Podnikové hospodárstvo PDF

Podnikové hospodárstvo prof. Ing. Peter Bielik, Phd Prečo študovať predmet Podnikové hospodárstvo? Ako správne ekonomický riadiť úspešnú firmu? Aké sú ekonomické zákonitosti úspešnej firmy? Ako urobiť z malej firmy trvalo veľkú? Ako zorganizovať firmu, ktorá bude dlhodobo...

Podnikové hospodárstvo prof. Ing. Peter Bielik, Phd Prečo študovať predmet Podnikové hospodárstvo? Ako správne ekonomický riadiť úspešnú firmu? Aké sú ekonomické zákonitosti úspešnej firmy? Ako urobiť z malej firmy trvalo veľkú? Ako zorganizovať firmu, ktorá bude dlhodobo úspešná? Ako získať istotu v ekonomickom rozhodovaní? Ako správne motivovať ľudí? Ako mať firmu konkurenčne schopnú? Ako zabezpečiť, aby firma prežila turbulentnosť podnikania? Ako prežiť životný cyklus a neskončiť u exekútora? Ktoré skryté chyby môžu zničiť úspešnú firmu? Prečo väčšina firiem zostáva dlhodobo bez zisku? Ako získať istotu, že je vaša firma správne nasmerovaná? Ako dosiahnete stabilnú a ziskovú firmu? Odpovede dostanete na prednáškach, cvičeniach a štúdiom povinnej literatúry, učebnice „Podnikové hospodárstvo“ autor Bielik, P. a kol. strana 2 strana 3 TOP 10 firiem dosiahnutého zisku, odvetvie: všetky, 2020 tržby zisk 1. eustream, a.s. 748 039 000 € 360 461 000 € 1. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. 1 198 506 000 € 259 080 000 € 1. VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s. 9 754 823 000 € 206 684 000 € 1. Continental Matador Rubber, s.r.o. 902 195 000 € 148 649 000 € 1. Stredoslovenská distribučná, a.s. 353 686 000 € 138 354 000 € 1. Lidl Slovenská republika, v.o.s. 1 509 677 000 € 126 371 000 € 1. SPP - distribúcia 401 983 000 € 115 280 000 € 1. Slovenská sporiteľňa, a.s. 634 210 000 € 114 633 000 € 1. Tatra banka, a.s. 454 602 000 € 106 313 000 € 1. Kia Slovakia, s.r.o. 4 575 453 000 € 105 894 000 € strana 4 TOP 10 firiem na Slovensku zoradených podľa dosiahnutého zisku, odvetvie: potravinárstvo, 2020 tržby zisk 1. Plzeňský Prazdroj Slovensko, a.s. 124 065 268 € 8 640 536 € 1. Nestlé Slovensko, s.r.o. 192 585 363 € 7 995 496 € 1. TAURIS, a.s. 107 091 069 € 7 542 740 € 1. Heineken Slovensko, a.s. 116 177 273 € 7 235 517 € 1. I.D.C. Holding, a.s. 116 285 363 € 7 119 442 € 1. RAJO, a.s. 178 592 329 € 6 269 955 € 1. Kofola, a.s. 74 398 384 € 6 140 640 € 1. SYRÁREŇ BEL SLOVENSKO, a.s. 95 118 590 € 4 027 903 € 1. MECOM GROUP, s.r.o. 154 515 726 € 3 845 685 € 1. Dr. Oetker, spol. s.r.o. 28 789 811 € 3 640 093 €  TOP 10 firiem na Slovensku zoradených podľa dosiahnutého zisku, odvetvie: poľnohospodárstvo a lesníctvo, 2020 tržby zisk 1. Dan-Slovakia Agrar, a.s. 42 852 232 € 4 118 774 € 1. DANUBIUS FRUCT, spol. s.r.o 8 177 655 € 2 597 366 € 1. AGROMAČAJ, a.s. 42 852 232 € 2 568 108 € 1. FirstFarms Gabčíkovo, s.r.o. 7 887 297 € 2 126 199 € 1. PIGAGRO, s.r.o. 18 060 772 € 2 000 618 € 1. Microflor SK, s.r.o. 7 506 550 € 1 537 630 € 1. zares, spol. s.r.o. 6 304 479 € 1 455 090 € 1. ProOvo, a.s. 7 121 581 € 1 251 423 € 1. PLANTEX, s.r.o. 12 558 334 € 994 649 € 1. Poľnohospodárske družstvo Močenok 6 206 726 € 943 414 € strana 6 Počet vzniknutých a zaniknutých firiem v rokoch 2012 - 2019 vzniknuté firmy zaniknuté firmy strana 7  Podnik a jeho definície 1/3 V podnikovej ekonomike neexistuje (odhliadnuc od definície v Obchodnom zákonníku) jednotná definícia. Spravidla sa chápe ako plánovito organizovaný ekonomický subjekt na výrobu statkov a služieb. Na rozdiel od súkromných domácností vyrábajú prevažne za účelom cudzej (nie vlastnej) spotreby. strana 8  Podnik a jeho definície 2/3 1. Podnik je ekonomická a organizačná forma usporiadania výroby, obchodu a služby, ktorá je založená na dosahovaní zisku prostredníctvom podnikateľskej činnosti. 2. Obchodný zákonník charakterizuje v §5 podnik ako: “súbor hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podnikaniu patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť“. strana 9  Podnik a jeho definície 3/3 3. V makro a mikroekonómii je to ekonomický subjekt, ktorý vyrába statky a služby, ponúka ich na trhu tovarov a na trhu výrobných faktorov vytvára dopyt po výrobných faktoroch potrebných pre ich výrobu. Je opakom súkromných domácností. 4. V podnikovej ekonomike neexistuje (odhliadnuc od definície v Obchodnom zákonníku) jednotná definícia. Spravidla sa chápe ako plánovito organizovaný ekonomický subjekt na výrobu statkov a služieb. Na rozdiel od súkromných domácností vyrábajú prevažne za účelom cudzej (nie vlastnej) spotreby. Podľa E. Gutenberga je podnik ako zariadenie charakterizovaný faktormi: kombinovanie výrobných faktorov, ekonomický princíp (princíp hospodárnosti), princíp finančnej rovnováhy, forma vlastníctva výrobných prostriedkov (kolektívne/súkromné), podnikové ciele (maximalizácia zisku/splnenie plánu) a určovanie ekonomického plánu (autonómne/cez centrálny plán). Inokedy sa podnik chápe ako subjekt (len) trhového hospodárstva charakterizovaný súkromnou formou vlastníctva výrobných prostriedkov, autonómnym určovaním ekonomického plánu a snahou o maximalizáciu zisku. strana 10  PODNIK versus PODNIKANIE Podnikaním sa všeobecne rozumie vlastnenie a činnosť podniku a samostatné rozhodovanie o zámere, právnej forme, umiestnení, organizácii, miere zadĺženia, rozdelení zisku a pod. podniku. V praxi sa najčastejšie podnikanie definuje podľa staršieho znenia § 2 Obchodného zákonníka ako: sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Od mája 2018 bola táto definícia v Obchodnom zákonníku rozšírená nasledovne: sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. V zahraničnej literatúre nie je podnikanie spájané s dosahovaním zisku, ale skôr s dosahovaním úspechu. Tým úspechom môže byť aj snaha o sebarealizáciu sa v oblastiach, v ktorých by sa človek v zamestnaní realizovať nemohol, resp. podnikateľ uspokojuje svoje potreby tým, že uspokojuje potreby svojich zákazníkov. Oblasti, v ktorých sa dá podnikať, sú nekonečné. strana 11 Podniky existujú v rôznych podobách a veľkostiach, ale majú nasledujúce spoločné charakteristiky: vlastníci, manažéri, ciele, súbor zdrojov (práca, fyzický kapitál, finančný kapitál a zručnosti a kompetencie) alokovaných v úlohách manažérov, administratívne a organizačné štruktúry organizácie výroby, zhodnotenie výkonnosti vlastníkmi, manažérmi a ďalšími akcionármi. strana 12 Podniky vlastní jedna alebo viaceré skupiny jednotlivcov alebo organizácií, ktoré legálne vlastnia jednu alebo väčší podiel akcií vo verejných alebo privátnych akciových spoločnostiach. Nazývame ich akcionári – shareholders a majú kompetencie determinovať ciele a aktivity firmy. Usmerňujú manažérov, ktorí prijímajú dennodenne rozhodnutia. Shareholder môže získavať akciový podiel na trhu cenných papierov a tiež vkladaním ďalšieho kapitálu do akciovej spoločnosti. Vlastníci podstupujú riziko spojené s prevádzkou firmy a majú právo na nadobúdanie príjmov a zisku. strana 13  Stakeholders - Zainteresovaný subjekt, investor, ktorý sa môže podieľať na menovaní a usmerňovaní manažérov a determinovať podnikové ciele. V súčasnej dobe sa pojem stakeholder používa v manažmente a marketingu a má úzky vzťah s etikou. Od klasického pojmu shareholder, ktorý znamená akcionár, sa líši tým, že zahŕňa všetky osoby a inštitúcie, ktoré majú s organizáciou niečo spoločné a vystupujú ako zainteresovaná strana. Pojem stakeholder zahŕňa: dodávateľov a odberateľov, zamestnancov a manažment vedenia podniku, akcionárov, rôzne zainteresované združenia a predstavitelia regiónu a štátu. strana 14  Ciele podniku Cieľ podniku je veličinou budúcnosti. Vypovedá o takom budúcom stave podniku, ktorý treba dosiahnuť a ktorý možno aj kvantitatívne vyjadriť pomocou ekonomických ukazovateľov. Zisk, ako cieľ podniku, vytvára nevyhnutné predpoklady pre existenciu podniku. Pri zisku nejde podnikom výlučne o jeho maximalizáciu ale v súlade s ostatnými cieľmi podniku ide o jeho požadovanú výšku, ktorá podniku zabezpečí: reprodukciu majetku, vlastníkmi požadovaný výnos kapitálu vloženého do podnikania (dividendový výnos), sociálne výdavky vo vzťahu k zamestnancom (podiely na hospodárskom výsledku v družstevnej forme podnikania). strana 15  Ciele podniku Podľa obsahu poznáme ciele: ekonomické, sociálne, Podľa hierarchie : vrcholový cieľ, základné ciele, pomocné ciele, Podľa času: dlhodobé ciele, krátkodobé ciele. strana 16  Ekonomické ciele podniku Finančné ciele: Výkonové ciele: Výsledkové ciele: finančné zdroje, obrat zisk ich štruktúra objem výroby, štruktúra, rentabilita finančné investície kvalita výroby tržby likvidita výrobná kapacita náklady a ich štruktúra štruktúra likvidných aktív objem a štruktúra zásob