Všeobecná psychológia PDF

 základné psychologické pojmy PSYCHIKA systém, ktorý slúži na interpretáciu reality zjednocujúci systém osobnosti spracuje, predpripravý čo sa deje okolo nás aj vnútri celkové duševné rozpoloženie tvorená : psychickými stavmi - nálada, celkové duševné rozp...

 základné psychologické pojmy PSYCHIKA systém, ktorý slúži na interpretáciu reality zjednocujúci systém osobnosti spracuje, predpripravý čo sa deje okolo nás aj vnútri celkové duševné rozpoloženie tvorená : psychickými stavmi - nálada, celkové duševné rozpoloženie psychickými procesmi - poznávanie vnútorného a vonkajšieho sveta (myslenie…) psychickými vlastnosťami - temperamentné a charakterové vlastnosti existuje ako dianie, neustále, prežívanie a správanie funkciou nervovej sústavy jednotou subjektívneho (v nás) a objektívneho (okolo nás) determinovaná historickým vývojom aj individuálnym vývinom (od počatia po smrť) tvorená prežívaním a správaním PREŽÍVANIE uvedomovanie si, viazané na procesy vedomia uvedomovanie si psychických zážitkov (všetko - svetlo, chuť…) subjektívne - vlastné prežívanie subjektu jedinečné a neopakovateľné - aj keď je podnet ten istý, podnet prežívame jedinečne uskutočňuje sa v čase vyznačuje sa ním len človek- viazané na uvedomovanie si, centrálnu nervovú sústavu SPRÁVANIE súhrn vonkajších ale aj vnútorných merateľných prejavov, ktoré sú reakciou na prežívanie (podnet) 3 dimenzie : výrazy - mimika, gestikulácia, proxemika - neverbálne reč - čo hovorí, ako, tempo, hlasitosť, intenzita, intonácia, barličky konanie - zámerne, cieľavedomé, systematické reagovanie 3 formy : spontánne - chýba podnet, je uložený hlboko v nevedomí reaktívne - reakcia -> podnet operatívne - spája viacero úkonov do konkrétneho správania -> séria čiastkových úkonov (šoférovanie) môže byť : expresívne - to čo prežívame dávame najavo = prežívanie adaptívne - nedávam najavo to čo prežívam x prežívanie VEDOMIE zvláštny stav mysle, v obsahu ktorého sa odrážajú vnútorne aj vonkajšie súvislosti vy jadruje vnútorné prežívanie vždy má predmet, ktorého sa týka odráža sebareflexiu fyziologicky súvisí so stavom bdelosti NEVEDOMIE všetko na čo v danom momente nemyslíme nezastaví sa momentálne neuvedomenie, ale predtým vedome prežité zážitky, skúsenosti, vedomosti, na ktoré momentálne nemyslíme, ale je isté, že ich máme zahŕňa : zautomatizované činnosti - šoférovanie potlačené túžby, želanie, inštinkty medziľudské city - sympatia, antipatia intuícia - vnútorný hlas prejavy : sny - nevedomí obsah s aktuálnym prežívaním chybne výkony a prerieknutia - skomolenie slov… neuvedomená tendencia k určitému konaniu - spontánne úkony BAZÁLNA OSOBNOSŤ odráža psychický základ jednotlivca tvorí sa v prvých týždňoch psychický základ odrážajúci konkrétnu situáciu dieťaťa a s ňou spojené emócie stojí na emocionálnom kontakte rodiča základnou dimenziou je bazálna istota / neistota (úzkosť) dôležité je uspokojovanie potrieb MODÁLNA OSOBNOSŤ osobnosť, ktorá sa v danej kultúre vyskytuje najčastejšie osobnosť, ktorá najvýstižnejšie charakterizuje príslušníka danej kultúry, jej črty, vlastnosti SUBKULTÚRA podkultúra menšia skupina vrámci väčšej kultúry modifikuje hlavné kultúrne hnutie feminizmus, fašizmus, hudobné žánre pôsobí na jednotlivca prostredníctvom modifikovaných kultúrnych vzorcov SEBAPOŇATIE/SELF- CONCEPT súbor presvedčení a postojov človeka k sebe samému vzťah k sebe, ako sa vníma, akú ma o sebe predstavu reálne ja, ideálne ja, vzťah k sebe PSYCHICKÁ INTEGRITA celistvosť, nedeliteľnosť psychiky základný prejav duševného zdravia sebauvedomenie jednotlivé duševne obsahy sa podriaďujú zážitku “ja” často ohrozované potrebuje oporné múry - referenčné systémy osobnosti - hlavný strážcovia osobnosti ak je ohrozená - frustrácia, vytesnenie - aktivujú obranné mechanizmy osobnosti, ktoré integritu obnovia aj za cenu skreslenia vnímania či chybného úsudku SEBAÚČINNOSŤ označuje schopnosť nejakú “páku” prinútiť sa schopnosť odmeňovať/trestať seba samého prostredníctvom sebauznania a sebakritiky a tým ovplyvňovať výsledky učenia ZRENIE/MATURÁCIA proces biologických zmien zvyšujúcich diferenciáciu organizmu, ktoré sú určované vekom spočíva predovšetkým v hormonálnej regulácii odlišné procesy zrenia ako v minulosti poruchy sú spôsobené príčinami intoxikácia nedostatok potravy poruchy metabolizmu… BIOLOGICKÉ STARNUTIE proces degradačných zmien - nastupuje v poslednej tretine života 1.evolučné zmeny - rast,rozvíjanie 2.dlhodobé - dospelosť 3.proces involučných zmien - proces degradačných zmien, biologické starnutie prejavuje sa : zničením fyzickej výkonnosti zhoršenie telesných sústav zníženie obranyschopnosti organizmu INDIVIDUALITA jedinečnosť, neopakovateľnosť osobnosti prejavuje sa vedomím identity, ktoré je silne závislé od pamäti človeka KOGNITÍVNY ŠTÝL hypotetický konštrukt - slúžiaci k označeniu spôsobu akým človek prednostne vníma, koná, myslí spôsob akým človek poznáva (sluchový, vizuálny) SUBSTITUČNÉ SPRÁVANIE náhradné správanie nahradí primárne správanie - som hladný - napijem sa správanie vedúce k uspokojeniu určitej potreby je nahradzované iným správaním KONZISTENCIA SPRÁVANIA individuálna stálosť/ súdržnosť jedinec v situáciách vykazuje rovnaké správanie v rôznych úlohách - identické správanie DUŠEVNÁ ZRELOSŤ viazaná na vek, ale dôležitejšia individuálna história vekom nadobúdaná osobnostná kvalita spočívajúca v postupnej optimalizácii jej jednotlivých čŕt a prejavujúca sa regulovaním vzťahu k sebe, ľudom, k práci… PSYCHOLOGICKÉ DISCIPLÍNY ŠTRUKTÚRA PSYCHOLOGICKÝCH VIED základné tvoria všeobecne využívanú poznatkovú základňu zahŕňajú psychologické javy a fakty, ktoré majú najvšeobecnejší charakter špeciálne zaoberajú sa hlbšie a zo špecifických hľadísk určitými vybranými javmi aplikované sú v tesnom spojení s konkrétnymi oblasťami spoločenskej praxe prenášajú poznatky priamo do praxe ZAKLÁDNÉ PSYCHOLOGICKÉ DISCIPLÍNY všeobecná psychológia zahŕňa poznatky o najvšeobecnejších zákonitostiach psychických javov, procesov a vlastností zaoberá sa základnými psychickými procesmi u duševne zdravého jedinca zameriava sa na ľudské poznávanie, motiváciu a emócie ontogenetická psychológia sleduje evolúciu a involúciu psychických stavov, procesov a vlastností sleduje zákonitosti vývinových zmien od počatia až po smrť psychológia osobnosti odvetvie psychológie študujúce človeka ako neopakovateľný a jedinečný, dynamicky jednotný a organizovaný celok biologických, psychických a sociálnych vrstiev osobnosti študuje rozdiely medzi ľuďmi, konštatácie jedinečných osobnostných vlastností psychopatológia zaoberá sa skúmaním, triedením a výkladom chorobných duševných prejavov ŠPECIÁLNE PSYCHOLOGICKÉ DISCIPLÍNY patopsychológia veda o hraničných stavoch osobnosti človeka medzi normálom a patológiou o psychických sprievodných javoch a dôsledkoch akéhokoľvek životného nedostatku zoopsychológia skúma správanie zvierat, ich reakcie, vlastnosti a inteligenciu najrozpracovanejšia je časť učenia psycholingvistika skúma spôsoby osvojovania a používania jazyka, analyzuje vzťahy medzi myslením a rečou, procesy vnímania a porozumenia reči psychometria veda o meraní duševných procesov, ktorá sa zaoberá tvorbou a overovaním psychologických testov s pomocou štatistických postupov komparatívna psychológia porovnávacia porovnáva poznatky jednotlivých psychologických disciplín psychodiagnostika zameriava sa na rozprávanie a posudzovanie psychických vlastností a stavov pomocou klinických (pozorovanie, rozhovor) alebo štandardných metód súvisí so psychoterapiou - psychologické pôsobenie na klienta APLIKOVANÉ PSYCHOLOGICKÉ DISCIPLÍNY pedagogická psychológia študuje psychologické zákonitosti edukácie analyzuje zákonitosti výchovy, vzdelávania a učenia v školských i mimoškolských zariadeniach neskôr sa z nej vyčlenila školská psychológia (skúma priebeh, podmienky a výsledky školskej výchovy a vzdelávania) klinická psychológia špecializuje sa na diagnostiku, liečbu a spoločenské prispôsobenie sa osôb s relatívne závažnými psychickými poruchami zaoberá sa psychickou reguláciou správania z hľadiska choroby a disadaptácie psychológia práce zaoberá sa podmienkami práce a ich vplyvom na pracovný výkon človeka vyčlenila sa z nej : —> inžinierska psychológia - upravuje ovládacie a meracie prvky rôznych technických zariadení —> psychológia trhu - analyzuje psychologické otázky ponuky a dopytu —> psychológia zákazníka - študuje správanie na kupujúcich v snahe predvídať a ovplyvniť toto správanie psychológia zdravia skúma ako sa určité typické spôsoby správania, myslenia a cítenia vzťahujú k telesnej a psychickej pohode zaoberá sa diganotstikou, liečbou a prevenciou rôznych ochorení a podporuje tak duševné zdravie forenzná/súdna psychológia študuje zločinnosť, psychológiu páchateľov trestných činov, spoločné znaky trestných činov vypracováva znalecké posudky posudzuje vierohodnosť svedkov psychológia športu pokúša sa psychologickými prostriedkami zvýšiť výkonnosť športovcov, lepšie zvládať predštartové stresy, ovplyvňovať učenie v športe zaoberá sa organizáciou tréningov, zvládaním trémy, nadobúdaním subjektívnej pohody športujúcich policajná psychológia skúma zákonitosti psychickej regulácie jednotlivca (policajta), policajnej skupiny a občanov, nachádzajúcich sa v špecifických podmienkach a situáciách vyžadujúcich si odbornú policajnú činnosť RELATÍVNE MLADÉ PSYCHOLOGICKÉ DISCIPLÍNY psychológia životného prostredia zameriava sa na vzťahy medzi životným prostredím a prežívaním, správaním človeka ekologická psychológia analyzuje psychologické príčiny poškodzovania životného prostredia  BIOLOGICKÁ DETERMINÁCIA SPRÁVANIA jej zdrojom je vrodená konštitúcia človeka tvorená : druhovým vybavením špecifickými zmyslovými orgánmi, rozsah zmyslových orgánov človeka je v porovnaní so zvieratami obmedzený druhovo špecifická stavba nervovej