Biológia detí a dorastu PDF

BIOLÓGIA DETÍ, DORASTU A ŠKOLSKÁ HYGIENA Vymedzenie základných pojmov: biológia človeka – skúma ľudské telo z anatomického hľadiska fyzická antropológia – sleduje variabilitu ľudského organizmu v rámci rôznych etnických a kultúrnych skupín populácie v priestore a čase vývinová antropológia – zao...

BIOLÓGIA DETÍ, DORASTU A ŠKOLSKÁ HYGIENA Vymedzenie základných pojmov: biológia človeka – skúma ľudské telo z anatomického hľadiska fyzická antropológia – sleduje variabilitu ľudského organizmu v rámci rôznych etnických a kultúrnych skupín populácie v priestore a čase vývinová antropológia – zaoberá sa fylogenetickým vývojom človeka a ontogenetickým vývojom človeka morfológia – zaoberá sa tvarom a veľkosťou tela, uložením a skladbou jednotlivých orgánov, tkanív fyziológia – zaoberá sa činnosťou (funkciou) ľudského tela a jeho jednotlivých častí embryológia – objasňuje vývinové zákonitosti v prenatálnom období pedobiológia – študuje rastové a vývinové zmeny od narodenia do dospelosti Biológia detí a dorastu je súčasťou vývinovej antropológie. fylogenetický vývoj – vývoj kmeňov živočíchov, ktorý v priebehu miliónov rokov dospel od najprimitívnejších bytostí až k človeku. Je to teda vývoj ľudstva ako biologického druhu. ontogenetický vývin – vývin jednotlivca časovo obmedzený počas jeho života. rast – zväčšovanie sa telesných rozmerov; súbor kvantitatívnych zmien, ktoré možno vyjadriť metricky vývin – objavenie sa nových funkcií, zdokonalenie už existujúcich funkcií; súbor kvalitatívnych zmien RAST postupné zmeny organizmu predominancia anabolických reakcií Hyberplázia – zmnoženie počtu buniek Hypertrofia – zväčšenie objemu buniek Najväčší rast je v prenatálnom období. Postnatálne obdobie dosahuje najväčšie hodnoty v prvom roku života, potom jeho tempo slabne v období puberty dochádza opäť k dočasnému zrýchleniu, postupne sa zastavuje Jednotlivé časti tela a orgány majú svoje rastové tempo a tým sa mení vzájomný pomer časti tela a celkový vzhľad organizmu. VÝVIN štrukturálna diferenciácia buniek tkanív, ktorá vedie k funkčným zmenám, čím dochádza k zmenám v činnostiach orgánov a organizmu na označenie tohto procesu sa používajú pojmy dozrievanie, maturácia tvar veľkosť orgánov a ich funkcia tvoria vzájomne podmienenú jednotku po dosiahnutí určitého stupňa rastu príslušného orgánu sa dajú očakávať jeho vývinové (funkčné) zmeny Vývinová zmena podmieňuje rastovú zmenu a tá následne vývinovú. Zákonitosti telesného rastu a vývinu 1. Sústavnosť a nadväznosť za fyziologických podmienok ich nie je možné zastaviť ani zvrátiť v extrémnych podmienkach (vojna, hladomor) prebiehajú spomalene 1  2. Nerovnosť rastu a vývinu jednotlivé orgány a časti tela nerastú a nevyvíjajú sa rovnako rýchlo gradienty dozrievanie (Bunak 1968) v období vnútromaternicového vývinu intenzita pozdĺžneho rastu segmentov sa zvyšuje v distálnom smere 3. Závislosť rastu a vývinu na veku vekom sa rastová rýchlosť zmenšuje najrýchlejšie rastie plod v prenatálnom období (zo zygoty 250 μm na 50 cm) 4. Rýchlosť rastu nie