Veda - Komplet na začiatok PDF

**VEDA** - Štúdium prirodzených javov a procesov a poznatky, ktoré získavame o nich - Budovanie a organizovanie poznatkov v podobe overiteľných vysvetlení a predikcií - Veda je najvyššia úroveň poznania z hľadiska objektívnosti a spoľahlivosti - Iné druhy pozn...

**VEDA** - Štúdium prirodzených javov a procesov a poznatky, ktoré získavame o nich - Budovanie a organizovanie poznatkov v podobe overiteľných vysvetlení a predikcií - Veda je najvyššia úroveň poznania z hľadiska objektívnosti a spoľahlivosti - Iné druhy poznania reality (Peirce): - Metóda autority - Metóda tradície - Intuícia - Súčasná veda vychádza z pozorovania javov, alebo experimentu, pričom tieto musia byť opakovateľné a voľne prístupné. - Na základe existujúcich poznatkov sú formulované hypotézy, ktoré sú overované. - Overené zistenia a hypotézy sú základom pre formulovanie vysvetlení javov (príčin, podstaty) v podobe teórií. **Dve stránky vedy** 1. *Veda ako poznanie* - - - - Zovšeobecnené vysvetlenie javov a procesov a vzťahov medzi nimi - Opiera sa o výsledky empirických výskumov, obsahuje aj neoverené hypotézy - Teória má svoju terminológiu (konštrukty) - Teória má ucelený charakter, tvorí systém - Teórie sa odlišujú svojim dosahom 2. *Veda ako poznávanie* - Spôsob akým sa získavajú poznatky - Vedecká metóda - Výskum ako metóda poznávania **VEDECKÁ METÓDA** - Séria procesov, ktoré sú využívané na získavanie poznatkov a svete, rozširujú poznanie a umožňujú vysvetliť prečo a ako sa sledované javy vyskytujú. - Dominuje empirické poznávanie - Základná logika: - - - *Vlastnosti vedeckej metódy* - Objektívnosť - Systematickosť - Presnosť - Kritickosť - Kontrola - Overiteľnosť - Reprodukovateľnosť **VÝSKUMNÁ METÓDA** - Špecifický spôsob poznávania reality, získavania vedeckých faktov - Spôsob získavania informácií alebo analýzy získaných údajov - Súvisí s vednými disciplínami - Metódy sociálneho výskumu: pozorovanie, rozhovor, dotazník, semantický diferenciál, experiment **METODIKA** - Konkrétny postup, konkrétna podoba výskumnej metódy - Postup získavania údajov, ale aj postup Cspracovania údajov (štatistika) Príklad: - Výskumná metóda: dotazník - Metodika: Dotazník sebaregulácie (SRQ), Eysenckov osobnostný dotazník (EPQ), Rorschach a pod... **VEDECKÝ VÝSKUM** - Proces získavania nových poznatkov - Využitie vedeckej metódy na hľadanie objektívneho vysvetlenia javov reprodukovateľným spôsobom - Výskum ako vedecká metóda v ktorej je identifikovaný problém, zhromažďujú sa údaje na ich základe sa formulujú hypotézy, ktoré sú empiricky testované  *Čo umožňuje výskum zistiť* Výsledkom výskumu môžu byť zistenia rôznej kvality - deskriptívne zistenia (klasifikačná analýza) - vzťahové zistenia (vzťahová analýza) - kauzálne zistenia (kauzálna analýza) *\ * ***Základný výskum*** - Cieľom je rozšírenie poznania, získanie nových poznatkov - Získanie všeobecných poznatkov - Praktické využitie nie je dôležité ***Aplikovaný výskum*** - Cieľom je riešenie nejakého praktického problému - Získanie poznatkov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne okolnosti - Praktické využitie je podmienkou **JYZYK VEDY** - Potreba a význam presného definovania pojmov vo vede - **Definícia** -- vyjadrenie popisujúce význam slova alebo vety (vysvetlenie pojmu, určenie jeho obsahu) - **Definiendum** (definovaný pojem) a **definiens** (vysvetlenie definovaného pojmu -- definícia) - Rôzny spôsob a úroveň definovani - V bežnej komunikácii sa pojmy vysvetľujú rôzne - Preddefinitórne formy - Pomenovanie - - - - Vo vede využívané formy definovania: 1. **Reálne definície** -- obsah pojmu je vysvetľovaný typickými vlastnosťami 2. **Operacionálne definície** -- charakterizovanie javu spôsobom jeho zisťovania **VEDECKÝ VÝSKUM -- PRÍSTUPY** **PRÍSTUPY VO VEDECKOM POZNANÍ** Rozdiely v cieľoch výskumu a miere poznania predmetu výskumu si vyžadujú využívanie rôznych postupov a prístupov: - Idiografický a nomotetický prístup - Overovanie hypotéz a exploratívny výskum - Induktívny a deduktívny prístup - Kvantitatívny a kvalitatívny prístup **Nomotetický výskum** -- hľadanie všeobecných zákonitostí, všeobecných (spoločných) charakteristík, kvantitatívny prístup, veľké súbory údajov, štatistika **Idiografický výskum** -- snaha zachytiť javy v ich jedinečnosti vo vzťahu k podmienkam, v ktorých sa vyskytujú, hľadanie vyčerpávajúceho vysvetlenia konkrétnej udalosti, kvalitatívny prístup *Príklad nomotetického výskumu* Clusters of Lifestyle Behavioral Risk Factors and Their Associations with Depressive Symptoms and Stress: Evidence from University Students Survey in Finland Walid El Ansari, Rene Sebena, Kareem El-Ansari, Sakari