južné časti územia -zmluva je podľa medzinárodného práva [neplatná od samého začiatku] **II. ČSR** -je [obdobie pomníchovského ČSR až do vzniku Slovenského štátu] -strata hospodársky významných častí územia -celkové [oslabenie republiky] -prezident [Beneš abdikoval] -oslabením centrálnej pražskej vlády sa zrodila možnosť pre autonómne snahy Slovenska pre HSĽS **\ ** **35. Manifest slovenského národa z roku 1938** -po [oslabení centrálnej pražskej vlády] sa objavila možnosť pre snahy Slovákov, ktorý sa snažili o autonómiu -v [Októbri 1938] v Žiline bol vypracovaný [Manifest slovenského národa] **Manifest slovenského národa** -[právo slovenského národa na sebaurčenie] -[garancia nedeliteľnosti slovenskej jednoty] -[stanovenie hraníc Slovenska] -vláda v Prahe akceptovala požiadavky a vymenovala [J. Tisa] za ministra pre Slovensko -vytvorila sa [Krajinská vláda slovenská] : Tiso -- predseda, minister vnútra Ďurčanský -- minister spravodlivosti, social., zdrav. Černák -- minister školstva Teplanský -- minister financií, poľnohospodárstva Lichner -- minister dopravy -celoštátne orgány boli len: zahraničné veci, obrany a riadenie správy štátneho dlhu -všetky politické strany začali splývať s HSĽS (okrem komunistov) a vytvorila sa [Strana slovenskej národnej jednoty] -[len faktické riešenie zmien v štruktúre ČSR] (skutočné až Ústavným zákonom o autonómií SVK) **36. Ústavný zákon č.299/1938 Zb. z. a n. o autonómii Slovenskej krajiny** -vyhlásenie autonómie Manifestom slovenského národa predstavovalo len faktické riešenie zmien v štruktúre ČSR -skutočným aktom bolo až vydanie [Ústavného zákona o autonómií Slovenskej krajiny], prijatého národným zhromaždením [v Novembri 1938] **Ústavný zákon č.299/1938 Zb. z. a n. o autonómii Slovenskej krajiny** -právny základ pre uskutočnenie moci slovenskej vlády na Slovensku [-nové štato-právne usporiadanie ČSR s autonómiou Slovenska] -obsah: -uznanie samobytného postavenia slov. národa ako autonómneho celku v ČSR -slovenská krajinská vláda a snem -autonómnim hnutím sa začína nové obdobie, tzv. [česko-slovenská druhá republika] -podobne konala aj Podkarpatská Rus -[deštrukcia unitárneho štátu]**\ ** **37. Vznik Slovenskej republiky -- zák. č. 1/1939 Sl. z.** -Mníchovská dohoda znamenala, že sa [ČSR začlenilo do sféry nacistického NEM], ktorého cieľom bol rozpad republiky, ktorý mal byť docielený diferencovaným prístupom ku CZE a SVK aby sa tento rozpad javil ako vnútorný rozpad -autonómne hnutie Slovákov vyvolalo napatie s pražskou vládou, prezident Hácha suspendoval vládu Podkarpatskej Rusi a Slovenskej krajiny, na SVK vyhlásený výnimočný stav, vyhlásil novú autonómnu vládu Slovenskej krajiny na čele so Sidorom -[13. Marca 1939 Tiso rokoval s Hitlerom v Berlíne], prejavil s[úhlas s vyhlásením samostatnej slovenskej štátnosti] (inak by SVK bolo ponechané napospas MAĎ a POL) -[zasadnutie snemu Slovenskej krajiny 14. Marca 1939 vyhlásil samostatnosť štátu], deň na to vstúpili nemecké vojská do Prahy (protektorát Čechy a Morava) **Zákon o samostatnom slovenskom štáte / zák. č. 1/1939 zo 14. Marca** -[základná právna norma nového štátu] riešiaci problémy prechodu novej štátnosti v 5 paragrafoch -snem vymenoval prvú [vládu samostatného slovenského štátu na čele s Tisom] (Tuka, Sidor, Ďurčanský..) -[koniec existencie ČSR] -[štát spojencom nacistického NEM] -[prvý samostatná