Základné definície a princípy humánnej ekológie PDF

Základné definície a princípy humánnej ekológie 1. Biodiverzita predstavuje rozmanitosť všetkých foriem života, teda ekosystémov, druhov a génov a ich vzájomné vzťahy. má svoju vlastnú, vnútornú hodnotu, no navyše poskytuje spoločnosti široké spektrum ekosystémových služieb, od ktorých závi...

Základné definície a princípy humánnej ekológie 1. Biodiverzita predstavuje rozmanitosť všetkých foriem života, teda ekosystémov, druhov a génov a ich vzájomné vzťahy. má svoju vlastnú, vnútornú hodnotu, no navyše poskytuje spoločnosti široké spektrum ekosystémových služieb, od ktorých závisíme. biodiverzita a zvlášť ekosystémy sú teda základom nášho bytia a fungovania. poskytujú celý rad priamych alebo nepriamych životných potrieb ako je potrava, voda a materiály pre rozvoj spoločnosti. podporujú tvorbu prírodných zdrojov, prispievajú k regulácii mnohých javov a procesov, ktoré prebiehajú v krajine a tiež poskytujú viaceré kultúrne a rekreačné možnosti. Biodiverzita súše poklesne z úrovne 68% na úroveň asi 60% do roku 2050 Najvyšší pokles sa očakáva: v Japonsku, Kórei, Európe, južnej Afrike a v Indonézii 2.Ekológia Termín ekológia zaviedol nemecký zoológ Ernst Hackel (1834 – 1919) Vedecká disciplína, ktorá študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny Svojím systémovým prístupom ovplyvnila rozvoj ďalších vied: autoekológia (druhová), biocenológia (spoločenstvá), ekológia rastlín, živočíchov, baktérií, chemická ekológia atď. 2.Ekológia Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny. Cieľom ekologických výskumov je identifikovanie ekologických zákonitostí, ktorých poznanie prispieva k stabilizácii ekosystémov a k celkovej ochrane ŽP  Od ekológie k humánnej ekológii Ekológia ako biologická disciplína, zaoberajúca sa vzťahmi medzi organizmami navzájom a ich okolím nedisponuje takými metódami a prostriedkami, ktorými by sa dokázala zmocniť v plnej šírke existujúcich problémov. Na túto úlohu sa podujala HUMÁNNA EKOLÓGIA 3.Humánna ekológia Ekológia človeka alebo humánna ekológia je disciplína ekológie zaoberajúca sa štúdiom rastu, rozloženia a organizácie vzájomných vzťahov medzi ľudskými spoločenstvami a inými ľuďmi, inými druhmi a ich (prirodzeným alebo umelým) životným prostredím. Humánna ekológia ⇄ Environmentálne zdravie Človek môže ovplyvňovať životné prostredie pozitívne i negatívne. Životné prostredie môže ovplyvňovať zdravie človeka pozitívne i negatívne. Vzťahy medzi jednotlivými pojmami Humánna ekológia Environmentálne Ekológia zdravie  Environmentálne zdravie ako determinant zdravia  Je súčasťou koncepcie verejného zdravotníctva – primárnej prevencie  Fyzikálne, chemické, biologické faktory vonkajšieho prostredia, ktoré vplývajú na zdravie človeka  WHO: zlé životné prostredie zodpovedá za 25 až 33% celkových zdravotných problémov  Zdravé životné prostredie: čisté ovzdušie, dostatok zdravotne bezpečnej pitnej vody, bezpečné a biologicky hodnotné potraviny, dostatok nekonfliktových a bezpečných miest pre život a nakoniec, stabilné globálne ekosystémy vhodné pre život ľudí  Problematika environmentálneho zdravia nie je sústre­dená iba na fyzické životné prostredie (t. j. jednotlivé zložky životného prostredia, ako je voda, ovzdušie, pôda) a fyzikálne, chemické a biologické faktory, ale zahrnuje aj nadstavbové oblasti, ktoré sú ovplyvnené týmito determinantmi ako dôsledok tohto stavu (po­travinová bezpečnosť, pracovné riziká atď.).  Inštitucionálne zabezpečenie environmentálneho zdravia v SR Ministerstvo životného prostredia – ústredný orgán štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia Inštitút environmentálnej politiky – nezávislý analytický útvar MŽP Úrad verejného zdravotníctva – hlavný orgán zdravotného sektora zodpovedný za posudzovanie, hodnotenie zdravotných rizík spôsobených faktormi ŽP a zdravia Preventívny medicínsky odbor Hygiena ŽP – medicínsky odbor vplyv komplexu vlastností ŽP a spôsobu života na zdravie populácie a jednotlivca, cieľom je vytvoriť také ŽP, ktoré prispeje k ochrane zdravia Epidemiológia I/N ochorení - sledovanie už vzniknutých ochorení v dôsledku stavu prostredia Vývoj opatrení a legislatívnych nástrojov Programové vyhlásenie vlády Štátna politika zdravia v SR (ŠPZ) Národný program podpory zdravia (NPPZ) Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky (NEHAP) Národný program kontroly tabaku Protokol o vode a zdraví Ekologická kríza  Človek je zodpovedný za väčšinu Odpad globálnych problémov Rast spotreby zdrojov Klimatické zmeny Pokles biodiverzity Biologické invázie Ekologická kríza - kríza ŽP Ekologická kríza je chápaná ako kríza ekosystému, kde je ohrozená jeho stabilita Približuje sa okamih, v ktorom možnosti i schopnosti adaptácie ekosystému budú vyčerpané Súčasná ekologická situácia sa dá označiť ako ekologická kríza, pretože ľudstvo sa musí vyrovnávať s reálnou hrozbou globálnej ekologickej katastrofy 1. narušenie stability prírodných zdrojov 2. kontaminácia biotopov 3. ohrozenie ekosystémov ako základnej zložky prírodného prostredia História ekologických kríz 1. PRAVEK - výrub lesov 2. STAROVEK - vyčerpanie pôdy 3. ANTIKA – ničenie lesov okolo stredozemného mora, vyčerpanie pôdy, erózia a zosuvy pôdy 4. STREDOVEK – sťahovanie národov, vojny a devastácia niektorých častí Európy, Ázie a Afriky 5. NOVOVEK – priemyselná revolúcia - neg.dosah, masová likvidácia lesov, drancovanie surovín, vojny - požiare, odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd 6. SÚČASNOSŤ Súčasnosť GLOBALÍZÁCIA – mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním ERÓZIA a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie ničenie DAŽĎOVÝCH LESOV (Južná Amerika, Ázia) zmena poloslepí na polopúšte (SA, Sibír, Austrália) požiare hromadný výlov rýb a morských živočíchov – vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália – králiky, u nás – jelenia a srnčia zver) Súčasnosť zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečísk, nevhodné zavlažovanie – Rusko, Sibír, severná Afrika, Ázia) rádioaktívne zamorenie – úniky pri spracovaní rádioaktívnych materiálov, katastrofy (Černobyľ), vojenská hrozba narušenie OZONOSFÉRY – skleníkové plyny, kyslí dážď, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery, ropné plošiny) konzumná spoločnosť – strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dosahy Environmentálna záťaž  Environmentálna záťaž znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody. Ide o široké spektrum území kontaminovaných priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. V minulosti sa pri priemyselných činnostiach nebral ohľad na ŽP, čo viedlo k ukladaniu a pretrvávaniu toxických, mutagénnych a karcinogénnych látok v prostredí ZRDOJE EZ: poľnohospodárstvo, priemysel, železničné depá, prístavy, letiská, opustené a pochované skládky, sklady pesticídov, sklady a čerpacie stanice pohonných hmôt, ťažba nerastov,... Stav environmentálnej záťaže v EÚ 3 milióny pravdepodobných zdrojov znečistenia (EEA – European Enviromental Agency) 1,8 miliónov pravdepodobných kontaminovaných lokalít 250 000 potvrdených kontaminácií Sanácia prebehla za posledných 30 rokov cca u 1/3 zo všetkých lokalít Priemysel – 41% v celej Európe (Luxebursko, Fínsko, Dánsko, Španielsko (50%)) Odpad - 15% v celej Európe Petrochemický priemysel – 14% v celej Európe Stav environmentálnej záťaže v SR 1819 environmentálnych záťaží (Systematická identifikácia EZ v SR, 2006 – 2008) 1794 environmentálnych záťaží v IS EZ (2022) Okolo 1200 predstavuje stredne závažné až vysoké nebezpečenstvo pre zdravie človeka 225 je EZ s vysokou prioritou Mnohé oblasti sú opustené – nemá kto vykonať opatrenia Ide o lokality, kde dochádzalo k dlhodobým, skrytým a nekontrolovaným únikom Informačný systém environmentálnej záťaže zabezpečuje zhromažďovanie údajov a poskytovanie informácií o environmentálnych záťažiach a je súčasťou informačného systému verejnej správy. Informačný systém zriaďuje, prevádzkuje a údaje z neho s výnimkou údajov o pravdepodobných environmentálnych záťažiach sprístupňuje Ministerstvo životného prostredia SR podľa osobitného predpisu. Popis registrov : A: Pravdepodobná environmentálna záťaž B: Environmentálna záťaž (potvrdená) C: Sanovaná, rekultivovaná lokalita D: Environmentálna záťaž vyradená z registrov Pravdepodobná environmentálna záťaž Nie je dostatok informácií o prítomnej kontaminácii (875 v SR) kvôli priamym a nepriamym indíciám kontaminácie, 74 s vysokou prioritou Skládky, priemysel (strojárstvo, poľnohospodárstvo (pesticídne sklady) Najviac v Prešovskom kraji Indície: a) Prítomnosť zdrojov kontaminácie b) Záznamy orgánov štátnej správy alebo samosprávy o znečistení zložiek ŽP alebo o nevhodnom nakladaní so znečisťujúcim odpadom c) Staršie archívne informácie o znečistení získané prieskumnými alebo monitorovacími prácami d) Údaje z vybraných environmentálnych databáz e) Prejavy poškodenia krajiny, napr. poškodenie vegetácie, uhynuté organizmy, zápach, očividná prítomnosť cudzorodých látok a pod. ZDROJ KONTAMINÁCIE: miesto alebo priestor, v ktorom v minulosti dochádzalo alebo ešte stále dochádza k prieniku znečisťujúcich látok do jednotlivých zložiek životného prostredia, napr. skládky odpadu, sklady chemikálií, priemyselné prevádzky a areály, poľnohospodárske a vojenské areály, prístavy, letiská, železnice,... Potvrdená environmentálna záťaž I. Ich prítomnosť bola potvrdená výskumnými prácami, doteraz bolo identifikovaných 326 lokalít, 151 s vysokou prioritou Bratislava I – V, Zvolen, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Michalovce, Nové Zámky KRAJ s najvyšším počtom vysokorizikových je Banskobystrický kraj Na týchto lokalitách je potrebné vykonať ANALÝZU RIZIKA ako podklad pre PROJEKT SANÁCIE PRIESKUM