Románske umenie PDF

ROMÁNSK E UMENIE Románsky sloh 10-13.stor Je to umelecký sloh, ktorý sa rozšíril v 10. až 13. storočí do umenia západnej, južnej a strednej Európy Vo východnej Európe pretrvával byzantský sloh Románsky sloh bolo umenie západných kresťanských krajín Románske umenie slúžilo na propagáciu a upe...

ROMÁNSK E UMENIE Románsky sloh 10-13.stor Je to umelecký sloh, ktorý sa rozšíril v 10. až 13. storočí do umenia západnej, južnej a strednej Európy Vo východnej Európe pretrvával byzantský sloh Románsky sloh bolo umenie západných kresťanských krajín Románske umenie slúžilo na propagáciu a upevnenie moci katolíckej cirkvi, rovnako upevňovalo aj feudálne zriadenie. Umenie a cirkev Vedúce postavenie malo cirkevné umenie, objednávateľom a výrobcom umenia bola prevažne cirkev. Kláštorné dielne stavali a zdobili kostoly, v kláštorných skriptóriach sa prepisovali, písali a iluminovali knihy Cirkev predpisovala obsah, námety aj formu románskeho umenia V románskom umení sa necenila originalita (v nápade a spracovaní), ale pracovalo sa podľa predlôh, preberali už hotové vzory – hlavnou náplňou umelca bolo tieto vzory napodobňovať Románska architektúra Druhy architektúry: 1) SAKRÁLNA – kostol, bazilika, katedrála, kláštor; 2) PROFÁNNA – hrad, mestský palác, meštiansky dom, kamenný most Sakrálna architektúra 1) KOSTOL – sakrálna architektúra - spájal v sebe viaceré druhy románskeho umenia – sochárstvo, maliarstvo, umelecké remeslo (kamenná výzdoba priečelia, portálov, stĺpov, hlavíc, bronzové vstupné dvere, nástenné maľby, maľby na skle, liturgické knihy, výzdoba oltárov, doskové obrazy); A) pozdĺžny typ – jednoloďové s apsidou a vežami, bazilika, kadetrála (chrám veľkých rozmerov, stavaný v blízkosti biskupských sídel, sídelný kostol arcibiskupa alebo biskupa ) B) centrálny typ – pôdorys kruhu, štvorca, gréckeho kríža, oktagonu, päťkupolový chrám napr. : baptistériá (krstiteľnice), rotundy, kampanily (zvonice);  Sakrálna architektúra Kampanila v Pise Rekonštrukcia baziliky v Cluny Sakrálna architektúra BAZILIKA – sakrálna architektúra - najrozšírenejší typ chrámu z karolínskeho obdobia Rastúci stav kňazstva spôsobil predĺženie chóru a rozmnoženie počtu apsíd na bočných lodiach a ramenách transeptu – omše mohli slúžiť na viacerých miestach súčasne CHÓR alebo PRESBYTÉRIUM: časť kostola kde stojí hlavný oltár ZNAKY ROMÁNSKEJ ARCHITEKTÚRY HMOTNOSŤ MASÍVNOSŤ BLOKOVITOSŤ HORIZONTÁLNOSŤ JEDNOTLIVÉ ČLÁNKY ROMÁNSKEJ ARCHITEKTÚRY: Polkruhový oblúk – okno, portál Klenba – valená, rebrová, krížová Stĺpy – hlavice, arkády (spojenie polkruhového oblúkov + stĺpov) Články architektúry - oblúk Polkruhový oblúk Arkády Klenby – zastrešenie priestoru kostola – baziliky – teda pozdĺžneho pôdorysu zastrešenie centrálneho pôdorysu – kupola Valená klenba: tvar polvalca  Klenby Rebrová klenba: druh klenby, ktorej nosnú kostru tvoria rebrá, zvádzajúce tlaky do oporného systému  Klenby Krížová klenba: vznikla prenikaním dvoch valených klenieb v pravom uhle, zastrešovala priestory s pozdĺžnym, odvádzala tlak zo stien a tak umožnila odľahčiť murivo. Stĺpy - hlavica stĺpov má