downloadfile-4.pdf

B. Regionálna geografia sveta (Afrika, Amerika, Ázia, Austrália, Oceánia) 1. Geologické a geomorfologické pomery Afriky; Štáty západnej Afriky (Mauritánia, Mali, Niger, Senegal, Gambia, Guinea-Bissau, Guinea, Sierra Leone, Libéria, Pobrežie Slonoviny, Ghana, Burkina-Faso, Togo, Benin, Nigéria) - str...

B. Regionálna geografia sveta (Afrika, Amerika, Ázia, Austrália, Oceánia) 1. Geologické a geomorfologické pomery Afriky; Štáty západnej Afriky (Mauritánia, Mali, Niger, Senegal, Gambia, Guinea-Bissau, Guinea, Sierra Leone, Libéria, Pobrežie Slonoviny, Ghana, Burkina-Faso, Togo, Benin, Nigéria) - stručná charakteristika celej skupiny štátov GEOLOGICKÉ POMERY AFRIKY Africký kontinent bol súčasťou prapevniny Gondwana. V období Jury sa táto prapevnina rozpadla na 4 plošiny: 1. indický blok, 2. africký blok (centrálna časť Gondwany), 3. austrálsky blok, 4. brazílsky blok. Typické pobrežie pre africký kontinent sú strmé zrázy. Kontinent bol málo vrásnený. Kaledónske vrásnenie: ovplyvnilo V Afriku, centrálnu časť Sahary a oblasť medzi riekou Niger a Guinejským zálivom. Hercýnske vrásnenie: okraj S Afriky a okrajovú časť J Afriky (Kapskú oblasť). Alpínske vrásnenie: pohorie Atlas. Sopečnou činnosťou vznikli: Etiópska vysočina a masív Kilimandžáro. GEOMORFOLOGICKÉ POMERY AFRIKY Jednotlivé pevninské kryhy sa pozdĺž zlomov zdvíhali alebo poklesávali => vznikol systém Paniev a Prahov. Panvy - Čadská, Lýbijská, Konžská panva, Panva Kalahari; Rozvodové prahy - Azande - oddeľuje Čadskú a Konžskú panvu, Lundu- oddeľuje Konžskú p. a Kalahari. Systém zlomov v Afrike: 1. Eritrejský systém zlomov- je tvorený mohutnou priekopovou prepadlinou Červeného mora 2. Východoafrický – je tvorený líniou priekopových prepadlín (mnohé z nich sú vyplnené vodou a vznikajú tektonické jazerá) a sopkami (najvýznamnejší sopečný systém: Kilimandžáro) Geomorfologické skupiny: 1. atlaská horská sústava v pohorí Atlas (JZ: Antiatlas, SV: Veľký Atlas, Tuniský Atlas) 2. skupina oblastí platformovej Afriky (centrálna časť) – saharsko-sudánska oblasť, horno-guinejská plošina (Sudánska vysočina), Konžská panva, oblasť Kalahari; 3. skupina oblastí východnej Afriky: Etiópska vysočina poznačená výrazne tektonickými pohybmi a vulkanickou činnosťou Východoafrická náhorná plošina – je to kryštalický blok narušený zlomami ktoré majú severojužný smer. Patrí sem aj zlomový systém V Afriky, ktorý sa delí na 3 časti: a)Západný systém- tvoria jednak tektonické jazerá a lemuje ho rieka Níl. Jazerá- Albertovo, Rukanzige (Edvardovo jazero), Kiwu. b)Stredný systém začína na severe jazero Turkana (Albertovo jazero) a na juhu ju uzatvára sopečná oblasť so sopkou Teleki. c)početné zlomy pozdĺž pobrežia a územia Kilimandžára. ŠTÁTY ZÁPADNEJ AFRIKY Povrch: Guinejská vysočina, Sudánska vysočina (Sudánom sa myslí územie J od Sahary) - v oblasti Hornej Volty. Pobrežná nížina od Sierra Leone po deltu Nigeru. Oblasť Guinejského zálivu tvoria množstvo plošín náhorné plošiny. V Nigérii náhorná plošina Jos. Na východe územia – Voltská panva je vyplnená Voltským jazerom. Na S je Sahara. Krajinná typ Sahel (pás stepí a saván v J Sahare - ZV smer). Podnebie - V Guinejskom zálive celoročné JZ vetry od oceánu, ktoré prinášajú zrážky - Guinejská monzúnová oblasť. Na S je teplé vlhké podnebie. Je tu teplý rovníkový protiprúd. Adamauská vysočina má dostatok zrážok. Vodstvo: - Volta (s vodnou nádržou), Niger (s vodnou nádržou), Senegal. Je tu rovníkový typ riek. Rieky Sudánu a Guinejského zálivu majú monzúnový typ riek. V Sahare sú vádí. Sú tu veľké energetické zdroje (Niger, Volta). Obyvateľstvo 1 - berbersko-arabské obyvateľstvo - Mauritánia, Mali. Negroidné obyvateľstvo - Niger, Senegal, Gambia atď. Najväčšia hustota zaľudnenia je pri pobreží a v Sahare v oázach. Náboženstvo - kresťanstvo - Ghana (1/2 animistické), islam - Libéria, Pobrežie slonoviny, Togo, rozvojové agrárne štáty: Mali, Niger, Senegal, Gambia, Guinea-Bissau, Sierra Leone, Ghana, Faso, Benin, Nigéria. Nerastné suroviny - bohaté zásoby NS: ropa - pobrežie Slonoviny, Benin, Nigéria, železná ruda - Mauritánia, Guinea, Libéria, fosfáty, urán, bauxit, zlato, diamanty. Poľnohospodárstvo: - rastlinná výroba - Guinea, Sierra Leone, Pobrežie Slonoviny, Togo kávovník, kakaovník, kaučukovník, bavlník, banány, ananásy, cirok a palma olejná (Nigéria), vzácne drevo, rybolov, chov oviec, kôz. poľnohospodárske plodiny. 2 2. Klimatické pomery Afriky; Štáty južnej Afriky (JAR, Angola, Zambia, Mozambik, Botswana, Zimbabwe, Namíbia, Lesotho, Svazijsko) - stručná charakteristika celej skupiny štátov KLIMATICKÉ POMERY AFRIKY Afrika je po Austrálii najsuchší svetadiel. Scirocco je vietor vanúci v púšti, hlavne na Sahare. Afrikou prechádzajú 4 podnebné pásma: 1) rovníková oblasť 2) subekvatoriálna 3) tropická – v tomto pásme bolo nameraných najmenej zrážok (Asuán 0,5 mm), najvyššia priemerná teplota (Dallol 35°C), najvyššia nameraná teplota ( Azízia 58 °C) 4) subtropická Klímu Afriky ovplyvňujú tieto faktory 1. poloha kontinentu, 2. rôznorodosť šírky kontinentu S a J časti, 3. nadmorská výška, 4. blízkosť ázijského kontinentu zosilňuje kontinentalitu Afriky Vzduchové hmoty, ktoré ovplyvňujú klímu v Afrike - Pasáty a antipasáty, cyklonálna činnosť na severe a juhu, zimný (suchý) a letný (prináša zrážky hlavne v oblasti Guinejského zálivu) monzún. Východné pobrežie Afriky je pod vplyvom Indického kontinentu a Ázijského kontinentu. Vietor ktorý prichádza z Arabského polostrova sa nasýti vlhkosťou nad Červeným morom, ale smerom do vnútrozemia vanie ako suchý vzduch. Teplotné pomery Afriky - Amplitúda teplôt ročných teplôt je malá. Najväčšie rozdiely denných teplôt zaznamenáva Sahara (cez deň nad 40°C, noc okolo 0°C). Južná Afrika veľké teplotné rozdiely medzi západným (studený bengálsky) a východným pobrežím (teplý mozambický ) spôsobené morskými prúdmi. Zrážkové pomery - Pre Afriku platí že čím ideme ďalej od rovníka tým menej prší a predlžuje sa obdobie sucha. V ročnom chode zrážok sa prejavuje veľká nerovnomernosť. Najviac zrážok padli v oblasti Guinejského zálivu, na náveterných svahoch pohorí v oblasti Guinejského zálivu (Adamauská vysočina, Kamerunské vrchy 7 - 10 000 mm zrážok). Západné pobrežie Afriky má nepriaznivé zrážkové pomery. Je viac menej suché okrem Guinejského zálivu a Atlasu. Východné pobrežie Afriky je viac menej vlhké. Najviac zrážok padne na východoafrickej náhornej plošine, Etiópskej vysočine, na východných svahoch Madagaskaru. Pobrežie Somálskeho polostrova je veľmi suché pod vplyvom suchých vetrov z Ázie. Klimatické oblasti Afriky 1. rovníkové pásmo- zaberá oblasť Konžskej oblasti a priľahlé oblasti, priemerná ročná teplota neklesá pod 20° C. 2. Guinejská monzúnová oblasť- teploty neklesajú pod 20 stupňov, rozdelenie zrážok je nerovnomerné, začína sa objavovať už v období sucha. 3. Sudánska monzúnová oblasť- výrazne sa prejavuje obdobie sucha a obdobie dažďov, množstvo zrážok je nižšie ako guinejskej monzúmovej oblasti. 