Inkluzívne prístupy PDF

BLOK B PROCESUÁLNA ROVINA INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA Inkluzivita inštitúcie Faktory intergatibilnej školy a) škola bezpodmienečne prijíma všetky deti zo spádovej oblasti bez rozdielu, či ide o dieťa s postihnutím a/alebo bez postihnutia. b) pedagógovia školy aktívne spolupracujú s odbornými poradenský...

BLOK B PROCESUÁLNA ROVINA INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA Inkluzivita inštitúcie Faktory intergatibilnej školy a) škola bezpodmienečne prijíma všetky deti zo spádovej oblasti bez rozdielu, či ide o dieťa s postihnutím a/alebo bez postihnutia. b) pedagógovia školy aktívne spolupracujú s odbornými poradenskými pracovníkmi, poradenskými pracoviskami (centrá pedagogicko-psychologického poradenstva, centrá špeciálnopedagogického poradenstva); pre dieťa je v prípade potreby zabezpečená špeciálnopedagogická podpora (individuálna špeciálnopedagogická terapia, príprava pomôcok, individuálna príprava s liečebným a/alebo špeciálnym pedagógom). c) Vzdelávanie a výchova dieťaťa s postihnutím vždy zodpovedá vyučovaniu celej triedy. d) Do individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu sú zapojení pedagóg, odborný poradenský a/alebo iný odborný pracovník (oftalmológ, pediater, psychiater a pod.), zákonný zástupca dieťaťa (rodič, pestún, resp. dospelý, ktorému bolo dieťa zverené do opatery). e) Konzultácie s odborným pracovníkom sú dostupné pre všetkých pedagógov podľa potreby. f) V ideálnom prípade a v kontexte podmienok integratibilnej školy v materskej škole pôsobia pedagogickí asistenti, ktorí sú po odbornej stránke usmerňovaní a inštruovaní terénnym poradenským pedagógom. g) filozofia školy je orientovaná na žiaka a jeho rodinu, pričom v sebe obsahujú aj aktivity mimo vyučovania (komunitné stretnutia, záujmové aktivity, záujmová voľnočasová činnosť atď.). Nástroje posudzovania integratibilnej školy -prijímať a efektívne vzdelávať bez rozdielu s ohľadom na zdravotný stav ( bez/s postihnutím) v jednom kolektíve 1. Swot analýza 2. Index inklúzie 3. Ishikawa diagram Základné využitie SWOT analýzy Hlavným cieľom SWOT analýzy je posúdenie vnútorných a vonkajších podmienok integrácie v prostredí škôl. Na základe tohto nástroja je možné zisťovať aj názory a postoje pedagógov k školskej integrácii očami seba i celej spoločnosti a posúdenie možností individuálnej integrácie z hľadiska kvality konkrétneho prostredia integrujúcej školy. Posudzovaním inkluzivity školy pomocou SWOT analýzy (angl. Strengths - silné, Weaknesses - slabé, Opportunities - šance a Threats - riziká) možno analyzovať podmienky organizácie v prípade, že máme záujem zistiť potenciálny (fiktívny) alebo reálny stav integratibility konkrétneho zariadenia. Hovoríme o významnom kroku v procese plánovania, resp. budovania inkluzívneho prostredia v škole. V rámci strategického rozvoja školy predstavuje spomenutá metóda pohľad na minulosť a súčasnosť verzus pohľad na budúcnosť. SWOT analýza umožňuje formulovať na základe zistených poznatkov strategickú víziu k inkluzivite v zmysle: 1. zachovania a rozvíjania silných stránok, 2. eliminácie slabých stránok, 3. vytvárania možných príležitostí na rozvoj zariadenia a stimulácie