downloadfile-3.pdf

C - DIDAKTIKA GEOGRAFIE 1. 1. DIDAKTIKA GEOGRAFIE A JEJ POSTAVENIE V SYSTÉME VIED (Predmet a základné úlohy DG, Etablovanie sa DG ako vedeckej disciplíny, Príprava: Pohyby Zeme) Didaktika geografie- vedná disciplína, ktorá skúma zákonitosti a procesy výchovy a vzdelávania na podklade geografických v...

C - DIDAKTIKA GEOGRAFIE 1. 1. DIDAKTIKA GEOGRAFIE A JEJ POSTAVENIE V SYSTÉME VIED (Predmet a základné úlohy DG, Etablovanie sa DG ako vedeckej disciplíny, Príprava: Pohyby Zeme) Didaktika geografie- vedná disciplína, ktorá skúma zákonitosti a procesy výchovy a vzdelávania na podklade geografických vied. Skúma aj postavenie jednotlivých geografických disciplín v didaktickom systéme geografie. DG vychádza zo všeobecnej didaktiky, ktorá skúma javy a procesy súvisiace s procesom vzdelávania, zákonitosti, podstatu a priebeh vzdelávacieho procesu, obsah vzdelávania a prostriedky ovplyvňujúce vzdelávanie. DG- skúma problematiku vyučovania geografie, objasňuje proces tvorby vzdelávacieho obsahu geografie a jeho sprístupnenie v procese vyučovania. Didaktiku geografie ako samostatnú vednú disciplínu charakterizuje predmet, ciele a metódy výskumu. Predmetom didaktiky geografie je tvorba a výskum didaktického systému geografie, didaktická interpretácia jeho obsahu a didaktická komunikácia. Didaktiku geografie delíme na:  Všeobecnú- zaoberá sa všeobecnými problémami a cieľmi, skúma metódy, formy a prostriedky vyučovania geografie  Špeciálnu- zaoberá sa špecifickými podmienkami a realizáciou výučby čiastkových disciplín  Didaktiku geografie ako predmet profesijnej prípravy učiteľov geografie Základná úloha didaktiky geografie je prispieť k utvoreniu didaktického systému modernizovaného zemepisu založeného na vednom systéme geografie a celkom rešpektujúceho pedagogickopsychologické podmienky vyučovania žiakov rozličných vekových kategórií, s ktorými úzko súvisí aj odpovedajúci systém didaktickej prípravy vysokoškolských študentov učiteľského zamerania. Didaktika geografie plní hlavné úlohy: 1. Stanovuje počet vyučovacích hodín a učebný plán 2. Vyberá základné učivo a zostavuje osnovy 3. Realizuje vyučovanie ako činnosť učiteľa a žiakov a jeho podmienky (spoločenské a individuálne) Etablovanie (zaradenie) sa didaktiky geografie ako vedeckej disciplíny Korene DG siahajú hlboko do minulosti a súvisia so vznikom výučby geografie. V roku 1956 sa v Prahe konala Metodická konferencia, na ktorej boli oficiálne položené základy etablovania metodík ako vedeckých disciplín. Na uvedenej konferencii bola formulovaná definícia, predmet a štruktúra metodiky vyučovania ako vedy. Od nej sa odvinula definícia metodiky zemepisu, o ktorú sa zaslúžil O. Tichý v roku 1959. Za správnejší pojem považoval termín didaktika zemepisu. Tichý používal pojem teória vyučovania zemepisu, ktorý súvisel s pojmovým aparátom pedagogických vied danej doby. 1 Napriek tomu sa pojem didaktika zemepisu oficiálne prijal až na konferencii v Olomouci v roku 1971 (WAHLA 1972). Didaktika geografie na Slovensku sa rozvíjala v úzkom kontakte najmä s českou didaktikou geografie. Do roku 1993 ako súčasť československej didaktiky geografie, po vzniku SR v podobe intenzívnej komunikácie s českou didaktikou geografie a jej predstaviteľmi. O rozvoj didaktiky geografie sa v období rokov 1956 - 2006 zaslúžili mnohé významné osobnosti – J. Fraňo, J. Turkota, M. Papík, J. Mazúrek, F. Brabec, M. Zaťková, P. Likavský, J. Kancír, K. Čižmárová, L. Tolmáči, M. Nogová a ďalší. Významnou mierou jej úroveň ovplyvnili aj českí vedci - O. Tichý, J. Janka, J. Machyček, H. Kőhnlová, J. Šupka, A. Wahla a ďalší. 2. VÝVOJ GEOGRAFIE AKO VYUČOVACIEHO PREDMETU NA SLOVENSKU (Rozvoj predmetu geografia a tvorba učebníc, Príprava: Meranie na mapách) Najstaršie geografické poznatky o Zemi sú mýtické. V staroveku sa ustupuje pri vykladaní prírodného prostredia od nadprirodzených činiteľov k povýšeným, mocou vládnym ľuďom. Hovoríme o rozpravnej geografii. V staroveku, stredoveku, ale aj v novoveku nachádzame prvky rozpravnej geografie. V novoveku sa v Európe začala vyvíjať modernejšia geografia. Na počiatku 16. storočia nastali v Uhorsku vo vyučovaní na školách podstatné zmeny a zmenilo sa aj vyučovanie zemepisu. Predtým sa zemepis na školách nevyučoval, alebo len ako doplnok iných odborov, najmä histórie. Zvýšil sa počet škôl, zmenili sa ich typy a zmenil sa aj obsah vyučovania. Zemepis sa vyučoval v rámci geometrie a astronómie. Neexistovali učebnice. Zemepisnú literatúru tohto obdobia tvorili cestopisy a kozmografie. Významné geografické dielo Medaila geographiae practicae vypracoval DÁVID FRŐHLICH (1595 - 1648). Bol to dôkladný zemepisný opis, ako aj zhrnutie. Toto dielo môžeme pokladať za prvú systematickú zemepisnú prácu v Uhorsku. Od polovice 17. Storočia nahradili kozmografie tzv. štátovedy. Bolo to obdobie osvietenstva. Už v roku 1667 bol zemepis v Prešove riadnym učebným predmetom v 7. triede. Žiadnu učebnicu tam však nepoužívali. Na počiatku 18. storočia ešte stále nevyučovali zemepis na celom Uhorsku. Na spišských školách pestovali profesori so svojimi žiakmi turistiku, ktorá mala náučný charakter, bol o ňu veľký záujem. Takto sa študenti dostávali k poznatkom zo zemepisu metódou priameho pozorovania. Roku 1717 na Trnavskej univerzite používali ako učebnú pomôcku glóbus. Rozvoj predmetu geografia a tvorba učebníc Pre rozvoj geografie v Uhorsku a pre vyučovanie zemepisu mali mimoriadny význam Slováci Matej Bel a Ján Tomka - Sásky. Matej Bel pripravoval aj učebnicu zemepisu - Compendium Hungariae geographicum (Stručná geografia Uhorska). Od roku 1777 bola predpísanou učebnicou pre druhú triedu v rámci novej školskej sústavy Ratio educatioms. J. Tomka - Sásky bol pedagógom, pokračoval v kvalitatívnom pretváraní školy, ktoré začal M. Bel, prejavil sa ako vynikajúci geograf. Ako spolupracovník M. Bela vypracoval pre jeho vlastivedné dielo opis Rábskej stolice. V roku 1748 vyšla jeho učebnica zemepisu Introductio in orbis hodierni geographiam (Úvod do zemepisu súčasného sveta). Prvú časť venoval všeobecnej geografii. Dielo vyšlo v latinčine, uviedol v ňom - ako prvý - slovenskú zemepisnú terminológiu. Za vlády cisárovnej Márie Terézie sa uskutočnila rozsiahla reforma celého uhorského školstva. V roku 1777 vydali učebný plán Ratio educationis, ktorí vypracovali významní osvietenskí myslitelia. Spomínaná školská reforma znamenala počiatok formovania moderného školstva v Uhorsku. V 19. storočí tento proces pokračoval veľmi intenzívne a postupne sa zemepis dostal do učebných osnov ako samostatný predmet. V tomto období vznikol celý rad učebníc zemepisu.. Výučba geografie po roku 1918 Vznik Československa v roku 1918 znamenal i počiatok nového obdobia vývoja geografického poznávania Slovenska. Po roku 1938 sa vyučoval len zemepis Nemeckej ríše, na Slovensku chýbali učitelia i literatúra a dochádza k úpadku zemepisu. Po skončení 2. svetovej vojny dochádza k zmene obsahu zemepisného vzdelávania, 2 dominuje zemepis ČSR a ZSSR, začína sa menil chápanie vyučovania zemepisu ako všeobecnovzdelávacieho predmetu. Líniu vzdelávaniu určil školský zákon z roku 1948 „Zákon o jednotnej škole". Začína sa postupne rozvíjať aj metodika vyučovania zemepisu, najskôr vo forme prekladov zo sovietskej literatúry (Baranskij), neskôr to boli práce českých didaktikov (Tichý, Janka) V roku 1976 došlo k závažnej zmene v školskom systéme Československa a bol prijatý Projekt prestavby československej výchovno-vzdelávacej sústavy, v ktorom došlo ku zmene postavenia ako aj obsahu geografie na základných školách i gymnáziách. Na základnej škole sa vyučoval zemepis už v piatom ročníku- všeobecný fyzický zemepis, za ktorým nasledovali kapitoly regionálneho zemepisu sveta a nakoniec zemepis vlasti. Ako všeobecnovzdelávací predmet pokračovala geografia na gymnáziách v prvom a druhom ročníku. Po čiastkových úpravách v obsahu geografického vzdelávania na gymnáziách sa geografia zaradila aj do štvrtého ročníka pod názvom geoekológia, čím sa posilnila dotácia vyučovacieho predmetu. Uznesením vlády SR z roku 1997 dochádza k ďalšej zmene výchovno-vzdelávacieho systému, ktorou sa mení povinná školská dochádzka v základných školách na 9 rokov a zemepis ako vyučovací predmet sa dostáva do obsahu tematických plánov 9. ročníka. Uvedený stav v obsahu a rozsahu geografického vzdelávania určite nie je definitívny a v budúcnosti prinesie určite nové podnety na jeho zlepšenie a posilnenie geografie ako základnej potreby každého človeka pre život v novom tisícročí. 3 3. OBSAH GEOGRAFICKÉHO VZDELÁVANIA NA ZŠ - Súčasný obsah geografického vzdelávania na ZŠ - Reformy školstva, Štátny vzdelávací program, ISCED 2 Príprava na hodinu: SOPKY – OKNÁ DO HLBÍN ZEME Obsahom geografického vzdelania je súbor poznatkov o prírode, spoločnosti a človeku, jeho aktivitách a myslení a tomu zodpovedajúcich spôsobilostí, zručností a schopností. Obsah geografického vzdelania vymedzujeme v 2 formách: - statickej- je vymedzená didaktickým projektom, osnovami - realizačnej, t.j. akým spôsobom vstupuje do vedomia žiakov, rast rozsahu učebnej látky v učebniciach zemepisu (geografie), preto didaktika geografie hľadá tzv. základné učivo, ktoré sa vyznačuje logickým usporiadaním, ale nekopíruje vedecký systém geografie. Vo viacerých vyspelých štátoch (štátoch EÚ, USA, atď.) sa používal pre pedagogické dokumenty namiesto pojmov učebný plán, učebné osnovy, ciele, obsah vzdelávania, učivo a pod. súhrnný názov - kurikulum. Systém tradičných kurikulárnych- pedagogických dokumentov, dobre známych učiteľom našich škôl, tvoria hlavne učebné plány, učebné osnovy a časovo-tematické plány. SÚČASNÝ OBSAH GEOGRAFICKÉHO VZDELÁVANIA NA ZŠ Od 1.9.2008 v rámci novej reformy školského vzdelávania dochádza v SR k obsahovej zmene vyučovania na ZŠ a SŠ. Obsahová zmena sa týka všetkých ročníkov. Osnovy zemepisu na ŽŠ 5. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne) Objavovanie našej planéty Tvar Zeme, naša planéta vo vesmíre Tvar Zeme Naše miesto vo vesmíre Mesiac - prirodzená družica Zeme Pohyby Zeme – prečo sa striedajú deň a noc Pohyby Zeme – prečo sa striedajú ročné obdobia Objavovanie Zeme a vesmíru Povrch Zeme Cesty objaviteľov do rôznych častí Zeme Objavovanie vesmíru a využitie kozmonautiky Mapa a glóbus Čo môžeme vidieť na glóbuse Čo môžeme vidieť na mape Meranie na mapách Prečo je na Zemi rôzny čas? Vychádzka do okolia Cestujeme a spoznávame našu Zem Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvorila príroda Cesta do hlbín Zeme Sopky – okná do hlbín Zeme Ohnivé miesta na Zemi a zemetrasenie Činnosť vody – život rieky Činnosť ľadovca Činnosť vetra Atmosféra – vzdušný obal Zeme Aké bude počasie? Rozmanité krajiny Zeme 4 Dažďové pralesy Polárne krajiny Život vo vysokých pohoriach Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvoril človek Mestá a dediny Pamiatky UNESCO Projekt Otestujte sa! 6. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne) Planéta Z: Vznik pohorí, sopečná činnosť, zemetrasenia; Podnebie a podnebné pásma, Typy krajín na Z, Stepi a lesy mierneho pásma, Život ľudí vo vysokých pohoriach; Austrália a Oc., Tichý oc., Polár.obl.: Austrália – poloha na Z, objavovanie kontinentu a základné poznatky o ňom: Poloha+Povrch, Podn., Vodstvo, R+Ž, Austr.-krajina prisťahovalcov, Hospodárstvo A., Problémy obyv.A., Tichý oc., Ocánia, Polár. oblasti Z. Amerika: poloha na Z, objavovanie svetadiela a základné poznatky o ňom, Príroda A.-povrch, rieky, jazerá; Príroda A.