4. Monzúnová oblasť Južnej pologule- zaberá dolné pohorie rieky Zambezi, teplota je okolo 20 stupňov. zrážky prináša pasát od Indického oceánu 5. Saharská oblasť. – zaberá veľké rozsiahle územie Atlantického oceánu po Červené more 6. pásmo pasátov Južnej pologule- pravidelnosť teplôt a zrážok narušené povodňami, ktorých náveterné strany zachytávajú vlahu a záveterné sú suché, tým pádom tu vznikli púšte- Kalahari a Nami. 7. subtropická stredomorská oblasť - zimy sú vlhké a letá sú suché a horúce 8. subtropická oblasť južnej Afriky - je teplejšia a padne tu menšie množstvo zrážok. ŠTÁTY JUŽNEJ AFRIKY 3 - JAR, Angola, Zambia, Mozambik, Botstwana, Zimbabwe, Namíbia, Lesotho, Svazijsko - koncom druhohôr sa vyvrásnili Kapské hory (stolový tvar). Južný okraj Afriky lemujú Dračie hory a abrázna nížina. Východný okraj je tvorený okrajovými plošinami od severu Matabelskou a Juhozápadu Weldy. Západné pobrežie - púšť Namib. Nad púšťou sa dvíhajú okraje západnej plošiny, ktoré prechádzajú do kalaharských plošín. Vnútro Kalaharskej panvy má nerovnako vysoké dno. Vznik paniev - Etoša, Makarikan, Okavango, v čase zrážok sú vyplnené slanými jazerami. Podnebie - Na kraji juhu sa nachádza cyklonálna činnosť. Studený Bengálsky prúd vysušuje západné pobrežie. Východné pobrežie ovplyvňuje teplý Mozambický prúd, zrážky, vplyv Indického oceánu. Pasáty od Indického oceánu prinášajú zrážky najmä na dolné povodie Zambezi a úzky pás pobrežnej nížiny. Juh patrí do Subtropickej oblasti. Vodstvo - Zambezi- rovníkový typ rieky - Viktoriine vodopády. Orange - typ rieky suchých oblastí. Obyvateľstvo - dominujú bantuské etnické skupiny obyvateľstva, inak je tu pestrá štruktúra skupín. V náboženstve prevláda animizmus a kresťanstvo, málo islam. Hospodárstvo - takmer všetky okrem JAR sú rozvojové štáty s významným ťažobným priemyslom. Majú veľké zásoby nerastných surovín ale nestavajú na tom svoju ekonomiku, tak ako by mohli. Ťažba - meď- Zambia, Zimbabwe, JAR, diamanty- Namíbia (1. miesto na svete), Botswana, Anglola, Lesohtho, Svazijsko, JAR, uhlie- Mozambik, zlato- JAR, Zimbabwe, ropa- Angola Priemysel - dominuje ťažobný a spracovateľský priemysel, najmä farebná metalurgia, textilný, chemický, potravinársky priemysel a brúsenie diamantov, ťažba dreva- Zimbabwe, hydroelektrárne- na rieke Zambezi a Kariba. Poľnohospodárstvo - export- bavlna (Mozambik, 1. miesto), kešu oriešky, tabak, sisal, podzemnica olejná, cukrová trstina, kávovník, citrusy pre vlastnú potrebu. Živočíšna výroba je slabo rozvinutá, chov hovädzieho dobytka, oviecNamíbia, Lesotho. Najväčším vývozcom mäsa v Afrike je Botswana. 4 3. Hydrologické pomery Afriky; Štáty strednej Afriky - (Čad, Kamerun, Stredoafrická republika, Rovníková Guinea, Gabon, Kongo, Konžská demokratická republika, Rwanda, Burundi) - stručná charakteristika celej skupiny štátov - rieky: - Senegal, Volta, Niger, Níl, Kongo, Zambezi, Limpopo Orange - suché (občasné) riečne korytá - vádí - jazerá: - Viktóriino (Ukerewe), Tanganika, Malawi, Čadské jazero (prechodné) - slané jazerá – šoty - priehrady: - Asuánska (Nasíriovo jazero), Volta, Kariba (na Zambezi) - vodopády: - Livingstonove (Kongo – najväčšie), Viktóriine Hydrologické pomery Afriky - nerovnomerné rozloženie zrážok – vplyv na riečnu sieť (nepravidelný tvar a odtokový režim), - charakteristickým rysom vodných tokov A je málo pokročilé štádium riečnych sústav - okrem oblasti s hustou sieťou riek a jazier sú tu aj územia bez vody (trvalých povrchových tokov) - až 1/3 je tvorená bezodtokovými oblasťami - obrovské územia Sahary, SV i JV Afriky, rieka Ocavango - kontinentálne rozvodie A prebieha po jej V strane, Povodie: prevažná časť je odvodňovaná do Atlantického oceána a do Stredozemného mora - Níl, Kongo, Niger, Senegal, Gambia, menšia časť do Indického oceána - Zambezi, Limpopo. - stupňovitý charakter reliéfu má za následok, že sa vytvorili pereje (miesto, kde rieka prekonáva kamenné prekážky) a vodopády: najvyšší Tugela na rieke Tugela 948 m, Kalambo rieka Kalambo 216 m- Tanzánia, Augrabies rieka Orange- JAR 190 m, Viktoriine vodopády - Zambezi 120 m - prevažná časť A riek je napájaná dažďom, výnimku tvoria púštne a polopúštne rieky, ktoré sú napájané z podzemných vôd, a krátke rieky, ktoré pramenia vo vysokých pohoriach a sú napájané zo snehu a ľadovcov (Atlas, Východoafrická plošina) - asi 37 % rozlohy má epizodický (nepravidelný) odtok - prevažnú časť vôd pevniny odvádza 5 najväčších riek: Níl, Kongo, Zambezi, Niger, Orange - podľa riečneho režimu môžeme rozlíšiť tieto hlavné typy riek: a/ rovníkový typ - dažďové napájanie, vysoká vodnatosť - pravidelný prietok, maximum na jeseň - patrí sem rieka Kongo a mnoho riek rovníkovej A a rieky V- časti Madagaskaru b/sudánsky typ - prevažne dažďové napájanie, max koniec leta, začiatok jesene, minimum na jar a v zime - vodnatosť kolíše - rieky - Senegal, Gambia, stredný tok Nigeru, Biely Níl, Zambezi, rieky Z časti Madagaskaru c/saharský typ (typ s epizodickými prietokmi v období dažďov) - korytá riek sú prevažne suché, len v niektorých úsekoch je napájanie z podzemných vôd - označenie Vádí (S), riviera(J) - korytá sú široké s miernymi sklonmi - patrí sem oblasť Sahary, púštne a polopúštne oblasti A – Namíb, Kalahari - rieky: Ouvet Irhathat, Ouvet Saura d/stredomorský typ - prevažne dažďové napájanie, výnimočne aj snehové - max zima, minimum leto, kolísanie vodnatosti - patrí sem oblasť Stredozemného mora, svahy Atlasu, Kapské hory - rieky: Shelif (Alžírsko), Mederdža (Tunisko) NÍL - najdlhšia rieka (6 671 km) - povodie 2,8 mil km2, do Stredozemného mora ústi deltou s plochou 24 tis km2 - priemerný ročný prietok 1 600 m3/s v ústi - na hornom toku sú pereje a vodopády - Murčisonove vodopády na Viktoriinom Níle - vodný režim dolného Nílu ovplyvňujú vodné nádrže – najvýznamnejšia Asuánska priehrada (ozn.: Nasimovo more v Egypte, Nubijské jazero v Sudáne) 5 Kongo - najvodnatejšia rieka - dĺžka toku vrátane hlavnej zdrojnice je 4 835 km, povodie 3,8 mil km 2 - odvodňuje rozsiahlu Konžskú panvu, kde príma množstvo prítokov, v strednej časti prekonáva výškový rozdiel 270 m - vodopády, pereje - Livingstonove - priemerný prietok Kinšava 41 400 m3/s - max zaznamenaný prietok 75 tis m3/s - typické zaujímavé estuánové ústie, hlboké až 400 m Niger - 3 najväčšia rieka, dĺžka 4 160 km - povodie 2 mil km2 - do Guinejského zálivu ústi deltou s plochou 24 tis km2 - priemerný ročný prietok 12 tis m3 /s v ústi, pri povodniach až 35 tis m3/s Zambezi - najväčšia rieka J Afriky s dĺžkou 2 660 km - plocha povodia 1,4 mil km2 - má pozoruhodný stredný tok s vodopádmi - Viktoriine, hlboko zarezané údolie - časť zaplavená Karibská nádrž - delta má rozlohu 8 tis km2, ústi do Atl. Oceánu - priemerný prietok 16 tis m3/s Orange - 2 najväčšia juhoafrická rieka - dĺžka 1 860 km - povodie 1 mil km2 - prietok 2 900 m3/s Významná je aj podzemná voda, z ktorej na Sahare vznikli oázy a tam je možný život ľudí. Z povrchu postupne mizne najväčšie jazero na Sahare – Čadské jazero, ktoré leží v