05_-_Konstitucionalizmus.pdf

05 – Konštitucionalizmus Lat. constitutio – ustanovenie, usporiadanie, nariadenie, zriadenie; slovenský pojem – ústava Konštitucionalizmus – obmedzenie moci ústavou; vykonávajúci moc sú obmedzení ústavou; vláda ľudu prostredníctvom ústavy a prostredníctvom svojich zástupcov volených spôsobom daným v...

05 – Konštitucionalizmus Lat. constitutio – ustanovenie, usporiadanie, nariadenie, zriadenie; slovenský pojem – ústava Konštitucionalizmus – obmedzenie moci ústavou; vykonávajúci moc sú obmedzení ústavou; vláda ľudu prostredníctvom ústavy a prostredníctvom svojich zástupcov volených spôsobom daným v ústave Ústava – základný, najvyšší zákon štátu; systém pravidiel, písaných aj nepísaných upravujúcich základné vzťahy – základy organizácie verejnej moci a úprava postavenia jednotlivca - Nie je len to, čo je napísané Môžeme ju vnímať z viacerých pohľadov - ústava vo formálnom zmysle – písaný dokument nazvaný ústava – akt písaný, prijatý v konkrétnom čase, má identifikačné údaje, má formu ústavy, má najvyššiu právnu silu - ústava v materiálnom zmysle – zahŕňa všetky pravidlá, ktoré v štáte platia a upravujú základné vzťahy, bez ohľadu na ich pôvod, alebo na to, v akej forme a kde sa nachádzajú - dokument nazvaný ústava (ústavu vo formálnom zmysle) nemusí mať každý štát; no každý štát musí mať nejaké základné pravidlá, ktoré upravujú verejnú moc a status jednotlivca (aj keby tie pravidlá hovorili, že všetku moc má v rukách panovník a že jednotlivec je poddaný panovníkovi – aj to je úprava statusu jednotlivca) - ústava v materiálnom zmysle zahŕňa v sebe ústavu vo formálnom zmysle; ďalej tam môžu patriť nepísané pravidlá a princípy – zvyklosti, nepísané právne normy - nepísaná právna norma je rovnako záväzná ako písaná norma - ústavné zvyklosti sú tak isto dôležitý zdroj pravidiel, ktoré tvoria ústavu v mat. zmysle - ústavné súdnictvo – výkladom ústavy dotvára texty, ktoré majú povahu ústavných noriem; nie sú písané vo forme paragrafov v ústavnom zákone, ale ako judikáty Teda, tým, že si prečítame ústavu vo form. zmysle nejakého štátu neznamená, že vieme ich celú ústavu. Ústavné systémy (pr. Francúzsko) často fungujú do veľkej miery na báze zvyklostí, ktoré majú niekedy navrch pred textom. Treba brať do úvahy pri ústave v mat. zmysle nielen ústavné texty, ale aj ústavnú obyčaj a judikatúru. (Pr. zvyklosti – v Amerike sa Washington ako prvý prezi rozhodol skončiť po 2 obdobiach, nie preto, že by nemohol ďalej kandidovať. Na základe jeho rozhodnutia táto zvyklosť pokračovala ďalších 150 rokov. Potom, Roosevelt po 2 volebných obdobiach kandidoval aj tretíkrát, aj štvrtýkrát; nedodržal nepísanú normu, no toto nebolo protiústavné. Potom prišiel text, ktorý toto zakázal a obnovil to, čo z titulu nepísanej normy platilo predtým – ustanovilo sa, že maximálna doba mandátu preziho sú 2 obdobia.) Monolegálna ústava (výhradne ústava vo form. zmysle) – ústavu tvorí jeden ucelený dokument – žiadny ústavný zákon vedľa ústavy, žiadne akty, deklarácie práv,... Polylegálna ústava (úst. vo form. zmysle) – viaceré texty, ktoré boli prijaté v dlhšom období a nemusia na seba nevyhnutne nadväzovať; viac dokumentov ústavnej právnej sily Rigidná ústava (tuhá) – ak je proces zmeny ústavy zložitejší, ako proces zmeny bežného zákona; zámerne