produktivita práce rezervy strana 17  Hierarchia ekonomických cieľov rentabilita vypovedá o ekonomickom zhodnotení vložených výrobných faktorov do podnikania, cash flow je prejavom toku peňažných prostriedkov vo forme príjmov a výdavkov, likvidita vypovedá o platobnej schopnosti podniku, hospodárnosť poukazuje na racionalitu využívania vložených výrobných faktorov do podnikania a úrovni nákladovosti výroby, produktivita vyjadruje účinnosť výrobných faktorov, najmä ľudských a je predpokladom dosahovania ekonomickej efektívnosti, obrat vyjadruje množstvo produkcie vyrobenej v podniku vo väzbe na výrobnú kapacitu podniku, ale aj vzťah tejto produkcie k výrobným faktorom, napr. obrat aktív, obrat zásob a pod. strana 18 Podnik ako systém v prostredí – podnik ako článok ZNAKY NEZÁVISLÉ OD ZNAKY ZÁVISLÉ OD HOSPODÁRSKEHO HOSPODÁRSKEHO SYSTÉMU SYSTÉMU Kombinácia výrobných Princíp súkromného faktorov vlastníctva Podnik v trhovej Princíp autonómie Princíp hospodárnosti ekonomike Podnik Princíp nadriadeného Podnik orgánu Princíp finančnej v centrálne rovnováhy riadenej Princíp plánovitého ekonomike riadenia strana 19  Životný cyklus podniku Pre všetky podniky je spoločné to, že majú svoj životný cyklus. Často je dosť identický so životným cyklom výrobku, lebo podnik s výrobkom obchoduje. Životný cyklus má niekoľko fáz, ktorými podnik môže prechádzať, existovať a zaniknúť. V životnom cykle podniku sa odrážajú vonkajšie a vnútorné, výrobno - technické, organizačno-právne a ekonomické aspekty podnikateľskej činnosti. Životný cyklus odzrkadľuje stupeň rozvoja podniku či jeho stability a tým umožňuje predikovať a prognózovať jeho vývoj. Za základné fázy životného cyklu považujeme: založenie podniku, rast, stabilizácia, zánik, resp. ďalší rast. strana 20  Založenie a vznik podniku Vlastné založenie podniku spočíva vo výbere jeho organizačno – právnej formy, vypracovaní potrebnej dokumentácie a splnení všetkých náležitostí v zmysle Obchodného zákonníka. Podnik vzniká zápisom do obchodného registra po splnení všetkých požiadaviek potrebných na zápis. Založenie podniku predpokladá vysokú a dynamickú podnikateľskú aktivitu na dosiahnutie prosperity. Podnikateľská aktivita si vyžaduje mať jasný celkový cieľ a čiastkové ciele a vypracovanú stratégiu s pevným úsilím dosiahnuť stanovený cieľ. strana 21 Pri založení podniku treba vypracovať podnikateľský zámer, ktorý mu zabezpečí dlhodobú prosperitu. Kvalita a najmä reálnosť podnikateľského zámeru má pre novo vznikajúci podnik veľký význam, pretože má vyjadrovať jeho stratégiu a obsahovať rozvojové zámery s ich ekonomickými dôsledkami. Podnikovú stratégiu tvorí 1. analýza okolia, 2. analýza silných a slabých stránok podniku, 3. formulácia špecifických predností, 4. vízia podniku, 5. formulácia strategických vrcholových cieľov. 6. formulácia strategických operácií. strana 22 Rast podniku Zdroje rastu podniku môžu byť: Interné - pri internom raste podniku sa mobilizujú vnútorné zdroje podniku, aktivity a rôzne iné činnosti vedúce k zvyšovaniu objemu výroby, rastu podielu na trhu, diverzifikácii výroby a pod. Externé - externý rast podniku možno charakterizovať tak, že jeden podnik získava iný podnik alebo jeho činnosti. Pri externom raste jeden podnik zaniká, zatiaľ čo iný podnik rozširuje svoju činnosť, svoj majetok, počet pracovníkov a pod. strana 23 Trvalý rast, ktorý je pre podnik žiaduci, v podstate predstavuje taký rast tržieb podniku, pri ktorom nevznikajú ďalšie dodatočné nároky na externé financovanie podniku. Rast podniku je v takomto prípade označovaný ako rast z interných zdrojov, tj. zo zisku, odpisov, stálych pasív (vlastné imanie) a prostriedkov získaných predajom nepotrebného majetku. Pre kvantifikáciu rastu podniku (g) sa používa vzťah: g=P.R.A.T kde: P – rentabilita tržieb (zisk / tržby) R – aktivačný pomer (1 – dividenda / čistý zisk na akciu) A – obrat aktív (tržby / aktíva) T – finančná páka (aktíva / vlastné imanie) Kvalitatívnou stránkou rastu podniku je prosperita podniku. Prosperita podniku je tou fázou rastu podniku, ktorá sa nachádza za prahom zisku ( nulový bod ) v zóne prebytku. strana 24 Prosperujúci podnik je rentabilný a jeho znakmi sú: rast obratu; trhový podiel je stabilný, respektíve rastie; ceny výrobkov a služieb sú stabilné; náklady sú stabilizované, resp. mierne klesajú pri raste objemu vyrábanej produkcie; zisk má rastúcu tendenciu. Aby sa podnik udržal vo fáze prosperity mal by robiť opatrenia, ktoré smerujú k: diverzifikácii výroby; poznaniu trhu a hľadaniu optimálnej cenovej stratégie; zvyšovaniu kvality výroby a jej permanentnej inovácie; realizácií podporných aktivít predaja, reklamy a pod. Ak podnik zvládne svoj rast, nastupuje nie menej významná fáza, ktorou je jeho stabilizácia. strana 25  Stabilita podniku Prosperujúci podnik vo fáze stabilizácie musí uskutočňovať rôzne opatrenia, ktoré by mali byť zamerané hlavne na: analýzu trhového podielu a predikciu jeho vývoja, analýzu ekonomických ukazovateľov a predikciu ich vývoja v porovnaní s konkurenciou, silné a slabé stránky podniku v danej etape jeho vývoja. strana 26  Kríza podniku Kríza podniku je tou fázou životného cyklu podniku, v ktorej sa v dlhšom časovom horizonte nepriaznivo vyvíjajú jeho hospodárske výsledky, klesá jeho výkonnostný potenciál, znižujú sa tržby, klesá čisté obchodné imanie, podnik má problémy s likviditou a jeho klesajúci trhový podiel vážne ohrozuje jeho ďalšiu existenciu. Krízové riadenie podniku pozostáva z nasledovných súborov činností: diagnostika stavu podniku, opatrenia pre prípad postupujúcej krízy, preventívna likvidácia, vyrovnanie, konkurz. strana 27  Podnik v ťažkostiach 1/2 Podnik v ťažkostiach je podnik, v súvislosti s ktorým sa vyskytne aspoň jedna z týchto okolností: 1. v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (inej ako MSP, ktorý existuje menej ako tri roky, alebo, na účely oprávnenosti na pomoc vo forme rizikového financovania, MSP do siedmich rokov od jeho prvého komerčného predaja, ktorý spĺňa požiadavky rizikových finančných investícií v nadväznosti na hĺbkovú analýzu vykonanú vybratým finančným sprostredkovateľom), ak v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej upísaného základného imania. Ide o prípad, keď odpočet akumulovaných strát od rezerv (a všetkých ostatných prvkov, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) má za následok negatívnu kumulovanú sumu, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania. Na účely tohto ustanovenia „spoločnosť s ručením obmedzeným“ znamená najmä tie druhy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe I k smernici 2013/34/EÚ, a „základné imanie“ zahŕňa, ak je to vhodné, akékoľvek emisné ážio. strana 28  Podnik v ťažkostiach 2/2 2. V prípade spoločnosti, v ktorej aspoň niektorí spoločníci majú neobmedzené ručenie za dlh spoločnosti (inej ako MSP, ktorý existuje menej ako tri roky, alebo, na účely oprávnenosti na pomoc vo forme rizikového financovania, MSP do siedmich rokov od jeho prvého komerčného predaja, ktorý spĺňa požiadavky rizikových finančných investícií v nadväznosti na hĺbkovú analýzu vykonanú vybratým finančným sprostredkovateľom), ak v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej imania, ako je zaznamenané v účtovnej závierke spoločnosti. Na účely tohto ustanovenia „spoločnosť, v ktorej aspoň niektorí spoločníci majú neobmedzené ručenie za dlh spoločnosti“ znamená najmä tie druhy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe II k smernici 2013/34/EÚ. e) V prípade podniku, ktorý nie je MSP, keď za posledné dva roky: 1. účtovný pomer dlhu podniku k vlastnému kapitálu je vyšší než 7,5 a 2. pomer EBITDA podniku k úrokovému krytiu je nižší ako 1,0. strana 29  Krivka životného cyklu podniku úroveň rozvoja inovácia – ďalší progresívny rozvoj saturácia stagnácia rozvoja obdobie pokračovanie rastu stagnácie prehlbovanie stagnácie 1. fáza 2. fáza 3. fáza 4. fáza t ČAS založenie doba životnosti podniku zánik podniku podniku strana 30  Prosperita podniku V,N T zóna N zisku nulový VN bod Vzvratu zóna straty FN Qzvratu Q strana 31 Vývoj podnikových teórií  OSNOVA ❖ Historický vývoj ❖ Neoklasický model, základ ekon. teórii ❖ Príčiny vzniku alternatívnych teórií ❖ Manažérske teórie firmy ❖ Behavioristické teórie firmy ❖ Model zamestnaneckej firmy ❖ Neokeynesianské teórie firmy Firma bola už v dávnej minulosti predmetom záujmu ekonomickej teórie. Prvá učebnica, ktorá sa považuje za základ vedeckého prístupu k podniku vznikla v Benátkach v roku 1494. Jej autorom bol mních Luca Paccioli, ktorý svoje dielo nazval „ Summa de Arithmetica Geometria Proportioni et Proportionalita“. V práci sa zaoberá podvojným účtovníctvom a obchodom. strana 3 Zárodky teórie firmy vznikli v tridsiatych rokoch minulého storočia. K rozpracovaniu teoretického a metodologického aparátu (krivky dopytu, ponuky) ktorý sa neskôr využíval v neoklasickej teórii firmy, prispel Alfred Marshall. Bol jedným z najvýznamnejších britských ekonómov a stal sa zakladateľom vplyvnej cambridgeskej ekonomickej školy. Sústredil sa na problematiku mikroekonómie, teda štúdium individuálnych subjektov, trhov a odvetví Skutočná teória firmy vznikla až v rámci neoklasickej teórie, ktorá analyzuje správanie jednotlivých subjektov, v súvislosti s rozpracovaním nedokonalej konkurencie. v popredí stojí motivačný aspekt vlastníctva. Základná podnikateľská jednotka v 20. storočí sa kvalitatívne odlišuje od podnikateľskej jednotky v 19. storočí. V reálnom živote sa v tomto období základnou podnikateľskou jednotkou stala akciová spoločnosť, ktorá sa odlišovala od firmy, z ktorej vychádzala neoklasická teória firmy, nielen svojou veľkosťou a funkciou v ekonomickom mechanizme, ale aj svojou vnútornou štruktúrou, metódami riadenia, formami vlastníctva. V tejto súvislosti sa najviac kritiky sústredilo na neoklasický predpoklad cieľa firmy – maximalizácia zisku.  