Chemické zloženie bunky - Poznámky PDF
Document Details
Uploaded by Deleted User
Tags
Summary
These notes cover the chemical composition of a cell, detailing the roles of water, minerals, carbohydrates, lipids, proteins, and nucleic acids. It explains how these molecules form the cell and their different functions. A clear explanation of each macromolecule is provided.
Full Transcript
Chemické zloženie bunky Chemické látky, ktoré sú súčasťou bunky plnia tieto funkcie: stavebná – konštrukčná (bielkoviny, tuky, cukry), zásobná (cukry, tuky), metabolická (soli, bielkoviny), informačná (nukleové kyseliny) a substrátová (voda). Z celkovej hmotnosti bunky tvorí najväčší podiel voda a s...
Chemické zloženie bunky Chemické látky, ktoré sú súčasťou bunky plnia tieto funkcie: stavebná – konštrukčná (bielkoviny, tuky, cukry), zásobná (cukry, tuky), metabolická (soli, bielkoviny), informačná (nukleové kyseliny) a substrátová (voda). Z celkovej hmotnosti bunky tvorí najväčší podiel voda a soli: 60 – 90%. Organické látky tvoria 10 – 40%. Chemické zloženie bunky Voda Je dôležitým rozpúšťadlom organických aj anorganických látok v bunke. Všetky metabolické procesy prebiehajú len vo vodnom prostredí. Ovplyvňuje fyzikálno – chemické procesy v bunkách (napr. osmóza a difúzia), podmieňuje biologickú aktivitu bielkovín a nukleových kyselín, súčasne plní termoregulačnú a transportnú funkciu. Množstvo vody v bunke závisí: prenikanie látok do bunky od veku bunky (bunky embrya – 93% vody) od druhu pletiva alebo tkaniva, z ktorého bunka pochádza (semená – 15% vody) od prostredia, v ktorom sa bunka nachádza (bunky vodných rias obsahujú až 90% vody) Anorganické látky (minerálne látky) V bunke sa môžu nachádzať v bunke viazané vo forme solí (chloridy, fluoridy, uhličitany, fosforečnany a pod.), ako súčasť farbív (ióny Fe2+ v hemoglobíne, Mg2+ v chlorofyle) alebo ako voľné ióny (Na+ - pomáha zadržiavať vodu v bunkách, Ca2+ - uľahčuje vylučovanie vody)... Organické látky -základným prvkom organických látok je uhlík (štvorväzbový atóm umožňuje mu to vytvárať rôzne dlhé reťazce, ktoré sú základom molekúl organických látok) - rozdeľujeme ich na nízkomolekulové: sacharidy, tuky a vysokomolekulové: bielkoviny, nukleové kyseliny. Cukry (sacharidy) sú základnou zložkou všetkých živých organizmov vznikajú z neústrojných (anorganických) látok v zelených rastlinách v procese fotosyntézy, počas ktorého sa slnečná energia premieňa na energiu chemických väzieb atómov v molekule sacharidu, živočíchy prijímajú sacharidy v potrave fotosyntézou vzniknuté monosacharidy sú najjednoduchšie cukry a zároveň najmenšie zložky zložitejších sacharidov, v ktorých sú jednotlivé monosacharidy pospájané navzájom glykozidovou väzbou podľa počtu monosacharidových jednotiek sa delia na: monosacharidy disacharidy polysacharidy glukóza – hroznový cukor sacharóza – repný cukor celulóza – bunková stena rastlín fruktóza – ovocný cukor maltóza – sladový cukor chitín - bunková stena húb deoxyribóza (zložka DNA) laktóza – mliečny cukor škrob–energetický metabolizmus (zásobná funkcia) u rastlín ribóza (zložka RNA) glykogén – energetický metabolizmus (zásobná funkcia) u živočíchov Tuky (lipidy) Po chemickej stránke sú estery vyšších