sústavy a jej funkcie špecifické vrodené formy správania (dedičnosť, inštinkty) kostno-svalový systém a kožné ústrojenstvo vzpriamená chôdza umožnila dominantnejšiu funkciu zraku, uvoľnenia ruky čiže jemnú motoriku, zvýšila sa mobilita celej pohybovo-opornej sústavy krvný obeh a dýchanie činnosť endokrinných žliaz (hypofýza, štítna žľaza, prištítne telieska, detská žľaza týmus, pankreas, pohlavné žľazy… nervová sústava 1.NERVOVÁ SÚSTAVA STAVBA A ČINNOSTI NERVOVEJ SÚSTAVY najvyšší stupeň biologickej determinácie zabezpečuje celistvosť organizmu a jednotu organizmu a prostredia vytvára celistvú a biologickú účinnú odpoveď organizmu na jeho vonkajšie stimuly ŠTRUKTÚRA NS nervový systém centrálny periférny mozog miecha aferentný (dostredivý) eferentný (odstredivý) somatický (telový) vegetatívny sympatikus parasympatikus STAVEBNÉ ELEMENTY NS základný element/súčiastka je NEURÓN stavba neurónu : telo spolu s jadrom krátke výbežky dendirty dlhy výbežok axón (neurit) - pokrytý vrstvou - tvorí biologický/energetický zásobník pre fungovanie neurónu nervové bunky sa prostredníctvom dlhých a krátkych výbežkov navzájom nedotýkajú medzi nimi existuje synaptická štrbina vyplnená neurotransmitermi neurotransmitery : látky, nevyhnutne dôležité pre prenos nervových vzruchov medzi nervovým bunkami nedostatok alebo nadbytok spôsobuje neschopnosť fungovania v bežných životných podmienkach synapsie - neuróny vytvárajú spojenia ZÁKLADNÝ ČINNOSTNÝ ELEMENT NS nervový vzruch - reflexný oblúk  receptor - zaznamenáva pôsobenie podnetu —> CNS —> efektor - sval, žľazy dostredivé vlákna eferentná dráha spracuje sa nervový vzruch na organizmus pôsobia fyzikálne a chemické javy - podnety pri pôsobení môže ale nemusí vzniknúť nervový vzruch ak vznikne, charaktizujeme - prechodné zmena na ohraničenom úseku nervového, ktorá sa šíri určitou rýchlosťou vzruch sa šíri po neurovom vlákne postupne : - šírenie rytmické, počas prechodu sa spotrebúva energia (modrá vrstva), toto miesto sa stáva inertné/nedráždivé voči podráždeniu, kým sa neobjaví bielkovinová vrstva, vlákno nebude schopné viesť vzruch pri vzniku nervového vzruchu patrí zákon VŠETKO alebo NIČ - buď vzniknú alebo nie - vznikne v situácia, že intenzita podnetu dosiahne PRAHOVÝ PODNET —> bola splnená podmienka dolného podnetového prahu —> pokiaľ intenzita presiahne našu prahovú citlivosť = vzruch nevznikne CENTRÁLNY NERVOVÝ SYSTÉM tvorí mozog a miecha hlavné nervové riadiace centrum vyšších organizmov riadi motorické reakcie - hrubá, jemná motorika nesie centrá životne dôležitých funkcií (dýchanie, krvný obeh, hlad, smäd), závisí od nej pamäť a učenie a celé vedomie človeka STAVBA CNS 2 druhy nervového tkaniva sivá hmota - tvoria ju telá neurónov biela hmota - tvoria ju výbežky neurónov mozgová kôra nachádza sa v nej sivá hmota centrálna časť analyzátora nositeľom psychického života miestom, kde fyziologický proces sa mení na psychický - podnetom sa pripisuje farba, vôňa… mozog najviäčšia časť predný/veľký mozog rozdelený na 2 pologule/ hemisféry, ktoré spája corpus callosum niektorá literatúra zahŕňa do predného mozgu aj koncový mozog a medzimozog - inokedy je medzimozog vymedzovaný ako samostatná časť corpus callosum -spája hemisféry - väčší u žien - pri porážke dôjde ku rehabilitácii rýchlejšie u žien predný mozog rozdelený na bloky : čelný, spánkový, temenný, záhlavový najmenšia časť je stredný mozog najväčšiu jeho časť vypĺňa retikulárna formácia zadný mozog je tvorený mozočkom, tzv. Varlovým mostom a predĺženou miechou mužský mozog ťažší asymetrickejšie usporiadanie mozgu väčšia mozgová kôra v temennom laloku = ovplyvňuje vnímanie zmyslových podnetov väčšie centrum emočnej pamäti = riadi sexuálne správanie a nálady vynikajú v matike a logike, rozmýšľajú viac priamo, analyticky a logicky, odolnejší voči stresu, lepšia priestorová orientácia, nevnímajú jemné detaily ženský mozog ľahší v priemere lepšie výsledky v testoch vo všeobecnej inteligencie väčší hyppocampus v spodnej časti mozgu väčšia citlivosť na jazyk a literatúru, lepšia vizuálna pamäť, citlivosť na detaily, intuitívne rozmýšľanie, rýchlejšie podliehanie stresu VEGETATÍVNA NS sympatikus aktivuje k činnosti pripravuje na akciu funguje na báze adrenalínu prekrvenie dôležitých orgánov na akciu (pľúca, dýchanie, mozog) - na útek alebo útok parasympatikus po odznení života ohrozujúcej prekážky sa aktivuje relaxuje organizmus - vráti prekrvenie jednotlivých orgánov funguje na báze acetylcholínu 2. DEDIČNOSŤ prenos vlastností z jednej generácie na druhú - predovšetkým fyzické genotyp - súhrn dedičných vlastností je zakódovaný v génoch chromozómov fenotyp - súhrn pozorovateľných znakov a vlastností organizmu, ktoré sú výsledkom interakcie genotypu s prostredím v priebehu života je vplyv vrodených dispozícii menší nakoľko sa vo vývine uplatňujú individuálne skúsenosti SOCIÁLNA DETERMINÁCIA SPRÁVANIA bazálna osobnosť jadro sociálneho charakteru - postojov voči iným ľudom tvorená prostredníctvom dimenzií bazálnej istoty a neistoty sociálnokultúrna determinácia - tvorená rodinou a kultúrnym prostredím má 4 zložky : zložka normatívna a hodnotová - spoločenské zvyky, mravné obyčaje, zákony zložka medziľudských vzťahov - tvorená sociálnymi interakciami, sympatie a asympatie spoločenské produkty - umelecké diela osobnostná zložka - aj človek ovplyvňuje kultúru kultúra - systém, ktorý pôsobí na jednotlivca pomocou symbolov, ktoré niečo zastupujú a podnecuje jednotlivca k špecifickým reakciám kultúrne vplyvy sú v ranných fázach nášho života sprostredkované predovšetkým rodinou, neskôr školou, rovesníkmi, profesijnými skupinami v sociálnom prostredí sa človek postupne adaptuje = SOCIALIZUJE SOCIALIZÁCIA proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti, ktorý prebieha formou sociálneho učenia v ktorom si dieťa osvojuje normy, hodnoty, postoje a formy sociálneho správania, ktoré sú vyžadovaná a platné pre danú kultúru druhy : spontánna / nevedomá inštitucionálna / zámerná - v škole, práci z hľadiska prostredia : primárna - v rodinnom prostredí sekundárna - v ostatných druhoch prostredia formy sociálneho učenia adaptácia / adjustácia - prispôsobenie sa, hľadanie súladu vlastných cieľov a požiadaviek prostredia - porucha - maladaptácia priame spevňovanie - socializácia realizovaná prostredníctvom odmeňovania a trestania - žiadúce správanie - odmeňované, nežiadúce - trestané imitácia / napodobňovanie - predovšetkým odmeňovaného správania identifikácia / stotožňovanie - vyšší stupeň nápodoby - predpokladá emocionálnu väzbu a model - vzťah pôsobiaceho modelu - stotožňovanie sa s modelom ako celkom - preberáme celkové pôsobenie človeka - modely (vzory) : fyzicky prítomné - súrodenec, rodič… pôsobiace sprostredkovane - média, internet exemplárne - umelovytvorené, spoločnosťou dané RODINNÁ VÝCHOVA môžeme členiť podľa miery prejavov lásky plného záujmu o dieťa miery a spôsoby kontroly dieťaťa výchovne štýly demokratická výchova - vytvára pocit prináležitosti - prejavy lásky a záujmu o dieťa sú dostatočné - formuje sa jedinec zdravo sebavedomitý a vnútorne vyrovnaný - existencia práv a povinností liberálna výchova - nie sú dané pravidlá ani hranice - výsledkom je zhýčkané dieťa - “dieťa ulice” - ulica ho formuje viac autoritatívna výchova - formuje labilnú, neistú osobnosť so sklonmi k agresivite, nepriateľstvu - príliš pravidiel - založené na príkazoch a zákazoch od rodičov  PSYCHICKÁ DETERMINÁCIA SPRÁVANIA vysokoregukatívny charakter na správanie človeka regulační proces psychiky - na základe spätnej väzby zabezpečujú stav homeostázy (rovnováhy) v organizme riadiace procesy psychiky - určujú smer a novú orientáciu psychický obraz stredný článok psychickej reťaze, je výsledkom psychického procesu a z hľadiska regulácie správania vystupuje v danej časovej jednotke ako integrátor činnosti človeka jeho regulujúce funkcia spočíva v motivačnej (pohnutkovej) a gnostickej (poznávacej) regulácii motivačná regulácia - vzbudzujú, udržiavajú činnosť, usmerňujú, vedú k cieľu = motívy - rôzna podoba - pudy, potreby, záujmy, postoje… gnostická regulácia - podmienená intelektom, špeciálnymi schopnosťami s rozhoduje o kvalite výkonu - základom sú kognitívne a poznávacie procesy GNOSTICKÁ REGULÁCIA SPRÁVANIA podľa toho, ktorý kognitívny proces je pri nej dominantný regaluacia na úrovni pocitov - pohyby regulované na základe zraku, sluchu regulácia na úrovni vnemov - vnem odráža podnety ako celky regulácia na úrovni predstáv - vedúca úloha v niektorých podmienkach - architekt regulácia na úrovni rečovo-myšlienkových procesov - myslenie odráža podstatné spojitosti medzi javmi a reguluje činnosť ako celok ŠTRUKTÚRA PSYCHICKEJ REGULÁCIE komponenty - znaky a vlastnosti osobnosti, ktoré sa dajú vydeliť z našej celkovej štruktúry patrí vrodená konštitúcia - stavba organizmu, vrodené vlastnosti NS, prejavuje sa rastom a zrením učenie - prispôsobenie sa organizmu a zmeny v správaní, ktoré sú nevyhnuté pre udržanie jeho existencie, prejavuje sa skúsenosťou, transferom, perspektívou motivácia - aktivačnú, cieľovú, snehovú, zameranostnú stránku správania, ašpiráciami, prejavu sa sekundárnymi potrebami poznávanie - vytváranie obrazu o okolitom svete v podobe vnemov, predstáv, myslenia, prejavuje sa v čase obrazom sveta hodnoty - spôsob poznávania a prežívania skutočnosti, ktorá je daná kultúrnosociálnym filtrom, prejavuje sa kultúrnosociálnym profilovaním človeka ja komponent - integrujúca zložka osobnosti, ktorá sa prejavuje v utváraní obrazu seba, alebo želaný obraz seba, prejavom je sebautváranie komponenty nevyhnutné pre vznik, kvalitu a smer psychického obrazu pričom aktivita psychického obrazu sa prejavuje v samotnej regulácii správania ÚROVNE REGULÁCIE Z POHLADÍ ÚČASTI VEDOMIA nevedomá úroveň regulácii - súvisí s biologickou determináciou vrodené reflexy - zabezpečujú napr. trávenie, dýchanie