smerujúcej k vízii inklúzie. Posudzovateľ môže prostredníctvom SWOT analýzy stanoviť externé a interné faktory inštitúcie. Externé faktory inštitúcie sú označené ako šance (príležitosti) a riziká (ohrozenia). Šance (externé, vonkajšie atribúty) sú závislé od vonkajších vplyvovspoločnosti a dopomáhajú inštitúcii dosiahnuť cieľ. Riziká (externé, vonkajšie atribúty) sú také podmienky, ktoré sťažujú inštitúcii dosiahnuť želateľný cieľ. Interné faktory inštitúcie sú označené ako silné a slabé stránky. Silné stránky (interné, vnútorné atribúty) poukazujú na skutočnosť,ako (na)pomôcť k dosiahnutiu cieľa inklúzie. Slabé stránky (interné, vnútorné atribúty) sú opakom silných, odhaľujú podmienky, ktoré sťažujú dosiahnutie cieľa. SWOT analýza - všeobecne Hlavným cieľom SWOT analýzy je posúdenie vnútorných a vonkajších podmienok integrácie v prostredí škôl. Na základe tohto nástroja je možné zisťovať aj názory a postoje pedagógov k školskej integrácii očami seba i celej spoločnosti a posúdenie možností individuálnej integrácie z hľadiska kvality konkrétneho prostredia integrujúcej školy. Posudzovaním inkluzivity školy pomocou SWOT analýzy (angl. Strengths - silné, Weaknesses - slabé, Opportunities - šance a Threats - riziká) možno analyzovať podmienky organizácie v prípade, že máme záujem zistiť potenciálny (fiktívny) alebo reálny stav integratibility konkrétneho zariadenia. Hovoríme o významnom kroku v procese plánovania, resp. budovania inkluzívneho prostredia v škole. Vonkajšie podmienky inklúzie Šanca 1. Regionálne zabezpečenie a vzájomnákooperácia Riziko Význam +3 Σz 2 +6 2. Celospoločenský trend –4 4 – 16 3. Inkluzivita pracovného tímu –3 4 – 12 3 +6 4 – 12 4. Skúsenosti s „odlišnosťou“ +2 5. Odborné zabezpečenie starostlivosť v inštitúcii SPOLU –3 + 12 – 40 – 28 Vonkajšie podmienky SWOT analýzy Externé faktory inštitúcie sú označené ako šance (príležitosti) a riziká (ohrozenia). Šance (externé, vonkajšie atribúty) sú závislé od vonkajších vplyvovspoločnosti a dopomáhajú inštitúcii dosiahnuť cieľ. Riziká (externé, vonkajšie atribúty) sú také podmienky, ktoré sťažujú inštitúcii dosiahnuť želateľný cieľ. Šance/príležitosti (opportunities) SWOT analýzy Celospoločenský inkluzívny trend, podpora pregraduálnej a postgraduálnej prípravy pedagógov, regionálna spolupráca v podobe školení a tvorivých dielní na primeranej úrovni, vytváranie veci prospešných miest školských odborných pracovníkov (podporný pedagóg, školský psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, školský logopéd), zabezpečujúcich odborno‑metodicko‑poradenský servis materskej škole, podpora inklúzie v prostredí materskej školy prostredníctvom asistenta pedagóga. Riziká/ohrozenia (Threats) SWOT analýzy Nezáujem spoločnosti o problematiku začleňovania jedincov s „odlišnosťami“, ▪ nepripravenosť školskej komunity na prácu s dieťaťom so znevýhodnením, ▪ stigmatizačné tendencie voči „odlišnosti“ ako takej, ▪ nepostačujúco spracovaná legislatíva, resp. jej netransparentnosť s potrebami praxe. ▪ nizší záujem o miesta pedagógov („prestarnutý“ kolektív pedagógov) ▪ nevhodné prostredie (zlá lokalita, s minimálnou plochou zelene) ▪ v blízkosti rozostavaná stavba — hluk počas celého dňa, počas