Suominen *Príklad idiografického výskumu* Shallice a Warrington (1970) skúmali prípad pacienta KF, ktorý mal nehodu na motorke - krátkodobé zabúdanie sluchových informácií u KF bolo väčšie ako zabúdanie vizuálnych informácií, - to naznačuje, že krátkodobá pamäť (STM) pozostáva z viacerých zložiek - tento prípad spochybňuje jednozložkový model STM pamäti - individuálna prípadová štúdia môže poukázať na nedostatky v rámci teórie a významne prekopať ďalší výskum **EXPLORATÓRNY VÝSKUM A OVEROVANIE HYPOTÉZ** Z hľadiska využívania doterajších poznatkov sa odlišujú dva základné typy výskumu Cieľom výskumu z tohto hľadiska môže byť: - Objavovanie nových javov (explorácia) - Overovanie hypotéz **EXPLORATÓRNY (INDUKTÍVNY) PRÍSTUP** - Cieľom je zistenie (objavenie) nových javov, charakteristík - - Hľadajú a zbierajú sa konkrétne údaje o doteraz nepreskúmanom jave - Hľadajú sa jeho opakovane sa vyskytujúce (spoločné) znaky - Ich identifikácia má charakter predbežnej (pracovnej) hypotézy, ktorá predpokladá, že ide o možnú charakteristiku skúmaného javu - Predbežná hypotéza sa ďalej cielene overuje - Potvrdenie predbežného predpokladu môže viesť k novej teórii **Príklad exploratórneho výskumu** **OVEROVANIE HYPOTÉZ (DEDUKTÍVNY PRÍSTUP)** - Nazýva sa aj hypoteticko-- deduktívny prístup - - - - - **Príklad overovania hypotéz** *Niekoľko príkladov jednoduchých hypotéz:* - Výskumný problém: Aký je prínos rannej studenej sprchy pre zdravie? - - Výskumný problém: Aký vplyv má trávenie veľkého množstva času na mobilných telefónoch na pozornosť dospievajúcich. - - Výskumný problém: Aký je vplyv poskytovania pružného pracovného času zamestnancom na úroveň ich pracovnej spokojnosti. - **Induktívny prístup (exploratívny výskum)** Registrácia javov - Spoločné znaky - Hypotéza - Teória **Deduktívny prístup (overovanie hypotéz)** Teória - Hypotéza - Zistenie stavu veci - Potvrdenie / Vyvrátenie **KVANTITATÍVNY PRÍSTUP** - Základný krok -- kvantifikácia - Výskumné dáta sú v číselnej podobe - Identifikované charakteristiky javov sa vyjadrujú prostredníctvom čísel -- môže to byť frekvencia výskytu javov, miera výskytu javov, intenzita charakteristík javov, výkon (vykonané úkony, čas trvania \...) - Využívanie štatistických procedúr umožňuje: - Spracovanie veľkého množstva údajov - Využívanie štatistických testov -- na základe teórie pravdepodobnosti testy umožňujú zistiť významnosť rozdielov medzi porovnávanými skupinami, alebo tesnosti vzťahu dvoch alebo viacerých premenných - Štatistické testy poskytujú informáciu, či zistené rozdiely môžu byť spôsobené náhodnými faktormi alebo rozdiely medzi porovnávanými skupinami sa nedajú vysvetliť náhodou - Analýzu zložitých vzťahov a identifikáciu štruktúr identifikácia čŕt osobnosti, dimenzií intelektu (IQ) - Využívanie matematicko-štatistických postupov umožňuje využívanie presných kritérií, čo sa týka aj overovania metód testov, dotazníkov, prípadne iných postupov - Kvantifikácia je optimálna pre overovanie teórií, hypotéz -- deduktívny prístup - Slabou stránkou je potreba dopredu presne určiť čo bude predmetom výskumu, čo si vyžaduje výber premenných a využívanie presne určených postupov, ktoré sa nedajú v priebehu výskumu meniť. Oslabuje sa tým zachytenie neočakávaných súvislostí. **KVALITATÍVNY PRÍSTUP** - Nevyužíva štatistické procedúry - Výskumné dáta sú v podobe slovného opisu, textu - Orientácia na zachytenie komplexného pohľadu na javy v prirodzenom prostredí, so snahou preniknúť do hlbších súvislostí - Obvykle využíva induktívny prístup -- formulovanie teórií - Využívajú sa neštruktúrované formy metód zachytávanie voľného prejavu - Typická je flexibilita postupu -- postup sa môže počas prebiehajúceho výskumu meniť - Obmedzenia pri zovšeobecňovaní, platnosť závisí a schopnostiach výskumníka **TYPY VÝSKUMOV** - V rámci základnej schémy (sledu krokov) môže mať výskum rôznu podobu - Rozdiely sa týkajú zvoleného prístupu a niektorých ďalších okolností ako je: - Výber cieľa a formy vedeckej analýzy - Zasahovanie do situácie - Celkové usporiadanie využívania výskumných metód - Rozdiely v spracovaní údajov (štatistika) - Experimentálny výskum - Neexperimentálny výskum: - - - Mapovanie (survey) - Vývinové projekty -- sledovanie zmien v čase - Kvalitatívny výskum **EXPERIMENTÁLNY VÝSKUM** - Vyvolávanie zmien a sledovanie ich dôsledkov - Dôsledná kontrola všetkých ostatných okolností - Umožňuje zisťovať kauzálne vzťahy *Príklad:* Zisťovanie účinnosti novej techniky výcviku porovnaním s doterajšou. Porovnávajú sa dve skupiny, jedna sa podrobí novej technike výcviku, druhá doteraz využívanej. Zisťujú sa očakávané dôsledky, napr. získanie určitých zručností. Uvedené skupiny