Metodologia Zapocet2 PDF

Čo môžeme vo výskume pokaziť zlým výberom vzorky? Nebude sa dať zovšeobecniť na celú populáciu Môžu nám vyjsť nadhodnotené alebo podhodnotené výsledky Stráca sa jeho využiteľnosť Čo je výhoda reprezentatívneho výberu? Reprezentatívnosť výberu zaručuje, že žiadny prv...

Čo môžeme vo výskume pokaziť zlým výberom vzorky? Nebude sa dať zovšeobecniť na celú populáciu Môžu nám vyjsť nadhodnotené alebo podhodnotené výsledky Stráca sa jeho využiteľnosť Čo je výhoda reprezentatívneho výberu? Reprezentatívnosť výberu zaručuje, že žiadny prvok patriaci do populácie nebude pri tvorbe výberu a priori vylúčený- každý musí mať tú istú šancu dostať sa do konečného výberu. Zároveň vieme získané výsledky zovšeobecniť. Uveďte od čoho závisí reprezentatívnosť výberu (3 znaky). HOMOGENITA: Čím homogénnejšia je východzia populácia tým menší výber stačí na to, aby dostatočne túto populáciu reprezentoval. Ak skupina nie je dostatočne homogénna je tu riziko toho, že nebudú vo vzorke zahrnuté všetky časti populácie a výsledky budú skreslené. PODROBNOSŤ / ŠPECIFICKOSŤ INFORMÁCIÍ O VZORKE: Vzorka je tým reprezentatívnejšia, čím podrobnejšie a špecifickejšie informácie máme o skúmanej populácii. Ak máme iba vágne a povrchné informácie o tom kto všetko patrí do danej skupiny a aké rôzne znaky táto populácia môže mať náš výber bude slepý a chaotický. PRINCÍP ROVNAKEJ ŠANCE: Vzorka bude tým reprezentatívnejšia, čím viac hľadísk bude reprezentovať princíp rovnakej šance výberu pre akýkoľvek prvok (element) populácie Zvolíme si výskumnou otázku – Aké je trávenie voľného času dospievajúcich na Slovensku? Ako by mala vyzerať vzorka, aby čo najlepšie reprezentovala populáciu žiakov? Mala by čo najlepšie vystihovať populáciu – mali by tam byť chlapci aj dievčatá, z rôznych typov škôl, z rôznych oblastí Slovenska, chudobnejšie / bohatšie... Uveďte v čom spočívajú nasledujúce metódy výberu vzorka? Aké sú ich plusy a mínusy? a) Príležitostný výber - je založený na tom, že do vzorky sú z danej populácie vybraní jedinci, ktorí sú práve poruke + jednoduché, nenáročné + uplatnenie najmä v pred výskumoch + ako prvá sonda do problematiky, ktorú potom na základe pilotáže získaných informácií preskúmame dôkladnejšie a na reprezentatívnejších vzorkách - Nezaručuje reprezentatívnosť vzorky b) Lavínový výber- (snow-ball technique) - Tvorenie vzorky v populáciách, ktoré sú bádateľovi pomerne ťažko dostupné. Pretože sa bádateľ uprostred týchto populácií obvykle nemôže voľne pohybovať a vyberať skúmané osoby v celej šírke populácie snaží sa nadviazať kontakt aspoň s niektorými z nich. Ich potom požiada, aby mu pomohli sprostredkovať stretnutie s ďalšími členmi danej populácie a po získaní ich spolupráce požiada týchto ľudí o ďalšie nominácie až do získania dostatočného počtu skúmaných osôb vo vzorke. + niekedy je jedinou cestou pri zostavovaní vzorky nositeľov požadovaných znakov - Nereprezentatívny, namáhavý a dlhodobý spôsob - Môžeme ho uplatniť len v populáciách pierka pre ktoré je charakteristická určitá vnútorná štruktúra s prepojenými sieťami vzťahov c) Kvótové výbery - uskutočňujú sa na základe informácie o rozložení určitých znakov (premenných) v skúmanej populácii. 2 hlavné kroky: 1. Definovanie kvótových kritérii Kvótové kritériá sú vybrané znaky, ktoré považujeme za potrebné zohľadniť pri tvorení vzorky. Ďalej je to napríklad vek, pohlavie, vzdelanie, zdravotný stav, miesto bydliska vierka výška platu či iná premenná. Niekedy vyberieme jedno niekedy dva alebo viac kvótových kritérií. Voľba počtu kvótových kritérií a tiež rozhodnutie o tom, ktorý znak bude vybraný za kvótové kritérium bude závisieť na 2 základných okolnostiach: na charaktere populácie a na výskumnom probléme. Charakter populácie- v prípade heterogénnych populácií budeme vyberať viac kvótových kritérií a v prípadoch, kde je populácia tvorená jedincami s podobnými charakteristikami sa uspokojíme s menším počtom. Výskumný problém- ak nás zaujíma nejaký jav alebo skutočnosť, ktorá je silne determinovaná socio kultúr iným pôsobením potom určite zaradíme do zoznamu kvótových kritérií také znaky ako vzdelanie miesto bydliska a podobne. Tieto znaky budú pre nás irelevantné vtedy, keď skúmaný jav súvisí podľa našich doterajších informácií napríklad s biologickými činiteľmi. Vtedy si za kvótové kritériá vyberieme iné znaky napríklad krvnú skupinu, telesnú konštitúciu a podobne 2. Určenie veľkosti kvót Nemyslí sa absolútny počet ľudí nositeľov vybraného znaku ale skôr ich proporčné zastúpenie Pri určovaní veľkosti kvót ide o to, aby ich daný znak (kvótové kritérium) bolo zastúpené vo vzorke v podobnej proporcii, ako je tomu v populácii na ktorú sa majú závery bádania vzťahovať + reprezentatívnejšie výsledky - Podrobné preštudovanie charakteristík populácie z dostupných zdrojov - Do istej miery je založený na subjektívnom rozhodovaní o tom, ktorý znak je významný a je treba ho zohľadniť a ktorý nie. - Je tiež ťažké zostaviť tú správnu kombináciu kritérií d) Náhodný výber - každý prvok množiny musí mať rovnako veľkú šancu, aby bol vybratý. Pokiaľ chceme princípnáhodnosti zaviesť do výberu vzoriek čiarke musíme postupovať následne: Vybrať z celej cieľovej populácie – nikto nesmie byť vylúčený Musíme poznať tzv. Výberový rámec - zoznam alebo súpis všetkých členov patriacich do zvolenej populácie z ktorých chceme výber robiť. Ak by bolo cieľovou populáciou všetko dospelé obyvateľstvo Slovenska potom by sme úplnú informáciu o výberovom rámci dostali pravdepodobne pomocou registra obyvateľstva slovenskej republiky a ak by bola cieľová populácia žiaci konkrétnej základnej školy výberový rámec by bol zoznam všetkých žiakov zapísaných do danej školy. Uskutočniť pri výbere také kroky, aby naozaj zaručili princíp rovnakej pravdepodobnosti výberu pre každý prvok výberového rámca. 