ENVIROMENTÁLNYCH ZÁŤAŽÍ - Určuje sa miera a rozsah znečistenia, šírenie, vývoj a jeho zmeny, charakteristika všetkých znečisťujúcich látok, vrátane ich kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov, hodnotenie prirodzenej samočistiacej schopnosti prostredia Potvrdená environmentálna záťaž II. ANALÝZA RIZIKA EZ - Rozhodujúcim kritériom a nástrojom pre posúdenie nebezpečnosti zistenej kontaminácie a nevyhnutnosti vykonania sanačných a iných opatrení. - Zahŕňa: koncepčný model lokality, posúdenie aktuálnosti rizika (znečistenie podzemnej vody, zemín), výpočet rizika (z pohybu kontaminantu v podzemných vodách, výpočet rizika k povrchovým vodám a hodnotenie zdravotných rizík zo zemín a podzemných vôd, aj je riziko relevantné) - Výsledkom analýzy rizika je zistenie, či miera rizika je akceptovateľná pre súčasné alebo plánované využitie územia - Ak je výsledok analýzy rizika neakceptovateľný a je nutná sanácia EZ, obsahuje analýzy rizika i stanovenie cieľových kritérií sanácie a návrh sanačných opatrení alebo opatrenia na zmiernenie, elimináciu rizika Sanované a rekultivované lokality Sanácia: práce vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode, pôde, ktorých cieľom je odstrániť, znížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia 820 takýchto lokalít v SR Skládky komunálneho a priemyselného odpadu (38,1%) Petrochemický priemysel (16,2%) Strojársky priemysel (11,9%)  Manažment environmentálnej záťaže Nedostatočné riešenie problematiky environmentálnych záťaží v procese privatizácie, Absencia právnych predpisov v problematike riešenia environmentálnych záťaží, Absencia kvalitného komplexného Informačného systému o environmentálnych záťažiach, Absencia jednotnej metodiky na registráciu a priorizáciu environmentálnych záťaží, Nekomplexný a nesystémový prístup k riešeniu problematiky, Nedostatok programov likvidácie environmentálnych záťaží založených na objektívnom posúdení stavu znečistenia, zhodnotenia zdravotných a environmentálnych rizík a finančných požiadaviek na ich odstránenie, Nedostatok finančných prostriedkov na prieskum a sanáciu, Absencia finančných mechanizmov, Nedostatočné spoločenské a politické uznanie problému environmentálnych záťaží.  Legislatívne usmernenia Zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, - Obsahuje problematiku environmentálnych záťaží. - Zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2009 a definuje pojmy ako environmentálna záťaž, pravdepodobná environmentálna záťaž, geologický prieskum životného prostredia zahŕňajúci prieskum pravdepodobných environmentálnych záťaží a prieskum environmentálnych záťaží, ďalej definuje sanáciu environmentálnej záťaže, informačný systém environmentálnych záťaží a štátny program sanácie. Zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Zákon ustanovuje práva a povinnosti osôb pri identifikácii environmentálnej záťaže, spôsob určenia povinnej osoby na úseku environmentálnej záťaže, práva a povinnosti pôvodcu environmentálnej záťaže, povinnej osoby a ministerstva, ktorého pôsobnosť súvisí s činnosťou, ktorá viedla k vzniku environmentálnej záťaže, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku environmentálnej záťaže a sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.  Antropogénna činnosť, prostredie a zdravie človek, trvalo udržateľný rozvoj Definícia antropogénnej činnosti Antropogénna činnosť je komplex činností človeka na životné prostredie Pojem antropogénny znamená účinok alebo cieľ vyplývajúci z ĽUDSKEJ činnosti. Antropogénne vplyvy sa týkajú najmä nepriaznivých účinkov ľudskej činnosti na životné prostredie. Antropizácia Antropizácia je proces ovplyvňovania vlastností jednotlivých zložiek ekosystému človekom, nie len v negatívnom ale i v pozitívnom vzťahu k biotypu. 1. Antropogénny vplyv človeka – vplyv ľudstva (priemyselná činnosť) 2. Antropicky vplyv - vplyv samotného človeka ako indivíduá (výrub lesov a pod.) Ľudská činnosť v ekosystéme Poľnohospodárstvo Priemysel Prečo? Mechanizácia Nárast populácie Využívanie chemikálií Dopyt Urbanizácia Bohatstvo Globalizácia Moc Infraštruktúra Vlastníctvo Banská činnosť Z histórie do súčasnosti Priemysel – odpad, hustý čierny dym, nekontrolované znečistenie ovzdušia, vody, pôdy – poškodenie ekosystému, strata biodiverzity, zlý zdravotný stav populácie Areály podnikov boli situované v zraniteľných prírodných podmienkach, bez ohľadu na riziko (pitná voda) Pri výrobe dochádzalo k manipulovaniu s nebezpečnými látkami, ktoré sa priamo i nepriamo dostávali do vody, pôdy a podložných hornín Tieto látky boli toxické, karcinogénne, mutagénne a dlhodobo pretrvávajú v prostredí – ENVIROMENTÁLNE ZÁŤAŽE Ďalšie EZ: poľnohospodárske podniky, sklady pesticídov, prístavy, letiská,... Následky antropogénnej činnosti Vonkajšie prostredie Klimatické zmeny Urbanizácia Využívanie energií Znečistenie vôd Znečistenie pôdy Geneticky modifikované potraviny  Priemysel VYVÝŠENÉ Poľnohospodárstvo Sídla VYHĹBENÉ Doprava Vodohospodárstvo Rekreácia Ťažba ANTROPOGÉNNE FORMY Antropogénne formy 1. VYVÝŠENÉ – rôzne druhy umelých násypov, háld a skládok 2. VYHĹBENÉ – kameňolomy, štrkoviská, hliniská, pieskoviská Ovplyvnenie prírodných exogénnych pochodov 3. SPOMAĽOVANIE 4. URÝCHĽOVANIE 1. SPOMAĽOVANIE a) Spomalenie gravitačných (svahových) pohybov - pokrytie asfaltom, betónom - terasovanie svahov, odvodňovanie svahu, zalesňovanie b) Spomalenie fluviálnych pochodov prostriedky zvyšujúce presakovanie vody do pôdy a znižujúce povrchový odtok (napr. zasakovacie pásy na svahoch) biotechnické prostriedky zabraňujúce narušovaniu brehov (napr. osadzovanie brehov stromami) technické prostriedky zabraňujúce zahlbovaniu brehov (napr. spevnenie koryta betónom, dlažbou a pod.) technické prostriedky zachycujúce plaveniny a splaveniny (napr. umelé vodné nádrže) c) Spomalenie eolických pochodov Eolické tvary (pochody) = tvary zemského povrchu vytvorené vetrom prevažne v oblastiach s minimálnou vegetáciou Typickým javom je ich vlastná odnosová činnosť (deflácia) a obrusovanie reliéfu unášaným materiálom/pevnými časticami (korázia). Materiál sa často ukladá vo forme presypov (dún) V súčasnej dobe dochádza k rozširovaniu púští a viate piesky pokrývajú stále väčšie plochy Značná pozornosť je venovaná spomaľovaniu pohybov vyvolávaných defláciou Rôzne prostriedky, z nich najväčší význam majú biotechnické prostriedky (najmä spevňovanie povrchu vegetáciou) 2. URÝCHĽOVANIE a) ZVETRÁVANIE prírodný zvetrávací pochod urýchľuje: - zvýšená kyslosť zrážkových a povrchových vôd - umelé hnojivá meniace pôdnu reakciu a zloženie pôdy - zavodňovanie a odvodňovanie rozsiahlych oblastí a s tým spojené zmeny chemizmu podzemných vôd - znečistenie podzemných vôd odpadkami z priemyslu, miest a poľnohospodárstva b) Urýchlenie gravitačných (svahových) pohybov - V umelých zárezoch ciest a železníc a i. dochádza k narušeniu hornín a k vzniku urýchlených svahových pohybov (rútenie, zosúvanie) Prečo? - vplyv ľudskej činnosti na svahy - rast technických možností človeka (hlbšie zárezy, vyššie násypy) - vplyv nedostatočnej starostlivosti venovanej stabilizácii svahov Vznik bahenných prúdov na svahoch je urýchľovaný rúbaním lesa, vypaľovaním krov a trávy, obnažovaním zemín pri hospodárskom osvojovaní územia, stavbou kanálov, terás a pod. c) Urýchlenie fluviálnej erózie a akumulačných pochodov na odlesnených plochách je rýchly povrchový odtok a za prívalových dažďov je príčinou urýchleného odnosu pôdy, bahenných prúdov a zosuvov. urýchlený odnos pôdy sa prejavuje nielen odnosom na svahoch, ale i urýchlenou akumuláciou na dolných tokoch riek a v ústiach urýchlenie svahových geomorfologických pochodov ľudskou činnosťou a transport materiálu do vodných tokov spôsobuje zmenu fluviálnych pochodov najmä na dolných tokoch a pri ústí (fluviálny – utvorený činnosťou rieky) najmä na nížinných oblastiach dochádza k urýchlenej akumulácie Pri osídľovaní v 8. st. boli sídliská budované na štrkoch údolných nív pozdĺž vodných tokov. Odlesnenie hornej časti povodia a začiatok poľnohospodárstva v týchto oblastiach v 11. a 12. st. spôsobil rozkolísanie prietokov na vodných tokoch a vznik povodní. Sídla boli opustené a prekryté 3-5 m hrubou vrstvou jemných povodňových sedimentov. d) Zmena režimu vodných tokov - stavba hrádzí a umelých vodných nádrží - regulácia vodných tokov urýchľuje geomorfologické pochody - urýchlená akumulácia plavenín a splavenín vedie k nutnosti zvyšovať hrádze vodných tokov - odpadové vody z priemyslu a vôd zvyšujú mineralizáciu vody vo vodných tokoch a tým zvyšujú koróznu činnosť (rozkladanie skál a pôdy prúdom vody) Prečo? - Zmeny reliéfu - podrezaním svahu, výkopy, odvaly, vojenská činnosť - Zmeny štruktúry pôdy – orba, pastva, vysušovanie, nevhodná sejba - Zmeny povrchového odtoku – zväčšenie kritických rýchlostí toku - Zmeny mikroklímy vody Prostredie a zdravie človeka  KLIMATICKÉ SMEROVANIE Zvýšenie teploty Extrémy zrážok Extrémne poveter. podmienky Zvýšenie hladiny oceánu SOCIÁLNY A ENVIROMENTÁLNY BEHAVIORÁLNY INŠTITUCIONÁLNY KONTEXT KONTEXT EXPOZIČNÝ STAV Vek a pohlavie Zmena využívania Extrémne horúčavy Rasa a etnická pôdy Zlá kvalita vzduchu príslušnosť Zmena ekosystému Znížená kvalita potravín Chudoba Stav infraštruktúry Zmeny v pôvodcoch Bývanie a Geografia infekcie infraštruktúra Poľnohospodárska Vysídlenie obyvateľstva Vzdelávanie výroba a chov Diskriminácia Prístup k zdravotnej starostlivosti VÝSLEDKY ZDRAVIA Existujúce zdravotné Ochorenia spojené s teplom podmienky Kardiopulmonálne ochorenia Potraviny, voda a vektory Duševné zdravie a stres Mestá vs. vidiecke oblasti 1.Kvalita vonkajšieho ovzdušia Emisie Poškodenie zdravia Motorové vozidlá KVCH Priemyselné činnosti Respiračné ochorenia Komerčné zdroje Stres Vykurovanie, tabakový dym Škodlivé