je počas celého obdobia ontogenézy rovnaká, mení sa od narodenia sa postupne zmenšuje o prvé zrýchlenie: 5 – 7 rokov o druhé pubertálne rastové zrýchlenie periodicita: o Ananjev - časová: striedajú sa obdobia rýchlejšieho a pomalšieho rastu - miestna: striedajú sa obdobia, kedy organizmus rastie viac do dĺžky s obdobiami, kedy rastie viac do šírky o Stratz Prvé obdobie plnosti = 1. – 4. rok Prvé obdobie vytiahnutosti = 5. – 7. rok Druhé obdobie plnosti = 8. – 10. rok Druhé obdobie vytiahnutosti = 11. – 15. rok Tretie obdobie plnosti = 16. – 20. rok 5. Dlhé trvanie obdobia rastu a vývinu u človeka relatívne pomalý, ale extrémne dlho trvajúci rast a vývin (detstvo) 6. Podmienenosť rastu a vývinu dedičnosť – polygénne endokrinný systém prostredie – multifaktoriálne; súhrn všetkých negenetických činiteľov REGULÁCIA RASTU A VÝVINU 1. Endogénne – dedičnosť a endokrinné žľazy 2. Exogénne – prostredie Pôsobenie endogénnych a exogénnych faktorov sa uplatňuje súčasne (interakcia). Dedičnosť niektoré znaky už pred narodením – krvné skupiny; Rh systémy iné sa formujú do dospelosti, niektoré neskôr silnejšie väzby medzi matkou a deťmi U dieťaťa môžeme sledovať: dedičnosť normálnych znakov (pôrodná hmotnosť, IQ, výška tela) dedičnosť chorobných alebo zriedkavých znakov (dedičné ochorenie) Endokrinná sústava žľazy s vnútorným vylučovaním pôsobí komplexne ako celok Hypofýza - v detstve maximálna produkcia somatotropného hormónu počas spánku - riadi rast a mineralizáciu kostí, obsah minerálnych solí v krvi počas detstva a adolescencie 2  Pankreas - produkuje do konca 3. trimestra inzulín, reguluje prenos glukózy a AK cez bunkové membrány Štítna žľaza - tyroxín významne pôsobí na rast až do dosiahnutia dospelosti - maturácia mozgu Kôra nadobličiek - charakter dospelej dosiahne okolo 3. roku a) mineralokortikoidy – aldosterón – metabolizmus vody, sodíka a draslíka b) glukokortikoidy – kortizol, hydrokortizón – kontrolujú rovnováhu cukrov a bielkovín c) androgény – testosterón – maskulinizácia Pohlavné orgány - androgény a estrogény Prištítne telieska - parathormón – limitujúcim faktorom pre normálny vývin kostí, reguluje metabolizmus vápnika a fosforu Prostredie a) vnútorné b) vonkajšie biogeografické (fauna, flóra, voda, pôda, ovzdušie,...) spoločensko-ekonomické (výchova, vzdelanie rodičov,...) Výživa extrémne podmienky = výrazná rastová retardácia vysoký výskyt podvýživy a smrti hladom charakteristické je: zníženie hmotnosti, rastová retardácia, svalová atrofia, psychické zmeny marazmus, kwashiokor chovanci detských domovo Materské faktory - pôsobia pred narodením z matky na plod - veľkosť pôrodného kanála - vek a parita: pôrodná hmotnosť najväčšia u mladých matiek, zvýšená novorodenecká a dojčenská úmrtnosť - výživa matky: nízka hladina železa a vápnika vyvoláva anémiu a poruchy tvorby kostného tkaniva - zdravotný stav matky Klimatické faktory - sezónne variácie: - pôrodná hmotnosť a dĺžka – min. v zime - v školskom veku: výška – najviac na jar; hmotnosť – najviac jeseň - vstup do menarché (Valšík) - nadmorská