bezodtokovej oblasti. Nemá dostatočný prítok. Jazerá - jazerá v A delíme podľa genézy na 4 hlavné typy: 1.jazerá, ktoré sa nachádzajú v relatívne plytkých, širokých preliačinách rozsiahlych vnútorných panví - bezodtokové jazerá s pomerne malou hĺbkou - majú často bažinaté brehy so slanou vodou ( okrem jazera Čad), druhé najväčšie z týchto jazier sa nachádza v oblasti Sudánu (Čad), početné sú aj jazerá v oblasti stredného toku Nigeru, v oblasti J A- Kalaharibezodtokové, v slaných panvách- Ngami, Etoša 2. jazerá v oblasti tektonických zlomov, jazerá východoafrických zlomov - väčšina jazier má pretiahnutý tvar v smere zlomov - jazerá majú vysoké a príkre brehy, značnú hĺbku a značnú rozlohu - najznámejšie jazerá: Tanganika - hĺbka 1435 m, Malawi (Naša), Kivu, Turkana (Rudolfovo j.) - dná jazier Tanganika a Malawi ležia pod úrovňou oceánov - rozlohou najväčšie je jazero Ukereve (Viktorino)- 3.najväčšie na svete- rozloha: 68 800 km2, max hĺbka 125 m - jazerá tejto genézy sa nachádzajú aj v Kongu (provincia Šaba) - ďalšia skupina jazier je spojená riekou Biely Níl- Ukereve- Kyoga- Edvardovo j. – Albertovo j. - tieto jazerá majú význam pre udržiavanie rovnovážnych prietokov 3. hradené jazerá - ich vznik je spájaný so zahradením paniev a údolí lávou, najmä na Etiópskej vysočine – najväčšie jazero Tana, z ktorého vyteká Modrý Níl 4. slané jazerá, tzv. šoty - sephy - nachádzajú sa v S A - sú veľmi plytké, pokryté tenkou slanou kôrou - napr. šot Melhír, šot Aldžahit 6 - nerovnomerné rozdelenie vodných zdrojov vyvoláva problémy v zásobovaní vodou, so zavlažovaním a odvodňovaním- hlavne v púštnych a polo púštnych oblastiach – nízka hydrografická sieť, malé rieky, nutné využívať podzemnú vodu - výnimku tvoria úzke pásy v bezprostrednej blízkosti Nílu- „údolie „ Nílu má približne 40 km - na Níle je množstvo priehrad (Asuánska), drenážne zavlažovacie kanály v celkovej dĺžke cca 35 tis km (½ odtoku Nílu je využívaná pre zavlažovanie) - veľké množstvo perejí a vodopádov na mnohých riekach spolu s veľkou vodnatosťou predstavuje ohromný hydrodynamický potenciál = asi 20 % svetových hydroenerg. zásob – žiaľ málo % využitých - dopravné využitie riek je veľmi malé ŠTÁTY STREDNEJ AFRIKY Prírodné podmienky - na severe Sahara (Čad), jazero Čad, Tibesti. Systém poklesov a zdvihov afrického kontinentu tu zastupujú Konžská panva a Čadská panva, oddelené prahom Azande, Čadská od Západosaharskej oddelená Airským prahom a Konžská od Kalaharskej Lundu. Súčasťou Konžskej panvy je plošina Katanga s obrovskými zásobami farebných kovov. Je rozdelená zlomami. Dno Konžskej panvy je v neustálom pohybe, poklesáva smerom k stredu a vytvorili sa 2 úrovne: vrchná a spodná, stupeň, ktorý ich oddeľuje, predstavuje prah s početnými vodopádmi na rieke Kongo a jej prítokoch. Podnebie - ekvatoriálne, subekvatoriálne až subtropické pásmo. Nachádza sa tu vplyv pasátov a antipasátov, rovníkové oblasti majú zenitové (kolmé) dažde. Majú 2 zrážkové maximá. Smerom na sever a juh zrážok ubúda a existuje tu len 1 zrážkové maximum. Obyvateľstvo - najviac zastúpené černošské obyvateľstvo, prevládajú Bantuskí černosi, okrem nich Nilóti, Pygmejovia (Kongo). Nachádzajú sa tu sudánske a saharské etnické skupiny. Náboženstvo je moslimské (Čad). Hospodárstvo: sú tu 2 typy štátov. 1. Zaostalé rozvojové agrárne štáty- Čad, SAR, R. Guinea, Rwanda, Burundi 2. Agrárne štáty s ťažobným priemyslom - Kamerun, Gabon, Konžská republika, Zair. Príčiny zaostalosti:  orientácia na jedno hospodárske odvetvie (ťažba alebo pestovanie poľnohospodárskej plodiny)  nestabilná politická situácia  občianske vojny  ozbrojené konflikty (Rwanda, Burundi, R. Guinea, Čad)  slabá dopravná infraštruktúra Ťažba NS - ropa - Gabon, Konžská republika, Kamerun, - zemný plyn - Rwanda, cín- Zair, Rwanda, - mangánové rudy- Gabon (3. miesto na svete), Zair, - kobalt- Zair (1. miesto na svete), - diamanty Stredoafrická republika, Zair (2 miesto na svete v priemyselných diamantoch) Poľnohospodárstvo - bavlník- Čad, Kamerun, SAR, Rwanda, - kávovník- Kamerun, SAR, Zair, Rwanda, Burundi, - kakaovník- Kamerun, Zair, Rovníková Guinea, - podzemnica olejná- SAR, - kaučuk- Zair, - ťažba vzácneho dreva- mahagón, eben, železné drevo- R. Guinea, Gabon, Konžská republika, Zair, - živočíšna výroba – extenzívny chov dobytka, oviec, kôz, menej rybolov napr. Burundi v Tanganike, Rovníková Guinea. 7 4. Obyvateľstvo a sídla Afriky; Štáty východnej Afriky (Sudán, Džibutská republika, Somálsko, Uganda, Eritrea, Etiópia, Keňa, Tanzánia, Malawi) - stručná charakteristika celej skupiny štátov OBYVATEĽSTVO AFRIKY - po Ázií 2. najľudnatejší kontinent, počet obyvateľov 1,1 mld. (2013) a stále sa zvyšuje. Vysoký ročný prírastok obyvateľstva. Hustota zaľudnenia 30,5 ob./km 2 (2012). Pôrodnosť: 38‰ ( najvyššia: Niger, Guinea Bissau, Libéria, Malawi, Mali, Angola – nad 50) Úmrtnosť: 15‰ ( najvyššia: Botswana, Lesotho, Svazijsko, Angola, Siera Leone – nad 24) Pr. prírastok: 23‰ ( Niger, Malawi, Mali, Uganda, Konšská demokrat. republika – nad 31 ) Ľudia vo veku do 15 rokov : 42% Ľudia vo veku nad 65 rokov: 3% Zlý zdravotný stav a nedostatočná zdravotná starostlivosť spôsobujú vysokú dojčenskú úmrtnosť. Výskyt nákazlivých chorôb spolu s vysokou negramotnosťou (70-90%) patria k vážnym demografickým a sociálnym problémom Afriky. Rasy: - biela: S a čiastočne na J (Búri – potomkovia holandských prisťahovalcov v JAR.) - Arabi, Berberi a potomkovia európskych kolonistov (v JAR: Búri – z Holandska) - negroidná rasa: na J od Sahary – tvoria ju početné kmene a národnosti sudánskych (sudánski černosi) a bantuských (bantuské kmene: V a JV A) černochov, málo početní Pygmejovia v rovníkových pralesoch, Sanovia, Hotentoti – skupiny prapôvodných obyvateľov. - prechodná: biela + čierna: Fulbovia a Hausovia, - prechodná: čierna a mongoloidná (zambovia): Malgaši - je tu množstvo iných kmeňov a prechodných skupín Jazyk: - veľmi pestrá je etnická a jazyková štruktúra - S Afr. : Arabi – jazyk väčšinou arabčina. - J od Sahary: stovky jazykov. Hranice štátov tu boli vytvorené umelo, bez ohľadu na rozmiestnenie národností. (konflikty a občianske nepokoje). - zloženie obyvateľstva A, ľudnatosť a antropologicky typ ľudí sa v priebehu histórie a dejín výrazne menili - A kontinent zaznamenal množstvo migrácii, sťahovaní a presunov obyvateľstva, miešanie rasových typov, vymieranie jednotlivých skupín a populácii, ako aj formovanie moderných národov a národností, a v súčasnej dobe prudký rast obyvateľstva v oblastiach J od Sahary Národnostné zloženie Afriky 1. Indoeurópska rodina - germánska skupina: a/ Angličania (JAR, Ghana), Búri- Afrikánci (JAR) b/ Indo - ázijská skupina- Indovia (Keňa) 2. Semitohamitská rodina a/ Semitská skupina - Arabi (Egypt, Maroko, Líbya) - Amhari (Etiópia), Tygreovia (Etiópia, Eritrea) b/ Berberská skupina- Tuarigovia (Nigéria, Mali) c/ Kušinská skupina- SV Afrika, Galovia (Etiópia), Somálci d/ Čadská skupina- Hausovia (Nigéria) 3. Nigero – kordofánska skupina a/ skupina Niger – Kongo - dosť rozšírená skupina- Z, stredná, J a V A - národy: Jorubovia (Nigéria), Fulbovia (Senegal, Niger), Ibovia (Nigéria), Zuovia (JA) b/ kordofánska skupina - stredný Sudán 4. Nílo – saharská rodina a/ shari- nílska skupina- Sudán, Čad, Stredoafrická republika b/ saharská skupina- Kanuri (Nigéria) 8 c/ skupina songhajská – Mali, Nigéria 5. Khoi – sánska rodina - Sanovia (Krováci)- Namíbia - Khoi (Hotentoti) – Namíbia 6. Pigmejská rodina – Kongo, Angola 7. Austronézska rodina- Madagaskarci (Malgaši) Náboženská štruktúra: - tradičné náboženstvo(animismus): hl. južne od Sahary, ale aj veľa ľudí, kt. formálne vyznávajú islam alebo kresťanstvo, no udržujú pohanské zvyky - islam: vyznávajú hlavne obyvatelia S Afriky - kresťanstvo - v okolí Guinejského zálivu, v stred. a juž. Afrike Hlavné problémy Afriky v súčasnosti s obyvateľstvom: 1. vysoký podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku 40-60 % 2. vysoký podiel negramotnosti ( Somálsko 90%, Niger, Burkina) 3. AIDS - Keňa, Mozambik, Tanzánia 4. preľudnenie niektorých oblastí – Egypt 5. Najväčším problémom obyvateľstva je výživa. Nedostatok - podvýživa až hladomor, vysoká detská úmrtnosť a najmenšia priemerná dĺžku života. Podvýživa a zlé zloženie stravy spôsobujú rôzne choroby z výživy, ktoré sú popri infekčných chorobách, ako malária, tuberkulóza či AIDS jednou z najčastejších príčin úmrtí. SÍDLA AFRIKY Afrika bola nepretržite osídlená od najstaršieho paleolitu pred viac než 1 mil. rokov, až po súčasnú dobu, podobne ako niektoré vztyčné oblasti Ázie a Európy Najmenšia hustota osídlenia: najsuchšie oblasti a rovníkové pralesy. Veľmi vysoká hustota je v malých, izolovaných oblastiach – delta a dolný tok Nílu, juhozápadná časť Nigérie. Najľudnatejšie štáty Afriky: ( počet obyvateľov k r.1995) 1.Nigéria – 112 mil. 3.Etiópia – 55 mil. 5.JAR – 42 mil. 2.Egypt – 63 mil. 4.Zair (Kongo) – 44 mil. Najväčšie mestá Afriky: (r.1995) 1. Káhira (Egypt) 12 mil. 3. Kinšasa ( Zair - Kongo) 4,4 mil. 5. Alexandria(Egypt) 3,2mil. 2. Lagos (Nigéria) 7 mil. 4. Kasablanka (Maroko) 3,3 mil. Afrika má veľmi rýchly rast urbanizácie, má veľa miest ale iba málo ľudí žije v mestách - mestá: Káhira, Addis Abeba, Akkra, Nairobi, Tunis, Alžír, Ribát, Monrovia, Dakar, Lagos, Kinshasa, Kapské mesto, Johanesburg, Pretória, Antananarivo,Chartúm, Abidjan, Ibadan, Casablanka, Alexandria, Tripolis, Luanda, Conacry, Abuja. ŠTÁTY VÝCHODNEJ AFRIKY - Sudán - Chartúm, Džibutsko - Džibuti, Somálsko - Mogadišo, Uganda - Kampala, Eritrea - Asmera, Etiópia – Addis Abeba, Keňa - Nairobi, Tanzánia - Dodoma, Malawi – Lilongwe , Madagaskar – Antananarivo. Prírodné podmienky - Etiópska náhorná plošina, Východoafrická náhorná plošina. Nachádza sa tu zlomový systém.  Západný - súbor jazier (Tanganika po Malawi)  Stredný - Rudolfovo jazero po Teleki  Východný - Kilimandžáro Studený Somálsky prúd vysušuje. Sú tu suché vetry z Ázie. Obyvateľstvo náboženstvo  islam - Sudán, Eritrea, Džibutsko, Somálsko, Tanzánia  kresťanstvo - Sudán, Etiópia, Džibutsko, Keňa, Uganda, Tanzánia, Malawi  animistické náboženstvo 9 Hospodárstvo Všetky štáty sú rozvojovo agrárne štáty. - dominuje poľnohospodárstvo. U väčšiny dominuje rastlinná výroba. - exportné plodiny: káva, cukrová repa, trstina, čaj, bavlna, kukurica, sisal. - Káva - Etiópia, Uganda, - arabská guma - Sudán, - sisal - Tanzánia (1.miesto vo svete), Keňa, - klinčeky - Zanzibar. - Pre domácu spotrebu sa pestuje cirok, kukurica, strukoviny, sorgo, maniok, ryža, proso, banány. - V Malawi sa nachádza vzácne drevo (céder, teak, mahagón). - Somálsko má 1. miesto v chove tiav na svete. Priemysel - NS - v Somálsku ťažba nie je rozvinutá. Majú malé zásoby NS. Uganda - meď, fosfáty, vzácne kovy. - Priemysel zamestnáva nízke percento obyvateľstva (len 10%). - Najdôležitejšie odvetvia: spracovateľský, potravinársky, textilný, chemický, strojársky, drevospracujúci (Tanzánia, Malawi), výroba cementu, rafinérie ropy (Sudán, Etiópia, Somálsko). Cestovný ruch - Keňa má 35 národných parkov a rezervácií (napr. Mount Kenya, Národná rezervácia Arawale, Národná rezervácia Boni, Národný park Central Island, Národný park Kora, Národný park Meru, Národný park Nairobi, Národný park Ruma, Národný rezervácia Shaba, Národný park Tsavo,...) 10 5. Flóra a fauna Afriky (najvýznamnejšie národné parky); Štáty severnej Afriky (Tunisko, Maroko, Alžírsko, Líbya, Egypt) - stručná charakteristika celej skupiny štátov Rastlinstvo a Živočíšstvo - môžeme rozdeliť na dve oblasti: - tropické dažďové pralesy- majú bohatú skladbu vzácnych drevín a živočíšstvo bohaté na druhy, hl. hmyz, plazy a opice - savany a púšte – antilopy, žirafy, zebry, slony, levy, hyeny, šakaly - Sahel – prechod medzi púšťou a savanou Pôdy - v tropických lesoch prevládajú červenožlté pôdy - v savanách prevládajú červenohnedé pôdy - Dezertifikácia – rozširovanie púští na úkor saván, najviac ohrozené je pásmo Sahelu FLORISTICKÉ OBLASTI AFRIKY 1. Holarktická oblasť - S časť Afriky, mimotropická a. severoafrickoindická podoblasť – zahŕňa púšte a polopúšte na hraniciach paleotropickej a holarktickej oblasti; Sahara, Líbyjská a Núbijská púšť. Rastlinstvo je prispôsobené nedostatku vlahy b. stredomorská podoblasť – macchie boli zničené pastvou a ťažbou dreva, po ich vyklčovaní nastúpila xerofytné vegetácia – aromatické suchomilné rastliny (vavrín, oleander); zástupcom lesnej vegetácie je dub korkový c. makaronéska podoblasť -prechod medzi a. a b., zaberá ostrovné časti – Kapverpy; veľký výskyt endemitov, ostrovná izolovanosť, vavrínové lesy, borovica kanárska, kultúrne plodiny Stredomoria; ďalej ananásy, banány, ďatle, kávovník, čajovník, kaktusy – opuncie – jedlé, figy 2. Paleotropická oblasť - rozprestiera sa smerom na juh od obratníka Raka, výnimku tvorí Kapská oblasť, Madagaskar a ostrovy v Indickom oceáne a. indoafrická podoblasť – stredná a južná Afrika - lesná provincia – tropický dažďový les - Konžská panva, juh Guinejského zálivu (fikusy, palma olejná, strom Kola, strom kapok, liany) b. stepná a savanová provincia – Sudán, Etiópia, južná Afrika - v Sudáne má vegetácia parkovitý ráz, v povodí Nílu sa nachádza vzácna palma Duma, na Etiópskej vysočine typická plodina kávovník - udržalo sa v divej forme – banka pre šľachtenie, - v Afrike tri typy saván smerom na juh: parková savana – akácie - stromy sú rozmiestnené rovnomerne, každý ma svoje vlahové teritórium  krovinatá savana – vysoké trávy, strom baobab  trávnatá savana - nízkotrávnatá, relikt , nízky peň, stužkovité listy 3. Madagaskar: endemity 4. Kapská oblasť - floristicky významná oblasť - vresovce rodu Ericca, až okolo 450 druhov - veľa príbuzenských vzťahov s austrálskou flórou - dreviny typické aj pre Stredomorie - divorastúce pelargónie FAUNISTICKÉ OBLASTI AFRIKY 2 oblasti: 1. holarktická oblasť 2. paleotropická oblasť a. etiópska b. madagaskarská - živočíchy Afriky majú príbuzenské znaky so živočíchmi Ázie, Južnej Ameriky a Európy 1. holarktická oblasť – zaberá Atlasské štáty a saharské oblasti 11 a. podoblasť stredomorská- má špecifickú faunu; plazy, hlodavce, v lesoch dravce, bezchvosté opice, dikobraz, v delte Nílu plameniaky, zhromažďovanie prelietavých vtákov 2. paleotropická oblasť a) etiópska oblasť 1. západoafrická podoblasť2. juhoafrická podoblasť 3. východoafrická podoblasť 1. živočíšstvo tropických dažďových lesov; žije v korunách stromov, ľudoopice – šimpanzy, gorily, paviány, chýbajú dravce; slon africký, vodný byvol, hroch, vtáctvo – papagáje, motýle, hmyz 2. a 3. - spoločné znaky lebo ide o savanovité územie, antilopy, zebry, žirafy, nosorožce, šelmy – lev, leopard, hyena, rys; v riekach krokodíly, vodné prasa; pštros dvojprstý, hmyz .