oddychu) Vnútorné podmienky SWOT analýzy Interné faktory inštitúcie sú označené ako silné a slabé stránky. Silné stránky (interné, vnútorné atribúty) poukazujú na skutočnosť,ako (na)pomôcť k dosiahnutiu cieľa inklúzie. Slabé stránky (interné, vnútorné atribúty) sú opakom silných, odhaľujú podmienky, ktoré sťažujú dosiahnutie cieľa. Tabuľka 5: Silné stránky (Strenghts) SWOT analýzy Podpora inkluzívneho povedomia od raného veku, preferencia pedagógov s osobnostnými a osobnými predpokladmi vzdelávať a vzdelávať sa, dostupnosť teoretických publikácií objasňujúcich inklúziu v teoretických súvislostiach, dostupnosť metodických materiálov podporujúcich inklúziu s dôrazom na efektívnosť aplikácie v praxi, vytváranie príležitostí na začlenenie detí s „odlišnosťami“ prostredníctvom športu (športové aktivity, olympiády), kultúry (literárno‑dramatické súťaže, prehliadky tvorivosti) a pod. s podporou bezbariérovosti vo vzťahoch, vybavenosť kreatívnym materiálom od raného veku, zmysluplné využívané centier pri riadenej a voľnej činnosti, aktivizácia rodičov prostredníctvom krátkodobej pomoci a pod. Tabuľka 6: Slabé stránky (Weaknesses) SWOT analýzy Nepostačujúce hygienické priestory (priestorové obmedzenia) a iné kapacitné obmedzenia v priestorov inštitúcií (šatne), časté zoskupovanie (tzv. spájanie) tried s vekovou rozdielnosťou detí v skupine bez možnosti využiť podporného pedagóga, formálne riešenia začlenenia detí s „odlišnosťou“ zo strany pedagógov, neochota pedagógov hľadať a aplikovať inovatívne prvky proinkluzívneho charakteru v edukačných činnostiach, nevhodné stratégie riešenia integračného alebo inkluzívneho procesu (rozhovor s rodičom dieťaťa v spojitosti s podmieňovaním pobytu dieťaťa je diskriminačným prístupom, napr.: „Robte s tým Jožkom niečo, lebo budeme musieť inak riešiť túto situáciu!“), latentné manifestácie zo strany pedagóga v edukačnom procese voči dieťaťu s „odlišnosťou“ („Janko sa s nami nehrá, lebo má slabé ručičky, potom príde k nám, teraz si trošku oddýchne.“). Diferencovanie externých a interných faktorov je dôležitou súčasťou prikoncipovaní stratégie a konkretizovaní podmienok integratibility. Základné využitie Indexu inklúzie Posudzovanie kritérií kvality s procesom inklúzie v škole môže poslúžiť pri riešení kľúčových problémov.  Posudzovanie  postoj k integrácii,  rámcové podmienky,  spoluprácu,  učenie, vyučovanie,  ďalšie vzdelávanie,  vzťah okolia Index inklúzie – všeobecne Jednotlivé podmienky indexu inklúzie možno diferencovať do troch oblastí (bližšie Wyss, 2007): Prvá oblasť smeruje k vytváraniu akceptujúceho, spolupracujúceho a rozvíjajúceho sa spoločenstva, v ktorom je každý jeho člen (žiaci, zamestnanci, rodičia) cenený a akceptovaný. Sem patrí i vytváranie inkluzívnych hodnôt a princípov. Druhá oblasť zaisťuje, že koncepcia inklúzie prenikne všetkými štruktúrami školy. Ako podpora pôsobia všetky aktivity, ktoré prispievajú k schopnosti školy pristúpiť na rôznorodosť žiakov. Podľa tretej oblasti vytvára každá škola praktické postupy tak, aby od zrkadľovali jej inkluzívnu kultúru a štruktúru. Vyučovanie zodpovedá rôznorodosti žiakov. Pre aktívny rozvoj školy (výchovy a vzdelávania) sú dôležité zdroje všetkých zúčastnených. 