-podnebie a typy krajín, Zaujímavosti Am., Obyvateľstvo Am., jeho rôznorodosť a pestrosť života, Sídla Am., Problémy života ľudí vo veľkých mestách, Čín vyniká Amerika z hľadiska hosp. činností človeka, Čím je výnimočná: Kanada, Usa, Mexiko + ďalšie krj.str.A a Karib. mora, Brazília, Argentína + laplat.štáty, andské štáty, Hl. problémy Am., Cest.do Am. – projekt. 7. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne) Svet: Osídlenie a obyvateľstvo; Afrika: Poloha a povrch, Podn. a vod., R+Ž, Obyv., sídla a hosp., S Af., Str Af., J Af., Ázia: Poloha a povrch, Podn. a vod., R+Ž, Obyv., sídla a hosp., JZ Á., J, JV, V, S a Str. Á. 8. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín) Základné informácie o Európe Úvod Poloha a rozloha Európy Prírodné a človekom vytvorené osobitosti Európy Povrch Európy – nížiny a pohoria Podnebie Európy Vodstvo Európy Typy krajín Vplyv človeka na krajinu Korene európske civilizácie a kultúry Hospodárstvo Európy – Poľnohospodárstvo a priemysel, Doprava, Cestovný ruch Zjednocovanie Európy – Európska únia Problémy Európy Stredná Európa Slovensko Česko Poľsko Maďarsko Rakúsko, Švajčiarsko Lichtenštajnsko Nemecko Západná Európa Francúzsko Monako, Belgicko Luxembursko, Holandsko Spojené kráľovstvo Írsko Severná Európa Dánsko Island Nórsko Švédsko Fínsko Litva, Lotyšsko a Estónsko Južná Európa Španielsko Portugalsko Andorra Taliansko Vatikán San Maríno, Malta, Grécko Juhovýchodná Európa Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora Bosna a Hercegovina Macedónsko Albánsko Rumunsko Bulharsko Východná Európa Ukrajina Bielorusko, Moldavsko Rusko Prehľad štátov Európy 9. ročník (1 hodina týždenne, 33 hodín ročne) Poloha Slovenska Poloha a rozloha Práca s mapou, geog. súradnice, rovnobežky a poludníky Projekt Slovensko - miestna krajina Príroda Slovenska 5 Povrch – nížiny kotliny a pohoria Podnebie Vodstvo Rastlinstvo a živočíšstvo Ochrana prírody a prírodné hrozby História a obyvateľstvo , sídla a hospodárstvo Historické udalosti na SVK a vznik SVK Historické územia a tradície Obyvateľstvo Sídla Hospodárstvo, znečistenie prírody Cestovný ruch a krasy SVK Regióny SVK a možnosti ich rozvoja Bratislavský, Trnavský, Nitrianky Trenčiansky, Žilinský, BB, KE, Prešov Rozdiely medzi regiónmi SVK REFORMY ŠKOLSTVA, ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM - ISCED 2 {Aby sme si pripomenuli, čo je ISCED} Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelávania - ISCED Pre vypracovanie ŠVP a obsahu vzdelávania podľa jednotlivých stupňov vzdelávania používame klasifikáciu ISCED (International Standard Classification of Education), podľa ktorej sa postupuje v Európe a je akceptovaná aj inými medzinárodnými organizáciami (UNESCO, OECD). ISCED 0 - Predprimárne vzdelávanie nultého stupňa, patria sem všetky druhy vzdelávania predchádzajúce primárnemu vzdelávaniu. Vzdelávanie prebiehajúce v materských školách. ISCED 1 - Primárne vzdelávanie - vzdelávanie na primárnej úrovni. 1. stupeň základnej školy (1.- 4. ročník) ISCED 2 - Nižšie sekundárne vzdelávanie – vzdelávanie na nižšom sekundárnom stupni. Nadväzuje na primárne vzdelávanie pred vstupom na vyššie sekundárne vzdelávanie. 2. stupeň základnej školy (5.-9. ročník) a nižšie ročníky 5 až 8 - ročných gymnázií a konzervatórií (po ročník, ktorý zodpovedá 9 ročníku základnej školy). - ISCED 2A - 2. stupeň základnej školy - ISCED 2B - Ukončené povinné vzdelávanie v rámci neukončeného odborného vzdelávania - ISCED 2C - Zaučenie v odbore 6 4. OBSAH GEOGRAFICKÉHO VZDELÁVANIA NA GYMNÁZIU - Súčasný obsah geografického vzdelávania na gymnáziu - Reformy školstva, Štátny vzdelávací program, ISCED 3A Príprava na hodinu: OHNIVÉ MIESTA NA ZEMI A ZEMETRASENIE SÚČASNÝ OBSAH GEOGRAFICKÉHO VZDELÁVANIA NA GYMNÁZIU Osnovy vyučovacieho predmetu geografia na gymnáziu rozširujú poznatky získané na základnej škole najmä v oblasti všeobecnej fyzickej a humánnej geografie, naopak v koncentrovanej podobe umožňujú žiakom získať prehľad o geografických špecifikách štátov sveta a vlasti. Podstatne rozširujú poznatkovú základňu pre environmentálne vedomosti s dôrazom na získanie vedomostí o krajinných štruktúrach, o transformácii v krajine a územnom plánovaní. Osnovy a štandardy v geografii na gymnáziách 1. ročník 1. Úvod do geografie (9 h), Geografia ako veda, Objekt a predmet geografie, Základné metódy geografie, Rozdelenie geografie a jej postavenie v systéme vied, Význam geografie pre ľudskú spoločnosť, Zem ako vesmírne teleso (3 h), Tvar a veľkosť Zeme, Pohyby Zeme, Slapové javy, Zemský povrch a mapa (4 h), Mierka mapy, Kartografické zobrazenia, Obsah mapy) 2. Fyzická geografia (28 h) – ALPBH, georeliéf, fyzicko-geografické regióny Zeme 3. Humánna geografia (29 h) – Obyvateľstvo, rozmiestnenie vzhľadom k prírodným a vzhľadom k socioekonomickým faktorom, vývoj, hustota, prognózy vývoja, dynamika obyvateľstva (prirodzený pohyb, mechanicky pohyb, migrácia), štruktúra obyvateľstva (rasová, jazyková a národnostná štruktúra, ekonomická, sociálna, religiózna, vzdelanostná štruktúra), sídla (druhy, štruktúra, funkcia, hierarchia, väzby, sídelné procesy), poľnohospodárstvo (význam, typy, závody, zmeny), priemyselná výroba (definovanie, vznik, typy, lokalizácia, činitele lokalizácie, tendencie vývoja, zhodnotenie lokalizácie), rozmiestnenie priemyslu, druhy dopravy, dopravne systémy, vývoj cestovného ruchu, rekreačná turistika, kúpeľná turistika, export, import, regionalizácia a regióny, ekonomické formácie, integrálne regióny. 2. ročník 1. Úvod do štúdia regionálnej geografie sveta 2. Regionálna geografia sveta – Austrália, Oceánia, svetový oceán a Antarktída, Afrika, Amerika, Ázia, Európa 3. ročník Geografia Slovenskej republiky (20 h) – Geografický vývoj SR v historickom kontexte, Fyzickogeografické podmienky územia SR, Nerastné suroviny, Morfografia, Podnebie, Vodstvo, Pôdy, Rastlinstvo a živočíšstvo, Fyzicko-geografické regióny, Prehľad sociálno-ekonomických aktivít, Obyvateľstvo a sídla (rozmiestnenie, dynamika, štruktúra obyvateľstva, štruktúra sídiel), Poľnohospodárska výroba a jej dominantné lokalizačné faktory, Cestovný ruch, služby a zahraničný obchod 4. ročník S ohľadom na termíny maturitných skúšok. 1. Geoekológia (20 h) – Úvod do štúdia geoekológie, Krajina ako životné prostredie organizmov a človeka: priestorová štruktúra krajiny, Globálne environmentálne problémy krajinne sféry, Krajina ako objekt plánovania, Legislatíva a tvorba a ochrana životného prostredia 2. Seminár k aktuálnym globálnym, regionálnym a lokálnym problémom 1. (analýza problému, vyhodnotenie poznatkov, zovšeobecnenie, návrh východísk na riešenie problému) (10 h) 2. Súčasné osnovy zemepisu umožňujú vo zvýšenej miere uplatňovať environmentálny prístup pri objasňovaní zložiek prírodného prostredia, t.j. nesústrediť sa na tradičný model vyučovania po zložkách, ale poznávať ich a vnímať cez subjekt - človeka. Povinná hodinová dotácia je 1 vyučovacia hodina týždenne v 1. a 3. ročníku a 2 vyučovacie hodiny týždenne v 2. ročníku. Vo 4. ročníku sa geografia povinne nevyučuje. 7 REFORMY ŠKOLSTVA, ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM - ISCED 3A ISCED 3 - Vyššie sekundárne vzdelávanie – vzdelávanie, ktoré nasleduje po ukončení nižšieho sekundárneho stupňa pred vstupom do terciálneho stupňa. Do vyššej sekundárnej úrovne sa zaraďujú štvorročné gymnáziá a vyššie ročníky 5 až 8-ročných gymnázií (všeobecné vzdelávanie), stredné odborné školy (vrátane vyšších ročníkov konzervatórií) a stredné odborné učilištia (odborné vzdelávanie). - ISCED 3A - Stredné (všeobecné) vzdelávanie s maturitou (gymnázium) - ISCED 3B - Stredné odborné vzdelávanie s maturitou - ISCED 3C - Stredné odborné vzdelávanie. 5. VSTUPNÁ A VÝSTUPNÁ REGULÁCIA OBSAHU VZDELÁVANIA (Učebné osnovy, Vyučovacie štandardy, Príprava: Rozmanité krajiny Zeme) Učebné osnovy geografie Učebné osnovy určujú obsah a rozsah učiva jednotlivých vyučovacích predmetov. Učivo je v nich prezentované predovšetkým vymenovaním poznatkov (tematických celkov a tém učiva), ktoré treba sprístupniť žiakom. Sú pre učiteľa záväzným dokumentom. Učebné osnovy však podrobne neurčujú obsah základného učiva, môžeme ich preto považovať iba za rámcové. Práve rámcovosť učebných osnov bola jedným z dôvodov potreby vytvorenia nového pedagogického dokumentu - vzdelávacích štandardov, ktoré sú obsahom, štruktúrou i funkciou veľmi tesne spojené s učebnými osnovami. Učebné osnovy sa sústreďujú predovšetkým na reguláciu vzdelávania na strane vstupu (ciele, obsah, proces), vzdelávacie štandardy na strane výstupu, vymedzujú základné učivo a z neho odvodzujú požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov. Vyučovacie štandardy geografie Štandard- ciele, formulované ako predpísané vedomostí, ktoré má žiak dosiahnuť. Je vytváraný pre školské stupne, čiže požiadavky sú v ňom formulované pre celý školský stupeň a nie pre jednotlivé ročníky. Vymedzuje základné učivo, o ktorom sa predpokladá, že ho zvládnu všetci žiaci, aj keď nie na rovnakej úrovni. Základné učivo sa v štandarde člení podľa tematických celkov. Každý tematický celok je rámcovo prezentovaný základným učivom. Z neho sú generované požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov, ktoré po absolvovaní daného tematického celku majú ovládať. Aby bolo jednoznačné, v akej šírke a hĺbke si treba jednotlivé požiadavky osvojiť, sú za nimi zaradené exemplifikačné úlohy. Mal by mať dve úrovne: 1. Základnú- záväznú pre žiakov- zvládnutie základu je nutné pre ukončenie príslušného stupňa školy 2. Rozširujúcu- záväznú pre učiteľa a školu- hodnotenie žiakov je odstupňované podľa miery zvládnutia Štruktúra vzdelávacieho štandardu: 1. Obsahová časť vzdelávacieho štandardu - sú tu vyjadrené základné pojmy, fakty a vzťahy v rámcovej podobe z tematických celkov a tém 2. Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov - sú sformulované ako ciele, ktoré konkrétne vyjadrujú, na akej úrovni má žiak poznatky ovládať, sú formulované vo vzťahu k žiakovi, používajú sa činnostné slovesá- opísať, porovnať, vymenovať, ukázať na mape 3. Exemplifikačné úlohy - sú uvedené pri každej požiadavke, exemplifikácia (lat.)- objasnenie prostredníctvom príkladov, dokladov, sú formulované tak, aby pomohli žiakom dosiahnuť požadované ciele a sú zamerané na konkretizovanie vedomostí a zručností (zakresli rovnobežky na severnej pologuli), a na rozvoj schopností žiakov využívať poznatky v mimoškolskom prostredí v praktických situáciách. Štandard je teda trojdimenzionálny- 1. dimenziu tvorí obsah (fakty, pojmy, vzťahy), 2. tvoria myšlienkové operácie, 3. rozvoj schopností, ktoré sú implicitne uvedené v exemplifikačných úlohách a ktoré sú súčasťou splnenia jednotlivých požiadaviek žiakmi. 