Teórie firmy Neoklasické Alternatívne teórie firmy teórie firmy Manažérske Behavioristické Zamestnanecké Neokeynesian- teórie firmy teórie firmy teórie firmy ské teórie firmy Historický vývoj teorií strana 6 Vedecké základy teórie firmy vznikali až v rámci NEOKLASICKEJ TEÓRIE, ktorá analyzuje správanie jednotlivých subjektov trhu, medzi ktoré patria firmy, domácnosti a štát. Firmy (podniky, výrobcovia) sú subjekty, ktoré vyrábajú tovary a služby a na trh prichádzajú s cieľom predať ich, čiže vystupujú ako predávajúci. Môžu však vystupovať aj ako kupujúci a to vtedy, keď kupujú výrobné faktory. Vstupujú na trh preto, aby dosiahli zisk. Neoklasická teória súvisí s rozpracovaním teórie konkurencie (Say). Predpokladá existenciu DOKONALEJ KONKURENCIE, ktorá ma zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov a podnikateľov a tým optimálne fungovanie ekonomiky. strana 7 Vedecké základy teórie firmy vznikali až v rámci NEOKLASICKEJ TEÓRIE, ktorá analyzuje správanie jednotlivých subjektov. Súvisí s rozpracovaním teórie konkurencie (Say). Predpokladá existenciu DOKONALEJ KONKURENCIE, ktorá ma zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov a podnikateľov a tým optimálne fungovanie ekonomiky. strana 8  Dokonalá konkurencia je situácia, keď je na trhu veľa kupujúcich a predávajúcich, keď je na trh voľný vstup a trhoví účastníci majú všetky relevantné informácie o cenách a charakteristikách produktov. Dokonalá konkurencia je však iba logická konštrukcia, nie skutočná trhová situácia a teoreticky by existovala len vtedy, ak by všetci účastníci na trhu mali vytvorené úplne rovnaké podmienky: veľký počet podnikov malý(žiadny) vplyv na trhovú cenu dokonale homogénne produkty možnosti substitúcie produktov voľný vstup a výstup z odvetvia strana 9 Nedokonalá konkurencia – reálne funguje a zahŕňa už aj monopolové prvky. Medzi jej základné znaky patria: – podnik môže v menšej alebo väčšej miere ovplyvňovať cenu – neúplnosť, rôznorodosť informácií – bariéry pre vstup do odvetvia – produkt je diferencovateľný Monopolistická konkurencia – trh určitého tovaru, ktorý vyrábajú viacerí výrobcovia Oligopol – malý počet veľkých konkurujúcich si firiem disponuje takou ekonomickou silou, že čiastočne obmedzuje vstup ďalších firiem na trh daného odvetvia Monopol – existuje len jeden výrobca určitého tovaru, ktorý nemá žiadnu konkurenciu, a na základe toho môže určovať monopolistické ceny. strana 10  Podľa predstaviteľov neoklasicizmu, podnik funguje na princípe, že na trhu kupuje výrobne faktory a na trhu predáva svoje výrobky. Teórie sú zamerané hlavne na analýzu výrobného podniku, ktorý vyrába iba jeden produkt. Vychádza sa pritom z niekoľkých predpokladov: cieľom firmy je MAXIMALIZÁCIA ZISKU, spojenie VLASTNÍCTVA podniku s jeho riadením, každý vlastník vlastni len jednu firmu, ktorá vyrába len jeden produkt, existencia tzv. NEOKLASICKÉHO MODELU ROVNOVÁHY PODNIKU pri rôznych štruktúrach trhu (začiatok výroby, bod obratu, začiatok zisku, podnikové optimum a pod. ). strana 11  N V3 c N, V V2 N Inflexný Z v bod IB Z V1 Z V Nf y njc P Nm P3 njv Z O Z P2 IB Z P1 V Podmienky tvorby bodov pri neoklasickom modely podniku: V1, V2, V3 – celkový výnos pri cenách P1, P2, P3 Nc – celkové náklady Nv – variabilné náklady IB – inflexný bod vyjadrujúci bod obratu ZV – začiatok výroby, keď P1 = njv resp. V1 = Nv ZZ – začiatok zisku, keď P2 = njc resp. V2= Nc PO – podnikové optimum je maximum zisku, keď P3 = Nm max. zisk = Vm – Nm = 0 strana 13  Štyri fázy priebehu nákladov náklady nc konečné fázy Nc Nm nv body bod zvratu I. stúpajúce klesajúce klesajúce klesajúce (IB) stúpajúce Nm ‹ nc klesajúce začiatok II. stúpajúce po min. klesajúce výroby (ZV) Nm ‹ nv stúpajúce začiatok stúpajúce klesajúce III. stúpajúce Nm ‹ nc zisku po min. Nm › nv (ZZ) stúpajúce stúpajúce stúpajúce IV. stúpajúce Nm › nc –– strana 14  Alternatívne teórie ❖ Vznikli v súvislosti s ponímaním cieľov firmy ❖ Zaoberajú sa problematikou firmy vo vzťahu k ich neoklasickej predlohe. Venujú sa pohľadu na maximalizáciu zisku ako na tradičný cieľ firmy a na rôzne alternatívy tohoto cieľa -- od dosahovania postačujúcej výšky zisku, cez maximalizáciu ďalších ekonomických ukazovateľov firmy až po poslanie firmy prispievať spoločnosti zo svojich ziskov nad rámec svojich primárnych funkcií. ❖ Alternatívny prístup k firmám aj na základe nejednotného prístupu k zisku ❖Kompenzačné a funkcionálne teórie – zisk ako platba podnikateľovi za jeho aktivitu a podstúpené riziko (platí najmä pre malé a individuálne podniky) ❖Monopolné teórie – zisk ako výsledok výhody, výsadného postavenia ❖Technologické a inovačné teórie – zisk ako výsledok technických a technologických zlepšení a inovačnej aktivity ❖ Alternatívne teórie firmy: ❖ manažérske ❖ behavioristické ❖ Manažérske teórie: ❖ jednoduchý manažérsky model ❖ Baumolov model firmy maximalizujúcej obrat ❖Manažérske teórie – zdôrazňujú oddelenie vlastníctva od riadenia, rôznosť cieľov a záujmov, konflikty ❖Behavioristické teórie – ciele firmy sú výsledkom rozhodovacích a vyjednávajúcich procesov medzi jednotlivcami a skupinami vo firme  Jednoduchý manažérsky model ❖Cieľom manažérov je maximalizácia ich úžitku ❖Premennými manažérskej funkcie úžitku môžu byť: zisk, výhody a príjmy manažérov – služobné auto so šoférom.... ❖Výhody manažérov zvyšujú náklady firmy a znižujú zisk firmy ❖Ako sa správa firma v jednoduchom manažérskom modeli? ❖Stanovuje výstup a cenu podľa pravidla maximalizácie zisku ❖Dosiahnutý zisk je rozdelený na 2 zložky: ❖zisk vykazovaný ❖vedľajšie príjmy a výhody manažérov strana 21 Jednoduchý manažérsky model  R Z A U M ❖Využitie obdobného znázornenia ako u spotrebiteľa ❖Priamka zisku ako dôchodková priamka ❖Indiferenčná krivka ako kombinácia dvoch častí zisku s rovnakým úžitkom ❖Bod rovnováhy – bod dotyku priamky zisku a indiferenčnej krivky ❖Maximalizácia zisku firmy však zodpovedá bodu Z, kedy je M = 0 π Πhrubý - T daň ≥ Π min M - vedľajšie výhody manažérov A - bod najvyššieho úžitku A U1 U1 S, M, I strana 25 Zhrnutie: Williamsonov model hľadá najvyšší úžitok manažéra v indiferenčnej krivke U1, prinášajúcej zisk vyšší ako minimálny pri zabezpečení maximálnych výhod manažéra. strana 26  Baumolov model ❖Cieľom manažérov je maximalizácia obratu firmy, teda funkcia TR = P. Q ❖Predpokladá nedokonalú konkurenciu, teda TR rastú ak je dopyt po produkcii elastický, ak je rovný 1, TR sú maximálne a MR = 0 (predpoklad lineárnej funkcie dopytu) ❖Predpoklad max. TR je síce dodržaný, ale treba uvažovať o predpoklade minimálneho požadovaného zisku (ako limitujúci faktor rozhodovania manažérov) ❖Minimálny požadovaný zisk – pre vlastníkov, pre rozvoj firmy, investície a aj pre manažérov ❖Firma maximalizujúca obrat vyrába vždy väčší objem produkcie za nižšiu cenu ako firma maximalizujúca zisk (platí, ak je požadovaný zisk menší ako skutočne dosiahnutý) ❖Veľký odbyt vyvoláva dôveru bánk, zákazníkov, burzy, posilňuje postavenie firmy voči konkurencii.  Baumolov model (celkové veličiny) TC, TR, π TC F TR E π π0 QE QF  Popis grafu bod E – optimálny bod firmy maximalizujúcej zisk bod F – optimálny bod firmy maximalizujúcej obrat π0– úroveň minimálneho požadovaného zisku  ako ovplyvní úroveň minimálne požadovaného zisku rozhodnutie firmy? ak je celkový zisk = alebo väčší ako požadovaný – neovplyvní nijako ak je celkový zisk menší ako požadovaný – firma zvýši cenu a zníži výstup, čiže klesnú TR. Dokedy bude znižovať výstup?  