Literárna moderna a jej východiská PDF

13. Literárna moderna a jej východiská tvorba I. Kraska a jej východiská SVETOVÁ LITERÁRNA MODERNA - (1880 – 1920) - týmto pojmom označujeme literárne smery z konca 19. a začiatkom 20. storočia → symbolizmus (znak, znamenie), parnasizmus (“čisté umenie“),...

13. Literárna moderna a jej východiská tvorba I. Kraska a jej východiská SVETOVÁ LITERÁRNA MODERNA - (1880 – 1920) - týmto pojmom označujeme literárne smery z konca 19. a začiatkom 20. storočia → symbolizmus (znak, znamenie), parnasizmus (“čisté umenie“), impresionizmus (dojem), dekadencia (úpadok), ktoré sa navzájom ovplyvňovali a striedali - iba forma poézie! Znaky literárnej moderny: - zdôrazňuje sa autorský subjekt, jeho význam, miesto a jedinečnosť - výsledkom má byť dokonalá krása, vytvorenie niečoho krásneho a moderného - vyjadruje pocity smútku, pesimizmu, bezradnosti a zúfalstva - vnáša do literatúry človeka samotára - využívanie symbolov, znakov → symbolizmus (holub - mier, havran - smrť,..) - lyrický hrdina ťažko hľadá východisko z pocitov zmätenosti vo svojom vnútri - racionálny prístup, objektívna realita - zameriavanie sa na fakty Moderné literárne smery: - symbolizmus – autori sa vyjadrovali pomocou symbolov, alegórií a metafor - parnasizmus – odmietanie vzťahu umenia s realitou, snaha o dokonalosť (literárna paralela symbolizmu) - impresionizmus – úsilie vyvolať dojmy, chvíľkový zážitok, vnem - dekadencia - úpadok, vyjadrenie smútku → riešením situácie bola smrť Prekliati básnici = Baudelaire, Verlaine, Rimbaud - cítili sa osamelí a odvrhnutí spoločnosťou - autori sú znechutení spoločnosťou → kritika spoločnosti - kládli dôraz na vlastné a nezvyčajné prostredky - morbídnosť a nemravnosť tém, erotická presýtenosť (tabuizované témy) CHARLES BAUDELAIRE (1821 – 1867) - narodil sa a aj zomrel v Paríži - detstvo a mladosť – dramatické - stojí na začiatku moderny → od neho sa začína rozvíjať - snažil sa uniknúť osamelosti, ktorú cítil v spoločnosti Kvety zla - básnická zbierka (má 6 častí) - básnický text, komponovaný ako dramatické dielo - hľadanie krásy v škaredosti – „škaredá poézia“ založená na harmónii kontrastov - kritizuje hlúpe malomeštiactvo, nenávidí pretvárku, túži po voľnosti – vzbura, zúfalstvo - hovorí, že človek nemôže dosiahnuť šťastie; čierny humor, irónia, sarkazmus - bohatá obrazotvornosť, lyrizmus, zmyslové očarenie - odpoveď na poéziu parnasizmu - zbierka mu priniesla utrpenie, zákaz šíriť niektoré básne (opätovné vydanie v roku 1861) → Báseň Mrcina:  zachytáva atmosféru prírody ⇨naznačuje jej nekonečnosť, porovnáva ju so životom, ktorý je pominuteľný  Mrcina = symbolizuje rozpad vzťahu dvoch ľudí  hovorí, že krása nie je dôležitá, lebo je pominuteľná, ale duša, ktorá zostane o ñu je dôležité sa starať - poukazuje na pominutelnost' zivota Charakteristika jeho tvorby: - zmysel pre dôvernosť, zmyslové očarenie, hĺbka vnemu a túžba po voľnosti - vo svojej tvorbe spojil do kontrastných dvojíc: telo – duch; večnosť – dôvernosť vôľa – harmónia JEAN ARTHUR RIMBAUD ( 1854 – 1891 ) - jeho otec žil bohémskym spôsobom života → v 16 odišiel z domu a začal žiť rovnako ako jeho otec - striedal rôzne zamestnania a vzťahy - mal nepokojnú povahu (búrlivák), čo sa neskôr odrazilo aj v jeho tvorbe - bol považovaný za zázračné dieťa → vrchol svojej tvorby dosiahol už ako 16-ročný - bol vo vzťahu s Verlaine, ktorý ho neskôr postrelil -Tvorba: básnické zbierky:  Pobyt v pekle – báseň v próze, v literatúre nový krátky žáner (neviazaná reč, využíva trópy a figúry, nemá podobu básne)  zbierka Iluminácie – báseň Zora zrekonštruované podľa rukopisu priateľov,  zbierka Básne – tlačou ako Relikviár Charakteristika jeho tvorby: - senzualizmus = pocity sú zdrojom poznania; obrazy, zvuky a farby - jeho poézia je plná vzdoru proti útlaku, klamstvu, pretvárke - očarenie prírodou, znechutenie z mravov z malomesta, sociálne motívy PAUL VERLAINE (1844 – 1896) - bol medzi zakladateľmi symbolizmu - žil bohémskym spôsobom života - za postrelenie Rimbauda dostal 2 roky väzenia -Tvorba: básnické zbierky:  Saturnské básne – možno vidieť tu vplyv Baudelaira, objavujú sa tu básne vyvolávajúce zvukovú predstavu, nájdeme tu motívy lásky, smútku, túžby, – postupy parnasizmu  Múdrosť – zbierka dokazuje, že Verlainov život bol rušný a dramatický  Romance bez slov – vrchol jeho tvorby a zároveň najmelodickejšie