štátny útvar na území Slovenska] -podpísaná [ochranná zmluva medzi SVK-NEM] (na 25 rokov, právo združovania vojenských jednotiek na našom území) + [tajný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci] (hospodárstvo podriadená NEM) **38. Ústava Slovenskej republiky** -pre vypracovanie ústavy slovenského štátu bola [HSĽS zostavená komisia na čele s profesorom ústavného práva Tukom] -východiskom mali byť ústavy NEM, ITA, RAK a prvky z ústavy ČSR 1920 -[ústavný zákon o ústave Slovenskej republiky] bol prijatý slovenským snemom [21. 7. 1939] **ŠTRUKTÚRA** [Úvodné prehlásenie] -sociálno-národný kresťanský štát [1. hlava] -všeobecné ustanovenia [2. hlava] -snem [3. hlava] -prezident [4. hlava] -vláda [5. hlava] -štátna rada [6. hlava] -politické strany [7. hlava] -stavovské zriadenie [8. hlava] -územná samospráva [9. hlava] -súdnictvo [10. hlava] -povinnosti a práva občanov [11. hlava] -cirkvi [12. hlava] -národnostné skupiny [13. hlava] -rozličné ustanovenia **Snem** -najvyšší zákonodarný orgán -jednokomorový z 80 poslancov volených na 5 rokov -aktívne volebné: 21 r., pasívne volebné: 30 r. **Prezident** (Tiso) -volený snemom na 7 rokov, aspoň 40 r., maximálne 2 krát za sebou, reprezentácia krajiny **Vláda** -výkonný orgán zodpovedný snemu, predsedom bol Tiso-Tuka-Š. Tiso **Štátna rada** -orgán reprezentujúci zastúpenie záujmov zložiek vtedajšieho režimu (HSĽS, stavy, strany národnostných menšín..) -6 členov menovaných prezidentom, 10 menovala HSĽS, 1 menšiny, 1 stavy -trestne stíhala prezidenta, zostavovala kandidátku do volieb do snemu, zákonodárna iniciatíva, dobrozdania prezidentovi\... **39. Zákon č. 190/1939 Sl. z. o verejnej správe vnútornej** -[zrušil platnosť župného zákona z 1920 a zákon o krajinskom zriadená z 1927] -zaviedla sa jednotná [2stupňová] štátna miestna správa -územie členené na [župy] a tie na [okresy] **Župy** 1.) Bratislavská (BA) 2.) Nitrianska (NI) 3.) Trenčianska (TN) 4.) Tatranská (RK) 5.) Šarišsko-Zemplínska (PO) 6.) Pohronská (BB) -orgánmi župy bol [župný úrad] (na čele župan), župný výbor a župná komisia -orgánmi okresu bol [okresný úrad] (na čele okresný náčelník) -ústredným orgánom verejnej správy bolo [Ministerstvo vnútra SR] **40. Organizácia súdov a štátneho zastupiteľstva 1939 -- 1945** **ORGANIZÁCIA SÚDNICTVA** -nezodpovedala administratívno-teritoriálnemu členeniu štátu -bola oddelená od správy, sudcovia boli nezávislí a viazaní len zákonom **a) Okresný súd** -prvostupňový a prvoinštančný súd (v každom okrese) **b) Krajský súd** -druhostupňový, odvolací prvoinštančný súd pre závažnejšie veci (župy, LE a Michalovce) **c) Hlavný súd** -treťostupňový, odvolací súd druhej inštancie (BA a PO) **d) Najvyšší súd** -štvrtostupňový, treťoinštančný (BA) **ŠTÁTNE ZASTUPITEĽSTVO** -v okresoch ho vykonával advokát **a) štátne zastupiteľstvo** (v sídle každého krajského súdu) **b) hlavné štátne zastupiteľstvo**(v sídle hlavných súdov BA a PO) **c) generálne štátne zastupiteľstvo** (v sídle najvyššieho súdu v BA) **41. Činnosť odbojových centier v zahraničí** -so vznikom samostatného Slovenského štátu a protektorátu Čechy a Morava sa prejavila rezistencia Čechov a Slovákov proti nacistickému Nemecku, či už doma alebo v zahraničí -odboj v zahraničí sa členil: [a) nekomunistický] [b) komunistický v Moskve] **A) NEKOMUNISTICKÝ ODBOJ** -nebol jednotný -cieľom bolo