výška: čím je vyššia, tým sa rodia deti s nižšou hmotnosťou a dievčatá vstupujú neskôr do menarché Sociálno-ekonomická úroveň - počet detí v rodine - priemerný mesačný príjem na člena rodiny - vzdelanie a zamestnanie rodičov - bytové pomery - zdravotná starostlivosť Chorobnosť - deti pochádzajúce z horších socioekonomických podmienok sú častejšie choré - zvýšený obsah olova v krvi, zápal stredného ucha, anémia, psychosomatické a psychosociálne choroby - chlapci reagujú citlivejšie ako dievčatá Etnické faktory - rómska populácia Akcelerácia – tendencia rastového a vývinového zrýchlenia detí a mládeže Sekulárny trend – priemerné hodnoty súčasnej dospelej populácie sú väčšie ako v minulosti 3 Teórie vysvetľujúce príčiny akcelerácie a sekulárneho trendu 1. Heliogénna teória (Koch) - slnečné žiarenie je príčinou nervového dráždenia, ktoré má za následok zrýchlený rast 2. Alimetárna teória (Lenz) – zložky potravy a predovšetkým zvyšovanie spotreby mäsa a tukov 3. Teória zvyšovania životnej úrovne (Vogta) – zvýšenie životnej úrovne, lepšia a na bielkoviny a vitamíny, bohatšia strava, zákaz detskej práce, zníženie výskytu infekčných chorôb, lepšie bytové podmienky a možnosti rekreácie 4. Genetická teória (Dahlberg) – príčina akcelerácie je rozpad izolátov – hlavový index, TV Ontogenéza Prenatálne obdobie Perinatálne obdobie Postnatálne obdobie Prenatálne obdobie obdobie najintenzívnejšieho rastu a vývinu 2 obdobia: embryonálne (do 8. týždňa) a fatálne (9.mesiac – pôrod) Činitele regulujúce rast plodu: - intrauterinné prostredie - genotyp matky a plodu - vek matky - prostredie matky - zdravotný stav a výživa matky - parita - -zdravotný stav plodu - pohlavie plodu Perintálne obdobie pôrod delí sa na tri doby: prvá, druhá a tretia doba pôrodná prvorodičky 9 – 13 hod., opakovanie 4 – 8 hod. Postnatálne obdobie NOVORODENECKÉ OBDOBIE (do 28. dňa) priemerná pôrodná hmotnosť 3 350 g, priemerná dĺžka 50 cm rómski novorodenci sú štatisticky významne menší, TH do 3 000g a PD do 48 cm užívanie alkoholu a fajčenie počas gravidity spôsobuje prenatálnu rastovú retardáciu vzácne sa u detí gravidných alkoholičiek vyskytuje fetálny alkoholický syndróm (asi 1‰) Znaky donosenosti plodu: - pôrodná hmotnosť nad 2 500g - koža je ružová, bez lanuga - podkožný tuk je dobre vytvorený - riasy a vlasy majú ostré ohraničenie - nechty na rukách presahujú a na nohách dosahujú okraje prstov - semenníky u chlapcov sú zostúpené v miešku - u dievčat veľké pysky ohanbia prekrývajú malé pysky 4 Deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou (< 2 500g) táto skupina nie je homogénna a tvoria ju v podstate dve skupiny: 1. deti narodené pred termínom (27 – 37 týždni tehotenstva) 2. deti hypotrofické - narodené načas, ale s nízkou pôrodnou hmotnosťou; sú nezrelé, vnútromaternicový vývin u nich prebiehal spomalene, patria medzi tzv. ,,rizikové deti‘‘, u ktorých sa častejšie vyskytujú rôzne vývinové chyby a poruchy; ešte v 10 rokoch výrazne neurologické poruchy DOJČENSKÉ OBDOBIE (do 1. roka) materské mlieko (výživa, imunita, vzťah s matkou) zmena