Univerzita Komenského v Bratislave - Prijímacie skúšky z biológie 2024 PDF

**UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE** **LEKÁRSKA FAKULTA** **PODKLADY** **NA PRIJÍMACIE SKÚŠKY Z BIOLÓGIE** **Bratislava 2024** © Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta Všetky práva sú vyhradené. Táto publikácia ani žiadna jej časť nemôže byť reprodukovaná, upravená, pozmenená, prenesená ani použitá v akejkoľvek inej forme bez predchádzajúceho písomného súhlasu dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, najmä nemôže byť využitá akýmkoľvek spôsobom treťou osobou na komerčné účely. Spôsob a účel použitia tejto publikácie určuje dekan. Autori otázok: doc. RNDr. Ľuboš Danišovič, PhD.; prof., RNDr. Vanda Repiská, PhD., MPH.; doc. MUDr. Daniel Böhmer, PhD.; doc. Ing. Helena Gbelcová, Ph.D.; Mgr. Daniela Klimová, PhD.; RNDr. Petra Priščáková, PhD.; MUDr. Štefan Harsányi, PhD. **1. Biológia:** a. využíva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus b. skúma aj neživú prírodu c. sa delí na vedy o vývoji, systematické, fyziologické a morfologické vedy d. sa nevenuje výskumu vzťahov živých sústav k ich neživému okoliu e. skúma formy, vlastnosti a vnútorné procesy živých sústav f. neposkytuje poznatky pre rozvoj medicínskych vied g. sa delí na vedy taxonomické, fyziologické, morfologické a vedy o vývoji h. je veda o živej prírode **2. Medzi samostatné biologické vedy patrí:** a. ontogenéza a genetika b. molekulárna biológia a genetika c. genealógia a ontogenéza d. cytológia a genetika e. pedagogika a ontogenéza f. cytológia a molekulárna biológia g. paleontológia a ontogenéza h. molekulárna biológia a cytológia **3. Medicína patrí medzi vedy:** a. hraničné b. aplikované c. fyziologické d. fylogenetické e. ontogenetické f. morfologické g. systematické h. taxonomické **4. Mikrobiológia patrí medzi vedy:** a. systematické b. spojovacie c. morfologické d. taxonomické e. fyziologické f. o vývoji g. hraničné h. aplikované **5. Cytológia je:** a. veda o tkanivách b. veda, ktorá skúma príslušné javy na úrovni bunky c. veda o živočíchoch d. náuka o bunke e. náuka o imunite f. veda, ktorá skúma zákony dedičnosti g. náuka o metabolických funkciách organizmu h. samostatná biologická veda **\ ** **6. Histológia:** a. patrí medzi vedy systematické b. skúma stavbu tkanív živočíchov c. skúma makroskopickú stavbu orgánov d. patrí medzi vedy morfologické e. patrí medzi vedy taxonomické f. skúma stavbu pletív živočíchov g. skúma stavbu pletív rastlín h. patrí medzi vedy aplikované **7. K významným predstaviteľom biologických vied patrí:** a. Aristoteles - tvorca teórie abiogenézy b. Mendel - zakladateľ binomickej nomenklatúry c. Vesalius - zakladateľ vedeckej anatómie d. Watson a Crick - objavitelia štruktúry molekuly DNA e. Pasteur - objaviteľ bunky f. Harvey - objaviteľ krvného obehu g. Darwin - tvorca evolučnej teórie h. Linné - zakladateľ genetiky **8. Všeobecné vlastnosti živých organizmov sú:** a. životné prejavy sú viazané na bunku b. metabolizmus c. zloženie z organických látok, najmä mikromolekulárnych d. vnímavosť e. životné prejavy nie sú viazané na bunku f. schopnosť meniť sa g. zloženie z anorganických látok, najmä makromolekulárnych h. mitóza **9. Tok látok:** a. je definovaný aj ako energetický metabolizmus b. znamená príjem látok živou sústavou a jej následné premeny c. je definovaný ako výmena látok medzi živým systémom a jeho okolím d. zahŕňa aj prenos genetickej informácie do dcérskej bunky e. spolu s energetickým metabolizmom je základom všetkých životných procesov f. nie je významný pre živé systémy g. sa definuje iba ako výdaj látok do vonkajšieho prostredia h. je definovaný ako látkový metabolizmus (premeny látok), vrátane výdaja látok do vonkajšieho prostredia **10. Bunka:** a. je základnou stavebnou jednotkou živých organizmov b. tvorí telá aj subcelulárnych organizmov, napr. vírusov c. predstavuje uzavretý systém d. je základnou morfologickou jednotkou živých organizmov e. je základnou funkčnou jednotkou živých organizmov f. predstavuje otvorený systém g. je systém, v ktorom prebieha tok látok, energie a informácií h. je základnou funkčnou množinou živých organizmov **11. Chemické zloženie bunky:** a. je v zásade rovnaké u všetkých organizmov b. je počas jej existencie nemenné c. na organické látky pripadá 10 až 40 % celkovej hmotnosti buky d. pomerné zastúpenie jednotlivých chemických zlúčenín závisí od typu buniek e. na anorganické látky pripadá 10 až 40 % celkovej hmotnosti buky f. najvyšší podiel má voda g. zabezpečuje celý rad dôležitých funkcií, ktoré podmieňujú jej život a metabolickú aktivitu h. najnižší podiel má voda **12. Anorganické látky:** a. sú významnou súčasťou buniek b. v bunke neovplyvňujú reguláciu hospodárenia s vodou c. sa v bunke vyskytujú najčastejšie vo forme solí rozpustných vo vode d. neovplyvňujú vnútornú rovnováhu buniek e. môžu byť súčasťou významných zlúčenín a makromolekúl f. ovplyvňujú enzýmovú aktivitu g. nemajú zásadný vplyv na fyziologické funkcie organizmu h. sa rozdeľujú na makrobiogénne, mikrobiogénne a stopové prvky **13. Voda:** a. je základnou organickou zlúčeninou živej hmoty b. je aktivátorom rôznych chemických reakcií c. nemá pre bunku takmer žiadny význam d. je účinným rozpúšťadlom mnohých látok e. je akumulátorom tepelnej energie f. je účinným rozpúšťadlom najmä organických látok g. je základnou anorganickou zlúčeninou živej hmoty h. v bunkách vytvára chemické prostredie pre primárne biologické procesy **14. O makromolekulárnych organických látkach živých organizmov platí, že:** a. patria k nim napr. nukleozidy b. patria k nim napr. bielkoviny c. patria k nim napr. nukleové kyseliny d. patria k nim napr. polysacharidy e. patria k nim napr. monosacharidy f. vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka g. ich prítomnosť je charakteristická pre živé sústavy h. vznikajú na báze reťazenia atómov dusíka **15. Nukleové kyseliny:** a. sú nevyhnutné pri syntéze bielkovín v bunkách b. sa nachádzajú výlučne v jadre buniek c. nie sú súčasťou chromozómov d. sa môžu vyskytovať aj v cytoplazme e. sú charakteristické prítomnosťou dusíka vo forme aminokyseliny f. sú nositeľom genetickej transformácie g. sa nevyskytujú v cytoplazme h. zabezpečujú prenos genetickej informácie z materskej na dcérske bunky **16. Bielkoviny:** a. sú nositeľom genetickej informácie b. sú stavebnou súčasťou bunkových membrán c. majú dôležitú úlohu pri reguláciách v bunke d. sú zložené z polynukleotidov e. sú tvorené aminokyselinami, ktoré sú navzájom pospájané makroergickými väzbami f. u nebunkových organizmov sa nevyskytujú g. majú pre bunku základný genetický význam h. sú tvorené aminokyselinami, ktoré sú navzájom pospájané peptidickými väzbami **17. Lipidy:** a. sú na energiu najbohatšou zložkou hmoty organizmov b. sa takmer nevyskytujú v eukaryotických bunkách c. vo forme fosfolipidov sú dôležitou súčasťou biomembrán d. patria medzi najvýznamnejšie anorganické látky e. môžu mať ochrannú funkciu, napr. ak sú súčasťou voskov f. sú rozpúšťadlom biologicky významných polárnych látok g. patria medzi najvýznamnejšie organické látky h. patria do skupiny nepolárnych molekúl biogénneho pôvodu **18. Cukry:** a. sa nachádzajú vo všetkých typoch buniek b. môžu mať aj stavebnú funkciu, najmä škrob a glykogén c. sú aj stavebnou jednotkou nukleových kyselín d. predstavujú zdroj energie e. sú aj stavebnou jednotkou aminokyselín f. môžu mať zásobnú funkciu (napr. škrob a glykogén) g. sa nachádzajú výlučne v prokaryotických bunkách h. môžu mať aj stavebnú funkciu (napr. celulóza a chitín) **19. Ktoré monosacharidy sa vyskytujú v bunke?** a. škrob b. sacharóza c. fruktóza d. pentóza e. glykogén f. glukóza g. lignín h. celulóza **20. Ktoré polysacharidy majú stavebnú funkciu?** a. sacharóza b. celulóza c. glukóza d. chitín e. škrob f. glykogén g. fruktóza h. galaktóza **21. Ktoré polysacharidy majú zásobnú funkciu?** a. glykogén b. celulóza c. glukóza d. chitín e. škrob f. sacharóza g. fruktóza h. galaktóza **22. Z disacharidov sa v bunkách vyskytuje:** a. škrob b. sacharóza c. fruktóza d. maltóza e. glykogén f. glukóza g. lignín h. galaktóza **23. Zo sacharidov sa v bunke vyskytujú:** a. monosacharidy (napr. fruktóza) b. monosacharidy (napr. sacharóza) c. disacharidy (napr. sacharóza) d. disacharidy (napr. glukóza) e. polysacharidy (napr. škrob) f. polysacharidy (napr. glykogén) g. polysacharidy (napr. galaktóza) h. monosacharidy (napr. glykogén) **24. Základné bunkové štruktúry sú:** a. bunkové povrchy b. chromozómy c. voda d. cytoplazma e. bielkoviny f. bunkové organely g. plastidy h. plazmidy **25. Biomembrány sa skladajú z:** a. dvoch vrstiev molekúl fosfolipidov a molekúl bielkovín b. dvoch vrstiev bielkovín a molekúl sacharidov c. dvoch vrstiev molekúl fosfolipidov a molekúl sacharidov d. jednej vrstvy molekúl fosfolipidov a molekúl bielkovín e. dvoch vrstiev molekúl bielkovín a dvoch vrstiev molekúl polysacharidov f. jednej vrstvy molekúl fosfolipidov a dvoch vrstiev molekúl bielkovín g. fosfolipidovej dvojvrstvy, do ktorej sú ponorené molekuly bielkovín h. celulózovej siete vyplnenej bielkovinami a polysacharidmi **26. Fosfolipidy v biomembráne sú usporiadané do:** a. bimolekulárnej vrstvy, v ktorej sú včlenené molekuly bielkovín b. dvoch vrstiev c. monomolekulového filmu, v ktorom sú včlenené molekuly bielkovín d. monomolekulového filmu, v ktorom sú včlenené molekuly glycidov e. dvoch dvojvrstiev f. globulárnych vrstiev g. jednej vrstvy lipidov a jednej vrstvy proteínov h. jednej vrstvy lipidov a dvoch vrstiev proteínov **27. Transportné proteíny cytoplazmatickej membrány sú:** a. bielkoviny zabezpečujúce prenos látok z jadra do cytoplazmy b. bielkoviny prítomné na centromére, ktoré umožňujú jej pripojenie na vlákienka deliaceho vretienka a tým umožňujú transport chromozómu v mitóze c. všetky bielkoviny cytoplazmatickej membrány d. niektoré bielkoviny cytoplazmatickej membrány, ktoré majú schopnosť špecificky viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány e. všetky bielkoviny cytoplazmatickej membrány, ktoré stratili schopnosť špecificky viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ich na vnútornú stranu plazmatickej membrány f. schopné meniť svoj tvar alebo orientáciu v membráne g. základné jednotky fagocytózy h. niektoré bielkoviny cytoskeletu podieľajúce sa na tvorbe vlákienok deliaceho vretienka **28. Polopriepustnosť cytoplazmatickej membrány je pre bunky zásadnou nevyhnutnosťou, lebo v prípade úplnej priepustnosti by:** a. všetky rozpustené látky mohli unikať z buniek do okolia b. všetky rozpustené látky mohli unikať z buniek do okolia a ich vnútorné zloženie by nebolo rovnaké ako zloženie okolia c. všetky rozpustené látky mohli vnikať z okolia do buniek d. vnútorné zloženie buniek bolo rovnaké ako zloženie okolia e. nastala maximálna miera metabolizmu f. nastala minimálna miera látkovej výmeny g. všetky rozpustené látky zostali v bunkách h. všetky rozpustené látky zostali mimo buniek **29. Plazmatická membrána buniek je:** a. priepustná len v určitých bunkách