položené prekážky ústavodarcom - rigidnosť sa dá zabezpečiť: o požadovanie kvalifikovanej väčšiny na zmenu ústavy – prísnejšia väčšina ako tá, ktorá je potrebná na zmenu zákona (pr. 3/5; 2/3 a pod) o o o (pr. Škandinávsky model: návrh zmeny ústavy schváli parlament, no až po ďalších parlamentných voľbách ďalší parlament tento proces môže dokončiť schválením návrhu zmeny ústavy v totožnom znení – 2 parlamenty a ľud rozhoduje o zmene ústavy) ďalej je prípustné referendum (pri dvojkomorových parlamentoch sa musia obe komory nezávisle od seba dohodnúť na obsahu zmeny) o prípadne kombinácia – najskôr schválenie, potom referendum Flexibilná ústava (pružná) – ústava sa mení rovnako ako bežný zákon – legislatívnou cestou (ústava vo form. zmysle) Právna ústava – taká, ktorá je stanovená v texte Faktická ústava – to, čo reálne v štáte funguje - Reálna – fungovanie štátu zodpovedá tomu, čo je napísané v ústave - Fiktívna – fungovanie nezodpovedá ústave – pr. Diktatúra – aj v dikt. formálne existuje deľba moci, no realita je iná Úlohy ústavy - právna – základom právneho poriadku, prostredníctvom neho zavádza v štáte poriadok; o poriadková – vnáša do spoločnosti pravidlá a systém - stabilizačná – má stabilizovať pomery, aby sa dalo fungovať kontinuálne a stabilne podľa daných pravidiel - dynamizačná – je to kontrast ku stabilizačnej – ústava je „živým dokumentom“, ktorý odráža vôľu konkrétnej spoločnosti v danom čase; podlieha dynamike vývoja, prispôsobuje sa, aby sa nestala fiktívnou - hodnotová – presadzuje hodnoty uznávané v štáte – ochrana základných práv, hodnoty demokracie - integračná – ústava je schopná adaptovať sa na rozličnú vôľu ľudu; vo voľbách raz prevážia jedni, potom druhí; táto funkcia zabezpečuje, že aj keď sa zvolí nová vláda, ústava sa nemusí meniť Jazyk ústavy – mala by byť formulovaná v abstraktnej rovine dosť presnej na to, aby sa vedelo, ako základy vyzerajú, no zároveň dosť abstraktnej na to, aby mohla byť platná aj v ďalších desaťročiach - Nemá zbytočne obsahovať nadbytočné slová, ktoré by len zakrývali stručnú podstatu - Mala by byť „elegantná“ – elegantne formulovaná Preambula – ústavy spravidla sú, no nemusia byť uvedené preambulou o slávnostný úvod do ústavy o o o o slávnostný stručný text, skoro až patetický hovorí o pohnútkach, základných východiskách ústavy môže alebo nemusí mať právnu silu (u nás nemá) Pr. Francúzska preambula – všetko, čo je v nej obsiahnuté a dokumenty, ktoré obsahuje (na ktoré odkazuje) majú právnu silu Ústavodarná moc - pouvoir constituant – moc ustanovujúca o pôvodná ústavodarná moc – faktická moc; pr.: 10/28/1918 – skupina ľudí poprela R-Ú a vyhlásili vznik Česko-Slovenska, bol to revolučný akt sily – popretie existujúcej ústavy a právneho poriadku => prejav pôvodnej ústavodarnej moci ▪ Prijatie novej ústavy nehľadiac na predchádzajúci stav, hovorí aj o tom, ako je ju možné meniť ▪ Teoreticky je stále prítomná; nie je regulova(teľ)ná právom o odvodená úst. moc – moc meniť existujúcu ústavu spôsobom v nej stanoveným ▪ „Obmedzená“ pravidlami, ktoré ústava sama stanovila (týka sa postupu zmeny) ▪ Táto je sa približuje moci ustanovenej – je ustanovená ústavou - pouvoir constitué – moc ustanovená o orgány existujúce na základe ústavy - Vznik alebo zmena ústavy – právo národa na sebaurčenie; vychádza