proporcií tela: intenzívnejší lineárny rast tela do dĺžky zmena tvaru chrbtice: pri narodení jediný oblúk (ako ostatné primáty); 3. mesiac – krčná lordóza (zakrivenie chrbtice dopredu) – zdvíhanie hlavičky; 11. – 12. mesiac – drieková lordóza – sedenie; nakoniec hrudná kyfóza (zakrivenie chrbtice dozadu) – vzpriamená chôdza jednou z najvýraznejších telesných zmien v tomto období je prerezávanie mliečneho chrupu: 8 rezákov (incisivi) – i1, i2; 4 očné zuby (canini) – c; 8 stoličiek (molares) – m1, m2 BATOLIVÉ OBDOBIE (do 3. roka) do ovládnutia chôdze o schopnosť dieťaťa ísť po schodoch tak, že stúpa striedaním nôh o kopne do lopty bez toho, aby spadlo pokračuje prerezávanie mliečneho chrupu intenzívny motorický a psychický vývin veľmi dôležitý rozvoj myslenia a reči (po dosiahnutí 1.roka asi 5 slov, 1 a pol roka 30 slov, koncom 2. roku prvé jednoduché vety, koncom 3. roku ,,Prečo?‘‘ rozvoj zmyslového vnímanie učenie sa základným spoločenským a hygienickým návykom PREDŠKOLSKÝ VEK (do 6. roka) približne v 5. roku nastupuje zrýchlený rast do výšky a najmä predlžovanie končatín = 1. obdobie vytiahnutosti (vek: 5 – 7) Filipínska miera – pravou rukou cez vrch hlavy dosiahnuť ľavé ucho rozvoj pamäte a rozlučovacej schopnosti zmyslových orgánov začína sa prejavovať nadanie a talent posudzovanie školskej zrelosti: na základe biologickej, psychickej a sociálnej vyspelosti prerezávanie trvalého chrupu nový druh zubov: črenové zuby (P) [8 rezákov (I1, I2); 4 očné zuby (C); 8 črenových (P1, P2); 12 stoličiek (M1, M2, M3) Schultzova teória: I-typ, M-typ ŠKOLSKÝ VEK Mladší školský vek (6. – 10. rok) končí prvé obdobie vytiahnutosti a nastupuje 2. obdobie plnosti pokračuje prerezávanie trvalého chrupu začiatok pohlavných rozdielov v utváraní tela: o chlapci sú vyšší a ťažší, zosilňuje sa kostra a svaly (ramien) o dievčatám sa zaokrúhľujú boky a rastú prsia intenzívny psychický a sociálny vývin Starší školský vek (11. – 15. rok) obdobím pohlavného dospievanie – puberty obdobie výrazných morfologických a fyziologických zmien začína 2. obdobie vytiahnutosti (prepubertálna akcelerácia) rýchly rozvoj pohlavných žliaz (neurohormonálne podmienený) → sekundárne pohlavné žľazy pubické ochlpenie axilárne ochlpenie formovanie prsníkov ochlpenie tváre a celkové telesné ochlpenie mutácia hlasu (u chlapcov aj dievčat) objavenie prvej menštruácie (okolo 13.roka) objavenie prvej polúcie (okolo 15. roka) 5 ADOLENCENCIA (15. – 20. rok) - začína dosiahnutím pohlavnej dospelosti – koniec puberty Telesné dospievanie: spomaľuje rast do výšky, až sa úplne zastaví osifikáciou kostry; vrchol telesnej zdatnosti u mužov 18 – 20 r., u žien 15 – 18 r. Psychické dospievanie: začína prevažovať logická pamäť nad mechanickou. Muži dobiehajú ženy v rozumovom vývine, sociálne a estetické cítenie sa však u žien rozvíja rýchlejšie. Vznikajú konflikty s okolím vplyvom zmien nálad, impulzívnosť, nestálosti. OBDOBIE PLNEJ DOSPELOSTI (20. – 30. rok) končí prerezávanie trvalého chrupu pokračuje vývin svalovej sústavy, zvyšuje sa výkonnosť organizmu