výstup je určený na úrovni minimálneho požadovaného zisku graficky - bod E je bod optima pri max. Z - bod F je bod optima pri max. TR - bod G je bod optima pri max. TR s obmedzením minimálneho požadovaného Z  Baumolov model pri obmedzujúcej podmienke minimálneho zisku TC, TR, π TC G F TR E π0 π QE QG QF  Závery – Baumolov model ak je minimálne požadovaný zisk nižší ako maximálny, výstup firmy max-cej TR je vyšší a cena nižšia ako u firiem, ktoré max-jú zisk ak firma nedosahuje minimálne požadovaný zisk, jej výstup je nižší a cena vyššia, ako by zodpovedalo max-cii TR  Marrisov model rastu podniku R. Marris vo svojom modeli považuje za najkomplexnejší ukazovateľ hospodárskej aktivity RAST FIRMY. Chápe ho ako paralelný rast všetkých ukazovateľov hospodárskej aktivity. Rast firmy je nielen najlepším prostriedkom na zabezpečenie dlhodobej prosperity korporácie (upevňuje sa jej ekonomická pozícia, finančná nezávislosť, rastie dôvera akcionárov a stúpa kurz akcii, atd.), ale je zároveň aj najvhodnejším spôsobom na uspokojenie osobných cieľov a záujmov manažéra. Marris upozornil, že RAST FIRMY NEMÔŽE POKRAČOVAŤ DONEKONEČNA.. Teória rastu podniku strana 36 V= ziskovosť max V1 A (max. úžitok) V2 U1 min ∏ ∏ g1 g2 g= rast  SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ TEÓRIE FIRMY Sústreďovali sa viac NA SOCIÁLNE A INŠTITUCIONÁLNE ASPEKTY FUNGOVANIA AKCIOVÝCH SPOLOČNOSTI, PREČO A AKO SA VYTVÁRA CIEĽ TÝCHTO SPOLOČNOSTÍ. NA ROZDIEL OD PREDCHÁDZAJÚCEHO SMERU NEVYTVÁRAJÚ MODELY, ale OPISUJÚ SPRÁVANIE korporácii. Riešia otázky oddelenia vlastníctva od riadenia. Najznámejšou koncepciou je koncepcia ZRELÝCH KORPORÁCII spojená s menom J. K. GALBRAITHA. Zrelá korporácia sa podľa neho, líši od tradičnej súkromno-podnikateľskej firmy, pre ktorú bola typická "moc kapitálu". Rozvíja aj teóriu rozdielnej vzácnosti rôznych výrobných faktorov v čase. Podľa tejto teórie v polovici 19. stor. prešla moc od vlastníkov pôdy na vlastníkov kapitálu, lebo v tomto čase bol kapitál najvzácnejším výrobným faktorom. strana 38  Behavioristická teória firmy BEHAVIORIZMUS JE VEDA O SPRÁVANÍ ĽUDÍ URČITÝCH TRIED, RESP. ZAMESTNANCOV PODNIKU PRI URČITÝCH SITUÁCIÁCH. Je to prakticistický, materialistický smer v psychológii a pedagogike rozšírený najmä v USA a redukujúci psychiku na správanie ľudí v rôznych situáciách, ktoré vznikajú v ich okolí a ich reakcie na tieto podnety. Na tomto princípe vznikla tzv. BEHAVIORISTICKÁ TEÓRIA FIRMY, ktorej cieľom je skúmať motiváciu najdôležitejších záujmových skupín vnútri organizácie (manažéri, akcionári, zamestnanci,..) a vplyv týchto skupín na formovanie cieľa organizácie ako celku. Firmu riadia ľudia, ktorí majú rozdielne cieľe. strana 27  Teória predpoklada, že ciele firmy sú výsledkom vyjednávania a rozhodovania viacerých záujmových skupín firma ako koalícia jednotlivých záujmových skupín nie maximalizácia jednej premennej (napr. Zisk), ale uspokojivé plnenie viacerých cieľov  hlavní predstavitelia: R. M. Cyert a J. G. March ciele firmy chápu ako relatívne nezávislé obmedzenia a ako výsledok vyjednávania ciele sa môžu meniť v čase, tak ako sa mení koalícia rôzne firmy sa môžu v podobných podmienkach správať rôzne, vplyv jednotlivých skupín  Rozvoj behavioristických teórií agency theory – vzťah akcionárov a agentov (manažérov), aby s ich poverením riadili firmy, ktorí však sledujú odlišné ciele, s tým vznikajú dodatočné náklady na kontrolu činnosti manažérov alebo na ich motiváciu..... teória vlastníckych práv – v popredí stojí motivačný aspekt vlastníctva, zdôrazňuje význam koncentrácie vlastníctva, nie jeho rozptýlenie – ťažká kontrola. Čím viac je vlastníctvo rozptýlené, tým je aj kontrola menej  Behavioristicka teória firmy a jej varianty Ak by sa maximalizoval cieľ určitej skupiny, tak ostatné skupiny s tým nebudú súhlasiť. Preto v týchto teóriách nejde o maximalizáciu jedného cieľa ale o spokojnosť všetkých zainteresovaných skupín. Je to princíp uspokojenia, ktorého ciele môžu spočívať v: 1. Vo výrobe, raste objemu výroby a jej plynulosť 2. Zásoby, ich veľkosť a riadenie pohybu zásob 3. Predaj a množstvo 4. Trhový podiel 5. zisk strana 43  Behavioristicka teória firmy a jej varianty Model zamestnaneckej firmy V modeli ide o to, že zodpovednosť za podnikateľskú činnosť preberajú zamestnanci. Ich právomocou je rozhodovať o cieľoch. Ich cieľom je : Maximalizovať dôchodok na jedného zamestnanca, ktorý je tvorený: - zo mzdy - zo zisku na jedného zamestnanca Zisk na jedného zamestnanca závisí od : - počtu zamestnancov vo firme - veľkosti výroby - vzťahu celkových tržieb a celkových nákladov strana 44 ZÁVER ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ VÝVOJ PODNIKOVÝCH TEÓRIÍ prednáška  Teórie firmy Neoklasické Alternatívne teórie firmy teórie firmy Manažérske Behavioristické Zamestnanecké Neokeynesian- teórie firmy teórie firmy teórie firmy ské teórie firmy Historický vývoj teorií strana 2  Firma bola už v dávnej minulosti predmetom záujmu ekonomickej teórie. Prvá učebnica, ktorá sa považuje za základ vedeckého prístupu k podniku vznikla v Benátkach v roku 1494. Jej autorom bol mních Luca Paccioli, ktorý svoje dielo nazval „ Summa de Arithmetica Geometria Proportioni et Proportionalita“. V práci sa zaoberá podvojným účtovníctvom a obchodom. strana 3 Novodobé teórie firmy vznikali až v rámci NEOKLASICKEJ TEÓRIE, ktorá analyzuje správanie jednotlivých subjektov. Súvisí s rozpracovaním teórie konkurencie (Say). Predpokladá existenciu DOKONALEJ KONKURENCIE, ktorá ma zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov a podnikateľov, a tým optimálne fungovanie ekonomiky. strana 4  Podľa predstaviteľov neoklasicizmu, podnik funguje na princípe, že na trhu kupuje výrobne faktory a na trhu predáva svoje výrobky. Teórie sú zamerané hlavne na analýzu výrobného podniku, ktorý vyrába iba jeden produkt. Vychádza sa pritom z niekoľkých predpokladov: cieľom firmy je MAXIMALIZÁCIA ZISKU, spojenie VLASTNÍCTVA podniku s jeho riadením, každý vlastník vlastni len jednu firmu, ktorá vyrába len jeden produkt, existencie tzv. NEOKLASICKÉHO MODELU ROVNOVÁHY PODNIKU pri rôznych štruktúrach trhu (začiatok výroby, bod obratu, začiatok zisku, rovnováha podniku a pod. ). strana 5  Nc N, V V2 Nv ZZ Inflexný bod IB V1 ZV Nf y njc PO Nm P3 njv ZZ P2 IB ZV P1 strana 6 Podmienky tvorby bodov pri neoklasickom modely podniku: V1, V2, V3 – celkový výnos pri cenách P1, P2, P3 Nc – celkové náklady Nv – variabilné náklady IB – inflexný bod ZV – začiatok výroby - P1 = njv resp. V1 = Nv ZZ – začiatok zisku – P2 = njc resp. V2= Nc PO – podnikové optimum – maximum zisku – P3 = Nm max. zisk = Vm – Nm = 0 strana 7  Štyri fázy priebehu nákladov náklady konečné fázy Nc Nm nv n body bod zvratu I. stúpajúce klesajúce klesajúce klesajúce (IB) stúpajúce klesajúce začiatok II. stúpajúce Nm ‹ n klesajúce po min. výroby (ZV) Nm ‹ nv stúpajúce začiatok stúpajúce klesajúce III. stúpajúce Nm ‹ n zisku po min. Nm › nv (ZZ) stúpajúce stúpajúce stúpajúce IV. stúpajúce Nm › n –– Nm › nv strana 8 Obdobie 20. storočia a súčasnosť je spojené so vznikom akciových spoločností a s nimi spojenými odlišnosťami medzi neoklasickým chápaním firmy v oblasti oddelenia vlastníctva podniku od jeho riadenia. Alternatívne teórie firmy sa rozvíjali v dvoch smeroch: V podobe ČISTEJ EKONOMICKEJ TEÓRIE (manažérske teórie), nadväzujúcej na neoklasickú teóriu firmy; V podobe SOCIÁLNO-EKONOMICKÝCH TEÓRII firmy, ktoré sa sústreďovali viac na sociálne a zamestnecké aspekty akciových spoločnosti, napr. prečo sa oddeľuje vlastníctvo a kontrola, aké to má dôsledky, ako sa formuje cieľ akciovej spoločnosti a pod. strana 9  Prístupy k zisku firmy 1. Kompenzačná teória (funkcionálna), na základe ktorej zisk kompenzuje podnikateľovi postupujúce riziko s investovaním peňažných prostriedkov do podnikania a stratu času súvisiacu s podnikaním 2. Monopolistická teória, ak je firma na trhu sama a dosahuje zisk z tejto výhody 3. Technologická teória ( inovačná), keď zisk je výsledkom inovačných prístupov, napr. firemného výskumu prinášajúceho nové výrobky. strana 10  Alternatívne ciele 1. Podiel na trhu, snaha o jeho zvyšovanie 2. Rast a expanzia firmy, napr. z regionálneho na celoštátny, medzinárodný trh 3. Úroveň uspokojivého zisku ( π ) na základe princípu uspokojenia 4. Dlhodobé prežitie firmy Alternatívne ciele sú vyjadrované modelmi: - Manažérske modely - Behavioristické modely - Zamestnanecké ( inštitucionálne ) modely strana 11  Alternatívne modely môžu byť: - STATICKÉ (Baumol, Williamson), pri nich ešte nevystupuje problém delenia zisku na dividendy a nerozdelené zisky; - DYNAMICKÉ (TEÓRIE RASTU FIRMY), pri ktorých do popredia vystupuje financovanie investícii, členenie zisku na rozdelený a nerozdelený zisk, vzťah korporácie k trhu cenných papierov a pod.