b. selektívna c. rovnako priepustná pre všetky látky všetkých buniek d. semipermeabilná e. štruktúra, ktorá oddeľuje jadro od cytoplazmy f. semikonzervatívna g. štruktúra, ktorá oddeľuje bunku od okolia h. súčasťou bunkovej steny **\ 30. O chemickom zložení bunkovej steny eukaryotickej bunky platí, že:** a. je rovnaké ako zloženie cytoplazmatickej membrány b. je odlišné od zloženia cytoplazmatickej membrány c. u rastlín obsahuje celulózu aj chitín d. u rastlín obsahuje celulózu e. u živočíšnych buniek obsahuje aj lignín f. u buniek drevnatých rastlín obsahuje aj lignín g. u špecializovaných buniek nemôže obsahovať bielkoviny, soli a vosky h. u špecializovaných buniek môže obsahovať bielkoviny, soli a vosky **31. Bunková stena:** a. je typická štruktúra rastlinných buniek, húb a prokaryotických buniek b. nemá význam pri delení buniek c. ovplyvňuje tvar buniek d. je nepriepustná pre vodu e. v prípade rastlinných buniek je tvorená celulózou f. má význam pri delení buniek g. je priepustná pre vodu a látky v nej rozpustené h. je typická povrchová štruktúra živočíšnych buniek **32. Plazmodezmy sú:** a. krvné parazity b. štruktúry podobné jadru nachádzajúce sa u prokaryotických organizmov c. typ spojenia rastlinných buniek d. kruhové molekuly DNA v cytoplazme prokaryotických organizmov e. spojením plazmatických membrán susedných buniek f. spojením membrán chloroplastov susedných buniek g. štruktúry, ktoré uľahčujú prechod látok medzi bunkami a prispievajú k mechanickej súdržnosti pletiva h. štruktúry, ktoré sťažujú prechod látok medzi bunkami a oslabujú mechanickú súdržnosť pletiva **33. Cytoplazmatická membrána:** a. je semipermanentná membránová štruktúra b. je semipermeabilná c. je priepustná pre dýchacie plyny d. nie je priepustná pre močovinu e. neobsahuje glykoproteíny f. selektívne reguluje príjem a výdaj látok v bunkách rastlín, živočíchov a húb g. sa vyskytuje iba na povrchu prokaryotických buniek h. u živočíchov môže byť chránená kremičitou alebo vápenatou schránkou **\ 34. Na povrchu buniek sa môžu nachádzať:** a. kapsida b. aglutinogény c. receptory d. bunková stena e. slizovitá vrstva (púzdro) f. pelikula g. kortex h. jadrový obal **35. Cytoplazma:** a. tvorí koloidnú sústavu rozličných organických a anorganických látok b. neobsahuje enzýmy c. je vhodným prostredím pre bunkové organely d. je metabolicky neaktívna e. neobsahuje takmer žiadne anorganické látky f. vytvára vnútrobunkové prostredie g. v rastlinnej bunke obsahuje iba organické látky h. vykazuje metabolickú aktivitu **36. Medzi membránové organely patrí:** a. jadierko b. mitochondrie c. ribozómy d. lyzozómy e. vakuoly f. Golgiho aparát g. hladké endoplazmatické retikulum h. plastidy **37. Čo patrí k membránovej sústave eukaryotických buniek?** a. mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, ribozómy a plastidy b. mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy a vakuoly c. mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plazmidy a chromozómy d. bunkové inklúzie, mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy a vakuoly e. endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy, vakuoly a mitochondrie f. vakuoly, lyzozómy, chloroplasty, mitochondrie, endoplazmatické retikulum g. Golgiho aparát, endoplazmatické retikulum, centrioly, mitochondrie a vakuoly h. Golgiho aparát, endoplazmatické retikulum, mitochondrie, plastidy, cytoskelet a vakuoly **\ 38. K bunkovým štruktúram, ktoré nie sú zložené z membrány patria:** a. endoplazmatické retikulum b. Golgiho aparát c. bičíky d. ribozómy e. jadierko f. deliace vretienko g. chromozómy h. centrioly **39. Medzi vláknité štruktúry bunky patria:** a. ribozómy b. cytoskelet c. Golgiho aparát d. centrozóm e. deliace vretienko f. vakuoly g. riasinky h. bičíky **40. Organely tvorené dvomi biomembránami sú:** a. ribozómy b. Golgiho aparát c. mitochondrie d. drsné endoplazmatické retikulum e. chloroplasty f. hladké endoplazmatické retikulum g. centrioly h. cytoskelet **41. Medzi organely eukaryotických buniek patria:** a. chromozómy b. ribozómy c. plazmity d. endoplazmatické retikulum e. centrioly f. mitochondrie g. tukové kvapôčky h. centroméry **42. Bunkové jadro:** a. obsahuje genetickú informáciu b. nemá zasadnú úlohu pri rozmnožovaní bunky c. má riadiacu funkciu d. prokaryotických buniek má na povrchu jadrový obal e. má zásadnú úlohu pri rozmnožovaní bunky f. neobsahuje chromatín g. obsahuje chromozómy h. eukaryotických buniek má na povrchu jadrový obal **\ 43. Jadro prokaryotických buniek:** a. tvoria dva homologické chromozómy b. tvorí jeden chromozóm c. pozostáva z jednej molekuly DNA d. vytvára jedna molekula RNA e. má obal z jednej membrány f. má obal z dvoch membrán g. je tvorené plazmidom h. obsahuje dva polynukleotidové reťazce RNA **44. Kde sa nachádzajú jadrové póry?** a. v jadrovom obale prokaryotických buniek b. na póloch jadra prokaryotických buniek c. na vnútornej strane obalu jadra prokaryotických buniek d. v jadierku prokaryotických buniek e. v jadrovom obale eukaryotických buniek f. na póloch jadra eukaryotických buniek g. na vnútornej strane obalu jadra eukaryotických buniek h. v jadierku eukaryotických buniek **45. Jadro:** a. je súčasťou bunkovej steny b. môže obsahovať jadierko c. obsahuje najmä RNA d. má u eukaryotických buniek obal z dvoch membrán e. jeho hlavnou zložkou u prokaryotických buniek sú chromozómy f. jeho hlavnou zložkou u eukaryotických buniek sú chromozómy g. je riadiacim centrom bunky h. pri mitóze sa zmenšuje **46. Chromozómy môžeme nájsť v:** a. jadrovej membráne b. cytoplazme c. bunkovom jadre d. chloroplastoch e. mitochondriách f. endoplazmatickom retikule g. lyzozómoch h. centromére **47. Chromatín tvorí:** a. hmotu chromozómov b. celé jadro c. deoxyribonukleová kyselina a bielkoviny d. DNA a RNA e. obal jadra f. DNA a bielkoviny g. základ mitotického aparátu h. základ chromoplastov **\ 48. Jadierko:** a. je stálou organelou eukaryotických buniek b. sa na začiatku delenia buniek degraduje c. je miestom syntézy rRNA d. má obal z biologickej membrány e. nie je stálou štruktúrou jadra f. je miestom tvorby bielkovín g. je stálou štruktúrou jadra prokaryotických buniek h. je miestom syntézy mRNA **49. Plastidy:** a. sú typickou štruktúrou živočíšnych buniek b. podľa obsahu farbív rozlišujeme na chloroplasty, chromoplasty a leukoplasty c. sa nevyskytujú v eukaryotických bunkách d. vždy obsahujú farbivá e. sú typickou štruktúrou rastlinných buniek f. sa vyskytujú v eukaryotických rastlinných bunkách g. sa môžu podieľať na premene slnečnej energie na energiu chemických väzieb h. sa nachádzajú v jadre chloroplastov **50. Mitochondrie:** a. sú energetickým a respiračným centrom bunky b. nie sú tvorené biomembránami c. neobsahujú DNA d. v procesoch respirácie rozkladajú energeticky bohaté látky na oxid uhličitý a vodu e. sú schopné autoreprodukcie f. obsahujú mitochondriálnu DNA g. nie sú citlivé na obsah kyslíka h. patria medzi membránové organely **51. Z koľkých biomembrán sa skladajú mitochondrie?** a. nemajú membránovú štruktúru b. z dvoch c. z troch d. z dvoch - vonkajšieho obalu a vnútornej, ktorá vytvára mitochondriálne kristy e. z jednej f. z dvoch -- vnútorného obalu a vonkajšej membrány, ktorá vytvára mitochondriálne kristy g. jednej alebo dvoch, podľa tvaru buniek h. jednej alebo dvoch, podľa tvaru mitochondrií **52. Počet a veľkosť mitochondrií:** a. je stály b. je závislý od druhu bunky c. je premenlivý d. nezávisí od štádia vývinu bunky e. závisí od druhu bunky, štádia jej vývinu a metabolickej aktivity f. nezávisí od metabolickej aktivity bunky g. je výrazne ovplyvnený obsahom kyslíka h. závisí od druhu bunky, pričom veľa mitochondrií majú svalové bunky **53. Endoplazmatické retikulum:** a. patrí k membránovým organelám b. nemá význam pre transportné procesy v bunke c. býva lokalizované v blízkosti jadra d. nepatrí medzi membránové organely e. podieľa sa na úprave bielkovín f. má dve formy (drsné a hladké endoplazmatické retikulum) g. podieľa sa na transporte látok v bunke h. v elektrónovom mikroskope sa javí ako sústava mechúrikov, plochých cisterien a kanálikov **54. Hladké endoplazmatické retikulum:** a. má na svojom povrchu ribozómy b. sa zúčastňuje na syntéze lipidov a vitamínu D c. podieľa sa na detoxikačných procesoch d. je tvorené sústavou cisterien, ktoré sa nazývajú diktyozómy e. je miestom proteosyntetických procesov f. nemá na svojom povrchu ribozómy g. podieľa sa na odbúravaní hormónov h. sa zúčastňuje syntézy vitamínu B12 **55. Ribozómy:** a. nie sú tvorené biomembránou b. môžu sa vyskytovať voľne v cytoplazme c. zodpovedajú za tvorbu lipidov d. v eukaryotických bunkách sa nachádzajú výlučne na drsnom endoplazmatickom retikule e. sú organely tvorené bielkovinami a RNA f. zodpovedajú za syntézu cukrov g. sú zodpovedné za syntézu bielkovín h. sa môžu nachádzať na povrchu hladkého endoplazmatického retikula **56. Syntéza bielkovín prebieha na:** a. bunkových inklúziách b. vláknach cytoskeletu c. ribozómoch d. mikrotubuloch e. ribozómoch v cytoplazme f. ribozómoch v lyzozómoch g. ribozómoch pripojených na endoplazmatické retikulum h. ribozómoch pripojených na centroméry **\ 57. Ribozómy prokaryotických buniek:** a. sú bunkové organely zložené z biomembrány b. nachádzajú sa v cytoplazme c. nachádzajú sa v ich jadre d. podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula e. podieľajú sa na výstavbe hladkého endoplazmatického retikula f. sú bunkové organely zložené z bielkovín a cukrov g. sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA h. sú bunkové organely zložené z bielkovín a DNA **58. Ribozómy eukaryotických buniek:** a. sú bunkové organely zložené z biomembrány b. sa môžu nachádzať aj v cytoplazme c. sú zdrojom riboflavínu d. podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula e. podieľajú sa na výstavbe hladkého endoplazmatického retikula f. nie sú tvorené biomembránou g. sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA h. sú bunkové organely zložené z bielkovín a DNA **59. Golgiho aparát:** a. nemá syntetickú funkciu b. je tvorený sústavou cisterien, ktoré sa nazývajú diktyozómy c. funkčne je takmer neaktívny d. má syntetickú a sekrečnú funkciu e. nie je tvorený biomembránou f. podieľa sa aj na syntéze niektorých polysacharidov g. nezúčastňuje sa transportných procesov h. podieľa sa na úprave látok, ktoré sa budú vylučovať z bunky **60. Syntetickými centrami buniek sú:** a. lyzozómy b. mitochondrie u prokaryotov c. endoplazmatické retikulum d. chromatidy e. Golgiho aparát f. centrioly g. vakuoly h. centrozómy **61. Lyzozómy:** a. sa nachádzajú výlučne v bunkách rastlín b. sa podieľajú na vnútrobunkovom trávení c. sa nachádzajú v bunkách živočíchov a húb d. neobsahujú tráviace enzýmy e. podieľajú sa na odbúravaní opotrebovaných organel f. zúčastňujú sa na kontrolovanej smrti buniek g. podieľajú sa na syntéze látok h. sú drobné mechúriky tvorené biomembránou **62. Čo vykonáva funkciu lyzozómov v živočíšnych bunkách?