1. Budova školy je upravená podľa špecifických potrieb žiakov. 2. Proces učenia je založený na spolupráci žiakov. 3. Novým odborným zamestnancom je poskytovaná pomoc pri uvedení do zamestnania. 4. Škola prijíma všetkých žiakov zo spádovej oblasti. 5. Pedagogickí zamestnanci školy dobre spolupracujú. 6. Pracovníci školy nevykonávajú úlohy, na ktoré nie sú kvalifikovaní. 7. Väčšina odborných pracovníkov sa hlási k filozofii integrácie/inklúzie. 8. Školské zdroje sa využívajú na podporu integrácie/inklúzie. 9. Pedagogickí pracovníci sa snažia odstraňovať prekážky v učení. 10. Väčšina učiteľov sa hlási k filozofii integrácie/inklúzie. 11. Väčšina žiakov sa hlási k filozofii integrácie/inklúzie. 12. Pracovný tím hľadá vonkajšie zdroje na podporu aktívnej participácie žiakov na učení. 13. Hodnotenie žiakov sa realizuje vo forme, ktorá má pre žiakov motivujúci charakter. 14. Na hodinách sú zapájaní vždy všetci žiaci. 15. Väčšina rodičov detí s postihnutím sa hlási k filozofii integrácie/inklúzie. 16. Všetci odborní zamestnanci školy poznajú legislatívne podmienky integrácie/inklúzie. 17. Pedagogickí zamestnanci a žiaci často spolupracujú. 18. Škola udržuje kontakt so vzdelávacími inštitúciami. 19. Novým žiakom je poskytovaná pomoc pri začlenení. 20. Zdroje, ponuky a služby, ktoré má okolie k dispozícii, sú pracovníkom školy známe a využívajú ich 21. Vedenie školy podporuje ďalšie vzdelávanie odborných pracovníkov. 22. Každý zamestnanec vie, na koho sa obrátiť s problémom. 23. Žiaci si navzájom pomáhajú. 24. Personál využíva odborné poznatky o špecifických potrebách detí s postihnutím. 25. Rozdiely medzi žiakmi sú využívané ako zdroj pri vyučovaní. 26. Učebné plány a prostriedky sú modifikované vzhľadom na rôznorodosť žiakov. 27. Väčšina pedagogických pracovníkov má špeciálnopedagogické vzdelanie. 28. Väčšina rodičov nepostihnutých detí sa hlási k filozofii integrácie/inklúzie. 29. Pedagogickí pracovníci nerobia medzi žiakmi žiadne rozdiely. 30. Škola aktívne prezentuje svoj integratívny/inkluzívny postoj. 31. Pedagogickí zamestnanci a žiaci navzájom komunikujú s úctou. 32. Príprava vzdelávacích aktivít zohľadňuje úroveň schopností dieťaťa. 33. Vedenie školy a predstavitelia školských úradov konštruktívne spolupracujú a vzájomne siuznávajú svoje oblasti kompetencií. 34. Odborní pracovníci plánujú, vyučujú a hodnotia problémy tímovo (spoločne). 35. Vyučovanie rozvíja pozitívne chápanie rozdielnosti a rôznorodosti. 36. Personál je školený, aby dokázal reagovať na odlišnosti. 37. Medzi zamestnancami školy a rodičmi existuje partnerský vzťah. 38. Učebné plány zohľadňujú úroveň a tempo učenia jednotlivých žiakov. 39. Škola kooperuje s inými školami pri výmene skúseností. 40. Žiaci majú možnosť vyjadriť sa k obsahom činností. 41. Rodičia aktívne spolupracujú so školou. 42. V podmienkach nášho zariadenia sa nevyskytuje šikanovanie. 43. Žiaci s postihnutím dosahujú lepšie výsledky ako intaktní žiaci. 44. Pedagogickí pracovníci nerobia medzi žiakmi žiadne rozdiely. 45. Zariadenie realizuje priebežné hodnotenie výsledkov vyučovania a plánuje ďalšie kroky k jeho rozvoju. 46. Medzi žiakmi sú časté konflikty. 47. Pedagogickí zamestnanci školy dobre spolupracujú. 