- termity, mucha tse tse, komár Anofeles (malária), stegónia (žltá zimnica) - významné národné parky b) madagaskarská oblasť - veľa endemitov; vajcorodé cicavce, lemury (bezchvosté opice), škrtiče, nejedovaté hady NAJVÝZNAMNEJŠIE NP: 1.Maroko: -Albertov NP - NP Kiwu 2.Namíbia: - prírodná rezervácia Etosha Pan - jedna z najväčších rezervácii na svete, rozloha: 67 340 km 2, ¼ živočíšstva je účinne chránená 3.JAR: - Krugerov NP- najväčší NP v Afrike, rozloha: 19 tis km2 , založený v r.1898, je to otvorená savana (veld) s vysokými trávami, prekvitá lesmi, žijú tu všetky druhy A zvierat. NP Kalahari 4.Zimbabwe: - NP Viktorine vodopády - NP Matopo 5.Tanzánia: - NP Serengety- faunistický najbohatší park na svete -NP Ngoro goro – obrovský kráter sopky, nachádza sa tu zhruba 1 mil kusov zvierat - PR Kilimandžáro 6.Keňa: - NP Mont Keňa - NP Savo, NP Meru, NP Nakuru, rezervácia Abbosely ŠTÁTY SEVERNEJ AFRIKY: – Tunisko, Maroko, Alžírsko, Líbya, Egypt Povrch Pohoria: Atlas, Malý Atlas, Ahaggar, Tassili. Púšte: Líbyjská púšť, časť Sahary, Veľká piesočná púšť. Obyvateľstvo - najvyššie % v každom štáte sú Arabi. Druhou veľkou skupinou sú Berberi, najviac v Maroku a Alžírsku. Najmenej v Egypte a v Tunisku. Pomerne veľkú skupinu obyvateľstva tvoria Európania: Francúzi, Španieli a Taliani. Štátnym náboženstvom je Islam. V malej miere je zastúpené kresťanstvo (Egypt). Štátny jazyk je arabčina, ale hovorí sa aj francúzsky, španielsky a v Egypte anglicky. 40-50% obyvateľstva je sústredené vo veľkých mestách, v púštnych oblastiach v oázach a vysoká hustota osídlenia je v delte Nílu. Sídla - sa delia na 4 základné štvrte 1. medina - jadro mesta 2. mellah - židovská štvrť 3. Kazba - pevnosť s kasárňami, moderná štvrť 4. Veľké mestá – Egypt - Káhira (aglomerácia Veľká Káhira), Alexandria, Suvajs, Tunisko- Tunis, Sus, Džerba, Banzart, Maroko- Ribát, Casablanca, Marrakés, Líbya- Tarábulus, Benghází, Misuráta. Alžírsko- Vahrán, Kusantín, Setif Priemysel - agrárne krajiny s rozvíjajúcim sa priemyslom, prevláda ťažobný priemysel, ropa, zemný plyn, čierne uhlie, metalurgické rudy, vápence, soli. Ropa a zemný plyn - Líbya, menej v Alžírsku, Tunisku a v Egypte, fosfáty – svetovým producentom je Tunisko, uhlie- menšie zásoby ale ťaží sa v Alžírsku, v Maroku, na ťažobný 12 nadväzuje spracovateľský priemysel najmä chemický- petrochémia, farebná metalurgia, Maroko, textilný, potravinársky, hutnícky. Poľnohospodárstvo - Na umelom zavlažovaní. Nachádzajú sa tu 2 typy: a) tradičné b) moderné Rastlinná výroba - najpriaznivejšie podmienky v pobrežnom páse sú v delte Nílu a v oázach. - pestuje sa pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, ďalej jarná zelenina, citrusy, bavlník, vinná réva, olivy, figy. Blízko veľkých miest sa pestovala raná zelenina a zemiaky. - V oázach sa pestujú ďatle, zelenina, ovocie. - Tunisko- 4 miesto v produkcii olív vo svete, Alžírsko 2 miesto po Irako v produkcii datlí. Egypt má 1 miesto v produkcii bavlny. Živočíšna výroba - Druhotný význam v dôsledku nedostatočnej krmovinovej základne. - Prevláda tu chov hovädzieho dobytka, chov oviec, kôz (stepi), tiav (púšte). - sladkovodný aj morský rybolov (sardinky, makrely). O obilie sa nestará, starostlivosť sa necháva na prírodu. Pestovatelia zatiaľ kým dozreje, putujú so stádami a venujú sa chovu dobytka. V lete sa zdržujú v horách a v jeseni sa vracajú späť k nasadenému obiliu. 13 6. GEOLOGICKÉ A GEOMORFOLOGICKÉ POMERY SEVERNEJ A JUŽNEJ AMERIKY, USA - STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA KRAJINY Geológia – veda zaoberajúca sa zložením, stavbou, vlastnosťami a vývojom Zeme a procesmi, ktoré ju tvoria, študuje litosféru Geomorfológia – vedná disciplína, ktorá študuje reliéf zemského povrchu z hľadiska endogénnych a exogénnych procesov v zložitom časovo-priestorovom systéme Geologické pomery Severnej a Južnej Ameriky Tektonické platne: severoamerická, juhoamerická (to sú hlavné platne) a karibská (menšia) - pred 250 mil. rokov Severná Amerika bola súčasťou Laurázie, Južná Amerika sa vytvorila rozpadom Gondwany (predtým spolu tvorili prakontinent Pangea – v prahorách, pred 570 mil. rokov) - oba bloky sa vyvíjali samostatne - najstaršie (a stabilné) časti S. a J. Ameriky sú štíty budované z veľmi starých vyvretých a metamorfovaných hornín (kanadský a brazílsky štít) - mobilné orogénne zóny sú pevninské a oceánske (napr. subdukcia oceánskej dosky Nazca pod juhoamerickú platňu) Severná Amerika – základ tvorí kanadský štít modelovaný hercínskym a alpínskym vrásnením Stredná Amerika nemá kryštalický základ, ide o mladý alpínsky orogén, hranicou k JA je územie pri rieke Atrato v Kolumbii, je to prírodná – geologická hranica Geomorfologické pomery Severnej a Južnej Ameriky - najmohutnejší horský systém sveta Kordillersko-Andský systém bol vyvrásnený v alpínskom orogéne - spojil Severnú Ameriku a Južnú Ameriku v Americký kontinent Povrchové celky Severnej Ameriky: - Údolie smrti (86 m p. m.) – najnižšie položené miesto Kordillery - celá andsko-kordillerská sústava je typická tým, že po celej dĺžke sa skladá z 3 základných častí: vonkajšie pásmo – pacifické, vnútorné a medzi nimi pásmo náhorných plošín - Kordillery sa delia na : Aljašské Kordillery - najvyšší vrch Mount Mc Kinley (6 194 m n. m.) Kanadské Kordillery Kordillery USA Apalačské vrchy - vznikli v prvohorách, členia sa na niekoľko častí. Oblasť pod Apalačskými vrchmi sa nazýva Piedmont – prechod medzi horskou sústavou a Atlantickou nížinou. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordilleramy sa nachádza územie vnútorných rovín od Mexického zálivu po Arktickú nížinu. Nížiny - pri Mexickom zálive Pobrežná nížina prechádza do Mississipskej nížiny. Atlantická nížina je pokračovaním Piedmontu. Arktická nížina – oblasť Hudsonovho zálivu, poľnohospodársky nevyužívaná. Povrchové celky Južnej Ameriky: - Andy, Guayanská vysočina, Brazílska vysočina, Laplatská nížina, Amazónska nížina, Patagónia Andy „Kordillera delos Andos“ - začínajú na brehoch Karibského mora a končia na Ohňovej zemi. Rozprestierajú sa na území Venezuely, Kolumbie, Ekvádoru, Peru, Bolívie a Chile - delia sa na Severné Andy - na území Ekvádora veľmi stlačené na úzky pás, sopky Cotopaxi, Chimborazo, Huaskaran Stredné Andy - patria k najširším Andám, sú tu náhorné plošiny nazývané puny pokryté výlevmi sopiek Južné Andy - majú hrásťovú štruktúru, erodované riekami, na juhu aj pevninským ľadovcom USA: hlavné mesto Washington, federatívna prezidentská republika, úradný jazyk - angličtina Prírodné pomery: Rozloha – 9 826 630 km2 14 Poloha – 24°- 49° (72° - Aljaška) s.g.