látky Dopady Ozón Zhoršovanie príznakov ochorenia Oxid uhličitý a uhoľnatý Hospitalizácia Oxid dusičitý Úmrtia Smog, PAU,PM Morbidita Organický a anorganický prach 2. Klimatické zmeny Potrava Vplyv na zdravie Pitná voda KVCH Bývanie GIT ochorenia - hnačky Výskyt INF/NEINF ochorení Duševné ochorenia Hlad Rizikové klimatické zmeny Extrémne horúčavy Dopady Búrky a hurikány Úmrtia a zranenia Záplavy Hospitalizácie a morbidity Zemetrasenie  3. Urbanizácia Extrémne horúčavy – Heath Vplyv na zdravie island effect KVCH Znečistenie ovzdušia Stres Environmentálny hluk Respiračné ochorenia Infekčné ochorenia Dopravné nehody Násilie, úrazy Nízka kvalita bývania Dopady Preplnenosť Úmrtia Hospitalizácie a morbidity Násilie 4.Využívanie energií Spotreba energie Vplyv na zdravie Vykurovanie, osvetlenie, varenie - Respiračné ochorenia Poľnohospodárstvo (zavlažovanie) - Dermatitída, katarakta Urbanizácia - Alergické reakcie Doprava a priemysel - Fekálno –orálne infekcie Riziká Biomasa (výrub hodnotných lesov za účelom vysádzania energetických monokultúr) Fosílne palivá Hydroenergia (narušenie prietoku, morfológie riek, migrácie a reprodukcie živočíchov) Nukleárna energia  5. Znečistenie vôd, pôd Príčiny Vplyv na zdravie Pokles biodiverzity Hlad Rybolov Otravy Poľnohospodárstvo Infekčné ochorenia Priemysel Karcinogénne ochorenia Horúčavy a suchá Ľudská nedbanlivosť  6. Potraviny a voda 1. Splašky – cholera 2. Odpad – ortuť a jej zlúčeniny, fekálne Dopad na zdravie: koliformné baktérie Imunitný systém 3. Umelé hnojivá – baktérie a riasy rastú Karcinogénne ochorenia rýchlejšie, využívajú všetok rozpustný Problémy reprodukčného kyslík a zomierajú systému 4. Priemyselné chemikálie – oleje, kovové zmesy, kyseliny, zásady, farby z tovární a Poruchy hormónov radioaktívne látky, POP, PCB Infekčné ochorenia 5. Pesticídy – chemické látky proti škodcom ATB rezistencia 6. Ropa – havárie, netesnosti - presakovanie benzínu a oleja do pôdy, vody  ZHRNUTIE Priame dopady Nepriame dopady Degradácia pôdy Zmeny v ľudskej demografii Znečistenie pobrežných útesov Zvýšenie poštu obyvateľov Chemické znečistenie pôdy, vody Zníženie sociálnych hodnôt Kontaminácia morských Preťaženie potravín, vody, hyg. živočíchov zdrojov Kontaminácia pôdy Vylúčenie spoločenského Zvýšené vystavenie vektorov poriadku Strata turizmu Mortalita/morbidita/ Mentálne zdravie hospitalizovanosť Trvalo udržateľný rozvoj Trvalo udržateľný rozvoj Pojem sa začal používať začiatkom 70-tych rokov v súvislosti s poznaním, že nekontrolovateľný rast je neudržateľný v prostredí obmedzených zdrojov cielený, dlhodobý, komplexný a synergický proces, ovplyvňujúci podmienky a všetky aspekty života (kultúrne, sociálne, ekonomické, enviromentálne a inštitucionálne), na všetkých úrovniach (lokálnej, sociálnej, regionálnej, globálnej) a smerujúci k takému funkčnému modelu určitého spoločenstva (miestnej a regionálnej komunity, krajiny, medzinárodné spoločenstva), ktorý kvalitne uspokojuje biologické, materiálne, duchovné, sociálne potreby a záujmy ľudí pričom eliminuje alebo výrazne obmedzuje zásahy ohrozujúce, poškodzujúce alebo ničiace podmienky a formy života v Slovenskej republike právne vymedzuje § 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Podľa neho ide o taký “rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov.” Trvalo udržateľný rozvoj Valné zhromaždenie OSN, 1987: Rozvoj, ktorý umožňuje napĺňať potreby súčasných generácií bez toho, aby ohrozoval budúce generácie v napĺňaní svojich vlastných potrieb. Postup v oblasti trvalo udržateľného rozvoja zastrešuje OSN, hlavne cez aktivity svojej Komisie pre TUR (trvalo udržateľný rozvoj) Legislatívne ukotvenia - história Svetová komisia pre životné prostredie, 1983, OSN Cieľ: zlepšiť blahobyt v krátkodobom horizonte bez ohrozenia miestneho a globálneho životného prostredia v dlhodobom horizonte Bruntladova správa, 1987 Maastrichtska zmluva - princíp integrácie enviromentálneho aspektu do tvorby a realizácie politík Summit EÚ v Cardiffe, 1998 – základy pre vytvorenie plánu EÚ na integráciu (pre oblasti doprava, energetika, poľnohospodárstvo, vnútorný trh, rozvoj, priemysel, rybárstvo, hospodárska politika) Meranie trvalo udržateľného rozvoja Pre meranie pokroku pri napĺňaní stratégie boli stanovené indikátory trvalo udržateľného rozvoja Nepokrývajú len otázky ŽP ale aj udržateľný rozvoj ekonomického rastu a sociálnej kohézie (charakteristika sociálnych pút a vzájomných väzieb členov spoločenskej skupiny alebo organizácie, daná prevahou spoločných záujmov) Stratégia EURÓPA 2020 - prijatá v roku 2010, cieľom je vymaniť sa z krízy a pripraviť hospodárstvo EÚ na nasledujúce desaťročie - Nadväzuje na Lisabonskú stratégiu z 2001-2010 Základ stratégie tvoria 3 prioritné oblasti 1) Inteligentný rast – vytvorenie hospodárstva založeného na znalosti a inovácii 2) Udržateľný rast – podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje 3) Inkluzívny rast – podporovanie hospodárstvo s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré pripieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti 5 hlavných cieľov stratégie Európa 2020 Výsledky stratégie Európa 2020 Výsledky ukazujú, že hoci sa EÚ ako celok posunula vpred, niektoré regióny zaostali alebo dokonca zaostali a v rámci niektorých krajín sa regióny od seba vzďaľujú Niektoré okrajové regióny EÚ sa dokonca posunuli dozadu Pokrok bok obzvlášť výrazný v oblasti vzdelávania Naopak, znižovanie emisií bol najslabšou oblasťou pokroku Zatiaľ čo žiadna krajina nesplnila všetky ciele na úrovni EÚ, najvyššie skóre majú škandinávske krajiny ako Dánsko, Fínsko a Švédsko, zatiaľ čo južné a východné krajiny, ako Grécko, Taliansko a Rumunsko, majú najnižšie. National EU2020 Index, showing changes from 2010 to 2018, using EU targets and sorted by 2018 values  1 Využívanie energií  2 Čo je to energia ? Schopnosť konať prácu, potrebujeme ju na všetko. Získava sa spracovaním, či využitím rôznych zdrojov (drevo, ropa, vietor, voda, slnko…), pričom vzniká teplo, svetlo, pohyb alebo sa premieňa hmota. Energia existuje v rôznych formách ako svetelná, tepelná, elektrická, mechanická, chemická, atómová Ľudské telo premieňa chemickú energiu z jedla na tepelnú energiu a na mechanickú Výroba energie a jej spotreba spôsobuje veľkú záťaž pre životné prostredie Spôsobuje klimatické zmeny, poškodzuje prírodné ekosystémy a nepriaznivo pôsobí na ľudské zdravie  3 Typy energie Chemická Tepelná Viazaná v chemických Vnútorná energia telesa, kde väzbách a uvoľňuje sa pri teleso prijíma od teplejšieho ich štiepení alebo ju odovzdá telesu chladnejšiemu Mechanická Elektrická Kinetická energia, ktorú Energia usmerneného majú telesá čo sa pohybu elektrického pohybujú náboja  4 Primárne zdroje Obnoviteľné Neobnoviteľné 1. Slnečné žiarenie 1. Fosílne palivá – tradičné a 2. Potenciálna a kinetická energia netradičné vody 2. Jadrové palivá – fúzne, 3. Energia vetra štiepne, množivé materiály 4. Geotermálna energia 3. Energia biomasy 5. Energia biomasy  5 Neobnoviteľné zdroje Viac ako 100 rokov využívame neobnoviteľné zdroje pomocou s ktorými prevádzkujeme naše domy, autá, prácu, atď. Fosílne palivá sú hlavným zdrojom energie. Okolo 80% celkovej energie pochádza z ropy, uhlia a zemného plynu.  6 Biomasa Všetky fosílne palivá, ktoré dnes spotrebovávame (uhlie, ropa, zemný plyn) sú v podstate pradávnou biomasou. Z hľadiska vplyvu na životné prostredie je veľký rozdiel medzi fosílnou a obnoviteľnou (čerstvou) biomasou. Fosílna biomasa -> neobnoviteľné Čerstvá biomasa ->obnoviteľné  7 Uhlie Rozkladanie rastlinných a živočíšnych zvyškov pred miliónmi rokov Podzemná a povrchová ťažba -> vypustené nebezpečné plyny -> výbuchy Spaľovanie uhlia Najväčšími piatimi spotrebiteľmi uhlia sú: Čína, USA, Rusko, India a Japonsko, ktoré spotrebujú 75% svetových zásob. Rozdelenie fosílnych palív  8 Ropa je tekuté fosílne palivo, pochádza z odpadovej suroviny živých vodných, živočíšnych a rastlinných organizmov, z nej vyrábame mnohé každodenné produkty Približne 280 miliónov litrov ropy sa do oceánov dostane každý rok, pričom viac ako 50% pochádza z odtokov a skládok a 20% z údržby lodí. Škvrny a úniky ropy predstavujú 8% z celkového množstva.  9 Zemný plyn je tekuté fosílne palivo, skladá sa hlavne z metánu nachádza sa v podzemných rezervoároch používa sa na vykurovanie a varenie, a spaľovanie elektriny  10 Výhody Sú k dispozícii -> sú schopné uspokojiť svetový dopyt- >bohaté a prístupné Objav nových ložísk vylepšenými technológiami Majú schopnosť produkovať veľmi vysoký výkon energie na dané množstvo Fosílne palivo nie je závislé od prevládajúcich klimatických podmienok na rozdiel od energetickej hodnoty slnečnej a veternej energie, ktorá závisí od intenzity tepla zo slnka, resp. od rýchlosti vetra Vytvorili milióny pracovných miest  11 Nevýhody Účinky na zdravie Znečistenie, Respiračné a kardiovaskulárne choroby, Tehotné ženy, starí ľudia a deti  12 Účinky na prostredie Znečistenie krajiny – pôdy, vody, vzduchu - Voda-> živočíchy v oceáne, okysľovanie - Vzduch-> spaľovanie, karcinogénne účinky - Poletavý prach-> skracovanie života Množstvo odpadu Skleníkový efekt-> globálne otepľovanie Nehody Ropné škvrny zostávajú súčasťou ekosystému 13 dlhé roky. ropné škvrny Exxon Valdez z roku 1989 okolo pobrežia Aljašky. Zabili okolo pol milióna morských vtákov, miliardu vajec lososa a tisíc cicavcov. V roku 2007 bolo ešte stále v piesku pobrežia zachytených 100 000 litrov ropy.  14 Obnoviteľné zdroje energie udržateľné/obnoviteľné zdroje energie = nevyčerpateľné náhrada energie vyprodukovanej z uhlia, ropy, zemného plynu a uránu - energia biomasy - veterná - geotermálna - slnečná - vodná energia „zdroje neustále sa dopĺňajúcej energie, ktorá má rozličné formy a priamo alebo nepriamo sa čerpá zo slnka alebo z tepla generovaného hlboko vnútri zeme“  15 Zdroj: Dvor audítorov  16 Energia z biomasy: - Výroba tepla a palív pre dopravu - Od roka 2009 Slovenské elektrárne vyrábajú elektrickú energiu spoluspaľovaním biomasy v elektrárni vo Vojanoch na východnom Slovensku a od roka 2011 v elektrárni v Novákoch - Produkovanie bioplynu v procese metánového kvasenia z exkrementov hospodárskych zvierat (111 bioplynových staníc) - Jeden z najekologickejších obnoviteľných zdrojov energie  17 Bioplynová stanica  18 Veterná energia: - z energie, ktorú Slnko vyžaruje smerom k Zemi sa približne 1 až 2 % premieňa na veternú energiu, čo je 50 až 100x krát viac ako energia, ktorú premieňajú rastliny na živú biomasu - jej využívanie neprodukuje žiadne odpady, neznečisťuje ovzdušie a nemá negatívny vplyv na zdravie ľudí = najdôležitejšie dôvody rozvoja využívania vetra ako zdroja energie vo všetkých kútoch sveta - na Slovensku existuje relatívne dosť vhodných lokalít na výstavbu tohto typu elektrární ( využívame len 1/6 tohto potenciálu)  19 Geotermálna energia: ‐ nie je v skutočnosti obnoviteľným zdrojom energie, pretože pochádza z horúceho jadra Zeme (+4000°C), ale z dôvodu nevyčerpateľných zásob sa ale medzi tieto zdroje zaraďuje ‐ na povrch sa dostáva cez vulkanické pukliny v horninách ‐ využívanie tejto energie je zložitejšie ‐ na území Slovenska sa nachádza 25 perspektívnych oblastí s geotermálnymi zdrojmi s teplotou vody do 150°C ( do 5 km) ‐ výhody: vysoký výkon, žiadna produkcia škodlivín a možnosť postavenia všade na pevnine ‐ nevýhody: využívanie tejto energie zvyšuje množstvo zemetrasení, prepadávanie sa zemskej kôry a riziko úniku jedovatých zlúčenín z vrtu 20  21 Slnečná energia: ‐ jediným zdrojom energie, na ktorý sa ľudstvo môže úplne spoľahnúť ‐ nie je to len elektrina, teplo a svetlo pre naše domovy, ale aj palivo na prevádzku ekologicky čistých automobilov - veľmi jednoducho, čisto a bez rizika ‐ spôsobov, ako vyrobiť elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov je viac ‐ slnečné žiarenie je homogénnejšie rozložené ako zásoby akýchkoľvek iných palív na Zemi ‐ najdôležitejšiu technológiu tu predstavujú fotovoltaické články  22 Vodná energia: ‐ jednoznačnou výhodou týchto zdrojov je ich flexibilita a taktiež skutočnosť, že pri výrobe elektriny neprodukujú škodlivé emisie (vrátane skleníkových plynov) ‐ pri veľkých vodných elektrárňach a vodných dielach sa však preukázali aj ich negatívne dopady na životné prostredie a lokálne ekosystémy ‐ z tohto pohľadu sa za environmentálne prijateľnejšie zdroje pokladajú vodné elektrárne s menším inštalovaným výkonom, tzv. malé vodné elektrárne  23 Sekundárne zdroje energií z transformácie primárnych zdrojov energie Elektrina sa vyrába zo slnečnej, veternej, vodnej energie, ropa slúži ako základ pre vykurovacie oleje, benzín, koks sa vyrába z čierneho uhlia Delenie 1. Priemyselné a transportné odpadové teplo 2. Energia komunálnych a bytových odpadov 3. Energia odpadov rastlinného a živočíšneho pôvodu  24 Elektrina Elektrina ktorú používame je druhotný zdroj energie. Primárne zdroje energie sú obnoviteľné ale aj neobnoviteľné, ale elektrina ‘‘Eletricity is really just ako samá nie je ani jedna. Je využívaná pri organized lightning.‘‘ - George Carlin mnohých úlohách od osvetlenia, vykurovania a chladenia domácností až po napájania televízorov a počítačov.  25 Politika EU Energia predstavuje jednu z 5-tich oblastí, na ktoré sa zameriava stratégia Európa 2020 20 % spotreby energie v Európe má pochádzať z obnoviteľných zdrojov 20 % nárast efektívnosti vo využívaní energie Tieto politiky zahŕňajú : zlepšenie bezpečnosti dodávok, zabezpečenie konkurencie schopnosti európskych hospodárstiev a dostupnosti cenovo prijateľnej energie, podpora rozvoja konkurencie schopného vnútorného trhu s energiou, stanovenie minimálnych úrovní zdaňovania energetických výrobkov  26 Činnosť agentúry EEA Má využívanie a Ako rýchlo stúpa Klesá využívanie výroba energie energetická energií? čoraz menší vplyv účinnosť? na prostredie? Nahradzujú Začleňujú sa Ako rýchlo sa menej enviromentálne uplatňujú znečisťujúce náklady do systému technológie paliva tie cien zlepšenia? obnoviteľných škodlivejšie? energií  27 Politika Slovenska Na Slovensku máme 2 atómové elektrárne (Mochovce, Bohunice), 2 tepelné (Nováky, Vojany), viacero vodných, solárnych a veterných elektrární V rámci Slovenska existuje program Energia pre krajinu Je to komplexný program spoločenskej zodpovednosti Slovenských elektrární Zastrešuje všetky aktivity a projekty v sociálnej oblasti, kultúry, životného prostredia, športu a vzdelávania Tento program finančnou podporou podporuje vybrané projekty, môžu tu byť zapojené projekty z celého Slovenska. 18,772 95 % 85 % Gigawatthodi Bez emisií Pokrytie n elektriny CO2 Slovenska  28 Zdroje 1. PETRÁNSKA. S. 2007. Čo sú obnoviteľné zdroje energie a naliehavosť potreby ich využívania. [online]. Dostupné na internete : < https://www.asb.sk/aktualne/udalosti/co-su-obnovitelne-zdroje-energie-a-naliehavost-potreby-ich-v yuzivania > 2. Obnovitelné zdroje energie. [online]. Dostupné na internete : < https://www.minzp.sk/klima/obnovitelne-zdroje-energie/> 3. Obnoviteľné zdroje energie. [online]. Dostupné na internete : http://www.energoz.sav.sk/str/6/obnovitelne-zdroje-energie 4. JEREB. S. a kol. 2018. Energia z obnoviteľných zdrojov pre udržateľný rozvoj vidieka: významný potenciál synergií. [online]. Dostupné na internete : < https://op.europa.eu/webpub/eca/special-reports/renevable-energy-5-2018/sk/#chapter8> 5. Electricity explained. [online]. Dostupné na internete : < https://www.eia.gov/energyexplained/electricity/> 6. Energia. [online]. Dostupné na internete : 7. Energia v Európe – súčasný stav. [online]. Dostupné na internete : < https://www.eea.europa.eu/sk/signaly-eea/signaly-2017/clanky/energy-in-europe-2014-state-1-sk?fb  29 8. BARTOŠOVICOVÁ. M. 2016. Obnoviteľné a Alternatívne zdroje [online]. Dostupné na internete : < https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/zem/obnovitelne-a-alternativne-zdroje-energie/?fbclid=IwAR2 vwyHgyBbHuU-mxoW0Tiq0uXYai_EDgSx6CklNhnYsGHzg7SIcEBQUJWo > 9. Energia, rozdelenie zdrojov energie. [Online]. Dostupné na internete : < https://oskole.detiamy.sk/clanok/energia-rozdelenie-zdrojov>-energie?fbclid=IwAR2QfwSieT6h5U sfmV_j8lJ2KdukQiVfk4KG9rEqSe9ZdDCjfw-KWuzeJ10 10. Obrázok 1. : [online], dostupné na internete: < https://dennikn.sk/blog/1517302/jadrouhlieropavodikzemnyplynaleboobnovitelnezdrojeenergiehlav navyzvaprebuducuvladnukoaliciu/ > 11. Obrázok 2. : [online], dostupné na internete: < https://www.vpotravinachsavyzname.sk/je-biomasa-naozaj-ekologickejsia-nez-uhlie/> 12. Obrázok-účinky na zdravie: online, dostupné na internete: < https://blog.ican.sk/chodte-s-detmi-von-a-budu-vo-vnutri-stastne/> 13. Obrázok-účinky na prostredie, dostupné na internete: 14. Obrázky o nehode (3): < https://tech.sme.sk/c/4363687/exxon-valdez-pred-20-rokmi-zamoril-aljasku.html> 18. Neobnoviteľné zdroje,[online] dostupné na internete: < 30 https://ecohero.sk/neobnovitelne-zdroje-energie/> 19. Biomasa, [online] dostupné na internete: < https://www.inforse.org/europe/fae/OEZ/biomasa/biomasa.html> 20. Obrázok zemný plyn: Spotreba zemného plynu v priemysle by sa mala udržať do roku 2030 na dnešnej úrovni. [EPA-EFE/Zsolt Czegledi] 21. Fotka o Slovnafte: Foto: Karol Srnec Zdroj: ephoto.sk 22. Fosilné palivá, [online] dostupné na internete: < https://www.renovablesverdes.com/sk/fos%C3%ADlne-paliv%C3%A1/> Kvalita ovzdušia Humánna ekológia Úvod – Vďaka právnym predpisom, technológiám a odklonu od využívania značne znečisťujúcich fosílnych palív v mnohých krajinách sa kvalita ovzdušia v Európe v posledných desaťročiach zlepšuje. – Negatívne ovplyvňuje mnohých ľudí, najmä v mestách – Zlepšenie kvality ovzdušia by mohlo pomôcť aj k zlepšeniu klímy Kvalita ovzdušia – Kvalita ovzdušia v Európe sa výrazne zlepšila odkedy sa zaviedli opatrenia zamerané na kvalitu ovzdušia – Emisie látok z dopravy, priemyslu a výroby elektriny sú regulované – Vysoké koncentrácie znečistenia ovzdušia majú významný vplyv na naše zdravie, najškodlivejšie sú tuhé častice a oxid dusičitý – Ľudia žijúci v európskych mestách sú stále vystavený znečisteniu ovzdušia, ktoré WHO považuje za škodlivé. – V roku 2014 koncentrácie jemných tuhách častíc spôsobili smrť 428 000 osôb v 41 európskych krajinách, z toho 399 000 v EÚ Látky, znečisťujúce ovzdušie – Oxid uhličitý ako hlavná príčina globálneho otepľovania a zmeny klímy. – Metán spojený so živočíšnou výrobou a konzumáciou mäsa. – Tuhé častice, ktoré môžu spôsobovať ochladzovanie alebo otepľovanie globálnej klímy napr. čierny uhlík – v dôsledku nedokonalého spaľovania palív – Znečistenie ovzdušia nie je všade rovnaké – Do atmosféry sa vypúšťajú rôzne znečisťujúce látky zo širokej škály zdrojov – Najväčšie znečistenie: cestná doprava, poľnohospodárstvo, elektrárne, priemysel a domácnosti. – Môžu sa premeniť na nové látky a rozširovať sa – Európska environmentálna agentúra v spolupráci so svojimi členskými štátmi zhromažďuje porovnateľné informácie o kvalite ovzdušia v priebehu času. – Na základe zhromaždených údajov sa meria pokrok, analyzujú sa trendy a hľadajú sa súvislosti medzi zdrojmi a skutočnými výsledkami meraní kvality ovzdušia. – Výsledky meraní z monitorovacích staníc je v prípade potreby možné doplniť o satelitné pozorovania. V rámci svojho programu vypustila EÚ nový satelit, ktorý má za úlohu monitorovať znečistenie ovzdušia a už aj začal poskytovať snímky. – Agentúra sa zaoberá len kvalitou vonkajšieho ovzdušia, nie kvalitou vnútorného ovzdušia. Zlepšenie kvality ovzdušia – Ovzdušie v Európe je podstatne čistejšie ako v čase, keď asi pred polstoročím začala Európska únia – Napriek tomuto pokroku ročné hodnotenia agentúry EEA trvale poukazujú na to, že znečistenie ovzdušia stále predstavuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie – Z hľadiska environmentálnych faktorov je znečistenie ovzdušia hlavnou príčinou predčasných úmrtí v Európe, každý rok zomrie asi 400 000 Európanov z dôvodu zlej kvality ovzdušia – Znečistenie ovzdušia má škodlivý vplyv aj na pôdu, plodiny, lesy, jazerá a rieky COVID-19 a znečistenie ovzdušia – Pokles mnohých spoločenských a hospodárskych činností počas pandémie viedol k zníženiu emisií a následných hladín určitých látok znečisťujúcich ovzdušie – počas lockdownu sa obmedzilo používanie vozidiel, čo viedlo k nízkym koncentráciám dusíka v mestách EU Riešenia na dosiahnutie čistejšieho ovzdušia s mnohými výhodami – Agentúra EEA spolupracovala s niekoľkými európskymi miestami na pilotnom programe s cieľom lepšie porozumieť výzvam na zlepšenie kvality ovzdušia na miestnej úrovni Ciele: rozšírilo systémy diaľkového vykurovania, podporilo cyklistickú dopravu, znížilo maximálne rýchlosti a stanovili poplatky za preťaženie ciest , modernizáciu domácich kachlí, pecí a kotlov, používanie čistejších palív na kúrenie, prechod na ekologickejšie autobusy a električky, zavedenie nízkoemisných dopravných zón. Tieto opatrenia znižujú znečistenie miestneho ovzdušia a často aj hluk, čím zlepšujú kvalitu života obyvateľov Ľudia chcú mať čisté ovzdušie – občania môžu hrať kľúčovú úlohu v úsilí o lepšiu kvalitu ovzdušia – Európsky index kvality ovzdušia umožňuje občanom kontrolovať aktuálnu kvalitu ovzdušia – CleanAirSchool zapája deti, rodičov a učiteľov do merania koncentrácií znečisťujúcich látok v okolí škôl Zmena návykov a dopravného správania – Príklad zo stratégie MINŽP SR – Ideálnym prístupom na zníženie znečistenia z dopravy je znížiť používanie motorových vozidiel, ktoré produkujú emisie. Toto sa dá docieliť jednak osobným prístupom ako aj politickým prístupom, kde sa nastavia vonkajšie podmienky tak, aby obyvatelia nepoužívali individuálnu automobilovú dopravu, ale radšej ekologické druhy dopravy. – Ak by napríklad 1000 obyvateľov prešlo pri cestách kratších ako 3 km z automobilu napr. do verejnej dopravy alebo na bicykel, ušetrili by ročne pri 250 pracovných dňoch 270 ton CO2. Čo môže urobiť občan Nepoužívať osobný automobilu na krátke cesty do 3-5 km. Používajte radšej verejnú osobnú dopravu, MHD alebo bicykel. Ak nemám vytvorené podmienky pre používanie bicykla u zamestnávateľa, požadujme bezpečné cyklostojany, šatne. Vytvorme s kolegami tím na dochádzanie do práce na bicykli a zapojme sa do kampane napr. „Do práce na bicykli“, ktorá funguje na Slovensku už viacero rokov. Jazdiť plynulo, nejazdiť štýlom brzda-plyn, pokiaľ možno vyhnúť sa kongesciám aj dobrým plánovaním cesty a jazdiť mimo dopravnej špičky. Na diaľniciach a rýchlostných cestách nejazdiť veľmi rýchlo (nad 110 km/h), lebo sa zvyšuje spotreba paliva a emisie, skôr sa zamerať na ekonomickú jazdu, tzv. ecodriving Vplyv prvkov zelenej infraštruktúry - na kvalitu ovzdušia v súvislosti s dopravou – Zelená infraštruktúra zahŕňa široké spektrum prvkov –remízy či aleje, v mestách ju tvoria najmä parkové plochy, trávniky, zelené strechy, vertikálna zeleň a zelené steny. – Všeobecne známy je ich význam pri zmierňovaní dopadov klimatickej zmeny, či zvyšovaní biodiverzity a zabezpečovaní konektivity ekosystémov. Menej sa v súčasnosti hovorí o jej vplyve na kvalitu ovzdušia – Výsadba vhodne zvolenej uličnej zelene môže ovplyvňovať kvalitu ovzdušia v blízkosti ciest tým, že zachytáva znečisťujúce látky (suchá depozícia) a tvorí bariéru voči zdrojom znečisťovania ovzdušia. – Pre zachytávanie znečisťujúcich látok z ovzdušia sa odporúča v dostatočnom množstve vysádzať stále zelené druhy drevín, pretože v zimných mesiacoch je kvalita ovzdušia spravidla horšia ako počas vegetačnej sezóny. V zime nám teda stromy bez olístenia veľmi nepomôžu. Dôležitá je aj tolerantnosť voči znečisteniu a stresovým faktorom v mestskom prostredí, ako zasolenie a zhutnenie pôdy či zatienenie, aby dreviny boli vitálne a mohli plniť svoje ekologické a environmentálne funkcie. Zdroje – Bruyninckx, H. 2018. Pozitívny vplyv čistenia ovzdušia na ľudské zdravie a zmenu klímy. In European Environment Agency. [online]. Dostupné na internete: https://www.eea.europa.eu/sk/articles/cistejsi-zrak-koristi-zdravju-ljudi – Zlepšenie kvality ovzdušia zlepšuje zdravie a produktivitu ľudí. In EEA. [online]. [cit. 17.03.2022]. Dostupné na internete: https://www.eea.europa.eu/sk/signaly-eea/signaly-2020/articles/zlepsenie-kvality-ovzdusia-zlepsuje-zdravi e – Gogola, M. 2021. S DOPRAVOU K ČISTEJŠIEMU OVZDUŠIU V MESTÁCH, [online]. Dostupné na internete: https://www.minzp.sk/files/oblasti/ovzdusie/ochrana-ovzdusia/dokumenty/strategia-ochrany-ovzdusia/do prava_mesto_ovdzusie.pdf DOPRAVA A ZDRAVIE DOPRAVA Znečistenie ovzdušia Na tomto znečistení a hluk z dopravy sa najviac podieľa spôsobujú rôzne cestná doprava a zdravotné problémy. naftové vozidlá. A Vo výfukových Napokon v dôsledku odierania pneumatík ZDRAVIE a bŕzd sa do plynoch vozidiel sa ovzdušia uvoľňujú emitujú oxidy dusíka, tuhé častice a ťažké tuhé častice, oxidy kovy, ktoré sa síry, oxid uhoľnatý a ukladajú na vozovke rôzne ťažké kovy, a následne uvoľňujú napríklad kadmium, do ovzdušia olovo a ortuť. pôsobením jazdiacich áut.  niekoľko európskych miest vrátane Londýna a Paríža postihlo viacero prípadov smogu prijatie emisných noriem a finančných opatrení + opatrení na používanie alternatívnych palív PRÍTOMNOSŤ PRÍTOMNOSŤ ↓ emisií znečisťujúcich látok z cestnej dopravy, ↓ úrovne hluku v mestských oblastiach  platné právne predpisy Európskej únie týkajúce sa dopravy, kvality ovzdušia a hluku s cieľom zlepšiť ľudské zdravie a životné prostredie európske emisné normy (euronormy) euronormy zahŕňajú špecifikácie pre PRÍTOMNOSŤ PRÍTOMNOSŤ testovanie vozidiel prenosné systémy na meranie emisií (PEMS)  technické normy obmedzujúce emisie hluku pri zdroji vypracovanie akčných plánov určených pre veľké dopravné zdroje a rozľahlé mestské oblasti podpora infraštruktúry pre cyklistov PRÍTOMNOSŤ PRÍTOMNOSŤ Obr. 1 Znečistenie ovzdušia cestnou dopravou ZDROJ: < https://www.trnava.sk/sk/aktualita/znecistenie-ovzdusia-je-vazny-problem-ovplyvnuje  emisie látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy v Európe by mali naďalej klesať 87 ‒ 90 % obyvateľov miest v EÚ je vystavených škodlivým úrovniam látok znečisťujúcich ovzdušie splnenie noriem pre tuhé častice PM2,5 BUDÚCNOSŤ BUDÚCNOSŤ by umožnilo predísť cca 144 000 predčasných úmrtí  začleňovanie politických opatrení a činností zameraných na zníženie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie hluk predstavuje v Európe všadeprítomný znečisťujúci prvok  potrebné je zlepšenie vykazovania hlučnosti BUDÚCNOSŤ PRÍTOMNOSŤ príprava protihlukových akčných plánov, znižovanie hluku pri zdroji Obr. 2 Protihluková stena ZDROJ:< https://www.stavebnictvi3000.cz/clanky/protihlukove-steny-velox-s-vice-jak-trice  VPLYV DOPRAVY NA ZDRAVIE VEREJNOSTI vnútorné orgány, nervová sústava a krv pľúcne choroby, infarkty, astma, úzkosť, slabosť a únava poruchy spánku, zvýšenie krvného tlaku vznik kardiovaskulárnych ochorení podľa odhadov je približne každý štvrtý Európan postihnutý vysokým hlukom z cestnej dopravy, ktorý prekračuje Obr. 3 Podiel emisií podľa druhu dopravy na Slovensku priemernú ročnú dennú, večernú a nočnú Zdroj: < hladinu hluku 55 decibelov http://www.svetdopravy.sk/porovnanie-emisii-co2-v-zeleznicnej-a-cestnej- doprave/ > AKO SA VONKAJŠIE ZNEČISTENIE DOSTÁVA DO TELA VDÝCHNUTIE - JE NAJDÔLEŽITEJŠOU CESTOU, PRI ABSORPCIA CEZ POŽITIE KTOREJ ŠKODLIVINY PRENIKAJÚ POKOŽKU HLBOKO DO PĽÚC, KDE POŠKODZUJÚ PĽÚCNE BUNKY ČO Tuhé častice VPLÝVA Hlu xid ý NA k O na t ľ uho ČLOVEKA n Sm z é og Ben Ozón TUHÉ ČASTICE  Úmrtnosť stúpa najmä u dôchodcov a kojencov  hladina (TČ) vo vzduchu predstavuje pre zdravie človeka vážne riziko  zodpovednosť za nárast počtu  WHO zatiaľ nestanovila prah pre TČ, hospitalizovaných osôb s chronickými dýchacími problémami, za zvýšený pretože sa predpokladá, že aj výskyt astmy, zápaly nosohltana a minimálne úrovne TČ vo vzduch chrípkové ochorenia spôsobujú zdravotnú ujmu  každý ôsmy astmatický záchvat je  v súčasnosti takmer vo všetkých spôsobený expozíciou častíc vo vzduchu európskych mestách je úroveň prekračovaná TČ sa považujú za pravdepodobne rakovinotvorné - štúdie na zvieratách  pre organizmus škodlivý - pri vdychovaní znižuje schopnosť krvi viazať a prenášať kyslík  toto zlyhanie základnej funkcie organizmu má za následok bolesti hlavy, stres, respiračné choroby a v konečnom dôsledku pri vyššej koncentrácii vo vdychovanom vzduchu aj rýchlu smrť človeka  emisie CO pochádzajúce z dopravy boli označené za hlavnú príčinu vysokého výskytu srdcových ochorení a úmrtí medzi pracovníkmi zamestnanými pri cestách  Úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia bola u ľudí zamestnaných vyberaním poplatkov pri vstupe na diaľnice a monitorovaním dopravnej situácie v tuneloch až o 35% vyššia ako u normálnej populácie. U pracovníkov zamestnaných na týchto miestach dlhšie ako 10 rokov bola úmrtnosť vyššia až o 88%. Podľa štúdie uverejnenej v American OXID UHOĽNATÝ Journal of Epidemiology sú koncentrácie CO v tuneloch (až 8-krát vyššie, ako povoľuje norma pre bežné pracoviská. = znečistenie ovzdušia je také vysoké, že je viditeľné vo forme oparu nad mestami  Letný smog - je vždy sprevádzaný horúcim slnečným počasím, pri ktorom slnečné žiarenie pôsobí na vzdušné emisie = ozón  Zimný smog - vzniká pri teplotnej inverzii - vrstva chladného vzduchu leží nad teplým vzduchom, čo spôsobuje udržiavanie teplejšieho znečisteného vzduchu pri zemi  Počas obdobia výskytu smogu dosahujú koncentrácie škodlivín vo vzduchu až 10- násobok normálnych hodnôt a spôsobujú vážne zdravotné problémy: nárast dennej úmrtnosti, počtom hospitalizovaných osôb, nárastom dýchacích ochorení a prípadov práceneschopnosti. Nedávne zistenia z Veľkej SMOG (S MO K E – DYM , F O G – H M L A ) Británie hovoria o tom, že smog má za následok až 6 tisíc infarktov srdca každý rok, z ktorých polovica končí smrťou.  