(Marris). strana 12  1.MANAŽÉRSKE MODELY a. jednoduchý manažérsky model V šesťdesiatych rokoch vznikajú modely manažérskych firiem, ktoré vychádzajú z predpokladu, že ciele modernej korporácie určujú manažéri, ktorí firmu riadia. No vlastníkmi firmy sú akcionári. Keďže vlastníkov môže byť viac a môžu mať rozdielne záujmy, menujú do vedenia firmy manažéra, ktorý firmu riadi. Akcionári majú tiež svoj záujem a tým je zisk (π). Záujmom manažéra je maximalizovať úžitok ( U ), čo vyjadríme funkciou: 𝑈 = 𝑓(𝜋, 𝑀) M- vedľajšie manažérske výhody strana 13 jednoduchý manažérsky model Úžitok je funkciou zisku a vedľajších manažérskych výhod ( vodič služobného auta, luxusná pracovňa, ) Princípom tohto modelu je optimalizovať manažérsky úžitok so ziskom. Pre tento účel použijeme dve kategórie zisku a to: zisk dosiahnutý(𝜋𝐷 ) a zisk vykazovaný(𝜋𝑉 ). Ak je zisk vysoký rastie manažérovi prestíž, ak je nízky, ohrozuje to jeho pozíciu vo firme. 𝜋𝐷 − 𝑀 = 𝜋𝑉 𝜋𝐷 = 𝜋𝑉 + 𝑀 strana 14  π = πV + M πV - zisk vykazovaný M - vedľajšie výhody manažérov πV A - bod najvyššieho úžitku Z 𝜋𝐷 = 𝜋𝑉 ak M1 = 0 𝜋𝑉 A U1 M1 M strana 15 Zhrnutie Manažér preto musí hľadať optimálnu kombináciu úžitku 𝑈 = 𝑓(𝜋, 𝑀) Indiferenčná krivka U1 maximalizuje úžitok manažéra a optimalizuje vykázaný zisk 𝜋𝑉 pre akcionárov.  b. Baumollov model Predpokladá splnenie týchto podmienok: -Maximalizácia obratu -Nedokonalú konkurenciu -Barieri vstupu do odvetvia Základným cieľom firmy je maximum obratu TR = P.Q pri dosahovaní požadovanej minimálnej miery zisku. Veľký obrat vyvoláva dôveru bánk, zákazníkov, burzy, posilňuje postavenie firmy voči konkurencii. Rovnováha firmy sa podľa W. Baumolla dosahuje za väčšieho rozsahu výroby, než by zodpovedal situácii, keď je zisk maximalizovaný (Vm – Nm = 0). Pri takomto rozsahu výroby je marginálny príjem nižší ako marginálne náklady. Rast firmy nie je prekážkou, ale naopak, stimulom k rastu národného hospodárstva. strana 17  Baumolov model graf [a] TR, TC, π F TC π = TR - TC Bod A: π ≥ π1 π E TR A π1 QE QF π Q Firma maximalizujúca obrat dosahuje zisk nižší, než je zisk maximálny. Optimálny výstup ani cena sa v tomto prípade nemení. strana 18  Baumolov model TR, TC, graf [b] π TC F Bod A: π1 ≤ π0 G π0 = min. požadované TR π E π0 π1 A Q Q Q π Q E G F strana 19 Z vyššie uvedeného môžeme odvodiť nasledujúce závery: Pokiaľ je minimálne požadovaný zisk (π0) nižší než maximálny zisk (π) výstup firmy maximalizujúcej obrat je vyšší a cena nižšia než u firmy maximalizujúci zisk. Pokiaľ firma nedosahuje minimálny požadovaný zisk (π0 ), jej výstup je nižší a cena vyššia než pri maxime obratu. Pokiaľ bude požadovať vyšší zisk ako π1, čím viac chce predať, tým viac musí s cenou klesať. Firma maximalizujúca obrat pri obmedzujúcej podmienke minimálne požadovaného zisku vyrába výstup vyšší než firma maximalizujúci zisk a nižší než firma maximalizujúci obrat bez obmedzujúcej podmienky. strana 20  c. Williamsonov model Je podobný jednoduchému manažeérskemu modelu.V porovnaní s jednoduchým manažérskym modelom Williamson neredukoval cieľ manažérov na zisk a úžitok manažéra ale používa tzv. PREFERENČNÚ FUNKCIU MANAŽÉROV, ktorá zahŕňa niekoľko premenných: S – dodatočné mzdové výdaje manažérov, ( prémie, výber spolupracovníkov...) M- služobné výhody a pôžitky manažérov I – voľnosť rozhodovania o investíciách (výška finančných prostriedkov, s ktorými manažér môže nakladať podľa vlastného uváženia ). Preferenčnú funkciu úžitku manažérov (VÝHODY) vyjadríme funkciou 𝑈 = 𝑓( 𝑆, 𝑀, 𝐼 ) strana 21  Πhrubý - T daň ≥ Π min M - vedľajšie výhody manažérov π A - bod najvyššieho úžitku 𝑈 = 𝑓( 𝑆, 𝑀, 𝐼 ) A 𝜋1 𝜋𝑚𝑖𝑛 U1 U1 S, M, I strana 22  Williamsonov model 𝜋 π = πr + M πr - zisk vykazovaný M - vedľajšie výhody manažérov A - bod najvyššieho úžitku A U1 M strana 23  Williamsonov model Zhrnutie: Model hľadá najvyšší úžitok manažéra v indiferenčnej krivke U1, prinášajúcej zisk vyšší ako minimálny pri zabezpečení maximálnych výhod manažéra. strana 24  d. Marrisov model rastu podniku R. Marris vo svojom modeli považuje za najkomplexnejší ukazovateľ hospodárskej aktivity RAST FIRMY. Chápe ho ako paralelný rast všetkých ukazovateľov hospodárskej aktivity. Rast firmy je nielen najlepším prostriedkom na zabezpečenie dlhodobej prosperity korporácie (upevňuje sa jej ekonomická pozícia, finančná nezávislosť, rastie dôvera akcionárov a stúpa kurz akcii, atd.), ale je zároveň aj najvhodnejším spôsobom na uspokojenie osobných cieľov a záujmov manažéra. Marris upozornil, že RAST FIRMY NEMÔŽE POKRAČOVAŤ DONEKONEČNA.. V teóriach rastu vystupujú do popredia mnohé problémy, ktoré si statické modely nemuseli všímať. R. Marris vo svojom modeli považuje za najkompletnejší ukazovaťeľ hospodárskej aktivity rast firmy. strana 25  Teória rastu podniku Manažér firmy má nejaký úžitok tvorený funkciou 𝑈 = 𝑓( 𝑅𝑎𝑠𝑡, 𝑧𝑖𝑠𝑘𝑜𝑣𝑜𝑠ť ) V praxi sa stáva, že ak firma dosahuje rast, ziskovosť sa znižuje, no to neplatí vždy. Rast firmy spôsobuje, že sa firma napr. dostáva na nové trhy, zvyšuje svoj obrat, no k tomu musí vynakladať dodatočné finančné výdavky spojené s propagáciou, reklamou, marketingom a pod. a tým firma znižuje svoju ziskovosť. Zisk firma môže zhodnocovať na kapitálových trhoch, investíciami, ktoré následne môžu prinášať viac peňazí. strana 26 V = ziskovosť max V1 A (max. úžitok) V2 U1 min ∏ ∏ g1 g2 g= rast  SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ TEÓRIE FIRMY Sústreďovali sa viac NA SOCIÁLNE A INŠTITUCIONÁLNE ASPEKTY FUNGOVANIA AKCIOVÝCH SPOLOČNOSTI, PREČO A AKO SA VYTVÁRA CIEĽ TÝCHTO SPOLOČNOSTÍ. NA ROZDIEL OD PREDCHÁDZAJÚCEHO SMERU NEVYTVÁRAJÚ MODELY, ale OPISUJÚ SPRÁVANIE korporácii. Najznámejšou koncepciou je koncepcia ZRELÝCH KORPORÁCII spojená s menom J. K. GALBRAITHA. Zrelá korporácia sa podľa neho, líši od tradičnej súkromno-podnikateľskej firmy, pre ktorú bola typická "moc kapitálu". Rozvíja aj teóriu rozdielnej vzácnosti rôznych výrobných faktorov v čase. Podľa tejto teórie v polovici 19. stor. prešla moc od vlastníkov pôdy na vlastníkov kapitálu, lebo v tomto čase bol kapitál najvzácnejším výrobným faktorom. strana 28  Behavioristická teória firmy BEHAVIORIZMUS JE VEDA O SPRÁVANÍ ĽUDÍ URČITÝCH TRIED, RESP. ZAMESTNANCOV PODNIKU PRI URČITÝCH SITUÁCIÁCH. Je to prakticistický, materialistický smer v psychológii a pedagogike rozšírený najmä v USA a redukujúci psychiku na správanie ľudí v rôznych situáciách, ktoré vznikajú v ich okolí a ich reakcie na tieto podnety. Na tomto princípe vznikla tzv. BEHAVIORISTICKÁ TEÓRIA FIRMY, ktorej cieľom je skúmať motiváciu najdôležitejších záujmových skupín vnútri organizácie (manažéri, akcionári, zamestnanci,..) a vplyv týchto skupín na formovanie cieľa organizácie ako celku. Firmu riadia ľudia, ktorí majú rozdielne cieľe. strana 27  Behavioristicka teória firmy a jej varianty Ak by sa maximalizoval cieľ určitej skupiny, tak ostatné skupiny s tým nebudú súhlasiť. Preto v týchto teóriách nejde o maximalizáciu jedného cieľa ale o spokojnosť všetkých zainteresovaných skupín. Je to princíp uspokojenia, ktorého ciele môžu spočívať v: 1. Vo výrobe, raste objemu výroby a jej plynulosť 2. Zásoby, ich veľkosť a riadenie pohybu zásob 3. Predaj a množstvo 4. Trhový podiel 5. zisk Najnovším variantom je tzv. AGENCY THEORY, ktorá rozoberá vzťah akcionárov (principálov), ktorí si nájdu inú osobu (agentov, manažérov), aby s ich poverením vykonávali určite aktivity a riadili firmu. Vzťah vlastníkov a manažérov interpretuje aj TEÓRIA VLASTNÍCKYCH PRÁV, kde v popredí stojí motivačný aspekt vlastníctva. Zdôrazňuje význam koncentrácie vlastníctva pre účinnú kontrolu nad činnosťou manažérov. Čím viac je vlastníctvo rozptýlené, tým je aj kontrola menej účinná a jednotliví akcionári sa v skutočnosti necítia byť vlastníkmi príslušnej spoločnosti. strana 30  Behavioristicka teória firmy a jej varianty Model zamestnaneckej firmy V modeli ide o to, že zodpovednosť za podnikateľskú činnosť preberajú zamestnanci. Ich právomocou je rozhodovať o cieľoch. Ide o cieľ: Maximalizovať dôchodok na jedného zamestnanca, ktorý je tvorený: - zo mzdy - zo zisku na jedného zamestnanca Zisk na jedného zamestnanca závisí od : - počtu zamestnancov vo firme - veľkosti výroby - vzťahu celkových tržieb a celkových nákladov strana 31  Podnikové hospodárstvo MAJETKOVÁ VYBAVENOSŤ PODNIKU  Aktíva Súvaha Pasíva Súvaha je súhrnný účtovný Pohľad na súvahu výkaz, ktorý poskytuje vo charakterizuje majetok z dvoch forme bilancie informácie o hľadísk. Na jednej strane majetku a finančných zdrojoch vystupuje hodnota majetku a na jeho krytia v danom časovom strane druhej zdroje, z ktorých okamžiku. Majetok podniku v je majetok financovaný, preto súvahe predstavujú aktíva, je súvaha založená na finančné zdroje (kapitál) bilančnom princípe. predstavujú pasíva. 