Prednáška č. 1 PDF

Úvod do štúdia literatúry Funkcia literatúry Zložky literárnej vedy © doc. PaedDr. Ivica Hajdučeková, PhD. Pre potreby e-learningu v ZS 2020 – 1. roč. KSSFaK FF UPJŠ Košice [email protected] Použitá literatúra: Harpáň, Michal: Teória literatúry. Brati...

Úvod do štúdia literatúry Funkcia literatúry Zložky literárnej vedy © doc. PaedDr. Ivica Hajdučeková, PhD. Pre potreby e-learningu v ZS 2020 – 1. roč. KSSFaK FF UPJŠ Košice [email protected] Použitá literatúra: Harpáň, Michal: Teória literatúry. Bratislava: ESA, 2009, 286 s., ISBN 978- 80-85684-69-8 Petrů, Eduard: Úvod do studia literární vědy. Olomouc: Rubico, 2000, 187 s. ISBN 80-85839-44-X Čo je literatúra? písmom fixovaná množina informácií + ústna slovesnosť (tradovaná)  súbor textov ustálených pomocou písma (písomníctvo)  celok slovesnej produkcie (vecná a krásna literatúra)  texty umeleckej tvorivosti (beletria) slovesné umelecké dielo:  imaginatívny charakter (ikonickosť, obraznosť)  komunikačná funkcia (estetický komunikát)   Tvorivosť – a to môžeme pokladať za Odborná literatúra: jej konštitutívne vymedzenie – v sebe totiž spája vnútornú mnohotvárnosť procesov s Peter Zajac ich parametrickým usporiadaním; a vzájomná podmienenosť oboch procesov je zakladajúcim princípom a podmienkou Tvorivosť literatúry tvorivosti. (1990)  Individuovanosť literatúry je Pulzovanie literatúry (1993) existenčnou podmienkou jej tvorivosti. Diferencovanie literatúry – literárna komparatistika Národná literatúra: príslušnosť, jazyk  Zaradenie diel v latinčine, češtine; tvorba J. Jakobea, P. Jilemnického Svetová literatúra:  literatúra celého sveta (z dejín národ. lit.),  najlepšie diela národných literatúr,  usúvzťažnené diela z národných lit.  D. Ďurišin Intencionalita:  pre dospelých,  pre deti a mládež,  literatúra pre ženy  Koncepcie pojmu svetová literatúra Odborná literatúra: aditívna (mechanický súbor literatúra Dionýz Ďurišin výberová (literárnokritická, Čo je svetová literatúra? hodnotová – „literárni (1992) generáli“) vývinová (literárnohistorická) Tvoria ju fakty, „medzi ktorými sú vzájomné vzťahy a súvislosti, a sú teda istým spôsobom geneticky a typologicky navzájom podmienené a systémovo usúvzťažnené.“  Funkcie literatúry (hierarchizované, dialektické) estetická: estetický zážitok (krásna literatúra) informatívna: sémantické informácie o skutočnosti (náučná literatúra) formatívna: formovanie postojov a jednania (publicistika → hodnotenie skutočnosti) spoločenská funkcia: teleologické hľadisko (tendenčnosť)  Literárna veda  súbor špeciálnych vied (oblasť výskumu, terminológia, metodológia) cieľ = stanovenie zákonitostí v abstraktnej podobe (podstata, vznik, výstavba, vývin, hodnota a pôsobenie literatúry)  vznik: z jazykovedy – poetiky a rétoriky = súčasť gramatiky (umelecké jazykové prostriedky) Predmet  literárne diela s dominantnou estetickou funkciou → estetická hodnota (Wellek – Warren v zmysle Aristotelovej poetiky): „schopnosť umeleckého diela prostredníctvom hlbšieho poznania skutočnosti poskytnúť vnímateľovi uspokojenie“  Základné disciplíny teória literatúry Predmet: primárna literatúra  najprv bola zameraná na koncipovanie umeleckého textu  potom na podstatu umeleckej lit., charakter LD a lit. procesu, t. j. určenie všeobecných a špecifických zákonitostí , ktoré sa uplatňujú pri vzniku literárneho diela (genéza), pri zaradení literárneho diela do literárneho procesu (diachrónia);  POETIKA básnické umenie normatívna (pravidlá na písanie diel – do 18. st.) = sústava príznakovo organizovaných historická (vývinové zákonitosti literatúry – Veselovskij, Tomaševskij, Jakobson - prostriedkov, formalisti) štrukturálna (literatúra = znak znaku, model skutočnosti - Lotman) generatívna (od hlbinných abstraktných štruktúr k realizácii - Chomsky)  literárnovedná metodológia  adekvátne postupy výskumu LD  metodologický pluralizmus (funkčné využitie viacerých postupov)  eklekticizmus (nefunkčné zmiešanie postupov)  indukcia  dedukcia  analýza  syntéza = verifikovanie hypotézy (žánrové zaradenie, určenie zákonitostí, overenie platných všeobecných záverov);  Perspektíva výskumu funkčné prepojenie štruktúrneho a hermeneutického hľadiska v skúmaní podstaty a povahy literatúry  literárna história Predmet – kontext tvorby (vývinové premeny: následnosť a súvislosti – selekcia, hierarchizácia )  autora, literárnej generácie, literárneho smeru, obdobia národná literatúra (regionálna), svetová = súhrn národných literatúr: európska, americká ↔ orientálna, africká  dynamická množina  literárna tradícia ako proces Aspekty:  aktuálny význam diel – synchrónnosť  dobový význam – diachrónnosť  literárna kritika: a) tvorivá činnosť b) odborná činnosť (vedecky erudovaná)  literárny kritik: schopnosť posúdiť (vysvetliť a zhodnotiť) podstatu javu (funkčnosť, axiologickosť) v synchrónnom aj diachrónnom procese využíva metodológiu vedy, poskytuje prvú analýzu a interpretáciu diela = mienkotvorná  impresionistický prístup – subjektívny zážitok  normatívny prístup – dogmatika hodnôt  Pomocné disciplíny literárnej vedy = interdisciplinarita filozofia matematika, teológia, semiotika, estetika, teória informácie axiológia, lingvistika,  Hraničné disciplíny história, textológia, etnografia, teória prekladu (translatológia), dejiny umení, sociológia,  Literárnovedná tradícia na Slovensku – tému si naštudujte v Teórii literatúry M. psychológia, Harpáňa (výberovo a prehľadovo).