** a. ergastoplazma b. plastidy c. vakuoly d. prieduchy e. mitochondrie f. celulóza g. ribozómy h. endoplazmatické retikulum **63. Lyzozómy:** a. sú stálou membránovou organelou prokaryotických buniek b. sú malé mechúriky z biomembrány c. obsahujú tráviace enzýmy d. obsahujú enzýmy, schopné štiepiť niektoré látky e. sú organelami osmotickej rovnováhy f. obsahujú enzýmy syntetizujúce látky vylučované z bunky exocytózou g. sú stálou membránovou organelou eukaryotických živočíšnych buniek h. ich enzýmy rozkladajú niektoré látky prijaté do buniek **64. Vakuoly:** a. sú typické štruktúry rastlinných buniek b. nemajú význam pri rozkladaní látok c. podieľajú sa na udržiavaní turgoru buniek d. obsahujú bunkovú šťavu e. môžu obsahovať vodu, soli, cukry, farbivá a enzýmy f. zúčastňujú sa rozkladných procesov v bunke g. nie sú tvorené biomembránou h. sú zásobárňou rozličných látok **65. Vakuoly môžeme nájsť:** a. len v živočíšnej bunke b. v rastlinnej bunke c. u jednobunkovcov d. najmä v hubách e. v mitochondriách f. v cytoplazme g. výlučne v rastlinnej bunke h. v bunkách húb **66. Cytoskelet:** a. je tvorený membránami b. je tvorený mikrotubulami c. je tvorený mikrofilamentami a mikrotubulami d. je tvorený mikrofilamentami e. umožňuje oxidatívnu fosforyláciu f. tvorí základ biologickej membrány g. tvorí dynamickú kostru bunky h. umožňuje aktívnu lokomóciu niektorých buniek **67. Mitotický aparát je tvorený z:** a. vlákienok centroméry b. centrioly c. jadierka d. vlákien deliaceho vretienka e. mitochondrií f. chloroplastov g. vlákienok celulózy h. chromatínu **68. Bunkové inklúzie:** a. predstavujú neživé súčasti bunky b. môže ísť o rezervné látky c. sa nenachádzajú v cytoplazme d. môže ísť o rôzne kryštalické látky e. sa nachádzajú v cytoplazme f. predstavujú živé súčasti bunky g. sú súčasťou cytoskeletu h. spravidla nie sú metabolicky aktívne **69. Vyskytujú sa gény eukaryotických buniek mimo jadra? Ak áno, kde:** a. áno b. v plazmodezmách c. v mitochondriách d. nie e. v chloroplastoch f. v Golgiho aparáte g. v ribozómoch h. áno, u rastlín v plazmidoch **70. Kde sa môžu nachádzať gény v prokaryotických bunkách?** a. v mikrotubulárnych štruktúrach b. v plazmidoch c. v kruhových molekulách DNA uložených v cytoplazme d. voľne v cytoplazme mimo DNA e. v mitochondriách f. v chloroplastoch g. v RNA h. vo vakuolách **71. K replikácii DNA v bunke dochádza v:** a. Golgiho systéme b. bunkovom jadre c. lyzozómoch d. chloroplastoch e. mitochondriách f. lyzodezmoch g. endoplazmatickom retikule h. v bunkovom jadierku **72. Na základe štruktúry patria medzi základné typy buniek:** a. vírusy b. prokaryotické bunky c. bakteriofágy d. eukaryotické bunky e. bezjadrové bunky f. prvojadrové bunky g. vírusy infikujúce baktérie h. epitelové bunky **73. Prokaryotické bunky:** a. sú stavbou zložitejšie ako eukaryotické bunky b. majú veľkosť približne 1 -- 10µm c. majú dobre vyvinuté endoplazmatické retikulum d. sú stavbou jednoduchšie ako eukaryotické bunky e. nemajú pravé jadro f. v cytoplazme nemajú ribozómy g. nikdy nemajú bunkovú stenu h. nemajú membránový systém **74. Eukaryotické bunky:** a. majú druhovo špecifický počet chromozómov b. sú charakteristické prítomnosťou membránových organel c. sú väčšie a zložitejšie ako prokaryotické bunky d. nemajú obsah jadra -- chromatín oddelený od cytoplazmy jadrovou membránou e. tvoria telo baktérií f. majú obsah jadra -- chromatín oddelený od cytoplazmy dvomi jadrovými membránami g. v cytoplazme nemajú takmer žiadne organely h. sa nazývajú aj ako pravé bunky, pretože ich jadro má jadrový obal **75. Eukaryotickými bunkami sú tvorené:** a. vírusy, baktérie, huby a rastliny b. huby, rastliny a živočíchy c. len mnohobunkové organizmy d. jednobunkové a mnohobunkové živočíchy e. baktérie, huby, rastliny a živočíchy f. nižšie a vyššie rastliny g. baktérie, huby a živočíchy h. sinice, huby a vyššie rastliny **76. Rastlinná bunka:** a. má plastidy a vakuoly b. sa od živočíšnej líši prítomnosťou bunkovej steny c. obsahuje lyzozómy d. má bunkovú stenu, ktorej základom je chitín e. v cytoplazme nemá ribozómy f. majú chloroplasty g. je typická prokaryotická bunka h. má na svojom povrchu bunkovú stenu, ktorá je spojená s cytoplazmatickou membránou **77. Živočíšna bunka:** a. je typická eukaryotická bunka b. obsahuje všetky základné membránové štruktúry c. má chloroplasty d. má na svojom povrchu bunkovú stenu, ktorá ovplyvňuje jej tvar e. nemá na rozdiel od rastlinnej bunky plazmidy f. má lyzozómy g. nemá na rozdiel od rastlinnej bunky cytoskelet h. na svojom povrchu nemá bunkovú stenu **78. Bunky podobnej štruktúry a funkcie sa zoskupujú do vyšších celkov, ktoré sa nazývajú:** a. špecializované bunky b. tkanivá c. sústavy orgánov d. orgány e. pletivá f. pletivá u živočíchov g. pletivá u baktérií h. indivíduá vyššieho radu **79. Rozličné tkanivá sa môžu zoskupiť do :** a. špecializovaných pletív b. orgánov c. takých vyšších celkov, ktoré plnia v organizme určité čiastkové funkcie (orgány) d. takých vyšších celkov, ktoré plnia v organizme určité čiastkové funkcie (organely) e. pletív f. tkanivových kultúr g. indivíduí vyššieho radu h. bunkových kolónií **80. Diferenciácia je:** a. proces, pri ktorom sa bunky odlíšia genómom b. tvorenie orgánov počas oogenézy c. rozlišovanie pohlavia d. proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou e. proces, pri ktorom sa pôvodne rôzne bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou f. jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genóm majú rovnaký g. jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a genóm nemajú rovnaký h. dôsledok pôsobenia vonkajšieho činiteľa na realizáciu genetického základu bunky **\ 81. Podľa funkcie rozdeľujeme tkanivá na:** a. epitely b. očné c. svalové d. nervové e. zubné f. tráviace g. spojivá h. zhubné **82. Epitely majú funkciu:** a. resorpčnú b. vstrebávaciu c. podpornú d. prevodovú e. kryciu f. vylučovaciu g. ochrannú h. kontrakčnú **83. Spojivové tkanivá:** a. vypĺňajú priestory medzi orgánmi b. ich hlavnou úlohou je vstrebávanie živín c. ich hlavnou úlohou vylučovanie sekrétov d. sú tvorené bunkami s veľkými medzibunkovými priestormi, ktoré vypĺňa medzibunková hmota e. ich hlavnou úlohou je zachytávať toxíny f. sú väzivo, chrupka a kosť g. vznikajú až po narodení jedinca h. zabezpečujú oporu a ochranu mäkkým častiam tela **84. Fyziológia sa zaoberá:** a. štúdiom funkcie orgánov a organizmov b. skúmaním štruktúry buniek živého organizmu c. skúmaním vývoja orgánov d. štúdiom morfologických zmien živého organizmu e. skúmaním funkcie a riadenia činnosti jednotlivých orgánov f. štúdiom zmien fyziologických funkcií, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia g. štúdiom chorobných zmien štruktúr organizmu, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia h. skúmaním základných životných prejavov **\ 85. Medzi základné fyziologické procesy organizmov patrí:** a. príjem a výdaj látok b. asimilácia c. metabolizmus d. autotrofia e. rozmnožovanie f. rast a vývin g. dráždivosť h. fotosyntéza **86. Difúzia:** a. predstavuje voľný pohyb molekúl jednej látky medzi molekuly inej látky b. vyžaduje dodanie energie c. spolu s osmózou predstavujú pasívny transport d. sa realizuje výlučne v rastlinných bunkách e. závisí od koncentračného spádu f. sa realizuje výlučne v živočíšnych bunkách g. nevyžaduje dodanie energie h. je fyzikálny proces **87. Medzi látky vstupujúce do bunky voľnou difúziou patrí:** a. glycerol b. plyny c. močovina d. etanol e. glukóza f. draslík g. sodík h. kyslík **88. Rýchlosť difúzie závisí od:** a. rozdielu koncentrácie danej látky v bunke a jej okolí b. nezáleží na koncentrácii danej látky c. záleží od koncentrácie danej látky len v bunke d. koncentračného spádu e. koncentračného gradientu f. rozdielu koncentrácie danej látky v mitochondriách a chloroplastoch g. rozdielu koncentrácie danej látky v endoplazmatickom retikule a ribozómoch h. rozdielu koncentrácie danej látky na póloch bunky **89. Osmotická lýza bunky je jav:** a. keď bunka prijíma vodu a zmenšuje sa b. keď sa bunka príjmom vody zväčšuje c. keď bunka príjmom vody zväčšuje svoj objem až praská d. ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypotonickom prostredí e. ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v izotonickom prostredí f. ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypertonickom prostredí g. ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v normotonickom prostredí h. ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v destilovanej vode **\ 90. Keď sa osmotická hodnota prostredia zhoduje s osmotickou hodnotou bunky, je prostredie:** a. hypotonické b. izotonické c. hypertonické d. izoosmotické e. normoosmotické f. hypoosmotické g. hyperosmotické h. pseudoosmotické **91. Osmotická lýza bunky nastáva v prostredí:** a. hypotonickom b. hypertonickom c. v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita nižšia ako v bunke d. v atonickom prostredí e. izotonickom f. v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita rovnaká ako v bunke g. v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita vyššia ako v bunke h. v prostredí, ktoré je hustejšie, ako v bunke **92. Aktívny transport:** a. je spôsob prenosu látok do bunky b. prebieha v smere koncentračného spádu c. prebieha za spotreby energie d. je napríklad transport pomocou prenášačov e. je napríklad osmóza f. je napríklad endocytóza g. prebieha proti koncentračnému spádu h. nevyžaduje spotrebu energie **93. Aké formy endocytózy poznáte?** a. pinocytóza b. endodifúzia c. fagocytóza d. difúzia e. fertilizácia f. endomitóza g. exocytóza h. konjugácia **94. Všeobecný mechanizmus výdaja látok z buniek sa nazýva:** a. fagocytóza b. infúzia c. exocytóza d. pinocytóza e. endocytóza f. defekácia g. ejakulácia h. diapedéza **95. K najdôležitejším mechanizmom, ktorými sa uskutočňuje príjem látok do bunky patrí:** a. difúzia b. endocytóza c. exocytóza d. transport pomocou prenášačov e. transpozícia f. reduplikácia g. fertilizácia h. konjugácia **96. Ako sa označuje proces, pri ktorom sa z jednoduchých látok tvoria nové, telu vlastné zložité látky?** a. anabolizmus b. Krebsov cyklus c. oxidatívna fosforylácia d. katabolizmus e. anabolizmus, napríklad Krebsov cyklus f. anabolizmus, napríklad syntéza sacharidov g. katabolizmus, napríklad anaeróbna glykolýza h. bazálny metabolizmus **97. Katabolizmus je súbor bunkových:** a. procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok b. metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok c. procesov pri proteosyntéze d. metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, napríklad trávenie a fotosyntéza e. procesov, pri ktorých sa rozkladajú látky, napr. glukóza sa oxiduje až na CO~2~ a H~2~O f. procesov, ktoré sú základom proteosyntézy g. metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok, napríklad trávenie a dýchanie h. procesov, ktoré sú základom fotosyntézy **98. Anabolizmus je:** a. jav vyplývajúci z konzumovania anabolík b. súbor bunkových procesov, pri ktorých prebieha prevažne odbúravanie látok c. súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok d. napríklad proteosyntéza e. jav vyplývajúci z poruchy katabolizmu f. súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, napríklad fotosyntéza a proteosyntéza g. súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok, napríklad dýchanie a trávenie h. súbor procesov, ktoré prebiehajú v lyzozómoch **\ 99. Ako sa nazýva kovalentná väzba v ATP, ktorá obsahuje veľké množstvo energie a ľahko sa štiepi?