1. Jednoduchý náhodný výber z výberového rámca vyberáme jednotlivé prvky jednotlivých členov populácie do vzorky. Výber týchto prvkov je založený na princípe náhodnosti, kde pravdepodobnosť výberu ktoréhokoľvek prvku sa rovná pravdepodobnosti výberu ktoréhokoľvek iného prvku bez navrátenia prvkov - vybraný prvok zaradíme do vzorky a už ho nevrátime späť do „losovacieho klobúka“ jednoduché systematické výbery- výbery s nevrátením prvkov späť nesplňujú podmienku rovnakej šance pre výber každého prvku neohraničený náhodný výber vzorky- vyberáme celú vzorku súčasne tak, že nebudeme losovať jednotlivca, ale jednu zo všetkých možných kombinácií (najprv spravíme kombinatoriku a potom už len z tých jednotlivých súborov možností vyberáme) 2. Stratifikovaný náhodný výber Na základe výberového rámca rozdelíme populáciu do vrstiev teda do niekoľkých oddelených subpopulácií. Namiesto 1 veľkého nediferencovaného výberového rámca tak dostaneme niekoľko výberových rámcov. Z každého z nich potom vyberieme napríklad metódou jednoduchého náhodného výberu osoby do cieľovej vzorky. Reprezentatívnejší spôsob ako jednoduchý náhodný výber 3. Skupinový výber Používame predovšetkým vtedy, keď je výberový rámec z ktorého vychádzame veľmi rozsiahly Určitá skupina elementov Výberový rámec v tomto prípade chápeme ako množinu zoskupení a nebudeme teda z neho náhodným spôsobom vyberať jednotlivcov ale zoskupenia Platí: vyberajte radšej väčší počet malých skupín než malý počet veľkých skupín- čím viac rozbíjame výberový rámec na menšie skupinky tým viac sa bude blížiť skupinový výber výberom jednotlivcov Experiment Experiment je predovšetkým prostriedkom k zisťovaniu kauzálnych vzťahov medzi premennými Popíšte podmienky usudzovania na kauzálny vzťah a) Časové predchádzanie = najskôr musí nastať jav A, a až tak jav B, resp. najskôr je zmena A, a až potom zmena B (príklad: zisťujeme, či pozeranie násilných filmov zvýši agresívne správanie u detí. Zmeriame ich agresivitu, pustíme im film, potom sa agresivita zvýši. Ak sa agresivita zvýši ešte predtým, než si pozrú film, nemôže ísť o kauzálny vzťah) b) Kovariácia = Keď sa zmení A, zmení sa aj B (keď pustím film, zvýši sa agresivita) c) Žiadne alternatívne vysvetlenie = príklad s filmom: dieťa sa nezačne správať agresívne kvôli filmu, ale preto, že do miestnosti vošiel niekto, koho nemá rád. Splnenie všetkých troch podmienok zvyšuje dôveryhodnosť potenciálnych záverov o existencii kauzálnych vzťahov medzi premennými O experimente, ktorý tieto podmienky splnil hovoríme ako o vnútorne validnym (má dobrú vnútornú validitu) Experiment, ktorý nemá vyhovujúcu vnútornú validitu, nie je dôveryhodný a akékoľvek závery, ktoré z neho vychádzajú, nemajú prakticky takmer žiadnu explanačnú hodnotu Uveďte základné znaky validného experimentu Základné znaky experimentu, ktorý má predpoklady byť vnútorne validný, teda sú: a) manipulácia s nezávislou premennou (premennými) - predpokladanou príčinou; b) meranie závislej premennej (premenných) - predpokladaných efektov, dôsledkov; c) kontrola všetkých iných premenných, ktoré by mohli alternatívne vysvetľovať zmeny závislej premennej (tieto premenné budeme nazývať nežiaduce alebo tiež vonkajšie premenné; angličtina má pre túto skupinu premenných ešte výstižnejší názov, ,,confounding" - mätúce premenné) Podmienky formovania kauzálnych záverov Pokiaľ má predpokladaná príčina (nezávislá premenná) prechádzať následku (závislej premennej), musíme najprv manipulovať - meniť - úrovne nezávislej premennej, a až v „dôsledku“ tejto manipulácie sa pozerať na možné zmeny v závislej premennej. Keď má existovať medzi dvoma premennými kovariancia, potom je jasné, že nestačí iba meniť úrovne nezávislej premennej, ale musíme merať i hodnoty závislej premennej a nejakým spôsobom ich následne porovnávať vo vzťahu ku zmenám v nezávislej premennej. Pokiaľ sme sa presvedčili, že táto kovariancia nie je náhodná, potom musíme čo najlepšie zabezpečiť, aby sa nám do vzťahu „neplietli“ iné premenné, ktorých pôsobenie by mohlo skutočný vzťah medzi nezávislou a závislou premennou skresliť alebo i celkom zdeformovať. Efekt podlahy a efekt stropu sú problémy, ktoré sa môžu objaviť v metodológii výskumu a súvisia so škálou, na ktorej sa meria výkonnosť, schopnosti, postoje alebo iné charakteristiky. Efekt podlahy (floor effect) Tento jav nastáva, keď je test alebo meranie príliš ťažké, čo spôsobí, že väčšina respondentov dosahuje nízke skóre blízke spodnej hranici škály. Výsledkom je, že nie je možné rozlíšiť medzi účastníkmi na spodnej časti distribúcie, čo obmedzuje citlivosť merania. Príklady: Test matematiky s pokročilými úlohami pre deti, ktoré ešte nezvládli základné