2  Riadna súvaha sa zostavuje na začiatku alebo na konci účtovného obdobia, t.j ku 31.12. Nazýva sa tiež ročná súvaha Mimoriadna súvaha sa zostavuje v čase, keď podnik začína svoju činnosť, keď dochádza k jeho rozdeleniu alebo zlúčeniu s iným podnikom, resp. keď sa likviduje. Porovnávacia súvaha sa zostavuje vtedy, keď treba navzájom porovnať viaceré obdobia a obsahuje teda údaje vzťahujúce sa k dvom alebo niekoľkým dátumom. Súvahu zostavujú podniky, ktoré vedú podvojné účtovníctvo. 3  V súvahe sa stretávajú informácie o celej činnosti podniku, sú tu informácie z nákupu -prijaté faktúry, z výroby – zúčtovanie výrobkov, nedokončenej výroby, z predaja – vydané faktúry, účtovanie drobných výdajov z pokladne – hotovosť, účtovanie o pohyboch na bankových účtoch – výpisy z bankových účtov, výplata miezd – mzdová učtáreň. Úlohou podnikového ekonóma by malo byť nie len spracovanie účtovných dokladov ale i analýza dosiahnutých hodnôt a prijímanie rozhodnutí o možných riešeniach. 4 Neobežný (fixný) majetok Dlhodobé záväzky (pasíva) Dlhodobý nehmotný majetok Pohľadávky za upísané vlastné imanie Dlhodobý hmotný majetok Základné imanie Dlhodobý finančný majetok Kapitálové fondy Fondy zo zisku Obežný majetok Výsledok hospodárenia minulých rokov a za účtovné obdobie Zásoby Záväzky Krátkodobé pohľadávky Rezervy Dlhodobé pohľadávky Dlhodobé bankové úvery a výpomoci Finančné účty Krátkodobé záväzky (pasíva) Krátkodobé záväzky Krátkodobé bankové úvery a výpomoci 5  Dlhodobý majetok slúži podniku dlhšiu dobu (viac ako 1 rok), nespotrebováva sa naraz, ale postupne (okrem pozemkov, ktoré sa neopotrebovávajú) a úmerne tomuto postupnému opotrebovávaniu prenáša svoju hodnotu vo forme odpisov do nákladov podniku. Majetok podniku 6 Limitná cena pre klasifikáciu majetku na formy dlhodobého majetku je > 1700 € > 2400 € Z hľadiska likvidnosti sú: peniaze najlikvidnejším majetkom, dlhodobý majetok najmenej likvidným majetkom. 7  DLHODOBÝ MAJETOK DLHODOBÝ DLHODOBÝ DLHODOBÝ hmotný majetok nehmotný finančný majetok majetok Nehnuteľný: ▪ goodwill ▪ cenné papiere a ▪ software podiely (akcie, ▪ pozemky ▪ oceniteľné podielové listy) ▪ stavby práva (know- ▪ úverové cenné ▪ pestovateľské how, licencie, papiere (obligácie, celky trvalých ochranné vkladové listy) porastov známky, ▪... ▪... patenty) ▪ ostatný Hnuteľný: dlhodobý nehmotný ▪ stroje, zariadenia majetok a prístroje ▪ aktivované ▪ dopravné náklady na prostriedky vývoj ▪ základné stádo ▪... a ťažné zvieratá ▪... 8  Ukazovatele využitia dlhodobého majetku Pre účely vyjadrovania dlhodobého majetku a jeho jednotlivých zložiek môžeme použiť ukazovatele, ktoré sa týkajú: 1. obnovy resp. zmeny hodnoty dlhodobého majetku, 2. využitia dlhodobého majetku, 3. aktivity, efektívnosti a rentability majetku. ad1/ Sem zaraďujeme najmä tieto ukazovatele: -koeficient obnovy, resp. rozšírenia majetku, ktorý vyjadrujeme ako pomer prírastku majetku v priebehu roka k jeho konečnému stavu v nadobúdacích, resp. reprodukčných cenách. -koeficient úbytku majetku, ktorý je pomerom úbytku majetku k počiatočnému stavu majetku. 9  Sústava ukazovateľov, ktorými meriame ekonomickú efektívnosť majetku Názov ukazovateľa pre výpočet intenzity reprodukcie Vzťah pre výpočet ukazovateľa majetku naturálna reprodukcia DM k 1 MR = DM k 0 koeficient likvidácie DM L L= DM k 0 koeficient investícií I ki = DM k1 koeficient reprodukčný I kR = DM L označenie DM = dlhodobý majetok 10  Ad 2/Intenzívne využitie je dané objemom produkcie vyrobenej za časovú jednotku počas jeho skutočnej činnosti. Intenzívne využitie je tým väčšie, čím väčšie množstvo výrobkov alebo medziproduktov sa na výrobnom zariadení vyrobí za časovú jednotku. Najdôležitejšími činiteľmi vyššieho intenzívneho využitia výrobného zariadenia sú modernizácia a intenzifikácia výrobného procesu. Mieru využitia vyjadrujeme koeficientom intenzívneho využitia: Qs ki = –––– Qz Kde : ki - koeficient intenzívneho využitia Qs - skutočne vyrobený objem produkcie za vymedzený čas Qz - inštalovaná produkčná schopnosť za vymedzený čas 11  Extenzívne využitie skúma využívanie dlhodobého hmotného majetku v čase. Čím väčší počet hodín je výrobné zariadenie, stroj, technológia a pod. v činnosti, tým je vyššie jeho extenzívne využitie. Rozborom tu zisťujeme mieru ich časového využitia, najmä ku kalendárnemu fondu pracovného času. Túto mieru vyjadrujeme koeficientom extenzívneho využitia: Ts ke = ––––– Tz Kde : ke - koeficient extenzívneho využitia Ts - skutočný čas činnosti hmotného majetku Tz - čas porovnávanej základne, spravidla kalendárny fond pracovného času. Jedným z významných ukazovateľov extenzívneho využitia je koeficient smennosti. Koeficient smennosti vypočítame tak, keď zamestnancov vo všetkých smenách delíme počtom zamestnancov v plnej smene. Na presnejšie vyjadrenie sa v praxi často berie počet odpracovaných hodín v jednotlivých smenách. Vzorec výpočtu je nasledujúci: R1+R2+....R4 ks = –––––––––––––– R Kde : ks - koeficient smennosti R1 – R4 - počet pracovníkov v jednotlivých smenách R - počet pracovníkov v plnej smene 13  Integrálne využitie Je súčinom extenzívneho a intenzívneho využitia technickej časti majetku podniku a komplexne vyjadruje mieru jeho využitia. Kinteg= ke. ki 14 Ad3/Ukazovatele aktivity vypovedajú, či podnik efektívne hospodári so svojím majetkom tržby Obrat neobežného majetku = ––––––––––––––––– neobežný majetok tržby Obrat celkového majetku = –––––––––––– celkový majetok Je to ukazovateľ najkomplexnejšie merajúci využitie celkového majetku, ktorý sa vypočíta ako podiel tržieb k celkovému majetku. Ukazovateľ obratu celkového majetku slúži k hodnoteniu bonity podniku. Keď má hodnota tohto ukazovateľa klesajúcu tendenciu, podnik má vytvoriť aktivitu smerom k zvyšovaniu tržby alebo by mal znižovať stav majetku. 15 Ukazovateľ bilančnej likvidity sa bežne nesleduje, lebo jeho hodnota je zaujímavá len pri likvidácii podniku. Vypovedá o schopnosti podniku uhradiť dlhodobé záväzky z výnosov predaja neobežného majetku. neobežný majetok Bilančná likvidita = ––––––––––––––––– dlhodobé cudzie zdroje Ukazovateľ rentability aktív vyjadruje mieru celkovej ziskovosti, ktorú podnik dosahuje prostredníctvom využívania svojho majetku. zisk Rentabilita aktív = –––––––– aktíva 16  Majetok a jeho opotrebovanie -Fyzické opotrebovanie dlhodobého majetku vzniká predovšetkým v dôsledku jeho používania, ale aj v dôsledku vplyvu prostredia. Medzi rozhodujúce formy fyzického opotrebovania môžeme zaradiť bežné opotrebovanie z dôvodu použitia majetku, poškodenie majetku, znehodnotenie živelnými pohromami a pod. -Morálne opotrebovanie v dôsledku vedecko - technického pokroku, rozvoja techniky a pod. 17  Stupeň opotrebenia  100(% ) Ts O= Tn O - stupeň opotrebenia Ts - skutočný vek dlhodobého majetku v rokoch Tn - normovaná doba životnosti dlhodobého majetku v rokoch 18  Odpisy O d p i s y definujeme ako časť ceny dlhodobého majetku, ktorá sa v priebehu jeho životnosti systematickým spôsobom zahrňuje do hospodárskych nákladov podniku, vynaložených za určité obdobie. Sú zachytávané vo výsledovke podniku. Odpisy je treba odlišovať od pojmu oprávky k dlhodobému majetku. Tie vyjadrujú kumulovaný súhrn uskutočnených odpisov majetku k určitému okamžiku. Sú zachytávané v súvahe podniku. Porovnaním oprávok s nadobúdacou cenou je možné približne vyjadriť stupeň opotrebenia majetku. Faktory vplyvu na veľkosť odpisov: Cena majetku Doba odpisovania majetku Metóda odpisovania 19 Odpisy okrem toho, že v peniazoch vyjadrujú stupeň a priebeh opotrebovania dlhodobého majetku, majú z pohľadu ekonomiky podniku aj ďalší význam: - ako zložka hospodárskych nákladov ovplyvňujú úroveň vykazovaného výsledku hospodárenia a tým aj základ dane zo zisku a rentabilitu podnikania, - do doby obnovy dlhodobého majetku vystupujú ako voľný finančný zdroj, použiteľný k akémukoľvek účelu. Je treba si uvedomiť, že odpisy síce predstavujú súčasť hospodárskych nákladov, ale nie sú súčasne peňažným výdajom. Odpisy teda nepredstavujú úbytok peňažných prostriedkov podniku a sú považované za nepeňažný náklad. 20  Metódy odpisovania Odpisovanie dlhodobého hmotného majetku (okrem pôdy a pozemkov, ktoré sa neodpisujú) znižuje jeho nadobúdaciu cenu o odpisy. Odpisovanie sa uskutočňuje buď v závislosti na: čase, podľa výkonu (u niektorých strojov a dopravných prostriedkov). 