Spôsobuje: OZÓN  nežiaduce zmeny v pľúcnom tkanive Poškodzovanie buniek má za následok: Zvýšené riziko - ľudia fyzicky pracujúci natekanie tekutín do pľúc, ale tiež aj ich vonku, deti a mládež, astmatici nahrádzanie hrubšími bunkami, ktorými vzduch ťažšie preniká- výsledkom je pretrvávajúci Medzi postihnutých patrí aj vegetácia, zápal a znížená funkčnosť pľúc hlavne stromy zápalu dýchacích ciest  poškodenie lesných porastov nastáva v  vznik bolesti pri hlbokom dýchaní dôsledku interakcie ozónu s uhlíkom, čo ovplyvňuje priebeh fotosyntézy a základných biologických mechanizmov okrem živých organizmov ozón negatívne vplýva aj na niektoré materiály ako napr. textil, gumu a plasty, u ktorých spôsobuje predčasné starnutie  Podľa WHO viacero škodlivín produkovaných motorovými vozidlami predstavuje tzv. rakovinotvorné alebo pravdepodobne rakovinotvorné látky  Ku vdychovaniu benzénu u ľudí dochádza hlavne pri čerpaní pohonných hmôt  Maximálne hodnoty sú 2,5x vyššie ako stanovený limit BENZÉN Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia  Hluk vznikajúci pri prevádzke motorových vozidiel je škodlivinou  v Európe žije viac ako 113 miliónov obyvateľov v miestach, kde je úroveň hluku  vysoká úroveň hluku v blízkosti ciest má za následok prekročená predovšetkým poruchy spánku, výskyt depresií, vyšší krvný tlak a ovplyvňuje aj správanie osôb, poruchy  vo väčších mestách je percento ľudí sluchu vystavených neprijateľne vysokým úrovniam hluku asi dva až trikrát vyššie ako je  u detí zo škôl nachádzajúcich sa v blízkosti rušných ciest národný priemer sa pozorovalo tiež zníženie koncentrácie  Hluk má podľa odborníkov z Nemecka za následok asi 2 % infarktov srdca, ktorým by bolo možné zabrániť, ak by hladina hluku klesla pod 65 decibelov. HLUK POŠKODZOVANIE ZDRAVIA V DÔSLEDKU ZNEČISTENIA SPÔSOBENÉHO DOPRAVOU Európa musí ďalej znižovať spotrebu energie v sektore dopravy, ktorá bola v roku 2020 iba o 4,3 % nižšia ako vrchol v roku 2007 V sektore dopravy sa v období od roku 2010 do polovice storočia musia emisie oxidu uhličitého znížiť o 68 %, aby sa dosiahol cieľ EÚ Emisie skleníkových plynov zo sektora dopravy klesli medzi rokmi 2019 a 2020 o 0,4 % a prvé odhady naznačujú podobný pokles medzi rokmi 2021 a 2022. Spotreba energie v niektorých druhoch dopravy bola v posledných rokoch silne ovplyvnená ekonomickými výkyvmi. Nákladná doprava je na tieto výkyvy obzvlášť náchylná. Po prudkom poklese medzi rokmi 2008 a 2009 tento sektor vzrástol v roku 2010 o 5,4 %  Používanie súkromných áut zostalo za posledné desaťročie vo všeobecnosti stabilné napriek hospodárskemu poklesu a prudkým výkyvom cien pohonných hmôt V niektorých prípadoch môžu ceny ovplyvniť ľudí, aby robili rozhodnutia, ktoré poškodzujú životné prostredie Kúpa auta sa od polovice 90. rokov neustále zlacňovala, zatiaľ čo cesty vlakom a vodná osobná doprava zdraželi. Nové autá čoraz efektívnejšie, priemerný automobil predaný v roku 2018 bol o 3,3% efektívnejší ako priemerný automobil predaný rok predtým V osobnej doprave klesol dopyt medzi rokmi 2019 a 2020 takmer o 1 % Je to v rozpore s dlhodobým trendom, keďže dopyt po osobnej doprave sa v celej EÚ od začiatku zaznamenávania v polovici 90. rokov neustále zvyšuje  ZAUJÍMAVOSTI - LETECTVO Každý deň odlieta a pristáva približne 100 000 letov po celom svete. Povedzme, že priemerná dĺžka letu sú dve hodiny; to by znamenalo, že každý deň niekam lieta šesť miliónov ľudí. To je takmer 0,1% celej svetovej populácie. V marci 2019 bol celkový počet letov za deň v priemere 176 000, v roku 2020 to bolo už len 145 000. Priemerne je 9 728 lietadiel prepravujúcich 1 270 406 pasažierov na oblohe v ľubovoľnom čase. 18 hodín- v súčasnosti najdlhší neprerušený let na svet trvá 17 hodín a 52 minút a spája Singapur a New York. 1 minúta - najkratší let zasa trvá doslova zopár sekúnd, spája dva zo škótskych Orknejských ostrovov. Lietadlo prekoná vzdialenosť 2,7 kilometra. BUDÚCNOSŤ DOPRAVY Už teraz zažívame začiatok revolúcie v doprave a tieto zmeny sa odteraz do roku 2030 pravdepodobne dramaticky zintenzívnia Súčasnosť: elektronické oznamovanie, systémy zdieľania áut, elektrické vozidlá (EV), elektrické skútre, drony a dokonca aj autonómne autobusy Prechod na elektrické vozidlá sa tiež rýchlo zrýchľuje, pričom elektrické vozidlá sa stanú autami našej súčasnosti a bezprostrednej budúcnosti. Predaj nových benzínových a naftových áut bude v Spojenom kráľovstve zakázaný do roku 2030 https://www.nationalgrid.com/stories/journey-to-net-zero- stories/future-transport-driving-change-next-10-years ROPOVODY VÝHODY: dokážu výrazne skrátiť prepravnú trasu a znížiť tak náklady prepravy je to jediný prostriedok prepravy rentabilný a zároveň ekologicky prijateľný pre životné prostredie na veľké vzdialenosti sú menej nákladné ako akýkoľvek alternatívny prostriedok prepravy (neexistuje politické napätie medzi štátmi) NEVÝHODY: riziko spojené so sabotážou alebo cielené výbuchy potrubí stavba ropovodov je extrémne kapitálovo náročná  TANKERY NEVÝHODY: zvyšujúcim sa dopytom po rope rastie i dopyt po tankeroch riziko vzniku nehody tankerov na mori a hrozba ekologickej katastrofy problematický je prechod tankerov cez tranzitné úžiny (zraniteľné miesta, ktoré by mohli byť potencionálnym terčom teroristických útokov) VÝHODY : preprava cez oceán alebo cez more je flexibilná počas jazdy tankerov často dochádza k zmene ich majiteľa. PALIVÁ PRE BUDÚCNOSŤ Ropa bola prvýkrát objavená v roku 1859 klimatické zmeny - naše spoliehanie sa na toto fosílne palivo musí skončiť Alternatívne obnoviteľné zdroje energie sa budú naďalej skúmať a implementovať na pohon našej dopravy. Elektrické autá poháňané batériou sú momentálne na prvom mieste v pohonných hmotách bioplyn - ktorý je obnoviteľný a uhlíkovo neutrálny vodík- sú alternatívy benzínu a revolučné možnosti do budúcnosti ZDROJE Európska environmentálna agentúra. 2016. Doprava a zdravie. [online]. EEA: 2016. 11.5.202. [cit. 2022.03.06.]. Dostupné na internete: HOTEROVÁ K., DVOŘÁK Z. 2020. POROVNANIE EMISIÍ CO2 V ŽELEZNIČNEJ A CESTNEJ DOPRAVE [online]. Svet Dopravy: 2020. [cit. 2020.03.07.]. Dostupné na internete: < http://www.svetdopravy.sk/porovnanie-emisii-co2-v-zeleznicnej-a-cestnej-doprave/> SABOVÁ G. 2019. Najdlhší let trvá 18 hodín, lietadlo má 6 miliónov súčiastok. 16 zaujímavostí o lietaní. [online]. Pravda: 2019. [cit. 2022.03.12.]. Dostupné na internete: < https://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/499857-najdlhsi-let-trva-18-hodin-lietadlo-ma-6-milionov-suciastok-16-zaujimav osti-o-lietani/ > GAYTRAVEL. 2020. How Many Flights Per Day? Airline and Flight Statistics (2022) [online]. GAYTRAVEL: 2020. [cit. 2022.03.12]. Dostupné na internete: European Industrial Emissions Portal. [online]. [cit. 2022-03-11]. Dostupné na internete: https://industry.eea.europa.eu/about BRODENGEIER Egbert, KREUS Arno. 2014. Fundamente Geographie. Stuttgart: Klett Ernst Verlag GmbH, 2015. ISBN 978-3-12-104530-3 Populačná kríza  Populačná explózia Pod pojmom populačná explózia rozumieme súčasné rýchle tempo rastu počtu obyvateľov, ktoré sa deje hlavne v málo rozvinutých krajinách, napríklad v Afrike, v Ázii, alebo v latinskej Amerike. Súvisí s výrazným poklesom úmrtnosti (následkom pokroku v zdravotníctve) pri zachovaní tradičnej vysokej pôrodnosti. Pre porovnanie, dnes má Afrika 1,3 miliardy obyvateľov. Podľa prognóz OSN má mať Afrika do roku 2100 až 4,5 miliardy obyvateľov.  Príčiny populačnej explózie Zlá sociálna a hospodárska situácia rozvojových krajín Snaha splodiť počas aktívneho života čo najviac zdravého potomstva pre zachovanie rodu Slabá alebo žiadna informovanosť o antikoncepčných metódach Náboženské zákazy, ktoré nedovoľujú použitie akejkoľvek antikoncepcie Názor, že viac detí ľahšie uživí svojich rodičov (najmä v krajinách tretieho sveta)  Dôsledky populačnej explózie Nedostatok materiálneho a energetického zabezpečenia pre celú populáciu Narušenie rovnováhy v prírode Nedostatok potravy, hlad Rasové, náboženské nezhody, vojny a konflikty Vznik väčšieho množstva odpadov  Demografia Slovenska Počet obyvateľov: 5 449 270, z toho 49% muži a 51% ženy Typ sídla: 53% ľudí žije v meste 47% ľudí žije na vidieku Jednotky veku: u mužov je najviac zastupovaný vek 41 rokov (47 371) a najmenej zastupovaný je 100+ (127). U žien je najviac zastupovaný vek je 41 rokov (44 757) a najmenej zastupovaný je 100+ (274)  Demografia Slovenska Náboženské vyznanie: najviac zastúpené rímskokatolícke (55,8%), najmenej zastúpené náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia (0,3%) Rodinný stav: najviac ľudí je slobodných (44,4%), najmenej je nezistených (0,4%) Vzdelanie: úplne stredné vzdelanie s maturitou (24,7%), nezistené vzdelanie (4,2%)  Pôrodnosť a plodnosť Pôrodnosť - je rodenie detí, chápané ako hromadný demografický jav Plodnosť (fertilita) - je realizovaná fyziologická plodnosť Hrubá miera pôrodnosti je počet narodených detí na 1 000 obyvateľov stredného stavu Úhrnná plodnosť (ÚP) je priemerný počet živonarodených detí pripadajúcich na jednu ženu počas jej celého reprodukčného obdobia (15 – 49 rokov), pri zachovaní úrovne plodnosti sledovaného roka a za predpokladu nulovej úmrtnosti. Patria medzi základné demografické procesy, predstavujú základné zložky demografickej reprodukcie Počet narodených detí - základným údajom, ktorým sa zisťuje plodnosť žien