š. / 53° - 170° z.g.d. Povrch –Kordillery, Veľké prérie, Mississippská nížina, Pobrežná nížina, Apalačské vrchy, Atlantická nížina Podnebie – subtropické, mierne, subarktické -hurikány, tornáda Vodstvo – Mississippi, Missouri, Ohio, Arkansas, rieka Sv. Vavrinca, Colorado, Columbia, Yukon, Veľké kanadské jazerá Socioekonomické pomery: Obyvateľstvo – cca 324 miliónov (2015) Belosi - 80%, Černosi - 12,8%, Aziati - 4,4%, Indiáni - 1% Vierovyznanie: protestanti - 51,3% (baptisti, metodisti, evanjelici a. v., presbyteriáni, anglikáni), katolíci 23,9%, mormoni - 1,7%, pravoslávni - 2,6%, iní kresťania - 1,6%, židia - 1,7%, budhisti - 0,7%, moslimovia 0,6%, bez vyznania - 4%, ostatní - 2,5% Americký národ vznikol zmiešaním rôznych etnických a rasových skupín, preto je zloženie neobyčajne pestré. Dnešné obyvateľstvo tvoria zástupcovia všetkých 3 rás. Pôvodné obyv. Ameriky sú Indiáni, Inuiti a Aleuti a na Havajských ostrovoch Kanakovia. Indiáni v súčasnosti žijú v rezerváciách. Najviac ich žije na Coloradskej plošine, v Novom Mexiku a v Arizone. Hospodárstvo USA: Hospodárstvo USA charakterizuje:  vysoký rozvoj priemyselnej výroby  efektívne využívanie surovinových zdrojov  moderná doprava  špecializované vysoko produktívne poľnohospodárstvo  rozvinutý obchod, služby a bankovníctvo Poľnohospodárstvo – bavlna, kukurica, zemiaky, tabak, sója, ovocie, vinič - vedúcim odvetvím je živočíšna výroba, dominuje chov hovädzieho dobytka (oblasť Veľkých jazier, Pensylvánia) a ošípaných (Kukuričné pásmo), významné postavenie má rybolov (rozvinutý na Atlantickom pobreží, menej rozvinutý na Tichom pobreží), chov sobov a kožušinových zvierat je na Aljaške - rastlinná výroba je vysoko špecializovaná a tak vznikli rastlinné pásma: Kukuričné pásmo - zaberá štáty Iowa, Illinois a Indiana Pšeničné pásmo - rozprestiera sa od Veľkých jazier cez severnú a južnú Dakotu, Montanu, Nebrasku, Kansas, Oklahomu a Texas Bavlníkové pásmo - zaberá dolinu rieky Mississippi, južnú časť Texasu a Arizony Tabakové pásmo - zaberá Virginiu, Severnú a Južnú Carolinu a Kentucky - z olejnín dominuje sója a podzemnica olejná, cukrová trstina v okolí Mexického zálivu a na Havajských ostrovoch, zemiaky v štátoch Nového Anglicka, ovocie na celom území USA, najviac Kalifornia a Florida Priemysel – Duracell, Hewlett-Packard, Apple, IBM, Microsoft, Google, Verbatim, Ford Motor, Boeing, Johnson & Johnson, Procter & Gamble, Herbalife, DreamWorks, Pixar, Garmin, Kodak, Polaroid,... Majú prírodný a ekonomický potenciál. Patria k najpriemyselnejším štátom sveta. Priemyselný potenciál sa sústreďuje do priemyselných pásov: 1. SV priemyselné pásmo - tiahne sa popri Atlantiku od mesta Baltimor ku kanadským hraniciam, pozdĺž južných brehov veľkých jazier v Chicagu - hutníctvo 2. JV priemyselné pásmo - južné a JV štáty USA 3. J priemyselné pásmo - tiahne sa popri pobreží Mexického zálivu (petrochémia, hutníctvo, výroba hliníka a elektrotechnika) 4. Floridské priemyselné pásmo - dominuje potravinársky priemysel 5. Tichooceánske priemyselné pásmo - dominuje doprava, elektronika, petrochemický a potravinársky priemysel Ťažba NS - ropa, plyn, uhlie, železo, farebné kovy čierne uhlie (Apalače), hnedé uhlie (Dakota), ropa (Pensylvánia, oblasť Mexického zálivu, Kalifornia), urán (Coloradská plošina), železná ruda, farebné a drahé kovy, fosfor (Florida), síra (Texas a Louisiana) Energetika USA - dominujú tepelné a jadrové elektrárne, v horských oblastiach hydroelektrárne 15 Strojársky priemysel - všetky odvetvia, ťažké strojárstvo (Pitsburg), automobilový priemysel (Detroit), letecký priemysel (Los Angeles, Seattle, New York), presné strojárstvo a elektrotechnický priemysel Chemický priemysel - dominuje v oblasti veľkých jazier, tiež oblasť Mexického zálivu a Kalifornie. Petrochémia (Huston - najväčšia rafinéria) Potravinársky priemysel - mlynársky priemysel (oblasť Veľkých jazier a prérií), mäsospracujúci priemysel (dobytkárska oblasť), cukrovarníctvo (prérie, veľká panva a Mexický záliv), tabakový priemysel (Virginia, Maryland, Kentucky) Doprava - železničná doprava má dominantné postavenie v diaľkovej nákladnej doprave, v smere V - Z prebieha cez USA 8 transkontinentálnych železníc, hlavnými železničnými uzlami sú New York, Chicago, Kansas City a Saint Louis - automobilová doprava - diaľnica prebieha pozdĺž Atlantického pobrežia, cez USA prechádza Panamerická diaľnica ktorá prechádza celým Americkým kontinentom - Letecká doprava - New York, Washington, Chicago, Denver, Saettle,... 16 7. KLIMATICKÉ POMERY CELEJ AMERIKY, MEXIKO - STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA KRAJINY Klimatické pomery Amerického svetadielu Podnebie - všetky podnebné pásma (od severnej polárnej kružnice takmer po južnú polárnu kružnicu) - studené suché arktické - subarktické - mierne (boreálne (t.j. ľadové, severské), kontinentálne) - subtropické (vlhké subtrópy, semiaridné, aridné (t.j. suché)) – v okolí obratníkov - tropické vlhké (hurikány) - suché kontinentálne (SZ Mexiko) - vlhké rovníkové – veľké množstvo zrážok a vysoké teploty - tropické suché (SV Brazília) - subtropické (na juh od Brazílskej vysočiny +Chile) - mierne suché (Patagónia) Územie Severnej Ameriky zasahuje do všetkých klimatických pásiem, od polárneho na severe Kanady a Aljaške (mrazivé zimy, chladné letá, dlhodobo zamrznuté pôdy - permafrost) až po subtropické na polostrove Florida. Najväčšia časť sa nachádza v miernom pásme. Podnebie Severnej Ameriky je ovplyvnené aj poludníkovou orientáciou väčšiny pohorí. Panvy v oblasti Kordiller a na západ od Mississippi ležia v zrážkovom tieni. Východné pobrežie je zásobované zrážkami od Atlantického oceánu a Mexického zálivu. Vzdušné prúdenie, teplotu a zrážky ovplyvňujú aj morské prúdy V – teplý Golfský a studený Labradorský (spôsobuje v zime na východe ochladenie), Z – studený Kalifornský a teplý Severopacifický. Hranicu medzi suchou západnou a vlhkou východnou časťou tvorí 100. poludník západnej dĺžky. Oblasť Mississippskej panvy je oblasťou, kde dochádza k stretu polárneho a tropického vzduchu – môžu vznikať ničivé vzdušné víry – tornáda (obrovská rýchlosť, úzka stopa). Oblasť subtrópov (Florida, Karibik) je často atakovaná tropickými cyklónmi – hurikánmi (silný vietor, zrážky, vznik nad oceánom ako tropická búrka, formujú sa na tropickom fronte). MEXIKO: hlavné mesto Mexiko City (Ciudad de Mexico), federatívna prezidentská republika, úradný jazyk – španielčina, počet obyvateľov cca 125 mil. (2015) - povrch Mexika je hornatý, sú tu početné vulkanické pohoria, pobrežie je zväčša málo členité (nevhodné na prístavy), miestami sú lagúny a pozdĺž východného pobrežia Yucatánu koralové útesy, nájdeme tu Kodillery, Mexickú plošinu, Sierra Madre Occidental a Sierra