sa porovnávajú v skúške daných zručností. Rozdiel sa pripisuje odlišnému výcviku. **NEEXPERIMENTÁLNY VÝSKUM** 1. **KOMPARATÍVNE VÝSKUMY** - Porovnávajú sa určené skupiny v zvolenom kritériu - Výskumník nezasahuje do situácie - Za určitých okolností je možné usudzovať na kauzálne vzťahy *Príklad:* Zisťovanie vzťahu pohlavia (rodu) a rýchlosti riešenia určitých úloh Porovnávajú sa dievčatá a chlapci v určitom veku, u oboch skupín sa rovnakým spôsobom zisťuje rýchlosť riešenia vybraných úloh (úlohy ako aj podmienky musia byť rovnaké) 2. **KOLERAČNÉ VÝSKUMY** - Zisťuje tesnosť vzťahov medzi viacerými premennými - Obvykle sa tesnosť vzťahu zisťuje korelačnou analýzou - Tesný vzťah nie je dôkazom príčinných súvislostí *Príklad:* Zisťovanie tesnosti vzťahu medzi črtami osobnosti a tvorivosťou U vybranej skupiny účastníkov výskumu sa zisťujú črty osobnosti a prejavy tvorivosti. Na tesnosť vzťahu poukazuje výška korelačného koeficientu. **MAPOVANIE (SURVEY)** - Deskriptívny (popisný) charakter - Zisťovanie odpovedí na otázky - Týka sa určitej skupiny ľudí - Cieľom je zistiť aktuálny stav vybraných premenných v určenej populácii *Príklad:* Zisťovanie politických preferencií u obyvateľov SR **PRÍPRAVA VÝSKUMU** **ŠTRUKTÚRA (KROKY) VÝSKUMU** - Na začiatku je obvykle široká, nie veľmi presne formulovaná otázka - Ujasnenie predmetu a cieľa výskumu - Stanovenie postupu a výber metód - Zber údajov - Analýza údajov - Formulovanie záverov - Zovšeobecňujúca odpoveď na výskumnú otázku 1. **FÁZA PRÍPRAVY VÝSKUMU -- ČO?** - Námet na výskum, identifikácia výskumného problému - Štúdium literatúry a iných zdrojov informácií o probléme - Konceptualizácia, výber kľúčových pojmov - Určenie základného cieľa výskumu - Formulácia východísk a konceptuálneho rámca - Špecifikácia výskumných otázok a hypotéz - Výber premenných a prístupu - Operacionalizácia ***IDENTIFIKÁCIA VÝSKUMNÉHO PROBLÉMU*** - je prvým a najdôležitejším krokom výskumného procesu - problém sa prejavuje: - medzerou v poznaní - rozporuplnými výsledkami - vysvetlením faktu - výskum má priniesť odpoveď na určitú otázku, ktorá sa týka určitého problému. Otázka aj problém musia byť pomenované. Popísať nejakú problematiku alebo oblasť možného výskumu nestačí. ***ZÍSKAVANIE POZNATKOV O PROBLEMATIKE*** - Štúdium literatúry (články, časopisy, knihy) -- orientácia v problematike - Využívanie iných zdrojov informácií - Spracovanie literárneho prehľadu ***PRÍPRAVA TEORETICKÝCH VÝCHODÍSK*** - Väčšina odborných pojmov má viac definícií, v oblasti, z ktorej máme pripravené výskumné ciele, obvykle sú známe viaceré teórie - Preto je potrebný výber z definícií a teórií, ktoré sa týkajú zvolenej problematiky -- ako budeme v našom výskume chápať pojmy, z ktorej teórie budeme vychádzať pri formulovaní výskumných otázok a hypotéz, v duchu ktorej teórie budem vysvetľovať zistenia - Výsledkom by mal byť pracovný konceptuálny model problematiky ako východisko výskumu vysvetľujúca teória Ciele prehľadu literatúry: - poskytuje možnosť na zmysluplné rozšírenie predchádzajúcej práce - pomáha pri zisťovaní a výbere premenných relevantných pre danú štúdiu - uľahčuje vyvodenie užitočných záverov týkajúcich sa skúmaných premenných a poskytuje zmysluplný spôsob ich následnej aplikácie - pomáha pri definovaní premenných a určovaní významov a vzťahov medzi nimi ***KONCEPTUALIZÁCIA*** - Prechod od voľného popisu problému k odbornej terminológii - Vyjadrenie problematiky prostredníctvom odbornej terminológie - Dosahuje sa tým konkretizácia a spresnenie výskumného zámeru - Je základom pre určenie cieľa výskumu, ktorý formulujeme už s využitím odbornej terminológie ***URČENIE CIEĽA VÝSKUMU*** - Tvorí zároveň základnú výskumnú otázku - Presná formulácia toho, čo chceme zistiť - Presnosť formulácie cieľa výskumu musí zohľadňovať možnosti výskumu a výskumníka -- sú to okolnosti, ktoré ohraničujú zámery - Výskum sa vždy týka určitých konkrétnych otázok (nie všetkého z danej problematiky) v určitom kontexte (nie vo všetkých súvislostiach) u istej skupiny ľudí - Určenie cieľov naznačujú výber typu výskumu a metód (ciele výskumu ovplyvňujú výber prístupu a typu výskumu) ***FORMULÁCIA VÝSKUMNEJ OTÁZKY*** ***Kritériá „dobrých" výskumných otázok:*** - Realizovateľnosť - Jasnosť (zrozumiteľnosť) formulácie - Opodstatnenosť - Rešpektovanie etických zásad VÝSKUMNÉ OTÁZKY VZHĽADOM NA CIELE VÝSKUMU - [Identifikácia jednej premennej ] - Komplexný charakter premennej - Mapovanie - *Príklady*: zisťovanie štruktúry voľného času, zisťovanie výskytu rôznych foriem agresie - [Vzťahy medzi premennými ] - Zisťovanie tesnosti vzťahov - Porovnávanie skupín - Zisťovanie kauzálnych vzťahov - [Zložitejšie vzťahy ] - Mediátory a moderátory -- pýtame sa na úlohu určitých ďalších premenných vo vzťahu medzi dvoma premennými - Overovanie modelov ***HYPOTÉZY*** - Predpokladaná odpoveď na výskumnú otázku, predpokladané výsledky výskumu - Vyplývajú z pripravených východísk -- chápanie premenných a vzťahov medzi nimi - Obvykle zrkadlovite zodpovedajú výskumným otázkam *Príklad:* - Výskumná otázka -- Sú rozdiely medzi mužmi a ženami v mentálnych rotáciach? - Hypotéza -- Predpokladáme, že medzi mužmi a ženami sú významné rozdiely v mentálnych rotáciach. - Súvisia s cieľmi výskumu (identifikácia javu, jeho vlastností, zistenie tesnosti vzťahov, zistenie kauzálnych vzťahov) - Musia byť formulované tak, aby sa dali overiť, aby ich overením boli výsledky analýz získaných údajov. - Výsledky analýz (napr. štatistických testov) musia umožniť konštatovanie potvrdenia alebo vyvrátenia hypotéz [Funkcie vo výskume: ] - Usmerňujú výber premenných - Koncentrujú výskum na to podstatné, čo výskumníka zaujíma - Vyjadrujú overiteľnosť - Prepojením na existujúce teórie pomáhajú zovšeobecňovať -- overovanie hypotéz je zároveň overovaním teórie, na základe ktorej bola hypotéza sformulovaná - Podporujú rozvoj poznania 2. **FÁZA PRÍPRAVY VÝSKUMU -- AKO?** - Výber prístupu a typu výskumu - Výber metód na zisťovanie premenných - Výber účastníkov výskumu - Výber procedúr analýzy dát - Organizácia výskumu ***OPERACIONALIZÁCIA*** Operacionalizácia pri príprave výskumu: - Určenie kritérií a ukazovateľov - Určenie podmienok a možností merania - Stanovenie postupov ***PROJEKT (PLÁN) VÝSKUMU*** Detailný popis postupu, môže mať charakter písomného dokumentu. Má obsahovať: - Názov (tému) - Popis cieľa výskumu, jeho zdôvodnenie - Stav poznania problematiky a východiská výskumu - Výskumné otázky a hypotézy - Zvolený prístup a typ výskumu - Premenné a metódy ich zisťovania - Výber výskumnej vzorky (účastníkov výskumu) - Spôsob spracovania empirických údajov (dát) - Organizácia výskumu - Harmonogram - Ak je to potrebné, finančné náklady **VYUŽÍVANIE LITERÁRNYCH ZDROJOV VO VÝSKUME** **ŠTUDIUM LITERÁRNCH ZDROJOV** [Výsledkom štúdia literatúry je: ] - Poznanie problematiky, ktoré umožňuje formulovať ciele a pripraviť projekt - Písomne spracovaný prehľad stavu poznania, ktorý tvorí teoretickú časť projektu a výstupov z výskumu (článok, záverečná práca \...) [Čo prináša štúdium literatúry: ] - Ujasnenie chápania pojmov - Oboznámenie sa s existujúcimi teóriami - Oboznámenie sa s výsledkami uskutočnených výskumov v danej oblasti - Oboznámenie sa s používanými metódami výskumu v zvolenej oblasti - Zváženie opodstatnenosti nového výskumu **LITERÁRNE ZDROJE (VEDECKÉ A INÉ ODBORNÉ TEXTY)** [Znaky vedeckých textov: ] - Presné uvádzanie zdrojov, postupov a výsledkov - Využívanie recenzovania - Sú publikované ako články vo vedeckých časopisoch, alebo ako knihy (zborníky vedeckých prác, vedecké monografiách) - **Primárne literárne zdroje** : obsahujú presné opisy uskutočnených výskumov - **Sekundárne literárne zdroje** sú prehľadové texty v podobe článkov, častí monografií, učebníc - **Všeobecné informačné zdroje** sú knižnice a elektronické informačné zdroje (Scopus, Web of Science, EBSCO, ProQuest \...) Odlíšenie primárnych, sekundárnych a všeobecných zdrojov má praktický význam Odporúčaný postup: - Čo najpresnejšie definovanie problému - Výber všeobecného informačného zdroja (výber knižnice, el. vyhl. systému) - Vyhľadanie relevantných sekundárnych literárnych zdrojov - Vyhľadanie relevantných primárnych literárnych zdrojov **PRIMÁRNE LITERÁRNE ZDROJE** - Obsahujú presný popis uskutočneného výskumu - Články v časopisoch, príspevky vo vedeckých zborníkoch, záverečné práce - Majú typickú štruktúru: - - - - - - - - Prehľad poznatkov z určitej oblasti, obvykle za určité obdobie - Prehľadové články vo vedeckých časopisoch - Prehľadové monografie - Učebnice - Špecializované časopisy: Annual Review of Psychology, Psychological Bulletin, The Annual Review of Neuroscience - Studia Psychologica (CC) - Psychológia a patopsychológia dieťaťa - Československá psychologie (CC) - Psychologie pro praxi (Psychologie v ekonomické praxi) - Psychologie a její kontexty **STAV POZNANIA SKÚMANEJ PROBLEMATIKY** - Je súčasťou záverečných prác ako teoretický úvod - Môže sa publikovať samostatne (prehľadové štúdie, monografie) - Má mať charakter uceleného textu -- prehľad poznatkov zo zvolenej oblasti. - Dôležitá je logická a problematike zodpovedajúca štruktúra a výber reprezentatívnych literárnych zdrojov - Pri uvádzaní faktov z publikovaných prác sa požaduje ich citovanie podľa príslušných noriem - Je to otázka rešpektovania autorských práv a plagiátorstva **PLAGIÁTORSTVO** - Porušenie