8 Vzdelávací štandard môžu využiť: učiteľ, predmetová komisia, vedenie školy, metodik, školský inšpektor, ale aj žiaci a rodičia. Učiteľ: štandard konkretizuje kognitívne ciele vyučovania zemepisu uvedené v rámcových učebných osnovách. Mal by pomôcť učiteľovi stanoviť si pred každou hodinou priority určené obsahom požiadaviek a tie rozvíjať a dosiahnuť. Preto by mal mať učiteľ tento materiál k dispozícii a podľa neho si pripravovať svoj didaktický program a časovo-tematický plán. Štandard nie je spracovaný podľa ročníkov a preto nie sú v ňom uvedené požiadavky pre konkrétny ročník. Učiteľ musí zvážiť, ktoré požiadavky na vedomosti a zručnosti zaradí do vyučovania v jednotlivých ročníkoch. Rodič: v snahe pomôcť svojmu dieťaťu pri učení, aby sa jeho dieťa naučilo učivo na úrovni zapamätania a porozumenia. Často sa stáva, že naučené vedomosti nepostačujú v škole, napríklad pri orientácii na mape. Keďže rodič tieto požiadavky nevie, dochádza k nedorozumeniam medzi rodičmi a učiteľmi. Rodič ich môže získa z internetu. Žiak: štandard môže podporiť aj kvalitnejšiu prípravu žiaka na vyučovanie systemizáciou učiva. Pomôže mu pri vyčlenení základného učiva. Žiak pochopí, ako jednotlivé požiadavky na seba nadväzujú v tematických celkoch fyzickej, humánnej a regionálnej geografie, a tým získa komplexnejší pohľad na učebný predmet. Vedenie školy: pri internej kontrole vedomostí žiakov, pri príprave didaktických testov s cieľom zistiť úroveň vedomostí žiakov v jednotlivých ročníkoch (triedach). Na druhej strane je úlohou vedenia školy vytvoriť predpoklady pre učiteľa, aby mohol vzdelávací štandard so žiakmi splniť- zabezpečiť učebné pomôcky, študijnú literatúru pre učiteľov a pod. Predmetová komisia: musí dbať na to, aby realizácia vzdelávacieho štandardu sa prejavila v kvalite spracovaných tematických plánoch učiteľa. Vypracuje študijný materiál o miestnej krajine, realizuje zemepisné cvičenia, vychádzky, exkurzie. 9 6. UČEBNICA GEOGRAFIE, JEJ FUNKCIE A POŽIADAVKY (Učebnica, jej funkcie a požiadavky, Komplexná učebnica geo, Príprava: Podnebie a pod. pásma) Školské knihy pri vyučovaní geografie (zemepisu) - učebnica geografie (zemepisu) - školský zemepisný atlas a mapa - zemepisný pracovný zošit - terminologický slovníček pre žiakov - trojrozmerné pomôcky - obrazový materiál a ostatné dvojrozmerné pomôcky - doplnková literatúra, časopisy a tlač Učebnica, požiadavky na učebnicu geografie (zemepisu): Učebnica- najdôležitejší nositeľ učiva, je v nej rozpracovaný obsah vzdelávania. Obsah učebnice má byť úplný, dôkladne premyslený, spracovanie učebnice má byť jasné, presné a prehľadné, má byť primeraná schopnostiam žiakov. Učebnica by mala zodpovedať vyučovacím cieľom a rešpektovať didaktické zásady. Mala by obsahovať informácie a všetky etapy vyučovacieho procesu: motiváciu žiakov, formuláciu cieľov, aktualizáciu skôr osvojeného učiva, ktoré má súvislosť s novým učivom, osvojenie nového učiva, jeho upevnenie i prehĺbenie, zovšeobecnenie, systematizáciu, ako aj spätnú väzbu. Učebnica obsahuje základné učivo a rozširujúce učivo. Obsahuje: textové štrukturálne prvky (výkladový text, úryvky z textu, doplnkový text, príklady, text pod obrázkami...) príkazové štrukturálne prvky- úlohy, príkazy, problémové úlohy,... prehľadové štrukturálne prvky- tabuľky, schémy vzťahov, diagramy,... obrázkové prvky kartografické prvky- mapové náčrtky, výrezy,... orientačné textové prvky- obsah nadpisy, úvod, register, slovník.... Funkcie učebnice: - motivačná - informačná - transformačná- primeraná transformácia vedeckých poznatkov - systémová- zabezpečenie logickej postupnosti a usporiadania učiva - upevnenia a sebakontroly - sebavzdelávacia - integrujúca- zjednocovanie pri učení z rozličných zdrojov (čítanka, cestopisy) - koordinujúca- využitie pomôcok k rozšíreniu a prehĺbeniu učiva - rozvíjajúca a výchovná- rozvoj schopností a postojov Komplexná učebnica geografie- sústava vyučovacích prostriedkov Mali by ju tvoriť: o Odborná zemepisná príručka – učebnica obsahujúce základné učivo o Zemepisný pracovný zošit – obsahovo nadväzujúci na učebnicu o Terminologický slovník – pre rozširovanie odborných vedomostí o Školský zemepisný atlas o Trojrozmerné pomôcky – na demonštráciu geografických javov o Obrazový materiál o Doplnkový materiál – zemepisná čítanka, zemepisný časopis, zemepisné filmy 10 7. VÝCHOVNO-VZDELÁVACIE CIELE V GEOGRAFII (Vymedzenie pojmu, všeobecné a čiastkové ciele, Medzinárodná charta, Postup pri určovaní čiastkových cieľov, Súčasné chápanie výchovno-vzdelávacích cieľov, Príprava: Austrália) Vymedzenie pojmu Pod pojmom cieľ rozumieme ideálnu predstavu toho, čo sa má v činnosti dosiahnuť. Cieľ determinuje výber obsahu, metód, organizačných foriem i materiálnych prostriedkov. Učebné osnovy uvádzajú cieľ geografie ako predmetu, tiež ciele jednotlivých tematických celkov, to však pre praktickú činnosť vyučujúceho v škole spravidla nestačí. Kvalifikovaný učiteľ by si mal pred každou vyučovacou hodinou ujasniť a uvedomiť, ktoré poznatky, zručnosti a schopnosti svojich žiakov chce prehĺbiť a rozvinúť. Podľa stupňa všeobecnosti delíme ciele na: finálne (smerné) - poskytujú učiteľom základnú orientáciu pre prácu so žiakmi, pre rozvíjanie ich poznatkov, zručností a schopností etapové (rámcové) – určujú ciele jednotlivých tematických celkov. Upozorňujú učiteľa na základné prvky, na ktoré sa má sústrediť pri sprístupňovaní obsahu jednotlivých tematických celkov. Všeobecné a čiastkové ciele Všeobecné ciele (hlavné) môžu vyplývať z učebných osnov, tematického plánu a učebníc. Môžu nám ukázať smer kadiaľ sa uberať, ale nemôžu stanoviť, či sme ho dosiahli, alebo kedy sme ho dosiahli. Napr. - Rozvíjať kladný postoj žiakov k obyvateľstvu rôznych rás - Zlepšovať schopnosti pri používaní mapy Takto formulované ciele sú veľmi široko chápané, nie sú dostatočne konkrétne, aby pomohli učiteľovi zvoliť správne učebné činnosti alebo umožnili posúdiť či si žiaci skutočne osvojujú poznatky. Všeobecné ciele systému výchovy a vzdelávania spočívajú v cieľavedomom a systematickom rozvoji: 1. motivácie sústavnému zdokonaľovaniu sa, túžbe po hľadaní progresívneho zmyslu života, tvorivej aktivite človeka po celý život 2. schopnosti orientovať sa v geografických informáciách, politickogeografických zmenách rozumieť im a vedieť ich využívať 3. schopnosti a zručnosti efektívne komunikovať v geografickom jazyku, žiť s inými ľuďmi, spolupracovať s nimi, pomáhať im 4. poznávacích schopností (pozornosť, pamäť, predstavivosť fantázia, myslenie), schopnosť riešiť geografické problémy súčasného sveta (problém nerastných zdrojov preľudnenie planéty, zabezpečenie výživy, znečisťovanie ŽP) 5. správnej hodnotovej orientácie, vzťah k sebe, k iným ľuďom, k ŽP k svetu atď. 6. schopnosti prevziať zodpovednosť za budúcnosť 7. tvorivých schopností (používať mapu, grafická tvorba) 8. schopností racionálne sa učiť, vzdelávať sa po celý život a prispôsobovať sa rýchle sa meniacim podmienkam života 9. schopnosti prispievať k ekonomickej prosperite spoločnosti Čiastkové ciele – podrobne opísané ciele, reprezentujú konkrétne úlohy, konkrétne učebné požiadavky. Učebné požiadavky sú formulácie popisujúce schopnosti, ktoré sa majú žiaci naučiť a ktorých osvojenie možno overovať. Nutné je obrátiť pozornosť od procesu vyučovania k procesu osvojovania si poznatkov- výhody: - učiteľ si ujasní, čo sa majú žiaci naučiť - pomôže mu určiť si vhodné učebné činnosti, keďže presne vie, čo musia žiaci vedieť Čiastkové ciele sa nezameriavajú na činnosť učiteľa, ale na schopnosti, ktoré si v priebehu učenia žiaci osvoja. Medzinárodná charta geografickej výchovy a vzdelávania V roku 1992 sa konal vo Washingtone 27. medzinárodný geografický kongres, ktorý proklamoval Medzinárodnú chartu geografickej výchovy a vzdelávania. 11 Základné ciele geografického vzdelávania vyplývajúce z Medzinárodnej charty geografickej výchovy a vzdelávania možno zhrnúť do 3 oblastí: 1. vedomosti- vedieť chápať udalosti národného a medzinárodného charakteru v základných priestorových vzťahoch 2. zručnosti- v používaní informačných zdrojov ako sú texty obrázky mapy grafy, tabuľky a diagramy 3. postoje- viesť študentov záujmu o okolie a prírodné a humánne javy na zemskom povrchu Postup pri určovaní čiastkových cieľov v geografii Postup pri určovaní čiastkových cieľov: 4 základné kroky: 1. rozhodovanie- Čo chcem na vyučovacej hodine dosiahnuť? 2. plánovanie činnosti- Ako najlepšie cieľ dosiahnuť? 3. vlastná činnosť- realizácia naplánovaných činností 4. vyhodnotenie činností- Boli plánované ciele dosiahnuté? Špecificky formulované ciele umožňujú zmeniť postoje učiteľov i zmeniť štýl vyučovacej práce. Učitelia sa musia sústrediť na žiaka, musia začať uvažovať v pojmoch žiackych činností, ktoré je nevyhnutné sformovať. Postup pri určovaní cieľov v predmete geografia: 1. Oboznámime sa s cieľmi ktoré uvádzajú učebné osnovy, tematický plán predmetu geografia. 2. Vymedzíme ciele v učebných osnovách v terminológii žiakovho výkonu. Učiteľ si zodpovie na otázku: Čo má žiak vedieť? Učiteľ musí plánovať najmä činnosť žiakov napr. žiak má vedieť všeobecnú cirkuláciu ovzdušia, poznať hlavné povrchové celky Afriky. 3. Vykonáme didaktickú analýzu učiva v obsahu učebnice, rozložíme obsah učiva v učebnici na základné prvky: pojmy, vzťahy, princípy, schémy, zákonitosti, obrázky, postupy práce. 4. Naplníme požiadavku jednoznačnosti, kontrolovateľnosti a primeranosti: Čo to znamená vedieť? (poznať, naučiť, osvojiť si). Výkon žiaka treba opísať aktívnymi slovesami (žiak odvodí, definuje, ukáže, popíše, vysvetlí, vyhľadá, vypočíta, vymenuje, určí, nakreslí a pod.), ktoré predstavujú pozorovateľnú činnosť. Tiež by učiteľ mal k jednotlivým prvkom učiva priradiť činnosti, ktoré žiak má vykonať, mal by pritom zohľadniť aktuálne podmienky, v ktorých sa vyučovanie realizuje, ako aj jednotlivé úrovne osvojenia si učiva Za akých podmienok to má žiak vykonať? (pomocou mapy, tabuliek, učebnice grafu, obrázka schémy a pod.) 5. Určíme mieru- hranicu vedomostí, minimálny výkon, ktorý je potrebný, aby žiak prospel. Učiteľ si môže pomôcť otázkou- Do akej miery to má žiak vedieť? Pri určovaní miery osvojenia sú doporučené určité úlohy a otázky, ktoré by mal žiak po osvojení učiva vedieť, zodpovedať alebo vyriešiť, môžeme si pritom pomôcť učebnicou- otázky, praktické úlohy, orientácia na mape a pod. Význam cieľov sa pre výchovu a vzdelávanie uznáva ako determinujúca podmienka fungovania obsahu a procesu vzdelávania. Ciele podmieňujú výber obsahu, metód foriem i materiálnych prostriedkov vo vyučovacom procese. Súčasné chápanie výchovno-vzdelávacích cieľov Učiteľ musí vo svojej pedagogickej praxi denne formulovať ciele tematických celkov a tém učiva, ako aj ciele vyučovacích hodín a ich jednotlivých častí. Tieto ciele nazývame špecifické ciele. Špecifické ciele podľa Pettyho rozdeľujeme do 3 základných sfér: 1. Kognitívne (poznávacie) - intelektuálne schopnosti a vedomosti, poznávacie schopnosti- pamäť, myslenie tvorivosť. Sú to vzdelávacie ciele. - pri formulácii cieľov môžeme využiť nasledovné slovesá: vedieť popísať, vybaviť si vymenovať, rozdeliť, vybrať, reprodukovať, načrtnúť, napríklad: vymenovať základné rasové skupiny obyvateľov sveta - vedieť vysvetliť, rozoznať príčiny, napríklad na základe rotačného pohybu Zeme vysvetliť, prečo sa vychyľujú vzduchové hmoty z priameho smeru - pre aplikáciu vedomostí: vedieť použiť, zostaviť, vyriešiť, vybrať, napr. vedieť použiť všeobecnú cirkuláciu ovzdušia Zeme pri charakteristike klímy Afriky - pri analýze: uviesť podrobnosti, špecifikovať vymenovať časti celku, porovnať, rozlíšiť, napr. porovnajte veľkosti jednotlivých oceánov na Zemi 12 - pri syntéze: vedieť zovšeobecniť, navrhnúť vysvetliť príčiny, spracovať komplexnú charakteristiku hodnotenie: vedieť posúdiť, vyhodnotiť, nájsť argumenty pre a proti a pod. 2. Afektívne (postojové)- city a pocity- týka sa pozornosti, záujmu, estetického cítenia, názorov, pocitov, postojov a hodnôt, napríklad vnímať estetickú hodnotu krajiny. Sú to výchovné ciele. 