21 Odpisová sadzba pri zohľadnení výkonu : Výkonové odpisy by sa mali využívať v tých prípadoch, keď je predpoklad, že príčinou vyradenia dlhodobého majetku bude fyzické opotrebovanie, ktoré sa uskutoční v kratšom časovom intervale než morálne opotrebenie. Co Oj = V Oj - odpisová sadzba na jednotku výkonu Co - obstarávacia cena dlhodobého majetku V - celkový výkon dlhodobého majetku počas celej normovanej životnosti 22 Časové metódy delíme na: lineárne, zrýchlené. 23  Pri lineárnej metóde odpisovania sa odpisy rozvrhujú na jednotlivé roky fungovania investície rovnakým podielom zo vstupnej ceny Vc majetku. Vc O= doba odpisovania 24 Zrýchlené odpisovanie 2(Vc - Op) O= k -r O ročné odpisy Vc vstupná cena odpisovaného majetku Op oprávky (tzn. doteraz uskutočnené odpisy) k koeficient pre zrýchlené odpisovanie v ďalších rokoch odpisovania r počet rokov, počas ktorých už bol dlhodobý hmotný a nehmotný majetok odpisovaný 25 Členenie odpisovaného majetku pre účely daňového odpisovania platné od 1.1. 2015 0. skupina 2 roky – od 1.1.2020 1. skupina 4 roky 2. skupina 6 rokov 3. skupina 8 rokov 4. skupina 12 rokov 5. skupina 20 rokov 6. skupina 40 rokov 26  0. odpisová skupina V odpisovej skupine 0 sa odpisujú elektromobily. Doba odpisovania pre túto skupinu je vymedzená len na 2 roky. Po starom platilo, že aj elektromobily sa ako ostatné osobné automobily odpisovali v odpisovej skupine 1 po dobu 4 rokov. Na základe novely zákona o dani z príjmov od roku 2020 sa tak odpisy elektromobilov dostanú do daňových nákladov dvakrát rýchlejšie ako pred tým. 27  Koeficient pre daňové zrýchlené odpisovanie v druhom a ďalších rokoch od 1.1.2015 Odpisová skupina Koeficient pre zrýchlené odpisovanie 2 7 3 9 28 Obežný majetok: Zásoby (materiál, nedokončená výroba a polotovary vlastnej výroby, výrobky, tovar) Krátkodobé pohľadávky, Dlhodobé pohľadávky Finančné účty V súlade so zákonom o účtovníctve majetok nezaradený medzi neobežný patrí do obežného majetku. Zložky obežného majetku sú položkou dlhodobé pohľadávky odlišné od kategórie krátkodobý majetok. 29 30 Názov ukazovateľa účinnosti Vzťah pre výpočet a efektívnosti majetku ukazovateľa celkový obrat majetku cez celkové tržby celkové tržby celkový majetok produkčná účinnosť DM Q Pú = DM efektívnosť DM cez celkové EM = V výnosy DM relatívny obrat neobežného RONM = tržby majetku neobežný majetok investičná náročnosť produkcie IN = DM Q doba návratnosti DM Dn = DM čistý zisk + odpisy 31  Názov ukazovateľa obratu Vzťah pre výpočet majetku ukazovateľa majetok (  )  365 DOM = doba obratu celkového majetku tržby zásoby (  )  365 doba obratu zásob DOZ = tržby rýchlosť obratu zásob – obrat tržby ROZ = priemerný stav zásob zásob pohľadávky (  )  365 doba obratu pohľadávok DOP = tržby 32 Názov ukazovateľa Vzťah pre výpočet likvidity ukazovateľa likvidita pohotová Finančné účty (likvidita 1. stupňa) krátkodobé záväzky likvidita bežná Finančné účty + krátk.pohľadávky (likvidita 2. stupňa) Krátkodobé záväzky likvidita celková Fin.účty + krátk.pohľadávky + zásoby (likvidita 3. stupňa) krátkodobé záväzky 33  Kolobeh a obrat obežného majetku A) Normatív výrobných zásob 1) Časová norma: dc Čn = + pz + tz 2 Čn - časová norma dc - dodávkový cyklus pz - poistná zásoba tz - technologická zásoba 34 2) Priemerná denná spotreba Ns  Pj  Y Ds = d ØDs - priemerná denná spotreba Ns - norma spotreby materiálu na výrobok Pj - jednotková cena materiálu Y - plánovaná výroba v kusoch d - počet dní v sledovanom období. 35 Vzorec normatívu výrobných zásob: N vz = Čn  Ds 36 B) Normatív nedokončenej výroby 1) Koeficient narastania nákladov:  f ( n) d k = 0 nd k - funkcia krivky charakterizujúcej narastanie nákladov n - výška nákladov vynaložených na 1 výrobok d - počet dní výrobného cyklu 37 2) Časová norma: Čn = k  dc k - koeficient narastania nákladov dc - dĺžka výrobného cyklu 3) Priemerné denné náklady: Nj  Y Dn = d ØDn - priemerné denné náklady Y -plánovaná výroba v kusoch Nj - náklady na 1 výrobok d - počet dní v sledovanom období. 38 C) Normatív hotovej výroby: N HV = ČnHV   DnHV 1) Časová norma: Oc ČnHV = + Pe 2 Oc - odbytový cyklus Pe - počet dní prípravy na expedíciu. 2) Priemerná denná hodnota Pj  Y DhHV = d ØDhHV - priemerná denná hodnota hotovej výroby Pj - jednotková cena výrobku Y - plánovaná výroba v kusoch d - počet dní v sledovanom období. 39 Podnikové hospodárstvo Kapitálová štruktúra podniku  Kapitál v jeho definície Kapitál v ekonómii: jeden z výrobných faktorov (popri práci a pôde), ktorého presnejšie definície sa rôznia, ale väčšinou sa ním myslí majetok (reálny, pracovný, peňažný, v užšom zmysle len reálny), ktorý sa používa vo výrobnom procese na dosiahnutie príjmu, inými slovami kumulované investície. Peňažný kapitál je potenciálny kapitál, ktorý sa premení na reálny vtedy, ak sa požičiava. Požičaním kapitálu vznikne úverový vzťah. Za vypožičanie úveru sa platí úrok. Úrok je daný úrokovou mierou a veľkosťou kapitálu. Kapitál v podnikovom hospodárstve: finančné zdroje podniku na investície, teda peňažné vyjadrenie hodnoty jeho majetku; v účtovníctve sa takto definovaný pojem redukuje na synonymum výrazu zdroje krytia majetku (pasíva) predmet obchodovania na kapitálovom trhu (t. j. dlhodobé úvery a účasti) 2  Kapitál podniku Kapitálom rozumieme zdroje, ktorými podnik kryje svoj majetok. Každý podnik má vlastnú finančnú a kapitálovú štruktúru podľa toho, či ide o podnik výrobný alebo poskytujúci služby. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje finančnú a kapitálovú štruktúru je právna forma a veľkosť podniku. To znamená, že podniky sa diferencujú nielen v kvantite celkového kapitálu, ale aj v pomere medzi vlastným a cudzím kapitálom. Všetky podniky potrebujú kapitál, ale výška, ktorú vyžadujú, sa výrazne líši 3  Finančné riadenie podniku Hlavnou úlohou finančného riadenia podniku je riadenie pohybu kapitálu, záväzkov, pohľadávok a peňazí. Finančné riadenie sa podieľa významnou časťou na celkovom riadení podniku. Významnou preto, že pohyb spomenutých veličín a z nich vyplývajúce finančné výsledky spájajú a jednoznačne určujú mieru prínosu všetkých činností v podniku. Podstatou finančného riadenia podniku je poskytovať podrobný prehľad o finančnej situácii a hospodárení podniku. Ide o súhrn činností, ktorých hlavným cieľom je riadiť finančné hospodárenie podniku. Ťažiskom je zaisťovanie finančných zdrojov, zaistenie ich optimálnej štruktúry a ich použitia z hľadiska cieľov firmy. Predmetom finančného hospodárstva podniku je ucelené riadenie finančných vzťahov podniku a ich hmotných nositeľov, aby bola zaistená plynulosť transformačných procesov v podniku. Ide hlavne o vzťahy rozpočtové, úverové, poisťovacie a realizačné. 4 Finančná a kapitálová štruktúra podniku Finančná štruktúra podniku je širší pojem ako kapitálová štruktúra podniku, ktorá je časťou finančnej štruktúry. Finančná šturktúra vyjadruje štruktúru všetkých finančných zdrojov (celého kapitálu) kryjúcich celý majetok podniku. Sú to zdroje, ktoré zahŕňajú dlhodobý kapitál a navyše aj všetky krátkodobé finančné zdroje úverového charakteru, ktoré sú s lehotou splatnosti do jedného roka. Kapitálová štruktúra podniku sa charakterizuje ako štruktúra dlhodobého kapitálu, ktorý finančne kryje rozhodujúcu časť majetku podniku. Ide o kapitál, ktorý má podnik trvale a dlhodobo k dispozícii. Zahŕňa vlastný a cudzí kapitál podniku s lehotou splatnosti dlhšou ako jeden rok. 5 Statický stav finančnej štruktúry charakterizuje strana pasív podnikovej súvahy. Finančnú štruktúru ovplyvňuje kombinované pôsobenie množstva faktorov. ▪ cena kapitálu a spôsob zdaňovania príjmov, ▪ riziko vzniku platobnej neschopnosti a likvidácie, ▪ štruktúra podnikového majetku, ▪ úroveň a výkyvy príjmov a výdajov podniku, ▪ miera inflácie, ▪ rozdielne záujmy vlastníka a manažérov, ▪ možnosti získať vlastný a cudzí kapitál. 6 Faktory finančnej štruktúry: Náklady kapitálu sú náklady podniku, vynaložené na získavanie jednotlivých zložiek kapitálu. Riziko vzniku platobnej neschopnosti predstavuje zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu na celkovom kapitále podniku, zvyšuje riziko vzniku platobnej neschopnosti. Je to preto, že dlhovú službu (t.j. platenie úrokov a uhrádzanie splatných úverov) musí podnik zabezpečovať bez ohľadu na dosahovaný hospodársky výsledok. Pri vysokom podiele úveru každý výkyv vo výnosoch a nákladoch podniku môže viesť k neschopnosti platiť úroky a splátky, teda k platobnej neschopnosti. Vzniká dlhové (leverage) riziko. 