vrodené pudy a inštinkty - pud sebazáchovy vrodené individuálne vlahy - pre rozvoj intelektu, temperamentu… vrodené defekty - zmyslové, telesné, mentálne zautomatizované úkony a návyky vedomá úroveň regulácie - súvisí s vedomím človeka je najvyššou integráciou správania nakoľko je prejavom konkrétneho indivídua príznačný gnostický aspekt / poznávací genetický aspekt v ranných etapách je správanie dieťaťa viac podmienené nevedomou reguláciou - vplyv genotypu v neskorších je väčší podiel vedomej regulácie čo súvisí s procesom učenia a nadobúdania individuálnej skúsenosti - fenotyp čím je osobnosť diferencovanejšia a integrovanejšia tým sa správanie človeka stáva cieľavedomejším a znižuje sa nevedomá regulácia M. Nakonečný: “Motivácia je proces energizácie, riadenia a udržiavania správania.” E. Kinger a W. M. Cox: “Motivácia je vnútorný dynamický stav, ktorý pozostáva z emočných a kognitívnych procesov a podcenuje, usmerňuje a udržuje správanie k určitému cieľu.” P. Říčan: “Motivácia je súhrné označenie pre motívy a ich pôsobenie.” Motivácia - Vnútorný proces o Motív – to, čo sa odráža v hlave človeka, podnecuje ho k činnosti a usmerňuje jeho činnosť k uspokojeniu potreby. o Incentíva – motív pôsobiaci z vonkajšieho procesu, behaviorizmus – drive - Motivácia je vždy vnútorným procesom, hoci niekedy sa uvádza tzv. vonkajšia motivácia, pri ktorej pohnútky k správaniu prichádzaju z vonkajšieho prostredia. - Motivácia ako taká je však čisto vnútorným procesom. - Pud (motivácia) – S. Freud – sa vyznačuje týmito vlastnosťami: o Tlak – prieraznosť pudu o Cieľ – dosiahnutie uspokojenia, úľavy o Objekt – pomocou čoho dosahujeme uspokojenie o Zdroj – všetky procesy v organizme, ktoré signalizujú napätia v organizme - Ďalšie rozdelenie motivácie: “Má každé ľudské správanie motiváciu?” o Vedomá – motív si uvedomujeme  o Nevedomá – subjekt si neuvedomuje dôvod svojho správania, prípadne si ho uvedomuje v skreslenom smere (Psychoanalýza) - Motivácia je spojená so všetkými ostatnými psychickými procesmi a vlastnosťami s vonkajšími procesmi Motivácia a emócie: - Motivácia má emociogénny pôvod, pretože motívy, z ktorých vychádza sú transformované afekty. - Uspokojovanie potrieb, ku ktorým motivácia smeruje má emociálnu podstatu. - Motivované správanie sprevádzajú silné emócie. Motivácia a kognitívne procesy: - Motivácie určuje psychologické dôvody alebo príčiny správania, kognitívne procesy určujú jeho vzorec, teda vzorec správania vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádzame. - Motivácia určuje aký zmysel má správanie človeka, kognitívne procesy určujú to ako sa človek správa. - Kognitívne procesy určujú, že či správanie spojené s motiváciou prebehne a ako prebehne – kognitívna analýza situácie. Motivácia a motívy - Motívy vytvárajú štruktúru motivácie, možno ich považovať za základné jednotky motivácie správania. - Motivujúci môže byť len taký vonkajší podnet, ktorý má vzťah k trvalým alebo aktuálne sa tvoriacim motívom. - Rozdeľujeme: o Sebazáchovné motívy – majú biologický základ ▪ Biologické potreby – hlad, smäd ▪ Pudy – pud sebazáchovy o Stimulačné motívy – potreba optimálnej úrovne aktivácie a variabilných vonkajších podnetov  ▪ Aktivácia správania – príliš nízka alebo príliš vysoká miera aktivácie je subjektívne nepríjemná, ľudia sa najlepšie cítia pri strednej miere aktivácie ▪ Senzorická deprivácia – nedostatok podnetov (nuda), vedie k zhoršeniu psychického stavu o Sociálne motívy – regulujú a ovplyvňujú medziľudské vzťahy a ich subjektívne prežívanie ▪ Motív úspešného výkonu – výkonová motivácia, potreba prekonávať prekážky, uplatňovať svoje prednosti (protichodnosť dvoch motívov – vyhýbanie sa negatívnemu a priblíženie sa pozitívnemu – nádej na úspech a obavu z neúspechu) ▪ Motív afiliácie a intimity – potreba afiliácie je potreba vytvárať blízke vzťahy, záujem o ustanovenie, udržiavanie a obnovu pozitívneho emocionálneho vzťahu k inej osobe, či k skupine. Obavy z odmietania (vyhýbanie sa vzťahom) a nádej na prijatie. Pri motíve intimity si ľudia viac všímajú ľudí, než ostatné veci. ▪ Motív moci – potreba dominancie, nezávislosti, motív uspokojovania, aktívne získavanie moci o Individuálne motívy ▪ Hľadanie zmyslu života, ochrana sebaponímania, potreba slobodne sa rozhodovať a konať. Zhrnutie - Motivácia zameriava konanie k určitému správaniu. - Motivácia energizuje cieľovo zamerané správanie. - Motivácia zotrváva pokiaľ nebol dosiahnutý pôvodný  alebo náhradný cieľ. - Variabilita inštrumentálneho správania – v rôznych situáciach dosahuje človek uspokojenie rôznymi spôsobmi - Motivácia spúšťa inštrumentálne správanie len za určitých podmienok – ak je pravdepodobné, že človek dosiahne cieľ, ak má cieľový objekt určitú hodnotu, ak dôsledky konania nie sú v rozpore s morálnymi postojmi indivídua. - Motivácia je endogénny stav - Pohnutka k nejakému konaniu, ktorá vychádza z nejakého vnútorného alebo vonkajšieho nedostatku indivídua - Motivácia smeruje k homeostáze a je určovaná biologickými a sociokultúrnymi činiteľmi. - Štruktúru vytvárajú jednotlivé motívy – vždy intrapsychickej emocionálnej povahy. - Motivácia je funkčne prepojená s procesmi kognície, motorikou a s emóciami. - Motivácia vyjadruje zmysel ľudského správania. Teórie motivácie - Freudova duálna pudová teória: o Pud – hraničný pojem medzi psychičnom a somatičnom o Psychický reprezentant impulzov pochádzajúcich z vnútra organizmu a pôsobiacich na psychiku o Pudy definoval ako požiadavky na somatické prejavy človeka o Duálne koncepcia – pudy života (eros) a pudy smrti (thanatos) o Túto teória sa prekonala, neplatí. - H. A. Murray: o Viscerogénne potreby ▪ Z nedostatku  ▪ Z nadbytku ▪ Vyhýbania sa – napr. Bolesti o Psychogénne potreby ▪ Potreby, ktoré sa spájajú s neživými predmetmi (získavanie predmetov, mať poriadok) ▪ Potreby, vyjadrujúce ambíciu, silu vôle, túžba po dokonalosti ▪ Potreby, ktoré ľudská sila vykonáva, odporuje im a odstupuje (potreba panovania, úcty a nezavíslosti) ▪ Potreby poškodiť seba alebo iných ▪ Potreba náklonnosti ▪ Dodatočné sociálno-relevantné potreby (poznávanie, experimentovanie) o Skryté potreby ▪ Potreba poníženia, agresie, exhibicionizmu ▪ Tvrdil, že sa objavujú v každom z nás, niektorí si ich uvedomujú viac, iní ich majú viac v nevedomí - Maslowova hierarchická teória potrieb o Prv musia byť uspokojené prvé potreby ▪ Prvé štyri – D potreby ▪ B – potreby, metapotreby o Nepatrí pre všetkých ľudí. - Thomas – teória 4 prianí o Potreba novej skúsenosti o Potreba istoty o Potreba odpovede o Potreba uznania - T. Pardel – potreba o 1. Existnečné potreby – “BYŤ” o 2. Potreby prostredia a okolia – “MAŤ” o 3. Potreby sociálneho prostredia, sociálnej odozvy – “PATRIŤ, MAŤ” - nemateriálne o 4. Potreby sebautvárania – “BYŤ, BYŤ ČÍMSI, VEDIEŤ, DOKÁZAŤ” - Zhrnutie teórií motivácie: o Homeostatický model – každé správanie smeruje k obnove rovnováhy, ktoré niečo narušilo (hlad vytvára nespokojnosť, človek hľadá spôsob ako naplniť) o Stimulačný (podnetový) model – určité podnety majú dynamizujúci účinok, prinášajú uspokojenie alebo strach a napätie (hľadanie toho, čo je pre nás dobré a vyhýbanie sa tomu, čo je zlé – hedonický  model) o Kognitívny model – mobilizujúci účinok poznania, potreba poznania, zvedavosť o Činnostný model – zdroj motivácie je činnosť, činnosť je prostriedok na dosiahnutie ďalších cieľov - Model motivácie T. Pardela o Aktivácia správania – pudy, potreby o Smerovosť správania – záujmy, hodnoty, životná cesta, postoj o Cieľovosť správania – presvedčenie, svetonázor, ašpirácie, voľa - Aktivácia správania – o Potreba – subjektívny obraz nedostatku alebo nadbytku niečoho, čo organizmus potrebuje o Znak potreby – každá potreba má svoj predmet, potreba nadobúda konkrétny obsah podľa podmienok, za ktorých je uspokojovaná o Potreby sú cyklické o Primárne potreby – majú vzťah k existencii organizmu (jedlo, vzduch) o Sekundárne potreby – vznikajú v interakcii človeka s prostredím v procese socializácie o Potenciálna hodnota – predstavuje pozície objektov, zodpovedá tomu, že zaktualizovaný obsah stavu organizmu, napr. hlad sa navonok realizuje vzťahom, ktorý tým nadobúdajú konkrétnu hodnotu (pri intenzívnom hlade oceníme takmer každé jedlo) o Snaha – žiadúcemu sa priblížiť, nežiadúcemu sa vyhnúť Smerovosť správania - Záujem o Výberový vzťah, ktorý sa vyznačuje zvýšenou pozornosťou, stavom očakávania a pozitívnym citovým prežívaním ▪ Záujem o veci, prírodu, zvieratá, ▪ Záujmy o ľudí (spoločenské záujmy) ▪ Záujmy o idey ▪ Deklarované záujmy – navonok ich človek popisuje, ale vnútorne ich tak neprežíva - Hodnoty, hodnotová orientácia, hodnotový systém o Ustálený systém preferencií človeka o E. Spranger hovorí o: ▪ Teoretická hodnotová orientácia (vedomosť) ▪ Ekonomická hodnotová orientácia (zisk) ▪ Politická – mocenská hodnotová orientácia (moc) ▪ Estetická hodnotová orientácia (krása, harmónia) ▪ Sociálna hodnotová orientácia (psychológovia, pomoc druhému) ▪ Náboženská hodnotová orientácia o V praxi neexistujú čisté typy, tieto orientácie sa kombinujú, každá v inej miere -F - Životná cesta o Tvorí vedomé prenikanie do vzťahov medzi človekom a prostredím, vedomé prenikanie a rozhodovanie o budúcnosti, programovanie života. o Patrí medzi motivačné premenné. - Postoje o Relatívne trvalé predispozície poznávať, cítiť  a konať voči objektu konzistentným spôsobom o Zložky: ▪ Poznávacia – kognitívna ▪ Citová – emocionálna ▪ Snahová – konatívna o Zmeny postojov: ▪ Kongruentné – súrodné (zmena intenzity postoja) ▪ Inkongruentné – nesúrodé (zmena valencie postoja, zmena postoja z pozitívneho na negatívny alebo naopak) - Cieľovosť správania o Presvedčenie ▪ Súbor či systém poznávacích potrieb, ktoré vo forme akceptovaných názorov aktivizujú osobnosť k tomu, aby sa vyrovnala s názormi iných ľudí ▪ Vedie k tomu, aby sa vlastné názory v