3. Psychomotorické- zručnosti a návyky- týka sa motorických schopností, činnosti týkajúcej sa zmyslového vnímania a pohybu. Napríklad nakresliť schému, náčrt, mapu, graficky znázorniť vývoj, štruktúru vybraného javu (napr. počtu obyvateľov štruktúry priemyslu) 8. VYUČOVACÍ PROCES GEOGRAFIE (Def. vyučovania, učenia sa, Funkcie vyuč. procesu, Vyuč. proces a jeho etapy, Príprava: Amerika) Definícia vyučovania, učenia sa Vyučovanie je: - forma výchovno-vzdelávacej práce, ktorá sa uskutočňuje v škole, je presne plánovaná a rozvrhnutá v čase - dej, činnosť alebo proces interakcie učiteľa a žiaka, ktorý sa pod vedením učiteľa a za vlastnej aktívnej činnosti žiaka rozvíja v rámci vyučovacej jednotky. - špecifická forma riadenia, v ktorej si žiaci osvojujú vedomosti, zručnosti a návyky rozvíjajú myslenie, pamäť a predstavivosť - riadený proces pozostávajúci z prvkov: cieľa,, obsahu, subjektívnych činiteľov (učiteľa a žiaka), metód, foriem a prostriedkov Žiak nie je len objektom učiteľovho pôsobenia, je zároveň aj subjektom, pretože prežíva vyučovací proces, vyjadruje svoje postoje, spätne pôsobí na metódy učiteľa, pôsobenie učiteľa spája s poznatkami, ktoré získal i mimo školy. Učenie je zámerné, cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov, ako aj foriem správania a osobných vlastností, a to spravidla pod vedením učiteľa v organizovaných podmienkach. Vyučovací proces je špecifickou formou riadenia, v ktorom si žiaci osvojujú vedomosti, zručnosti a návyky, rozvíjajú myslenie, pamäť a predstavivosť. Je to riadený proces, ktorý sa skladá z cieľa, obsahu, subjektívnych činiteľov (žiak) metód, foriem a prostriedkov. Funkcie vyučovacieho procesu 1. formatívna- výchovná, napr. výchova k ochrane životného prostredia 2. informatívna- vzdelávacia, napr. získanie poznatkov o regiónoch sveta, vlasti 3. syntetizujúca- spojenie teórie s praxou, napr. na geografických vychádzkach Vyučovací proces a jeho etapy 1. motivačná- príprava žiaka na aktívne osvojenie si učiva, vzbudenie jeho záujmu 2. expozičná- oboznamovanie sa s novými informáciami, osvojenie si nových poznatkov, zručnosti návykov, pojmov. 3. fixačná- opakovanie a upevňovanie osvojeného učebného materiálu 4. diagnostická- preverovanie osvojených poznatkov, ktoré slúži na upevnenie zapamätanej látky 5. aplikačná- riešenie úlohy v iných súvislostiach, schopnosť vedieť využiť získané poznatky v aktívnych a tvorivých činnostiach s praktickým významom Cyklus vyučovacieho procesu má 3 sekvencie: 1. prípravná- príprava na vyučovanie plány, materiálno-technické zabezpečenie 2. realizačná- priebeh vyučovania, bohatosť podnetov, efektívne postupy, vonkajšie podnety sa dostávajú do vnútra žiaka 3. diagnostická- zhodnotenie, výsledky práce, úroveň vedomostí, schopností, zručností 13 9. PEDAGOGICKÁ KOMUNIKÁCIA A KONCEPCIE VYUČOVANIA (Pedagogická komunikácia, Koncepcie vyučovania, Zákl. požiadavky humanistického vyučovania, Porovnanie humanistického vyučovania s tradičným, Príprava: Amerika- regióny) Pedagogická komunikácia -vzájomná výmena informácií medzi účastníkmi výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá slúži výchovnovzdelávacím cieľom. Informácie sa v nej sprostredkúvajú jazykovými i nejazykovými prostriedkami. Má obsahovú, procesuálnu a vzťahovú stránku Vyučovanie je proces výchovno-vzdelávací, kde učiteľ vystupuje vo funkcii subjektu, ktorý riadi, usmerňuje, organizuje, kontroluje a hodnotí a žiak v úlohe aktívneho objektu, ktorého činnosť spočíva v učení sa. Úspešnosť vyučovania závisí od kvality pedagogickej komunikácie medzi žiakom a učiteľom, môže byť: verbálna (slovom) a neverbálna (mimikou, pohľadom, gestom) Koncepcie vyučovania Koncepcie vyučovania - uplatňovanie osobitostí v prístupe k vyučovaniu: 1. Slovno názorové vyučovanie: - Základy v 17. storočí - poznávanie skutočných javov a veci, prostredníctvom vnímania názornej ukážky, praktickou činnosťou, doplnené slovom učiteľa a vysvetľovaním - Nedostatkom tejto koncepcie je encyklopedizmus, verbalizmus (preceňovanie rečovej stránky nad praktickou činnosťou), formalizmus (stereotypné operácie a nedocenenie aplikácie poznatkov). - najčastejšie používaná koncepcia geografie na našich školách. 2. Problémové vyučovanie - Vzniklo v 19. storočí v USA - Základom je pragmatizmus, tzn. teoretické východiská sú hodnotené z hľadiska dôsledkov ich praktického využitia. Snahou je odbúrať z výučby teóriu, preferuje sa učenie činnosťou a využívaním skúseností. To znamená, že žiak má získať poznatky, ako produkt vlastnej bádateľskej práce. - Najčastejšie metódy sú problémový výklad, heuristická beseda, situačná metóda a didaktické hry. 3. Programové vyučovanie - Je to vyučovanie riadené programom, je rozšírené najmä v USA. - Základom je princíp malých krokov, aktívneho reagovania učiaceho sa, bezprostredného overovania a vlastného tempa (počítačové vyučovanie). 4. Rozvíjajúce vyučovanie - Pôvod v Rusku. - Základom výučby je zásada uvedomelosti, prvoradosti teoretických poznatkov, zásada postupnosti a náročnosti a rozvoja všetkých žiakov (je to princíp dobrého priemeru). 5. Humanistické koncepcie - Základom je rešpektovanie osobnosti žiaka - Potláčanie totalitnej moci učiteľa - Žiak je oslobodený od tyranie chyby, má možnosť riadiť sa vlastnou motiváciou - Je odstránená prílišná vedeckosť a memorovanie - Rozvíjajú sa všetky zložky osobnosti, potláča sa stres vo výučbe 6. Projektové vyučovanie - Je podobne problémovému vyučovaniu - Základné požiadavky humanistického vyučovania sústredenie výučby na žiaka potláčanie totalitnej moci učiteľa podpora samostatnosti a nezávislosti žiaka oslobodenie žiaka od „tyranie“ chyby odstránenie memorovania vedomostí 14 - koniec nadvlády jednej zložky osobnosti odstránenie stresu Porovnanie humanistického vyučovania s tradičným vyučovaním tradičné koncepcie humanistické koncepcie viac orientované na učiteľa viac orientované na žiaka cieľ prenos špecifického správania spoluúčasť na vzdelávaní zručnosť, vedomosti orientácia na proces memorovanie existujúcich právd postupné budovanie pojmov orientácia na produkt poznávanie na základe skúseností pasívne učenie učenie objavovaním úloha žiaka prijímateľ informácií budovateľ vedomostí pasívny žiak aktívny žiak potrebujúci vonkajšiu motiváciu vnútorne motivovaný v učení závislý na učiteľovi zodpovedný za vlastné učenie úloha učiteľa riadenie (určuje čo sa bude učiť, poradca, sprievodca v učení riadenom kontroluje činnosť) študentom výchovno-vzdelávacie metódy učiteľom iniciované, riadené interaktívne skupinové riešenie problémov vzťah učiteľa a žiaka autoritatívny partnerský vodca, nasledovateľ partneri spolutvorcovia 15 10. DIDAKTICKÉ METÓDY VO VYUČOVANÍ GEOGRAFIE (Def., vlastnosti vyuč. metód, Hľadiská triedenia vyuč. metód, Klasifikácia didakt. metód, Charakteristika jednotlivých metód, Príprava: Afrika) Definícia, vlastnosti vyučovacích metód v geografii Vyučovacia metóda je spôsob zámerného usporiadania činnosti učiteľa a žiakov na dosiahnutie stanovených výchovno-vzdelávacích cieľov geografie. Metóda je špecifickým didaktickým zásahom, ktorým môžeme usmerňovať vývoj osobnosti v zmysle geografickej edukácie. Je to spôsob zámerného usporiadania činností učiteľa a žiakov na dosiahnutie stanovených cieľov. Cieľom vyučovacej metódy je dosiahnutie maximálnej efektívnosti vo vyučovaní a trvalých požadovaných zmien v osobnosti žiaka. Vyučovacia metóda je didakticky účinná keď má tieto vlastnosti: 1. je didakticky ekonomická- prináša zmeny v osobnosti žiaka 2. je primeraná obsahu vyučovania 3. je adekvátna žiakom- rešpektuje predchádzajúce vedomosti Ž, skúsenosti, vek 4. je adekvátna učiteľom- zodpovedá skúsenostiam U 5. je formatívne účinná- rozvíja poznávacie, vôľové a citové procesy 6. je výchovná 7. je prirodzená 8. rešpektuje systém vedy a poznania Hľadiská triedenia vyučovacích metód v geografii V didaktike geografie sa uplatňujú triedenia metód najmä z týchto hľadísk: 1. podľa zdroja geografických poznatkov - (slovné, názorné, pozorovanie,...) 2. podľa charakteru štruktúry učebného procesu - (problémový výklad, reproduktívne,...) 3. procesuálny aspekt - (charakter práce učiteľa a žiaka – motivačné,...) 4. logický aspekt - (myšlienkové operácie- analytické, syntetické, deduktívne, induktívne, abstraktné, konkrétne) 5. psychologické hľadisko - (podľa procesu- memorovanie, tvorivá aktivita) 6. organizačný moment - (počet žiakov – hromadné, skupinové, individuálne) 7. miera aktivity žiaka - (žiak spracováva hotové fakty, objavuje, spoznáva nové skutočnosti) 8. miera samostatnosti žiaka - (heterodidaktické a autodidaktické metódy) Klasifikácia didaktických metód v geografii A: HETERODIDAKTICKÉ METÓDY: I. motivačno-stimulačné: úvodné (vstupné), priebežné, záverečné slovné, názorné, aktivizujúce atď. II. expozičné: 1. výkladovo-ilustratívne: a./ verbálne (slovného prejavu)- ústne– monologické: prednáška vysvetľovanie, rozprávanie - dialogické: rozhovor, beseda, diskusia,... - písomné- práca s učebnicou so zemepisnou čítankou, terminologických materiálom b./ názorné- demonštračné- demonštrácia názorných pomôcok grafické- prezentácia a interpretácia náčrtov, schém, diagramov,... kartografické- práca s glóbusmi, plánmi, mapami, atlasmi,... geografické pozorovania- pozorovanie geogr. javov procesov, objektov,... 2. aktivizujúce a rozvíjajúce: heuristické, diskusné, problémové, situačné, inscenačné a simulačné, didaktické hry, projektové, výskumné 16 3. praktické: výpočtové- spojené s výpočtami, napr. meranie na mapách (dĺžok uhlov plôch) grafické- zostrojenie mapových a panoramatických náčrtov, schém, profilov, kartogramov,... manipulačné- práca s topografickými mapami buzolou kompasom experimentálne- zemepisné pokusy, modelovanie III. fixačné: reproduktívne- rozhovor, riešenie algoritmických úloh, opakovanie aplikačné- riešenie úloh rôznych typov, praktických úloh, precvičovanie zručnosti IV: diagnostické: Kontrolné (verifikačné)- preverovanie vedomostí a zručností- ústne písomné, hromadné individuálne,... Klasifikačné- hodnotenie vedomostí a zručností- slovné- ústne a písomné, bodové, známkou, záverečné, komplexné hodnotenie V: alternatívne pedagogické koncepcie, systémy metódy: inovované, modernizačné, progresívne B: AUTODIDAKTICKÉ METÓDY: I. samostatná učebná činnosť: 1. verbálnaústna, písomná 2. názornágrafická, kartografická, aplikovaná 3. prakticko-aplikačnápozorovanie, praktické práce, experimentovanie a modelovanie II. diagnostické metódy: kontrolné, sebahodnotiace Charakteristika jednotlivých vyučovacích metód používaných v geografii Motivačné metódy: - pripravujú žiakov k aktívnemu osvojovaniu učiva  Motivačný rozhovor – v dialógu aktivizuje v žiakovi spomienky z ciest, z krajín, ktoré navštívil, nadviaže na predchádzajúce skúsenosti a poznatky  Motivačné rozprávanie – názorné, emotívne, sugestívne, vytvára atmosféru zvedavosti, túžbu poznať zaujímavé veci  Motivačná demonštrácia – prezentácia prírodnín, obrázkov, fotografií, atď. Expozičné metódy: - majú u žiaka zabezpečiť poznávanie nových pojmov a vzťahov medzi nimi 1. Monologické metódy: Rozprávanie - živé, emocionálne prezentovanie nového učiva, musí byť konkrétne, názorné, založené na faktoch. Využíva prvky umeleckých výrazových prostriedkov, osobné zážitky, dôležitá je i farbistá hlasová modulácia, sugestívna mimika, gestikulácia Opis – prevláda tu funkcia vzdelávacia nad výchovnou, dôležitý je výber faktov, informácií. Používa sa pri opise tvarov reliéfu, sopky, rastlinstva, pôd,... Uplatňuje sa tiež pri demonštrácii pomôcok, pozorovaní Vysvetľovanie - tu už venujeme pozornosť vzájomným súvislostiam medzi javmi, podstatným vlastnostiam. Umožňuje účinne rozvíjať myšlienkové procesy, je náročné na abstraktné myslenie Prednáška – má vedecký obsah, je náročná na abstraktné myslenie. Predpokladá sa dokonalá schopnosť žiakov koncentrovať pozornosť na dlhšiu dobu. 2. Dialogické metódy: Heuristický rozhovor – vyznačuje sa aktivizáciou žiakov v rozhovore, pri ktorom sa učiteľ neuspokojuje len s diskusiou, má charakter skúmania – žiak pozoruje, vníma, samostatne uvažuje, robí závery, a pod. Učiteľ vedie žiakov vhodnými otázkami k premýšľaniu, žiaci takto vedení a riadení sami vyvodzujú nové poznatky 3 Názorné metódy: 17 Demonštrácia názorných pomôcok - učiteľ ukazuje (predvádza) žiakom objekty, s ktorými sa majú možnosť zoznámiť. Objekty môžu byť skutočné (prírodniny), sprostredkované (obrázky, fotografie, filmy) Pozorovanie - žiaci pozorujú predmety, javy, vidia ich vo vzájomných súvislostiach, napr. činnosť rieky, vetra a pod. 4. Aktivizujúce metódy: Situačné metódy – predloží sa konktrétna udalosť, ktorú treba riešiť a to bez udania dostatočného počtu informácií na riešenie Diskusné metódy – vyžadujú aktívnu účasť žiakov na diskusii, napr. brainstorming- treba vyprodukovať čo najviac spontánnych nápadov na riešenie problému v určitom časovom limite Inscenačné metódy – predostrie sa situácia, ktorú treba riešiť, pričom žiakom sú prideľované určité úlohy, ktoré majú plniť (stávajú sa aktérmi deja, situácie) Projektová metóda - aktívne učenie, kde učiteľ nesústreďuje najprv vedomosti a až potom hľadá možnosti využitia, ale naopak, začína využitím a nachádza vedomosti. Jadrom projektu je problém, ktorý treba riešiť. 