kubický tvar – zdobili sa ornamentálnymi vzormi, figurálnymi výjavmi - driek stĺpov – oblý, osemhranný - inšpirácia antikou – korintská hlavica – akantové listy trpasličie galérie – drobná arkáda na stene, v interiéry, exteriéry románskej architektúry – apsida, priečelie chrámu, v niekoľkých radoch (horizontálnych) nad sebou slepé arkády – arkády (poloblúk + polostĺp) vsadené do steny Sĺpy trifórium – chodbový otvor vo vnútri muriva pod oknami hlavnej lode, chóru, priečnej lode - empora – galéria v sakrálnom priestore, ktorá oddeľuje spevákov kostolného zboru, alebo určitú skupinu veriacich Trpasličia galéria Slepé arkády  Empora Trifórium Románska architektúra- Francúzsko Francúzsko Vo Francúzsku v románskom období (10- 13. stor.) došlo k veľkému rozmachu stavebnej činnosti Tento nárast podnietila vzrastajúca hospodárska úroveň, nárast populácie, potreba nových chrámov a rastúcu počet kláštorov a rehoľníkov Najdynamickejšie rozvíjajúcou sa časťou Francúzska bolo Burgunsko. V tejto oblasti bol postavený tiež kláštor Cluny, ktorý sa stal ikonickou stavbou 11. storočia a bol predlohou pre mnohé románske stavby. Burgunsko: Cluny Pre sakrálnu architektúru z tejto oblasti bolo charakteristické: - Transepty s apsidami - Oktogonálne veže - Slepé trifória Cluny bol to monumentálny kláštorný komplex. Okrem monumentálnej päťloďovej baziliky bola súčasťou opáctva budova kláštora a množstvo ďalších hlavne hospodárskych budov. Cluny bolo samostatným mestom v meste. V architektúre sa odrážalo bohatstvo a spôsob života jeho obyvateľov – benediktínskych mníchov. Bol to jeden z najväčších, najbohatších a najmocnejších kláštorov vo vtedajšej Európe. Kláštorný komplex bol takmer celý zničený počas Bazilika v Cluny Prvá bazilika bola postavená v 10. storočí, niekoľkokrát bola prestavovaná Najimpozantnejšia bola bazilika Cluny III, ktorá bolo dokončená v 12. storočí. Päťloďová bazilika bola až do prestavby baziliky svätého Petra najväčším kresťanským chrámom v Európe. Stala sa predlohou pre mnohé európske kostoly (napr. Notre dame v Paríži –pôdorys chrámu) Z baziliky sa do dnešných čias zachovala južná časť transeptu s vežou spolu s gotickou kaplnkou Jána Burbonského z 15. stor.. Bazilika Cluny III  Zachované fragmenty baziliky Južný transept s vežou. Kaplnka Jána Burgunského Fragment východného Auvergne (Uvern): Bazilika Notre Dame v ClermontFerrand Pre sakrálnu architektúru z tejto oblasti bolo charakteristické: - Hlavná loď bola zaklenutá valenou klenbou, priestor bol osvetlený z boku, - priestor kostola bol strohý bez výzdoby využíval sa však farebné kamenné kvádre na oživenie priestoru. Bazilika Notre Dame v Clermont Ferrand Provence (Prováns): Bazilika svatého Trofima v Arles Pre sakrálnu architektúru z tejto oblasti bolo charakteristické: - portály s antikizujúcim dekorom - hlavná loď široká ale krátka - transept krátky alebo úplne chýba - Bez vnútorného členenia priestoru, vysoké arkády Provence (Prováns): Bazilika svatého Trofima v Arles Normandia: Kostol svätej Trojice v Caen (Kon) Pre sakrálnu architektúru z tejto oblasti bolo charakteristické: - Vysoké a