praktickej a teoretickej činnosti presadzovali ako presvedčenia, ktoré tým nadobúdajú veľkú intrapsychickú silu o Svetonázor ▪ Ucelený, organizovaný, súdržný systém poznatkov a názorov (filozofických, etických, estetických, názorov a poznatkov o prírode a spoločnosti) ▪ Svetonázor v motivačnej štruktúre ukazuje smer zrelosti osobnosti, je celkovým výrazom hodnotových orientácií. o Ašpirácie ▪ Súvisia s nárokmi na vlastný výkon a očakávaním výsledku  ▪ Ašpiračná úroveň osobnosti – hodnota a náročnosť cieľov ▪ Človek prežíva úspech – neúspech len pri výkonoch, ktoré patria do tzv. pásma osobnej angažovanosti o Voľa ▪ J. Štefanovič: “Vôľa je psychický proces, ktorým človek riadi svoju činnosť zameranú na dosiahnutie vedome vytýčených cieľov a prekonáva prekážky. ▪ M. Vágnerová: “Vôľa je vedomá zložka, ktorá funguje v rámci štruktúry ja. Zahŕňa uvedomovanie si vlastnej aktivity, relatívnej slobody a na vyššej úrovni zároveň vedomie vlastnej zodpovednosti za svoje rozhodnutie a konanie.” ▪ Voľa predstavuje najvyššiu úroveň sebakontroly a sebaregulácie ▪ Je významnou integrujúcou zložkou osobnosti. ▪ Voľa býva viazaná na relatívne stabilný systém hodnôt osobnosti a z neho vyplývajúci vzťah k svetu, postoj k sebe samému. ▪ Voľa je regulačná dispozícia, ktorá sa môže uplatniť len za podmienok plného a jasného vedomia. ▪ Voľa sa vyznačuje: Intaktným vedomím, Prítomnosťou zážitku Ja Schopnosťou zapamätať si a zapamätané reprodukovať ▪ Fázy vôľového konania:  Predbežné vytýčenie cieľa Boj motívov Rozhodnutie Realizácia ▪ Vôľové vlastnosti: Aktívne o Rozhodnosť a ráznosť o Iniciatívnosť a činorodosť o Pružnosť vôle Pasívne o Stálosť o Vytrvalosť o Sebaovládanie a sebakontrola Senzorické procesy Pociťovanie - Poznávací proces, ktorého výsledkom je pocit - Pocit je odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov hmotného sveta a vnútorných stavov organizmu, ktoré bezprostredne pôsobia na naše zmyslové orgány - Pociťovanie = proces, pocit = výsledok - Pocit a Vnem o Vznikajú bezprostredným pôsobením materiálneho sveta na naše zmysly o Pocit predstavuje jednu vlastnosť – sú v ňom dané jednotlivé kvality sveta (zvuk, hmotnosť pera) o Vnem odráža pôsobiaci podnet (predmetný svet) ako celok - Pociťovanie o Pasívny proces o Ľahko merateľný - Vnímanie o Aktívny proces o Ťažko merateľné o Výber, organizácia a interpretácia Citlivosť zmyslov a jej meranie - Absolútny prah o Minimálna stimulácia potrebná na zachytenie určitého podnetu (prahový podnet, dolný podnetový prah) o Táto hranica závisí od aktuálneho fyzického a psychického stavu  o Neexistuje stabilný absolútny prah vnímania – hranice je relatívna - Horný podnetový prah o Podnet najvyššej intenzity, ktorý sme si schopní uvedomovať - Rozdielový prah o Weber-Fechnerov zákon - Rozdielový prah pre každý orgán je relatívne konštantnou veličinou, ktorá udáva aký má byť pomer medzi prírastkom a počiatočnou veľkosťou podnetu aby vznikla subjektívne pociťovaná, práve badateľná zmena podnetu. (NAUČIŤ SA NASPAMÄŤ) o Podnet stúpa geometricky (2, 4, 8) o Pocit aritmeticky (1, 2, 3) - Senzorická adaptácia o Znižuúca sa citlivosť na meniace sa podnety o Ak podnet pôsobí príliš dlho, prispôsobíme sa. - Senzorické procesy fungujú prostredníctvom analyzátorov o Receptor – aferentný nerv – senzorická oblasť mozgu - Receptory o Vonkajšie – exteroreceptory ▪ Sú na povrchu tela ▪ Zrak, čuch, chuť, sluch, hmat o Vútorné - interoreceptory ▪ Vnútorné receptory Proprioreceptory – pohyb, rovnováha, poloha Viceroreceptory – vnútornostné (trávenie, dýchanie, vylučovanie, sexuálny)  Pozrieť knihu od Plhákovej – doplniť poznámky Zrak - Tyčinky o Čiernobiele videnie o Okraj sietnice, videnie v šere - Čapíky o Farebné videnie o Rýchlejšia adaptácia na zmeny osvetlenia - Bipolárne a gangliové bunky – impulzy do optického nervu - Žltá škvrna o Iba čapíky, najlepšie videnie - Slepá škvrna o Vyústenie optického nervu, žiadne svetlocitné bunky - Farba o Newton v 17. storočí objavil, že biele je zložené z farebných svetiel o Biela, Modrá, Červená - Zrakový podnet o Svetelná energia (svetlená dĺžka) vychádzajúca zo svetelného zdroja o Spektrum farieb - 380 – 750 milimikrónov ▪ KOLOR – farebný tón - každá farba má svoju vlnovú dĺžku (pod 380 ultrafialové, nad 750 infračervené) ▪ SÝTOSŤ – vyjadruje čistotu vlny (čistotu farby) ▪ JASNOSŤ – vyjadruje intenzitu osvetlenia ▪ KONŠTANTNOSŤ FARIEB – na vnímanie farby nemá vplyv osvetlenie (nikdy sa  z červnej pri rozdielnom svetle nestane modrá) ▪ PURKYŇOV FENOMÉN – ak je stupeň osvetlenia slabý tak z farebného spektra vnímame jasnejšie farbu zelenú, modrú (svetlejšiu modrú) ako červenú - Na zrak vplýva životný štýl, ale aj genetická predispozícia (farboslepota – sú menej citliví na určitú farbu) Teórie farebného videnia 1. Trichromatická teória čapíkového videnia - Young a Helmholtz - Na vnímanie všetkých farieb stačí, ak čapíky vytvárajú tri aparáty uspôsobené na vnímanie 3 prímárnych farieb (červenej, modrej, zelenej) – ostatné farby vznikajú ich miešaním 2. Heringova teória protikladných procesov - Predpokladá existenciu 3 základných recepčných jednotiek (bielo-čierna, červeno-zelená, žlto-modrá) – protikladné dvojice, kde sa vždy môže uplatniť len jeden člen 3. Duplicitná teória – KRIES - V oku existujú len tyčinky (nočné videnie) a čapíky (farbené videnie) 4. LADD – FRANKLYNOVÁ - Vychádza z predpokladu, že vnímanie farieb sa vyvíja o 1. primitívna forma je achromatické videnie – žlto- modré videnie o Ďalej trichromatické videnie - Zorné pole o Časť okolitého priestoru, ktorý vidíme okom bez toho aby sme s ním pohli ▪ Najrozsiahlejšie zorné pole je vo vodorovnom  a najmenšie vo zvislom smere, najväčšie zorné pole je pre farbu bielu a najmenšie pre pestré farby - Kontrast a vizuálne javy o Svetlonosný kontrast ▪ Na svetlom pozadí sa každá tmavá farba stáva tmavšou a každá svetlá farba na tmavom pozadí sa stáva svetlejšou o Farebný kontrast ▪ Súčasný simultánny kontrast Doplnková komplementára farba Farebný kontrast vyvoláva šedá farba na chromatickom pozadí – zafarbuje sa doplnkovou farbou k svojmu pozadiu Šedú plochu spoločne s pozadím sledujeme súčasne  ▪ Následný sukcesívny kontrast Ak nejaký čas uprene pozorujeme napr. Jednofarebný štvorec niektorej základnej farby a potom uprieme zrak na šedú plochu – zjaví sa komplementárne sfarbený štvorec Šedú plochu a pozadie sledujeme následne ▪ Kladný následný obraz Pokiaľ zrakom uprene sledujeme silnejší svetelný zdroj a zavrieme oči – objaví sa svetlý obraz svetelného zdroja - Názorové obrazy o Medzistupň medzi vnemom a predstavou – založené na eidetických vlohách - Figulárne následné efekty o Gibsonove pokusy ▪ Pokus s dvoma čiarami – jedna je zahnutá hore, druhá je rovná, druhá sa nám zdá ako zahnutá dole Sluch - Receptorom sluchu je ucho - Podnetom je zvuková vlna vyvolaná chvením predmetov  - Výška zvuku o Je daná frekvenciou zvukových vĺn - Zvuk, šum, tón, hluk o Pri pôsobení zvukových vĺn s rôznou frekvenciou, ktoré nevytvárajú harmonický súzvuk - Frekvencia o Počet cyklov za sekundu ▪ Hertz ▪ 16 – 20 000 Hz - Hlasitosť zvuku o Je určená amplitúdou zvukovej vlny ▪ Apmlitúda – hlasitosť ▪ Jednotka – decibel (db) Teórie počutia 1. Rezonančná teória - Helmholtz - Rôzne miesta bazilárnej membrány sú “naladené” na zvuky rozdielnej frekvencie, ktoré ich rozochvievajú - To vedie k aktivácii špecifických nervových vlákien čo určuje výšku tónu 2. Telefónna frekvenčná teória - Rutherford - Intenzita zvuku závisí od počtu podráždených riasinkových buniek 3. Salvová teória - Wever - Neuróny sú schopné na zvukové podnety koordinovane reagovať Čuch - Čuchovým podnetom sú molekuly chemických látok rozptýlený vo vzduchu, prichádzajúce do kontaktu s receptorickou plochou čuchového analyzátora - 1. Klasifikácia čuchových podnetov o Linné Henning o Hranol čuchových kvalít o Patria sem: ▪ Korenené vône – muškát, rasca, korenie ▪ Živicové vône – balzamové, kadidlo, terpentín ▪ Prismrdnuté vône – tér, naftalín ▪ Kvetnaté vône - jazmín, levanduša ▪ Ovocné vône – ovocné šťavy ▪ Hnilobné vône – sirovodík - Vybavovanie spomienok - Vplyv na náladu - Chemické signály – feromóny Chuť - Chuťový podnet je chemická látka rozpustená v tekutine, ktorá prichádza do kontaktu s receptorickou plochou chuťového analyzátora - Chute: o Sladká chuť o Slaná chuť o Horká chuť o Kyslá chuť Hmat - Receptorom je povrch nášho tela - Hmatový podnet je fyzikálny podnet prichádzajúci do kontaktu s povrchom ľudského tela - Kvality hmatových pocitov o Dotyk (Meissnerove telieska) ▪ Najhustejšie sú na špičke jazyka, pery, brušká prstov o Tlak (Pacciniho telieska) o Teplo (Ruffiniho telieska) - Chlad (Krausove telieska) ▪ Neustále porovnávanie teploty tela a okolia o Bolesť ▪ Voľné nervové zakončenia registrujúce dotyk, teplo a tlak - Splynuliny o Komplexné zážitky (syntéza pocitov) ▪ Dotyk + chlad, tlak + pohyb, nerovnomerný tlak + pohyb ▪ Tvrdé, mäkké, lepkavé, suché, slizké.. Ďalšie zmysly - Mimozmyslové vnímanie o Parapsychoógia nie je súčasťou štandardnej akademickej psychológie‘  Vnimanie (percepcia) Vnem = výsledok zložitej analyticko-syntetickej činnosti mozgu, odráža pôsobiaci podnet ako celok Vnímanie je subjektívne, individuálna podmienené DEFINÍCIE VNÍMANIA PIERON Vnímanie je forma poznávania, ktorá má svoj pôvod v zmyslových dojmoch a dátach – vytvára útvar zvaný vnem a prejavuje sa v kontrole správania. RUBINSTEIN Vnímanie je zmyslový odraz predmetov, ktoré pôsobia na naše zmyslové orgány. Tento zmyslový odraz = poznávanie predmetov vyčlenených z prostredia – čo je najpodstatnejší znak vnímania. NAKONEČNÝ Vnímanie je obraz vonkajšieho i vnútorného prostredia organizmu v zmysle jeho psychického modelovania = v zmysle vonkajšej i vnútornej skutočnosti. Obsahom vnímania nie sú len objekty vonkajšieho sveta a vzťahy medzi nimi, ale i vnútorné stavy, vlastnosti