11. DIDAKTICKÉ ZÁSADY A PRINCÍPY VYUČOVANIA GEOGRAFIE (Didakt. zásady vyučovania, Didaktické hry, Zemepisné piesne, Kognitívne mapovanie, Príprava: Afrikaregióny) Didaktické zásady vyučovania geografie Zásada- je konkrétna požiadavka orientovaná na konkrétne procesy. Zásady: základom sú klasické Komenského zásady: - názornosti - uvedomelosti a aktivity - sústavnosti a primeranosti - trvácnosti Neskôr k nim pribudli ďalšie zásady: - výchovnosti - vedeckosti - individuálneho prístupu- humanizácia školstva - spojenie teórie s praxou - komplexnosti V poslednom období sú doplnené o humánne ponímanie princípov vyučovania: - Princíp iniciácie – snaha žiaka o poznávanie a osobný rozvoj - Princíp primárnych informácií – sú to základné informácie, z ktorých sa dajú odvodiť všetky ostatné po čase, keď ich už zabudneme - Princíp učenia sa v druhom pláne – akoby nezámerné vyučovanie cez činnosti pre deti príťažlivé, didaktické hry - Princíp kontinuity – zo školy urobiť príjemné miesto - Princíp kreatívnej aktivizácie – naučiť žiakov tvorivo myslieť - Princíp bezpečia a lásky – vytvoriť citovo bezpečné zázemie v škole - Princíp humánneho vyučovania – podpora slobody, voľba a výber príťažlivého vyučovania Didaktické hry vo vyučovaní geografie Didaktické hry vychádzajú z vnútornej motivácie. Činnosť ktorú robíme, lebo nás baví. Patrí medzi metódy, ktoré umožňujú Ž aktívne a vzájomnou spoluprácou získavať nové poznatky a skúsenosti. Zásady, ktoré by mala hra spĺňať: 1. Mala by rozvíjať záujmy žiaka, aktivitu a tvorivé schopnosti. 2. Hra musí mať jasný cieľ (mala by počítať so všetkými druhmi pamäti deti) - 30 % detí potrebuje o veci rozprávať (sluchový typ) - 30 % detí potrebuje veci písať, kresliť, vidieť (zrakový typ) - 40 % detí potrebuje s vecami manipulovať (hmatový a pohybový typ) 3. Hra musí byť pre deti príťažlivá. 18 4. Vedomosti a schopnosti, ktoré hrou cvičíme a rozvíjame, musia nadväzovať na znalosti už zvládnuté. Zemepisné piesne Pri piesňach možno využiť ich motivačný účinok a to hlavne vtedy, keď sa text týka toho, čo sa žiaci učia. Štefan Karolčík (súbor piesní Rozospievaná Zemeguľa). Ich obsah sa viaže na vyučovacie témy predpísané učebnými osnovami. Uvedený súbor obsahuje 5 piesní: 1. Pieseň o poludníkoch a rovnobežkách (5. roč.) 2. Pieseň o mape (5. roč.) 3. Pieseň o Ázii (6. roč.) 4. Pieseň o Amerike (7. roč.) 5. Pieseň o Slovensku (8. roč.) Kognitívne mapovanie vo vyučovaní geografie Kognitívne mapovanie je proces, pri ktorom z textu vypisujeme základné pojmy, usporadúvame ich do schém a vizuálne znázorníme vzájomné vzťahy medzi nimi. Stanovenie kľúčových pojmov a vzťahov medzi nimi v praxi uľahčuje ďalšie vyjadrovanie, pomáha pri zápise poznámok pri vyučovaní, pri rozmýšľaní, pri učení sa žiakov, pri zapamätaní nového učiva a pod. V kognitívnej mape je kľúčovým slovom alebo pojmom také slovo, ktoré je spojené s mnohými ďalšími a slúži ako ohnivko prepojenia s ostatnými časťami tejto štruktúry. Pri tvorbe a zostavovaní pojmovej mapy sú žiaci vedení k tvorivému spôsobu generovania myšlienok, zaznamenania študijného učiva, umožňujú im zobraziť myšlienky obrazom s použitím čo najmenej slov. Mentálne schémy podnecujú žiakov k aktívnemu mysleniu, rozvíjajú kognitívne schopnosti analýzy, triedenia a syntézy, poskytujú názorný prostriedok ku komunikácii a k hodnoteniu. Výhody kognitívneho mapovania  Učiteľovi umožňuje danú tému vysvetliť hlbšie, pretože môže nájsť medzi pojmami nové vzťahy a významy  Nákres môže umiestniť na tabuli alebo pripevniť na transparentnú fóliu, čo umožní schému ďalej dopĺňať a upravovať  Žiaci takto dostávajú nielen nové informácie, ale sú nútení rozmýšľať, interpretovať a dávať jednotlivé pojmy do vzťahov  Informácie vizuálne stvárnené si žiaci ľahšie zapamätajú, zapamätajú si hlavné body, ktoré im poslúžia aj k zapamätaniu menej podstatných pojmov. Ciele mentálneho mapovania  Zistenie úrovne poznania - poznáme kľúčové pojmy, vyznačíme súvislosti medzi pojmami, vytvoríme logickú štruktúre toho, čo vieme a čomu rozumieme  Pomoc pri plánovaní - pomáha pri plánovaní činnosti, uľahčuje usporiadanie myšlienok a ukáže nám vzťahy a súvislosti  Pomoc pri hodnotení - napomáha hodnotiť vedomosti, zistiť skúsenosti o podstatných prvkoch toho, čo vieme Formy mapovania Zo zoznamu slov, ktoré sa vzťahujú k nejakému pojmu, majú žiaci určiť, ktorý pojem sa vzťahuje ku všetkým uvedeným slovám: Koraly, ryby, žralok, planktón, vlny, príliv, odliv, lode, pláž, prístav. Spoločný pojem je more. Alebo naopak žiaci majú k zadanému pojmu určiť slová, ktoré sa k nemu viažu : sopka – láva, kráter, výbuch, dym, magma, Etna a pod. Žiaci si môžu ďalej usporiadať slová tak, že oddelia všeobecné od špecifických slov. Takto sa žiaci naučia vytvárať hierarchiu pojmov. Dôležitou technikou je vytváranie vedomostnej schémy, ktorá sa osvedčí najmä vtedy, keď je potrebné osvojiť si väčšie množstvo vedomosti. 19 12. ORGANIZAČNÉ FORMY VYUČOVANIA GEOGRAFIE (Def. organizačných metód, Vyuč. hodina, jej vlastnosti, časti, delenie, Vychádzky a exkurzie, Kooperatívne (skupinové) vyuč., Problémove, projektové vyuč., Netradičné formy vyuč., Príprava: Ázia) Definícia organizačných foriem v geografii Organizačná forma vyučovania je časová jednotka zameraná na realizovanie obsahu vyučovania a výchovno-vzdelávacích cieľov, pričom sa uplatňujú a využívajú viaceré výchovno-vzdelávacie metódy a prostriedky, rešpektujú didaktické zásady a je v nej interakcia medzi učiteľom a žiakom. Vyučovacia hodina, jej vlastnosti, časti, delenie Vyučovacia hodina je organizačná forma vyučovania, pri ktorej učiteľ so stálou skupinou žiakov (triedou) pracujú v presne ohraničenom časovom úseku (45 minút), v priestore (učebni), ktorý je pre túto triedu vyhradený a v čase, ktorý vymedzuje školský rozvrh hodín. Vyučovacia hodina má 3 základné časti: - Úvodná časť - slúži na oboznámenie žiakov s jej obsahom a cieľmi, na organizačné pokyny (záznam do triednej knihy, rozdanie pomôcok) - Hlavná časť - je zameraná na prezentáciu obsahu učiva a jeho osvojovanie, precvičovanie a upevňovanie - Záverečná časť – venuje sa zhrnutiu obsahu vyučovacej hodiny, zdôrazneniu najdôležitejších poznatkov, ktoré si majú žiaci zapamätať a zadaniu domácej úlohy      Vyučovacie hodiny delíme z hľadiska vyučovacieho procesu: Hodina základného kombinovaného (zmiešaného) typu (najpoužívanejší vo vyučovaní geografie) Hodina sprístupňovania nových poznatkov (osvojenie nového učiva žiakmi) Hodina precvičovania a upevňovania poznatkov (pracuje sa tu v rozličných obmenách so známym učivom) Hodina systematizácie poznatkových štruktúr žiakov (snaha hierarchicky stabilizovať poznanie žiakov v určitom tematickom celku) Hodiny preverovania výsledkov učebnej činnosti žiakov (ústne a písomné skúšanie) Vychádzky a exkurzie vo vyučovaní geografie Ak berieme do úvahy časové hľadisko, potom organizačná forma nie je len vyučovacia hodina, ale aj vychádzka, výlet, exkurzia a pod. Vyučovacia hodina je prevládajúcou organizačnou formou vyučovania na školách. Vychádzky a exkurzie sú jednoznačne preferovanými organizačnými formami vo vyučovaní zemepisu. Patria k organizačným formám vyučovania, lebo sa pri ich uskutočňovaní uplatňuje celý rad vyučovacích metód, napr. praktická činnosť, pozorovanie, vysvetľovanie, rozhovor, riešenie samostatných prác, zber prírodnín, údajov a pod. V pedagogickej praxi sa spravidla robí rozdiel medzi vychádzkou a exkurziou: Vychádzka je spravidla časovo kratšia - 1,5 až 3 hodiny, umožňuje žiakovi poznávať predmety a javy, ktoré sú v blízkosti školy Exkurzia je náročnejšia organizačná forma vyučovania, treba ju pripravovať s väčším časovým predstihom. Zemepisné vychádzky sa realizujú spravidla v miestnej krajine. Žiaci podľa učiteľovho návodu pozorujú a poznávajú konkrétne geografické predmety a javy v skutočnej podobe a v ich bezprostrednom prostredí. Zhromažďujú určité fakty, aby získali správne geografické predstavy. Hlavnou náplňou zemepisných vychádzok a exkurzií je aplikácia teoretických poznatkov žiakov pri rôznych pozorovaniach a cvičeniach v miestnej krajine. Žiaci sa učia pracovať s buzolou, orientovať mapy miestnej krajiny, určujú morfologický typ krajiny, polohu sídiel vzhľadom na reliéf, pozorujú zmeny v miestnej krajine, uvedomujú si svoj vzťah ku krajine, životnému prostrediu a spoluzodpovednosť za životné prostredie. Pozorovanie je hlavnou vyučovacou metódou na zemepisných vychádzkach. Jeho prednosťou- že žiaci vidia jednotlivé geografické javy vo vzájomných súvislostiach. Efektívnosť vyučovania zemepisu závisí nielen od 20 vonkajších podmienok, ale aj od miery pripravenosti učiteľa, ktorý sa snaží konkretizáciou a didaktickou spôsobilosťou priblížiť žiakom zložky krajiny, ktoré si majú osvojiť ako nové zemepisné poznatky. Plánovanie zemepisných vychádzok a exkurzií:  Vychádzky a exkurzie sú súčasťou vyučovania zemepisu, preto musia obsahovať nielen dobre premyslenú sústavu pozorovaní a cvičení, ale musia byť aj v súlade s učivom, ktoré vymedzujú učebné osnovy  Učiteľ si už na začiatku školského roka pri štúdiu učebných osnov a učebníc musí zostaviť časovotematický plán pre jednotlivé ročníky s prihliadnutím na to, kedy a s akým obsahom začlení vychádzku alebo exkurziu do vyučovacieho procesu Príprava a organizácia vychádzok a exkurzií: Hlavné etapy zemepisnej vychádzky a exkurzie: 1. príprava učiteľa Organizačná príprava: a./ Určí miesto, objekt alebo trasu, kde sa vychádzka alebo exkurzia uskutoční. b./ Prejde zvolenou trasou, vyznačí stanovištia na pozorovanie javov i pre rozličné cvičenia a časovo ich ohraničí. c./ Zabezpečí potrebné pomôcky a pripraví si otázky, ktorými sústredí pozornosť žiakov na objekty a javy v krajine, ktorou budú prechádzať. S vedením školy- povolenie vychádzky alebo exkurzie, poistenie, atď. Ak chce navštíviť závod, meteorologickú stanicu a pod. tak si musí vyžiadať súhlas a povolenie na vstup do objektov, s odborným sprievodcom sa dohodne o obsahu prehliadky. Vyžiada si pokyny o bezpečnosti na exkurzii, oboznámi s nimi žiakov, aby sa predišlo prípadným úrazom. Odborná príprava: a./ Oboznámi sa s obsahom učiva v učebnici, so základnými pojmami, ktoré si žiaci majú osvojiť. b./ Preštuduje si odbornú literatúru, vzťahujúcu sa na danú oblasť. c./ Vypracuje konkrétny plán exkurzie a zverejní ho na nástenke v triede 2. príprava žiakov a./ Učiteľ objasní žiakom cieľ a úlohy vychádzky alebo exkurzie. Preopakuje s nimi učivo, ktorého overenie, prehĺbenie alebo doplnenie bude potrebné pre dobré zvládnutie vychádzky alebo exkurzie. b./ Učiteľ oboznámi žiakov s náplňou práce na jednotlivých stanovištiach, rozdelí žiakov do skupín a zadá im konkrétne úlohy. c./ Pripraví pomôcky a oboznámi žiakov, ako ich treba použiť. 