** a. makroergická fosfátová väzba b. vodíkový mostík c. mikroergická fosfátová väzba d. peptidová väzba e. makroergická adenozíntrifosfátová väzba f. akumulačná fosfátová väzba g. fosfátový mostík h. makroergická peptidová väzba **100. Energia, uvoľnená pri chemických procesoch, sa viaže do chemických väzieb v zlúčenine, ktorú nazývame:** a. nukleoproteid b. nukleínová kyselina c. ATP d. hormón e. adenozíntrifosfát f. adeníntrifosfát g. centrozóm h. adenozíntetrafosfát **101. Čo obsahuje molekula ATP?** a. adenín b. ribózu c. tymín d. zvyšky kyseliny trihydrogénfosforečnej e. alanín f. zvyšky kyseliny trihydrogénfosforitej g. zvyšky kyseliny trifosforečnej h. tubulín **102. Čo sú enzýmy?** a. určitý druh hormónov b. špecifické makromolekuly, ktoré katalyzujú chemické premeny v priebehu metabolizmu c. produkty žliaz s vnútorným vylučovaním d. špecifické makromolekuly katalyzujúce chemické deje v metabolizme e. špecifické miesto hypofyzárnych hormónov f. „nástroje" prenosu látok v telových tekutinách g. špecifické látky zabezpečujúce disociáciu NaCl h. produkty buniek pre ochranu proti osmotickým javom **\ 103. Pre enzýmy platí:** a. bielkovinová zložka enzýmov sa nazýva apoenzým b. každý enzým je bielkovinou iného typu c. úspešný priebeh metabolických procesov je podmienený prítomnosťou enzýmov d. bielkovinová zložka enzýmov sa nazýva koenzým e. enzýmy sú charakteristické výlučne pre eukaryotické bunky f. špecifickosť enzýmu je daná konkrétnou sekvenciou aminokyselín g. enzýmy majú anabolickú a katabolickú špecifickosť h. účinnou zložkou enzýmu je nebielkovinový koenzým **104. Akú špecifickosť enzýmov rozoznávame?** a. substrátovú b. bunkovú c. paralytickú d. funkčnú e. analytickú f. katabolickú g. anabolickú h. reprodukčnú **105. Je vybavenie bunky enzýmami riadené geneticky?** a. áno, ale len u prokaryotických buniek b. áno, ale len u eukaryotických buniek c. niekedy, podľa typu genómu d. áno, podľa charakteru bunkového metabolizmu e. áno, u všetkých buniek f. spravidla len niekedy, podľa stavu metabolizmu g. áno, ale len u vírusov h. spravidla len niekedy, podľa typu bunky **106. V čom spočíva substrátová špecifickosť enzýmov?** a. v tom, že enzým môže katalyzovať napr. reakciu s glukózou ako enzýmom, ale nie s glycerolom b. v tom, že určitý enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu len s určitým substrátom c. v blokovaní špecifických chemických reakcií d. v tom, že enzým môže katalyzovať napr. reakciu s glukózou ako substrátom, ale nie s glycerolom e. v tom, že každý enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu s každým substrátom f. v tom, že jeden enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu s každým substrátom g. v tom, že ak reakciu katalyzujú dva enzýmy, jeden je substrátom pre druhý h. v tom, že špecifickosť enzýmu zabezpečuje substrát, ktorý vytvára jeho aktívne centrum **\ 107. Funkčná špecifickosť enzýmov spočíva v tom, že:** a. ž~~e~~ určitý enzým katalyzuje len určitý typ chemickej reakcie b. ž~~e~~ určitý enzým môže katalyzovať niekoľko rôznych typov chemických reakcií c. že funkcia enzýmu sa mení podľa metabolickej aktivity bunky d. že jeden enzým môže katalyzovať len konkrétnu chemickú reakciu, napr. dehydrogenázy odbúravajú vodíky e. že enzýmy sú univerzálne, môžu katalyzovať akúkoľvek reakciu f. že každý enzým, ak je prítomný v bunke môže katalyzovať akúkoľvek reakciu g. že každý enzým zabezpečuje funkciu len určitého enzýmu h. že zabezpečujú fungovanie autolýzy **108. Čím je daná substrátová špecifickosť enzýmu?** a. charakterom nebielkovinnej zložky substrátu b. určitým usporiadaním polynukleotidového reťazca enzýmu c. určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly substrátu d. určitým usporiadaním polypeptidového reťazca na ľubovoľnom mieste molekuly e. určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly enzýmu f. náhodným usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly g. určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v ktoromkoľvek mieste molekuly enzýmu h. sekvenciou aminokyselín v určitom mieste molekuly enzýmu **109. Anaeróbna glykolýza je chemický proces, ktorý prebieha:** a. len u anaeróbnych organizmov b. pri nedostatku molekulového kyslíka c. pri štiepení makroergických väzieb d. len za prítomnosti kyslíka e. len u anaeróbnych orzanizmov f. bez prítomnosti cukrov g. u anaeróbnych organizmov h. u aeróbnych organizmov **110. Autotrofné bunky môžu využívať energiu:** a. pohybovú b. chemickú c. tepelnú d. mechanickú e. endergonickú f. exergonickú g. organickú h. tandemovú **\ 111. Energia v bunke sa uvoľňuje:** a. anaeróbnou glykolýzou b. oxidáciou vodíka organických látok na vodu c. bunkovými oxidáciami d. štiepením uhlíkového reťazca glukózy e. oxidáciou dusíka organických látok na vodu f. proteosyntézou g. reduplikáciou DNA h. oxidatívnou fosforyláciou **112. Enzymatická sústava oxidatívnej fosfatácie je lokalizovaná v:** a. Golgiho systéme b. chloroplastoch c. mitochondriách d. endoplazmatickom retikule e. bunkovom jadre f. lyzozómoch g. ribozómoch h. tylakoidoch **113. Jeden z dôležitých metabolických procesov v bunke, pri ktorom sa tvoria nové molekuly bielkovín sa nazýva:** a. prototrofia b. fagocytóza c. proteosyntéza d. pinocytóza e. exocytóza f. autotrofia g. heterotrofia h. oxidatívna fosforylácia **114. Látková regulácia je v porovnaní s nervovou reguláciou:** a. fylogeneticky staršia b. fylogeneticky mladšia c. rýchlejšie nastupujúca ako nervová d. vývojove sú obe rovnako staré e. u rastlín potlačená f. pomalšie nastupujúca ako nervová g. u rastlín výlučným spôsobom riadenia h. prítomná u všetkých mnohobunkových organizmov **115. Bunkové delenie:** a. nezabezpečuje prenos genetickej informácie z materskej na dcérske bunky b. zabezpečuje vznik nových buniek c. prebieha iba v eukaryotických bunkách d. zabezpečuje regeneráciu poškodených tkanív a orgánov e. nezabezpečuje náhradu opotrebovaných buniek f. umožňuje základ ontogenézy mnohobunkových organizmov g. zabezpečuje distribúciu chromozómov do dcérskych buniek h. bezprostredne súvisí s jadierkom **116. Nepriame delenie eukaryotickej bunky sa nazýva:** a. amitóza b. meióza c. endomitóza d. mitóza e. partenogenéza f. reduplikácia g. mióza h. schizogónia **117. Osobitný typ bunkového delenia, ktorým vznikajú pohlavné bunky sa nazýva:** a. mitóza b. meióza c. amitóza d. redukčné delenie e. izogamia f. anizogamia g. sporulácia h. kopulácia **118. Ako sa volá proces, pri ktorom sa materská eukaryotická bunka rozdelí na dve rovnocenné dcérske bunky?** a. konjugácia b. schizogónia c. mitóza d. kopulácia e. cytokinéza f. nepriame delenie g. gametogónia h. gonochorizmus **119. Amitóza:** a. je spôsob reprodukcie baktérií b. je priame delenie c. sa nevyskytuje u prokaryotických buniek d. je nepriame delenie e. je rýchle a veľmi efektívny spôsob reprodukcie buniek f. nevedie k presnej distribúcii genetického materiálu do dcérskych buniek g. vedie k zníženiu počtu chromozómov na polovicu h. vedie k presnej distribúcii genetického materiálu do dcérskych buniek **120. Eukaryotická bunka sa v mitóze rozdelí:** a. raz b. raz, s jednou replikáciou DNA c. raz, s jednou replikáciou RNA d. dvakrát, s jednou replikáciou RNA e. na dve rovnocenné dcérske bunky f. na štyri bunky s rovnakým genómom g. v G1 fáze bunkového cyklu h. v M fáze bunkového cyklu **121. Chromozóm:** a. tvoria chromatínové vlákna b. obsahuje centroméru -- primárne zúženie chromozómu c. tvoria mikrotubulové vlákna d. je v nepravidelných úsekoch „obalený" bielkovinami e. obsahuje centroméru -- sekundárne zúženie chromozómu f. obsahuje centrozóm -- primárne zúženie chromozómu g. obsahuje centriolu -- primárne zúženie chromozómu h. je zložený z ramien, ktoré sa spájajú v mieste centroméry **122. Bunka pankreasu človeka má za normálnych okolností:** a. dve chromozómové sady b. jednu chromozómovú sadu c. dva chromozómy d. jeden pohlavný chromozóm e. diploidný počet chromozómov f. haploidný počet chromozómov g. aneuploidný počet chromozómov h. pár pohlavných chromozómov **123. Počet gonozómov v normálnej somatickej bunke muža aj ženy je:** a. nepárny b. párny c. rovnaký d. jeden X a dva Y e. jeden X, a ďalším je X alebo Y f. rôzny g. diploidný h. haploidný **124. Ako sa nazývajú bunky s jednou chromozómovou sadou?** a. diploidné b. haploidné c. somatické d. gaméty e. zygoty f. monoploidné g. oogónie h. spermiogónie **125. Bunkový cyklus je:** a. proces bunkového delenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach opakuje b. proces delenia bunkových štruktúr c. proces vzniku novej molekuly DNA a RNA d. cyklicky sa opakujúce delenie buniek e. proces bunkového delenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach neopakuje f. pravidelné opakovanie interfázy a mitózy g. proces cyklického opakovania metafázy v delení baktérií h. pravidelné opakovanie interfázy a protofázy **\ 126. G~1~ fáza:** a. nastupuje po skončení bunkového delenia b. je charakterizovaná intenzívnymi syntetickými procesmi c. prebieha v nej syntéza DNA d. nachádza sa v nej hlavný kontrolný uzol e. za priaznivých okolností trvá asi štvrtinu bunkového cyklu f. z časového hľadiska je veľmi variabilná g. je súčasťou amitózy h. za priaznivých okolností trvá asi tretinu bunkového cyklu **127. Bunkové delenie sa zastaví:** a. pri nedostatku živín b. pri nevhodnej teplote c. pri nahromadení škodlivých látok d. pri nevhodných podmienkach vonkajšieho prostredia e. v G~0~ fáze po pôsobení inhibujúcich látok f. v G~2~ fáze po pôsobení stimulujúcich látok g. v hlavnom kontrolnom uzle S fázy h. pri prítomnosti stimulujúcich látok **128. Hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu sa nachádza v:** a. G~2~ fáze b. G~1~ fáze c. S fáze d. profáze e. metafáze f. prvej fáze interfázy g. prvej fáze mitózy h. interfáze **129. Ako sa nazýva fáza bunkového cyklu, v ktorej prebieha replikácia jadrovej DNA a zdvojenie jadrových chromozómov?** a. G~1~ fáza b. M fáza c. S fáza d. G~2~ fáza e. syntetická fáza f. hlavný kontrolný uzol g. G~0~ fáza h. interfáza **\ 130. Predpokladom identity genómov materskej a dcérskych buniek pri bunkovom delení je:** a. zdvojenie DNA b. transkripcia c. replikácia DNA d. replikácia RNA e. translácia DNA f. syntetická fáza bunkového cyklu g. primárna štruktúra RNA h. diferenciácia **131. Pre jednotlivé fázy bunkového cyklu eukaryotickej bunky platí, že v:** a. G~1~ fáze - prebiehajú syntetické procesy, je tu hlavný kontrolný uzol b. S fáze - prebieha zdvojenie jadrových chromozómov c. G~2~ fáze - pribúdajú bunkové štruktúry a pripravuje sa rozdelenie jadra d. M fáze - sa jadro rozdelí na dve dcérske jadrá e. G~1~ fáze - prebieha zdvojenie jadrových chromozómov, je tu hlavný kontrolný uzol f. S fáze - prebieha rozdelenie dcérskych chromozómov g. G~2~ fáze - ubúdajú bunkové štruktúry a pripravuje sa zdvojenie jadrových chromozómov h. M fáze - sa jadro rozdelí na dve dcérske jadrá a zvyčajne je tu hlavný kontrolný uzol cyklu **132. Medzi fázy mitotického delenia v eukaryotických bunkách patrí:** a. profáza b. interfáza c. metafáza d. anafáza e. telofáza f. G0 fáza g. S fáza h. protofáza **133. V ktorej fáze mitózy sa chromozómy skracujú a hrubnú?