dielo; napísal ju vo väzení, sú tu zachytené prežité udalosti a citové záchvevy Charakteristika jeho tvorby: - predstavoval si, že v poézii musí byť hudba nadovšetko a verše majú znieť ako pieseň → básne vyvolávali zvukovú predstavu (“melodické piesne“) - vo svojich dielach uplatňoval v poetické postupy parnasizmu a tiež vplyv Baudelaira SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA - (1900-1918) - v literatúrach nastáva začiatkom 20.st. rýchlejšie striedanie prúdov, smerov a tieto zmeny vyplývajú zo zmien v spoločenskom živote – maďarizácia, vojna, vznik republiky, narastá robotnícka trieda, odpor voči spoločnosti, človek sa cíti bezmocný - preto začína vznikať slovenská literárna moderna ako prejav protirečenia spoločnosti Znaky:  pochmúme nálady - pesimizmus, osamelosť, sklamanie, depresia, opustenosť, rezignácia  subjektívne motívy, vlastné túžby (nie národná tematika)  individualizmus a subjektivizmus  dôraz na atmosféru = impresionizmus, dominuje symbolizmus a iracionalizmus IVAN KRASKO (1876–1958) - zakladateľ slovenskej literárnej moderny a symbolizmu na Slovensku - vlastným menom Ján Botto - písal poéziu aj prózu Tvorba: básnické zbierky:  Nox et solitudo (Noc a samota) - ľúbostná zbierka (písaná po latinsky)  - plná smútku; autor sa v nej ponára do svojej hĺbky a nevie sa vyrovnať s pocitom viny - symboly (noc, havran) → VESPER DOMINICAE (Nedeľný večer) - autorove výčitky, že opustil matku a odišiel do Čiech; opisuje jej samotu → TOPOLE - autor ako opustený a smutný; symbol topoľa = samota, ľahko sa zlomí, človek sám neodolá náporu vetra  Verše - zbierka venovaná jeho snúbenici - písaná formou sonetu - prevláda intímna (osobná) lyrika; verše sú plné tajností a pocitu nedosiahnuteľnosti - zobrazená spoločenská situácia - spracúva historické témy a tému lásky → OTCOVA ROĽA – má lyrický charakter, ale nachádzajú sa v nej aj epické prvky – báseň odráža podvečernú atmosféru – básnik vyjadruje opustenosť, krivdu a nepokoj próza: Naši, List mŕtvemu, Udalosti, Noc a ja Charakteristika jeho tvorby:  individualizmus - autor píše sám o sebe a silný subjektivizmus - autor píše o svojich pocitoch, náladách, postojoch  lyrický hrdina je smutný a vždy sa nachádza v tmavom prostredi (noc, šero, jeseň, zima)  autor sa cíti veľmi sám v pretechnizovanom svete  témy: ľúbostné, sociálne, národné (vyskytujú sa menej), prírodné, filozofické, spomienkové, v popredí intímna lyrika  využíva: senzualizmus, zvukomalebnosť /onomatopoje a symboly  symboly čerpá z prírody, mytológie a Biblie JANKO JESENSKÝ (1874-1945) - písal poéziu aj prózu - svojim politickým presvedčením bol demokrat a mal silné protifašistické cítenie Tvorba: básnické zbierky → Zo zajatia, Čierne dni, Proti noci, Verše, Po búrkach próza → Maškarný ples, Slnečný kúpeľ, Štvorykolka, Demokrati (román) Demokrati - 3. vlna slovenského realizmu (nezaraďujeme k moderne!!)  spoločenský román  zameriava sa na sociálnu skupinu, vrstvy a vzťahy  kontrast, hyperbola, satirické vyznenie diela, typicky jazyk mestských vrstiev a úradníkov  na jednej strane reálne udalosti (autobiografické prvky) a ich satiricky obraz; druhej strane oslabenie realizmu - irónia v rozprávačovom komentovaní reality  → dej: odohráva sa v malom mestskom prostredí v Starom Meste. Hlavná postava Ján Landík, komisár okresného úradu zakladá spolu s mäsiarom Tolkošom spolok ROVNOST. Dej románu sa zauzľuje, keď Tolkoš prezradí Landíkovi svoju tajnú náklonnosť k Hane, kuchárke u bankára Rozvalida. Svoju lásku sa vsak hanbí ukázať pred verejnosťou kvôli sociálnemu postaveniu. Landík v snahe ukázať príklad odprevadí Aničku až po Rozvalidiho dom, kde slúžila. Landík sa do nej naozaj zaľúbi. Tolkoš v žiarlivosti pošle anonymný list Landíkovej matke a Aničke. Landík sa stretáva s nepríjemnosťami → odchádza z mestečka k tete Kornélii Miklovej. Spomína na Aničku a začína sa uchádzať' o Želku (láska sa končí). Landík sa vracia opäť do Starého Mesta, kde sa stretáva s Aničkou a jeho láska rastie napriek všetkým nepríjemnostiam. Pán Rozvalid to schvaluje, preto Anicka opúšťa Staré Mesto. Po krátkom čase príde na to, že konala nesprávne a preto sa vráti. Landíka už medzitým zásluhou Rozvalida preložili do Ba na krajský úrad. Landík po príchode opäť naviaže kontakt so Želkou. V meste majú prebiehat' vol'by. Otec Želky sa chce stat' poslancom. Landík sa od kamaráta