3. realizácia učebnej činnosti na vychádzke a exkurzii a./ Práca pred nástupom: Učiteľ vykoná kontrolu účastníkov a pomôcok, ktoré sa na vychádzke alebo exkurzii použijú. Pomocou mapy a pochodovej osi určí smer trasy a zdôrazní cieľ a úlohy, ktoré tvoria náplň vychádzky alebo exkurzie. b./ Práca na trase a stanovištiach:  Hlavnou metódou je pozorovanie- učiteľ musí dbať na to, aby žiaci pozorovali podstatné a hlavné predmety, procesy a javy, aby sa nerozptyľovali podrobnosťami.  Pozornosť a záujem žiakov upúta učiteľ vtedy, keď strieda výklad s praktickou činnosťou žiakov. Výklad má byť stručný, výstižný, ale žiakom zrozumiteľný. Zameriava ho na podstatné znaky pozorovaného javu alebo objektu.  Počas vychádzky alebo exkurzie učiteľ podnecuje zvedavosť a aktivitu žiakov, upozorňuje, pýta sa najmä na ich teoretické znalosti, ale aj odpovedá na ich otázky.  Prácu na stanovištiach možno spájať aj so zhromažďovaním dokladového materiálu, ako sú prírodniny (minerály, vzorky pôd a pod.), dary (venované pracovníkmi podnikov) alebo možno robiť 21 náčrty a fotografovať. Týmto materiálom môžeme obohatiť zemepisné zbierky, alebo ním vybavíme školskú výstavku. 4. zhodnotenie a využitie vychádzky alebo exkurzie  Na nasledujúcej vyhodnocovacej vyučovacej hodine učiteľ spolu so žiakmi zhodnotí poznatky z vychádzky alebo exkurzie. Vyzdvihne klady, poukáže na nedostatky. Posúdi, či boli ciele a úlohy splnené.  Metódou rozhovoru alebo besedy vedie učiteľ žiakov nielen k opakovaniu poznatkov, ktoré si na vychádzke alebo exkurzii osvojili, ale najmä k rozboru a zovšeobecneniu pozorovaných javov. Žiaci musia podať o vychádzke alebo exkurzii podrobnú správu.  Protokol o vychádzke a exkurzii by mali žiaci urobiť do 3 až 4 dní, ináč veľa zabudnú. Protokol by mal byť hodnotený známkou práve tak, ako sa hodnotia ostatné praktické práce, napr. orientácia na mape, práca s buzolou.  Poznatky a skúsenosti z vychádzky alebo exkurzie môžu žiaci využiť i na iných predmetoch. Pre školu má veľký význam i nazbieraný a donesený materiál, ktorý žiaci získali na vychádzke alebo exkurzii. Po vhodnej úprave ho môže učiteľ použiť ako učebnú pomôcku alebo i s fotografiami ho môže vystaviť v triede alebo na chodbe, aby si ho žiaci dôkladne preštudovali. Kooperatívne (skupinové) vyučovanie  Úvodná fáza – skupinám sú priradené úlohy, určí sa téma, spôsob a metódy práce a obsah práce pre jednotlivé skupiny  Pracovná fáza – skupiny riešia úlohy  Záverečná fáza – integrácia čiastkových výsledkov práce jednotlivých skupín do celku Podstata tohto vyučovania spočíva v tom, že žiaci pracujú v malých skupinách (v skupine 2-4 žiaci, max. 56 skupín) – riešia úlohy, osvojujú si vedomosti, vykonávajú rôzne praktické činnosti v atmosfére rovnoprávnosti a spolupráce. Podľa toho aké úlohy žiaci riešia v skupinách delíme skupinové vyučovanie:  Jednotné (každá skupina rieši tú istú úlohu)  Diferencované (skupiny riešia odlišné úlohy) Hlavné zásady pri organizácii skupinového vyučovania:  Výber témy  Počet žiakov v skupine  Jednotné alebo diferencované skupinové vyučovanie  Výber žiakov do skupiny  Rozdelenie úloh v skupinách  Časový limit pre splnenie úlohy, jej prezentácia a vyhodnotenie Základné znaky spolupráce pri skupinovom vyučovaní:  Pozitívna vzájomná závislosť  Interakcia tvárou v tvár  Osobná zodpovednosť  Formovanie a využitie schopnosti členov skupiny  Plánovanie skupinovej činnosti Problémové a projektové vyučovanie Problémové vyučovanie zakladateľ W. Okoň, predtým J.A. Komenský, J. J. Rousseau, A. Diesterwag. Podstata problémového vyučovania: učiteľ neposkytuje žiakovi vedomosti v konkrétnej a hotovej podobe, ale prostredníctvom problémov ich vedie k aktívnej činnosti a k aktívnemu samostatnému získavaniu nových vedomostí a zručností, -aktivovať žiaka vo vyučovacom procese a klásť dôraz na myslenie a samostatné konanie žiaka, -učiteľ sa priamo nepodieľa, len motivuje a navodzuje žiakov, -didaktický problém chápeme ako určitú ťažkosť teoretickej alebo praktickej povahy, ktorá vyvoláva skúmaný postoj subjektu a vedie k obohatenie jeho vedomostí. 22 Znaky problému: A. musí vychádzať zo životných skúseností alebo z didaktických skúseností, B. obtiažnosť problémov musí byť primeraná veku a schopnostiam žiakov, C. pochopenie ťažkostí je východiskom pre formulovanie hypotéz, t.z. predpokladaných riešení, D. celý proces je zavŕšený úspešným dokončením problému Druhy problémov: konvergentný - má iba jedno riešenie, napr. v matematike a prírodných vedách, divergentný – má viacero riešení, napr. v technike, umení, v živote. Jednočlánkové – vyskytuje sa iba jedna ťažkosť, ak ju vyriešim, vyriešim celý problém a získam novú vedomosť. Najčastejšie na 1. stupni ZŠ. Viacčlánkové – reťazové, viacero ťažkostí, ktoré treba postupne prekonávať, typické pre 2. stupeň ZŠ, SŠ a VŠ Štruktúra vyučovacej hodiny / proces riešenia problémov/:1. Vymedzenie a nastolenie problému: môže vyplynúť z učiva, nastolí ho učiteľ, alebo žiaci. 2. Analýza problému : žiaci sa orientujú v probléme, hľadajú vzťahy a súvislosti. 3.Formulovanie hypotézy: odhaliť spôsob riešenia, zistiť podstatu javu. 4. Výber metód riešenia: k vyriešeniu problému môže dôjsť pokusom, omylom, postrehom. 5. Riešenie problému: sa začína jeho analýzou, formuláciou hypotézy a výberom metód. Pri jeho riešení ide o gnozeologickú - žiak poznáva nové, doposiaľ pre neho neznáme a didaktickú stránku- žiak aktivizuje svoje doterajšie vedomosti a skúsenosti, uplatňuje rôzne myšlienkové operácie. 6. Vyriešenie problému: vyriešením žiak dospel k novému poznaniu, býva spojené s emocionálnym zážitkom. 7. Kontrola riešenia : overenie výsledkov, niekedy nie je potrebná, výsledky sú jednoznačne správne. Klady problémového vyučovania: získavanie vedomostí vlastnou aktivitou, podporuje rozvoj myslenia, rozvíja tvorivé schopností žiakov, prispieva k trvácnosti vedomostí, umožňuje žiakom využiť jeho schopností, názory a skúsenosti, je pre žiaka prirodzenejšie a príťažlivejšie. Nedostatky problémového vyučovania: nie každé učivo je vhodné na riešenie pomocou problému, náročná príprava učiteľa i vyhodnocovanie, je veľmi intelektuálne zamerané, niekedy vyžaduje viac času na vytvorenie nových vedomostí, sú však trvácnejšie. PROJEKTOVA SÚSTAVA - uprednostňuje učenie nie z kníh, ale prostredníctvom samostatného riešenia rôznych úloh, problémov a situácií, ktoré obklopujú žiakov. Netradičné formy vyučovania Organizačná jednotka je vyučovací deň. Nestriedajú sa predmety, obsah vyučovania nie je striktne delený, ale sa prirodzene prelína rôznymi činnosťami, v ktorých je dominujúci určitý obsahový celok, napr. Voda v krajine. Blokové vyučovanie  koncentrácia výučby viacerých príbuzných predmetov do jedného bloku v rámci dlhšieho časového úseku (napr. dňa)  Vyučovanie sa nestrieda s pravidelnými prestávkami, nakoľko sa používajú také pedagogické postupy a metódy, pri ktorých žiaci nepociťujú záťaž Prednosti:  Umožňuje striedať činnosti v triede i mimo nej  Umožňuje organizovať sekvencie blokov podľa podnetov žiakov  Prirodzene integruje súčasný obsah výučby ITV – integrované tematické vzdelávanie  Súvisí s nových chápaním vzdelávania (humanistické vyučovanie)  Tematické zjednotenie obsahu vyučovacích predmetov k celoročnej téme  Učiteľ musí vnímať svet v súvislostiach a stále hľadať odpoveď na otázku: Kde sa toto učivo nachádza v skutočnom svete? S čím súvisí? Kde je jeho miesto v nepretržitej súvislosti a jednote sveta?  Žiaci sa stávajú bádateľmi, orientujú sa vo svete a spoločnosti, ktorá ich obklopuje, majú chuť pracovať, vyrovnávať sa s problémami. 23 13. MATERIÁLNE VYUČOVACIE PROSTRIEDKY (POMÔCKY) GEOGRAFIE (Def., význam vo vyuč., Učebné pomôcky+ delenie, Technické prostriedky+ delenie, IKT, Interaktívna tabuľa, Príprava: Ázia- regióny) Definícia, význam vo vyučovaní geografie, ich delenie Materiálne vyučovacie prostriedky sú všetky predmety a technické prostriedky, ktoré sa používajú v procese vyučovania geografie, a ktoré spolu s vyučovacími metódami pomáhajú dosahovať stanovené didaktické ciele. Význam používania a využívania učebných pomôcok a didaktickej techniky dokumentujú aj nasledovné výsledky prieskumov do akej miery si človek zapamätá:  10 % z toho čo číta  20% z toho čo počuje  30% z toho, čo vidí v podobe obrazu  50% z toho, čo vidí a súčasne aj počuje  70% z toho, čo vidí, počuje a aj aktívne vykonáva  90% z toho, k čomu dospel sám, na základe vlastných skúseností vykonaním nejakej činnosti. Uplatnenie učebných pomôcok a didaktickej techniky vo výchovno-vzdelávacom procese súvisí so všetkými didaktickými zásadami, najmä so zásadou názornosti. Zásada názornosti vychádza z psychologických poznatkov zmyslového vnímania a opiera sa o ne. Poznávanie sa uskutočňuje cez pocity a vnemy (videním, hmataním, cítením) a upevňuje sa v predstavách. Didaktická technika plní tie isté úlohy a rozumieme ňou využívanie rôznych prístrojov a technických zariadení - film, zvukové prístroje, výpočtovú techniku a pod. Učebné pomôcky ako prostriedky verbálnej a neverbálnej komunikácie ovplyvňujú svojim obsahom kognitívnu, sociálnu i senzomotorickú úroveň poznania žiakov. Podľa účelu a funkcie vo vyučovaní zemepisu delíme vyučovacie prostriedky na: učebné pomôcky - také prostriedky, ktoré slúžia k názornosti vyučovania a umožňujú dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie učiva. Sú to pomôcky výučby, ktoré sú nositeľmi informácií v zjavnej alebo sprostredkovanej podobe, pôsobia na žiakov priamo v jednote s učebným obsahom, metódami a formami, v jednote s výchovno-vzdelávacími cieľmi. technické prostriedky - prístroje a technické zariadenia - film, zvukové prístroje, výpočtová technika a pod. Učebné pomôcky a ich delenie Delenie učebných pomôcok 1. Pôvodné predmety- prírodniny 2. Modely- verne zobrazujúce predmet, princíp, statické, dynamické (glóbus, indukčný glóbus, ukážky pôdnych druhov) 3. Projekcie  Statické Vo vyučovaní geografie zohrávajú zobrazenia významnú úlohu, nakoľko umožňujú sprostredkovaný obraz reálnej skutočnosti, motivujú záujem žiakov a umožňujú vidieť veci a javy skryté alebo vzdialené. Pri používaní obrazov je nutné ich spojenie s mapou. Existujú súbory diapozitívov, ktoré sa pevne viažu k určitému tematickému celku, ktoré môžeme využiť ako súčasť vysvetľovania učiva. Dôležité je spojenie so slovnými metódami pretože učiteľ opisom, vysvetľovaním upozorňuje žiakov na to, čo si majú na obrázku všímať, čo je na ňom podstatné, základné a hlavné. Na školách sa využívajú najmä diapozitívy. Ďalším typom statického obrazu sú náčrty. Náčrty vo výučbe geografie majú veľmi významné miesto. Patria k najjednoduchším názorným prostriedkom. V náčrte sú znázornené hlavné znaky geografického javu. Učiteľ robí náčrtky tak, že žiak tam vidí celú dynamiku javu, jeho premeny, vývoj. Náčrty vo výučbe môžeme použiť: 1. Pri objasňovaní zložitých pojmov 2. Pri zdôraznení podstatných znakov a osobitostí javu 3. Ako náhrada za nedostatok pomôcok 4. Na upevnenie učiva v pamäti, jeho podstatných znakov. Hlavné zásady pre kreslenie náčrtkov  Náčrt musí byť jednoduchý, žiakom prístupný, dostatočne veľký a obsahovo presný. 