dlhé hlavné lode - Trojposchodový interiér - Vežové priečelie s troma portálmi Kostol svätej Trojice v Caen (Kon) Nemecko Nemecko Nemecká architektúra zostala verná ottónskym vzorom a nadviazala na ottónsku baziliku Svetské stavby: naďalej pretrvávajú cisárske falce, ktoré nadväzujú na rímsku vilu. Sakrálna architektúra: Cisárske dómy: monumentálne sakrálne stavby, ktoré sa podobajú skôr na hrady ako na kostoly. Majú charakter pevnosti, päť alebo šesť mohutných veží. Príkladom cisárskeho dómu je napr. Špýrsky dóm alebo Spyerský dóm Spyerský dóm Španielsko Španielsko Na juhu nadviazalo španielske umenie moslimskú kultúru. Na severe sa prejavovali znaky románskeho umenia. Santiago de Compostela- najslávnejší španielsky chrám, podobá sa na francúzske kostoly, valená klenba, kaplnky atď.. Santiago de Compostela bolo tretím najobľúbenejším kresťanským, pútnickým miestom, hneď po Ríme a Jeruzaleme. Kostol s hrobom svätého Jakuba postavili koncom 9.stor a uchovávajú tu jeho ostatky. O založenie kláštora a relikviár sa zaslúžili mnísi z Cluny Nový kostol bol postavený v roku 1122, kostol prestavovali a opravovali aj v nasledujúcich storočiach tak ako ho ovplyvnili a obohatili nové štýly a architektonické prvky, ktoré so sebou priniesli pútnici. Katedrála v Santiago de Compostela Anglicko Anglicko Na Anglické umenie malo veľký vplyv dobytie ostrova normandským vojvodom Viliamom dobyvateľom v roku 1066. Začal sa tu rozvíjať normandský sloh (tri podlažia, krížové klenby, lomené oblúky interiér bol zdobený rímsami s jednoduchými motívmi V 12. storočí anglická architektúra získala svoj osobitný štýl: preň bolo charakteristické predlžovanie lodí, rozmnožovanie počtu apsíd, zdvojenie západných veží a veža nad krížením. Svetská architektúra: pre britskú architektúru to boli hlavne kamenné hrady Katedrála v Canterbury Tower, Londýn Hrad Hylton Taliansko Taliansko Benátky a južné Taliansko -Vplyv byzantského umenia, pretože od 6.st. na tomto území bola politická a kultúrna nadvláda východorímskej ríše. Rím- V Ríme v období úpadku pápežskej moci sa nevytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj umenia. Architektúra zostala na stavbe tradičnej kresťanskej baziliky. Románska architektúra ale rozkvitla v severotalianskych a toskánských mestách. Lombardia- Sú charakteristické baziliky bez transeptu s troma apsidami a kupolou, výzdoba vonkajších stien - slepé arkády, trpašličie galérie. Sochárska výzdoba len na priečelí. Pamiatka: Kostol sv. Ambróza, Miláno – stal sa vzorom pre ďalšie dómy. Kostol sv. Ambróza, Miláno Taliansko Toskánsko- Výzdoba na priečelí bazilík trpasličími galériami - usporiadané aj nad sebou - dóm v Lucce. → toskánske mesto PISA Románsky súbor budov v Pise – mohutný 5-loďový dóm s transeptom a kupolou, „šikmá veža“ – kampanila = valcová zvonica so 6 galériovými ochodzami, baptistérium (centrálny pôdorys) s kupolou (gotická výzdoba) → všetky 3 sakrálne budovy tvoria jedinečný architektonický celok. Svetské stavby Už v románskej dobe sa uplatnili radnice = sídla mestskej samosprávy – skladali sa zo stĺpovej siene v prízemí, radná sála s