dozvie, že Rozvalid sa postrelil a žena mu ochorela na srdce, ale vďaka Aničke sa obidvaja liečia. Landík vycítil, že mu pribudol d'alší konkurent, lebo Aničku pochválil, že iba ona ich drží pri živote. Všíma si to i jeho žena. Začne žiarliť a aby nedošlo k hádke, navrhuje, aby si vzali Aničku za dcéru. Zverila sa s tým aj Petrovičovi, ktorému sa Anička zapáči. Sľúbi, že adopciu vykoná. Neskoršie keď sa dozvie, že Anička je Landíkovou láskou, jeho chuť odpadne. Všetko vyrozpráva doma. Želka je zvesťou nest'astná, preto sa u Petrovičovcov strhne rodinná hádka. Landík príde do Starého Mesta, aby preskúmal náladu u rodičov a stretol sa s Aničkou. Nakoniec si Landík vezme Aničku za manželku a Petrovič sa stáva poslancom. Charakteristika jeho tvorby: - často využíva metódu kontrastu a hyperbolu ; chápanie lásky ako prirodzený cit téma prešla kontrolou Slovenská poézia v medzivojnovom období Hlavné znaky medzivojnovej poézie: Rozmanitosť - Medzivojnová poézia obsahuje rozmanité poetické smery ako napríklad symbolizmus, vitalizmus alebo poetizmus Sociálne a národné témy - Poézia reaguje na spoločenské zmeny, problémy a nespravodlivosť Experimentácia s formou - Pri snahe modernizovať slovenskú poéziu sa začali objavovať voľné verše, nové obrazné prostriedky a abstraktné motívy Literárne smery: Symbolizmus - Vznikol ako reakcia na realizmus a naturalizmus. Základnými znakmi sú tajomstvo, nejednoznačnosť a obraznosť. Využívajú sa symboly na vyjadrenie vnútorných pocitov alebo duchovných zážitkov. Vitalizmus - Poézia oslavujúca život a jeho krásu. Kladie sa dôraz na prírodu, lásku a radosť zo života. Tento smer bol silne ovplyvnený eufóriou po skončení prvej svetovej vojny. Poetizmus - Spojený s českou Avantgardou. Tento smer je hravý, plný fantázie a zameraný na krásu slova a estetiku. Nadrealizmus – Inšpirovaný európskym surrealizmom, využíval snové obrazy, podvedomie a iracionálne prvky. Dolorizmus – Sústredený na vyjadrenie smútku, bolesti a tragického pohľadu na svet. Autori kládli dôraz na ľudské utrpenie a hlboké vnútorné konflikty. Sociálna poézia - Reflektuje sociálne problémy, utrpenie chudobných a boj za práva robotníkov. Autori sa snažia priblížiť krutej realite života. Katolícka moderna – Skupina básnikov, prevažne kňazov ktorí vo svojich dielach oslavovali Boha a lásku k vlasti a slovenskej prírode. Významní autori: Ivan Krasko - Symbolista, v poézií využíva melanchóliu a reflexiu nad samotou a smútkom. Autorom zbierky Nox et solitudo. Ján Smrek - Vitalista ktorý oslavoval krásu života a lásku. Jeho poézia je optimistická a plná radosti zo života. Ladislav Novomeský - Sociálny básnik ktorý sa venoval sociálnym otázkam a angažovanej poézií. Jeho diela sú výrazne ovplyvnené ľavicovým myslením. Emil Boleslav Lukáč - Jeden z najvýznamnejších básnikov medzivojnového obdobia, jeho tvorba prešla od symbolizmu a dolorizmu k poetizmu a sociálnej poézií. Diela: Emil Boleslav Lukáč: Dunaj a Seina - Na Lukáča pôsobila cudzina nepríjemne, inšpirované zdroje a pokoj nachádza doma. Autor tu stavia do protikladu domov a cudzinu ale aj mesto a dedinu. „...všetko tu cudzie mi, je inde moja vlasť, tam medzi bralami môj čarokrásny domov.“ - tieto verše najlepšie vystihujú význam jeho zbierky. O láske neláskavej - Používa tu paradoxy, svoju milú odvádza od lásky, badateľný pesimizmus, naznačil tu svojské chápanie ľúbostného citu. Emocionálny a myšlienkový dualizmus tu má silnú účinnosť a presvedčivosť, hoci odráža neustálu rozkolísavosť lyrického subjektu. Ján Smrek: Iba oči - Prevažujú ľúbostné motívy, sociálne motívy, senzualizmus, prírodné motívy. Zrno - Zbierka sa venuje problematike domova. V období keď napísal túto zbierku žil v Prahe, je venovaná domovu, slovenskej prírode, dedinskému prostrediu. Laco Novomeský: Nedeľa - Obsahuje veľa sociálne ladených veršov (život ľudí, trápenia, nedostatky). Vo viacerých básňach zbierky spomína na báseň Nedeľa, využíva príbehovosť, začleňuje epické motívy do básne. Využíva a prvky avantgardnej poézie napr. v básni Nedeľa využíva metódu „apollinairovského pásma“. Romboid - Venoval ju na pamiatku Janka Kráľa, veril, že práve on bol zakladateľom slovenskej poézie. Venuje sa sociálnej otázke, je očarený cestami a diaľkami. Často sa tu objavuje motív z detstva. Veľmi využíva predstavivosť. Ivan Krasko: Nox et solitudo (Noc a samota) – Obsahuje melanchóliu a pocity osamelosti. Básne sa sústreďujú na vnútorné konflikty a pocit odcudzenia, ktoré autor prežíva voči svetu ale aj voči sebe samému. Ivan Krasko využíva symboly noci a ticha, ktoré znázorňujú jeho existenciálnu tieseň a nemožnosť naplniť svoje túžby. 