24  Náčrt treba robiť počas výkladu, pričom vysvetľujeme význam každej nakreslenej časti a rozoberáme základné situácie náčrtu.  Náčrt kreslíme postupne so žiakmi, aby sme videli ako kresba vzniká  Kreslíme aj to, čo je nakreslené v učebnici  Dbáme na estetickú stránku.  Dynamické Zemepisný obraz nemôže dať úplnú predstavu o prírode a hospodárskej aktivite človeka určitého regiónu a nemôže nahradiť bezprostredné pozorovanie žiakov. Tieto nedostatky čiastočne odstraňujú školské zemepisné filmy a videozáznamy. Film zobrazuje geografické javy jasne, názorne tak, ako prebiehajú v skutočnosti a v pohybe. Pohyb je podstatná vlastnosť nielen väčšiny prírodných procesov ale aj spôsobu života a charakteru krajiny v rôznych regiónoch sveta. Ideálne školské filmy by nemali trvať viac ako 15 min. Význam filmu vo výučbe spočíva v tom, že:  Umožňuje formovať správne predstavy  Umožňuje pozorovať javy skryté, neznáme a vzdialené  Povzbudzuje záujem o poznanie neznámych krajín i svojej vlasti  Nahrádza priame skúsenosti žiakov. Pred premietaním filmu je dôležité upozorniť žiakov, čo si majú zvlášť všímať. 4. Literárne pomôcky - učebnice, pracovné zošity, doplnková literatúra, časopisy atď. Učebné pomôcky a didaktická technika sa využívajú a majú svoje miesto vo všetkých etapách vyučovacieho procesu. Môžu sa využiť pri preverovaní vedomostí, motivácií na organizáciu prezentácie a osvojovania učiva. Technické prostriedky a ich delenie Technické prostriedky slúžia na to, aby pomocou nich boli realizované projektové učebné pomôcky. Technické vyučovacie prostriedky sa delia: a/ auditívna technika: magnetofóny, gramofóny, rozhlas b/ vizuálna technika: diaprojektor, spätný projektor, dynamická projekcia c/ audiovizuálna technika: diafilm, film, videorekordér, multimediálne systémy d/ riadiaca a hodnotiaca technika: spätnoväzobné systémy, výučbové počítačové systémy, trenažéry, simulátory IKT vo vyučovaní geografie ☼ EDUKAČNÝ SOFTVÉR  Definícia edukačného softvéru (Pedagogical Software, 1998): ◦ Edukačný softvér je softvér vytvorený špeciálne pre vyučovanie ako nástroj pre učiteľov na učenie alebo pre študentov na učenie sa.  Klasifikácia edukačného softvéru (CAL software classifications,1996): - podľa vyučovacieho predmetu - podľa spôsobu použitia - podľa vzdelávacej paradigmy - podľa fázy poznávacieho procesu - podľa funkcie a iné...  Bostock (1995) rozdeľuje softvér používaný vo výučbe do nasledujúcich skupín podľa funkcie:  inštruktívne programy (instructional software, Computer Aided Instruction),  simulácie a modelovanie: - simulácie, simulačné hry, mikrosvety, programovacie jazyky, nástroje na modelovanie  nástroje na získavanie informácií: - multimediálne encyklopédie, on-line databázy, informačné zdroje na webe  nástroje na prácu s informáciami: - textový editor, tabuľkový procesor, desktop publishing, grafické balíky, nástroje na prácu so zvukmi, nástroje na prezentáciu, databázové systémy  nástroje na počítačovú komunikáciu: - elektronická pošta, textové konferencie, videokonferencie, Subtopic 25 ☼ MULTIMEDIÁLNE ENCYKLOPÉDIE - Zeměpis 1 – pro žáky a studenty od 12 do 16 let, LANGMaster Postavenie Zeme vo vesmíre; čo sa odohráva v atmosfére a ako vzniká počasie; vedomosti o vode, o vytváraní zemského reliéfu. Pohľad pod zemský povrch, uvidíte, ako vzniká zemetrasenie a aké sú jeho účinky. Encyklopédia je určená pre 2. stupeň ZŠ, 3. stupeň (gymnázium, SOŠ, SOU, VOŠ) - Zeměpis 2 – pro žáky a studenty od 12 do 16 let, LANGMaster Pokračujte v poznávání naší planety. V tomto titulu se podrobněji zaměříme na jednotlivé světadíly: Afriku, Ameriku, Austrálii a Antarktidu. Encyklopédia je určená pre 2. stupeň ZŠ, 3. stupeň (gymnázium, SOŠ, SOU, VOŠ). - Geografia – Základy kartografie, Stiefel - Geografia – Základy kartografie – testy a cvičenia, Stiefel - Geografia – Prírodné oblasti Zeme, Stiefel - Geografia – Slovenská republika, Stiefel - Geografia – Slovenská republika – testy a cvičenia, Stiefel ☼ - VÝUČBOVÉ PROGRAMY ArcView Mapinfo Professional Geomedia Professional Corel Draw EducAtlas European geography Google Earth Nasa World Wind ☼ GEOGRAFICKÉ FILMY A DOKUMENTY  VHS dokumenty Slovenskej televízie ◦ Slovensko – krajina pod Tatrami ◦ Kultúrne pamiatky Slovenska a Národné kultúrne pamiatky Slovenska - filmové pohľadnice s komentármi A. Hrica a I. Gogála, sú vhodné zaradiť do vyučovacej hodiny samosprávne kraje Slovenska v motivačnej, alebo expozičnej časti vyučovacej u žiakov 9. ročník  DVD dokumenty ◦ Cestománie / Nová cestománie - český dokumentárny seriál, ktorý predstavuje krajiny sveta. ◦ Nejkrásnejší místa na Zemi ☼ INFORMAČNÉ ZDROJE NA INTERNETE  Stránky pre učiteľov (a žiakov)  Vesmír, Zem a jej zobrazovanie  Fyzická geografia Počasie a podnebie Voda na Zemi Litosféra a georeliéf  Humánna geografia  Environmentálna geografia  Regionálna geografia sveta  Geografia Slovenska  Kamery  Stránky učiteľov geografie s bohatými odkazmi na ďalšie geostránky  Kvízy a geografické hry ☼ PROJEKTOVÉ VYUČOVANIE - Začiatok 20. storočia 26 - - - J. Dewey a W. H. Kilpatrick: predstavitelia americkej pragmatickej pedagogiky (progresivizmu) Rozvoj – po 2. svetovej vojne efektívna vyučovacia metóda účastníci projektu sa angažovane začleňujú do životnej praxe a za svoje aktivity preberajú určitú zodpovednosť Pri projektovom vyučovaní žiaci samostatne riešia zadanú úlohu, tému, problém – projekt (spejú k určitému cieľu), ktorý nemusí vždy bezprostredne súvisieť s vyučovaním, ale môže vhodným, atraktívnym a netradičným spôsobom doplňovať učivo stanovené osnovami. Výsledky školských projektov - konkrétne produkty, ktoré môžu mať rôznu formu – referáty, postery, plagáty, učebné pomôcky a predmety, modely, mapy, nástenky, diskusie, www stránky a pod. Žiaci si v priebehu riešenia projektov osvojujú hlavne schopnosť pracovať s informáciami (vyhľadávanie), zhotovovať dokumentáciu (materiálnu, fotografickú), učia sa taktiež spolupráci (spoločné besedy, exkurzie, výstavy), ale aj samostatnej práci (zverejňovanie a prezentovanie výsledkov). Projekty môžu mať rôznu formu, zameranie, náročnosť, rôzne časové rozpätie a delia sa na viaceré typy, ktoré sa však líšia podľa pohľadu autorov. ETAPY RIEŠENIA PROJEKTU:  stanovenie cieľa  vytvorenie plánu riešenia  realizácia plánu  Vyhodnotenie ☼     TELEPROJEKTY Kooperatívne vzdelávacie projekty viacerých škôl na diaľku, ktoré na vzájomnú komunikáciu využívajú Internet. Žiaci si osvojujú nielen hotové poznatky, ale aj metódy poznávania, spolupracujú s odborníkmi, učia sa komunikovať. Komunikácia: ◦ pomocou textových telefónov, videotelefónov, či videokonferenčných aplikácií: – ICQ, IRC, Odigo, MS Netmeeting, CU-See-Me, Windows Messenger, Yahoo Messenger a ďalšie programy. Organizácie napomáhajúce realizáciám teleprojektov: ◦ European Schools Project (ESP). ◦ International Education and Resource Network (I*EARN). European Schoolnet ◦ Global SchoolNet ◦ The Kindlink Network REALIZAČNÉ ETAPY TELEPROJEKTU:  Projektová iniciatíva, zámer  Projektové plánovanie  Realizácia projektu  Hodnotenie projektu ☼ VIDEOKONFERENCIE Videokonferencia predstavuje synchrónnu komunikáciu, pri ktorej sú súčasne prenášané obraz aj zvuk ponúka bohaté možnosti interakcie v prirodzenej forme rozlišujeme dva druhy videokonferencie: ◦ dvojbodová videokonferencia predstavuje jednoduchší variant, keď je spojenie realizované súčasne iba medzi dvoma miestami ◦ viacbodová videokonferencia umožňuje videokonferenčné spojenie medzi viacerými bodmi. SOFTVÉR PRE RIADENIE VIDEOKONFERENCIE:  Microsoft NetMeeting  PictureTel  FirstClass, VRVS (Virtual Room Video System) 27   ooVoo Skype Interaktívna tabuľa vo vyučovaní geografie - Interaktívna tabuľa je dotykovo-senzitívna plocha, prostredníctvom ktorej prebieha vzájomná aktívna komunikácia medzi užívateľom a počítačom s cieľom zaistiť maximálnu možnú mieru názornosti zobrazovaného obsahu. - Interaktívna tabuľa obvykle je využívaná v spojení s počítačom a dataprojektorom. - V súčasnosti rozlišujeme dva typy interaktívnych tabúľ – s prednou a so zadnou projekciou. 14. DIDAKTICKÉ DIAGNOSTIKOVANIE V GEOGRAFII (Úlohy, funkcie, zásady a ciele hodnotenia vedomostí, Formulovanie a druhy otázok pri preverovaní, Kritéria hodnotenia klasifikáciou, Príprava: Európa) Kontrola, preverovanie a hodnotenie vedomostí, zručností, návykov a schopností žiakov je neoddeliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu Preverovanie vedomostí je úzko spojené s opakovaním. Preverovaním sa učiteľ presviedča o stupni osvojenia si učebnej látky, o ich schopnosti aplikovať osvojené učivo v praktickej činnosti ako aj schopnosti ústne a písomne sa vyjadrovať. Preverovanie a hodnotenie upevňuje v žiakoch pocit povinnosti a zodpovednosti, podnecuje k pozornosti na výučbe, k systematickému plneniu povinností. Podporuje rozvoj myslenia, pamäti, predstáv, zručností a schopností, samostatnosti a tvorivosti žiakov. Kontrola vedomostí by sa nemala obmedzovať len na hodnotenie (známkovanie). Učiteľ má morálne právo skúšať iba to učivo, ktoré žiakom vysvetlil a ktoré s nimi dostatočne precvičil a upevnil. Úlohy, funkcie, zásady a ciele hodnotenia vedomostí a zručností žiakov Skúšanie a hodnotenie vedomostí, zručností a návykov spĺňa tieto tri hlavné funkcie: 1. Kontrolnú- zistenie stavu vedomostí 2. Vzdelávaciu- sebakontrola žiakov 3. Výchovnú- podporovať u žiakov ku vzdelávaniu, k poznaniu, žiaci hodnotia svoju prácu a porovnávajú s prácou ostaných. Hlavné zásady hodnotenia:  hodnotenie žiakov je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu  žiaci musia byť v procese vzdelávania pravidelne hodnotení a majú právo dozvedieť sa výsledok hodnotenia.  Hodnotenie sa môže realizovať klasifikáciou a slovným hodnotením.  Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, jej výsledky sú vyjadrené určenými stupňami na 5bodovej stupnici.  Slovné hodnotenie je formou hodnotenia, ktorého výsledky sú obsiahnuté v slovnom komentári, kde učiteľ ocení klady a upozorní na nedostatky v práci žiaka  Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a súhrnné hodnotenie. Priebežné hodnotenie sa uplatňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov. Súhrnné hodnotenie žiaka sa spravidla uskutočňuje na konci prvého a druhého polroka  Pri priebežnom hodnotení učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú a fyzickú disponovanosť. Hlavným cieľom preverovania vedomostí, zručností a návykov je to, aby žiaci prejavili svoje vedomosti a aby učiteľ zistil ako žiaci pochopili dané učivo, ako si ho osvojili a upevnili. Formulovanie a druhy otázok pri preverovaní vedomostí Pri preverovaní vedomostí a zručností žiakov je dôležitá formulácia otázky. K základným požiadavkám na formulovanie otázky patrí: 28 1. Otázka musí byť krátka, jasná a jednoznačná. 2. Otázku formulujeme logicky a presne. 3. Otázka nesmie byť príliš ľahká ani náročná. 4. Otázku dávame vždy celej triede, až potom vyvolávame jednotlivca. 