Tézy 1 PDF

1\. Objasnite predmet predškolskej pedagogiky ako vedy a jej funkcie. Predškolská pedagogika je veda, ktorá sa zaoberá dieťaťom v predškolskom veku v jeho výchovných situáciách. Má tri základné komponenty: predmet skúmania (dieťa vo výchovných situáciách), pojmový aparát (základná terminológia)...

1\. Objasnite predmet predškolskej pedagogiky ako vedy a jej funkcie. Predškolská pedagogika je veda, ktorá sa zaoberá dieťaťom v predškolskom veku v jeho výchovných situáciách. Má tri základné komponenty: predmet skúmania (dieťa vo výchovných situáciách), pojmový aparát (základná terminológia) metódy skúmania (napr. pozorovanie, experimenty s deťmi). Funkcie predškolskej pedagogiky - zahŕňajú informatívnu (zber faktov a ich klasifikácia), objasňujúcu (analýza javov), projektívno-konštruktívnu (vypracovanie postupov) prognostickú (programovanie perspektívnych pedagogických systémov). 2\. Objasnite -- „Detstvo je sociálny a kultúrny konštrukt" (Kolláriková, Pupala, 2001). Detstvo je chápané ako sociálny a kultúrny konštrukt, čo znamená, že každá kultúra si vytvára vlastnú predstavu o tejto etape života, vrátane očakávaní a požiadaviek na deti. V histórii nebolo detstvo vždy považované za plnohodnotnú etapu života, no v súčasnosti sa zdôrazňuje jeho osobitnosť a význam pre rozvoj osobnosti. 3\. Objasnite fenomén detstva a postavenie dieťaťa v spoločnosti z pohľadu jednotlivých vied. Uveďte aspoň jednu významnú osobnosť a jej myšlienky: o Filozofické vedy: J. J. Rousseau považoval detstvo za svojbytnú etapu bytia a zdôraznil, že deti by mali byť dlho deťmi, kým sa stanú dospelými. o Psychologické vedy: Sigmund Freud hovoril o neregulovanom pudovom správaní detí, zatiaľ čo jeho dcéra Anna Freudová rozvinula detskú psychoanalýzu. o Biologické a medicínske vedy: Konrad Lorenz skúmal inštinktívne správanie mláďat a jeho význam pre teóriu pripútania. o Sociologické vedy: Skúmajú, ako sociálne prostredie a ekonomický status rodičov ovplyvňujú hodnotový systém detí. o Pedagogické vedy: Zameriavajú sa na rozvoj osobnosti detí prostredníctvom formálneho vzdelávania. 4\. Objasnite medzinárodný kontext chápania detstva. Medzinárodný kontext chápania detstva zahŕňa uznanie dôležitosti vzdelávania a učenia v ranom veku. Predprimárne vzdelávanie je považované za prvú fázu celoživotného vzdelávania (koncepcia ECEC). Detstvo je chápané ako zvláštna sociálno-kultúrna realita s právom na autentické detstvo. 5\. Vysvetlite -- dieťa ako subjekt výchovy. Dieťa je v súčasnosti považované za subjekt výchovy, čo znamená, že je aktívnym účastníkom svojho rozvoja. Dôležitým aspektom je jeho jedinečnosť, právo na individualitu a možnosť vlastného rozhodovania. Pedagogický prístup sa zameriava na rozvoj jeho potenciálu, samostatnosti a kompetencií. Čo ohrozuje jeho zdravý vývin? Uveďte aspoň päť faktorov, ktoré ohrozujú zdravý vývin súčasných detí. Faktory, ktoré môžu ohroziť zdravý vývin detí: Zmena životného štýlu a nedostatok prirodzených aktivít (napr. menej pohybu). Nadmerná stimulácia vonkajšími podnetmi (technológie, nadmerný tlak na výkon). Nedostatok spontánneho pohybu a kontaktu s prírodou. Prehnaná rodičovská výchova, nedostatočná intuícia rodičov. Nepriaznivé sociálne prostredie, ako nestabilné rodinné vzťahy či nízky socioekonomický status. Objasnite súvislosti medzi vonkajšími a vnútornými podmienkami. Zdravý vývin detí je ovplyvnený interakciou vonkajších podmienok (sociálne prostredie, rodinné vzťahy, edukačné prostredie) a vnútorných podmienok (genetické predispozície, osobnostné charakteristiky). Vonkajšie podmienky môžu buď podporiť alebo narušiť vnútorný potenciál dieťaťa. Harmonické prostredie podporuje celkový rozvoj dieťaťa. Naznačte ťažisko výchovy. Ťažiskom výchovy je podpora sebaúcty dieťaťa. Sebaúcta ovplyvňuje jeho vzťahy s ostatnými, schopnosť zvnútorniť sociálne normy, motiváciu k učeniu a celkové psychické zdravie. Je kľúčová pre rozvoj zrelej a samostatnej osobnosti.  