trojdielnymi polkruhovými oknami. Pamiatka: mestský palác v Cremone Dóm v Lucce Pisa: Bazilika Pisa: Babtistérium a kampanila SOCHÁRSTVO SOCHÁRSTVO Funkcia sochárstva Románske sochárstvo predovšetkým plnilo funkciu šírenia náboženských myšlienok Spočiatku sochárstvo tvorilo iba súčasť architektúry. Zdôrazňovalo jej kľúčové body: hlavice a rímsy v interiéri, portál a tympanón v exteriéry. TYMPANÓN Antirealizmus Cirkev vytvorila v románskom sochárstve silný antirealistický program Pretože bola odberateľom a zároveň aj výrobcom románskeho sochárstva, predpisovala námety aj formu zobrazenia. V jej antirealizme sa idea stavia nad skutočnosť, umenie má odvádzať pozornosť od reálneho života, pripomínať kresťanské cnosti a hroziť večnými trestami. Románsky antirealizmus sa prejavil: 1. nezáujem o priestor – románsky umelec nepoznal a nepoužíval perspektívu, nemal zmysel pre vystihnutie vzťahov blízkych a vzdialených predmetov. Scény odohrávajúce sa v priestorovom pláne za sebou zobrazoval v pásoch nad sebou, osoby dostávali merítko podľa svojho poradia v hierarchii náboženských pojmov(hieratická perspektíva). 2. nezáujem o plastický tvar – románsky umelec nahradil trojrozmerný objem plošnou skratkou, lineárnou schémou v ktorej zmizla plastická modelácia. Namiesto voľnej sochy prevládal plošný reliéf, v maliarstve dominovala kontúrová kresba, v ktorej prestalo tieňovanie objemu, farba ju len kolorovala. 3. uplatňovanie predpísaných kompozičných schém – románsky umelci nepracovali samostatne, ale podľa kreslených vzorníkov. Tie obsahovali kompozičné vzorce hlavných náboženských výjavov, typizované podoby a postoje postáv, ich gestá, skladanie drapérie, schémy architektúry a prírodných predmetov. Stratila sa snaha o individuálne zobrazenie ľudskej postavy, rozlišovali sa iba vek a pohlavie 4. záľuba v štylizácii – neustále prepájanie a obmeňovanie hotových schém viedlo k väčšej štylizovanosti zobrazovaných postáv a vecí, vznikol dekoratívny ornamentalizmus (strom stratil svoj organický tvar a premenil sa v lineárny ornament, štylizácia sa uplatnila najmä na drapériách). Organizácia umeleckej práce Sochári – kamenári – stavitelia – maliari nástenných malieb sa združovali v katedrálnych / kláštorných hutiach – títo ľudia mohli byť aj laici. Rezbári – kolvolejári – zlatotepci – iluminátori boli poväčšinou rehoľníci a pracovali v biskupských / kláštorných remeselníckych dielniach / skriptóriách (miestnosť určená na písanie a ilustrovanie stredovekých kníh) DRUHY SOCHÁRSTVA 1. Kamenárstvo 2. Kovolojárstvo 3. Rezbárstvo Kamenárstvo Bolo najvýznamnejším druhom románskeho sochárstva. Delíme ho na : A) DEKORATÍVNE B) FIGURÁLNE A) DEKORATÍVNE KAMENÁRSTVO – uplatňovalo sa na portáloch, oknách a stĺpoch (na hlaviciach, pätke aj drieku). Používal sa rastlinný ornament (palmeta a akantový list), zoomorfný ornament (prasiatka, fantastické zvieratá), geometrický ornament (pletenec, šachovnica, perlovec, meander). B) FIGURATÍVNE KAMENÁRSTVO – uplatňovalo sa na portáloch chrámov, hlaviciach stĺpov. Plnilo didaktickú funkciu – názorne zobrazovalo aj negramotným hlavné myšlienky