OBDOBIE ZRELOSTI (30. – 45. rok) relatívna stabilita šedivenie vlasov, abrázia zubov, ubúdanie svalovej sily, sklon k ukladaniu podkožného tuku, obliterácia lebečných švov OBDOBIE STREDNÉHO VEKU (45. – 60. rok) pokles telesných funkcií, končí sa reprodukčná schopnosť ženy OBDOBIE STAROBY (nad 6O. rok) ochabnutie činnosti jednotlivých orgánov – pokles telesnej a duševnej výkonnosti, zníženie odolnosti voči infekciám Metódy hodnotenia telesného rastu a vývinu Populačná norma meraním telesných znakov veľkého počtu jedincov určitej populácie vzniká reprezentatívny súbor – získanie pre stanovenie noriem Gausova krivka tranzverzálne (prierezové) merania, u nás každých 10 rokov prvé v roku 1951 Straka a a Valšík posledné v r. 2001 Novotná BIOLOGICKÝ VEK - rozlišujeme chronologický (kalendárny) vek a biologický (funkčný) vek Rastový vek – výškový vek Proporcionálny vek – pomer jednotlivých telesných rozmerov; na výpočet sa používajú indexy Vývinový vek – vývin sekundárnych pohlavných znakov; Tanner – 5 základných stupňov Zubný vek – postup prerezávania zubov dočasného a trvalého chrupu; Matiegka – zubná zrelosť Kostný vek – priebeh osifikácie; uzatváranie epifyzárnych štrbín, kosti ruky a zápästia, metóda súčasnosti obmedzená z dôvodu striktného obmedzenia RTG na diagnostiku 6 VEKOVÉ OSOBITOSTI ORGÁNOVÝCH SÚSTAV Oporná a pohybová sústava - zmena chrupavky na kostné tkanivo (končí až v 20. – 25. roku) - proporcie mozgovej a tvárovej časti odpovedajú dospelému typu až v puberte - po narodení je lebka pružná, chúlostivá na poranenia - postupná osifikácia kostry Obehová sústava - 2. týždeň vnútromaternicového vývinu – žĺtkový vak - 6. týždeň – pečeň, slezina - 4. mesiac – kostná dreň - novorodenec s TH 3 500g má 250 ml krvi, dospelý muž s TH 75 kg má 5,5 – 6 l Červené krvinky: - fetálny hemoglobín (hemoglobín F) - po narodení počet erytrocytov klesá - stabilizuje sa vo veku 10 rokov na 4 – 4,5 * 1012 na liter Biele krvinky: - u novorodenca veľmi vysoký 20 * 109 na liter - 6. rok 4 * 109 na liter - imunitný systém – vývin do 15. roku života - srdce je do 12. rokov relatívne väčšie ako u dospelého - počet tepov: novorodenec – 140; 1. rok – 120; 7. rok – 90; 12. rok – 80 - systolický tlak: novorodenec – 60; 1. rok – 80; 4. rok – 90; 10. rok – 100 Dýchacia sústava - častejšie poruchy dýchania – zápalové procesy - u veľkého % detí je do 10. roku potrebné operatívne odstrániť hltanovú mandľu - obdobie puberty – zmena v stavbe hlasiviek – mutácia hlasu - detský hrudník je relatívne krátky = prevláda bránicové dýchanie - 7. rok – intenzívnejšie hrudné dýchanie - 14. rok – sexuálne rozdiely – dievčatá hrudné; chlapci bránicové - dýchanie detí je povrchové, často nepravidelné, má zvýšenú frekvenciu, je tým rýchlejšie, čím je dieťa mladšie Tráviaca sústava - reflexy: sací, hltací, hryzenie - prerezávanie zubov - kapacita žalúdka sa s vekom zvyšuje, najintenzitívnejšie v 1. roku - pečeň novorodenca je mimoriadne veľká - u malých detí vyprázdňovací reflex, u starších sa defekácia stáva podmieneným reflexom - dojčené deti