** a. v metafáze 1. meiotického delenia b. v anafáze c. v profáze d. v interfáze e. v prvej f. v tretej g. v telofáze h. v protofáze **\ 134. V metafáze mitózy sa chromozómy:** a. sústreďujú do centrálnej roviny b. zhlukujú do nových jadier c. sústreďujú k pólom bunky d. predlžujú a hrubnú e. pozdĺžne rozdelia na dve chromatidy f. od seba translokujú g. reduplikujú h. sústreďujú do ekvatoriálnej roviny **135. V anafáze mitózy:** a. sa mikrotubuly deliaceho vretienka skracujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám b. sa mikrotubuly deliaceho vretienka predlžujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám c. chromozómy sú priťahované k centriolám d. chromozómy sú priťahované k centroméram e. pri centriolách sa sústredí diploidný počet chromozómov f. pri centriolách sa sústredí haploidný počet chromozómov g. chromozómy sa skracujú a hrubnú h. chromozómy sa sústreďujú v centrálnej rovine bunky **136. K fázam mitózy nepatrí:** a. S fáza b. anafáza c. G1 fáza d. metafáza e. G2 fáza f. profáza g. centrofáza h. telofáza **137. V telofáze mitózy:** a. chromozómy sa sústreďujú v centrálnej rovine bunky b. deliace vretienko sa rozpadáva c. chromozómy sa opäť menia na dlhé vlákna d. vytvoria sa nové jadrové obaly e. obnovuje sa štruktúra jadier f. prebieha cytokinéza g. pripravuje sa S fáza h. pripravuje sa G2 fáza **138. Bunka sa v meióze rozdelí:** a. raz b. ani raz c. dvakrát d. trikrát e. dvakrát s jednou replikáciou DNA f. dvakrát s dvomi replikáciami DNA g. raz s jednou replikáciou DNA h. raz s dvomi replikáciami DNA **\ 139. Meióza:** a. je spôsob delenia diploidných buniek, pri ktorom dochádza k redukcii počtu chromozómov na polovicu b. sa uplatňuje pri vzniku pohlavných buniek (gamét) c. je typ fertilizácie buniek, ktorým vznikajú 4 haploidné bunky d. je spôsob delenia diploidných buniek, pri ktorom dochádza k redukcii počtu chromozómov na štvrtinu e. je tvorená dvoma po sebe nasledujúcimi deleniami f. je typ reprodukcie buniek, ktorým vznikajú 4 diploidné bunky g. je tvorená štyrmi po sebe nasledujúcimi deleniami h. je nevyhnutná preto, aby sa po oplodnení nezvyšoval počet chromozómov v každej ďalšej generácii **140. Výsledkom meiotického delenia buniek sú:** a. bunky s diploidným počtom chromozómov b. bunky s haploidným počtom chromozómov c. pohlavné bunky d. bunky so štyrmi chromozómovými sadami e. gaméty f. somatické bunky g. zygoty h. gametogónie **141. Základné spôsoby rozmnožovania u mnohobunkových organizmov sú:** a. pohlavné b. vegetatívné c. nepohlavné d. sexuálne e. cystácia f. sporulácia g. kopulácia h. gametogónia **142. Čo je podstatné pre vegetatívne rozmnožovanie z hľadiska dedičnosti?** a. všetci potomkovia sú svojimi dedičnými vlastnosťami zhodní s rodičovským organizmom b. potomkovia nie sú nikdy zhodní svojimi dedičnými vlastnosťami s rodičovským organizmom c. vedie k nárastu dedičnej rôznorodosti medzi potomkami d. niekedy sú potomkovia zhodní svojimi dedičnými vlastnosťami s rodičovským organizmom e. umožňuje rozmnožovať organizmy tak, že sa udržiavajú ich výhodné vlastnosti f. umožňuje rozmnožovať organizmy tak, že sa u nich objavujú nové výhodné vlastnosti g. umožňuje vznik veľkého počtu geneticky rovnakých potomkov z jedného materského organizmu h. nevedie k dedičnej rôznorodosti medzi potomkami **\ 143. Pri ktorom z dvoch hlavných spôsobov rozmnožovania mnohobunkových organizmov je vzniknutý jedinec z genetického hľadiska identický s rodičovským organizmom?** a. pri pohlavnom rozmnožovaní b. pri nepríbuzenskom krížení c. pri príbuzenskom krížení d. pri nepohlavnom rozmnožovaní e. pri vegetatívnom rozmnožovaní f. pri medzidruhovom rozmnožovaní g. pri medzidruhovom krížení h. pri sexuálnom rozmnožovaní **144. Z akej bunky vzniká jedinec pri nepohlavnom rozmnožovaní?** a. z vajíčka b. z telovej bunky c. z anizogaméty d. z izogaméty e. z gametogónie f. zo somatickej bunky g. zo zárodočnej bunky h. zo zygóty **145. Pohlavné rozmnožovanie:** a. je vývojovo staršie ako nepohlavné rozmnožovanie b. vedie ku genetickej rôznorodosti c. je vývojovo mladšie ako nepohlavné rozmnožovanie d. nie je viazané na vznik pohlavných buniek e. sa môže realizovať prostredníctvom odrezkov stonky f. je typické iba pre živočíchy g. je založené na splynutí samčej a samičej pohlavnej bunky h. je viazané na vznik gamét **146. Čo je základom pohlavného rozmnožovania mnohobunkových organizmov?** a. prítomnosť somatických buniek b. diferencovanie buniek na gaméty c. prítomnosť pohlavných chromozómov d. prítomnosť vonkajších pohlavných orgánov e. prítomnosť pohlavných buniek f. diferencovanie buniek na zygoty g. diferencovanie buniek na blastoméry h. prítomnosť kopulácie **\ 147. Gaméty:** a. sú vždy haploidné b. môžu byť rozlíšené (anizogaméty) c. môžu byť samčie d. sú vždy triploidné e. môžu byť nerozlíšené -- rovnaké (izogaméty) f. sú vajíčka a spermie g. môžu byť samičie h. sú vždy diploidné **148. Samčie pohlavné bunky u mnohobunkových organizmov sa nazývajú:** a. vajíčka b. pred diferenciáciou spermatídy c. vajcové bunky d. spermatické bunky e. gonády f. spermie g. ikry h. mikrogaméty **149. Samičie gaméty človeka sú:** a. plemenníčky b. zárodočníky c. vajíčka d. mikrospóry e. žlté telieska f. oosféry g. makrogaméty h. makrospóry **150. Ľudské spermie:** a. patria medzi nepohyblivé bunky b. sa tvoria v semenníkoch c. majú druhovo špecifický tvar a veľkosť d. obsahujú plazmidy e. sú zložené z hlavičky, krčku a bičíka f. sú samčie pohlavné bunky g. sú oocyty h. neobsahujú plazmidy **151. Ľudské vajíčka:** a. nemajú mitochondrie b. majú pravidelný guľový tvar c. patria medzi pohyblivé bunky d. obsahujú jadro s genetickou informáciou a žĺtok, ktorý je zásobárňou živín e. majú mitochondrie f. patria medzi veľké bunky organizmov g. majú jednu alebo viac vakuol h. sú nepohyblivé **152. Gonochorizmus je:** a. odlíšenie samčích a samičích indivíduí b. vývoj pohlavných orgánov c. diferencovaná pohlavnosť d. podobnosť samčích a samičích indivíduí e. jav, keď organizmus produkuje jeden typ gamét f. jav, keď organizmus produkuje obidva typy gamét g. jav, keď organizmus produkuje makrogaméty alebo mikrogaméty h. jav, keď organizmus produkuje makrogaméty aj mikrogaméty **153. Hermafroditizmus je:** a. obojpohlavnosť b. vývoj obidvoch typov pohlavných buniek u toho istého jedinca c. rozlíšenie pohlaví d. vývoj obidvoch typov pohlavných orgánov u toho istého jedinca e. gonochorizmus f. prítomný napr. u niektorých slimákov g. prítomný napr. u všetkých dvojdomých semenných rastlín h. základ pohlavného rozmnožovania **154. Môže sa hermafrodit oplodniť sám? Prečo?** a. áno, môže sa vždy oplodniť sám b. nie, pretože gaméty nedozrievajú v rovnakom čase c. nie, pretože jedince si zväčša vymieňajú len spermie, ktoré potom oplodnia neskôr vyzreté vajíčka d. áno, pretože gaméty dozrievajú v rovnakom čase e. nie, pretože hermafrodit netvorí gaméty opačného pohlavia f. áno, pretože jedince si zväčša vymieňajú vajíčka, ktoré potom oplodnia neskôr vyzreté spermie g. nie, neoplodňuje sa nikdy sám h. áno, môže sa za určitých okolností nepriaznivých podmienok oplodniť aj sám **155. Fertilizácia je:** a. oplodnenie b. splynutie gamét opačného pohlavného typu c. splynutie dvoch haploidných buniek s rozličným dedičným základom d. splynutie gamét rovnakého pohlavného typu e. proces, ktorého výsledkom je vznik zygoty f. proces, ktorý neprebieha u izogamét g. proces ktorý prebieha aj u izogamét h. proces, ktorý prebieha aj u anizogamét **\ 156. Blastoméry sú:** a. bunky vzniknuté pri prvom meiotickom delení b. bunky vzniknuté mitotickým rozdelením zygoty c. makrogaméty lastúrnikov d. dcérske bunky pri meióze e. bunky vzniknuté „brázdením" zygoty f. bunky vzniknuté amitotickým delením zygoty g. bunky vzniknuté pri druhom meiotickom delení h. bunky vzniknuté blastuláciou **157. Zárodky všetkých mnohobunkových živočíchov prejdú v individuálnom vývine štádiom:** a. moruly b. blastuly c. ektodermy, endodermy a mezodermy d. gastruly e. endodermy f. mezodermy g. mezoglei h. ektodermy **158. Vývoj jedinca z neoplodneného vajíčka sa volá:** a. partenogenézia b. vonkajšie oplodnenie c. partenogenéza d. partenéza e. izogamia f. anizogamia g. neúplná fertilizácia h. kopulácia **159. Individuálny vývin každého mnohobunkového živočícha s pohlavným rozmnožovaním má etapu:** a. embryonálnu b. perinatálnu c. postembryonálnu d. prekoncepčnú e. blastulačnú f. embryogenézu g. diploidnú h. reprodukčnú **\ 160. Zárodočný vývin zahŕňa:** a. splynutie pohlavných buniek b. vznik zygoty c. brázdenie oplodneného vajíčka d. dospelosť e. smrť f. postupný vznik zárodočných vrstiev g. vývin orgánov h. pubertu **161. Z ektodermu sa diferencujú:** a. svaly b. chrupky c. koža a jej deriváty d. pohlavné žľazy e. nervová sústava f. predná časť tráviacej trubice g. bunky receptorov h. kosti **162. Z vnútornej zárodočnej vrstvy sa diferencujú:** a. časť tráviacej sústavy b. pečeň c. bunky pokožky d. bunky receptorov e. tráviace žľazy f. bunky väzivovej zamše g. svaly h. pankreas **163. Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín je:** a. b. c. d. e. f. g. h. **164. Kedy nastáva zdvojenie molekúl DNA?** a. b. c. d. e. f. g. h. **165. Riadiacim vzorom (matricou) pri syntéze polypeptidového reťazca v bunke je molekula:** a. b. c. d. e. f. g. h. **166. Čo by sa stalo, keby sa redukčným delením neznížil počet chromozómov na polovicu?** a. b. c. d. e. f. g. h. **167. Nositeľom mimojadrových génov je:** a. molekula DNA b. molekula ribozómovej RNA c. molekula tRNA d. molekula chlorofylu e. molekula proteínu f. kyselina deoxynukleová g. plazmid h. kyselina deoxyribonukleová **168. Molekulu RNA tvoria:** a. b. c. d. e. f. g. h. **\ 169. CAT AAG TAC AAC CGT CAC je úsek DNA; tRNA nesúce aminokyseliny budú mať antikodóny:** a. CUA UUC AUG UUG GCU GUG b. GUA UUC AUG UUG GCA GUG c. CAU AAG UAC AAG CGU CAC d. GUA UUG AUG UUG GCA GUG e. **CAU AAG UAC AAC CGU CAC** f. GUA UUC AUG UUG GCA GUG g. GUU UUC AUC UUG CGA TAG h. GUU UUC AUC UUC CCA GAG **170. Akú úlohu má hlavný kontrolný uzol v bunkovom cykle?** a. b. c. d. e. f. g. h. **171. Čo platí pre spermatogenézu a oogenézu?