operácie. Dotazník o príjmoch, ktorý začína od veľmi vysokých hodnôt a ignoruje nízke príjmy. Dôsledky: Skreslenie výsledkov a nemožnosť identifikovať rozdiely medzi nízkymi hodnotami. Falošná interpretácia, že všetci dosiahli podobný nízky výkon. Efekt stropu (ceiling effect) Tento jav nastáva, keď je test alebo meranie príliš jednoduché, čo spôsobí, že väčšina respondentov dosahuje vysoké skóre blízke hornej hranici škály. Opäť dochádza k obmedzeniu schopnosti rozlíšiť rozdiely medzi účastníkmi. Príklady: Test všeobecných vedomostí pre vysoko vzdelaných jedincov, kde väčšina správne odpovie na všetky otázky. Dotazník spokojnosti, ktorý má málo jemné rozlíšenie a vedie k extrémne vysokým hodnotám. Dôsledky: Strata variability v údajoch a nemožnosť rozlíšiť rozdiely na hornej úrovni. Ilúzia, že všetci respondenti sú „rovnako dokonalí“. Vysvetlite, čo znamená pojem kontrolovaná premenná v experimente. Ide o nežiadúcu premennú, ktorá by nám mohla skresliť výsledky. (Príklad: skúmali sme, či sa ľudia skôr zdôveria žene alebo mužovi (terapeuti). Zistili sme, že sa viac zdôverovali žene. Je však naozaj dôvodom to, že bola žena? Nemôže to byť tým, že bola omnoho mladšia ako muž? Alebo bola žena slušne oblečená a muž mal na sebe ošúchané oblečenie? – všetky tieto vedľajšie / nežiadúce aspekty by sme mali minimalizovať, napríklad tým, že muži aj ženy budú v rovnakom veku / oblečení.... = kontrolujeme premennú Uveďte a vysvetlite aké typy vonkajších premenných môžu ovplyvňovať experiment a) História Zmena podmienok v priebehu experimentu, ak ide napríklad o niekoľkoročný/mesačný experiment. Príklad: zisťujeme, či demokratický štýl vedenia zvýši produktivitu práce. Zmeriame produktivitu pred experimentom. Po dvoch rokoch zistíme, že sa produktivita zvýšila. Môže za to však naozaj demokratický štýl? Alebo sme prvé testovanie pred experimentom robili v období hospodárskej recesie, ktorá sa v priebehu experimentu vyriešila, a preto došlo k nárastu produktivity? b) Vývoj Dochádza k prirodzenému vývoju probandov, učeniu sa... Príklad: opäť zisťujeme či demokratický prístup zvýši produktivitu práce. Produktivita sa nám zvýši. Môže za to však demokratický štýl, alebo to, že probandi boli mladí nováčikovia bez praxe, a teda ich produktivita stúpla len preto, že sa naučili ako túto prácu vykonávať? c) Neekvivalentnosť skupín Nemôžeme porovnávať jablká s hruškami Nemôžeme porovnať 2 skupiny, ktoré sú odlišné, napr. mechanikov a údržbárov, alebo riaditeľov a údržbárov – výsledky budú odlišné, pretože aj skupiny boli odlišné. d) Efekt merania Ak opakujeme to isté meranie tým istým nástrojom, môže nastať to, že sa probandi „naučia“ riešenia, a teda zvýšenie nejakej premennej nebude výsledkom našej intervencie, ale tým, že sa proband „naučí“ riešiť dané úlohy. Príklad: dáme deťom inteligenčný test – nameriame hodnotu, potom s nimi nasledujúce 3 dni budeme cvičiť podobné úlohy a na konci každého dňa im opäť zmeriame inteligenciu tým istým testom. PO 3 dňoch máme výsledok – inteligencia sa im zvýšila. Je to naozaj tak, alebo sa len naučili riešiť daný typ úloh? e) Chyba merného nástroja Máme nástroj, ktorý danú premennú meria vždy inak Príklad: teplomer, ktorý az pri tej istej teplote ukáže 50°C a raz 110°C f) Experimentálna mortalita Počas experimentu niektorí probandi odstúpia = skreslenie výsledkov Príklad: skúšame vplyv terapie na 50 pacientoch. Na konci testovania nám ostane už iba 15 pacientov. Týmto 15 pacientom terapeutická liečba pomohla. Je to zásluha terapie? Alebo v experimente ostali iba pacienti, ktorí cítili, že im liečba pomáha? g) Reaktivita pokusných osôb Placebo efekt Príklad: známy americký terapeut, jeho úspešnosť je takmer 100%, čakáreň „praská vo švíkoch“. Oproti nemu je slovenský terapeut, ktorý má úspešnosť len niečo okolo 70%, v jeho čakárni sa len občas a náhodou vyskytne nejaký pacient. Je americký terapeut naozaj lepší? Alebo ľudia vyhľadali amerického terapeuta, kvôli jeho menu / povesti zázračného lekára, a práve to im pomohlo? (to, že čakali, že ich vylieči) h) Očakávania zo strany experimentátora Experimentátor vedome alebo nevedome ovplyvňuje výsledky Napríklad: chceme zistiť či človek vie cítiť farby prstami. Zaviažeme im oči a pred nich položíme 3 farebné kartičky (2 rovnakej farby a 1 inej). Úlohou probanda je vybrať poslepiačky tie 2 rovnaké. Keď sa proband začne približovať k rovnakým farbám, podvedome sa nám zvýši tep, začneme rýchlejšie dýchať = môže to postrehnúť, a to nám skreslí výsledok. Vysvetlite metódy kontroly vonkajších premenných a. Eliminácia = vylúčenie, odstránenie nežiadúcej premennej (ak si myslíme, že hluk môže skresliť údaje, umiestnime probandov do zvukotesnej miestnosti) b. Stabilizácia a skonštantnenie = ak premennú nemôžeme odstrániť, snažíme sa ju aspoň stabilizovať (napr. osvetlenie rovnakej intenzity počas celého experimentu, písmena rovnakej veľkosti, rovnaký typ papiera..) c. Znáhodňovanie a vyrovnávanie = jednotlivé osoby rozdeľujeme do skupín náhodne, zároveň si však potrebujeme byť istí, že skupiny sú si čo najviac podobné = ak to neurobíme, môže sa nám stať, že napríklad ľudia v jednej skupine budú viac inteligentní a teda ich výsledky budú prirodzene iné ako tých, s nižšou inteligenciou (robili sme pokus na