zo suverenity ľudu – právo riešiť si svoje veci sami: o vznik nového štátu a teda komplet novej ústavy – pr. Česko-Slovensko 1918 o alebo radikálna zmena pomerov v existujúcom štáte (pr. Revolúciou) – príchod novej ústavy; pr. Francúzsko 1789 o takáto zmena môže prísť násilne aj nenásilne Materiálne jadro – (Existujú nemenné hodnoty v ústave?, Je možné limitovať nejaký typ zmeny ústavy?) - každá ústava vychádza z určitých hodnôt (či už je reč o teokracii, oligarchii, demokracii,...). Teda v každej ústave sú nejaké črty, nosné hodnoty, ktoré z nej robia ústavu, a ak by sa tieto zmenili, už by de facto išlo o zmenu ústavy. Tieto nosné hodnoty tvoriace identitu ústavy sú materiálnym jadrom; o Rozlišuje sa na explicitné a implicitné: ▪ explicitné materiálne jadro – jadro, ktoré je formulované v ústave; pr. Česká ústava: „Zmena podstatných náležitostí demokratického právneho štátu je neprípustná.“ ▪ implicitné m. j. – také, ktoré nie je v ústave výslovne spomenuté, no je možné ho z ústavy vyvodiť. Pr. Naša ústava – nikde nenaznačuje, že sa nič nesmie meniť Čl. 1 ústavy – „SR je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“ Z toho môžeme vyvodiť obmedzenia pre odvodenú ústavodarnú moc. - má slúžiť na to, aby sa ústava chránila pred takými zmenami, ktoré formálne a legálnou cestou nastolia bezprávie - (synonymá: materiálne ohnisko, nosné základné hodnoty,...) - ústavy nikde na svete konkrétne nehovoria, čo je materiálne jadro – len to explicitne alebo implicitne naznačujú - či bude materiálne jadro oficiálne uznané závisí od ústavného súdnictva – je to vždy konštrukt úst. súdnictva o (tak isto, žiadna ústava výslovne nedáva ústavnému súdu právomoc kontrolovať zmeny ústavy; avšak, úst. súd môže využiť pozíciu najsilnejšieho súdu a takúto právomoc si vyvodiť, ktorú mu následne môže ústavodarná moc zas odobrať, no úst. súd si môže potvrdiť takú právomoc, a tým zruší zmenu, ktorá by mu odnímala právomoc kontrolovať zmeny ústavy,...) o toto závisí od pomeru síl, aký je nastavený medzi úst. súdom a ústavodarcom Keďže si v demokratickej republike volíme poslancov do parlamentu, a parlament zmení ústavu, nepriamo sa podieľame na zmene ústavy my. Avšak, tým, že ústavný súd je nevolený orgán, nemá priamo legitimitu od ľudu, a môže revidovať to, čo ústavnou väčšinou schváli parlament dostáva parlament a nad ľud. Je tu prítomný konflikt medzi demokraciou a konštitucionalizmom – 1. dáme ústavnému súdu takú pozíciu, že nemôže už ďalej rozhodovať o tom, na čom sa dohodne ústavná väčšina, alebo 2. radšej budeme dodržiavať ústavu, aj za cenu, že úst. súd bude stáť nad parlamentom Zároveň však, tým, že je ústavný súd „nad“ parlamentom, môže spätne (do určitej miery) regulovať schvaľovanie nezmyslov parlamentom, ktoré by deštruovali a demontovali demokratickú spoločnosť a právny štát. Ústavný súd sa nezodpovedá nikomu, na rozdiel od parlamentu (verejnosti). (Samozrejme, nepredpokladáme, že by sa u nás vyskytol prípad, keby si vládnuca strana dosadila svojich ľudí ako ústavných sudcov a tým pádom si robili, „čo chceli.