48. Miestne komunity sú vyzývané k spolupráci so školou. 49. Všetci pracovníci sa podieľajú na určení priorít a rozvíjaní zariadenia. 50. Na hodinách sú zapájaní vždy všetci žiaci. 52. Ďalšie vzdelávanie zamestnancov im pomáha pri reagovaní na rôznorodosť žiakov. 53. Dochádza k spolupráci špeciálnopedagogických, terapeutických a ďalších odborných profesií. V prípade, že pedagóg a/alebo vedúci pracovník bude diagnostikovať získané (ale i svoje) výsledné výpovede, je vhodné, aby si jednotlivé podmienky diferencoval podľa vyššie spomenutých kritérií kvality. 1. Vzájomná interakcia: ▪ medzi žiakmi sú časté konflikty, ▪ pedagogickí zamestnanci a žiaci navzájom komunikujú s úctou, ▪ medzi zamestnancami školy (vedenie, pedagógovia) a rodičmi existuje partnerský vzťah, ▪ pedagogickí zamestnanci školy dobre spolupracujú, ▪ žiaci si navzájom pomáhajú, ▪ pedagogickí zamestnanci a žiaci často spolupracujú, ▪ rodičia aktívne spolupracujú so školou, ▪ odborní pracovníci plánujú, vyučujú a hodnotia problémy tímovo (spoločne). 2. Postoj k integrácii/inklúzii: ▪ väčšina učiteľov sa hlási k filozofii integrácie/inklúzie, ▪ väčšina žiakov sa hlási k filozofii integrácie/inklúzie, ▪ väčšina rodičov detí s postihnutím sa hlási k filozofii integrácie/inklúzie, ▪ väčšina rodičov nepostihnutých detí sa hlási k filozofii integrácie/inklúzie, ▪ väčšina odborných pracovníkov sa hlási k filozofii integrácie/inklúzie, ▪ škola aktívne prezentuje svoj integratívny/inkluzívny postoj. 3. Riadenie a organizácia: ▪ novým zamestnancom je poskytovaná pomoc pri uvedení do zamestnania, ▪ škola prijíma všetkých žiakov zo spádovej oblasti, ▪ novým žiakom je poskytovaná pomoc pri začlenení, ▪ všetci pracovníci sa podieľajú na určení priorít a rozvíjaní zariadenia, ▪ každý zamestnanec vie, na koho sa obrátiť s problémom, ▪ pracovníci školy nevykonávajú úlohy, na ktoré nie sú kvalifikovaní, ▪ zariadenie realizuje priebežné hodnotenie výsledkov vyučovania a plánuje ďalšie kroky k jeho rozvoju, všetci pedagogickí zamestnanci školy poznajú legislatívne podmienky integrácie/inklúzie 4. Rámcové podmienky a využitie zdrojov: ▪ budova je upravená podľa špecifických potrieb žiakov, ▪ školské zdroje sa využívajú na podporu integrácie/inklúzie, ▪ pracovný tím hľadá vonkajšie zdroje na podporu aktívnej participá‑ cie žiakov na učení, ▪ zdroje, ponuky a služby, ktoré má okolie k dispozícii, sú pracovníkomškoly známe a využívajú ich, ▪ personál využíva odborné poznatky o špecifických potrebách detí s po‑stihnutím. 5. Proces učenia: ▪ proces učenia je založený na spolupráci žiakov, ▪ pedagogickí pracovníci sa snažia odstraňovať prekážky v učení, ▪ rozdiely medzi žiakmi sú využívané ako zdroj pri vyučovaní, ▪ príprava vzdelávacích aktivít zohľadňuje úroveň schopností dieťaťa, ▪ hodnotenie žiakov sa realizuje vo forme, ktorá má pre žiakov motivu‑ júci charakter, ▪ učebné plány a prostriedky sú modifikované vzhľadom na rôznoro‑ dosť žiakov, ▪ učebné plány zohľadňujú úroveň a tempo učenia jednotlivých žiakov, ▪ žiaci sa majú možnosť vyjadriť k obsahom činností, ▪ žiaci s postihnutím dosahujú lepšie výsledky ako intaktní žiaci. 