kresťanského náboženstva. V tympanóne → nad vchodom do chrámu bol zvyčajne vytesaný reliéf „Krista“. Kristus bol v tympanóne zobrazovaný ako kráľ nebies sediaci na tóne v mandorle (svätožiare) a obklopený bol 4 evanjelistami. Ďalší výjav v tympanóne bol „ 24 starcov apokalypsy“, obľúbeným námetom bol aj „Posledný súd“, kde bol Kristus zobrazený ako trestajúci sudca, ktorý naháňal veriacim kresťanom strach. Hlavice stĺpov →zdobili reliéfy s námetmi „boj dobra so zlom“, „duša s pokušením tela“, „cnosti a hriechy človeka“. Románsky ornament 9- diamantový rez 10 - 1 - lanovec vlnovka 2- 11 - perlovec šachovnica, 3- meandrer 12 - 4 - pila pletenec 5 - bobule 13 - akant 6 - zuborez 14 - 7 - ozuby palmeta 8– 15 - hviezdicový tordovanie motív – zatočenie stĺpu 16 - mandorla Kristus v mandorle so štyrmi evanjelistami (Bazilika svatého Trofima v Arles) Človek (anjel): Matúš Orol: Ján Býk: Lukáš Lev: Marek Posledný súd, (Saint Foy, Conques, France) Zatratení Spasení 2. KOVOLEJÁRSTVO Románski kovolejári vyrábali hlavne bronzové dvere chrámu – bola to ich hlavná a veľmi náročná úloha. Odlievanie si vyžadovalo veľké technické skúsenosti. Na krídlach dverí boli znázorňované v jednotlivých poliach výjavy z biblie. Okrem dverí sa odlievali aj náhrobné dosky. 3. REZBÁRSTVO Jediným námetom v rezbárstve bol Kristus na kríži. Obrovské nadživotné krucifixy boli bohato polychrómované – zlátené. Tympanón chrámu v Moissacu, Francúzsko, Výjav zo zjavenia svätého Jána ohlasujúci koniec sveta /Dôležité bude na maturite/ Analýzu tohto portálu mi máte odovzdať do 28.10. , najlepšiu analýzu Vám odošlem ako učebný materiál. Ambit ( chodba v kláštore, otvorená do dvora) v kláštore v Moissacu, Francúzsko Ambit ( chodba v kláštore, otvorená do dvora) v kláštore v Moissacu, Francúzsko, detaily hlavíc Socha svätého Jeremiáša, v kláštore v Moissacu, Francúzsko Tympanón portálu kláštorného kostola vo Vézelay, Zoslanie ducha svätého, Francúzsko Dóm v Modene, Taliansko, Vstupný portál s dvojicou levou a fasáda s reliéfom –výjavy z biblie Dóm v Pise, Taliansko, bronzové dvere vytvoril Bonanno z Pisy, výjavy z nového a starého zákona Detail: Panna Mária a Jozef utekajú do Egypta Románske maliarstvo Románske maliarstvo Románske maliarstvo tak isto ako sochárstvo, slúžilo cirkvi a propagovalo kresťanskú náboženskú ideológiu. Maliarstvo vychádzalo z karolínskej a ottónskej tradície, v Taliansku aj z Byzantskej. Hlavné druhy románskeho maliarstva: 1) NÁSTENNÁ MAĽBA 2) KNIŽNÁ MAĽBA 3) MAĽBA NA SKLO 4) DOSKOVÁ MAĽBA 1) NÁSTENNÁ MAĽBA: Nástenná maľba bola vedúcim druhom románskeho maliarstva. Nástenná maľba mala sprístupniť širokým vrstvám negramotného stredovekého ľudu kresťanské myšlienky. Ikonografický program Znamená to cirkvou predpísané námety s presnými pravidlami a umiestneniami v chráme: A) v apside – mieste pre kňaza: - bola zobrazovaný veľký Kristus ako sudca v mandorle – sprevádzaný Pannou Máriou a sv. Jánom, symbolmi evanjelistov, dvanástimi apoštolmi a niekedy dvadsiatimištyrmi apokalyptickými starcami. B) na stenách hlavných a bočných lodí: - boli maľované výjavy zo Starého a Nového