** a. b. c. d. e. f. g. h. **172. Vlastnosti bielkovín, ktoré podmieňujú ich špecifické funkcie v bunke, sú dané:** a. b. c. d. e. f. g. h. **\ 173. Gény pre RNA kódujú poradie:** a. nukleotidov v proteíne b. **nukleotidov v molekulách tRNA** c. nukleotidov v molekulách mRNA d. aminokyselín v polypeptidovom reťazci e. **nukleotidov v molekulách ribonukleovej RNA** f. **nukleotidov v molekulách rRNA** g. nukleotidov v informačnej RNA h. nukleotidov v messengerovej RNA **174. Prepis z RNA do DNA je katalyzovaný enzýmom:** a. b. c. d. e. f. g. h. **175. Zaraďovanie deoxyribonukleotidtrifosfátov do polynukleotidového reťazca DNA pomocou DNA polymerázy je v smere:** a. 3' 5' b. **5' 3'** c. v smere hodinových ručičiek d. proti smeru hodinových ručičiek e. v smere doprava od začiatku replikácie f. v protismere od začiatku replikácie g. **v rovnakom smere ako počas transkripcie** h. v smere chodu bunkového cyklu **176. Plazmidy sú:** a. kruhové molekuly RNA uložené v cytoplazme b. organely, v ktorých prebieha fotosyntéza u rastlín c. **kruhové molekuly DNA uložené v cytoplazme** d. kruhové molekuly DNA v hlavnom genóme baktérií e. kruhové molekuly DNA v jadre f. **nositelia mimojadrovej dedičnosti u baktérií** g. nositelia mimojadrovej dedičnosti u živočíchov h. nositelia mimojadrovej dedičnosti u vyšších rastlín **\ 177. Čo je translácia?** a. b. c. d. e. f. g. h. **178. Čo znamená, že genetický kód je degenerovaný?** a. jedna aminokyselina kóduje viacero kodónov b. jeden triplet kóduje viacero kodónov c. jeden kodón kóduje viacero tripletov d. viacero kodónov kóduje jednu bielkovinu e. **jedna aminokyselina je kódovaná viacerými kodónmi** f. nie je rovnaký u všetkých živočíšnych druhov g. **viacero kodónov kóduje jednu aminokyselinu** h. je pri každej translácii pozmenený o jednu substitúciu **179. Štruktúrny gén nesie:** a. b. c. d. e. f. g. h. **180. Kodón je:** a. b. c. d. e. f. g. h. **\ 181. Výsledkom replikácie DNA sú:** a. b. c. d. e. f. g. h. **182. Expresia štruktúrneho génu:** a. b. c. d. e. f. g. h. **183. Aký je smer syntézy mRNA?** a. b. c. d. e. f. g. h. **184. Ktoré tvrdenie nie je správne?** a. b. c. d. e. f. g. h. **\ 185. Komplementárne vlákno k úseku reťazca ACT GCT TGT GTC AGT AA v DNA je:** a. b. c. d. e. f. g. h. **186. Ktoré organely majú dôležitú funkciu v post-translačných úpravách bielkovín?** a. b. c. d. e. f. g. h. **187. Čo je to nukleoid?** a. b. c. d. e. f. g. h. **188. Špecifické trojice za sebou nasledujúcich nukleotidov v makromolekule DNA sa nazývajú:** a. b. c. d. e. f. g. h. **\ 189. Regulačné gény:** a. b. c. d. e. f. g. h. **190. Čo je to chromatín?** a. b. c. d. e. f. g. h. **191. Čo je gén?** a. b. c. d. e. f. g. h. **192. Každý nukleotid pozostáva z:** a. purínu, pentózy a kyseliny fosforečnej b. **purínu/pyrimidínu, päťuhlíkatého cukru a zvyšku kyseliny fosforečnej** c. purínu/pyrimidínu, päťuhlíkatého alebo šesťuhlíkatého cukru a zvyšku kyseliny fosforečnej d. **bázy, cukru a fosfátu** e. dusíkatej organickej bázy, ribózy alebo pentózy a kyseliny fosforečnej f. pentózy, fosfátu a cukru g. dusíkatej anorganickej bázy, pentózy a kyseliny fosforečnej h. fosfátu, ribózy alebo hexózy a dusíkatej bázy **\ 193. Na základe komplementarity báz sa tymín viaže s:** a. b. c. d. e. f. g. h. **194. Aké sú antikodóny v tRNA k úseku mRNA CGAUAUCGUGCU?** a. b. c. d. e. f. g. h. **195. Komplementárne vlákno DNA má oproti adenínu v reťazci bázu:** a. b. c. d. e. f. g. h. **196. Komplementárne vlákno k úseku DNA GGG ATC TTC GAA je:** a. b. c. d. e. f. g. h. **197. Genetická informácia sa z DNA transkripciou prepisuje do:** a. b. c. d. e. f. g. h. **198. Iniciálky dusíkových báz nukleotidov sú:** a. b. c. d. e. f. g. h. **199. Aminokyseliny, z ktorých sa skladajú bielkoviny:** a. b. c. d. e. f. g. h. **200. Na základe komplementarity báz sa uracil viaže s:** a. **adenínom** b. guanínom c. uracilom d. uracilom alebo guanínom e. cytozínom f. cytozínom alebo adenínom g. adenínom alebo uracilom h. tymínom **201. Pre mimojadrové molekuly DNA platí:** a. b. c. d. e. f. g. h. **202. O operóne *Escherichia coli* platí, že:** a. b. c. d. e. f. g. h. **203. Komplementárny reťazec DNA má oproti:** a. b. c. d. e. f. g. h. **204. Aký počet aminokyselín kóduje pri syntéze bielkovín nasledovný úsek DNA ATG TCT TTT CGG GGC CGT TAC CAT CCC?** a. b. c. d. e. f. g. h. **205. Aminokyseliny môžu byť kódované:** a. všetky len jedným typom kodónu b. vždy len dvomi kodónmi c. vždy viacerými typmi kodónov d. **viacerými typmi kodónov** e. vždy len trojicou kodónov v triplete f. **viacerými typmi tripletov** g. všetky len jedným typom tripletu h. vždy len dvomi tripletmi v poradí **206. Aký bol úsek štruktúrneho génu, keď poradie báz v mRNA je CGA UAU CGU GCU?** a. b. c. d. e. f. g. h. **\ 207. O syntéze RNA platí, že:** a. b. c. d. e. f. g. h. **208. Na základe komplementarity báz sa adenín viaže s:** a. b. c. d. e. f. g. h. **209. DNA a RNA sa líšia:** a. typom štruktúrnej bielkoviny b. **primárnou štruktúrou** c. DNA má päťuhlíkatý cukor, RNA má ribózu d. **sekundárnou štruktúrou** e. transkripciou f. **molekulovou hmotnosťou** g. matricou h. **enzýmom, ktorý katalyzuje ich syntézu** **210. Dusíková báza uracil sa nachádza:** a. b. c. d. e. f. g. h. **211. Správna komplementarita báz DNA - mRNA pri transkripcii je:** a. C - A b. **G - C** c. **T - A** d. U - A e. **C - G** f. A - T g. **A - U** h. G -- U **212. O syntéze DNA platí:** a. b. c. d. e. f. g. h. **213. Ak prepíšeme informáciu kodónov DNA 3' CGT GGA TCC AAT 5' do kodónov mRNA dostaneme:** a. b. c. d. e. f. g. h. **214. Aká je štruktúra komplementárnej časti druhého vlákna DNA k úseku reťazca 3' AGA TCC GGG TTT 5' ?** a. b. c. d. e. f. g. h. **215. Aké je poradie nukleotidov mRNA transkribovaných podľa DNA úseku TTC CCG GGG ATC C?** a. b. c. d. e. f. g. h. **\ 216. Kto v roku 1953 popísal model štruktúry DNA?** a. b. c. d. e. f. g. h. **217. Ktoré typy RNA sa spolupodieľajú na tvorbe bielkovín?** a. b. c. d. e. f. g. h. **218. Matricou pre transkribovanú RNA je:** a. b. c. d. e. f. g. h. **219. RNA je nositeľom genetickej informácie u:** a. b. c. d. e. f. g. h. **220. Nukleové kyseliny:** a. b. c. d. e. f. g. h. **221. Na základe komplementarity báz sa guanín viaže s:** a. b. c. d. e. f. g. h. **222. Ak sú tRNA antikodóny GCA a GUA, aká bola sekvencia DNA v štruktúrnom géne?** a. CGT CTA b. CGU CAU c. CGA CUA d. GCT GAT e. GCU GTU f. UUU AAA g. **GCA GTA** **223. Ak jedno vlákno DNA obsahuje 40% guanínu koľko percent cytozínu je v** **komplementárnom vlákne DNA?** a. 0% b. 10% c. 20% d. 30% e. 40% f. 50% g. 60% h. 70% **224. Ak jedno vlákno DNA obsahuje 63% adenínu koľko percent tymínu je v** **mRNA?** a. 0% b. 10% c. 27% d. 37% e. 43% f. 50% g. 63% h. 70% **\ 225. Enzým, ktorý pridáva komplememtárne bázy počas replikácie je:** a. DNA primáza b. DNA helikáza c. RNA replikáza d. DNA polymeráza e. DNA replikáza f. RNA polymeráza g. RNA helikáza h. RNA primáza **226. Produktom transkripcie je:** a. polypeptid b. komplementárna DNA c. mRNA d. polymeráza e. aminokyselina f. nukleozid g. nukleotid h. informačná RNA **227. V RNA je cukor:** a. furanóza b. detoxyribóza c. pentóza d. deoxyribóza e. fruktóza f. ribóza g. laktóza h. glukóza **228. Proces zdvojenia genetickej informácie sa nazýva:** a. replikácia b. transkripica c. translácia d. proteosyntéza e. S-fáza f. delécia g. meióza h. reduplikácia **229. Po S fáze bunkového cyklu sa v jadre nachádza:** a. haploidný počet chromozómov b. dvojnásobné množstvo genetického materiálu c. dve molekuly RNA d. jedna molekula DNA e. jedna molekula RNA f. dve molekuly DNA g. triploidný počet chromozómov h. rovnaké množstvo DNA ako pred S fázou **230. Ktoré tvrdenie je správne?** a. DNA polymeráza syntetizuje nové vlákno v opačnom smere ako RNA polymeráza b. DNA polymeráza syntetizuje nové vlákno v rovnakom smere ako RNA polymeráza c. DNA polymeráza syntetizuje nové vlákno v smere 3´ 5´ d. DNA primáza syntetizuje nové vlákno v smere 3´ 5´ e. DNA primáza syntetizuje nové vlákno v smere 5´ 3´ rovnako ako RNA primáza f. DNA polymeráza syntetizuje nové vlákno v smere 5´ 3´ g. DNA primáza syntetizuje nové vlákno v smere 5´ 3´ h. DNA primáza syntetizuje nové vlákno v smere 3´ 5´ rovnako ako RNA primáza a. tRNA: A U G C A U\ rRNA: U C A U U C b. tRNA: U G A C A U\ rRNA: C U G G C G c. tRNA: A U G G A G\ rRNA: U A C C U C d. tRNA: A C G A A U\ rRNA: G U C U U A e. tRNA: A A C C C U\ rRNA: U U G G G A f. tRNA: G C U A G C\ rRNA: C G A U C G g. tRNA: U U A C G U\ rRNA: A A U C G A h. tRNA: U A A C A U\ rRNA: A A U C A A a. b. c. d. e. f. g. h. a. b. c. d. e. f. g. h. **\ 234. Ako sa volá proces vzniku dvoch nových a rovnakých molekúl DNA, identických\ s pôvodnou molekulou?** a. b. c. d. e. f. g. h. a. b. c. d. e. f. g. h. a. b. c. d. e. f. g. h. a. b. c. d. e. f. g. h. **\ 238. Čo rozumieme pod pojmom expresia štruktúrneho génu?** a. b. c. d. e. f. g. h. a. b. c. d. e. f. g. h. a. b. c. d. e. f. g. h. a. b. c. d. e. f. g. h. **\ 242. Miera proteosyntézy je v bunke regulovaná:** a. b. c. d. e. f. g. h. a. b. c. d. e. f. g. h. a. b. c. d. e. f. g. h. a. b. c. d. e. f. g. h. **\ 246. Čo je transkripcia?** a. b. c. d. e. f. g. h. a. b. c. d. e. f. g. h. a. b. c. d. e. f. g. h. a. b. c. d. e. f. g. h. **\ 250.** **Nositeľom genetickej informácie (génov) u väčšiny organizmov je:** a. mDNA b. DNA c. ribonukleová kyselina d. tRNA e. iDNA f. rRNA g. deoxyribonukleová kyselina h. iAMP **251. Jednotlivé nukleotidy sú v molekule nukleovej kyseliny pospájané:** a. do polynukleotidových reťazcov b. do krátkych polypeptidových reťazcov c. prostredníctvom fosfodiesterovej väzby d. prostredníctvom N-glykozidovej väzby e. prostredníctvom fosfotriesterovej väzby f. do terciárnej štruktúry g. do kvartérnej štruktúry h. do štyroch polypeptidových reťazcov **252. O DNA platí:** a. jej sekundárna štruktúra vzniká prostredníctvom vodíkových väzieb medzi dusíkatými bázami b. dusíkatá báza nie je priamo naviazaná na zvyšok kyseliny fosforečnej c. tvorená dvomi antiparalelnými reťazcami d. obidva reťazce sú navzájom komplementárne e. jej sekundárna štruktúra vzniká prostredníctvom fosfodiesterových väzieb medzi dusíkatými bázami f. tvorená dvomi polynukleotidovými reťazcami g. obidva reťazce sú navzájom identické h. vinutím dvojzávitnice vzniká superhelix **253. O RNA platí:** a. obsahuje tymín namiesto uracilu b. môže mať sekundárnu štruktúru c. uracil je iba v mRNA d. párovanie báz na základe komplementarity v nej umožňuje vznik dvojvláknových úsekov e. uracil sa v nej nenachádza f. jeden polynukleotidový reťazec sa skladá do rôznych tvarov g. jeden polynukleozidový reťazec sa stáča do rôznych tvarov h. môže v bunke plniť širšie spektrum funkcií ako DNA **\ 254. Ktoré tvrdenie o RNA nie je správne?