rýchlejšie rastú, lepšie vytvárajú sociálne väzby, menej stresovejšie, odolnejšie voči infekciám Vylučovacia sústava - obličky novorodencov sú väčšie, ložené veľmi nízko - dojča prijíma väčšie množstvo tekutín – vylučuje 2x toľko vody čo dospelý - močový mechúr v brušnej dutine, panvová poloha až tesne pred pubertou - vyprázdňovanie mechúra je reflexívny dej: novorodenec močí asi 20 – 30x za deň – podmienený reflex do 2. roku (10x za deň) Koža - novorodenec – tenká, ľahko zraniteľná, málo pigmentu; rýchlejšie sa hojí - potné žľazy začínajú svoju činnosť na 3. – 4. deň po narodení Rozlišujeme trojaké ochlpenie: 1) primárne – lanugo – v období vnútromaternicového vývinu; najmohutnejšie v 7. – 8. mesiaci 2) sekundárne – disperzné ochlpenie tela (vlasy, riasy, obočie) 3) terciárne – v období puberty vplyvom pohlavných hormónov; pubické, axilárne, fúzy, brada Termoregulácia - plod o 1 – 3°C vyššie než matka – vysoká látková premena - vývin termoregulačných mechanizmov ukončený koncom 1. roka 7 Hormonálna sústava - hypofýza – začína sa prejavovať medzi 1. – 3. rokom života, končí v období pohlavného dospievania - štítna žľaza – u zárodku chýba jód, v detstve málo, maximum medzi 25. – 30. rokom - týmus – detská žľaza, najintenzívnejší rast do 5. roku; v dospelosti nahradený tukovým tkanivom - podžalúdková žľaza – v Langerhansových ostrovčekoch; bunky typu A – glukagón – vznikajú najprv (9. týždeň); bunky typu B – inzulín – produkovaný od 5. mesiaca intrauter; v detskom veku somastatín - nadobličky – adrenalín, noradrenalín - pohlavné žľazy – intenzívne v puberte Nervová sústava - neuróny sú v detskom organizme v definitívnom počte - tzv. nezrelosť neutrónov, trvá od 3 do 8 rokov – mnohonásobné vetvenie dendritov, dĺžka a hrúbka axónov - CNS – narastanie nervovej hmoty, dozrievanie mozgových štruktúr = myelinizácia - činnosť mozgovej kôry sa vyvíja postupne (intenzívne prvé 3 roky) - prvé podmienené reflexy – 1. mesiac = neustále - podmienené reflexy na vonkajšie podnety – od 6. mesiaca Reč - prvým stupňom je krik - mrmlanie – od 2. mesiaca – odráža emocionálnu zložku - opakovanie počutých slov - intenzívny vývoj od 3. roku - od 7. roku analytická a syntetická činnosť mozgovej kôry, abstrakcia Zmyslové orgány Zvukový analyzátor - detské oko je prirodzene ďalekozraké - v 2. mesiaci sa začínajú tvoriť slzy, rozlišovanie obrysov predmetov, fixácia pohľadu - po 1. roku rozoznávanie farieb a ich odtieňov - šošovka je veľmi pružná – výrazná akomodácia – ostrejšie videnie Sluchový analyzátor - sluchový je z anatomického hľadiska plne vyvinutý pri narodení - prvé dni po narodení sluchové podnety dieťa nevníma - na konci 2. mesiaca otáča hlavu za zvukom Čuchový a chuťový analyzátor - vysoko vyvinuté - novorodenec reaguje na silné vône a pachy - rozlišuje sladké, horké, slané aj kyslé - prah dráždivosti je veľmi vysoký - sladké vyvoláva sací reflex, nepríjemné a dráždivé chute tvorbu slín Kožný analyzátor - kožná citlivosť znížená, okrem tlaku na hlave a v okolí úst - dotykové vnímanie na koži pier – sanie; okolie očí 8