6. Vzdelanie, ďalšie vzdelávanie: ▪ vedenie školy podporuje ďalšie vzdelávanie odborných pracovníkov, ▪ personál je školený, aby dokázal reagovať na odlišnosti, ▪ ďalšie vzdelávanie zamestnancov im pomáha pri reagovaní na rôzno‑rodosť žiakov, ▪ väčšina pedagogických pracovníkov má špeciálnopedagogické vzde‑lanie. 7. Kooperácia s inými zariadeniami: ▪ miestne komunity sú vyzývané k spolupráci so školou, ▪ vedenie školy a predstavitelia školských úradov konštruktívne spolu‑ pracujú ▪ a vzájomne si uznávajú svoje oblasti kompetencií, ▪ škola kooperuje s inými školami pri výmene skúseností, ▪ dochádza k spolupráci špeciálnopedagogických, terapeutických a ďal‑ších odborných štruktúr, ▪ škola udržuje kontakt so vzdelávacími inštitúciami. Základné využitie Ishikawa diagramu 1. 2. 3. 4. 5. 6. Diagram príčin a následkov – Ishikawa diagram - všeobecne Vytváranie rybej kosti a zhodnocovanie podmienok Spoločne sa vzdelávať bez rozdielov Akceptácia bez rozdielov Pomoc bez rozdielov Spoločný štart bez rozdielov BLOK C PRAXEOLOGICKÁ ROVINA INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA Objasnenie pojmu na základe praktického príkladu Akceptácia Rodičia boli nútení syna (Tomiho) preradiť do inej materskej školy. Deti ho ponižovali, vysmievali sa mu, vymysleli mu prezývku (nálepku) „šušloš šoploš“. V „novej“ materskej škole deti zapojili Tomáša do hry. „Poď, poď, Tomi, budeš vlakovodič“ (rušňovodič, pozn.), volajú deti na chlapca. Jeho odlišnosť, šušlanie, bolo deťmi „povýšené“: V hre mu priradili jednu z hlavných rolí, v prvom rade bol jedným z nich, bez rozdielov, rovnocenným členom skupiny a zároveň bol jediným z celej skupiny, ktorý zvládol syčanie a hučanie reálne idúcehovlaku. Išlo o skupinu detí, v ktorej bolo cez hru podporované inkluzívne povedomie, pozitívne vnímanie každého dieťaťa a to vďaka pedagógom triedy a spolupráci s rodičmi. Bariéra „Deti, ticho, ticho, prosím, zoraďte sa, budeme skákať po týchto bodkách. „Pani učiteľka“, kričí päťročný Michal, „ja to nemôžem, lebo“ ... učiteľka preruší chlapca, „nevadí Mišo, tak prejdi na druhú stranu“ (pohybom ruky naznačí smer „odchodu“ predškoláka Michala). „Tu som!“ upozorňuje deti učiteľka a žiada deti, aby jej venovali pozornosť. „Ešte raz sa rozdelíme, lebo jeden z vás vypadol ... Hetrogenita Nálepka „Hej ty!“ pristavia predškoláci mladšieho chlapca z triedy žabiek. „Čo sa škeríš ako opica?“ pýta sa Karol, predškolák, ktorý má odloženú povinnú školskú dochádzku. Stanko, chlapec, ktorý bol oslovený sa zastaví. „Ako opica?“ začuduje sa a obzerá sa dookola. Samko je typický zdravý chlapec, ktorý má na jednej strane tváre Naevus flammeus (tzv. oheň na tvári). Ostatné deti pristupujú bližšie, lebo sa niečo deje (vychádzajú z toho, že kde je Karol tak ta býva sranda). „Hej, ako opica“, prisvedčí Karol a chlapci, ktorí sú s ním pohybom rúk a nôh – svojským tančekom – znázornia pohyb tancujúcej opice. „Opica, opica“ a rozutekajú sa, keď prichádza pani učiteľka ... O dva týždne neskôr: „Hej opičiak, poď sem!“ Samko sa otočí na oslovenie, mykne plecom a odchádza sa hrať inde (počas mesačného pozorovania bol Samko oslovovaný ako opičiak približne päťnásťkrát!). Stigma Segregácia Integrácia Inklúzia Tolerancia Predsudok Rôznorodosť Výhody inkluzívneho vzdelávania Nevýhody inkluzívneho vzdelávania Integratibilita Vlčí a žirafí jazyk