autorských práv (duševné vlastníctvo) môže mať rôznu podobu: - Vydávanie celého diela iného autora za svoje, - Uvádzanie častí diela (odseky, vety) iného autora bez označenia, že ide o prebratý text - Plagiátorstvom je aj parafrázovanie textu iného diela bez uvedenia zdroja (voľnejšie prevzatie obsahu textu s rovnakým sledom myšlienok, citovaním rovnakých zdrojov v tom istom poradí \...) -- teda plagiátom nie je len doslovné prevzatie textu (skopírovanie) - Plagiátorstvom je aj preberanie štruktúry textu, odkazov, citovaných autorov bez uvedenia zdroja **CITOVANIE LIT. ZDROJOV** - Pri každej prevzatej myšlienke (definícii, delenia atď.) alebo výsledku výskumu musí byť v texte uvedený jeho autor - V našej práci musíme tiež uviesť, z ktorého diela sme niečo prebrali - Súčasťou našej práce musí byť zoznam diel, z ktorých sme niečo prebrali - Do zoznamu literatúry uvádzame údaje len tých prác, na ktoré sa v texte odvolávame - V texte pri citovaní musíme uviesť autora prevzatej časti textu a zdroj. - Musíme teda uviesť: - - - Potrebujeme vedieť: - - Čo uviesť do zoznamu citovaných prác v závere textu - V texte sa prevzatie časti inej práce označuje uvedením mena autora práce, z ktorej čerpáme a uvedenie roku vydania diela, z ktorého je prevzatá citácia, v zátvorke. - Táto technika citovania sa nazýva „Metóda prvého údaju a dátumu" *Príklad:* „Podľa Kováča (1980) je psychológia veda o psychickej regulácii správania " „Psychológia je veda o psychickej regulácii správania (Kováč, 1980)" ***Citovanie literárnych zdrojov*** **[Príklady bibliografických údajov základných kategórií citovaných diel:]** **Článok v časopise:** ISO 690: Satıcı, S., Okur, S. 2023. The Impact of COVID-19 Fear on Mental Wellbeing: Social Connectedness and Optimism as Multiple Mediators. In Studia Psychologica, vol. 65, no.2, pp. 165-177. 0039 3320. DOI: [[https://doi.org/10.31577/sp.2023.02.873]](https://doi.org/10.31577/sp.2023.02.873) APA: Satıcı, S., Okur, S. (2023). The Impact of COVID-19 Fear on Mental Wellbeing: Social Connectedness and Optimism as Multiple Mediators. Studia Psychologica, 65(2), 165-177. 0039 3320. DOI: [[https://doi.org/10.31577/sp.2023.02.873]](https://doi.org/10.31577/sp.2023.02.873) **Monografia (kniha): (APA)** Jackson, L. M. (2019). The psychology of prejudice: From attitudes to social action (2nd ed.). American Psychological Association. https:// doi.org/10.1037/0000168-000 Sapolsky, R. M. (2017). Behave: The biology of humans at our best and worst. Penguin Books. **Kapitola v editovanom diele (zborníku):** BAUMGARTNER, F. (2008). Sociální poznávání. In J. Výrost, I. Slaměník (Eds.), Sociální psychologie , s. 181-198. Praha: Grada. Scerri, M., & Presbury, M. (2022). The power of words: A case study of service language in an Australian five-star hotel. In S. M. Perry (Ed.), Case based research in tourism, travel, hospitality and events(pp. 117-133). Springer. https://doi. [[https://doi.org/10.1007/978-981-16-4671-3\_7]](https://doi.org/10.1007/978-981-16-4671-3_7) **CITOVANIE V DIELE** Citovanie autora uvedeného v inom diele: V knihe D. Kováča (2000) *som našiel:* \... Brown (1980) definuje psychológiu ako vedu o správaní. *Ja napíšem:* \... Podľa Browna je psychológia veda o správaní (in Kováč, 2000). **PREMENNÉ V KVANTITATÍVNOM VÝSKUME** **PRÍPRAVA VÝSKUMU** - Po doriešení formulácie výskumnej otázky a hypotéz (tým je určené, **čo** sa bude zisťovať), prechod k riešeniu otázky **ako** sa to bude zisťovať - Je potrebné určiť: - - - - Základom je prechod od definovania pojmov k ich zisťovaniu - Riešenie otázky ako sa dá zistiť jav, označený odborným pojmom (termínom) sa nazýva operacionalizácia - Pre výskum sú potrebné operacionálne definície -- definovanie pojmov spôsobom ich zisťovania **OD POJMOV K PREMENNÝM** - Pre výskum je potrebné určiť, ako sa dá zistiť to, čo označuje pojem podľa jeho definície - Zistiť je možné prejavy a charakteristiky pojmov -- sú to **ukazovatele** toho, čo pojem označuje - Pojmy, ktoré je možné zistiť prostredníctvom ukazovateľov, nazývame **premenné** - Premenné sú charakteristiky a znaky pojmov, ktoré je možné zistiť (identifikovať) a vyjadriť kvantitatívne (merať) - Pojmy je možné konvertovať na premenné, keď je možné zistiť ich prejavy. Premenné sú zistiteľné a merateľné pojmy. - Proces prechodu od abstraktných pojmov k zistiteľným premenným sa nazýva **operacionalizácia** - Základom operacionalizácie je postup: pojem -- indikátory -- premenná *Príklad:* - [Pojem:] Vzdelanie - [Indikátor]: Roky formálneho vzdelania, ukončený typ vzdelania - [Premenná]: Úroveň vzdelania **OPERACIONALIZÁCIA** - Operacionalizácia je riešenie otázky ako sa dá