overenie výkonom a pochvalou). Je to však náročné, pretože si musíme zvoliť, podľa ktorých premenných budeme probandov deliť. d. Transformácia vonkajšej premennej na nezávisle premennú = ak nemôžeme premennú vylúčiť, zmeníme ju na nezávislú premennú. Pri predchádzajúcom pokuse (mali sme len 2 skupiny – tých s pochvalou a tých bez pochvaly) by sme teda urobili zmenu – vytvorili by sme 4 skupiny (inteligentní – pochvala, inteligentní – bez pochvaly, menej inteligentní – pochvala, menej inteligentní – bez pochvaly.). Premennú inteligencia sme nevedeli vylúčiť, tak sme z nej urobili nezávislú. Jednoduché plány experimentov Plán experimentu je vlastne programom experimentu tak, aby experiment bol nie len čo najvalidnejší interne a externe, ale zároveň aby bol čo najefektívnejší – totiž aby dobrú validitu dosahoval s úsporou času, počtom probandov a úsporou nadbytočnej prácnosti. Plány experimentov, v ktorých v danom čase meníme úroveň len jednej nezávislej premennej, sa nazývajú jednoduché plány experimentu Aký je rozdiel medzi vnútrosubjektovým a medzisubjektovým plánom merania Sú dva rôzne spôsoby organizácie experimentu. Vnútrosubjektový plán merania sa používa, keď sa rovnakí účastníci podrobia viacerým podmienkam alebo skupinám v rámci experimentu. To znamená, že každý účastník je testovaný vo všetkých podmienkach alebo skupinách. Tento plán umožňuje priame porovnanie výsledkov medzi rôznymi podmienkami pre každého účastníka. Na druhej strane, medzisubjektový plán merania sa používa, keď sa rôzne skupiny účastníkov testujú v rôznych podmienkach. Každá skupina je priradená k jednej podmienke a výsledky sú porovnávané medzi skupinami. Tento plán umožňuje skúmanie rozdielov medzi skupinami a ich vplyv na výsledky. Rozdiel medzi týmito dvoma plánmi merania spočíva v spôsobe, ako sú účastníci organizovaní a ako sú porovnávané výsledky. Vnútrosubjektový plán merania sa zameriava na vplyv podmienok na jednotlivcov, zatiaľ čo medzisubjektový plán merania sa zameriava na rozdiely medzi skupinami. Ako správne robiť medzisubjektový experiment? je dôležité dodržiavať niekoľko krokov: 1. Náhodný výber účastníkov: Zaistite, aby ste náhodne vybrali účastníkov pre experiment. Tým sa minimalizuje možnosť systematických rozdielov medzi účastníkmi. 2. Vytvorenie kontrolnej skupiny: Vytvorte kontrolnú skupinu, ktorá nepodlieha žiadnym zmenám alebo manipuláciám. Tým sa poskytne porovnateľný referenčný bod pre hodnotenie účinkov manipulácie. 3. Jasné stanovenie podmienok: Uistite sa, že každá skupina alebo podmienka experimentu je jasne definovaná a špecifikovaná. Účastníci by mali vedieť, čo od nich sa očakáva a ako majú reagovať. 4. Eliminácia poradia efektov: Ak sa experiment vykonáva v rôznych podmienkach, uistite sa, že poradie týchto podmienok je náhodné a vyvážené medzi účastníkmi. Tým sa minimalizuje vplyv poradia na výsledky. 5. Správne zhromažďovanie dát: Dôkladne zhromažďujte a zaznamenávajte dáta pre každého účastníka. Uistite sa, že máte presné a spoľahlivé údaje. 6. Štatistická analýza: Vykonajte správnu štatistickú analýzu pre porovnanie výsledkov medzi skupinami a určenie štatistickej významnosti. Ako správne robiť vnútrosubjektový experiment? je dôležité dodržiavať niekoľko krokov: 1. Návrh experimentu: Presne stanovte cieľ experimentu a identifikujte premenné, ktoré chcete skúmať. 2. Vytvorenie podmienok: Vytvorte rôzne podmienky alebo manipulácie, ktoré chcete testovať. Napríklad, ak skúmate účinok farieb na náladu, môžete mať podmienky s rôznymi farbami. 3. Náhodné poradie podmienok: Ak experiment obsahuje viacero podmienok, dôležité je náhodne určiť poradie, v ktorom budú účastníci vystavení týmto podmienkam. To pomáha minimalizovať vplyv poradia na výsledky. 4. Vyváženie podmienok: Uistite sa, že každý účastník je vystavený všetkým podmienkam experimentu. To znamená, že každý účastník by mal absolvovať experiment viackrát, pričom sa mení poradie podmienok. 5. Zhromažďovanie dát: Dôkladne zaznamenávajte dáta pre každú podmienku a účastníka. Uistite sa, že máte spoľahlivé a presné údaje. 6. Štatistická analýza: Vykonajte primeranú štatistickú analýzu pre porovnanie výsledkov medzi podmienkami a určenie štatistickej významnosti. Kompletný vnútrosubjektový plán experimentu V tomto pláne prechádza každý účastník každou experimentálnou podmienkou niekoľkokrát, pričom sa zabezpečuje vyváženie poradia podmienok pre každého jednotlivca. Cieľom je minimalizovať poradové efekty (napr. únavu, učenie sa alebo zmenu výkonu vplyvom opakovania). Charakteristiky: 1. Opakovanie všetkých podmienok: Každý účastník absolvuje všetky podmienky niekoľkokrát. 2. Vyváženie poradia: Poradie podmienok je vyvážené v rámci jedného účastníka, čo znamená, že všetky kombinácie poradia podmienok sú rovnomerne zastúpené. 3. Cieľ: Minimalizovať poradové efekty na individuálnej úrovni. Nekompletný vnútrosubjektový plán experimentu V tomto pláne prechádza každý účastník každou podmienkou len raz. Vyváženie poradia sa zabezpečuje naprieč účastníkmi, nie na úrovni jednotlivca. Cieľom je znížiť časovú a kognitívnu záťaž účastníkov, ale stále minimalizovať poradové efekty na úrovni celej vzorky. Charakteristiky: 1. Každá podmienka raz: Každý účastník zažije každú experimentálnu podmienku len raz. 2. Vyváženie medzi účastníkmi: Poradie podmienok sa líši medzi jednotlivcami tak, aby boli všetky možné poradia podmienok rovnomerne zastúpené v rámci celej vzorky. 