Madre Oriental, sopky Citlaltépetl (najvyšší vrch 5 636 m n. m.), Popocatépetl, nížiny zaberajú asi 20% povrchu Mexika, najmä na východnom pobreží a na Yucatáne (priemerná nadmorská výška len 30 m) - podnebie sa diferencuje podľa výšky, na plošinách prevláda suché tropické podnebie, iba na juhovýchode je vlhké tropické podnebie, Mexiko leží v subtropickom pásme, zrážková činnosť na východe je ovplyvnená pasátmi z Atlantiku, na západnom pobreží je zrážok menej a preto je suchšie - hydrologické pomery: málo väčších riek a jazier. Najväčšie jazero je Chapala, nachádza sa blízko 2. najväčšieho mesta Guadalajar. Najdlhšia rieka je Rio Grande (Rio Bravo del Norte) dlhá 3 023 km, významnejší z prítokov je len Conchos a ústi do Mexického zálivu. Na západe územia sú početné krátke rieky. - flóra a fauna: v najsuchších oblastiach a na severe rastú kaktusy, ktoré sú pre Mexiko aj charakteristické - veľmi rozšírený je hmyz, obojživelníky a plazy, ale aj medvede, jelene, jaguár, opice a typickým vtákom je moriak, na pobreží Mexického zálivu sa lovia kraby, langusty a ustrice, v strede územia je rozšírený chov koní, kôz a oviec - orná pôda zaberá asi 12% rozlohy, lúky a pasienky 40% - pestuje sa kukurica a fazuľa, pšenica, ryža, jačmeň, rajčiaky a paprika, bavlník, cukrová trstina, kávovník, kakaovník, olivovník, sezam, podzemnica olejná, pomarančovníky, banány, ananásy a vinič 17 - priemysel: veľký význam má baníctvo, najmä ťažba ropy a zemného plynu, železnej rudy, titánu, antimónu a kobaltu, farebných kovov (olovo, zinok, meď, cín, ortuť), striebra, zlata, arzénu, uránovej rudy, grafitu, síry,... - najlepšie rozvinuté je hutníctvo železa a neželezných kovov, chemický (petrochémia, výroba kyseliny sírovej, hnojív, umelých vlákien), strojársky (vagóny, automobily, traktory), elektrotechnický, cementársky, textilný (spracovanie bavlny), potravinársky, drevársky a papierenský priemysel - dve hlavné exportné suroviny predstavuje cukor a káva, Mexiko je najväčším svetovým vývozcom striebra a jedným z najväčších vývozcov zinku a olova. Najväčšie nerastné bohatstvo predstavuje ropa a zemný plyn 8. OBYVATEĽSTVO A SÍDLA AMERIKY; ANDSKÉ ŠTÁTY (PERU, BOLÍVIA, CHILE, EKVÁDOR) - STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA CELEJ SKUPINY ŠTÁTOV Obyvateľstvo a sídla Ameriky Populácia: 954 miliónov obyvateľov (2014) Hustota zaľudnenia: 23 obyvateľov na km2 Najľudnatejšie štáty: USA (322,5 mil.), Brazília (202 mil.), Mexiko (123,7 mil.), Kolumbia (48,9 mil.), Argentína (41,8 mil.) Najväčšia hustota zaľudnenia je na SV USA, v okolí Veľkých kanadských jazier a Mexickej plošiny, v Južnej Amerike je to územie ústia rieky La Platy. Najmenej osídlený je sever Kanady, Aljaška a Amazonská nížina. Najviac obyvateľstva sa sústreďuje do miest v USA a Kanade, len približne 20% obyvateľstva žije na vidieku. V Karibskej oblasti prevláda mestské obyvateľstvo, v severnej časti Južnej Ameriky naopak vidiecke obyvateľstvo. Vo všeobecnosti v Južnej Amerike prevláda mestské obyvateľstvo nad vidieckym. Najvyšší priemerný vek dosahujú obyvatelia USA a Kanady. Rasová štruktúra: prelínanie a miešanie rás vďaka prisťahovalcom Europoidná (USA, Kanada, Argentína, Uruguaj) Mongoloidná (Stredná a Južná Amerika) Ekvatoriálna (Karibik, južné štáty USA, Brazília) - prvými obyvateľmi Ameriky boli Aztékovia, Vikingovia, Mayovia a Indiáni. V 16. storočí sa tu dostávajú ako prví Španieli, neskôr sem boli privlečení černosi z Afriky ako otroci, ktorí pracovali na plantážach a dostávalo sa tu aj Ázijské obyvateľstvo. Toto viedlo k miešaniu rás (mestici, mulati a zambovia). V Grónsku žijú Eskimáci (Inuiti). Pôvodní obyvatelia sú Indiáni a prevládajú dodnes najmä v Amazonskej oblasti. Kanadu i USA tvorí prevažne európske obyvateľstvo, zvyšok sú miešanci. Amerika je osídlená nerovnomerne. Jazyková štruktúra: Španielsky (Mexico, Guatemala, Honduras, Salvádor, Nikaragua, Kostarika, Panama, Kuba, Dominikánska republika, Kolumbia, Venezuela, Ekvádor, Peru, Bolívia, Paraguaj, Uruguaj, Chile, Argentína) Anglicky (USA, Belize, Jamajka, Guayana, Trinidad a T., Bahamy, Barbados) Portugalsky (Brazília) Francúzsky (Québec, Haiti, Fr.Guayana) Holandsky (Surinam, Aruba) Maysky (Mexiko, Guatemala) Kečua (Peru, Ekvádor, Bolívia, Chile, Brazília) Guaraní (Paraguaj) Religiózna štruktúra: Kresťanstvo - katolíci (Lat. Amerika, Québec), protestanti (Anglosaská Amerika) Hinduizmus (Guyana, Surinam) Budhizmus (pacifické pobrežie) Islam (nižšie zastúpenie) Sídla: najvýznamnejšie mestá ležia väčšinou na pobreží, pretože sa vytvorili rozširovaním prístavov. Najznámejšie mestské zoskupenia v Severnej Amerike sú: 1. Od Bostonu cez New York, Philadelphiu, Baltimore až po Washington (tzv. BosWash) 2. Chicago, Detroit a Pittsburgh (tzv. ChiPits) 3. San Francisco a Los Angeles Najznámejšie mestské zoskupenia v Južnej Amerike sú: 1. okolo ústia rieky La Plata (Buenos Aires, La Plata a Montevideo) 2. na JV Brazílie (Sao Paulo, Rio de Janeiro) 18 Vo vnútrozemí mestá vznikali najviac popri vodných tokoch: Montreal, Quebec, Ottawa, Pittsburgh. Na bývalých trhových mestečkách a na križovatkách dopravných ciest vznikli mestá: Dallas, Atlanta, Minneapolis. V Južnej Amerike ležia veľkomestá: Mexiko City, La Paz, Quito, Santiago, v Brazílii hlavné mesto Brazília. ANDSKÉ ŠTÁTY (Peru, Bolívia, Ekvádor a Chile) Hospodárske centrá všetkých štátov sú v Andách. Základom ich hospodárstva je ťažba nerastných surovín a poľnohospodárstvo. Štáty majú hornatý povrch s množstvom krátkych riek prameniacich v Andách, povodie Tichého oceánu je paradoxne menšie ako Atlantického, hoci všetky štáty ležia na západnom pobreží pri Pacifiku. Podnebie: od ekvatoriálneho po mierne, zrážky: 1 – 7 155 mm Vodstvo: krátke rieky, prítoky Amazonky, jazero Titicaca (Peru/Bolívia), Lago de Poopó (Bolívia), Biosféra: tropické dažďové pralesy (oceloty,kapybary, pásavce), Llanos (planiny), morské jaštery (Galapágy) Obyvateľstvo: belosi, mestici, indiáni, jazyk – španielčina, katolíci a protestanti, prirodzený prírastok: nad 2% Urbanizácia: Lima (7,6 mil.), Santiago de Chile (5,7 mil.), Quito (1,8 mil.), La Paz (1,3 mil.) Cestovný ruch: Atacama (astronómia), Galapágy (patria Ekvádoru), Machu Picchu (Peru), Titicaca, Andy Hospodárstvo: Nerastné suroviny: ropa, plyn, uhlie, zlato, striebro, zinok, meď, cín Poľnohospodárstvo: koka, káva, banány, kokos, citrusy, kakao, cukrová trstina, pšenica, lama alpaka Priemysel: ťažobný, potravinársky, textilný, hutnícky, chemický PERU: hlavné mesto Lima, cca 30,8 mil. obyvateľov, najrozľahlejší štát andskej oblasti, ťažba striebra (2. miesto vo svete) a zinku (4. vo svete), vyváža kávu, cukrovú trstinu a bavlnu, dôležitý je rybolov, najhustejšie osídlená a hospodársky najvýznamnejšia je úzka pobrežná nížina, vo vysokohorskej oblasti Ánd leží jazero Titicaca - najväčšie sladkovodné jazero Južnej Ameriky a najvyššie položené splavné jazero na svete, časť vnútrozemia územia je pokrytá dažďovým pralesom, preteká tu rieka Amazonka BOLÍVIA: hlavné