organizmu. Je ovplyvnené : Vrodenou vybavenosťou organizmu – temperament… Individuálny spôsob prežívania – motivácia, aktuálneho fyzickopsychicky stav Individuálnymi osobitosťami – individuálne myslenie, vzdelanie, úroveň poznania Minulou skúsenosťou – tie, ktoré už poznáme vieme skôr identifikovať Znaky vnímania Celostnosť vnímania – vnem je vždy odrazom celistvého objektu, jednotlivé komponenty môžu vystupovať ako dominanty, ale vzdá sú na nejakom pozadí Výberovosť vnímania – je spojené s pozornosťou a celou osobnosťou Významovom vnimania – vonkajšie objekty, ktoré vnímame sú nositeľmi významov. Niektoré viac, iné menej Subjektívnosť – je závislé nielen na dráhovej ale aj individuálnej skúsenosti, je ovplyvnené kultúrou prostredia i historickou etapou vývoja spoločnosti Teórie percepcie 1.Konštruktívna percepcia (Berkeley) – vnímanie = konštruktívny mentálny dej, ktorý je výrazne ovplyvnený predchádzajúcimi skúsenosťami (učením) a ďalšími kognitivnymi procesmi vrátane myslená Helmholtz (vnímanie=nevedome usudzovanie) Rock (inteligentné vnimanie)  2.Priame vnimanie (Nativistická teória) – väčšina informácii, ktoré potrebujeme pre presne vnimanie je súčasťou podnetov a je teda vnímaniu priamo dostupná. Nie je to potrebné usudzovanie Gibson – ekologická teória vnimania – zdôrazňuje jeho vrodené aspekty a využívanie informácii z prirodzeného prostredia Vnimanie predmetu a pozadia Rubín popísal vzťahy medzi figúrou a pozadím 1. Figúra je ohraničená, čím utvára nejaký tvar, kým pozadie je neohraničené – relatívne beztvaré 2. Figúra je určitá, predmetná – kým pozadie neurčité a nestvárnené 3. Figúra vystupuje a je výrazná – pozadie akoby ustupovalo, bolo hmlisté až nebadateľné 4. Figúra strháva na seba pozornosť, môže byť ľahšie zapamätaná a môže byt významná Je ideálne keď sa figúra sama vymedzí od pozadia, svojou konturou… Dvojznačné obrazce – ambiguita Vplyv minulej skúsenosti “kalich a dve tváre” Reverzibilné figúry Podnet sa nemení Dvojplošné obrazce môžeme pri istej zameranosti vnímať ako priestorové Geometrické Usporiadane tak aby sa pozadie mohlo stať figúrou a naopak Reverzibilná oscilácia – striedanie figúry a pozadia v pravidelných časových intervaloch, ako rýchlo sa to bude “prepínať” Druhy vnímania Sa klasifikujú podľa modalit svojho zmyslového obsahu Vnímanie tvaru – výška, šírka a dĺžka predmetu - Uskutočňuje sa predovšetkým zrakom, hmatom - Predmety odrážajúce sa na sietnice oka sú prezentované 2 rozmermi, ale v oboch očiach sa obraz líši -> vzniká plastický obraz čo umožní vnímať tvar Vnimanie veľkosť – zrakom a hmatom - Veľkosť predmetu v určitej vzdialenosti od nášho zraku vnímame podľa veľkosti obrazu na sietnice  - Veľkosť blízkych predmetov je konštantá - Vplyv učenia a skúsenosti Vnimanie vzdialenosti – hĺbky - Zrakom, hmatom, sluchom Teórie vnimania hĺbky Nativistické (Stumpf…) – podráždením sietnice vznikajú vnemy priestoru čo je organizmu vrodené Empirické – vysvetľuje vnimanie hĺbky na základe skúsenosti Lotzeho teória miestnych znakov – pri dopade svetla na sietnice sa oko natáča aby svetlo dopadalo na stred sietnice (pohyb oka). Ak svetlo dopadá na excentricky položené miesta= iné pohyby -> svalové kontrakcie -> napätie. Systém miest na sietnici zodpovedá systému pocitov napätia. Spojením podráždenia a pocitu napätia vzniká nový vnem priestoru Činitele/ kľúče vnimania hĺbky - Zaostrovanie (akomodácia) - akomodácia šošovky – pri vnímaní blízkych predmetov sa šošovka rozširuje, pri vnímaní vzdialenejších sa predlžuje a splošťuje. (Akomodácia pôsobí na malé vzdialenosti.) Očná konvergencia (jav zbiehania) – očné osi sú nastavené na nekonečno. Pri vnímaní blízkych predmetov akoby sa zbiehali (pôsobí do vzdialenosti 20m) - Binokulárna paralaxy – dominantné oko – dôkaz dominantného oka. každý predmet sa odráža na inom – nie korešpondujúcom mieste sietnice jedného a druhého oka (oči sú od seba vzdialené cca 65 mm) - Dvojitý obraz – vzniká pri vnímaní vzdialených predmetov, keď sa nám oči začínajú krížiť. za istých podmienok môže vznikať dvojitý obraz – človek vidí obraz dvojito. Priečne obrazy sa nespájajú do jedného hĺbkového vnemu. - Stereoskop - prístroj s dvoma objektívmi (sú vzdialené ako oči) sníma predmety tak, že pomocou šošoviek objektívy lámu svetelné lúče z obrazov tak, že sa zdá, akoby vychádzali z jedného miesta. Tam vidíme priestorový obraz. - Horoptér – tvar kružnice. miesto všetkých bodov v priestore, ktoré dáva v danom stupni konvergencie nedisparátne obrazy - Triangulácia - spôsob zisťovania vzdialenosti v zememeračstve. Pri vnímaní predmetu sa musí ľavé i pravé oko pootočiť v konkrétnom uhle. Ak tento uhol poznáme ľahko vypočítame vzdialenosť predmetu. - Veľkosť predmetu na sietnici – objekty ktoré sú bližšie sú väčšie a naopak. predmet, ktorý je rovnako veľký a je k nám  bližšie vytvára na základe zákonov optiky väčší obraz na sietnici ako predmet rovnako veľký, ale vzdialenejší. Ak poznáme veľkosť predmetu môžeme ľahko odhadnúť jeho vzdialenosť. - Skúsenosť - Interpozícia – prekryvanie. predmety v priestore sú od seba v istej vzdialenosti. Bližšie predmety prekrývajú tie vzdialenejšie úplne, alebo zčasti. - Tienenie – osvetlenie, pod menším uhlom vnímame objekt plastickejšie pokiaľ je predmet osvetlený lúčmi pod menším uhlom vnímame ho plastickejšie. - Perspektíva – objekty ktoré sú k nám bližšie kreslíme väčšie Vnimanie pohybu – 1. pozorovateľ je v pokoji -> pozoruje pohyb 2. pozorovateľ je v pohybe -> pozoruje pohyb - zrak sluch hmat - pohyb vnímané po určitú optimálnu rýchlosť, mimo týchto hraníc ho vidíme v začiatočnej a konečnej polohe pripadne ako kotúč Zdanlivý vizuálny pohyb – stroboskop – prístroj na vnimanie pohybujúceho sa predmetu prerušovaným svetlom - Pohyby mozno vnímať zo statických obrázkov ak sú tieto osvetľované v určitých časových intervaloch, medzi ktorými je tmavá medzera - 1910 Wertheimer – Phi fenomén - Pre vznik zdanlivého pohybu platia Korteho zákonitosti – k zdanlivemu pohybu nedôjde ak : - Je medzi nasledujúcimi expozíciami krátky časový interval - Je medzi nasledujúcimi expozíciami dlhy časový interval - Je slabá intenzita osvetlenia Vnímanie času - 1. vnimanie časovej následnosti- o jedna udalosť- zmena predchádza inú. Následnosť dejov v čase je pre organizáciu vnimania dôležitá (ročne obdobia) - 2. Vnimanie trvania času – o činnosť vnútorných orgánov -> podmienené reflexy na určite časové jednotky -> cit pre čas. o Vnimanie a posudzovanie času je subjektívne – je to určitý zážitok v časovom kontinuu – zážitok teraz = psychologická prítomnosť = priesečník času s určitým trvaním, ktorého dĺžka je určená prahom,  ktorý je potrebný na to, aby v určitých periodických kmitoch vznikal vnem. - Zákon vyplnenej časovej jednotky – o vyplnená časová jednotka v prítomnom zážitku sa zdá krátka a pre nevyplnenú časovú jednotku platí opak - Hodnotenie času – o vždy keď zacielili pozornosť na to ako čas beží zdá sa ako keby sa naťahoval o čím menej na zaujíma práca, ktorú vykonávame tým čas hej venovaný sa zdá akoby sa vliekol o čím je činnosť zaujímavejšia tým viac čas “letí” - 3. orientácia v čase – vplyv učenia Medziosobné vnimanie – - chyby sociálnej percepcie o prvý dojem o* Hralo efekt – výrazný znak Halo o Súkromné teórie osobnosti o Projekcia o Predsudky … TYPY VNÍMANIA 1. analytický typ – prejavuje sa sklonom rozkladať predmety a javy na časti, detaily a zamerať sa na vnímanie a pozorovanie, snaží sa preniknúť do podrobností a preto má občas ťažkosti vyvodiť zovšeobecňujúce závery a pochopiť ich zmysel; 2. syntetický typ – prejavuje tendenciu odrážať predmety a javy vcelku, v zovšeobecnenej podobe, snaží sa pochopiť základný zmysel, nepripisuje detailom význam, nesnaží sa ich vyčleniť a vnímať, čo môže viesť aj k nesprávnym záverom o vnímaných a pozorovaných javoch; 3. analyticko-syntetický typ – má najväčšie predpoklady pre správnosť a presnosť vnímania a pozorovania. Po počiatočnej analýze predmetu alebo javu nasleduje syntéza na základe pochopenia základných faktov a zmyslu funkcie jednotlivých častí v celku; 4. emocionálny typ – pri vnímaní má sklon sústrediť sa na vlastné prežívanie, na svoje sprievodné city a nie na presnosť odrazu , pochopenie zmyslu predmetov a javov.  HLAVNÉ PSYCHOLOGICKÉ SMERY rozvoj psychologického myslenia bol aj pomocou iných vedných disciplín : medicína - psychiatria - ktorá analyzovala použitie hypnózy pre lekárske účely matematické vedy - štatistika - spracovanie údajov fyziológia - psychofyzika - snaží sa prepojiť fyzickú a psychickú stránku človeka pred vznikom psych. smerov si vedci kládli otázku čo je predmetom psychológie vznik psychológie 1879- prvé laboratórium v Lipsku - zakladateľ W. Wundt, ktorý vymedzil psychológiu ako vedu o vedomí INTROSPEKTÍVNA (ELEMENTOVÁ) PSYCHOLÓGIA W. Wundt vedomie = všeobecné spojenie duševných zážitkov, ktoré si subjekt uvedomuje, alebo prežíva = stav (0 bod - bezvedomie) = pozostáva z ELEMENTOV = pocitov, predstáv a vnemov Jasper popísal 3 znaky vedomia : - vedomie vy jadruje vnútorné prežívanie, sú preň typické subjektívne psychické zážitky, ktoré si v danej chvíli uvedomujeme - predmetné vedomie - vždy je niečo v centre nášho záujmu, načo sa vedomie koncentruje - znamená sebareflexiu, uvedomenie si seba samého, svojho tela i svojej vlastnej osobnosti Rubinstein definoval vedomie ako uvedomelé bytie Monnier tvrdil, že vedomie je systém kódov, ktorým treba vďačiť za to, že podnety zo zmyslových orgánov sú premenné do znakov, ktoré majú pre jednotlivca určitý význam V. James = vedomie = prúd (kult) vedomia, v ktorom sa striedajú psychické zážitky v mysli (jedny prichádzajú a druhé odchádzajú) Morávek - vedomie = Ja som si niečoho vedomí problém vedomia je samotné vedomie seba samého - skladá sa z vedomia vlastného tela - pocitu telesnej schémy, spojené s obdobím novorodenca, postupne umožňuje vývoj