3. Cieľ: Minimalizovať poradové efekty na úrovni skupiny. Ako sa líši multivariačný experiment od klasických experimentov? multivariačné/komplexné experimenty=zostavenie a realizácia plánov s viac súčasne pôsobiacimi nezávislými premennými v komplexnom experimentálnom pláne sú úrovne jednotlivých nezávislých premenných kombinované faktoriálne faktoriálna kombinácia - každá úroveň jednej nezávislej premennej je kombinovaná s každou úrovňou ostatných nezávislých premenných ,,každú kombinujeme s každou”  Klasický experiment=z viacerých premenných sme vybrali iba jednu, o ktorej sme uvažovali ako o možnej príčine javu s touto nezávislou premennou potom manipulovali a sledovali, ako sa mení(či sa vôbec) závislá premenná, všetky ostatné premenná, ktoré mohli výskumný jav ovplyvniť, boli eliminované... Základné fázy vedeckého skúmania: 1. Vymedzenie vedeckého problému – východisková fáza v ktorej si kladieme otázku, čo skúmať, čo riešiť – a hľadáme na ňu odpoveď, formuluje sa vedecký problém, hľadáme a spracovávame inf., výsledkom je vecná a empirický overiteľná formulácia problému 2. Formulácia vedeckej hypotézy – presne vymedzenie predpokladanej odpovede na položenú otázku, predpokladané riešenie problému 3. Určenie metód, nástrojov a konkrétnej metodiky zberu údajov – na overenie hypotézy treba zbierať také údaje aby sa dal predpokladaný vzťah medzi vymedzenými premennými potvrdiť, modifikovať alebo vyvrátiť 4. Vypracovanie výskumného projektu – hľadá sa odpoveď na otázku ako zhromažďovať údaje aby sa dala overiť platnosť hypotézy 5. Usporiadanie a interpretácia zistení – má niekoľko krokov: spracovanie údajov do základných zistení, roztriedenie súboru získaných poznatkov na základe konfrontácie s hypotézou, odvodenie záverov o overovanej hypotéze, interpretácia zistení, zhrnutie záverov o tom, aké poznatky priniesol výskum 6. Verifikácia získaných poznatkov Experimentálna kontrola Experimentálna kontrola znamená identifikovať a odstrániť alebo neutralizovať rušivé vplyvy, nežiadúce premenné, ktoré by mohli skresľovať overované vzťahy Zabezpečuje tak externú a internú validitu výskumu Druhy nežiadúcich premenných Druhy rušivých vplyvov viazané na pokusnú osobu: (interná validita asi) 1. Interindividuálne rozdiely – interindividuálne rozdiely v osobnostných premenných jednotlivcov 2. Prirodzený vývin – v priebehu času dochádza k prirodzenej zmene niektorých vlastností alebo stavu jednotlivcov 3. Štatistická regresia – zapríčinená nedokonalou koreláciou medzi predbežnou a konečnou skúškou 4. Experimentálna mortalita – straty alebo vypadávanie osôb z experimentu Ohrozenia internej validity podľa Mikšíka a Maršalovej: 1. História Udalosti, ktoré nastanú počas trvania experimentu, môžu ovplyvniť závislú premennú nezávisle od experimentálnej manipulácie. Príklad: Počas experimentu zameraného na stresovú odolnosť dôjde k mimoriadnej udalosti (napr. ekonomická kríza), ktorá ovplyvní úroveň stresu účastníkov. 2. Zrenie Prirodzené psychologické alebo fyziologické zmeny účastníkov počas trvania experimentu môžu ovplyvniť výsledky. Príklad: V dlhodobej štúdii u detí sa ich schopnosti môžu zlepšiť len vďaka prirodzenému vývinu, nie kvôli experimentálnemu zásahu. 3. Testovanie Opakované meranie závislej premennej môže ovplyvniť výsledky. Účastníci sa môžu zlepšiť v úlohe vďaka skúsenosti s predchádzajúcim testom alebo môžu prejaviť únavu. Príklad: Ak účastníci vyplňujú rovnaký dotazník o úzkosti viackrát, môžu si zapamätať odpovede alebo zmeniť svoje reakcie. 4. Nástroje Zmeny vo výskumných nástrojoch alebo ich použití môžu spôsobiť variácie v závislej premenné, ktoré nesúvisia s manipuláciou nezávislej premennej. Príklad: Ak sa mení spôsob, akým výskumníci hodnotia správanie účastníkov (napr. rôzni hodnotitelia s rôznymi normami), výsledky môžu byť nekonzistentné. 5. Statistická regresia Ak sa výber účastníkov uskutoční na základe extrémnych skóre (veľmi nízkych alebo vysokých), pri opakovanom meraní majú tieto skóre tendenciu posúvať sa smerom k priemeru. Príklad: Študenti s veľmi slabým skóre v prvom teste sa môžu v druhom teste zlepšiť, a to nie vďaka zásahu, ale kvôli prirodzenému posunu smerom k priemeru. 6. Selektivita výberu Náhodné rozdiely medzi skupinami na začiatku experimentu môžu ovplyvniť výsledky, ak nie sú skupiny správne vyvážené. Príklad: Ak sú účastníci experimentálnej skupiny motivovanejší ako tí v kontrolnej skupine, výsledky experimentu môžu byť skreslené. 7. Úbytok účastníkov Ak účastníci z rôznych dôvodov opustia experiment, môže to ovplyvniť výsledky, najmä ak úbytok nie je rovnomerný v rôznych skupinách. Príklad: V kontrolnej skupine, ktorá nedostáva žiadny zásah, môžu stratiť motiváciu a odísť, čo spôsobí, že zostávajúci účastníci nie sú reprezentatívni. 8. Interakcia výberu s inými faktormi Selektivita výberu môže interagovať s inými faktormi, ako sú história, zrenie alebo nástroje, čím sa zosilňuje skreslenie. Príklad: Ak experimentálna skupina pozostáva prevažne z mladších ľudí a kontrolná skupina z starších, môžu sa u mladších prejaviť rýchlejšie adaptačné zmeny nezávislé od manipulácie. 