sformovať organizačné centrum československej zahraničnej akcie -top boli diplomatické úrady vo FRA, VB a POL **POL** -hlavným predstaviteľom bol generál Lev Prchala (chcel spoločný štát ČSR a POL), nemožnosť po porážke POL -v 1939 sa vytvoril [Ústredný výbor Čechov a Slovákov v Poľsku] **FRA** -centrom odboja je slovenské veľvyslanectvo na čele s Osuským -založený [Ústredný výbor zahraničnej akcie vo Francúzsku] **VB** -[Československý výbor vo Veľkej Británií] **BENEŠ** -po abdikácií z funkcie prezidenta po Mníchove odchádza do USA kde pôsobí len ako súkromná osoba, neskôr diplomaticky požaduje neuznanie okupácie Nemcov, prichádza do VB kde silnejú jeho odbojové aktivity **B) KOMUNISTICKÝ ODBOJ** -v Moskve sa vytvorilo [Komunistické byro KSČ vedené Gottwaldom], ktoré pôsobilo len ako politická reprezentácia Československa -vychádzalo z myšlienky obnovenia predmníchovského Československa čo sa týka územia, hospodárskych a iných pomerov nie -nestalo sa skutočným centrom odboja, len výrazným politickým činiteľom **42. Vytvorenie a činnosť Československého Národného výboru v Paríži** -začatím 2. svetovej vojny sa objavili [nádeje a predpoklady zahraničného odboja o obnovenie reálnej existencie československej štátnosti] (je šanca že NEM prehrá) -Osuský sa snažil aby FRA vláda uznala [dočasnú vládu ČSR] (problémom bol Beneš a jeho predmníchovská ideológia, dočasná vláda nakoniec nebola uznaná) [nebola uznaná] **ČS NÁRODNÝ VÝBOR** -[vznikol v Októbri 1939 v Paríži] -[hlavný orgán zahraničného odboja s funkciami ako dočasná vláda] až do porážky FRA -[členovia]: Beneš, Osuský, Slávik, Viest\... -výbor vydal [Prehlásenie Národného výboru Československého] v ktorom boli načrtnuté východiská jeho ďalšej činnosti -aktivity: -presviedčanie že ČSR stojí na strane spojencov -snaha o armádu ČSR -snaha o obnovené ČSR po vojne -medzi Č a S predstaviteľmi nastávali často nezhody (výbor hlásal len reprezentáciu Čechov) a tak vznikla: [a) Slovenská národná rada] (1939) -Hodža\... [b) Česká národná rada] (1940) -Prchala\... -nezhody sa urovnali a koncom roka 1940 sa spojili do [Česko-Slovenskej Národnej Rady] **43. Dočasné štátne zriadenie česko-slovenské -- postavenie prezidenta, vlády a štátnej rady** -Národný výbor vo FRA bol nejednotný, po obsadení FRA zánik -myšlienky vytvorenia dočasnej československej vlády v zahraničí preto [Beneš] nevzdal a vypracoval [Memorandum pre ministerstvo zahraničných veci VB] (kritika protektoriálnej vlády v Česku podriadenej nacistom ktorí Česko anaktovali) -po porážke FRA a nástupe Churchilla dostal Beneš povolenie zriadiť: **DOČASNÉ ŠTÁTNE ZRIADENIE ČESKO-SLOVENSKÉ** -vytvorené v [1940 v Londýne] -bola [dočasná vláda československá uznaná] VB -pozostávalo z [3 dočasných orgánov] **a) Dočasný Prezident republiky** -[Eduard Beneš] (vyhlásenie neplatnosti jeho nútenej abdikácie a neplatnosť voľby Háchu) -[najvýznamnejší orgán] -vypovedal vojnu, ratifikoval medzinárodné zmluvy, zákonodarne právomoci so súhlasom dočasnej vlády, vydával ústavné dekréty pre nevyhnutné prípady\... **b) Dočasná vláda** \- 3 členov -ministrov menoval a odvolával prezident Beneš -mala [zákonodarnú iniciatívu] **c) Dočasná štátna rada** -najslabšie právomoci -[poradný orgán prezidenta] a pomocný a kontrolný orgán štátu -ustanovoval ju prezident -mohla požadovať vysvetlenia od ministrov, radila prezidentovi\...