Základné definície a princípy humánnej ekológie PDF

Základné definície a princípy humánnej ekológie 1. Biodiverzita predstavuje rozmanitosť všetkých foriem života, teda ekosystémov, druhov a génov a ich vzájomné vzťahy. má svoju vlastnú, vnútornú hodnotu, no navyše poskytuje spoločnosti široké spektrum ekosystémových služieb...

Základné definície a princípy humánnej ekológie 1. Biodiverzita predstavuje rozmanitosť všetkých foriem života, teda ekosystémov, druhov a génov a ich vzájomné vzťahy. má svoju vlastnú, vnútornú hodnotu, no navyše poskytuje spoločnosti široké spektrum ekosystémových služieb, od ktorých závisíme. biodiverzita a zvlášť ekosystémy sú teda základom nášho bytia a fungovania. poskytujú celý rad priamych alebo nepriamych životných potrieb ako je potrava, voda a materiály pre rozvoj spoločnosti. podporujú tvorbu prírodných zdrojov, prispievajú k regulácii mnohých javov a procesov, ktoré prebiehajú v krajine a tiež poskytujú viaceré kultúrne a rekreačné možnosti. Biodiverzita súše poklesne z úrovne 68% na úroveň asi 60% do roku 2050 Najvyšší pokles sa očakáva: v Japonsku, Kórei, Európe, južnej Afrike a v Indonézii 2.Ekológia Termín ekológia zaviedol nemecký zoológ Ernst Hackel (1834 – 1919) Vedecká disciplína, ktorá študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny Svojím systémovým prístupom ovplyvnila rozvoj ďalších vied: autoekológia (druhová), biocenológia (spoločenstvá), ekológia rastlín, živočíchov, baktérií, chemická ekológia atď. 2.Ekológia Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny. Cieľom ekologických výskumov je identifikovanie ekologických zákonitostí, ktorých poznanie prispieva k stabilizácii ekosystémov a k celkovej ochrane ŽP Od ekológie k humánnej ekológii Ekológia ako biologická disciplína, zaoberajúca sa vzťahmi medzi organizmami navzájom a ich okolím nedisponuje takými metódami a prostriedkami, ktorými by sa dokázala zmocniť v plnej šírke existujúcich problémov. Na túto úlohu sa podujala HUMÁNNA EKOLÓGIA 3.Humánna ekológia Ekológia človeka alebo humánna ekológia je disciplína ekológie zaoberajúca sa štúdiom rastu, rozloženia a organizácie vzájomných vzťahov medzi ľudskými spoločenstvami a inými ľuďmi, inými druhmi a ich (prirodzeným alebo umelým) životným prostredím. Humánna ekológia ⇄ Environmentálne zdravie Človek môže ovplyvňovať životné prostredie pozitívne i negatívne. Životné prostredie môže ovplyvňovať zdravie človeka pozitívne i negatívne. Vzťahy medzi jednotlivými pojmami Humánna ekológia Environment Ekológia álne zdravie  Environmentálne zdravie ako determinant zdravia  Je súčasťou koncepcie verejného zdravotníctva – primárnej prevencie  Fyzikálne, chemické, biologické faktory vonkajšieho prostredia, ktoré vplývajú na zdravie človeka  WHO: zlé životné prostredie zodpovedá za 25 až 33% celkových zdravotných problémov  Zdravé životné prostredie: čisté ovzdušie, dostatok zdravotne bezpečnej pitnej vody, bezpečné a biologicky hodnotné potraviny, dostatok nekonfliktových a bezpečných miest pre život a nakoniec, stabilné globálne ekosystémy vhodné pre život ľudí  Problematika environmentálneho zdravia nie je sústre­dená iba na fyzické životné prostredie (t. j. jednotlivé zložky životného prostredia, ako je voda, ovzdušie, pôda) a fyzikálne, chemické a biologické faktory, ale zahrnuje aj nadstavbové oblasti, ktoré sú ovplyvnené týmito determinantmi ako dôsledok tohto stavu (po­travinová bezpečnosť, pracovné riziká atď.).  Inštitucionálne zabezpečenie environmentálneho zdravia v SR Ministerstvo životného prostredia – ústredný orgán štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia Inštitút environmentálnej politiky – nezávislý analytický útvar MŽP Úrad verejného zdravotníctva – hlavný orgán zdravotného sektora zodpovedný za posudzovanie, hodnotenie zdravotných rizík spôsobených faktormi ŽP a zdravia Preventívny medicínsky odbor Hygiena ŽP – medicínsky odbor vplyv komplexu vlastností ŽP a spôsobu života na zdravie populácie a jednotlivca, cieľom je vytvoriť také ŽP, ktoré prispeje k ochrane zdravia Epidemiológia I/N ochorení - sledovanie už vzniknutých ochorení v dôsledku stavu prostredia Vývoj opatrení a legislatívnych nástrojov Programové vyhlásenie vlády Štátna politika zdravia v SR (ŠPZ) Národný program podpory zdravia (NPPZ) Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky (NEHAP) Národný program kontroly tabaku Protokol o vode a zdraví Ekologická kríza  Človek je zodpovedný za Odpad väčšinu globálnych Rast spotreby problémov zdrojov Klimatick é zmeny Pokles biodiverzit y Biologick é invázie Ekologická kríza - kríza ŽP Ekologická kríza je chápaná ako kríza ekosystému, kde je ohrozená jeho stabilita Približuje sa okamih, v ktorom možnosti i schopnosti adaptácie ekosystému budú vyčerpané Súčasná ekologická situácia sa dá označiť ako ekologická kríza, pretože ľudstvo sa musí vyrovnávať s reálnou hrozbou globálnej ekologickej katastrofy 1. narušenie stability prírodných zdrojov 2. kontaminácia biotopov 3. ohrozenie ekosystémov ako základnej zložky prírodného prostredia História ekologických kríz 1. PRAVEK - výrub lesov 2. STAROVEK - vyčerpanie pôdy 3. ANTIKA – ničenie lesov okolo stredozemného mora, vyčerpanie pôdy, erózia a zosuvy pôdy 4. STREDOVEK – sťahovanie národov, vojny a devastácia niektorých častí Európy, Ázie a Afriky 5. NOVOVEK – priemyselná revolúcia - neg.dosah, masová likvidácia lesov, drancovanie surovín, vojny - požiare, odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd 6. SÚČASNOSŤ Súčasnosť GLOBALÍZÁCIA – mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním ERÓZIA a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie ničenie DAŽĎOVÝCH LESOV (Južná Amerika, Ázia) zmena poloslepí na polopúšte (SA, Sibír, Austrália) požiare hromadný výlov rýb a morských živočíchov – vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália – králiky, u nás – jelenia a srnčia zver) Súčasnosť zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečísk, nevhodné zavlažovanie – Rusko, Sibír, severná Afrika, Ázia) rádioaktívne zamorenie – úniky pri spracovaní rádioaktívnych materiálov, katastrofy (Černobyľ), vojenská hrozba narušenie OZONOSFÉRY – skleníkové plyny, kyslí dážď, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery, ropné plošiny) konzumná spoločnosť – strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dosahy Environmentálna záťaž  Environmentálna záťaž znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody. Ide o široké spektrum území kontaminovaných priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. V minulosti sa pri priemyselných činnostiach nebral ohľad na ŽP, čo viedlo k ukladaniu a pretrvávaniu toxických, mutagénnych a karcinogénnych látok v prostredí ZRDOJE EZ: poľnohospodárstvo, priemysel, železničné depá, prístavy, letiská, opustené a pochované skládky, sklady pesticídov, sklady a čerpacie stanice pohonných hmôt, ťažba nerastov,... Stav environmentálnej záťaže v EÚ 3 milióny pravdepodobných zdrojov znečistenia (EEA – European Enviromental Agency) 1,8 miliónov pravdepodobných kontaminovaných lokalít 250 000 potvrdených kontaminácií Sanácia prebehla za posledných 30 rokov cca u 1/3 zo všetkých lokalít Priemysel – 41% v celej Európe (Luxebursko, Fínsko, Dánsko, Španielsko (50%)) Odpad - 15% v celej Európe Petrochemický priemysel – 14% v celej Európe Stav environmentálnej záťaže v SR 1819 environmentálnych záťaží (Systematická identifikácia EZ v SR, 2006 – 2008) 1794 environmentálnych záťaží v IS EZ (2022) Okolo 1200 predstavuje stredne závažné až vysoké nebezpečenstvo pre zdravie človeka 225 je EZ s vysokou prioritou Mnohé oblasti sú opustené – nemá kto vykonať opatrenia Ide o lokality, kde dochádzalo k dlhodobým, skrytým a nekontrolovaným únikom Informačný systém environmentálnej záťaže zabezpečuje zhromažďovanie údajov a poskytovanie informácií o environmentálnych záťažiach a je súčasťou informačného systému verejnej správy. Informačný systém zriaďuje, prevádzkuje a údaje z neho s výnimkou údajov o pravdepodobných environmentálnych záťažiach sprístupňuje Ministerstvo životného prostredia SR podľa osobitného predpisu. Popis registrov : A: Pravdepodobná environmentálna záťaž B: Environmentálna záťaž (potvrdená) C: Sanovaná, rekultivovaná lokalita D: Environmentálna záťaž vyradená z registrov Pravdepodobná environmentálna záťaž Nie je dostatok informácií o prítomnej kontaminácii (875 v SR) kvôli priamym a nepriamym indíciám kontaminácie, 74 s vysokou prioritou Skládky, priemysel (strojárstvo, poľnohospodárstvo (pesticídne sklady) Najviac v Prešovskom kraji Indície: a) Prítomnosť zdrojov kontaminácie b) Záznamy orgánov štátnej správy alebo samosprávy o znečistení