“) Prijatie novej ústavy – najčastejšie sa po vojne, revolúcii,... zvolí konštituanta – ústavodarný zbor parlamentného typu, o ktorom sa vie vopred, že bude ústavodarný. Ďalej sa na to môže podujať nejaká skupina zmocnená parlamentom pripraviť nový návrh ústavy, no potom to pôjde do referenda. - Kombinácia – zvolí sa ústavodarný zbor; no to, čo schváli ešte pôjde do referenda – legitimita sa dáva novej ústave dvojitým spôsobom Ďalej, parlament, ktorý má právo meniť ústavu spôsobom v nej stanoveným prijíme komplet novú ústavu; a bude vecou ústavodarcu, do akej miery bude vychádzať z hodnôt starej ústavy, alebo ich čiastočne zmení. Potom je rozhodujúce, ako sa po prijatí tejto ústavy k tejto postaví sám ľud. Vznik novej ústavy často súvisí s tzv. ústavnými momentmi – vznik nového štátu, zmena režimu,... Interpretácia ústavy – súvisí s interpretáciou práva – myšlienkový postup, ktorým sa v prípade nejasnosti právnej úpravy spomedzi viacerých možností aplikácie ústavy vyberá tá, ktorá sa v konkrétnej situácii použije. Interpretácia právnej normy je na mieste, kde nie je jasný jej obsah. Oprávnenie a niekedy aj povinnosť interpretovať ústavu má každý, kto má povinnosť ju aplikovať o (prezi, národná rada,...) Aplikácia ústavy – Použitie ústavnej normy v konkrétnej situácii; pr. Prezi vymenuje ministra na návrh premiéra – ústavu v tomto prípade aplikuje prezi a premiér To, že ústava nie je niekedy jasná nie je dôvodom k jej zmene, ale k jej interpretácii dobromyseľne. Kto interpretuje, ten tvorí. Kto vykladá, musí dodať niečo do normy a vysvetliť, prečo sa má aplikovať konkrétnym spôsobom. Sudcovská tvorba práva je akceptovaná vec. To, ako dobre bude fungovať interpretácia závisí od kultúry, prostredia, ochoty rešpektovať pravidlá aj keď sa nám nehodia. novú ústavu; a bude vecou ústavodarcu, do akej miery bude vychádzať z hodnôt starej ústavy, alebo ich čiastočne zmení. Potom je rozhodujúce, ako sa po prijatí tejto ústavy k tejto postaví sám ľud. Vznik novej ústavy často súvisí s tzv. ústavnými momentmi – vznik nového štátu, zmena režimu,... Interpretácia ústavy – súvisí s interpretáciou práva – myšlienkový postup, ktorým sa v prípade nejasnosti právnej úpravy spomedzi viacerých možností aplikácie ústavy vyberá tá, ktorá sa v konkrétnej situácii použije. Interpretácia právnej normy je na mieste, kde nie je jasný jej obsah. Oprávnenie a niekedy aj povinnosť interpretovať ústavu má každý, kto má povinnosť ju aplikovať o (prezi, národná rada,...) Aplikácia ústavy – Použitie ústavnej normy v konkrétnej situácii; pr. Prezi vymenuje ministra na návrh premiéra – ústavu v tomto prípade aplikuje prezi a premiér To, že ústava nie je niekedy jasná nie je dôvodom k jej zmene, ale k jej interpretácii dobromyseľne. Kto interpretuje, ten tvorí. Kto vykladá, musí dodať niečo do normy a vysvetliť, prečo sa má aplikovať konkrétnym spôsobom. Sudcovská tvorba práva je akceptovaná vec. To, ako dobre bude fungovať interpretácia závisí od kultúry, prostredia, ochoty rešpektovať pravidlá aj keď sa nám nehodia. novú ústavu; a bude vecou ústavodarcu, do akej miery bude vychádzať z hodnôt starej ústavy, alebo ich čiastočne zmení. Potom je rozhodujúce, ako sa po prijatí tejto ústavy k tejto postaví sám ľud. Vznik novej ústavy často súvisí s tzv. ústavnými momentmi – vznik nového štátu, zmena režimu,... Interpretácia ústavy – súvisí s interpretáciou práva – myšlienkový postup, ktorým sa v prípade nejasnosti právnej úpravy spomedzi viacerých možností aplikácie ústavy vyberá tá, ktorá sa v