zistiť vo výskume niečo, čo je definované teoreticky. Tvoria ju tri kroky: 1. Určenie kritérií a ukazovateľov javu 2. Určenie podmienok a možností merania 3. Stanovenie základných postupov merania - **Ukazovateľ** - pozorovateľný, registrovateľný prejav premennej - Poukazuje na (indikuje) prítomnosť javu alebo na jeho stav - Indikátor sa musí dať zistiť -- musí existovať spôsob ako ho spozorovať a jeho výskyt zaznamenať - Pojem označuje jav v jeho komplexnosti, indikátor je jeho jeden vonkajší prejav -- usudzovať na komplexný jav na základe jedného indikátora nie je spoľahlivé - Navyše jeden ukazovateľ môže byť prejavom viacerých premenných **VÝBER UKAZOVATEĽOV** - Východiskom pre výber ukazovateľov sú definície pojmov, ktoré majú byť operacionalizované - Definície pojmov obsahujú ich základné vlastnosti a znaky - Pri určovaní indikátorov sa definície sa rozkladajú (dekompozícia) na jednotlivé znaky, potom sa hľadajú ukazovatele týchto znakov - Znaky pojmu sú obvykle konkrétnejšie, preto je skôr možné určiť ich prejavy a indikátory **PREMENNÉ A MERANIE** - Pre kvantitatívny výskum je dôležitá možnosť kvantifikácie premenných -- číselné vyjadrenie ich charakteristík. Môže sa to týkať frekvencie ich výskytu, miery ich charakteristík, dĺžky trvania \... - Pre kvantifikáciu sa využíva variabilita premenných -- variabilita premenných sa dá vyjadriť číselne (u každého človeka môžeme zistiť jeho vek, pritom kto má koľko rokov sa dá vyjadriť číslom) - Kvantifikácia je vyjadrovanie charakteristík javov prostredníctvom čísel - Meranie je úkon, ktorého výsledkov je kvantifikácia Z uvedeného vyplýva potreba riešiť pri príprave výskumu dve základné otázky: 1. Či budeme môcť (vedieť) zisťovať pojmy, ktorými je vyjadrená výskumná otázka a hypotézy 2. Či ich budeme môcť kvantifikovať (merať) **Cesta od pojmov k číslam** *Operácie* Konceptualizácia Operacionalizácia Meranie Pojem Premenná Číslo *Produkty* **PREMENNÉ VO VÝSKUME** Niektoré typy premenných: - Závislé a nezávislé premenné - Kontinuitné (kvantitatívne) a kategoriálne premenné **ZÁVISLÉ A NEZÁVISLÉ PREMENNÉ** - Len pri zisťovaní kauzálnych vzťahov = platí len pre experiment - Nezávislé premenné - predpokladané príčiny - Závislé premenné - predpokladané dôsledky Nezávislé premenné Závislé premenné príčiny dôsledky **KONTINUITNÉ A KATEGORIÁLNE PREMENNÉ** - Kontinuitné (kvantitatívne) premenné -- kontinuum možností, v akej miere sa vyskytujú (napr. telesná výška, váha) - Kategoriálne premenné -- diskrétne možnosti, definované kvalitatívne (napr. pohlavie). Zaraďovanie do kategórií. **KVANTIFIKÁCIA A MERANIE** - Priraďovanie čísiel javom (premenným) podľa stanovených pravidiel - Predpokladom je variabilita premenných - Meranie je empiricko matematická metóda - Kvantifikované premenné - výskumné dáta **ÚROVNE MERANIA DÁT** - Výhodnosť kvantifikácie vo výskume (možnosť využívať kvantitatívne výskumné dáta) viedla k využívaniu čísel rôznym spôsobom. - Podľa toho aké majú vlastnosti čísla, čo čísla z hľadiska ich vlastností znamenajú, sa odlišujú: - - - - **NOMINÁLNE MERANIE** - Číselné hodnoty sú len symboly - Musí platiť, že „a ≠ b" - Využíva sa na označenie kategórií (pri spracovaní kategoriálnych premenných) - Nemajú matematické vlastnosti - - - Farba očí (1 = čierne, 2 = modré, 3 = hnedé, 4 = zelené) - Rod (1 = žena, 2 = muž) **PORADOVÉ ÚDAJE** - Vyjadrujú len poradie - Chýba nám interval medzi jednotlivými hodnotami - Z matematických vzťahov platí len odlíšenie rovnosti a nerovnosti (väčší, menší) - Platí, že ak „a \< b" a „b \< c" , potom aj „a \< c" - Nie je možné využívať matematické operácie (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie) **INTERVALOVÉ ÚDAJE** - Číselné hodnoty tvoria škálu (stupnicu), medzi jej číselnými hodnotami je rovnaká vzdialenosť - Intervalové meranie teploty vzduchu -- teplomerom s Celziovou stupnicou - Platia aj vzťahy väčší -- menší - Je možné využívať štandardné matematické operácie (sčítanie odčítanie) **POMEROVÉ ÚDAJE** - Sú to intervalové údaje, ktoré majú navyše tzv. pevnú nulu -- pevne určený začiatok - Patria sem napr. dĺžkové miery, určovanie vzdialenosti, meranie času \... - Obvyklé meranie teploty nie -- nula je stanovená dohodou, odlišujú sa plusové a mínusové hodnoty **VZŤAHY MEDZI DRUHMI ÚDAJOV** - V zoradení od nominálnych k intervalovým údajom platí: - - Transformácia smerom nadol možná je: - - - **TECHNIKY KVANTIFIKÁCIE** - Zisťovanie výskytu javov (počet prípadov) -- frekvenčná analýza - Využívanie fyzikálnych mier a fyziologických ukazovateľov - Kategorizácia -- roztriedenie výzkumných dát do kategórií - Škálovanie -- vytváranie postupností možností - Vytváranie indexov **JEDNODUCHÉ MOŽNOSTI KVANTIFIKÁCIE** - Počet prípadov -- zisťuje sa koľkokrát sa vyskytol sledovaný jav. Môže ísť o: - - - - Vyjadruje sa nominálne (číslom) alebo v % keď ide o viac kategórií (napr. pomer mužov a žien v nejakej skupine sa zvykne vyjadrovať v percentách) - Využívanie fyzikálnych mier a fyziologických ukazovateľov: - Čas (koľko trvá plnenie úlohy, stanovené intervaly) - Tep, frekvencia dýchania **KATEGORIZÁCIA** - Kategorizácia umožňuje odlíšiť podoby, v ktorých sa vyskytuje nejaká premenná - Napríklad z hľadiska rodu sa odlišujú ženy a muži - Pre využitie kategorizácie je potrebné určiť: - Premennú, ktorej sa kategorizácia týka (pohlavie účastníkov výskumu) - Aké podoby premennej sa majú kategorizáciou zachytiť (odlíšenie mužov a žien) - Pre kategorizáciu je potrebné pripraviť systém, v ktorom budú jednotlivé kategórie reprezentovať podoby zisťovanej premennej -- hovoríme a atribútoch, úrovniach premenných - Každá kategória musí byť presne určená znakmi - Kategorizácia sa využíva vtedy, keď využívame kategoriálne premenné - Kategórie je možné vytvárať aj z kontinuitných premenných (poradovných a intervalových) -- napríklad vytváranie vekových kategórií podľa toho, kto má koľko rokov - Pre vytváranie kategórií platia nasledovné pravidlá: - Kategórie musia byť presne určené - Kategórie sa nesmú prekrývať - Kategórie musia pokrývať celé spektrum možností výskytu javov - Strata informácií o jave pri kategorizácii -- pri zaradení do kategórie sa stratia jedinečné vlastnosti zatriedeného javu **ŠKÁLOVANIE** - Základ škálovania je odstupňovanie miery relatívnej hodnoty premennej - V akej miere (v akom stupni, nakoľko) charakterizuje objekt..... - Podmienka: Existuje kontinuum možností podôb, ktoré môže nadobúdať premenná *Príklad*: odstupňovaný súhlas vs. nesúhlas [Voľný čas trávim najradšej v spoločnosti priateľov.] Rozhodne čiastočne neviem čiastočne rozhodne Súhlasím súhlasím nesúhlasím nesúhlasím **VYTVÁRANIE INDEXOV** - Index je výskumníkom vytvorená premenná na základe primárnych údajov (využitím údajov získaných od účastníkov výskumu výskumník vytvorí novú premennú) *Najčastejšie príklady:* - Súčet odpovedí z viacerých položiek -- celkové skóre - IQ - BMI (Body Mass Index) -- zisťuje sa telesná výška a váha, index sa vypočíta podľa určitého vzorca **VÝBER ÚČASTNÍKOV VÝSKUMU** **VÝBER VÝSKUMNÉHO SÚBORU** - Cieľom výskumu je obvykle získanie poznatkov, ktoré sú všeobecne platné -- platia pre veľké množiny ľudí, pre určitú populáciu - Ak majú platiť výskumné zistenia pre určitú populáciu, nemusia sa všetci členovia tejto populácie zúčastniť výskumu - Základná požiadavka na výber výskumného súboru: - Zvoliť taký počet účastníkov a taký spôsob ich výberu z populácie, ktoré postačujú na to, aby sme na základe ich štúdia mohli zovšeobecniť zistenia na celú populáciu **ZÁKLADNÉ POJMY** - **Základný súbor** (teoretická populácia) - kompletná množina jednotiek cieľovej skupiny - Základný súbor je zároveň množina jednotiek, pre ktoré budú zistenia platiť - **Dostupná populácia** - ku ktorej máme prístup - **Výskumný (výberový) súbor**, vzorka - množina jednotiek, ktoré sa zúčastnia výskumu - Výber výskumného súboru sa väčšinou týka ľudí ako účastníkov výskumu, ale môže sa týkať aj výskumného materiálu (aj z neho sa niekedy používa len výber, nie všetko, čo je dostupné) **REPREZENTATÍVNOSŤ** - Výskumné zistenia vždy platia pre účastníkov výskumu - Možnosť zovšeobecnenia aj na tých, ktorí sa výskumu nezúčastnili, je podmienená reprezentatívnosťou výskumného súboru - Reprezentatívnosť vzhľadom na populáciu -- výber je reprodukciou populácie podľa jej hlavných znakov, je jej dobrým reprezentantom - Napríklad medzi účastníkmi výskumu musí byť taký pomer mužov a žien, aký je v celej populácii - Reprezentatívnosť vzhľadom na premenné - Výber má reprezentovať normálnu (bežnú) populáciu, u ktorej sa vyskytuje zvolená premenná - Využíva sa pri analýze vzťahov medzi premennými, u ktorých sa nepredpokladá regionálny význam - Napríklad pri výskume vzťahu tvorivosti a inteligencie sa nepredpokladá, že by mohol byť iný na východnom a západnom Slovensku, prípadne v Českej republike - V takých prípadoch sa neprihliada na reprezentatívnosť výskumného súboru vo vzťahu k populácii občanov SR alebo iného štátu **VÝBERY ZALOŽENÉ NA PRAVDEPODOBNOSTI** - Jednoduchý náhodný výber - Systematický výber - Trsový náhodný výber - Stratifikovaný náhodný výber **JEDNODUCHÝ NÁHODNÝ VÝBER** - Najlepší spôsob výberu vzorky vzhľadom - Každý prvok musí mať rovnakú možnosť dostať sa do výberu - Nutný kompletný zoznam jednotiek (zoznam ľudí, ktorí tvoria dostupnú populáciu, optimálne je, ak sú jednotlivci očíslovaní -- zaradení