sociálneho učenia - sociálna časť - vydeľovanie seba a potom sveta, 3. rok života neskôr sa rozširuje o možné bytie a nebytie - možné bytie a nebytie - 5. rok životom dôkazom sú prvé samovraždy deti - uvedomenie sa vlastného myslenia - 7-8. rokov, Piaget tvrdí že je to vrchol vy jadrujúci psychickú stránku života schéma - Vedomie seba samého = vedomie vlastného tela + sociálna časť + možné bytie a nebytie + uvedomenie si vlastného myslenia Wundt charakterizoval vedomie ako všeobecne spojenie duševných zážitkov, ktoré si subjekt uvedomuje či prežíva vedomie skúmal prostredníctvom inttospekcie teda sebapozorovania - prebiehala tak - na pokusnú osobu sa pôsobilo podnetom a osoba vy jadrila čo pociťuje alebo prežíva - podávala výpoveď o prežití určitého javu na základe jeho pezprostredného poznávania Wund svoju psychologickú koncepciu buduje na troch základných princípoch : 1. bezprostredná skúsenosť - 2. súvislosť procesov = zážitky - medzi existujúcimi vzájomnými vzťahmi, zážitky majú objektívny obsah a sú aj subjektívnym procesom 3. jednota objektívneho i subjektívneho vedomie považoval za stav = preto rozlišoval rozličné stupne - nulový - bezvedomie, vyznačuje sa absolútnym nedostatkom psychických vzťahov vo vedomí  Wundt považoval neuvedomovanie si psychických obsahov za situáciu, ktorá nastáva tak že niektoré útvary sa vo vedomí strácajú a iné prichádzajú - za nevedome môžu byt označené len dovtedy, pokiaľ majú možnosť sa opätovne odraziť vo vedomí Wundt konštatoval, že vedomí existujú stavy, ktoré sa môžu vyznačovať jasnosťou, zreteľnosťou a jasným chápaním psychických obsahov = pozornosť zaoberal sa aj skladbou vedomia - za elementy považoval pocity, vnemy a predstáv - tieto sa zdržujú a vytvárajú vyššie útvary ako sú myslenie alebo predstavivosť 3 dimenzie citov - príjemnost - nepríjemnosť - napätie - uvoľnenie - vzrušenie - uspokojenie samotná metóda introspekcie je jedna z metód poznávania psychiky, ale bola kritizovaná pre jej nízku objektívnosť introspekcia prešla vývinom, dnes sa využíva ale je vyžadované doplnenie o ďalšie metódy ako napríkad extrospekcia atd pokračovateľmi Wundta a introspekcie - Kraepelin - Külpe - Hall PSYCHOANALÝZA zakladateľom S. Freud - známy, kontroverzný - kládol si otázky Kto som? Čo ma takto sformovalo? - 1873 lekárska fakulta Viedeň —> 1881 Viedenská všeobecná nemocnica (odborník na diagnózy chorôb a poškodenia mozgu) —> 1886 vlastná ordinácia - jeho kariéru odštartovala žena ktorá trpela na hystériu - liečenie pomocou hypnózy - korene symptómov - pacientka - hysterické symptómy (psychologická teória hystérie ) Broyer - doktor uvádzal pacientku do hypnózy (nebol schopná napiť sa z pohára, pretože videla psa, ktorý pil z tohto pohára) - stav sa prv zlepšil, následne opäť zhoršil, doktor ju prestal liečiť - ujal sa jej Freud , zistil že ide o neskutočnené sexuálne túžby a priania - absolvoval štúdium hypnózy u Šarkota - mnohí označovali Freuda za šarlatána - ak sa mu jeden symptóm podarilo odstranit’, tak sa objavil druhý - hysterici trpia spomienkami, ktoré nejakým spôsobom vylúčili zo svojho vedomia, ak tieto spomienky zostali zabudnuté, tak emócie s týmto spojené sa musia premeniť na telesné symptómy - ak je spomienka hypnózu oživená emócie s ňou môžu byt opäť precítené a následne sa symptóm stratí základným opísaným charakterom psychoanalýzy = veda o nevedomí nevedomie v období vzniku teórie hystérie - sklad skúseností a informácii, ktoré čakajú na to aby ich človek použil = Freud nesúhlasil a označil to za predvedomie, podvedomie nevedomie podľa Freuda - najrozsiahlejšia a najvplyvnejšia časť psychiky človeka - oblasť vysokoaktívnych, silných primitívnych pohnútok a zabudnutých túžob - v skrytej / nevedomej forme vyvíjajú tlak na myseľ a motivujú a určujú naše správanie  Freud riešil prípad pacientky na hystériu - v stave hypnózy ju žiadal aby si spomenula na traumatizujúci zážitok - nevedela to a tak upustil od hypnózy - nechal pacienta voľne hovoriť o všetkom = voľné slovné asociácie - bol presvedčený že je to efektívnejšia metóda podľa Freuda boli spomienky ťažko oživované, pretože išlo o spomienky, ktoré vyvolávajú hanbu, sú nezlučiteľné a etikou alebo morálkou - pacienti sa nevedome chránili pred utrpením - nazval to odporom a našiel spôsob ako ho prekonávať - teória odporu - pacienta uviedol k tomu aby sa pomaly dostával k myšlienkam súvisiacich s traumou a ich skrytému významu - proces nazval analýzou 1896 - pojem psychoanalýza - stala sa zároveň metódou psychoanalýza stala na dvoch významných prvkov 1. fenomén prenosu - pacientka v stave hypnózy, neustále jej symptómy nasvedčovali túžbe po sexuálnom pomere so susedom, ktorý ju priťahoval a zároveň odpudzoval - pacientka prerušila liečbu - podľa Freuda z dôvodu, že začala prenášať na neho sexuálne city - pojem prenos - z hľadiska psychoterapie je prenos niečím, čo hojí samotnú traumu - z hľadiska psychológie je prenos akýmsi spôsobom výskumu, ktorý potvrdzuje hypotézu o nevedomej motivácii správania 2. výklad snov - kráľovská cesta do nevedomia - sny predstavujú zastreté splnenie túžby (je potrebná ich analýza) - sny sú strážcom spánku - v snoch dochádza k splneniu túžby, ktorá je v nevedomí - často využíval sexuálne teórie - bol opäť terčom odporu Teoria psychosexualneho vývinu - začína pomerne skoro už v rannom detstve Príčiny neurózy = psychické traumy (zraňujúce zážitky) vytesnené v nevedomí. Pokiaľ sa dostanú do vedomia - človek si ich uvedomí symptómy s nimi spojené sa stratia - metódy : hypnóza, voľné asociácie snov, analýza snov obsah nevedomia - to čo je nezlučiteľné s etickými normami (predovšetkým potlačené túžby sexuálneho charakteru) psychoanalýza sa nazýva aj hlbinná podľa Freuda nevedomia tvoria hlavne pudy - najmä sexuálny pud libido - vytvoril teóriu vývinu sexuality u človeka paychoanalýza sa v tejto fáze stáva psychodiagnostickou i psychoterapeutickou metódou Psychoanalytická teória vývinu - libido - pudové sily sexuálneho života človeka (slasť, žiadostivosť…), viaže sa na sexualnosť celého tela - vývin sexuality / libida prechádza 2 fázami 1. Pregenitálna fáza - 1. orálna ( 1. rok života) - v oblasti v ktorom je získavané uspokojenie (ústa) 2. análna ( 2.-3. rok života) - uspokojenie v zadržiavaní alebo vyprázdňovaní stolice 3. falická ( 4.-5. rok života) - vo vlastných genitaliach (Odipov, Elektrin komplex) 4. latentná ( 6.-12. rok života) - dôraz sa presúva na rozumnú, spoločenskú, morálnu stránku osobnosti 2. Genitálna fáza ( od 13. roku života) - zrelé afektivne sexuálne cítenie - ľudia nie sú len zdroj uspokojenia ale dokáže ich milovať aj z altruistických dôvodov  tieto fázy chápe psychoanalýza ako prejavy libida - zamerané na objekt, ale ak je zameraný na subjekt hovoríme o narcizme obrázok ľadovca mala časť psychiky je prístupná vedomiu, oveľa väčšia časť je pod hladinou - nevedomie Teória osobnosti - osobnosť pozostáva z troch funkčných systémov 1. ID - ono = pudová stránka osobnosti, pôsobiaca neustálym tlakom zameraným na sebapresadenie, je neracionálne - riadi sa princípom slasti - pôsobí stálym tlakom na človeka - pudová stránka 2. EGO - ja = reprezentuje skúsenosti človeka, spoznáva, skúma svet, má na starostu adaptáciu , je racionálne - riadi sa princípom reality - snaží sa rozdeľovať zásobník energie v ID tak, aby dosiahlo uspokojenie aké zároveň aby sme nemali výčitky svedomia alebo aby sme neboli odsúdení 3. SUPEREGO - nad ja = reprezentuje osobnú morálku človeka, je neracionálne - chápanie dobra/zla a zároveň naše ideály Kritika/ negatíva psychoanalýzy - teória S. Freuda je len čatou psychológie človeka (jednostranné zameranie na nevedomie a centrálny motív - libido a sexuálne motívy) - snaha o úplnú biologizáciu človeka - jediná motivácia = uspokojenie sexuálnych túžob pansexualizmu Pozitíva - upozornenie na problematiku nevedomia - upozornenie na ľudovú stránku osobnosti - terapeutická metóda dvaja žiakmi Freuda, ktorý sa odklonili - Jung - Adler Jungova psychoanalýza - kolektívne nevedomie = archaické jadro osobnosti, systém archetypov, ktoré predstavujú fylogenetickú skúsenosť ľudstva - osobné nevedomie = potlačené nepríjemné skúsenosti - kolektívne + osobné nevedomie = energetický zdroj každého človeka - Jung - nahrádzal pojem vedomie za Ego  - využíval pojem vlastné Ja = jednotu spomenutých vrstiev, systém cieľov ktoré sa osobnosť snazi dosiahnuť - Jungova typológia osobnosti a charakteristika introvertov a extrovertov Adlerova individuálna psychológia - jeho koncepcia osobnosti nemá sexuálny výklad - väčší dôraz kládol na sociálnu determinaciu správania - za hybné sily osobnosti považoval : - komplex menejcennosti - menejcennosť oproti zvieracím - túžbu po moci - po moci/ sebauplatnení, osobnosť ju chce prekonať, nevedome ovplyvňuje životne plány - jeho učenie dalo základ pre štúdium rôznych porúch sociálneho správania NEOPSYCHOANALÝZA jeden z najrozšírenejších smerov v USA uznáva nevedomú reguláciu správania význam sexuality neberie ortodoxne pripúšťa väčší vplyv sociálnych činiteľov E. Fromm K. Horney Sullyvan Rappaport BEHAVIORIZMUS 1913 predovšetkým ako reakcia na introspektivnu psychológiu zakladateľ John B. Watson predchodca Edward L. Thorndike = veda o správaní popiera aj psychiku Thorndike - experimenty - Nepublikovaná práca, deti predškolského veku, experimentátor si predstavoval rôzne predmety, ktoré muselo dieťa uhádnuť - Keď uhádlo, tak dostalo cukrík 1. nebral do úvahy vedomie 2. skúmal učenie, získavanie skúseností 3. kladne posilnenie - Thorndike musel prerušiť pokusy s deťmi, pretože mu ich vedenie univerzity zakázalo, preto začal používať zvieratá - Učil kuriatka prechádzať cez labyrint - Pokusy na psoch a mačkách - Problémová skrinka - Umiestnil tam zvieratá, ktoré dostali potravu len vtedy, keď sa z nej dostali (stlačili pružinu, posunuli páčku a pod.) - Zvieratá vykonávali množstvo nesprávnych pohybov, postupom času sa počet nesprávnych pokusov znižoval - krivka učenia - riešenie problémov metódou pokus - omyl - kniha - Inteligencia zvierat - položil základy pre behaviorizmus aj keď sa za behavioristu nepovažoval  Watson - Behaviorizmus je prírodná veda, ktorá skúma čo robí človek od večera do rána a od rána do večera - „Dajte mi tucet zdravých detí v dobrom stave a mnou zvolené podmienky a ich výchovu a zaručujem vám, že nech vyberiem náhodne ktorékoľvek z nich, dokážem z nich vychovať akéhokoľvek špecialistu si vyberiem – doktora, právnika, umelca, obchodníka, manažéra (a áno, aj zlodeja či vraha) bez ohľadu na jeho talent, vlohy, schopnosti, rasu či gény.