mastných kyselín s glycerolom. Delia sa na: jednoduché a zložené (glykolipidy, fosfolipidy). Funkcie: stavebnú – fosfolipidy sú súčasťou biomembrán zdroj energie – pri spálení 1g tuku sa uvoľní 38 kJ energie zásobnú – tukové tkanivo u živočíchov, semená olejnín regulačnú – lipidy sú súčasťou molekúl niektorých hormónov sú dôležitým rozpúšťadlom vitamínov (A, D,E, K) a niektorých farbív izolačná, resp. termoregulačná funkcia ochranná funkcia - okolo dôležitých orgánov (vosky u rastlín) Bielkoviny (proteíny) Sú makromolekulové látky, ktorých základnou stavebnou jednotkou sú aminokyseliny. Z 21 proteínogénnych aminokyselín (tvoriacich proteíny) je 8 esenciálnych (telo ich nedokáže syntetizovať, musí ich prijímať v potrave): valín, leucín, izoleucín, treonín, lyzín, metionín, fenylalanín, tryptofán. Jednotlivé aminokyseliny v reťazci sú pospájané peptidovou väzbou. Typ bielkoviny závisí od konkrétnych aminokyselín, ich poradia v reťazci a od priestorového usporiadania reťazca. Podľa tvaru sa delia na vláknité (fibrilárne) a guľovité (globulárne). Funkcie: štruktúrna, metabolická, informačná zúčastňujú sa na stavbe biomembrán, bunkových organel sú súčasťou regulačných látok (enzýmy, hormóny) zabezpečujú imunitu organizmov (protilátky) Nukleové kyseliny Sú nositeľmi dedičných vlastností bunky, sú teda hmotným základom dedičnosti. Reťazce nukleových kyselín sú pospájané z nukleotidov (základné stavebné jednotky) prostredníctvom fosfodiesterovej väzby. Nukleotid sa skladá z: 1. dusíkatá báza - adenín ( A), guanín (G), cytozín (C), tymín (T), uracil (U) 2. 5-uhlíkatý cukor - ribóza (RNA) alebo deoxyribóza (DNA) 3. zvyšok kys. trihydrogenfosforečnej (H3PO4) - tvorí vonkajšiu kostru polynukleotidového reťazca Dusíkaté bázy sú heterocyklické zlúčeniny, kde heteroatómom je dusík. Sú odvodené od: purínu (adenín A, guanín G) pyrimidínu (cytozín C, tymín T, uracil U) Preto sa dusíkaté bázy rozdeľujú na: purínové (adenín, guanín) a pyrimidínové (cytozín, tymín, uracil). Podľa prítomnej pentózy sa nukleové kyseliny rozlišujú na: a. deoxyribonukleová kyselina - obsahuje deoxyribózu b. ribonukleová kyselina – obsahuje ribózu Štruktúra DNA Štruktúra RNA Pentóza - deoxyribóza Pentóza - ribóza Dusíkatá báza: Dusíkatá báza: adenín – tymín adenín – uracil cytozín - guanín cytozín - guanín Zvyšok kyseliny trihydrogénfosforečnej Zvyšok kyseliny trihydrogénfosforečnej Deoxyribonukleovú kyselinu tvoria 2 paralelne prebiehajúce polynukleotidové vlákna (reťazce), ktoré tvoria dvojzávitnicu (pravotočivú). V molekule DNA sú obe vlákna medzi dusíkatými bázami jednotlivých vláken navzájom pútané vodíkovými mostíkmi. Podľa pravidla o párovaní báz leží A oproti T a C leží oproti G – princíp komplementarity (komplementarita=doplnkovosť). Molekula RNA je tvorená len jedným polynukleotidovýcm vláknom. Obidve molekuly nukleových kyselín sú špirálovito stočené. Podľa biologickej funkcie a lokalizácie delíme RNA na 3 základné typy: mRNA = mediátorová, informačná: prenos genetickej informácie z DNA do štruktúry bielkovín tRNA = transférová, prenášačová: zabezpečuje prenos (transfer) aminokyselín na miesto tvorby polypeptidového reťazca - na ribozóm rRNA = ribozómová: tvorí základnú stavebnú zložku ribozómov