v SR Štatistický úrad SR získava údaje o narodených prostredníctvom individuálnych štatistických hlásení o narodení  Vývoj plodnosti a pôrodnosti na Slovensku v rokoch 1919 – 2019 Od roku 1989 sa Slovensko dostalo do druhého demografického prechodu Zákonitosti boli sformulované v 80. rokoch demografmi Van de Kaa a Birg Črtami bol pokles úrovne plodnosti pod záchovnú hodnotu (2,1 dieťaťa na jednu ženu) Pokles mier čistej reprodukcie pod úroveň jednoduchej reprodukcie (1,0 živonarodeného dievčaťa na jednu ženu) Faktory ovplyvňujúce plodnosť a pôrodnosť vek matky - Slovenská republika dlhodobo patrila medzi krajiny so skorým časovaním materstva (V 90. rokoch 20. storočia -> 20 – 24 rokov, v roku 2001- 25 – 29 rokov, od roku 2014 až dodnes - 30 – 34 rokov) poradie narodeného dieťaťa - je poradie narodeného dieťaťa jednej žene s ohľadom na všetky narodené predchádzajúce deti (živé aj mŕtve) rodinný stav matky - v SR sa stále rodí najviac detí vydatým ženám najvyššie dosiahnuté vzdelanie rodičov - v rámci demografického prechodu zmeny nastali najmä v dôsledku rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľov SR, čo viedlo k posunu časovania materstva do vyššieho veku medzipôrodné intervaly – prinášajú dôležitú informáciu o časovaní pôrodov, je to časový interval medzi dvomi pôrodmi tej istej ženy hmotnosť narodeného dieťaťa - je dôležitým ukazovateľom zdravotného stavu dieťaťa v ranom aj neskoršom vývine Medzinárodné porovnanie pôrodnosti na úrovni Európskej únie Medzinárodné porovnanie plodnosti na úrovni Európskej únie  Úmrtnosť (mortalita) Udáva pomer počtu zomrelých na dané ochorenie z celkového počtu obyvateľov Možno ju označiť ako štatistiku hynutia jedincov v populácii Najčastejšími príčinami/faktormi ovplyvňujúcimi úmrtnosť sú: miera kriminality, životná úroveň, miera chorobnosti, pohlavie (vo väčšine krajín žijú ženy dlhšie), samovraždy, vojny, vlastníctvo zbraní... Na Slovensku je stále najbežnejšou príčinou smrti choroba, predovšetkým ochorenia obehovej sústavy a zhubné nádory  Úmrtnosť na Slovensku V roku 2018 patrila miera úmrtnosti na príčiny, Stredná dĺžka života na Slovensku patrí medzi ktorým sa dalo predísť, na Slovensku medzi najvyššie najkratšie v Európe a dočasne sa v roku 2020 skrátila vo všetkých krajinách EÚ. takmer o jeden rok v dôsledku vplyvu ochorenia COVID-19. V tomto roku bola miera na úrovni 165 úmrtí na 100 000 obyvateľov, pričom ischemická choroba srdca Počas prvej vlny pandémie malo Slovensko nízky predstavovala štvrtinu z nich. Slovensko sa ocitlo počet prípadov ochorenia COVID-19, a to sčasti v medzi piatimi krajinami, ktoré dosiahli najhoršie dôsledku rýchleho zavedenia opatrení. Počet výsledky, pokiaľ ide o ischemickú chorobu srdca, a prípadov sa však výrazne zvýšil počas druhej vlny. medzi tromi krajinami, ktoré dosiahli najhoršie Tri štvrtiny všetkých úmrtí spôsobených ochorením výsledky, pokiaľ ide o rakovinu hrubého čreva a COVID-19 nastali v prvej polovici roka 2021. konečníka, rakovinu prsníka a pneumóniu. Slovensko má jedny z najvyšších mier úmrtnosti v Napriek zlepšeniam zostávajú kardiovaskulárne EÚ z príčin, ktorým sa dalo predísť, a príčin, ktoré ochorenia najvýznamnejšou príčinou smrti. Stále sú liečiteľné. existuje značný priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o účinné politiky v oblasti verejného zdravia s cieľom znížiť počet predčasných úmrtí.  Rizikové faktory Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno spojiť s rizikovými faktormi správania vrátane rizík súvisiacich so stravovaním, fajčením tabaku, spotrebou alkoholu a nízkou fyzickou aktivitou. Environmentálne faktory ako znečistenie ovzdušia prispievajú k výraznému počtu úmrtí, pričom len vystavenie jemným tuhým časticiam a ozónu súvisí so 7 % všetkých úmrtí. Úmrtia spôsobené znečistením ovzdušia sú spájané hlavne s ochoreniami obehovej sústavy, respiračnými ochoreniami a niektorými druhmi rakoviny.  Riziká spojené so stravovaním vrátane nízkeho príjmu ovocia a zeleniny a vysokej spotreby soli prispeli v roku 2019 k 26 % všetkých úmrtí na Slovensku, čo je vysoko nad priemerom EÚ. Spotreba alkoholu u dospelých bola počas posledného desaťročia celkom stabilná a približovala sa k priemeru EÚ. Podiel 15-ročných, ktorí uviedli, že sa opili viac ako raz, bol v roku 2018 rovnaký ako vo väčšine krajín EÚ, hoci sa medzi rokmi 2014 a 2018 znížil (z 28 % na 22 %). Obezita postihuje ľudí s nižším vzdelaním alebo nižším príjmom taktiež a ďalej sa zvyšuje i u mladistvých.  Úmrtnosť vo svete 10 hlavných globálnych príčin Pokiaľ ide o úmrtie a zdravotné úmrtí v roku 2019: mŕtvica, postihnutie rozdelené podľa pohlavia, chronická obštrukčná choroba ročné globálne úmrtia medzi ženami boli približne o 15 % nižšie ako u mužov. pľúc, infekcie dolných dýchacích ciest, trachea, bronchus, rakovina V posledných dvoch desaťročiach bol najväčší nárast úmrtí žien spôsobený pľúc, Alzheimerova choroba a iné Alzheimerovou chorobou a inými demencie, hnačkové ochorenia, demenciami, s takmer trojnásobným cukrovka, ochorenia obličiek nárastom.  Migrácia Migrácia je proces, kedy jednotlivci i celé skupiny ľudí z rôznych dôvodov opúšťajú svoje domovy. Súčasná mobilita ľudí je vyššia ako kedykoľvek predtým a naďalej prudko stúpa, čím sa stáva jednou z určujúcich globálnych otázok 21. storočia. Z približne 200 štátov sveta skoro všetky sú zdrojové, tranzitné alebo cieľové územia pre migrantov. V prípade, že by medzinárodní migranti založili štát, vytvorili by po Číne, Indii a USA štvrtú najľudnatejšiu krajinu sveta, veľkosťou populácie približné rovnakú ako Indonézia. Spolu s medzinárodnými migrantmi je na svete vyše miliardy migrantov – každý siedmy človek je migrant. Dve tretiny všetkých medzinárodných migrantov v roku 2020 žilo v rozvinutých krajinách. Najviac medzinárodných migrantov žije v Spojených štátoch amerických (50,6 milióna), nasleduje Nemecko (15,8 mil.), Saudská Arábia (13,5 mil.), Ruská federácia (11,6 mil.), Veľká Británia (9,4 mil.), Spojené arabské emiráty (8,7 mil.), Francúzsko (8,5 mil.), Kanada (8,1 mil.), Austrália (7,7 mil.) a Taliansko, v ktorom žije 6,4 milióna migrantov.  V roku 2020 bolo vo svete celkovo 134,9 milióna žien – migrantiek. Ženy tvorili viac ako polovicu medzinárodných migrantov v 114 krajinách sveta. V roku 2020 počet migrantiek mierne prevýšil počet migrantov v Európe, Severnej Amerike a Oceánii – čiastočne pre vyššiu strednú dĺžku života žien medzi migrantmi a rastúcemu dopytu za prácou súvisiacou so starostlivosťou.  Slovensko a migrácia 2020 - 2021 Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny. Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie. V období od roku 2004 v Slovenskej republike poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a osemnásobne sa zvýšila legálna migrácia. Zdroje https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-po dla-vzdelania/SR/SK0/SR https://aspekty-globalizacie73.webnode.sk/kopia-prazdna-stranka-1/ http://www.szsbajkalska.sk/data/01/projekty/2019_2020/ants/zaludnenie_zem e/pupulacna_explozia.html https://sk.wikipedia.org/wiki/Popula%C4%8Dn%C3%A1_expl%C3%B3zia https://referaty.centrum.sk/prirodne-vedy/geografia/47965/?print=1 http://www.humannageografia.sk/stiahnutie/demo_mesta_sprocha_kol.pdf https://sk.wikipedia.org/wiki/Demografia_Slovenska  https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/0af9ef47-685a-4ded-8853-5e5a9aed5c01/STATISTIKA_V_SUVISLOSTIACH_Hl avne_trendy_populacneho_vyvoja_v_SR_v_roku_2017.pdf?MOD=AJPERES&CACHEID=ROOTWORKSPACE-0af9ef47-685a -4ded-8853-5e5a9aed5c01-mkTnD-t https://ourworldindata.org/grapher/crude-birth-rate?country=OWID_WRL~SVK https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.TFRT.IN?view=map https://ec.europa.eu/health/system/files/2022-01/2021_chp_sk_slovak.pdf https://www.iom.sk/sk/migracia/migracia-vo-svete.html https://www.un.org/development/desa/pd/sites/www.un.org.development.desa.pd/files/undesa_pd_2020_international_migratio n_highlights.pdf https://www.researchgate.net/figure/AVERAGE-ANNUAL-RATE-OF-CHANGE-IN-THE-NUMBER-OF-INTERNATIONA L-MIGRANTS-BY-COUNTRY-AREA-OF_fig3_327629872  https://www.idiaspora.org/it/node/1290 https://www.iom.sk/sk/migracia/migracia-na-slovensku.html https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_po licia/rocenky/rok_2021/2021-rocenka-UHCP-SK.pdf https://www.who.int/data/gho/data/themes/mortality-and-global-health-es timates https://www.who.int/data/gho/map-gallery-search-results?&maptopics=6f b1d84d-498f-4ddc-abb3-519db716cdfb Voda a pôda  VODA  základná podmienka pre existenciu života na Zemi  hlavný prostriedok pre transport živín, pre ich prijímanie a vylučovanie  pre mnohé živočíchy je voda priamo životným prostredím  tvorí 70% ľudského tela a je nevyhnutná pre rastliny a živočíchy  podľa obsahu rozpustených minerálnych látok: Destilovaná Minerálna Úžitková podľa účelu použitia: Pitná Odpadová Povrchová podľa výskytu: Podzemná Zrážková Znečistenie vody je špecifickým prípadom znečistenia životného prostredia, ku ktorému dochádza, keď toxické látky akými sú mikroorganizmy alebo chemikálie, vstupujú do vodných útvarov znečisťujúce látky sa môžu dostať do podzemných vôd, čím sa môžu dostať až do našich domácností v podobe pitnej vody, ktorú každodenne používame a ktorá môže ohroziť naše zdravie v súčasnosti je až 80% odpadových vôd vypúšťaných do prírody, čo vedie k obrovskému znečisteniu riek, jazier a oceánov.  4 hlavné kategórie znečistenia vody 1. podľa typu vody Podzemná voda je tá časť vody, ktorá sa nachádza pod zemou. Používame ju predovšetkým na získanie pitnej vody. K znečisteniu podzemných vôd dochádza v dôsledku kontaminácie pesticídami a hnojivami z pôdy. Povrchová voda sa nachádza na vonkajšej strane zemskej kôry, pokrýva 70% z celého zemského povrchu a zahŕňajú ju oceány, rieky a jazerá. Môže byť znečistená rôznymi spôsobmi a odhaduje sa, že už polovica všetkých tokov a viac ako 30% jazier je už na rôznych úrovniach znečistená. 