zložiek ŽP alebo o nevhodnom nakladaní so znečisťujúcim odpadom c) Staršie archívne informácie o znečistení získané prieskumnými alebo monitorovacími prácami d) Údaje z vybraných environmentálnych databáz e) Prejavy poškodenia krajiny, napr. poškodenie vegetácie, uhynuté organizmy, zápach, očividná prítomnosť cudzorodých látok a pod. ZDROJ KONTAMINÁCIE: miesto alebo priestor, v ktorom v minulosti dochádzalo alebo ešte stále dochádza k prieniku znečisťujúcich látok do jednotlivých zložiek životného prostredia, napr. skládky odpadu, sklady chemikálií, priemyselné prevádzky a areály, poľnohospodárske a vojenské areály, prístavy, letiská, železnice,... Potvrdená environmentálna záťaž I. Ich prítomnosť bola potvrdená výskumnými prácami, doteraz bolo identifikovaných 326 lokalít, 151 s vysokou prioritou Bratislava I – V, Zvolen, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Michalovce, Nové Zámky KRAJ s najvyšším počtom vysokorizikových je Banskobystrický kraj Na týchto lokalitách je potrebné vykonať ANALÝZU RIZIKA ako podklad pre PROJEKT SANÁCIE PRIESKUM ENVIROMENTÁLNYCH ZÁŤAŽÍ - Určuje sa miera a rozsah znečistenia, šírenie, vývoj a jeho zmeny, charakteristika všetkých znečisťujúcich látok, vrátane ich kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov, hodnotenie prirodzenej samočistiacej schopnosti prostredia Potvrdená environmentálna záťaž II. ANALÝZA RIZIKA EZ - Rozhodujúcim kritériom a nástrojom pre posúdenie nebezpečnosti zistenej kontaminácie a nevyhnutnosti vykonania sanačných a iných opatrení. - Zahŕňa: koncepčný model lokality, posúdenie aktuálnosti rizika (znečistenie podzemnej vody, zemín), výpočet rizika (z pohybu kontaminantu v podzemných vodách, výpočet rizika k povrchovým vodám a hodnotenie zdravotných rizík zo zemín a podzemných vôd, aj je riziko relevantné) - Výsledkom analýzy rizika je zistenie, či miera rizika je akceptovateľná pre súčasné alebo plánované využitie územia - Ak je výsledok analýzy rizika neakceptovateľný a je nutná sanácia EZ, obsahuje analýzy rizika i stanovenie cieľových kritérií sanácie a návrh sanačných opatrení alebo opatrenia na zmiernenie, elimináciu rizika Sanované a rekultivované lokality Sanácia: práce vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode, pôde, ktorých cieľom je odstrániť, znížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia 820 takýchto lokalít v SR Skládky komunálneho a priemyselného odpadu (38,1%) Petrochemický priemysel (16,2%) Strojársky priemysel (11,9%)  Manažment environmentálnej záťaže Nedostatočné riešenie problematiky environmentálnych záťaží v procese privatizácie, Absencia právnych predpisov v problematike riešenia environmentálnych záťaží, Absencia kvalitného komplexného Informačného systému o environmentálnych záťažiach, Absencia jednotnej metodiky na registráciu a priorizáciu environmentálnych záťaží, Nekomplexný a nesystémový prístup k riešeniu problematiky, Nedostatok programov likvidácie environmentálnych záťaží založených na objektívnom posúdení stavu znečistenia, zhodnotenia zdravotných a environmentálnych rizík a finančných požiadaviek na ich odstránenie, Nedostatok finančných prostriedkov na prieskum a sanáciu, Absencia finančných mechanizmov, Nedostatočné spoločenské a politické uznanie problému environmentálnych záťaží.  Legislatívne usmernenia Zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, - Obsahuje problematiku environmentálnych záťaží. - Zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2009 a definuje pojmy ako environmentálna záťaž, pravdepodobná environmentálna záťaž, geologický prieskum životného prostredia zahŕňajúci prieskum pravdepodobných environmentálnych záťaží a prieskum environmentálnych záťaží, ďalej definuje sanáciu environmentálnej záťaže, informačný systém environmentálnych záťaží a štátny program sanácie. Zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Zákon ustanovuje práva a povinnosti osôb pri identifikácii environmentálnej záťaže, spôsob určenia povinnej osoby na úseku environmentálnej záťaže, práva a povinnosti pôvodcu environmentálnej záťaže, povinnej osoby a ministerstva, ktorého pôsobnosť súvisí s činnosťou, ktorá viedla k vzniku environmentálnej záťaže, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku environmentálnej záťaže a sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.