5. Otázka nesmie byť sugestívna, nápovedná, nesme obsahovať tzv. „chytáky“ Druhy otázok:  Na konštatovanie faktu  Na zistenie príčiny  Na porovnanie dvoch alebo viacerých javov  Na opakovanie, zhrnutie  Úsudkové alebo problémové otázky. Kritériá hodnotenia klasifikáciou Pri uplatňovaní kritérií berieme do úvahy stupeň osvojenia a istoty ovládania učiva, schopnosť samostatne logicky myslieť, osvojenie metód štúdia. Pri klasifikácií výsledkov vo vyučovaní sa v súlade s požiadavkami učebných osnov geografie hodnotí:         Celistvosť, presnosť, trvácnosť osvojenia požadovaných poznatkov Kvalita a rozsah získaných zručností vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti. Schopnosť uplatňovať osvojené poznatky a zručnosti pri riešení praktických úloh. Schopnosť využívať a zovšeobecňovať skúsenosti Kvalita myslenia, predovšetkým logickosť, samostatnosť a tvorivosť Presnosť, výstižnosť, odborná a jazyková správnosť prejavu Osvojenie účinných metód samostatného štúdia Kvalita výsledkov činností. Skúšanie vo vyučovacom predmete geografia môžeme realizovať viacerými spôsobmi. Najpoužívanejším je ústne skúšanie, ktoré sa realizuje rozhovorom alebo samostatným ústnym prejavom žiaka. Písomné skúšanie sú pokladané za objektívnejšie ako ústne pretože všetci žiaci majú rovnaké podmienky. Predmet a spôsob klasifikácie v geografii na gymnáziu má určité špecifiká oproti ZŠ, preto je vhodné poznať požiadavky tejto klasifikácie. Sú to najmä:  Schopnosť kategorizovať geografické javy a procesy  Schopnosť konkretizovať geografické pojmy  Schopnosť redukovať geografické fakty  Schopnosť osvojiť si geografické pravidlá, poučky, hypotézy, teórie a zákony  Schopnosť aplikácie poznávacích operácií a úsudkových foriem  Schopnosť osvojenia geografickej terminológie a frazeológie  Úroveň osvojenia zručností a návykov pri osvojovaní a spracovaní geografických informácií. Skúšanie je často spojené so stresom, strachom, trémou. Deti sa neučia preto, že ich to zaujíma, že to v živote budú potrebovať, ale preto aby dostali dobrú známku. Okrem metódy známkovania je vo svete zaužívaný systém bodového hodnotenia alebo systém level- konštatuje sa stav úrovne vedomostí a nesleduje sa vývoj dieťaťa. Hlavné znaky slovného hodnotenia 1. Hodnotenie by malo konkrétne vyjadrovať, čo dieťa vie, čo nevie, aké má schopnosti a ako ich vie využiť. 2. Celkový duch hodnotenia by mal byť vždy povzbudivý, pri hodnotení začneme tým, čo bolo dobré. Kladné hodnotenie má väčšie motivačné účinky ako negativistické, hodnotenie by malo vždy povzbudiť a nie stresovať 3. Nikdy neporovnávame deti medzi sebou 29 4. Hodnotenie by malo obsahovať porovnávanie na akej úrovni bolo dieťa na začiatku obdobia a aký pokrok vykonalo za toto obdobie. Trest nevedie ku snahe robiť prácu lepšie, kto je nútený k práci, o ktorú nemá záujem, bude ju vykonávať zo strachu a povrchne. Základom pre spravodlivé hodnotenie žiakov je ich sústavné pozorovanie a preverovanie. 15. PRÍPRAVA NA VYUČOVANIE GEOGRAFIE (Dlhodobá príprava na vyuč.- časovo-tématický plán, Krátkodobá príprava, Didaktická analýza- základ prípravy, Model prípravy, Príprava: Európa- regióny) Dlhodobá príprava na vyučovanie – časovo –tematický plán DLHODOBÁ PRÍPRAVA NA VYUČOVANIE - učiteľ sa v časovom predstihu, t.j. už pred začiatkom školského roka, pripravuje na vyučovanie. Do tejto prípravy patrí: - preštudovanie ,,Pedagogicko–organizačných pokynov pre školy a školské zariadenia a orgány štátnej správy v školstve v SR“ - oboznámenie sa s hlavnými úlohami školy - preštudovanie príslušných učebných osnov, učebníc a metodických príručiek. Toto je zvlášť významné najmä vtedy, keď učiteľ prvýkrát bude vyučovať v ročníku, v ktorom doposiaľ neučil, alebo bude vyučovať nový predmet. Mal by poznať učivo predchádzajúcich ročníkov, aby vedel, na čo nadviazať, ale aj nasledujúcich, aby vedel, čo sa budú žiaci učiť v budúcnosti. Učebné osnovy sa po istom čase inovujú, preto učiteľ musí sledovať a študovať prípadné zmeny - zistiť stav učebných pomôcok a didaktickej techniky, včas ich preskúmať, zabezpečiť ich funkčnosť, v prípade potreby zaobstarať nové - štúdium dokumentácie o predchádzajúcom vyučovaní a žiakoch, ktorých bude vyučovať – triedna kniha, triedny výkaz - učiteľ si má zhromažďovať súbory obrázkov, literárnych úryvkov, fotografií a pod. - sústavné sebavzdelávanie (štúdium pedagogickej, psychologickej a odbornej literatúry) Štúdium týchto materiálov vyúsťuje do spracovania časovo-tematického plánu. 30 31 Krátkodobá (bezprostredná) príprava na vyučovanie KRÁTKODOBÁ PRÍPRAVA UČITEĽA -príprava na konkrétnu vyučovaciu hodinu. Riaditeľ školy ju spravidla nariaďuje mladým začínajúcim učiteľom. Príprava má vychádzať z analýzy predchádzajúcich VH, má mať jasne stanovené výchovnovzdelávacie ciele, adekvátny výber vyučovacích metód, má obsiahnuť činnosť žiakov a zaradenie pomôcok do vyučovania, časové rozvrhnutie hodiny. Aj krátka 10 minútová úvaha o priebehu VH odstraňuje improvizáciu. Možno odporučiť takúto štruktúru prípravy: 1/ základné údaje o VH (trieda, dátum, vyučovací predmet) 2/ vypísanie časti preberaného tematického celku 3/ pomôcky a didaktická technika 4/ výchovno – vzdelávací cieľ 5/ priebeh VH – kontrola domácej úlohy, nové učivo 6/ uloženie dú 7/ zhodnotenie a ukončenie hodiny 8/ poznámky Začínajúcemu učiteľovi sa odporúča písať si podrobné prípravy, to usmerňuje prácu učiteľa a má pre neho význam určitého dokumentu. Poznámky k príprave slúžia k zaznamenávaniu si toho, či zvolené metódy boli správne. Požiadavka – spolupráca s inými učiteľmi. Didaktická analýza – základ prípravy na vyučovanie Didaktická analýza je dôležitým východiskom pri príprave učiteľa na vyučovanie. Je to hlbšia myšlienková činnosť, ktorá umožňuje vystihnúť vzdelávaciu a výchovnú hodnotu učiva, stanoviť kľúčové pojmy a pod. Na základe tejto analýzy si učiteľ uvedomí, ktoré vedomosti treba u žiakov rozvíjať a aké vedomosti a zručnosti si majú žiaci osvojiť. Pri príprave na vyučovanie venujeme pozornosť týmto okruhom otázok: o cieľ – čo chcem, aby sa žiak naučil o prostriedky a cesty – akými prostriedkami, metódami a postupmi chcem cieľ dosiahnuť o didaktické hľadiská – ako budem žiakov aktivizovať, overovať a precvičovať osvojené učivo o výchovné hľadiská – ako môžem výchovne využiť učivo o časové hľadiská – časové rozplánovanie hodiny Model prípravy na vyučovaciu hodinu V modely prípravy na vyučovaciu hodinu by mali byť zahrnuté nasledujúce údaje - Trieda: Vyučujúci: Ročník: Predmet: Tematický celok: Téma hodiny: Výchovno – vzdelávací cieľ: Vyuč. metódy: Pomôcky:. 32 33 16. OSOBNOSŤ UČITEĽA A ŽIAKA VO VYUČOVANÍ GEOGRAFIE - Odborné schopnosti učiteľa geografie a osobnostné vlastnosti učiteľa geografie - Vzťah medzi učiteľom a žiakom Príprava na hodinu: SLOVENSKO ODBORNÉ SCHOPNOSTI UČITEĽA GEOGRAFIE pozostávajú z osvojenia si vedomostí zo systému geografických vied. Musí zvládnuť odbornú prípravu a osvojiť si poznatky zo všetkých čiastkových disciplín geografie. Ďalšou podmienkou je úspešné absolvovanie pedagogicko-psychologickej a didaktickej prípravy, ktorá zahŕňa vedomosti, schopnosti a zručnosti nevyhnutné pri realizácii vyučovania geografie na základnej a strednej škole. Pedagogická kvalifikácia učiteľa geografie pre základné a stredné školy je zabezpečovaná vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v kombinácii z iným odborným predmetom a pozostáva z odbornej a pedagogickej prípravy. OSOBNOSTNÉ VLASTNOSTI UČITEĽA GEOGRAFIE sú kladené nato, aby učiteľ bol zrelou, autentickou, tvorivou, slobodnou, všestrannou a celistvou osobnosťou. Z hľadiska nastolenia vzťahu, ktorý má dieťaťu pomôcť rásť, je najdôležitejšia autenticita. Autentická osobnosť je schopná byť reálnou, byť úprimnou, nič nezakrývať, neuzliť ľuďom rukávy (že Matúšisko :-D), ponúka sa do vzťahu s dieťaťom ako pevná opora, takáto osobnosť:  Má úctu k sebe, pozná svoju vlastnú hodnotu, a tým priznáva vlastnú hodnotu i druhým, teda aj deťom, má sebadôveru, zdravé sebavedomie a pozitívny vzťah k sebe, vie čo chce, má svoje ciele.  Má otvorené vedomie k vlastným zážitkom a skúsenostiam, schopnosť vyrovnávať sa s nimi, cítiť, prežívať, tešiť sa.  Má schopnosť realisticky, pravdivo vnímať svet, seba, iných aj bez skresľovania, bez predsudkov, prostredníctvom čoho sa učí novým skúsenostiam, pocitom a postojom  Cieľavedome rozvíja stále svoje schopnosti, stále sa zdokonaľuje, rastie ako človek. Od učiteľa sa obvykle vyžaduje ľudská univerzálnosť, humánne mravné vlastnosti, profesionalita, láska k vlastnej práci k deťom. Špecifiká osobnosti učiteľa geografie je podmienená špecifickosťou geografie a kartografie a špecifickosťou obsahu. Predmetom záujmu učiteľa geografie je geografický priestor a jeho jednotlivé sféry. Učiteľ geografie trvale usiluje o poznávanie miestneho regiónu. Dbá o neustále aktualizovanie svojich geografických poznatkov - jednak o miestnom regióne ako aj o celej šírke odboru geografia. VZŤAH MEDZI UČITEĽOM A ŽIAKOM Medziľudská dimenzia vzťahu učiteľa a žiaka vyjadruje odpoveď na otázku, akým mám byť ako učiteľ, aby sa medzi nami vytvoril vzťah, ktorý pomôže dieťaťu rásť. Takýto vzťah sa môže vytvoriť len za určitých podmienok: 1. Reálnosť vzťahu - učiteľ nemôže chcieť, aby dieťa bolo otvorené a úprimné, ak sám nie je otvorený a úprimný. 2. Akceptovanie dieťaťa - znamená jeho úplné prijatie, také aké je, mať ho rád, také aké je. Dieťa bude mať pocit že je cenené ako človek. 3. Tolerancia – komunikácia učiteľ – žiak, potreba lásky, náklonnosti a porozumenia, ochotu vedieť žiakom poradiť, pochopiť ich problémy a odpustiť previnenie. 4. Disciplína - často sa chápe ako protiklad slobody, lebo sa považuje za podriaďovanie sa príkazom, rešpektovanie zákazov, poslúchať, ticho sedieť. 5. Porozumenie – schopnosť v rámci komunikácie s druhým človekom, kedy sa vie vžiť do 2. 6. Sloboda - je závažnou podmienkou kvalitného medziľudského vzťahu, je istý druh nezávislosti. Ide o slobodu od vonkajšieho ohrozenia, ktoré človeku zabraňuje pozitívne sa meniť a rásť. 7. Nedirektívny štýl práce - ide o štýl práce tvorivého učiteľa a spolu so znakmi kooperatívneho poňatia úlohy učiteľa. Nedirektívna práca vedie k samostatnosti, vyššej ochote, k tvorivosti, vytvára viac kontaktov zo strany žiakov a tvorivejšiu klímu v triede. 34 Štýl práce humanistického učiteľa treba chápať ako súhrn charakteristík tvorivého kooperujúceho, nedirektívneho, ale súčasne náročného učiteľa, ktorý:  Toleruje - city, potreby, záujmy a individuálne odlišnosti žiakov,  Podporuje - myslenie a konanie žiaka, mnohorakosť učenia, pozitívne neformálne vzťahy,  Vyžaduje - aktívnu, uvedomelú disciplínu a zodpovednosť, vlastný názor,  Vytvára podmienky - pre úspech každého žiaka, zvedavosť a otázky žiakov, priateľské vzťahy Keď nevznikne vzťah žiakov k učiteľovi, vytvorí sa bariéra, ktorá bráni, aby sa žiaci zúčastnili diskusií, kládli otázky alebo žiadali učiteľa o pomoc. 17. PRÁCA SO ŠKOLSKÝMI KNIHAMI PRI VYUČOVANÍ GEOGRAFIE - Učebnica geografie (štrukturálne prvky) - Práca s učebnicou - Práca s kartografickým materiálom - Práca so zemepisným pracovným listom, so zemepisnou čítankou, doplnkovou literatúrou Príprava na hodinu: SLOVENSKO – REGIÓNY UČEBNICA GEOGRAFIE Učebnica je literárny vyučovací prostriedok, zhotovený na základe učebných osnov a určený na podporu vzdelávacieho programu. Je pre žiakov zdrojom geografických poznatkov a pri práci s ňou žiaci získavajú schopnosť pracovať z odborným textom. Učivo v učebnici delíme na:  Základné učivo – má spojovaciu funkciu, mali by ho ovládať všetci žiaci.  Rozširujúce učivo – určené žiakom s vyššou úrovňou schopností. Nositeľom funkcií učebníc sú štrukturálne komponenty. Za základné komponenty učebníc sa považujú:  Textové štrukturálne