15. Sociálny román a psychologický román J. C. Hronský, M. Urban, E. M. Remarque, M. Kukučín Sociálny (spoločenský) román  najviac rozvinutý v druhej polovici 19. storočia  na konanie a myslenie postavy vplýva svet okolo  ovplyvnené okolitou spoločenskou situáciou  v dielach sú zvýraznené spoločenské vrstvy a vzťahy  autor opisuje spoločenský život v obciach, mestách a štátoch   kolektívny hrdina: skupina ľudí vystupuje, koná a zmýšľa ako jednotlivec (v diele Živý bič, dedinčania)  sociálny typ postavy: literárna postava, stelesňuje hlavné znaky spoločenstva v rovnakej vrstve (Jozef Mak alebo Adam Hlavaj sú príkladom sociálneho typu postavy) Psychologický román  autor sa zameriava na vykreslenie duševného sveta postáv  prítomný vnútorný monológ  postavy nie sú ovplyvňované vonkajším svetom  charakter postavy rieši vnútorné dilemy Predstavitelia sociálneho a psychologického románu Jozef C. Hronský  slovenský spisovateľ dielo: Jozef Mak - lit. druh: epika - lit. žáner: sociálny román - lit. forma: próza - slovenská medzivojnová próza - postava Jozefa Maka má symbolický charakter DEJ: Príbeh sa začína narodením Jozefa Maka, nemanželského syna chudobnej vdovy. Jeho detstvo bolo neradostné, o dva roky starší brat Jano ho nenávidí. Potom Jozefa s matkou prichýli ich krstná mama a Jozef sa zamiluje do jej dcéry Maruše. Jozef sa neteší dlho, lebo musí ísť na vojnu. Počas toho mu zomrela matka. Po návrate z vojny našiel Marušu s Janom a ich dieťaťom bývať spolu v jeho dome, ktorý postavil. Jano Marušu bil. S dieťaťom Maruši pomáhala pokorná, pracovitá Jula, ktorú si zobral Jozef, aj keď ju nemal rád. Maruša to nevedela zniesť, pila, zvádzala Jana… až nakoniec sa utopila v kotle s horúcou vodou (spáchala samovraždu?). Jula čaká druhé dieťa s Jozefom, zmierila sa s Jožom až po jeho narodení. Po pôrode syna zomrela. Bola to Jozefova neláska, ktorá ju zabila. Milan Urban  slovenský prozaik  Živý bič - lit. druh: epika - lit. žáner: sociálny expresionistický protivojnový román - slovenská medzivojnová próza DEJ: 1. časť: Stratené ruky Odohráva sa počas 1. svetovej vojny v hornooravskej dedine Ráztoky, ležiacej ďaleko od frontu. Prvý kontakt dedinčanov s vojnou keď sa vrátil Ondrej Koreň z frontu. Prichádza domov so zjazvenou tvárou, nemý a bez ruky. Eva Hlavajová sa snaží dostať muža Adama z vojny, chodí za notárom Okolickým. Ten využije situáciu a Evu znásilní. Po čase si dedinčania všimnú, že Eva čaká dieťa ale netušia, že otcom je notár. Notár Eve prisľúbi, že jej muža dostane z vojny, len ak neprezradí, kto je otcom. Eva sa bojí Adama, nevládze uživiť svoje dieťa, a preto spácha samovraždu, utopí sa. 2. časť: Adam Hlavaj Adam utečie z frontu a dozvie sa o Evinej smrti a o tom, kto je za smrť Evy zodpovedný. Spočiatku sa hnevá na Evu, no notárov sluha mu povie pravdu, že Evu notár znásilnil Vojna sa skončí. Keď sa dedinčania dozvedia pravdu o Eve, začínajú sa búriť. Ku koncu chytia notára, keď sa snaží ujsť na voze so slamou, zviažu ho a namočia do potoka. Notár sa utopí – symbolicky na tom mieste, kde aj Eva. Erich M. Remarque - nemecký dramatik a prozaik Na západe nič nové - lit. druh: epika - lit. žáner: vojnový román - medzivojnová literatúra DEJ:  Paul Bäumer je už rok vo vojne, keď sa príbeh začína. Rozpráva príhody z desať týždňového výcviku plného šikanovania, budovania zákopov na západnom fronte a prvé bojové stretnutia. Do vojska prišiel so svojimi spolužiakmi. Medzi vojakmi sa vyvinulo pevné priateľstvo. Paulov spolužiak Kemmerich je v nemocnici, má amputované obe nohy a neskôr aj umiera. Bojovať na front šli v lete, vracajú sa v neskorú jeseň a zo 150 vojakov ostalo 32. Počas oddychu, pri plávaní sa Paul, Kropp, Leer a Tjaden zoznámia s troma francúzskymi dievčatami a strávia s nimi noc. Paul dostane po dvoch rokoch dovolenku a cestuje domov. Dozvedá sa, že je jeho matka chorá a otec tvrdo pracuje, aby zarobil na operáciu. Zisťuje, že ľudia v Nemecku netušia, aká je vojna strašná, ale ani on o nej nechce hovoriť. Má obavy, že keď sa vráti domov nastálo, nebude sa vedieť zaradiť do života. Po dovolenke sa hneď nevracia na front. Prvýkrát