9. Kompenzačné správanie Účastníci v kontrolnej skupine môžu zareagovať na to, že nedostali experimentálny zásah, buď zvýšeným úsilím („rivalita“), alebo zníženou motiváciou („demoralizácia“). Príklad: Ak študenti v kontrolnej skupine cítia nespravodlivosť, že nedostali inovatívnu výučbu, môžu sa snažiť viac alebo menej, čo ovplyvní výsledky. 10. Efekty experimentátora Predpoklady alebo očakávania výskumníka môžu ovplyvniť správanie účastníkov alebo interpretáciu výsledkov. Príklad: Ak experimentátor podvedome komunikuje svoje očakávania experimentálnej skupine, môže to zmeniť ich výkon Čo je dôvodom, že si ľudia nevyberú experiment, ale kvázi experiment? kváziexperiment= je jednoduchší na realizáciu, ale nižšia validita etickejší, bližší realite, ,,nenáhodný výber”, nemôžme náhodne priradiť osoby k jednotlivým experimentálnym podmienkam, napr.trieda študentov vybraná príležitostne=porovnávacia skupina Klasické experimenty=E a K skupina zisťovanie kauzálnych vzťahov medzi premennými Čo znamená experimentálna izolácia, + cyklické činitele? experimentálna izolácia - existuje veľa nekontrolovateľných vonkajších premenných, ktoré dokážu ovplyvniť vnútornú validitu skúmania=experimentálna izolácia sa snaží toto nebezpečenstvo znížiť veľmi obmedzené a skoro nemožné cyklické činitele - okolnosti, javy a udalosti, ktoré sa pravidelne(cyklicky)opakujú a ktoré môžu byť skutočnou príčinou zmien závislej premennej Plány kváziexperimentu. - 2 druhy a. plány s neekvivalentnou porovnávacou skupinou zaistenie rovnocenných skupín subjektu niekedy nemožno vytvoriť - skupiny existovali pred experimentom(triedy, pracovné a vojenské skupiny), alebo sa vyberajú do skupín jedinci sami na základe urč. atribútov(vek, pohlavie), treba akceptovať túto neekvivalentnosť=a snažiť sa ju zmierniť vyrovnávaním v iných významných premenných b. plány viacnásobných časových sérií zaradzujeme viac rôznych kvázi experimentálnych plánov spoločným rysom je, že sa v nich viacnásobne(opakovane) pozoruje/meria skúmaná závislá premenná zmeny v jej hodnotách sa následne skúmajú v súvislosti s ,,experimentálnym” zásahom, ktorý môže byť navodený priamo experimentátorom, ale častejšie túto rolu preberá ,,matka príroda” z obrázku vidieť, že plynulosť krivky je prerušená zvýšením úrovne meranej závislej premennej(samovražda) v okamihu ,,experimentálneho” zásahu(box v telke)= plán prerušovaných časových sérií premenná nemusí mať súvis, ale nachádza sa tam Ako vnímate pojem hlavný efekt a interakcia, ako spolu súvisia? Hlavný efekt - ,,aké sú zistenia/závery nezávislých premenných”, jednotlivé hlavné efekty spolu interagujú napr. starší a mladší ľudia + prokrastinácia zaujímame sa o to, ktorá NP(typ správania modelu)- bez ohľadu na ostatné. NP, sama o sebe ovplyvňuje alebo neovplyvňuje hodnoty závislej premennej Interakcia - vzájomný vplyv skúmaných nezávislých premenných na správanie sa či tieto dve premenné vytvárajú nejaký rozdiel Výskum kauzálno – porovnávací (EX POST FACTO) definícia: ex post facto výskum môže byť definovaný ako výskum, v ktorom sa nezávislá premenná či premenné už objavili a v ktorom bádateľ začína s pozorovaním závislej premennej alebo premenných. Potom študuje nezávisle premenné retrospektívne pre ich možné vzťahy a účinky na závislé premenné Základný rozdiel medzi experimentálnym výskumom a ex post facto výskumom základný rozdiel medzi experimentálnym výskumom a ex post facto výskumom spočíva v prístupe k manipulácii s nezávislou premennou a v tom, ako sa zisťujú príčinné súvislosti a v kontrole Experimentálny výskum: 1. Manipulácia nezávislej premennej: Výskumník aktívne manipuluje nezávislou premennou, aby zistil jej vplyv na závislú premennú. Tento dizajn umožňuje kontrolovať iné premenné, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok. 2. Kauzálny vzťah: Experimentálny výskum je navrhnutý tak, aby umožnil overiť kauzálne vzťahy (príčinu a následok). Randomizácia účastníkov do skupín (experimentálnej a kontrolnej) zabezpečuje rovnosť podmienok. 3. Príklad: Skúmanie vplyvu novej metódy učenia na zlepšenie študijných výsledkov tak, že jedna skupina používa novú metódu a druhá tradičnú. Ex post facto výskum (kauzálne-komparatívny výskum): 1. Bez manipulácie nezávislej premennej: o Výskumník nemanipuluje nezávislou premennou; skúma premenné, ktoré už existujú. o Zisťuje sa retrospektívne, aké faktory mohli ovplyvniť závislú premennú. 2. Kauzalita: o Ex post facto výskum neumožňuje priamu kontrolu príčin a následkov. Je limitovaný na zisťovanie korelácií a možných asociácií. o Hoci sa snaží identifikovať kauzálne vzťahy, nemôže ich jednoznačne dokázať, pretože iné premenné (tretie faktory) mohli ovplyvniť výsledok. 3. Príklad: o Skúmanie rozdielov v akademických výsledkoch medzi deťmi fajčiarov a nefajčiarov. Nezávislá premenná (či rodič fajčí) už existuje, a výskumník ju nemôže manipulovať. Testovanie alternatívnych a kontrolných hypotéz Alternatívne hypotézy: Definícia: Alternatívne hypotézy predstavujú vysvetlenia odlišné od pôvodnej hypotézy, ktoré môžu tiež objasňovať pozorované výsledky. Úloha: Ich testovanie je kľúčové, aby sa vylúčili iné faktory, ktoré by mohli vysvetľovať výsledky. Experimentálny výskum: o Lepšie umožňuje testovanie alternatívnych hypotéz, pretože výskumník kontroluje nezávislú premennú a eliminuje vonkajšie vplyvy. o Príklad: Ak skúmame vplyv novej metódy učenia, alternatívna hypotéza môže byť, že zlepšenie výkonu je spôsobené motiváciou účastníkov, nie metódou.  