“ - vplyvom prostredia, vonkajších zásahov je možné vychovať z človeka čokoľvek bez ohľadu na genetické predispozície - Experiment – 11-mesačný Albert - vynimka - pokusy robil na zvieratách základná schéma behaviorizmus = S —> R - s - stimul, r- reakcia, všetko ostatné (pocity, vedomie, psychika) = čierna skrinka - jednotkou správania sa stal reflex, neskôr reakcia/zvyk neobehaviorizmu = S —-> O —> R S —> P —> R - O= organizmus - intervejnujúce vmedzerenné premnné = fyziologické deje v organizme, ktoré majú biologicky základ - P= persóna/osobnosť C. Hull - rozpracoval matematicko- deduktívny systém - zákonitosti správania prostredníctvom matematiky - učenie redukciou pudu - základným prvkom učením je redukcia pudu - potrava redukuje hlad -> posilnenie -> naučená reakcia - reakčný potenciál - ekvivalent schopnosti akcie/vykonnosti - závisí od sily pudu, návykov človeka, intenzity podnetu, pohnútkovej motivácie B. F. Skinner - popisný deskriptívny behaviorizmus - operačné podmieňovania - Teória operačného podmieňovania - pokusy s krysmi, holubmi - krysa sa musela naučiť operáciu aby získala odmenu - skinnerova skrinka E. Ch. Tolma - molárne správanie - protiklad Watsnovho prístupu, ktorý používal molekulárne - správanie je komplexnejšie ako jednotlivé reflexy - analyzuje správanie ako celok - purposive behaviour/ cieľové správanie - teória učenia sa znakom - kognitívne mapy + očakávanie - každá situácia v sebe obsahuje znaky, znak ma potom význam pre cieľové správanie - organizmus sa uči cestu k cieľu na základe jednotlivých znakov, vytvára si určite kognitívne mapy správania, ktoré umožňujú dosiahnutie cieľa - očakávanie podporuje alebo aktivizuje správanie, podporuje všetky znaky vedúce k cieľu - latentné učenie - popisovali situáciu, keď sa človek opätovne dostane do podobného prostredia  Kritika/ negatíva - rezignácia na hlbšie pochopenie psychiky človeka - snaha o úplnú biologizaciu človeka Pozitíva - rozpracovaná problematika učenia a jeho zákonitostí - aplikácia princípov učenia na odstraňovanie neprimeraného správania - terapetucká metóda - KBT (kognitívne - behaviroálna terapia) GESTALT PSYCHOLÓGIA tvarová, celostná psychológia psychika = celok, tvar reakcia na introspektivnu psychológiu = protiklad tvar = útvar, ktorý ma svoju kvalitu ale nie je možné meniť na jednotlivé vlastnosti/ časti zakladateľ Max Wertheimer - tvrdil = gestalt nie prostým zoskupením asociovaných časti, ale je štruktúrou s vlastnou identitou počiatky výskumov sa spájajú so zkakovým vnímaním a vnímaním pohybu predstavitelia - K.I.Kofka - W. Köhler - K. Lewin vznik v nemecku začiatkom 20. storočia sustredili sa na to ako vysvetliť koncepciu psychiky - jednotlivých duševných dejov predchodca - Christian von Ehrenfels - analyzoval vnímanie - experimenty s melódiu - ľudia ju poznajú vtedy aj keď je zahratá v inej stupnici - vytvára osobitý tvar = gestalt - tvaru prisúdil nadsumatívnost - celok je viac než len suma častí, z ktorých sa skladá - tvaru prisúdil transformovateľnosť - prvky sa môžu zmenit’, no pokiaľ sú zachované vzťahy medzi nimi - celok nemení svoju funkciu tvar aplikovali na všetky duševné deje - vnemy, city, myšlienky - najskôr to vysvetľovali prostredníctvom experimentov na vnímaní - samotná organizácia jednotlivých objektov pri vnímaní vytvára tvary/ celky - organizácia pri vnímaní podlieha určitým zákonom - organizácia je vopred dana/ vrodená vnímanie - zákony tvaru - organizácia prvkov pri vnímaní podlieha zákonom tvaru - Zákon pregnantnosti - pri vnímaní neúplných, nedokončených tvarov/predmetov ich vnímame ako dokonalé štruktúry - pri pohľade na neúplný kruh ho vnímame ako úplný celok  - zákon blízkosti /proximity - ako tvar vnímame tie prvky percepčného poľa, ktoré sa nachádzajú blizko seba - zákon totožnosti - pri vnímaní máme tendenciu priraďovať k sebe podobné objekty a vnímať ich ako celky - zákon spoločného osudu - celok tvoria podnety, ktoré sa súčasne menia, či pohybujú v určitom smere - “majú spoločný osud” - zákon uzavretosti - ako celok vnímame to, čo je ohraničené uzavretými kontúrami - zákon skúsenosti - pri vnímaní je tendencia zoskupovať prvky na základe predchádzajúcich skúseností Gestalt psychológia sa rozdelila po vzniku na dve školy - Lipská škola = Krueger, Sander, Velek - Berlínska škola = Wertheimer, Kehler, Kofka, Metzger pojem organizácia - protiklad rozpadu chaosu - princíp podľa ktorého sa usporadúva heterogenita poľa vnímania môže byt —> koordinatívna - pole sa rozdelí na dve rovnaké polia —> suboratívna - dve a viac poli s rozdielnym stupňov znakov - primárna organizácia - ak rozslíšime predmet (čiary,bodky) na bielom pozadí - sekundárna organizácia - pole vnímania je spájané do obsiažnejších útvarov - dynamický proces pojem Centrovanie/ precentrovanie - pri vnímaní je ťažisko sústredené na určité časti a podľa toho na akú časť je upriamené závisí vydeľovanie tejto časti od pozadia - keď sa vnímanie precentruje zmení sa celý tvar alebo celok - obrázok = sústredíme sa na bielu čašu na čiernom pozadí - precentrovanie - tvare na bielom pozadí najdôležitejší pojem VHĽAD - základný pojem pre teóriu učenia a myslenia - Kehler - základné experimenty na Tenerife ( vhľad- Aha zážitok) - pokusy so šimpanzmi - učenie a myslenie zvierat - chcel dokázať že zviera sa dokáže učiť a riešiť určité problémy - cieľ = banán, riešenie = bedničky - vznik vhľadu - pri riešení problému vzniká napätie medzi problémovú a želateľnou situáciou - problémová situácia prechádza do želateľnej na základe postrehu / vhľadu - dochádza k zmene štruktúry problémovej organizácie - jednotlivé časti organizácie poľa vnímania sa dostanú do úplne nových vzťahov čím dôjde k vyriešeniu problému - experimenty ukázali že vhlad zavísí od : - štruktúry organizácie - je možný transfer = prenos pri riešení problému vhľadom - fyologenetického a ontogenetického vývinu - učenie vhľadom je možné v prípade, že pokusnej osobe su známe jednotlivé časti problémovej situácie - teória vhľadom bola kritizovaná - Pavlov - proces vysvetliť na základe reflexnej činnosti mozgu pomocou vzruchov a útlmov  - teória vhľadu je jedna z možných ciest ako vysvetliť riešenie problémov, môže byt aplikovaná na celú oblasť učenia Teória poľa - Lewin - pole je výslednicou síl, ktoré v danom priestore vytvárajú dynamickú štruktúru - predstavovala odklon od celostnej psychológie - snažil sa uplatniť pojem poľa na vysvetlenie aktuálneho priebehu psychických dejov - opieral sa o matematiku alebo fyziku - pole správa sa ako celok alebo tvar - pokiaľ sa zmení niektorí prvok poľa = vzniká iný tvar alebo celok - duševné dianie podľa Lewina - proces ktorý vzniká účinkom tohto poľa - dynamika duševného zdravia - pri vnímaní vznikajú tenzie/ žiadosti - podľa toho či je predmet príťažlivý alebo odpudivý pôsobia ako sily poľa na naše správanie - tenzie - úlohou správania je odstrániť napätie a obnovenie homestázy - na vy jadrenie skladby a dynamiky psychických procesov použil pojmy - topológia - umiestnenie deja vo vzťahu k poľu - či sa dej nachádza v poli, vedľa neho alebo mimo - vektor - pôsobenie síl v poli - hodológia - životný priestor - náuka o dráhe , človek hodnotí všetko s čím sa v živote stretne - valencia - vy jadruje vzťah osoby k objektu samotný pojem valencia - vzťah osoby k objektu - klasifikácia konfliktov - intrapersonálne/interpersonalne - slúžil na vytvorenie teórie konfliktov - Lewin - intrapersonálne - pozitívna valencia - negatívna valencia - konflikt vzniká - ak vzniknú dve pozitívne valencie ( priblíženie - priblíženie) (dve dobré jedlá) - dve negatívne valencie - jedna pozitívna a jedna negatívna valencia problematika učenia = učiť sa = mať životný priestor čoraz diferencovanejší (Lewin) problémová situácia = neštruktúrovaná oblasť životného prostredia štrukturované životne prostredie = vyriešenie problému - niečo nové sa naučíme odmena a tresty, úspech a zlyhanie, vplyv skupiny na jednotlivca (Lewin) ústredným problémom tvarových psychológov bolo vnímania a myslenia  HUMANISTICKÁ PSYCHOLÓGIA vznik = 60. roky v USA ako 3. cesta v psychológii kritizovala : - behaviorizmus - pretože sa v ňom statil človek so svojim zážitkových svetom - neobehaviorizmus - pozeral na človeka ako na objekt, ktorý by sa od ostatných nelíšil svojim poznávaním - psychoanalýzu - pretože vy jadrovala závislosť jedinca od pudového hnutia vyhlásila boj za človeka ako celistvú a unikátnu osobnosť cieľ = skúmanie charakteristík plného a zdravého života duševný život chápe ako určitú silu smerujúcu k sebauskutočneniu, uplatnením predovšetkým vlastných životných možností - takto bola vy jadrená úcta, láska a dôvera v človeka ústredná potreba = sebarealizácia, sebauskutočnenie a sebaaktualizácia - prítomná u každého človeka a je vrodená - spoločnosť musí vytvoriť podmienky aby bola potreba naplnená - samotné sily pre realizáciu treba hľadať v samotnom človeku, nie inde človek je sám zodpovedný za to čím sa stane, kde sa ocitne a kam bude smerovať zodpovednosť za konanie je prenesená na človeka v suvíslosti s potrebami sebarealizácie smer vyčleňuje 3 základne tendencie človeka 1. snaha o osobne uspokojenie - vyskytuje sa u každého človeka 2. snaha o adpatáciu - prispôsobenie sa, zmyslom základnej istoty 3. tendencia k sebavy jadreniu a tvorivými naplneniu života človek je v zásade dobrý ľudská povaha je rozumná, konštruktívna tieto tvrdenia podporili počas práce s mladistvými a ich resocializáciou - resocializácu ma v rukách človek indirektívna psychoterapia - nenásilná forma - namáhavá a zdĺhavá práca s klientom - ťažisko rozhodovania je presunuté priamo na klienta - do vzťahu psychológ a klient boli vsunuté direktívne prvky Carl R. Rogers - každý človek sa môže vo vhodnom prostredí spontánne vyvinúť v zdravú, zrelú a spoločensky konštruktívnu osobnosť - jediná motivačná sila organizmu = sebaaktualizačný pud - jediný životný cieľ = stať sa sebaaktualizovaným - ľudia akceptujúci seba akceptujú aj iných - dve potreby - pozitívne prijatie inými a pozitívne sebaprijate - ak sú obidve potreby naplnené - môže plne fungovať, prežiť svoj život a tvorivo sa na ňom podieľať - self-concept - sebaponimanie, sebachápanie Abraham Maslow - “ buď tým, kým môžeš (chceš) byť” - klinicky psychológ - venoval sa štúdiu a poznávaniu zdravých ľudí - zdravý vývin človeka - predpokladá predovšetkým aktualizáciu a naplnenie potencionalít človeka - koncepcia normality osobnosti =  - pocit istoty - dobrý vzťah k ľudom - adekvátne sebapoznanie a sebaúcta - slobodné vy jadrenie osobnosti - primeraná emocionalita - adekvátne životné ciele - schopnosť primerane uspokojiť svoje telesné priania - teória ľudskej motivácie - mnohotvárnw ľudské potreby sú hierarchicky usporiadané - motivácia človeka vyplýva z fyziologických potrieb - najskôr musia byt uspokojené fyziologické potreby (nižšieho rádu) - najskôr nižšie potreby až potom vyššie - fyziologické potreby - sú v podstatne homeostatické a existenčné - bez nich človek neprežije - po určitú hranicu môžu byt uspokojené aktivitami, ktoré s nimi nemajú nič spoločné - substitučné správanie - potreby istoty a bezpečia - istota, stabilita, ochrana, právo, poriadok - šetrenie financií, rôzne druhy poistiek v dospelosti - potreby spolupatričnosti a lásky (sociálne potreby) - ľudia potrebujú vedomie pôvodu, potrebujú mať korene, cítiť, že sú súčasťou domova a rodiny, kruhu priateľov, susedov, kolegov - vrodená potreba zhlukovať sa - potreby uznania (ocenenia) - potreby sily, zvladania vecí, kompetentnosti, sebadôvery a nezávislosti - ich uspokojenie —> sebadôvera, hodnota, sila.. - ich neuspokojenie —> menejcennos, slabosť, bezmocnosť… - potreba sebaaktualizácie (sebarealizácia) - “strešná” potreba zahŕňa 17 metapotrieb (hodnôt bytia) - týkajú sa potrieb poznania, porozumenia, estetickej potreby, potreba spravodlivosti, slušnosti - ich neuspokojenie —> človek sa stáva obeťou metapatológie (apatia, nuda, strach, strata odvahy, zmyslel pre humor, odcudzenie, sebectvo, nenávisť) - potreba sebaaktualizacie je uspokojená na 10% nakoľko ju ľudia popierajú  INÉ SMERY V PSYCHOLÓGII KOGNITÍVNA PSYCHOLÓGIA poznávacia psychológia zameraná na kognitívne procesy z hľadiska riadenia správania akceptuje disciplíny ako informatika, kybernetika TRANSPERSONÁLNA PSYCHOLÓGIA 4 cesta v psychológii hľadá opomínaný duchovný rozmer psychiky transpersonálnosť - preshovanie individuálnej existencie jedincovej psychiky (javy rozšíreného vedomia) transpersonálne zážitky - jasnovidectvo, mimotelové skúsenosti, minulé životy - tieto zážitky je možné zažiť napr. na LSD, meditáciou, holotropným dýchaním S. Grof K. Viber Fadiman, Sutick, Ornstein… POSTMODERNÉ PSYCHOLOGICKÉ SMERY HLAVNÉ PRESVEDČENIA MODERNEJ VEDY - PSYCHOLÓGIE svet, ale i svet mysle, správanie, vnútorne psychické funkcie človeka sú poznateľné oblasti objektívnej reality majú univerzálne vlastnosti, ktoré je možné zistiť odhaľovaním princípov fungovania mysle pravdu možno zistiť empirickými metódami (empíria - skúsenosť) - pozorovanie, rozhovor, dotazník, psychologické testy atď vedecký výskum vrátane psychologického výskumu znamená pokrok ľudstva o stále lepšie a dokonalé poznávanie PRESVEDČENIA POSTMODERNEJ PSYCHOLÓGIE predmet psychológie (psychika, myslel) sa stráca z toho dôvodu, že jazyk nezrkadlí vonkajší svet, ale jazyk je skôr výsledkom sociálnych procesov, rétoriky a voľby pravidiel diskurzu náš sociálny svet vytvára jazyk a ľudské interakcie nie je možné zistiť univerzálne zákony ľudského psychického a sociálneho fungovania postmoderná psychológia je sociálne - konštrukcionistická, je to konverzácia s inými postmodernak psychológia chce skúmať ako si človek vytvára svoj sociálny a psychologický svet SOCIÁLNY KONŠTRUKCIONIZMUS opozícia tradičnej psychológie svet nespoznáva osamotená osoba, naopak osoba sa dozvedá o svete v interakcii s inými ľuďmi odmietnutie hodnotovo neutrálne poznania a otvorené hlásanie politickej a ideologickej analýzy psychika - diskurzívny pohyb - neustále rozhovory so sebou samým odmietajú osobnostne črty, hovoria o symboloch, ktoré sa nachádzajú v našej psychike osobnosť nie je entita, čo znamená podstata osobnosť je niečo, čo sa vytvára podľa miesta, času, priestoru v ktorej sa osobnosť nachádza nekladie sa otázka aká je podstata a čo tvorí skutočnú osobnosť - otázka znie, že čo sa v danej komunite za osobnosť považuje, aké teórie o tom čo osoba je v danej kultúre prevládajú  Shotter - štúdium vnútornej dynamiky individuálnej psychiky človeka by malo nahradiť skúmaním nepretržitého toku komunikácie medzi ľudskými bytosťami a jej vzájomne prispôsobovanie sa v premenlivých každodenných podmienkach kritika - prilisme zdôrazňovanie čistej kultúry - prílišný relativizmus (demotivácia) - riziko rozplynutia psychológie v iných sociálnych disciplínach - odmietanie esencializmu a naturalizmu - esencializmus - spôsob vysvetľovania správania a prežívania, ktorý skúma, pátra po fixných vnútorných kvalitách, ktoré pôsobia nezávisle od sociálnych vzťahov - zdedené vlohy - naturalizmus - zabudli na ľudské telo, nervové procesy, na ľudský mozog FEMINISTICKÁ PSYCHOLÓGIA androcentrizmus - kultúrna sústredenosť na muža zakladateľka konštatuje, že ženy sú v porovnaní s mužní menejcenné 5 smerov feministickej psychológie : - oblasť merania - vychádza z mužských noriem, rozdiely sa definujú ako ženské nedostatky - internalizácia, internalizovaný útlak - prijatie určitej normy, alebo myšlienky - akceptujú presvedčenie o ženskej nedostatočnosti, ale tvrdia, že to nie je spôsobené geneticky, ale spoločenským nátlakom - počúvanie ženského hlasu - medzi ženami a mužmi sú rozdiely - zdôrazňujú hodnotu dosiaľ podceňovaných ženských vlastností - odsunutie otázky rozdielov medzi mužmi a ženami - niektoré feministické psychologičky minimalizujú rozdiely medzi mužmi a ženami - spochybňujú ich dôležitosť - androgínia - maskulinita a feminita sú elementy, ktoré môžeme nájsť u oboch pohlaviach - feministický sociálny konštrukcionizmus - sexistická spoločnosť vytvára atribúty feminity a maskulinity - ľudia prehliadajú rozdiely medzi mužmi a ženami NARATÍVNA PSYCHOLÓGIA narácia - sprostredkovanie deja rozprávaním Theodore Roy Sarbin - 1986| - Naratívna psychológa prínos psychoanalýzy naratívna psychológia vychádza z predpokladu, že ľudia rozumejú svojim životom predovšetkým ako príbehom či rozprávaním POZITÍVNA PSYCHOLÓGIA prínos - Maslow, Rogers, Frankl - vôľa k zmyslu - psychológia zdravia - Lazarus - copingové stratégie zvládania stresu, - Rotters - locus of control - Antonovský - koncepcia salutogenézy - Scheier a Carver - dispozičným optimizmus - Selingman - naučený optimizmus, hardiness - nezdolnosť  LOC - niektorý ľudia sú presvedčený , že všetko čo sa im deje je určované nejakými vonkajšími silami (šťastie, náhoda, osud), zatiaľ čo ostatní veria, že človek je sám zodpovedný za svoj život Salutogenéza - náuka o individuálnych zdrojoch zdravia - bio- psycho- sociálny princíp - hovorí o tom, že človek aj napriek ťažkostiam a prekážkam môže byt šťastný a zdravý Hardiness - určitá nezdolnosť - osobná tvrdosť - pocit kontroly nad svojimi zážitkami a činmi, zodpovednosť voči sebe a práci, vnímanie zmien ako výzvy začiatok pozitívnej psychológie 1999 veda o pozitívnych emóciami a kladných životných zážitkoch hlavným cieľom je budovanie najlepších kvalít života, podporiť rozvoj vnútorných síl človeka (empatia, altruizmus, vďačnosť) centrom pozornosti - mravne charakteristiky človeka (múdrosť, spravodlivosť, odvaha…) teórie pozitívnych emócii a koncept optimálneho prežívania  PROCESY MENTÁLNEHO SERVISU poskytuje servis všetkým ostatným mentálnym procesom (pozornosť) AKTIVÁCIA SPRÁVANIA proces mentálneho servisu označuje úroveň vzrušenia, vzbudenie, exicitácie (arousal) na fyziologickej úrovni sa aktivácia spája s úrovňou aktivácie mozgu pričom je udržiavaná - aktivitou zmyslových orgánov - stavom potrieb a emócii - vzruchmi z retikulárnej formácie úzko súvisí s našou výkonosťou a našim vedomím ovplyvňuje pozornosť človeka, mentálnu i manuálnu výkonnosť ovplyvňuje režim vedomia aktivačné kontinuum na ktorom sa človek hýbe = predstava stáleho neutrálneho vzrušenia od stavu bezvedomia (hlbokého spánku) až po stavy vysokej vzrušivosti - prejavuje sa : - v stavoch vedomia - v správaní úrovne : afekt úroveň aktivácie stav vedomia správanie stav afektu selektívna pozornosť - rýchle a výberové reakcie koncentrované zameranie relaxovaná bdelosti úroveň aktivácie stav vedomia správanie relaxovana bdelosť fluktuácia pozornosti rutinná práca, tvorivosť  ospalosť úroveň aktivácie stav vedomia správanie ospalosť okrajové vedomie sporadická činnosť ľahký spánok úroveň aktivácie stav vedomia správanie ľahký spánok výrazná redukcia vedomia bez činnosti, reflexné pohyby hlboký spánok úroveň aktivácie stav vedomia správanie úplný nedostatok vedomia bez činnosti, reflexné pohyby hlboký spánok - zmena polohy spánku kóma úroveň aktivácie stav vedomia správanie bez činnosti, veľmi kóma úplná strata vedomia slabé alebo