2. podľa zdroju kontaminácie Kontaminácia vody môže pochádzať z jedného zdroja, ako napríklad z ropnej rafinérie alebo nezákonnými skládkami. Aj keď pochádza znečistenie z jedného miesta, môže ovplyvniť vodu na dlhé vzdialenosti. Ďalej tu máme vodu s viacnásobným zdrojom znečistenia, čoho príkladom je napríklad poľnohospodársky odtok. 3. podľa druhu kontaminácie Kontaminácia môže pochádzať z poľnohospodárstva, priemyslu a kanalizácie. Poľnohospodárstvo nielenže spotrebuje okolo 70% všetkej sladkej vody, ale je aj hlavnou príčinou degradácie vody. Po každom daždi sa pesticídy, hnojivá a živočíšne odpady (väčšinou sú to výkaly) dostávajú do vodných ciest. Kanalizácia, alebo odpadová voda predstavuje v rozvojových krajinách veľký problém, ktorý spôsobuje choroby ako napríklad hnačku. V rozvinutých krajinách sa časť odpadových vôd spracovaná v čistiarňach odpadových vôd, z čoho ale aj tak výsledný odpad smeruje do mora. Zvyčajne je odpadová voda biologicky odbúrateľná, avšak viac ako 80% odpadu sa vracia späť do životného prostredia bez úpravy alebo opätovného použitia. Napriek tomu ľudia často hádžu chemikálie a liečivá do záchodu, alebo keď sú chorí, odpadová voda často prenáša do životného prostredia škodlivé vírusy a baktérie. 4. podľa typu znečisťujúcej látky Znečistenie vody môže byť chemické, rádiologické alebo biologické. Chemické znečistenie, ktoré sa drží na povrchu vody zahŕňa ropu, benzín a rôzne ropné produkty, ktoré prichádzajú nielen z priemyslu, ale aj z miliónov automobilov a nákladných lodí. Celkovo sa odhaduje, že do vody je uvoľnených každý rok 1 milión ton ropy, a to hlavne z tovární, fariem a miest. 10% ropy vo vode pochádza z úniku tankerov. Ďalšími dôležitými chemickými látkami sú rozpúšťadlá, farmaceutické produkty, kovy, pesticídy a hnojivá. Napríklad hnojivá sú bez zafarbenia, takže ich vo vode nevidno. Rádiologické znečistenie zvyčajne pochádza z ťažby uránu, jadrových elektrární alebo z používania rádioaktívneho materiálu pre výskum a nesprávne skladovaných liečiv. Rádioaktívny odpad pretrváva v prírode tisíce rokov. Biologické znečistenie vody sa deje, keď sa vo veľkom počte vyskytujú vo vode rôzne mikroorganizmy (baktérie, vírusy, červy, riasy). Zvyčajne je spôsobené nesprávnou likvidáciou živočíšneho a ľudského odpadu. Aby toho nebolo málo, oceány absorbujú okolo 25% celkových svetových uhlíkových emisií, čo ich robí kyslejšími. V kyslom mori mäkkýše, žraloky a korále bojujú o prežitie. Ohrozenie pitnej vody kontamináciou vo svete Voda a domácnosť Spotreba vody na osobu / deň: Vypité množstvo pitnej vody človekom: cca 3 l / sprchovanie a kúpanie 40 l pranie 40 l WC 40 l osobná hygiena (bez kúpania) 15 l upratovanie 10 l umývanie riadu 7 l pitie a varenie 6 l podiel na verejnej spotrebe, napr. kúpanie 150 l Elektrárne kontaminovať povrchové a podzemné vody môže aj vypúšťanie odpadových vôd z elektrárni na ochranu vody sa preto stanovili limity pre elektrárne a taktiež aj pravidelné kontroly podzemnej a povrchovej vody samostatnou kategóriou sú vodné elektrárne, ktoré vo vyššej miere nespôsobujú znečistenie prostredia. využívajú len energiu, ktorá vzniká prívodom vody do turbín elektrárne medzi nevýhody vodných elektrárni patrí ich neprirodzené zadržiavanie vody, čo spôsobuje narušenie vodného ekosystému a pohybu rýb. Studne Predstavujú riziko znečistenia pitnej vody a tým aj zdravotné riziko, hlavne pokiaľ sa prepoja s verejným vodovodom alebo ak sa nebude pravidelne kontrolovať ich čistota pri budovaní studne je potrebné dodržať zákonný postup, ktorý zahŕňa projekt, povolenie na vodnú stavbu a zároveň aj povolenie na odber podzemnej vody odber je nutný v prípade, ak sa voda zo studne plánuje používať ako pitná – teda v domácnosti, variť z nej, ale aj prať či umývať riad. rozborom sa sleduje prítomnosť chemických a minerálnych látok vo vode a tiež prítomnosť mikroorganizmov. Zadržiavanie vody v krajine Zadržiavanie vody v krajine výrazne eliminuje stav nedostatku pitnej vody a dlhodobé suchá, po ktorých hrozí napr. z náhlej búrky povodeň, pretože pôda je neschopná vodu zadržať a vsiaknuť Taktiež zadržiavanie vody umožňuje vznik nových biotopov Riešenia:  zákaz stavať v inundácii riek, kde existuje obrovská pravdepodobnosť povodne  ďalej sem môžeme zaradiť reguláciu výmery na nepriepustných plôch v intraviláne. Tým zabezpečíme, že sa mesto neprehrieva, a tým voda neodtečie z územia preč.  rozvoj zelenej infraštruktúry (revitalizácia mokradí, zelených plôch)  minimalizácia technických opatrení (umelo vytvorené hrádze, nádrže)  zámer rozdeliť veľké polia medzami so stromami a kríkmi  Zadržiavanie vody v prírode má aj pozitívny vplyv na ľudské zdravie Zadržiavanie vody Napríklad budovanie vodných ostrovčekov pri prašných cestách, ktoré v prírode zachytávajú prach z cesty a tým vytvárajú zdravšie prostredie Žitný ostrov na Slovensku Vyznačuje sa najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe Ide o našu najúrodnejšiu oblasť Celý ostrov žije pestovaním a spracúvaním poľnohospodárskych produktov Nachádza sa v Podunajskej nížine Pod povrchom sa nachádza asi 10 miliárd m³ kvalitnej pitnej vody, ktorá je znova a znova doplňovaná vodou presakujúcou z riek Spotreba pitnej vody na Slovensku Spotreba vody za posledné roky výrazne klesla. Spôsobila to pandémia Covid 19, ktorá zastavila mnohé pracoviská výroby.  Pôda limitovaný a ľahko zničiteľný prírodný zdroj nenahraditeľnej hodnoty považovaný za jedno z najvzácnejších bohatstiev ľudstva, ktoré umožňuje rastlinám, zvieratám a človeku žiť na Zemi pôda pokrýva len okolo 30% našej planéty a žije na nej viac ako 7 miliárd ľudí. Až 85% našich zdrojov energie, tj. fosílne palivá, pochádza z pôdy. je to zmes rôznych zložiek: štrk, piesok, hlina a úlomky hornín a minerálov spomedzi týchto zložiek predstavuje väčšie riziko kontaminácie najmä priepustný štrk a piesok Funkcie pôdy: produkcia biomasy, ako základná podmienka života človeka a iných organizmov na zemi filtrácia, neutralizácia, transport a premena látok pri ochrane životného prostredia, a to najmä kvality podzemných vôd a potravinového reťazca ekologický a genetický potenciál, ktorými pôda zabezpečuje nenarušený život rastlín a živočíchov a súčasne ochraňuje genetický potenciál týchto organizmov nevyhnutný k životu človeka pôda ako fyzikálne médium, čo znamená, že pôda je priestorovou základňou pre socio-ekonomické aktivity ako sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel, turizmus a iné pôda ako zdroj surovín - zásobáreň vody, ílu, piesku, hornín, minerálov a pod. pôda ako kultúrne dedičstvo krajiny (stav skultúrnenia pôdy) Znečistenie pôdy vzniká umiestnením kvapalného alebo tuhého odpadu na zemi alebo v podzemí ide o degradáciu pôdy ľudskými aktivitami, ktorá prichádza predovšetkým s rastúcou urbanizáciou a industrializáciou Príčiny znečistenia zeme odlesňovanie poľnohospodárstvo priemysel ťažba skládky a odpad urbanizácia Odlesňovanie Priemysel každú sekundu sa v má na životné prostredie rozhodujúci amazonskom dažďovom pralese dopad v Brazílii vyrúbe oblasť o veľkosti často uvoľňuje do pôdy alebo futbalového ihriska atmosféry toxický či materiálový odpad výrub stromov a vypaľovanie mnohé krajiny nemajú právne predpisy pôdy nielenže zabíja voľne žijúce o emisiách či skládkach a tak môžu byť živočíchy, ale aj nezvratne rádioaktívne látky nesprávne ovplyvňuje pôdu skladované v podzemí pôda sa tak stáva zraniteľnou účinky priemyselného odpadu na pôdu sú tak škodlivé a vyvolávajú negatívne voči erózii – zanecháva rastliny zmeny vo svojom mikrobiologickom a neplodné a bez koreňov minerálnom zložení Skládky a odpad Urbanizácia skládky sú v súlade s predpismi a sú rozširovanie miest v dôsledku bežným spôsobom na likvidáciu zvyšujúceho sa počtu obyvateľov vedie nerecyklovateľného a komunálneho k ďalšiemu využívaniu pôdy kvôli odpadu v rozvinutých krajinách dopytu po bývaní, potravinách, vode a majú ale tendenciu byť preplnené a po likvidácii komunálneho odpadu konštrukcia, z ktorej je skládka vyrobená, v skutočnosti bývame asi iba na 3% sa môže časom zrútiť a to vedie ku celkového povrchu planéty, ale kontaminácii pôdy toxickými látkami potrebujeme až tretinu celkovej plochy napriek tomu stále prispievame k zeme pre poľnohospodárstvo poškodzovaniu pôdy vyhadzovaním je veľmi dôležité si uvedomiť, odpadkov, a to najmä v prípade oleja, farieb a iných nebezpečných odpadov z že poškodzovanie pôdy vedie k domácností, ktoré by sme namiesto ohrozeniu života. Ak sa stane pôda toho mali vhodne recyklovať neúrodnou, život ľudí a zvierat sa stane kritickým. Ťažba bane prispievajú k erózii odstraňovaním pôdy približne 40% všetkých svetových baní tvoria povrchové bane. To znamená, že úrodná pôda je kvôli získavaniu minerálov buď osekávaná alebo vypaľovaná. ak sa rozhodne o ukončení ťažobného projektu, v rozvinutých krajinách je vyžadovaná rekultivácia pôdy ale napríklad v Číne sa rekultivuje iba 12% pôdy, pretože pôda je tak degradovaná, že často nedokáže podporiť novozaložený porast. ďalším negatívnym dôsledkom, ktoré ťažba prináša, je požiar uhlia podzemné uhoľné požiare môžu po stáročia horieť a vytvárať toxické plyny a popol okrem toho sa na ťažbu minerálov používajú ďalšie chemické a elektrické procesy, ktoré tiež prispievajú k degradácii pôdy  Poľnohospodárstvo dopyt po potravinách neustále rastie a preto sú lúky a lesy premieňané na poľnohospodársku pôdu zatiaľ čo prirodzená vegetácia má hlboké korene, kultivované rastliny ako bavlna, káva, pšenica, sójové bôby hlboké korene nemajú a vedú k erózii pôdy a záplavám používajú sa v