Ex post facto výskum: o Testovanie alternatívnych hypotéz je zložitejšie, pretože výskumník nemá priamu kontrolu nad premennými. o Príklad: Ak pozorujeme rozdiely v akademických výsledkoch medzi deťmi fajčiarov a nefajčiarov, alternatívna hypotéza môže byť, že rozdiely spôsobuje socioekonomický status, nie fajčenie. Kontrolné hypotézy: Definícia: Kontrolné hypotézy sú hypotézy, ktoré sa zavádzajú na otestovanie, či výsledky výskumu môžu byť spôsobené zovšeobecnenými faktormi alebo chybami, nie pôvodnou nezávislou premennou. Úloha: Slúžia na zaistenie, že výsledky sú špecifické pre skúmaný jav, a nie náhodné alebo všeobecné. Experimentálny výskum: o Použitie kontrolných skupín umožňuje lepšie testovanie kontrolných hypotéz. o Príklad: Skupina, ktorá neabsolvuje novú metódu učenia, kontroluje hypotézu, že akékoľvek zlepšenie výkonu je spôsobené časom alebo prirodzeným vývojom, nie zásahom. Ex post facto výskum: o Kontrolné hypotézy sú testované nepriamo, napr. použitím štatistických metód na kontrolu tretích premenných. o Príklad: Kontrola socioekonomického statusu vplyvu fajčenia na školský výkon môže byť vykonaná štatistickými postupmi, ako je viacnásobná regresia. Význam testovania alternatívnych a kontrolných hypotéz: Znižuje riziko konfúzie premenných (confounding variables), ktoré môžu skresliť výsledky. Zvyšuje internú validitu výskumu tým, že odstraňuje pochybnosti o príčinných vzťahoch. Experimentálny výskum: Priama manipulácia a kontrola znižujú potrebu ďalšieho testovania. Ex post facto výskum: Vyžaduje viacnásobné štatistické kontroly a opatrnú interpretáciu výsledkov. Orientačný. prehľadový výskum Orientačný výskum je odvetvím sociálne vedného skúmania, ktoré študuje veľké alebo malé základné súbory výberom s štúdiom základných výberov, vzatých z populácie a odhaľuje relatívne počty, distribúcie a vzájomné vzťahy medzi sociologickými a psychologickými premennými Definícia tiež spojuje základné súbory (populácie) s výbermi, vzorkami. Výskumný pracovník sa snaží o presné ohodnotenie určitých charakteristík celej populácie Len málokedy výskumníci študujú celú populáciu; študujú výbery vzatej populácie, z týchto výberov potom získavajú charakteristiky danej populácie Orientačný výskum je sústredený na ľudí, životné faktory ľudí a na ich názory, postoje, motiváciu a správanie Typy prieskumov Prieskumy môžu byť obvykle klasifikované podľa týchto metód získavania informácií: osobné interview, dotazník posielaný poštou, panelová beseda, telefónny rozhovor a kontrolované pozorovanie Interview a schémy – najlepšie príklady orientačných výskumov využívajú osobný rozhovor ako základnú metódu pri zbieraní informácií, to je z časti umožnené vytvorením prácnej schémy alebo dotazníku, do schémy sú zaznamenávané informácie o faktoch, postojoch a dôvodoch pre správanie, myslenie a postoje, Osobný rozhovor môže byť veľmi cenný pri zisťovaní vlastných názorov respondentov a dôvodov, prečo niečo robí alebo niečomu verí Panelová beseda – vyberú respondentov, s ktorými následne urobia rozhovor, tento rozhovor je neskôr zopakovaný a študovaný, panelová technika umožňuje výskumníkovi štúdium zmien v správaní a postojoch Telefónny rozhovor – nie je nič, čo by ich odporúčalo, nedajú sa ním získať detailné informácie Dotazník zaslaný poštou – má vážne nevýhody pokiaľ nie je využívaný spolu s inými technikami Metodológia orientačného výskumu Orientačný výskum významne prispel k metodológií sociálnych vied, jeho najvýznamnejšími prínosmi bolo skvalitnenie výberových procedúr, podrobné plánovanie a uplatnenie plánu v štúdiách, jednoznačné definovanie a špecifikácie výskumného problému a analýza dát Orientačný výskumníci využívajú ,,priebežný plán´´ alebo prehliadne tabuľky k načrtnutiu plánu a následného použitia orientačného výskumu Pribežný plán má niekoľko krokov: o začína s cieľmi prieskumu, zaznamená každý krok, ktorý má byť podniknutý a končí záverečnou správou, najprv sú čo najdôkladnejšie a najúplnejšie stanovené obecné a špeciálne problémy, ktoré majú byť riešené o jednou z najdôležitejších prác bádateľa je špecifikovať a objasniť problém, mal by mať špecifické otázky zamerané na rôzne stránky problému, každá z týchto otázok by mala byť včlenená do schém rozhovoru a iných nástrojov, niektorí výskumníci v tomto bode dokonca plánujú tabuľky pre analýzu dát, aby objasnili výskumný problém o výhodou paradigiem je, že výskumník môže hneď povedať, či vymedzil špecifický problém jasne, získava tiež pojem o tom, koľko respondentov bude potrebovať o ďalším krokom je výber a plán výberu, akonáhle je jedno univerzum definované, je rozhodnuté aký výber by mal byť vzatý a koľko prípadov bude spracovaných o ďalším veľkým krokom je konštrukcia schém rozhovoru a ďalších nástrojov merania ktoré budú používané o druhou veľkou časťou výskumu je zbieranie dát, v najlepších prieskumoch interviewujúci nemajú voľnosť, pokiaľ ide o to s kým rozhovor robia o schémy rozhovoru sú tiež študované z hľadiska znakov falošných výpovedí a falošnej