mesto Sucre, cca 10,8 mil. obyvateľov, hospodárstvo sa zakladá na ťažbe a vývoze nerastných surovín: cín, ropa a zemný plyn, jazero Titicaca leží na hranici s Peru, medzi 2 horskými pásmami Ánd je náhorná plošina Altiplano CHILE: hlavné mesto Santiago, cca 17,8 mil. obyvateľov, najvýznamnejšou ťažobnou surovinou je meď, prevláda potravinársky, chemický, textilný a kožiarsky priemysel, polovica hospodárskej produkcie pripadá na oblasť Santiaga, významný je rybolov (4. miesto vo svete vo vývoze), v Chile dlho vládol známy diktátor Augusto Pinochet, v severnej časti Chile sa nachádza jedno z najsuchších miest sveta - púšť Atacama, Chile spravuje západnú polovicu Ohňovej zeme EKVÁDOR: hlavné mesto Quito, cca 16 mil. obyvateľov, nachádza sa tu vyhasnutá sopka Chimborazo a činná sopka Cotopaxi, pobrežie je ovplyvňované známym javom el-niňo, ktorý vyvoláva záplavy na pobreží a katastrofálne suchá vo vnútrozemí, k tejto oblasti patrí aj súostrovie Galapágy, Ekvádor je jednou z najslabšie hospodársky rozvinutých krajín Južnej Ameriky, najdôležitejšie plodiny sú: banány, káva, kakao, prístav Guayaquil sústreďuje rybolov, potravinársky priemysel sa sústreďuje do hlavného mesta, nížina na východ od Ánd je súčasťou Amazonskej panvy 19 9. EKONOMICKÉ POMERY AMERIKY, LAPLATSKÉ ŠTÁTY (PARAGUAJ, URUGUAJ, ARGENTÍNA) - STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA CELEJ SKUPINY ŠTÁTOV Ekonomické pomery Ameriky SEVERNÁ AMERIKA – jedna z najsilnejších ekonomík sveta, veľmi vyspelý priemysel, poľnohospodárstvo, veda a výskum. Najsilnejšie sa zo severoamerických štátov na svetovej ekonomike podieľa USA, po nej Kanada a napokon Mexiko. Významný je export rôznych surovín (najmä z USA a Kanady). - uvažuje sa o zavedení spoločnej meny „amero“, kt. by nahradila americký a kanadský dolár a tiež mexické peso (mena v rámci tzv. Severoamerickej únie) Hospodárstvo: Nerastné suroviny - Severná Amerika disponuje dostatočnými zásobami nerastných surovín, ale vzhľadom na výrobu ich intenzívne aj dováža /lacnejší dovoz ako ťažba/. Sú tu veľké zásoby ropy a zemného plynu /Mexický záliv, Texas, Kansas, Aljaška/, čierneho uhlia /Centrálne roviny a Apalače/, meď, striebro, zlato a polymetalické rudy /Kordillery/, železná ruda /okolie Veľkých jazier, Labrador, Quebec/, fosfáty /Florida, Mexický záliv/, urán /Skalnaté vrchy, Kanada – jazero Athabaska, Veľké jazero otrokov/, nikel a zinok, v produkcii ktorých má Kanada prvé miesto, azbest – južne od rieky sv. Vavrinca, bauxit - Arkansas. Okrem klasických nerastných surovín sa ťaží aj drevná hmota – sever Kanady /ihličnaté a zmiešané lesy/ a využíva sa aj energia riek /Tennessee, Colorado, Columbia/. Poľnohospodárstvo - veľmi vyspelé, vysoká mechanizácia, dominantné postavenie majú veľké farmy (ranče) - V Kanade je najpriaznivejšie podnebie v J a JV časti – Arktická nížina je jednou z obilníc Severnej Ameriky, Kanada sa sústredí na živočíšnu výrobu – na severe chov a lov kožušinovej zveri, rybolov v riekach a pri pobreží Newfoundlandu, veľká časť územia je pokrytá lesmi – lesné hospodárstvo Rastlinná výroba, pásma: Kukuričné pásmo /corn belt/ - Centrálne roviny, Veľké jazerá – pestuje sa kukurica, sója, ozimná pšenica, fazuľa, ovos a krmoviny Pšeničné pásmo /wheat belt/ - západne od kukuričného pásma, na Veľkých prériách – pšenica, ovos, cukrová repa, zemiaky Bavlníkové pásmo /cotton belt/ - juh USA, dostatok vlahy – pestuje sa bavlník, tabak (Virginia) citrusy, podzemnica olejná Slnečné pásmo /sun belt/ východ a Florida - ovocie a zelenina, západ – citrusy, vinič (Kalifornia), juh – citrusy, cukrová trstina (Florida, Mexický záliv) Živočíšna výroba sa zameriava na chov hovädzieho dobytka (na Veľkých prériách na mäso, kožu, mlieko), chov ošípaných a hydiny (kukuričné pásmo a v okolí veľkých miest), chov oviec a kôz (v horských oblastiach na mäso, mlieko, vlnu), lov rýb (riečny i morský rybolov – pobrežné oblasti, Grónsko) Priemysel - v štruktúre prevláda strojárstvo, hutníctvo, chemický a elektrotechnický priemysel, zastúpenie má aj textilný, odevný a kožiarsky priemysel – konkurenciu predstavuje lacnejší trh novoindustrializovaných ázijských krajín. Najväčšie sústredenie priemyselnej výroby je v tzv. manufacturing belt (priemyselné pásmo) Boston, Washington, Chicago . Podiel vyrovnáva aj západ a juh oblasti USA – slnečné podnebie, lacnejšia pracovná sila. V súčasnosti sa do popredia dostávajú aj tzv. regióny vysokých technológií v USA (elektrotechnika, letectvo, kozmický priemysel, vojenská výroba,...) Hutníctvo – Veľké jazerá (Detroit, Cleveland, Pittsburgh), výroba hliníka (Kitimat), oceľ v Hamiltone (Kanada) Strojárstvo – najmä dopravné strojárstvo, výroba áut – Michigan, Detroit (Ford, Chrysler), Toronto, Montreal, výroba lietadiel a kozmických dopravných prostriedkov – Veľké jazerá, Atlanta, Houston, Seattle, stavba lodí – New Orleans, Boston, Philadelphia Chemický priemysel – zameranie na spracovanie ropy, fosfátov, síry, výroba pohonných hmôt, plastických hmôt, umelých hnojív – Mexický záliv, Veľké jazerá, najväčším strediskom petrochémie v USA je Houston Elektronický a elektrotechnický priemysel – vývojové centrá – Boston, Chicago, New York a Silicon Valley (Kalifornia, San Francisco), výroba lekárskych prístrojov a zariadení Drevospracujúci, papierenský priemysel – Kanada, produkcia stavebného dreva –Kalifornia, Washington 20 Potravinársky priemysel - v oblasti produkcie poľnohospodárskych plodín, resp. veľké mestá, spracováva všetky domáce plodiny, mäso, mlieko..., spracovanie rýb v pobrežných oblastiach. Medzi najznámejšiu spoločnosť vo svete patrí Coca-Cola so sídlom v Atlante Tabakový priemysel – Virgínia, Kentucky (najznámejšia spoločnosť Phillip Morris ) Textilný priemysel – spracúva prírodné domáce aj dovážané materiály (bavlna, juta, hodváb), stredisko bavlnárskeho priemyslu – Atlanta, Severná a Južná Karolína, hodváb – New Jersey, vlna – SV USA, odevný priemysel je zastúpený vo všetkých väčších mestách – Los Angeles, New York, Chicago,... STREDNÁ a JUŽNÁ AMERIKA - najvyspelejšími štátmi sú takzvané "južné štáty" (Brazília, Argentína, Čile a Uruguaj a na severe Venezuela). Hlavnými priemyselnými odvetviami sú ťažobný priemysel, hutníctvo, chémia, potravinárstvo, strojárstvo, textilný, kožiarsky a v poslednej dobe rozvíjajúci sa spracovateľský priemysel. Najdôležitejšími ťaženými nerastnými surovinami sú železná ruda (takmer 20 % svetovej ťažby Brazília), ropa (Venezuela, Brazília, Argentína), meď (najväčšie nálezisko na svete je v Čile), bauxit, jód (60 % svetovej ťažby je v Čile), zlato, striebro, zinok, zemný plyn, cín, uhlie, urán, mangán, nikel, chróm, diamanty (Brazília) a iné. Južná Amerika má najbohatšie zdroje vodnej energie na svete. V posledných desaťročiach sa stavajú veľké priehradné nádrže a hydroelektrárne. Poľnohospodárska rastlinná výroba má plantážny, monokultúrny charakter. Orná pôda zaberá 6 % využiteľnej pôdy, lúky a pasienky 28,3 % a lesy 48 %. Najdôležitejšími pestovanými plodinami s