bude musieť zabiť vojaka vlastnými rukami. Vojak pri ňom umiera a Paul má výčitky. Spolu s Kroppom strážia francúzsku dedinu, obaja sú ranení. Dostávajú sa do lazaretu, Paul sa vylieči, ale Kropp príde o nohu. Nemeckí vojaci už vedia, že vojnu prehrajú, čakajú na koniec. Paul zomrel v októbri 1918 ako posledný zo skupiny, keď sa správa z frontu obmedzila iba na slová: Na západe nič nového. Martin Kukučín - slovenský spisovateľ Keď báčik z chochoľova umrie - lit. druh: epika - lit. žáner: humoristicko-satirická poviedka -1. vlna slovenského realizmu DEJ: Ondrej Tráva sa v krčme zoznámi s Adušom Domanickým. Ten, pod vplyvom alkoholu, rozpráva o svojom strýcovi - dekanovi z Chochoľova, o jačmeni a ovse a o výhodnej cene. Ziskuchtivý Tráva, zlákaný nízkou cenou, hneď zloží zálohu na daný tovar a dohodnú sa na ďalší deň k dovozu jačmeňa. Ondrej Tráva mal od Aduša kúpiť 100 mechov jačmeňa a ovsa. Aduš dostal ako závdavok 10 zlatých. Ondrej si mal po ne prísť na druhý deň. Tráva však na druhý deň do Domaníc ísť nemôže. Na jarmoku vo Svätom Tomáši videl aj Aduša s manželkou, no nedostal sa k nemu. Ale zaskočilo ho, že Aduš sa vezie na ošarpanom koči s chudými koňmi. Snažil sa tieto chmúrne myšlienky zahnať. Rozhodol sa teda, že po jarmoku v Svätom Tomáši, zájde za Adušom po jačmeň. Po ceste ku nemu prespáva u neznámych ľudí a dozvedá sa, že pán Aduš zdedil síce krásny kaštieľ, ale pre jeho lenivosť chátra a, že báčik z Chochoľova mu síce pomáha, ale Aduš všetko premrhá a je úplne chudobný. Aduš predáva aj to čo nemá. Ondrej navštívi ešte spiaceho Aduša, ktorého budí nahnevaný. Keď Aduš zbadal Ondreja tak začal rozprávať o báčikovi z Chochoľova. Neskôr vinu hodil na Ondreja so slovami Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. ….. Po tom čo dekan z Chochoľova umrie, Aduš nedostal ani zďaleka toľko koľko si vymýšľal. Dom v stráni - lit. druh: epika - lit. žáner: sociálny román - realizmus v slovenskej literatúre DEJ: Pod Grabovikom v stráni žije rodina Mateho Beraca. V dedine je hostina, na ktorú prichádzajú jeho dcéry Matija a Katica. Na plese sa Katica zapáči synovi statkárky Šory(pani) Anzuly Dubčicovej, Niko Dubčic. Jeho mam má však vyhliadnutú inú nevestu a to Doricu Zorkovičovú, ktorá je v ústave pre výchovu mladých dievčat. Ani Mate Berac s týmto vzťahom nesúhlasí. Šora Dubčicová a Mete Berac sa dohodnú, že mladým nebudú brániť a nechajú tomu voľný priebeh preto, aby sa ukázalo, či ide o skutočnú lásku. Paško Bobic, chudobný mládenec, ktorý má Katicu veľmi rád, žiarli. Po čase sa vracia Dorica Zorkovičová a na obede u Dubčicovcov sa stretáva s Katicou. Katica spoznáva, že sa Niko zaľúbil do Dorice, a preto dochádza medzi Katicou a Doricou ku konfliktu. Mate Berac neskôr ochorie a pri jeho smrteľnej posteli sa stretáva celá rodina – Dubčicovci aj Zorkovičovci. Nakoniec sa zmieruje aj Katica, ktorej lásku si získava Paško Bobic. téma prešla kontrolou 16. Naturizmus (lyrizovaná próza) Slovenská medzivojnová literatúra sa skladá z poézie, prózy a drámy. Próza sa skladá z doznievania 2. vlny kritického realizmu a ďalej z:  príchodu 3. vlny realizmu v podaní Jesenského s prvkom satira  naturalizmus s Ladislavom Nádašim Jégé (Adam Šangala, Cesta životom) (človek ako kráľ zverstva, determinizmus)  sociálno-psychologický realizmus s Milom Urbanom (Staroba) a Jozefom Cígerom Hronským (Jozef Mak)  socialistický realizmus (DAVisti) s Petrom Jilemnickým a Fraňom Kráľom (triednosť, straníckosť, ľudovosť, “pravdivosť”) Naturizmus, súčasť lyrizovanej prózy, vznikol v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Ku vzniku ho inšpiroval francúzsky expresionizmus a koncepcia prírodného človeka. Taktiež hrozba fašizmu a vojny –> príklon k prírode, hľadanie základných životných hodnôt. Jeho začiatky boli už v dielach Hronského (Jozef Mak) a Petra Jilemnického (Víťazný pád), ďalej sa prejavil v lyricky tvarovanej próze, ale vyvrcholil aj pri Ondrejovi, Chrobákovi, Figuli a Švantnerovi => naturizmus. Znaky naturizmu:  dôraz nie je na dej, ale na vnútorné prežívanie postavy  rozprávačom je postava –> subjektivita; autorská reč a reč postáv sa prelínajú, rozprávanie v 1. osobe (ja-forma) a využitie vnútorného monológu  odmietanie mesta a jeho morálky  odohráva sa v prostredí prírody (dedinské, vrchárske, v horách) - mimo civilizácie  príroda je priamym činiteľom v príbehu, odráža pocity hlavnej postavy a je mu útočiskom  v mystickom, baladickom alebo rozprávkovom svete inšpirované ľudovou slovesnosťou  hlavná postava sú obyčajne výnimoční, zvláštni ľudia, ktorí žijú v styku s prírodou, konajú pudovo, živelne a sú hlboko citovo založení  slabé sociálne väzby (človek bez minulosti, rodiny)  prítomný konflikt dobra a zla, citové motívy: láska, priateľstvo,...   