zákona, alebo legendy o kresťanských mučeníkoch. Hierarchia Usporiadanie postáv v maľbách podliehalo cirkevným hierarchickým ideám. Hieratická perspektíva – v najväčšej mierke bol zobrazovaný Kristus, menší boli kardináli, arcibiskupi, biskupi, kňazi, rehoľníci – mnísi a potom až obyčajný ľud... pyramídové členenie cirkevnej spoločnosti – na vrchole Kristus - Boh Antirealizmus Prejavoval sa A) nezáujmom o priestor – jednotlivé scény/príbehy sa odohrávali v pásoch nad sebou a za figuálnymi – ornamentálnymi námetmi sa zobrazovalo plošné zlaté pozadie. B) nezáujem o plastický tvar – lineárna kresba sa farbou iba kolorovala a netieňovalo sa svetlom a tieňom → maľba nepôsobí plasticky ale plošne !! C) záľuba v štylizácii – výrazne sa prejavila v zobrazovaní odevu – drapérie na ľudskom tele sa nereálne vlnili v neskutočné záhyby a línie. KNIŽNÁ MAĽBA Na rozdiel od nástennej maľby boli knižné iluminácie (ilustrácie) určené prevažne vrstve kňazov a najvyšších svetských feudálov (vedeli čítať). Najprv sa zdobili len knihy pre liturgickú potrebu – Biblie, žaltáre, evanjelijáre. Neskôr, od 12. storočia sa začali ilustrovať aj knihy svetského obsahu – epos, rytierske romány. Knihy boli písané na pergamene (bola to koža z oviec, kôz a oslov upravená na písanie) v kláštorných alebo biskupských skriptóriách. Písané a ilustrované boli iluminátormi – špeciálne vzdelanými a vyučenými maliarmi ilustrácií. Špeciálny druh knihy určený pre nevzdelaný ľud bola biblia chudobných = lat. biblia pauperum. Bol to druh obrázkovej biblie, prostredníctvom ktorej sa mali vzdelávať negramotní ľudia. Maľba na sklo, dosková maľba Oba tieto druhy maliarstva vznikli v románskom období, ale naplno sa rozvinuli až v gotickom. Dosková maľba slúžila najmä na výzdobu oltárnych stolov. ROMÁNSKE ÚŽITKOVÉ UMENIE ROMÁNSKE ÚŽITKOVÉ UMENIE Výbornú úroveň dosiahli remeselníci v kolejárstve - kovotepectve – zlatníctve. Vyrábali celé oltáre – Pamiatky: Strieborný oltár od Rogera z Helmarshausenu z r. 1100 v katedrále v Paderborne. Vyrábali aj relikviáre – v podobe hláv, rúk alebo skriniek v tvare chrámu atď.. Výzdoba relikviárov bola prostredníctvom priehradkového emailu a inkrustácie drahými kameňmi, vytvorili aj novú techniku zdobenia – jamkovým emailom. Zlatníci vyrábali aj nádherné strieborné a zlaté liturgické (obradné) predmety = kalichy – podnosy. Pamiatky : Kalich opáta Sugera Strieborný oltár od Rogera z Helmarshausenu z r. 1100 v katedrále v Paderborne, Nemecko Kalich opáta Sugera ,Saint-Denis, Francúzsko Tapisérie Sú súčasťou textilnej tvorby = sú to tkané obrazy určené ako závesné obrazy na stenu kostolov a hradov. Mali estetickú funkciu – výzdoba priestoru + úžitkovú funkciu – neprepúšťali chlad cez hrubé múry románskych stien. Pamiatka : Tapisérie z Bayeux z 11. Storočia: 70 metrov dlhý pás – farebná vlnená výšivka na plátne. Na tapisérii sa odohrávajú výjavy z dobytia Anglicka Normanmi. Figurálne námety sú typické svojou naratívnosťou (rozprávaním príbehu) a dokumentárnosťou (súdobý odev a výzbroj). Obrazy doprevádzajú aj vysvetľujúce nápisy. POZRI VIDEO: https://edu.ceskatelevize.cz/tapiserie-z-bayeux- 