reportáže o tretia veľká časť je analytická, odpovede na otázky sú kódované Kontrola orientačných dát – môžu byť veľmi často kontrolované, niektorí z respondentov môžu byť interviewovaní znovu a výsledky týchto rozhovorov kontrolované Reliabilita priemerných odpovedí je vyššia než reliabilita individuálnych odpovedí Orientačný výskum má medzi sociálnovednými metódami ojedinelú výhodu – niekedy je možné kontrolovať validitu orientačných dát bez veľkých ťažkostí, pri kontrole validity je nutné využívať vonkajšie kritéria Písanie vedeckého článku Vedecký článok sa člení do troch až štyroch hlavných častí: 1. Úvod 2. Metóda 3. Výsledky 4. Diskusia 1. Úvod Úlohou je zoznámiť čitateľa s východiskom výskumu Má hovoriť o tom, prečo sa rozhodli skúmať danú problematiku, čo sa o danom probléme už zistilo v iných výskumoch, priblížiť ciele výskumu,... 2. Metóda Akým spôsobom bol výskum realizovaný Táto kapitola sa zvykne členiť na podkapitoly Vzorka – ako a z akej populácie bola vzorky vybraná, aké boli podmienky,... Aparatúra (metodiky, techniky) – popis použitých nástrojov Plán – aký typ výskumného projektu si autor vybral a prečo, ktoré premenné menil a ako,... Procedúra – opsiujú štatistické metódy, ktorými analyzovali dáta 3. Výsledky Opisuje čo autor zistil, výsledky musia byť podané jasne, zrozumiteľne a systematicky, Najlepšie je výsledky zhrnúť v tabuľkách alebo grafoch, ale musia byť prehľadné a zrozumiteľné 4. Diskusia Vysvetľuje sa tu či sú naše výsledky v zhode s hypotézami, teda či sa hypotézy podporili alebo vyvrátili Hovorí o tom ako naše zistenia doplňujú teoretický kontext danej problematiky, aké sú napr. limity, slabiny výskumu,.... Uvedené časti tvoria jeho podstatu – najdôležitejšiu časť. Ale rukopis vedeckého článku ešte treba doplniť nasledovnými bodmi: Názov článku – mal by byť atraktívny a výstižný aby zaujal čitateľa Meno autora a názov pracoviska – nezáleží na titule, ale na kvalite produktu, meno by nemalo ostať nepovšimnuté Súhrn (abstrakt) – zhrnúť základne charakteristiky výskumu Zoznam literatúry – etická povinnosť, keďže využívame poznatky iných Kľúčové slová – niekoľko pojmov, ktoré vyjadrujú hlavné námety výskumu Interpretácia výskumných dát Primeranosť výskumného projektu, metodológie, merania a analýzy Výskumník ma obvykle možnosť výberu výskumného projektu, metód pozorovania, metód merania a typu analýzy, všetky tieto prvky musia byť zhodné (kongruentné) Adekvátnosť interpretácie dát predovšetkým závisí na dôkladnom zvážení, častým prameňom interpretačných nepríjemností je napríklad náhodnosť, výskumníci často interpretujú výskumné dáta ex post facto, ako keby boli experimentálne dáta, pri ktorých bol použitý náhodný postup rozdelenia Je nutné v každom spoločenskovednom a pedagogickom výskume venovať zvláštnu pozornosť spoľahlivosti a validite premenných Podobne sa musí pýtať sám seba, či miera výkonu je validna pre účely výskumu, ak výskumný problém žiada aplikáciu princípov, ale miera výkonu je štandardizovaný test ktorý zisťuje faktické znalosti, potom interpretácia dát môže byť celkom chybná Negatívne alebo nepreukázané výsledky sa ďaleko horšie interpretujú než pozitívne výsledky, ak sú výsledky pozitívne a ak dáta podporujú hypotézy, interpretujeme ich v súlade s teóriou a úvahami za hypotézami Pozitívne výsledky sú dôkazom, že aj metodológia, meranie a analýza sú uspokojivé Ale vezmime si aj negatívne výsledky, ktorýkoľvek slabý článok vo výskume mohol spôsobiť negatívny výsledok, ak projekt a pozorovacie metódy nie sú vhodné pre problém, potom zrejme pozitívne výsledky môžu byť dosiahnuté iba vplyvom náhody alebo chyby  Negatívne výsledky môžu byť spôsobené: nesprávnou hypotézou alebo teóriou, nevhodnou alebo nesprávnou metodológiou, nevhodné alebo slabé miery alebo konečne chybná analýza Ak sme si istý, že metodológia, miery a analýza sú adekvátne, potom môžu byť aj negatívne výsledky určitým príspevkom vedeckému pokroku Interpretácia vzťahov nepredpokladaných hypotézou Výskumník bude v praxi vždy zameraný na vyhľadávanie a skúmanie vzťahov vo svojich dátach, vzťah ktorý nebol predvídaný, môže byť dôležitým kľúčom k hlbšiemu pochopeniu teórie, môže vrhnúť svetlo na aspekty problému, ktoré neboli predvídané, keď bol problém formulovaný S takýmito nepredpokladanými výsledkami musíme postupovať s väčšou opatrnosťou než s predvídanými Skôr než ich prijmeme, mali by byť dokázané nezávislým výskumom v ktorom by boli špecificky predpovedané a overované Dôkaz, pravdepodobnosť a interpretácia Interpretácia výskumných dát kulminuje v podmienených pravdepodobnostiach konštatovaných druhov ,,ak x, potom y´´ Snáď ešte väčšiu praktickú dôležitosť pre výskumníka, interpretujúceho dáta, má problém dôkazu Predovšetkým si musíme uvedomiť, že nič nemôže byť dokázané vedecky, všetko čo môžeme urobiť, je priniesť dôkaz o tom, že taký a taký predpoklad je pravdivý, dôkaz je deduktívny záležitosť a experimentálne metódy skúmania nie sú metódami dôkazov Sú to kontrolne metódy, prinášajúce svedectvá o pravdepodobnej pravdivosti alebo nepravdivosti vzťahových predpokladov Interpretácia sa pre musí skôr zaoberať dôkazom pre alebo proti validite overovanej hypotézy Dôkaz na uspokojivej úrovni pravdepodobnosti je dostačujúci pre vedecký pokrok