básnické jazykové prostriedky (metafora, personifikácia, podobenstvo, …), ľudová slovesnosť, tradície a mýty, symbolika čísel, zvierat–> expresívny, metaforický ráz  autor je sám rozprávačom diela  krátke epické útvary: poviedky, novely  nie je dôležitý dej, ale prežívanie postáv  lyrizácia textu: slabá dejová línia  lyrizácia jazyka: personifikácia, metafory, prirovnania, epitetá  lyrizácia postáv: striktné delenie postáv na dobré a zlé, postavy majú výnimočné vlastnosti a kladie sa dôraz na ich psychiku  motívy: domov, láska, priateľstvo, česť  dej sa väčšinou odohráva v prírode, horách alebo na dedine Znaky naturistického diela:  rozprávkovosť - magické čísla 3,7 a 12, zvieratá ako symbol dobra, konajú sa hrdinské činy  hrdina – býva výnimočný, nepoznáme jeho pôvod, neidealizovaný - má aj zlé aj dobré vlastnosti  čas v dielach sa meria len v biologickom čase - vekom postavy, striedaním ročných období, striedaním dňa a noci  Rozdelenie sveta : 1. tam hore - hory, príroda, pokoj 2. tam dole – dedina, mesto, závisť, neprajnosť Do prózy sa radí aj lyrizovaná próza, veľmi bohatá na štylistické prostriedky a tá sa delí na:  ornamentálnu  lyricky tvarovanú  naturizmus  básnici “sujetu” Predstavitelia: Margita Figuli Ľudo Ondrejov Dobroslav Chrobák František Švantner Margita Figuli - Tri gaštanové kone   literárny druh : epika  literárny žáner : novela, ľúbostná dráma  miesto a čas deja : Orava a dediny Turiec, Leštiny, čas neurčený DEJ: Ide o konflikt dobra a zla, existuje tu trojitá gradácia, dobro predstavujú Peter a Magdaléna, zlo Jano Zápotočný a Magdalénina mama. Magdaléna a Peter o sebe snívajú, poznajú sa už od detstva, ale tvrdý osud odviedol osirelého Peter do sveta. Po svojom návrate zistil, že sa o ňu uchádza zámožný Ján Zápotočný. Magdaléna však dala Petrovi sľub že naňho počká, kým pre nich vybuduje spoločný domov a vráti sa po ňu s tromi gaštanovými koňmi. Magdaléna sľub nedodrží. Počas dvoch rokov čo Peter budoval svoje gazdovstvo, chamtivá a dominantná matka prinútila Magdalénu k vydaju za bohatého a násilného Zápotočného. Raz, keď ju nútil držať koňa na dvore, aby mu vypálil na bok nápis "TULÁK" (tým myslel Petra), splašený kôň ho zabil. Magdaléna s Petrom už mohli byť navždy spolu. Peter si ju odviedol , tak ako sľúbil, na troch gaštanových koňoch na svoje gazdovstvo. Dobroslav Chrobák - Drak sa vracia  Literárny druh: epika  Literárny útvar: novela (rozprávka) DEJ: Príbeh začína tým, ako žena Eva pripravuje večeru svojmu mužovi Šimonovi - bez slova mu položí večeru na stôl… A on jej povie, že sa vrátil Drak (muž, ktorého Eva stále miluje; Šimon sa obával jeho príchodu) Eva sa v spomienkach vracia do minulosti: Hrnčiar Lepiš našiel raz pri ceste opustené dieťa. Zobral si ho k sebe a vychoval ho. Volal ho Martin, ale dedina ho nazvala Drakom. Drak je postava tajomná, záhadná, nik nevie odkiaľ prichádza, je veľmi svojský, človek prírody, považujú ho za symbol zla, za vraha, je sám, považujú ho za čarodejníka. Drak stelesňuje v kolektívnom poňatí dediny zlo, a nešťastie. Starý hrnčiar spadol do jamy a zomrel. Dedinčania boli presvedčení, že Drak ho zabil a všetci ho nenávideli. Eva sa do draka zamilovala. Drak odišiel z dediny a opúšťa Evu, ktorá s ním čaká dieťa. Eva sa vydala za Šimona Jariabka, ale ich manželstvo bolo nešťastné. Eva ešte stále myslí na Draka. A Drak sa teraz, po rokoch vracia späť do dediny.  S jeho príchodom sú spojené suchá a lesné požiare. Drak sa podujme zachrániť dedinský dobytok. Dedina mu nedôveruje, posiela s ním jeho najväčšieho nepriateľa Šimona Jariabka. Šimon sa vrátil z hôr prv a zapálil Dra- kovi chalupu, lebo ho podozrieva, že stádo predal Poliakom. Drakovi sa čriedu podarí priviesť a získava tým stratenú dôveru. Previedol si za ženu mladú Poľku Zošku. Eva zistí, že Drak ju neľúbi a uvedomí si, že má rada Šimona a konečne našli cestu k sebe. František Švantner - Malka  súbor 7 noviel (Stretnutie, Aťka, Horiaci vrch, Malka, Zhanobená krv, Prízraky, Piargy, Šabľa) Znaky naturizmu v novele Malka  Výrazové prostriedky a umelecké postupy lyriky v próze  Dielo má veľmi bohatú a pestrú formu. Nájdeme v ňom množstvo umeleckých prostriedkov, metafor, personifikácii, lyrických opisov, štylisticky príznakových slov ap.  