5f7da8b03251ab79e13135e2 Tapisérie z Bayeux z 11. storočia, Francúzsko Románsky sloh na Slovensku a v Čechách Slovensko Na Slovensku sa románsky sloh rozvíjal v druhej tretine jedenásteho storočia v rámci Uhorského kráľovstva Architektúra: A) SAKRÁLNA Prvým zaklenutým kostolom na Slovensku bol jednoloďový kostol Panny Márie v Bíni (postavený pred rokom 1240). Na Slovensku sa nachádzali všetky známe druhy a typy románskych stavieb: ROTUNDA –Svätého Juraja v Skalici ROTUNDA – KARNER – rotunda podzemnou kostnicou – Svätého Michala v Banskej Štiavnici JEDNOLOĎOVÝ KOSTOL – Svätého Michala v Dražovciach BAZILIKA – trojloďový kostol v Spišskej Kapitule kostol Panny Márie v Bíni Rotunda sv. Juraja v Skalici KARNER ( rotunda podzemnou kostnicou ) Svätého Michala v Banskej Štiavnici Dvojpodlažný neskororománsky karner, tvorený spodnou kostnicou a vrchnou kaplnkou s východnou apsidou. Kostnica = priestor alebo budova, kde sa ukladajú exhumované kosti, išlo o formu masového hrobu.  Kostol sv. Michala v Drážovciach románsky jednoloďový kostolík s polkruhovou apsidou a vežičkou na západnom priečelí Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule B) PROFÁNNA Architektúra Sústavy župných hradov – Trenčín, Bratislava, Nitra, východné Slovensko – Spiš Hrady mali upevňovať moc uhorského štátu. Rozsiahly hradný systém vybudoval na východe Slovenska – Spiši – vojvoda Koloman – syn uhorského kráľa Ondreja II. (ešte pred vpádom Tatarov, v roku 1241). Spišská hrad Trenčiansky hrad Sochárstvo Na Slovensku sa románske sochárstvo uplatnilo len veľmi málo. Najzaujímavejší je portál v Ilije pri Banskej Štiavnici alebo portál v Spišskej Kapitule Kamenárstvo – hlavice stĺpov – pozoruhodné sú v dominikánskom kostole v Košiciach ( vyobrazenia fantastických zvierat na hlavici), v kostole v Bíni (lovecká scéna Jedna z mála zachovaných románskych plastík je Leo Albus (biely lev) z katedrály v Spišskej Kapitule Kostol sv. Egídia v Illije, portál Kostol sv. Martina v Spišskej kapitule, portál Bobuľové hlavice Lovecká scéna v kostole v Bíni Leo Albus, Spišská Kapitula Známa kamenná plastika leva s knihou v predných labách – leo albus (biely lev). Pochádza z prvej polovice 13. storočia a pôvodne bol zrejme umiestnený pred niektorým z portálov (najskôr reprezentatívnym západným). Nájdeme ho aj na poštovej známke vydanej 2. januára 2009 MALIARSTVO Na Slovensku sa románske maliarstvo rozvíjalo od konca 12. storočia až do 14. storočia.. Najčastejším typom románskeho maliarstva u nás bola nástenná maľba – výzdoba kostolov. Pamiatky: rotunda v Bíni, rotunda v Dechticiach, kostol v Žehre, kostol v Dravciach. Až v 13. storočí sa začínajú objavovať námety ako legendy svätých a historické témy- Korunovanie Karola Roberta z Anjou 1317, Spišská Kapitula Žehra Rotunda v Dechticiach Prvá nenáboženská scéna na území Slovenska: Korunovácia Korunovanie Karola Roberta z Anjou 1317, Spišská Kapitula Aj napriek tomu, že je na obraze Panna Mária s malým Ježiškom, podstata výjavu je svetská, ide o korunováciu panovníka, čo nebolo vôbec obvyklé, hlavne nie v priestoroch kostola.