** a. mRNA nie je komplementárna s antikodónom tRNA b. tRNA je dôležitá pri syntéze polypeptidového reťazca c. rRNA je zložkou ribozómov d. tRNA je dôležitá pri syntéze polynukleotidového reťazca e. genetickú informáciu prenáša mRNA f. tRNA sa zúčastňuje na prenose aminokyselín g. nachádza sa vo vírusoch h. tRNA nesie informáciu pre zaradenie správnej aminokyseliny **255. Gény pre RNA:** a. sa nazývajú regulačné gény b. kódujú poradie nukleotidov v mRNA c. kódujú poradie nukleotidov v tRNA d. sú iba v RNA vírusoch e. kódujú poradie nukleotidov v rRNA f. sú v DNA g. sú v RNA h. sa nazývajú štruktúrne **256. Génová expresia:** a. génov pre RNA pozostáva len z transkripcie b. sa realizuje replikáciou c. pri štruktúrnych génoch sa prenáša z DNA do mRNA až na primárnu štruktúru bielkovín d. nemôže byť regulovaná e. je vôľou ovplyvniteľná f. jej produktom pri regulačných génoch je proteín interagujúci s DNA g. pri štruktúrnych génoch sa prenáša cez RNA do DNA h. je vo všetkých bunkách realizovaná rovnako a. prenášajú veľmi presne, tak ako jadrové gény b. neprenášajú c. prenášajú tak ako jadrové gény d. prenášajú menej presne ako jadrové gény e. nikdy neprenášajú f. prenášajú koordinovane g. neprenášajú tak presne a koordinovane ako jadrové gény h. prenášajú tak, že sa vyskytujú v rôznom počte kópií **\ 258. O syntéze bielkovín môžeme správne tvrdiť, že:** a. nazývame ju proteosyntéza b. matricou je molekula mRNA c. matricou je ribozómová RNA d. umožňuje ju tRNA, ktorá sprostredkováva interakciu medzi mRNA a aminokyselinami e. pred syntézou polypeptidového reťazca sa voľné aminokyseliny spoja s prislúchajúcimi tRNA f. tvorba bielkovín závisí od syntézy ribonukleových kyselín g. tvorba bielkovín závisí od syntézy DNA h. katalyzujú ju špecifické enzýmy - glykánsyntetázy a. počas vnútromaternicového vývinu b. počas puberty c. počas embryonálneho vývinu d. po narodení dieťaťa e. počas adolescencie f. počas postnatálneho obdobia g. počas prenatálneho obdobia h. počas starnutia a. A s genotypom AA, ak je otec homozygot b. 0 s genotypom 00, ak je otec homozygot c. A s genotypom A0, ak je otec homozygot d. B s genotypom B0, ak je otec heterozygot e. A s genotypom AA ak je otec heterozygot f. 0 s genotypom 00, ak je otec heterozygot g. A alebo 0, ak je otec heterozygot h. A alebo 0, ak je otec homozygot **261. Regulačné gény:** a. kódujú poradie nukleotidov v tRNA b. kódujú poradie nukleotidov v rRNA c. nenesú informáciu pre syntézu určitej molekuly d. nesú informáciu pre syntézu určitej molekuly e. regulujú aktivitu iných génov f. nemajú regulačnú funkciu g. kódujú poradie nukleotidov v mRNA h. majú regulačnú funkciu iba pri RNA vírusoch **262. Koľko % obyvateľov má na Slovensku krvnú skupinu A?** a. 31,5% b. 21,5% c. 41% d. 37,8% e. 14,1% f. 6,6% g. 85% h. 15% **263. Koľko % obyvateľov má na Slovensku krvnú skupinu AB?** a. 31,5% b. 21,5% c. 41,5% d. 37,8% e. 14,1% f. 9% g. 85% h. 15% **264. Koľko % obyvateľov má na Slovensku krvnú skupinu 0?** a. 28,5% b. 21,5% c. 41,5% d. 32% e. 14,1% f. 6,6% g. 85% h. 15% **265. Krvné skupiny sústavy AB0 sa na Slovensku vyskytujú:** a. najčastejšie krvná skupina A b. najčastejšie krvná skupina B c. najčastejšie krvná skupina AB d. najčastejšie krvná skupina 0 e. najmenej krvná skupina A f. najmenej krvná skupina B g. najmenej krvná skupina AB h. najmenej krvná skupina 0 **266. Koľko % obyvateľov má na Slovensku krvnú skupinu B?** a. 31,5% b. 21,5% c. 41,5% d. 37,8% e. 18% f. 6,6% g. 85% h. 15% **\ 267. Downov syndróm:** a. vzniká génovou mutáciou b. vzniká **genómovou mutáciou** c. vzniká chromozómovou aberáciou d. je viazaný na pohlavie e. **nie je viazaný na pohlavie** f. **je trizómia 21. chromozómu** g. je tetrazómia 21. chromozómu h. **môže vzniknúť nondisjunkciou 21. chromozómu pri meióze** **268. V potomstve kríženia dvoch heterozygotov pri monohybridizme je podiel dominantných homozygotov:** a. väčší ako podiel recesívnych homozygotov b. **menší ako podiel heterozygotov** c. jedna polovica d. **25%** e. 75% f. rovnaký ako pri krížení dvoch heterozygotov pri dihybridizme g. **jedna štvrtina** h. **rozdielny ako pri krížení dvoch heterozygotov pri dihybridizme** **269. Čo je genotyp?** a. **súbor všetkých génov bunky, ktoré sa vyskytujú v rôznych formách (alelách)** b. **konkrétna alelická kombinácia génov organizmu** c. súbor alelických párov génu d. označenie alel príslušného génu e. súbor všetkých chromozómov bunky f. súbor všetkých foriem alel v géne g. **dominantný homozygot, heterozygot alebo recesívny homozygot** h. súbor všetkých vlastností organizmu nezávisle od fenotypu **270. Gény:** a. **sú uložené v organelách, ktoré majú dve membrány** b. kódujúce kvalitatívny znak majú malý účinok c. kódujúce kvantitatívny znak majú veľký účinok d. **sú uložené v makromolekule deoxyribonukleovej kyseliny** e. **sú uložené v DNA aj RNA** f. sú uložené iba v DNA g. v prokaryotickej bunke sa nachádzajú mimo hlavnej DNA h. nachádzajú sa iba v prokaryotickej a eukaryotickej bunke **\ 271. Dedičné vývinové chyby u človeka vznikajú:** a. po vnútromaternicovom vývoji b. počas embryonálneho vývinu c. v momente oplodnenia vajíčka d. počas vnútromaternicového vývinu e. počas fetálneho vývoja f. počas postnatálneho obdobia g. počas celého obdobia života h. počas prenatálneho obdobia **272. Akú krvnú skupinu môže mať dieťa, ak otec má krvnú skupinu 0 a matka A?** a. A s genotypom AA, ak je otec heterozygot b. A alebo 0, ak je matka homozygot c. 0 s genotypom 00, ak je matka homozygot d. B s genotypom B0, ak je otec heterozygot e. A s genotypom AA ak je matka heterozygot f. 0 s genotypom 00, ak je matka heterozygot g. A alebo 0, ak je matka heterozygot h. A s genotypom A0, ak je matka heterozygot **273. Pri genómových mutáciách:** a. pozorujeme zmenu štruktúry chromozómov b. telová bunka má viac alebo menej chromozómov ako 2n c. sa nemenia jednotlivé gény d. sa menia jednotlivé úseky chromozómu e. sa nemení počet jednotlivých chromozómov a sád f. prokaryotická bunka má viac alebo menej chromozómov ako 2n g. sa mení počet chromozómov v bunke h. pozorujeme polyploidiu alebo aneuploidiu **274. Čo je genetika?** a. veda o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov b. veda, ktorá študuje iba vplyvy vonkajšieho prostredia na genetickú podstatu bunky c. veda o premenlivosti nebunkových a mnohobunkových organizmov d. veda o zákonoch rozmnožovania živých otvorených sústav e. veda o chorobách f. veda o vývine organizmov g. aplikovaná biologická veda h. samostatná biologická veda **\ 275. Za akých podmienok sa môže fenotypovo prejaviť znak u ženy prenášačky pri gonozómovo recesívnom dedičnom ochorení?** a. nemôže sa prejaviť, pretože nesie dominantnú alelu, ktorá ju robí zdravou b. môže sa prejaviť vtedy, ak sa inaktivujú X chromozómy nesúce dominantnú alelu c. môže sa prejaviť, ak nastane v meióze nondisjunkcia a žena má iba jeden X chromozóm d. nemôže sa prejaviť, pretože s väčšou pravdepodobnosťou sa inaktivujú X chromozómy od otca e. nemôže sa prejaviť, pretože je vždy iba prenášačka, preto je zdravá f. môže sa prejaviť vtedy, ak sa inaktivujú X chromozómy nesúce recesívnu alelu g. môže sa prejaviť vtedy, ak má mutovanú alelu od matky h. nemôže sa prejaviť, pretože má dva X chromozómy a tým pádom dvojitú génovú dávku **276. Pre patologický variant, ktorý je podmienený dominantnou alelou na X chromozóme, platí:** a. znak je závažnejší u mužov, pretože majú iba jeden X chromozóm b. znak je závažnejší u žien, pretože majú dva X chromozómy c. žena nesúca takýto znak je prenášačka d. otec môže preniesť daný znak na syna e. otec nemôže preniesť daný znak na syna f. patria sem napríklad hemofília a daltonizmus g. patrí sem napríklad daltonizmus a galaktozémia h. patrí sem napríklad cystická fibróza **277. Zdraví rodičia majú postihnutú dcéru cystickou fibrózou (autozomálne recesívne ochorenie). Platí tvrdenie:** a. genotypy rodičov sú Aa x Aa b. genotypy rodičov sú AA x AA c. genotyp dcéry je aa d. pravdepodobnosť ochorenia ďalšieho dieťaťa je 25% e. pravdepodobnosť ochorenia ďalšej dcéry je 12,5% f. pravdepodobnosť ochorenia ďalšej dcéry je 25% g. pravdepodobnosť ochorenia ďalšieho syna je 25% h. pravdepodobnosť, že ich dieťa bude zdravé je väčšia ako, že bude choré **\ 278. Zdraví manželia majú dvoch synov, jeden z nich je daltonik. Aké sú genotypy obidvoch manželov?** a. XX x XY b. XdX x X~d~Y c. XdXd x XY d. matka nemá vlohu pre daltonizmus, otec je prenášačom e. matka je prenášačka, otec nemá vlohu pre daltonizmus f. matka nemá vlohu pre daltonizmus, otec je zdravý g. XX x XdY h. XdX x XY **279. Fenotypový štiepny pomer pri krížení heterozygota s homozygotom dominantným pri monohybridizme pri úplnej dominancii je:** a. 1:3:1 b. 2:1 c. 3:1 d. 1:1 e. 50%:50% f. 75%:25% g. 25%:50%:25% h. všetci jedinci budú fenotypovo rovnakí **280. Daltonizmus je podmienený:** a. recesívne, viazaný na pohlavné chromozómy X aj Y b. recesívne, viazaný na gonozóm X c. recesívne, viazaný na pohlavný chromozóm X d. rovnakou dedičnosťou ako hemofília A e. recesívne, viazaný na heterochromozóm X f. dominantne, viazaný na heterochromozóm X g. dominantne, viazaný na heterochromozóm Y h. recesívne, viazaný na autozóm X **281. Galaktozémia:** a. dedí sa autozómovo recesívne b. dedí sa gonozómovo dominantne c. je enzymopatia d. je recesívne viazaná na somatický chromozóm Y e. je recesívne viazaná, vloha je na somatickom chromozóme f. intermediárne, vloha je na somatickom chromozóme g. kodominantne, spolu s iným typom enzymopatie h. gonozómovo recesívne **282. Genotyp jedinca heterozygota recesívneho pre uvedené znaky je:** a. AAbb b. Aabb c. aaBb d. aabb e. AaBb f. aabbcc g. cc h. bbcc **283. Matka má krvnú skupinu A. Otec má krvnú skupinu AB. Akú krvnú skupinu môže mať ich dieťa?** a. 0, ak je matka homozygot b. homozygotne B, ak je matka homozygot c. homozygotne A, bez ohľadu na genotyp matky d. AB, bez ohľadu na genotyp matky e. B, ak je matka heterozygot f. heterozygotne A, bez ohľadu na genotyp matky g. homozygotne B, ak je matka heterozygot h. 0, ak je matka heterozygot **284. Y chromozóm je možné detegovať:** a. v spermii muža b. v kožnej bunke ženy c. v hepatocytoch muža d. v každej bunke muža okrem erytrocytov e. iba v spermiách f. aj v somatickej bunke ženy g. u samičieho pohlavia motýľov h. v polyploidii u motýľov **285. Pohlavné chromozómy:** a. vyskytujú sa iba v pohlavných bunkách b. vyskytujú sa v každej telovej bunke s jadrom c. vyskytujú sa v párnom počte v somatických bunkách d. vyskytujú sa v nepárnom počte v pohlavných bunkách e. vyskytujú sa aj na autozómoch f. nemožno ich nájsť v erytrocytoch človeka g. vyskytujú sa v párnom počte v každej somatickej bunke h. vyskytujú sa po jednom v gamétach **\ 286. Fenotypový štiepny pomer pri krížení dvoch heterozygotov s neúplnou dominanciou pri monohybridizme je:** a. 3:1 b. 1:2:1 c. 3:2:1 d. 1:1 e. 66%:33% f. 75%:25% g. 25%:50%:25% h. 50%:50% **287. Intermediarita je:** a. jav, kedy sú obe alely v páre rovnaké, znak je jeden a podieľajú sa na ňom rovnakou mierou b. jav, keď dve rôzne alely podmienia vznik dvoch znakov c. osobitný prípad neúplnej dominancie, pri ktorej sa dominantná alela neprejaví vo fenotype heterozygota d. osobitný prípad neúplnej dominancie, pri ktorej sa obidve alely prejavujú vo fenotype heterozygota rovnakou mierou e. medzidruhové kríženie f. osobitný prípad úplnej dominancie, pri ktorej sa dominantná alela neprejaví vo fenotype heterozygota g. jav, kedy sú dve alely v páre rôzne, ale znak je jeden a podieľajú sa na ňom rovnakou mierou h. osobitný prípad neúplnej dominancie, pri ktorej sa recesívna alela neprejaví vo fenotype heterozygota **288. S akou pravdepodobnosťou môže mať žena prenášačka daltonizmu s mužom daltonikom farboslepú dcéru?