do poradia v rozsahu 1 -- N (N = veľkosť populácie) - Výskumník stanovuje veľkosť výberu (koľko účastníkov sa má zúčastniť výskumu) - Technika výberu: - Generátor náhodných čísel (vygenerované čísla označujú poradové číslo člena v zozname) - Tabuľky náhodných čísel - Mechanické procedúry (losovanie) - Podľa poradia identifikovaní ľudia sa vyhľadávajú; keď niekto nie je sú dostupný, nie je možné ho nahradiť inou osobou - Náročný na realizáciu, napriek výhodám nezaručuje reprezentatívnosť výberu **SYSTEMATICKÝ VÝBER** - Typ náhodného výberu - Nutný kompletný zoznam jednotiek, zoradených do poradia a poznanie ich celkového počtu - Výskumník určuje veľkosť výberu (sample size) - Určenie výberového kroku: populácia/výber (celkový počet vydelíme počtom účastníkov) - Vyberá sa každá n-tá jednotka (výberový krok) - Napríklad z 3000 študentov chceme vybrať vzorku 100 účastníkov výskumu. Podľa návodu vypočítame 3000:300, čo je 10. Výskumu sa zúčastní každý desiaty študent podľa zoznamu. - Začiatok sa volí náhodne do čísla určujúceho výberový krok - Výber ďalších prvkov v skutočnosti nie je nezávislý **TRSOVÝ (SKUPINKOVÝ) NÁHODNÝ VÝBER** - Výberovou jednotkou sú zoskupenia (napr. škola, obec, domácnosť \...), nie jednotlivci - Postup ako pri jednoduchom náhodnom výbere - Zistí sa celkový počet existujúcich zoskupení (škôl, obcí \...) a stanoví sa počet zúčastnených zoskupení (veľkosť výberu) - Pri výbere sa nevyžaduje kompletný zoznam jednotlivcov - Výskumník určí techniku výberu (losovanie \...) - V prvostupňovom trsovom výbere sa z vybratých jednotiek zúčastňujú výskumu všetci jednotlivci (všetci žiaci vybraných škôl, všetci občania vybraných obcí \...). - V druhostupňovom trsovom výbere sa z vybraných jednotiek zúčastňuje výskumu len náhodne určená časť jednotlivcov. **STRATIFIKOVANÝ NÁHODNÝ VÝBER** - Teoretickú populáciu tvoria subskupiny, strata - Stratum -- vrstva (časť) spoločnosti, definovaná určitým znakom (rod, vek, vzdelanie, regióny \...) - Prvým krokom je určenie znakov, podľa ktorých sa bude vyberať výskumný súbor (výskumník sa nespolieha na náhodný výber, chce si zaistiť určité zastúpenie účastníkov podľa zvolených znakov) - Výskumník určuje veľkosť vzorky a v nej zastúpenie účastníkov podľa zvolených znakov (napr. koľko žien a koľko mužov sa má výskumu zúčastniť, z ktorých regiónov \...) - Nutný kompletný zoznam jednotiek, u každého musia byť aj údaje podľa zvolených znakov - Zvolenou technikou (losovanie \...) sa uskutočňuje náhodný výber pre každú subskupinu **[Proporcionálny a neproporcionálny stratifikovaný výber ]** - Proporcionálny výber má byť reprezentatívny vzhľadom na populáciu - Neproporcionálny výber nemá štruktúru ako populácia, obvykle sa volí rovnaký počet účastníkov podľa zvolených znakov **VÝBERY NEZALOŽENÉ NA PRAVDEPODOBNOSTI** - Kvótny výber - Príležitostný výber - Dobrovoľníci - Účelový výber - Lavínový výber **KVÓTNY VÝBER** - Typ nenáhodného výberu - Základný postup ako pri stratifikovanom výber - Určujú sa znaky, podľa ktorých sa budú vyberať účastníci výskumu - Kvóta určuje počet ľudí podľa zvolených znakov (napr. koľko žien a koľko mužov má byť vo výbere) - Znaky sa určujú vzhľadom na výskumnú tému - Výber konkrétnych ľudí nie je náhodný - Účastníci výskumu sa vyhľadávajú podľa stanovených znakov do naplnenia počtu *Priklad:* - Bydlisko: v meste vs na dedine, 60 : 40 - Rodové zastúpenie 50 : 50 - Chcem mať veľkosť vzorky 100 - V Košiciach nazbieram 60 ľudí - z toho 30 mužov a 30 žien - V Družstevnej 40 ľudí z toho 20 mužov a 20 žien **PRÍLEŽITOSTNÝ VÝBER** - Využívanie dostupných ľudí z cieľovej populácie v požadovanom čase, ktorí súhlasia s účasťou vo výskume - Rýchly a jednoduchý spôsob výberu účastníkov výskumu - Nezaručuje reprezentatívnosť výberu, môže byť zdrojom skreslenia **DOBROVOĽNÍCI** - - - - - **ÚČELOVÝ VÝBER** - Účastníkov výskumu vyberá výskumník podľa vlastného uváženia. - Výskumník vyberá účastníkov, ktorých intuitívne považuje za „reprezentatívnych" (typických predstaviteľov určitej skupiny ľudí) - Využíva sa v médiách (ankety) a v kvalitatívnom výskume **LAVÍNOVÝ VÝBER (SNOWBALL SAMPLING)** - V prvom kroku sa oslovuje menší počet ľudí, ktorí sú požiadaní, aby zapojili do výskumu ďalších ľudí so svojho okolia. - Využíva sa vtedy, keď ide o malú populáciu, ku ktorej je komplikovaný prístup (klinický výskum) - Dá sa využiť aj na zvýšenie zapojenia rôznych účastníkov výskumu z hľadiska veku, zamestnania \... - Vyžaduje dlhší čas **KROKY VÝBERU VÝSKUMNÉHO SÚBORU** - Formulácia výskumného problému - Určenie teoretickej populácie - Identifikovanie dostupnej populácie - Určenie typu výskumu - Určenie veľkosti súboru - Určenie techniky výberu