Filozofia prírodného človeka  V centre pozornosti je príroda (hory, lesy, hole). Kľúčové scény sa odohrávajú ďaleko od civilizácie, v nedotknutom prostredí prírody. Silná priestorová zakotvenosť – prostredie je v naturizme veľmi dôležité. Prostredníctvom personifikácii ožívajú prírodné živly (napr. vietor hľadí Valacha po tvári).  Prísne rozdelenie postáv na kladné a záporné  Záporná postava – záporná postava je obyčajne v deji aktívnejšia, často sa len tak zjaví, nikto nevie odkiaľ (Šajban sa zjavil jedného dňa na salaši, Valach netušil, kto to je a odkiaľ prišiel).  Kladná postava – je pasívnejšia, často je to žena, neraz umiera (Malka) alebo je obeťou násilia (Malka sa obetuje, aby zachránila brata).  Postavy prežívajú intenzívnu citovú skúsenosť (Valachova vrúcna láska k Malke), správajú sa živelne, pudovo a priamočiaro. Ich konanie je prirodzené (Valach nevie, čím ho Malka očarila, no je zaplavený láskou. Nevie, prečo ide zachrániť Malkinho brata, no vedel, že tak musí učiniť.).  Biologický/cyklický čas   Dej sa meria vekom postavy, striedaním sa dňa a noci, prírodnými dejmi.  Svojská/autonómna realita autora – netušíme, čo sa deje so štátom, aké udalosti sa odohrávajú vo svete.  Slabé sociálne väzby  Sociálne väzby postáv sú veľmi slabé – často nepoznáme ich rodinu ani ich pôvod. Nie sú prítomní ich priatelia. Ostatné postavy – dedinčania a ľudia v krčme, na ulici sú iba kulisami.  Slabá dejová línia  Dej sa odohráva ďaleko od ľudí, s malým počtom postáv. Chýbajú postavy, s ktorými by hrdinovia nadväzovali rozsiahlejšie sociálne vzťahy vytvárajúce dejovú líniu. Preto sú najčastejšími útvarmi poviedka a novela (v próze naturizmu chýba román).  V deji naturistických diel sa neraz objavuje násilná vražda alebo neobjasnená smrť (Malka zomiera za záhadných okolností).  Priamy rozprávač  Subjektívne rozprávanie v 1. osobe (rozprávač Valach odkrýva svoj vnútorný svet, svoje vrúcne city, lásku, vzťah k prírode).  Prvky ľudovej slovesnosti  Ľudovosť v jazyku – melódia vety, výber slov (napr. nárečové slová), slovosled. Kompozícia Dejová línia je slabá, stručná, bez odbočení. Dej sa odohráva v prostredí podhorskej dediny Beňuš, prerušujú ho lyrické opisy – opisy Malkinho výzoru, opisy prostredia, prírody, krajiny i Valachovho duševného stavu. Rozprávač – 1. os. sg. – je ním Valach, ktorý je zaujatý, koná pudovo, vášne ním zmietajú. Postavy sú kontrastné – Valach predstavuje dobrú postavu, Šajban je stelesnením zla. Malkina postava je tajomná a mystická, nevieme, či bola dobrá, alebo zlá. V diele sa nijak výraznejšie neprejaví, je mlčanlivá, v celej novele povie len 4 vety. Dej Valach sa zaľúbi do dievčaťa – Malky, ktoré slúži u miestneho krčmára Michalčíka. Hoci si ju chce vziať, nepozná ani jej presné meno. Nemôže povedať, že by bola tou najkrajšou dievkou, no mala v sebe niečo, čím ho zvábila. Valach sa zastaví v krčme, kde nájde len ustrašenú Michalčíčku. Jej muž sa pred štyrmi dňami vybral na jarmok do Liptova a dosiaľ sa nevrátil, hoci mal prísť domov hneď na druhý deň. Mal pri sebe väčšiu sumu peňazí. Vyhľadá Malku a požiada ju o ruku. Malka mlčí, neodpovedá a potom zašepce: „Opýtam sa brata a zajtra ti poviem.“ Ostal prekvapený. Myslel si, že je sirota. Dohodnú sa, že zajtra odbehne do Jám a ona príde za ním aj s odpoveďou. Valach odchádza, vydáva sa na salaš. Cestou sa prihovára vetru. Chce, aby ho pohladkal po tvári, pričom si bude myslieť, že ho hľadí Malka. Vietor mu ochotne urobí po vôli a plazí sa mu po tvári. Líha si do trávy, zatvára oči a v predstavách sa mu zobrazuje Malka. Súhlasí so sobášom, no v tom Valach rozpleští oči a po Malke ani chýru. Na salaši narazí na akéhosi Šajbana, ktorý má pohľad ani zbojník. Honelník mu prezradí, že prišiel z hôľ a celý čas sa s bačom o voľačom dohovárali. To vzbudí vo Valachovi podozrenie, že neznámy muž sa ho snaží nahradiť na salaši. Valach si celú situáciu premyslí a uvedomí si, že na dolnom beňušskom salaši potrebujú druhého valacha. Ak by ho bača chcel nahradiť Šajbanom, pôjde pracovať tam. S týmto úmyslom sa ráno pustí do roboty. Čas mu ubieha rýchlo, teší sa na stretnutie