konkrétnej situácii použije. Interpretácia právnej normy je na mieste, kde nie je jasný jej obsah. Oprávnenie a niekedy aj povinnosť interpretovať ústavu má každý, kto má povinnosť ju aplikovať o (prezi, národná rada,...) Aplikácia ústavy – Použitie ústavnej normy v konkrétnej situácii; pr. Prezi vymenuje ministra na návrh premiéra – ústavu v tomto prípade aplikuje prezi a premiér To, že ústava nie je niekedy jasná nie je dôvodom k jej zmene, ale k jej interpretácii dobromyseľne. Kto interpretuje, ten tvorí. Kto vykladá, musí dodať niečo do normy a vysvetliť, prečo sa má aplikovať konkrétnym spôsobom. Sudcovská tvorba práva je akceptovaná vec. To, ako dobre bude fungovať interpretácia závisí od kultúry, prostredia, ochoty rešpektovať pravidlá aj keď sa nám nehodia. novú ústavu; a bude vecou ústavodarcu, do akej miery bude vychádzať z hodnôt starej ústavy, alebo ich čiastočne zmení. Potom je rozhodujúce, ako sa po prijatí tejto ústavy k tejto postaví sám ľud. Vznik novej ústavy často súvisí s tzv. ústavnými momentmi – vznik nového štátu, zmena režimu,... Interpretácia ústavy – súvisí s interpretáciou práva – myšlienkový postup, ktorým sa v prípade nejasnosti právnej úpravy spomedzi viacerých možností aplikácie ústavy vyberá tá, ktorá sa v konkrétnej situácii použije. Interpretácia právnej normy je na mieste, kde nie je jasný jej obsah. Oprávnenie a niekedy aj povinnosť interpretovať ústavu má každý, kto má povinnosť ju aplikovať o (prezi, národná rada,...) Aplikácia ústavy – Použitie ústavnej normy v konkrétnej situácii; pr. Prezi vymenuje ministra na návrh premiéra – ústavu v tomto prípade aplikuje prezi a premiér To, že ústava nie je niekedy jasná nie je dôvodom k jej zmene, ale k jej interpretácii dobromyseľne. Kto interpretuje, ten tvorí. Kto vykladá, musí dodať niečo do normy a vysvetliť, prečo sa má aplikovať konkrétnym spôsobom. Sudcovská tvorba práva je akceptovaná vec. To, ako dobre bude fungovať interpretácia závisí od kultúry, prostredia, ochoty rešpektovať pravidlá aj keď sa nám nehodia. novú ústavu; a bude vecou ústavodarcu, do akej miery bude vychádzať z hodnôt starej ústavy, alebo ich čiastočne zmení. Potom je rozhodujúce, ako sa po prijatí tejto ústavy k tejto postaví sám ľud. Vznik novej ústavy často súvisí s tzv. ústavnými momentmi – vznik nového štátu, zmena režimu,... Interpretácia ústavy – súvisí s interpretáciou práva – myšlienkový postup, ktorým sa v prípade nejasnosti právnej úpravy spomedzi viacerých možností aplikácie ústavy vyberá tá, ktorá sa v konkrétnej situácii použije. Interpretácia právnej normy je na mieste, kde nie je jasný jej obsah. Oprávnenie a niekedy aj povinnosť interpretovať ústavu má každý, kto má povinnosť ju aplikovať o (prezi, národná rada,...) Aplikácia ústavy – Použitie ústavnej normy v konkrétnej situácii; pr. Prezi vymenuje ministra na návrh premiéra – ústavu v tomto prípade aplikuje prezi a premiér To, že ústava nie je niekedy jasná nie je dôvodom k jej zmene, ale k jej interpretácii dobromyseľne. Kto interpretuje, ten tvorí. Kto vykladá, musí dodať niečo do normy a vysvetliť, prečo sa má aplikovať konkrétnym spôsobom. Sudcovská tvorba práva je akceptovaná vec. To, ako dobre bude fungovať interpretácia závisí od kultúry, prostredia, ochoty rešpektovať pravidlá aj keď sa nám nehodia.