Slovensko v rímskej dobe (I. Časť)

# VI. Slovensko v praveku a staroveku (2,5 mil. pnl. - 400 nl.) (IV. časť) ## 13. Slovensko v dobe rímskej (prelom letopočtov - 400 nl.) Na prelome letopočtov vytlačil z územia Slovenska Keltov germánsky kmeň Kvádov, čím začala na Slovensku tzv. doba rímska (prelom letopočtov-400 nl.), lebo v tom...

# VI. Slovensko v praveku a staroveku (2,5 mil. pnl. - 400 nl.) (IV. časť) ## 13. Slovensko v dobe rímskej (prelom letopočtov - 400 nl.) Na prelome letopočtov vytlačil z územia Slovenska Keltov germánsky kmeň Kvádov, čím začala na Slovensku tzv. doba rímska (prelom letopočtov-400 nl.), lebo v tom čase Rimania zabrali územia dnešného Švajčiarska, Rakúska, Maďarska a Chorvátska, a Slovensko sa stalo susedom Rímskej ríše. Ako ukazujú archeologické nálezy na Slovensku, Germáni (Kvádi) žili na našom území až do 5. storočia nl. v opevnených drevených dedinách a kultúru mali v porovnaní s predchádzajúcimi Keltmi len veľmi jednoduchú, načo poukazujú aj veľmi chudobné pohrebiská. Germánski veľmoži však mávali v hroboch luxusné antické, najmä rímske predmety, ako ukazujú tzv. „germánske kniežacie hroby“ v Ostrovanoch a Cejkove na Slovensku. Bežné gemánske hroby však boli veľmi skromné. V rokoch 21-51 nl. s podporou Rimanov vzniklo na juhozápadnom Slovensku malé vazalské germánske kráľovstvo, ktorého kráľom ustanovili Rimania Kváda menom Vannius. Tzv. „Vanniovo kráľovstvo“ je vlastne prvým „štátnym útvarom“ na území dnešného Slovenska. Podľa rímskeho historika Tacita sa Vanniovo kráľovstvo nachádzalo za Dunajom medzi riekami Morava a Váh. O Vanniovej vláde píše: „Vannius využil to, že cez jeho územie viedla prastará obchodná Jantárová cesta, ochraňoval obchodníkov putujúcich po tejto ceste a vyberal za to primerané poplatky. Hranice svojho kráľovstva navyše dobre opevnil pevnosťami na vyvýšených miestach a opevnenými bodmi. Počas tridsiatich rokoch vlády sa mu podarilo nahromadiť obrovský majetok, ktorý vyvolával závisť u nepriateľov, no i u najbližších príbuzných. V roku 50 nl. preto proti nemu zaútočili jeho vlastní synovci Vangio a Sido a pripravili mu trpkú porážku. Vannius sa uchýlil pod ochranu Ríma, ktorý mu poskytol územie v Panónii, v oblasti Neziderského jazera, kde aj zomrel." Po roku 93 nl. Rimania posúvajú hranice ríše až k Dunaju. Na niektorých miestach ho aj prekročili, takže časť Slovenska sa stala súčasťou Rímskej ríše: Bol to najmä pomocný rímsky vojenský tábor Gerulata (dnešné Rusovce) a predsunuté rímske oporné body: Devín, bratislavský hradný kopec a Iža pri Komárne. V rokoch 168 – 180 nl. vypukli vojny Rimanov s Germánmi, do ktorých sa zapojili aj Kvádi žijúci na Slovensku. Rímske vojska počas bojov s Kvádmi obsadili južné Slovensko a postupne prenikali aj do severnejšie položených slovenských údolí. V tomto čase na dolnom toku Hrona napísal veliteľ rímskych armád cisár Marcus Aurelius (161–180 nl.) aj prvú kapitolu svojej filozofickej knihy „Hovory k sebe samému“, ktorá je tak prvou knihou vôbec napísanou na území dnešného Slovenska. Rimania napokon nad Germánmi zvíťazili a svoje hranice zabezpečili – ďalších 200 rokov bol na našom území relatívny kľud a po roku 400 nl. opúšťajú v rámci tzv. „sťahovania národov“ Slovensko nielen Rimania, ale aj Germáni a prichádzajú prvé vlny Slovanov. Dokladom najsevernejšieho pobytu rímskych vojsk na území strednej Európy – na území Slovenska – je aj rímsky nápis na dnešnej trenčianskej hradnej skale z prelomu rokov 179-180 nl., ktorý dal na počesť rozhodujúceho víťazstva Rimanov nad Markomanmi a Kvádmi vytesať veliteľ II. pomocnej légie z Aquinca, keď’s 855 mužmi táboril pri najvzdialenejšej rímsko-barbarskej obchodnej osade s názvom Laugaricio na mieste dnešného mesta Trenčín. Laugaricio bolo zaznamenané aj na vtedajšej mape sveta vypracovanej alexandrijskými učencami v gréckom znení ako Leukaristos. Trenčiansky nápis je dochovaný dodnes. Nápis znie: „Na počesť víťazstva cisárov a vojska, ktoré v počte 855 mužov zimovalo v Laugariciu, dal zhotoviť Valerius Maximianus, legát II. pomocnej légie.“