s Malkou. Jeho milá však nechodí. Namiesto nej prichádza honelník s papierikom, ktorý mu poslala. Valach však nevie čítať. Chlapec mu prezradí, že Šajban vie aj písať, aj čítať, pretože popoludní niesol Malke podobný papierik od neho. Hneď ako prišlo ráno sa po bezsennej noci vydal za Šajbanom. Ten po prezretí lístka škodoradostne oznamuje Valachovi, že Malka odkazuje, aby nekupoval zlato, lebo ona sa ešte nemieni vydávať. Po Malkinej odpovedi ostal plný mučivého bôľu a s vyrabovanou dušou sa pobral za ovcami. Pred obedom za ním pribehol honelník a odkázal mu, aby išiel do Jám, že tam niekto naňho čaká. Nebola to však pravda. V Jamách zahliadol Šajbana a Malku, ktorá držala kus zakrvaveného odevu. Začul časť ich rozhovoru, v ktorom spomenuli Michalčíkove peniaze. Neskôr Malka vravela, že ho môžu dolapiť, Michalčíčka vraj niečo tuší, včera bola pri žandároch. Šajban jej povedal, aby sa nebála a oprala mu košeľu. Bača mu poradil, ako sa najrýchlejšie dostane k moru. Michalčíka vyňuchajú len líšky a on tam už vtedy nebude. Valach vyrozumel, že Šajban zavraždil a okradol krčmára. Valach stratil chuť k životu, premáhal ho žiaľ. Ležal pod smrekovým porastom tvárou dolu, keď začul kroky. Uvedomil si, že to môže byť len Šajban. Skočil za najbližší strom a len čo sa Šajban priblížil, vyrútil sa naňho. Strhol sa súboj, po ktorom Valach ostal ležať na zemi. Tichý, krotký ako bez života. Premohla ho strašná túžba po pomste – chcel sa pomstiť Šajbanovi, ale najviac Malke. Pozbieral sa na nohy a pobral sa rovno k žandárom. Tí verili jeho slovám a vydali sa hneď do Jám. Cestou späť sa mu kráčalo veselo. Zastavil sa v krčme, vypil tri poháriky a oznámil Malke, že bol v meste pri žandároch udať zbojníka, ktorý zabil Michalčíka. Malka celá obelela, tvár jej ochladla, pohľad sa jej chvel. Valach sa jej opýtal, či má rada toho zbojníka. Ona odpovedala, že ho musí mať rada, lebo je jej brat. Vonku sa vzhmáhal hluk. Ktosi povedal, že žandári išli na salaš po Malkinho brata. Valach nečakal ani chvíľu, vyšiel von a bez dychu vybehol na Poľanu. Nevedel, či ho hnala dopredu zvedavosť alebo výčitky svedomia. Pod smrekom ležal Šajban, čakajúc na Malku, ktorá mu mala doniesť vypratú košeľu. Na Poľane sa ukázala žandárska prilba a bolo počuť Malkin výstražný hlas – aj ona sa vybrala varovať svojho brata. Šajban hneď všetko pochopil a zmizol v hore. Bola tma na nepoznanie. Valach chvíľu počkal a potom prebehol pomedzi žandárov, aby ich zmiatol. Ozvali sa výstreli, no jeho chránila húština stromov. Šajbanovi sa podarilo utiecť a Valach bol spokojný. Odčinil to, čo Malke spôsobil. Tešil sa, pretože určite videla, ako riskoval život pre záchranu jej brata. Noc prežil v hore, ležiac pod ihličím, a ráno sa vybral na salaš. Pred salašom našiel honelníka, ktorý mu oznámil, že baču odviedli žandári. Po chlapcových slovách ho striasla zima a šiel rovno do koliby, kde našiel Malku. „Ležala na holej zemi… a dolu ľavým ramenom stekal jej uzučký potôčik krvi.“ Bola mŕtva. František Švantner - Nevesta hôľ  literárny druh: epika  literárny útvar: román DEJ: Zuna je tajomná, záhadná a nepolapiteľná, ustavične sa mení a všetkým uniká. Je dieťaťom prírody, vie dokonale napodobniť prírodu, jej zvuky. Zuna uniká aj mladému hájnikovi, ktorý po nej stále viac túži. O Zunu však má záujem aj uhliar Tavo, bývalý námorník. Jeho výzor je odpudzujúci, je neľudsky mocný, má niektoré takmer nadprirodzené schopnosti. Zunu stráži od detstva ako svoju budúcu nevestu, a preto verí v jej čistotu a nevinnosť Hájnik sa trápi, je žiarlivý, nechce stratiť Zunu. Zuna mu už spôsobuje nielen psychické, ale aj fyzické utrpenie. Objavuje sa On, záhadný tulák, tvor, ktorý vyzerá ako človek, ale v skutočnosti nepatrí k ľudskému plemenu. Vzbudzuje všade hrôzu a tieseň. Je to najtajomnejšia postava románu. Vo sne sa Zuna zverí hájnikovi, že je v zajatí ducha hôr, ktorý berie na seba niekedy podobu vlka, niekedy podobu záhadného tuláka. Zuna začne hájnika nenávidieť. Ten sa rozhodne, že vystopuje a zabije tajomného vlka. Stretne sa s Tavom, ktorý ho odvedie na posledné stretnutie so Zunou. Zunu napokon nedostal ani Tavo, ani hájnik, ale tajomný On. Je zranený a Zuna ho chce zachrániť, napokon ho však zabije – prehryzne mu hrdlo.Hájnika, ktorý z lásky k Zune zanedbal svoje povinnosti, a preto vyhoreli obecné humná, prepustia zo služby. téma prešla kontrolou