** a. 25% ak berieme do úvahy aj synov b. s rovnakou ako syna daltonika c. 50% ak berieme do úvahy aj synov d. s dvojnásobnou ako syna daltonika e. 100% f. s rovnakou ako dcéru prenášačku g. 0% h. s rovnakou ako dcéru heterozygotne zdravú **\ 289. Obaja rodičia majú krvnú skupinu AB. Akú krvnú skupinu môžu mať ich deti?** a. kodominantne AB b. heterozygotne A c. heterozygotne B d. homozygotne 0 e. homozygotne A f. heterozygotne 0 g. homozygotne B h. kodominantne A **290. Súbor všetkých génov v jednej bunke sa nazýva:** a. genotyp u jednobunkovcov b. genóm c. genozóm d. genotyp u mnohobunkovcov e. polyploidia f. plazmid u vírusov g. karyotyp h. fenotyp u eukaryotov **291. Hmotným základom dedičnosti je:** a. nukleová kyselina b. ribozóm c. RNA u prokaryotov d. adenozíntrifosfát e. ATP f. bielkovina a sacharid v jadre g. deoxyribóza u eukaryotov h. DNA **292. Mutácie:** a. delíme na génové, chromozómové a indukované b. môžu zasahovať jednotlivé gény, chromozómy alebo chromozómové sady c. poznáme génové, chromozómové a genómové d. delíme na chromozómové, autozómové a gonozómové e. môžu byť indukované alebo spontánne f. môžu byť intermediárne a kodominantné g. môžu byť štruktúrne a funkčné h. podľa intenzity môžu byť silné a slabé **\ 293. Obidve deti majú krvnú skupinu 0. Aké krvné skupiny môžu mať ich rodičia?** a. homozygotne A a heterozygotne B b. homozygotne A a homozygotne B c. homozygotne 0 a homozygotne 0 d. homozygotne 0 a heterozygotne A e. homozygotne 0 a heterozygotne B f. heterozygotne A a heterozygotne B g. homozygotne B a heterozygotne B h. heterozygotne B a heterozygotne B **294.** **Genetická schéma kríženia heterozygota s homozygotom recesívnym je:** a. Ab x ab b. Aa x Aa c. Aa x AA d. AaBb x aabb e. AaBb x AaBb f. AABB x aaBB g. aaBB x aabb h. Aa x aa **295.** **Obidvaja rodičia majú heterozygotne krvnú skupinu A. Aká je pravdepodobnosť, že ich deti budú mať krvnú skupinu A?** a. 100% b. synovia budú mať s väčšou pravdepodobnosťou A c. 50% d. 25% e. dcéry budú mať s menšou pravdepodobnosťou 0 f. majú rovnakú pravdepodobnosť na krvnú skupinu 0 aj A g. s najväčšou pravdepodobnosťou budú mať krvnú skupinu A h. 75% **296.** **Pri neúplnej dominancii alely B nad alelou b je heterozygot Bb fenotypovo:** a. odlišný od BB b. zhodný s BB c. zhodný s bb d. zhodný len s BB e. rovnaký ako BB aj bb f. odlišný od BB aj bb g. odlišný od bb h. odlišný od Bb **\ 297. Genotyp jedinca homozygota dominantného pre všetky znaky je:** a. AABb b. AaBb c. AaBB d. AABB e. AABBCC f. AA g. FFGGHHII h. AaBb **298. Mutagény sú:** a. činitele prostredia, vyvolávajúce zmeny tkanív b. činitele vyvolávajúce vznik mutácií, ktoré nie sú dedičné c. činitele zabraňujúce vzniku mutácií v DNA d. gény, spôsobujúce mutácie e. gény, ktoré pomáhajú predchádzať vzniku mutácií f. fyzikálnej povahy ako napr. ionizujúce žiarenie g. chemickej povahy ako napr. rádiomutácie h. chemickej povahy ako napr. yperit a kyselina dusitá **299. Génové mutácie:** a. menia jednotlivé gény b. menia jednotlivé nukleotidy v sekvencii DNA c. menia poradie alebo počet nukleotidov d. dochádza pri nich napr. k strate jedného alebo niekoľkých nukleotidov e. dochádza pri nich napr. k zaradeniu nadpočetného nukleotidu alebo niekoľkých nukleotidov f. menia tvar alebo počet chromozómov g. dochádza pri nich napr. k prenosu génov z jedného chromozómu na druhý h. dochádza pri nich napr. k zámene jedného nukleotidu za neprirodzený nukleotid **300. Koľko autozómov obsahuje telová bunka človeka?** a. dve rady b. 22 párov c. 23 párov d. 46 e. párny počet f. nepárny počet g. jednu sadu h. 44 **\ 301.** **Pohlavné chromozómy u živočíšnych druhov:** a. **sú v gamétach len po jednom** b. sa nachádzajú v somatických bunkách len po jednom c. v somatickej bunke vždy obsahujú Y chromozóm d. **v somatickej bunke vždy obsahujú X chromozóm** e. **neexistujú v kombinácii YY** f. v kombinácii YY podmieňujú normálne mužské pohlavie g. nazývajú sa aj autozómy h. **sa označujú X a Y** **302**. **Prenášačka hemofílie bude mať dieťa s hemofilikom. Ich syn:** a. nikdy nebude zdravý b. bude zdravý na 75% c. bude chorý na 75% d. vždy bude chorý e. **bude zdravý, ak dostane od matky zdravý X chromozóm** f. bude prenášač ochorenia ale nebude chorý g. môže byť zdravý, ak sa im narodí najprv homozygotne zdravá dcéra h. **bude na 50% zdravý a na 50% chorý** **303.** **Obaja rodičia majú heterozygotne krvnú skupinu B. Ich deti môžu mať krvnú skupinu:** a. homozygotne B s pravdepodobnosťou 50% b. **homozygotne B s pravdepodobnosťou 25%** c. **heterozygotne B s pravdepodobnosťou 50%** d. **homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%** e. heterozygotne B s pravdepodobnosťou 75% f. B s pravdepodobnosťou 50% g. **B s pravdepodobnosťou 75%** h. 0 s pravdepodobnosťou 50% **304.** **Matka má krvnú skupinu 0, otec AB. Akú krvnú skupinu môžu mať ich deti?** a. 0 s pravdepodobnosťou 100% b. **0 s pravdepodobnosťou 0%** c. B s pravdepodobnosťou 75% d. **B s pravdepodobnosťou 50%** e. **A s pravdepodobnosťou 50%** f. A s pravdepodobnosťou 25% g. AB s pravdepodobnosťou 100% h. AB s pravdepodobnosťou 0% **\ 305.** **Galaktozémia je:** a. **ochorenie, pri ktorom chýba jeden z enzýmov pre odbúranie galaktózy** b. dedičné ochorenie, ktoré patrí medzi dedičné vývinové chyby a viaže sa na gonozóm c. dedičné ochorenie vyvolané chromozómovou mutáciou d. **dedičná enzymopatia** e. **dedičné autozómovo recesívne ochorenie** f. dedičné gonozómovo dominantné ochorenie g. dedičné gonozómovo recesívne ochorenie h. **dedičné ochorenie, ktoré je viazané na autozóm rovnako ako cystická fibróza** **306. Do koľkých skupín sú usporiadané chromozómy v karyotype človeka?** a. 22 autozomálnych skupín + 1 gonozomálna skupina b. 23 skupín c. ôsmych d. A až F e. troch f. štyroch g. **siedmych** h. **A až G** **307. Jeden rodič má heterozygotne krvnú skupinu A, druhý heterozygotne krvnú skupinu B. Akú krvnú skupinu môže mať ich dieťa?** a. heterozygotne skupinu A s pravdepodobnosťou 50% b. heterozygotne skupinu B s pravdepodobnosťou 25% c. skupinu AB s pravdepodobnosťou 100% d. **skupinu 0 s pravdepodobnosťou 25%** e. homozygotne skupinu A s pravdepodobnosťou 25% f. homozygotne skupinu B s pravdepodobnosťou 25% g. skupinu AB s pravdepodobnosťou 25 % h. skupinu 0 s pravdepodobnosťou 0% **308. Jeden z rodičov má heterozygotne krvnú skupinu A, druhý homozygotne A. Ich deti môžu mať krvnú skupinu:** a. A s pravdepodobnosťou 50% b. A s pravdepodobnosťou 75% c. **A s pravdepodobnosťou 100%** d. **heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50%** e. heterozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25% f. homozygotne A s pravdepodobnosťou 75% g. homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 50% h. **homozygotne A s pravdepodobnosťou 50%** **\ 309. Fenotyp je:** a. v potomstve jasne rozlíšiteľný pri krížení génov s neúplnou dominanciou b. **súbor všetkých kvalitatívnych a kvantitatívnych znakov živého organizmu** c. **súbor všetkých znakov živého organizmu, ktoré sú vyjadrením genotypu a prostredia** d. **v potomstve jasne rozlíšiteľný pri krížení alel s neúplnou dominanciou** e. výsledný prejav všetkých dominantných génov živého organizmu f. súbor všetkých recesívnych génov živého organizmu g. súbor všetkých alel v populácii h. súbor všetkých chromozómov vytvárajúcich karyotyp **310. Môžu mať manželia hemofilici farboslepé dieťa?** a. áno b. áno, s pravdepodobnosťou 50% c. áno, s pravdepodobnosťou 75% d. áno, s pravdepodobnosťou 100% e. áno, lebo môžu niesť recesívnu alelu podmieňujúcu vznik tohto ochorenia f. áno, ale farboslepých synov bude 25% g. áno, ale farboslepých synov bude 75% h. áno, ale narodenie farboslepej dcéry je pravdepodobnejšie ako farboslepého syna **311. Hemofilik a daltonička majú spolu syna. Platí tvrdenie:** a. syn nebude mať nikdy hemofíliu ale bude daltonik b. **syn môže mať na 50% hemofíliu** c. syn nikdy nebude mať daltonizmus d. syn bude na 50% rozoznávať farby normálne e. **syn môže mať hemofíliu a byť daltonik** f. **syn bude daltonik na 100%** g. syn dedí po otcovi hemofíliu h. syn môže byť zdravý na hemofíliu a zdravý na daltonizmus **312. Fenylketonúria je autozómovo recesívne ochorenie. Môžu mať dvaja zdraví manželia postihnutú dcéru?** a. nikdy nie b. môžu mať postihnutého iba syna c. **áno, ak sú rodičia heterozygoti** d. **je 25% šanca, že sa im narodí postihnutá dcéra** e. je 50% šanca, že sa im narodí postihnutá dcéra f. ak sú zdraví, nemôžu mať postihnuté dieťa g. táto dedičnosť je viazaná na pohlavie, takže áno h. **áno** **\ 313. Hemofilik a daltonička majú spolu dcéru. Platí tvrdenie:** a. **dcéra dedí po otcovi zdravú alelu pre daltonizmus** b. **dcéra dedí po otcovi recesívnu alelu pre hemofíliu** c. dcéra daltoničky bude vždy daltonička d. **dcéra bude vždy prenášačka daltonizmu** e. **dcéra bude prenášačka hemofílie** f. **dcéra môže byť hemofilička** g. dcéra nikdy nebude mať symptómy ani jedného z ochorení h. ochorenia sa prenášajú vždy iba na synov **314**. **Rh faktor sa dedí ako znak:** a. autozomálne recesívny viazaný na chromozóm X b. gonozomálne recesívny viazaný na chromozóm X c. **autozomálne dominantný** d. autozomálne dominantný viazaný na chromozóm X e. autozomálne intermediárny f. gonozomálne dominantný viazaný na chromozóm Y g. gonozomálne recesívny viazaný na chromozóm Y h. autozomálne recesívny **315.** **Príkladom mendelovskej dedičnosti normálneho ľudského znaku je dedičnosť:** a. hemofílie A b. daltonizmu c. Downovho syndrómu d. **farby očí** e. **praváctva a ľaváctva** f. farbosleposti g. krátkoprstosti h. **krvných skupín** **316. Ktorý z genotypov je heterozygot pre všetky znaky?** a. AaBbCcDdEeFfgg b. AabbCcdd c. AABbCcDd d. AaBB e. **Aa** f. **CcDdEeFfGgHh** g. AabbCc h. **AaBbCc** **\ 317. Polyploidia je:** a. duplikácia určitých génov b. znásobenie počtu niektorých chromozómov c. **znásobenie počtu úplných chromozómových sád** d. translokácia určitých oblastí medzi rôznymi chromozómami e. **napr. tetraploidia** f. **u ľudí nezlučiteľná so životom** g. napr. aneuploidia h. **napr. triploidia** **318. Segregácia chromozómov je:** a. crossing-over pri meióze b. oddelenie chromozómov od ich centromér pri meióze c. **rozchod chromozómov pri meióze** d. prekríženie chromozómov počas meiózy e. **jav, ktorého dôsledkom je segregácia génov** f. **jav, kedy sa do gaméty dostane po jednom z homologických chromozómov** g. jav, kedy sa do gaméty dostanú obidva homologické chromozómy h. dôsledok crossing-overu **319.** **Budú deti farboslepej ženy a zdravého muža schopné rozoznávať červenú a zelenú farbu?** a. **dcéry budú, synovia nebudú** b. dcéry prenášačky budú farboslepé, homozygotne zdravé dcéry a všetci synovia budú rozlišovať farby c. synovia budú, lebo otec je zdravý d. dcéry prenášačky nebudú rozlišovať farby, synovia budú farboslepí e. ide o nízku penetranciu, čiže niektoré dcéry budú, niektoré nebudú f. v neskoršom veku budú všetky deti farboslepé g. **dcé

Univerzita Komenského v Bratislave - Prijímacie skúšky z biológie 2024 PDF

Document Details

Tags

Related

Summary

Full Transcript

Upgrade to continue