7  Miera a intenzita zdaňovania podnikového zisku je pre formovanie finančnej štruktúry dôležitá preto, lebo úroky z cudzieho kapitálu sú súčasťou nákladov, znižujú podnikový zisk, a tým aj základ pre výpočet dane z príjmov. S rastom podielu cudzieho kapitálu sa znižuje daňové zaťaženie podniku. Čím vyššia je daňová sadzba, tým je pôsobenie uvedeného faktora intenzívnejšie. Finančná voľnosť alebo finančná sloboda firmy znamená taký stupeň jej likvidity, aby mala zabezpečenú rýchlu dostupnosť peňazí na využitie dobrej investičnej príležitosti alebo inej šance ponúkanej na trhu. Taká voľnosť je výhodná najmä pre spoločnosti s dobrými rastovými príležitosťami, ktoré sa spravidla usilujú o konzervatívnejšiu finančnú štruktúru, t. z. o vyšší podiel vlastného kapitálu, ktorý umožňuje vyššiu pružnosť pri rozhodovaní. 8  Štruktúra podnikového majetku má úzku väzbu na štruktúru finančných zdrojov, ktorými je tento majetok krytý. Osobitnú dôležitosť má „kvalita“ aktív z hľadiska ich likvidity, pretože likvidnosť aktív významne determinuje zloženie finančných zdrojov. Úroveň a výkyvy cash flow podniku majú priamu väzbu na možnosť podniku plniť v budúcnosti záväzky dlhovej služby, t.j. uhrádzať veriteľom úroky a splátky úverov. Podnik, ktorý očakáva celkový rast svojich tržieb bez väčších výkyvov, môže mať vyšší podiel cudzieho kapitálu, pretože očakávaný vývoj jeho cash flow je zárukou plnenia aj vyšších záväzkov voči veriteľom. Ak podnik očakáva v dôsledku zhoršenia konjunktúry vo svojom odbore podnikania zníženie svojich tržieb a tým aj ziskov, nemal by uvažovať so zvyšovaním podielu cudzieho kapitálu – práve naopak, mal by sa usilovať v záujme svojej bezpečnosti o jeho znižovanie. 9  Zmeny kapitálovej štruktúry 1. Pohyb peňažných prostriedkov v podniku ovplyvňujúci platobnú schopnosť; 2. Cena peňazí vyjadrená nominálnou a reálnou úrokovou mierou a spôsobom úrokovania; 3. Časová hodnota peňazí; 4. Náklady alternatívnych príležitostí, vyjadrené hodnotou obetovanej alternatívnej príležitosti.  Formy financovania podniku V podniku dochádza ku kombinácií foriem financovania závisiacich od spôsobu získavania podnikového kapitálu. Delíme ich na: interné zdroje financovania externé zdroje financovania vlastný kapitál cudzí kapitál (ak vložil kapitál do podniku (ak vložil kapitál do podniku veriteľ - napr. banka) sám podnikateľ) 11  KAPITÁL PODNIKU – FINANČNÉ ZDROJE KRYTIA VLASTNÝ KAPITÁL CUDZÍ KAPITÁL Dlhodobý Krátkodobý základný kapitál (základné imanie) bankové úvery bankové rezervný kapitál zálohy úvery (rezervný fond) odberateľov podnikové nerozdelený zisk minulých nevyplatené obligácie rokov mzdy a dlhopisy emisia (u akciových spol.) dividendy zmenky na výsledok hospodárenia zmenky na úhradu (výsledok hospodárenia úhradu dlhodobé bežného roka) krátkodobé záväzky... záväzky......  Vzťahy medzi majetkom a zdrojmi jeho krytia vyjadrujeme dvomi pravidlami: a) Zlaté pravidlo financovania – vyjadruje časový súlad medzi disponibilnosťou finančných zdrojov a viazanosťou majetku, ktorý bol ich prostredníctvom obstaraný. Platí zásada aby finančný kapitál bol k dispozícií spravidla takú dobu, ktorá zodpovedá životnosti majetku, ktorý kryje. b) Zlaté bilančné pravidlo – vyjadruje vzťahy vzájomnej podmienenosti medzi krátkodobým majetkom a krátkodobými zdrojmi jeho nadobudnutia resp. dlhodobým majetkom a dlhodobými zdrojmi podniku. 13  strana aktív strana pasív DLHODOBÝ VLASTNÝ KAPITÁL MAJETOK + DLHODOBÉ ZÁVÄZKY (ZDROJE) ČISTÝ PRACOVNÝ KAPITÁL KRÁTKODOBÝ KRÁTKODOBÉ ZÁVÄZKY (ZDROJE) MAJETOK Majetok celkom Vlastné imanie a záväzky celkom  Stavy nerovnováhy vplývajúce na zlaté bilančné pravidlo I. OBLASŤ DLHODOBÉHO MAJETKU Východisková relácia: DM = VK + DPK a) DM < VK+DPK resp. DM - ( VK + DPK ) < 0 stav prekapitalizovanosti b) DM > VK + DPK resp. DM – ( VK + DPK ) > 0 stav podkapitalizovanosti II. OBLASŤ KRÁTKODOBÉHO MAJETKU a) KM > KPK resp. KM – KPK > 0 stav prekapitalizovanosti KM – KPK > 0 čistý pracovný kapitál b) KM < KPK resp. KM – KPK < 0 stav podkapitalizovanosti KM – KPK < 0 nekrytý dlh DM – dlhodobý majetok = DNM + DHM + DFM + DPOH VK – vlastné imanie (vlastný kapitál) DPK – dlhodobé záväzky (dlhodobo požičaný kapitál) KPK – krátkodobé záväzky (krátkodobo požičaný kapitál) KM – krátkodobý majetok 15  Kapitálová štruktúra firmy predstavuje štruktúru dlhodobých zdrojov podniku k určitému časovému okamihu a je súčasťou finančnej štruktúry. Optimálna kapitálová štruktúra predstavuje také zloženie dlhodobého kapitálu podniku, pri ktorej sú priemerné náklady kapitálu minimálne a pri ktorej celková hodnota podniku dosahuje svoje maximum. 16  Faktory vplývajúce na rozhodovanie o kapitálovej štruktúre náklady kapitálu odvetvové štandardy postoj manažérov k riziku udržanie si kontroly nad činnosťou podniku veľkosť a stabilita dosahovaného zisku požiadavky veriteľov majetková štruktúra podniku rozvoj kapitálového trhu 17  Optimálna kapitálová štruktúra (optimálna zadlženosť) Je ovplyvňovaná nákladom na kapitál, ktorý predstavuje pre podnik výdaj na získanie rôznych foriem kapitálu, resp. mieru výnosu požadovanú investormi vkladajúcimi svoje peniaze do podniku. Pri skúmaní nákladov na kapitál rozlišujeme: I. Náklady na jednotlivé druhy podnikového kapitálu II. Priemerný náklad celkového podnikového kapitálu III. Optimálnu zadlženosť 18 I. METODOLÓGIA STANOVENIA NÁKLADOV JEDNOTLIVÝCH DRUHOV KAPITÁLU FÁZY KVANTIFIKÁCIE NÁKLADOV KAPITÁLU: odhad špecifických nákladov kapitálu (cudzieho / vlastného), určenie váh jednotlivých druhov kapitálu, výpočet váženého priemeru nákladov na kapitál 1. KVANTIFIKÁCIA NÁKLADOV CUDZIEHO KAPITÁLU A. náklady úveru B. náklady obligácií 19  Náklady úveru Najčastejšie sa vyjadrujú v podobe úroku, ktorý podnik platí svojim veriteľom: Nd = i (1-T) Nd – náklady dlhu i – úroková miera v % T – sadzba dane z príjmov v % krát 1/100 modifikované Nd = ialter (1-T) Alternatívami úrokovej miery ialter sú: 1. Priemerná úroková miera zistená na základe veľkosti a ceny úverov prijatých podnikom. Priemer úrokových mier z prijatých úverov sa kvantifikuje ako vážený, váhami sú podiely jednotlivých úverov na celkovom objeme úverového kapitálu. 2. Odhad úrokovej miery pomocou vzťahu: nákladové úroky / bankové úvery 3. Aktuálna úroková miera bánk Celkovú výšku úrokov, a tým aj náklady úveru ovplyvňujú: veľkosť úveru úroková sadzba odklad splátok doba splácania spôsob splácania reálne platený úrok = úroková miera reálna x cudzí kapitál UMr = UMn. (1– T) UMr – reálna úroková miera UMn – nominálna úroková miera T – sadzba dane z príjmov 21  Náklady obligácií Obligácia predstavuje cenný papier vydávaný štátom resp. peňažný dlžobný úpis. Spôsob výpočtu použitý pri nákladoch úveru sa dá použiť aj u obligácií, pokiaľ sa ich trhová cena výrazne nelíši od nominálnej hodnoty, v opačnom prípade sa počíta výnos obligácie do doby splatnosti. n Ct Pn Po =  + t =1 (1 + kd ) (1 + kd )n P0 – trhová cena obligácie v € Ct – úrok z obligácie v roku t v € kd – požadovaná výnosnosť do doby splatnosti v % Pn – nominálna hodnota obligácie v € n – počet rokov do doby splatnosti 22  Kvantifikácia nákladov vlastného kapitálu Základné prístupy k odhadu nákladov vlastného kapitálu reprezentujú: A. model diskontovaných dividend - Náklady na prioritné akcie - Náklady nerozdeleného zisku B. model oceňovania kapitálových aktív CAPM a APT model C. stavebnicová metóda 23 Dividendový model (dividend discounted model) Model stanovuje náklady vlastného kapitálu ako očakávanú vnútornú výnosnosť akcie kp = DIV1 + P1 - P0 = DIV1 + P1 - P0 P0 P0 P0 kp (výnosnosť očakávaná akcionármi v nasledujúcom roku – náklady na akciu v %) DIV1 (dividenda na akciu očakávaná v prvom roku v €) P0 (súčasná trhová cena) P1 (cena akcie očakávaná na konci budúceho roku v €) P1 – P0 (cenové zhodnotenie akcie v €) DIV1 dividendový výnos P0 P1 - P0 miera rastu trhovej ceny akcie P0 Náklady na prioritné akcie Náklady na prioritné akcie odrážajú osobitný charakter a rozsah práv spojených s ich vlastníctvom. Emisia prioritných akcií umožňuje spoločnosti získať dodatočný kapitál. Model má využitie aj pre výpočet nákladov zamestnaneckých a manažérskych akcií. DIV1 x 100 kp = P0 - E kp – náklady na prioritnú akciu v % DIV1 – ročná dividenda z prioritnej akcie v € P0 – trhová cena prioritnej akcie v € E – emisné náklady na jednu prioritnú akciu v € 25  Náklady nerozdeleného zisku Sú významným zdrojom financovania podnikového majetku. V prípade nerozdeleného zisku nevznikajú podniku náklady spojené so získaním kapitálu, preto je pre podnik lacnejší ako kmeňové akcie. Preto vzorec pre výpočet nákladov nerozdeleného zisku neobsahuje emisné náklady. Model oceňovania kapitálových aktív CAPM