Objasnite myšlienku: „Detstvo je potrebné chápať ako zvláštnu sociálno-kultúrnu realitu samu osebe už teraz, nielen z perspektívy budúcnosti" (Kolláriková, Pupalla, et.al., 2001). Táto myšlienka zdôrazňuje, že detstvo nie je iba prípravnou fázou na dospelosť, ale má hodnotu samo o sebe. Deti by mali mať možnosť prežívať autentické detstvo, ktoré rešpektuje ich jedinečné potreby, práva a pohľad na svet. Toto chápanie podporuje tvorbu podmienok, ktoré umožňujú deťom naplno rozvíjať ich potenciál.  Uveďte základné práva dieťaťa. Právo na život, meno a štátnu príslušnosť. Právo na rodinnú starostlivosť a ochranu pred zlým zaobchádzaním. Právo na vzdelanie a slobodu prejavu. Právo na ochranu pred diskrimináciou. Právo na súkromie a rešpektovanie jeho dôstojnosti 1\. Objasnite dôvody vzniku verejnej predškolskej výchovy. Verejná predškolská výchova vznikla ako reakcia na historicko-spoločenské zmeny, najmä prechod z manufaktúrnej na strojno-priemyselnú výrobu, čo viedlo k zvýšenému dopytu po lacnej pracovnej sile. Ďalším dôvodom bola vysoká úmrtnosť detí, ktorá viedla k filantropickým aktivitám a zakladaniu opatrovní, ktoré poskytovali organizovanú starostlivosť. Deti v opatrovniach vykonávali jednoduché činnosti, čo im pomáhalo pri socializácii a získavaní základných zručností 2\. Vymenujte významné svetové osobnosti, ktoré sa zaslúžili o vznik prvých opatrovní na vedeckom základe. Stručne charakterizujte ich základné myšlienky. o Robert Owen (Anglicko): Založil prvú školu pre najmenšie deti, kde zdôrazňoval rozvoj charakteru a kolektívne vzdelávanie. Jeho inštitúcia mala prevziať úlohu rodiny. o Samuel Wilderspin (Londýn): Zakladateľ „infant schools", kde sa deti učili základné zručnosti formou hromadného vyučovania. o Jean Frédéric Oberlin (Francúzsko): Pastor, ktorý organizoval opatrovne a kládol dôraz na manuálne zručnosti a mravný rozvoj detí 3\. Vymenujte významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o zakladanie prvých opatrovní na našom území (kedy a v ktorom roku vznikli). Objasnite ich význam z hľadiska výchovy detí. o Mária Terézia Brunswicková: V roku 1829 založila prvú opatrovňu v Banskej Bystrici, ktorá bola podporovaná z nadácií a darov. o Anton Rehlinger (Trnava, 1832): Prepracoval ciele a obsah výchovy, čím významne prispel k výchovno-vzdelávaciemu procesu na našom území. 4\. Uveďte medzníky vo vývoji predškolskej výchovy a materských škôl na Slovensku. o 1829: Založenie prvej opatrovne v Banskej Bystrici. o 1891: Zákon o detskej opatere v Uhorsku, ktorý ustanovil povinnosť vzdelávania detí vo veku 3-6 rokov. o 1948: Zaradenie materských škôl do jednotnej školskej sústavy. o 1978: Rozšírenie systému predškolských zariadení vrátane detských útulkov a internátnych MŠ. o 1990: Pokles počtu materských škôl a negatívny vplyv na zaškolenosť detí. o 2008: Reforma školstva a prijatie štátneho vzdelávacieho programu „Dieťa a svet" 5\. Charakterizujte významné zmeny vo vývoji predškolskej výchovy na Slovensku od roku 2008 až po súčasnosť. o Zavedenie štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. o Posilnenie práv detí na miesto v materskej škole a diverzifikácia ponuky materských škôl (štátne, súkromné, cirkevné). o Rozvoj alternatívnych vzdelávacích modelov (napr. Montessori, lesné škôlky). o Reforma školstva v roku 2008 viedla k štandardizácii vzdelávania a k zlepšeniu legislatívneho rámca. 1.Aké významné zmeny nastali v predprimárnom vzdelávaní, ktoré vyplynuli zo školského zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní? Predprimárne vzdelávanie bolo zaradené do systému škôl ako ISCED 0, no zostalo nepovinné. Zavedenie bezplatnosti vzdelávania pre päťročné deti pred povinnou školskou dochádzkou. Stanovenie cieľov predprimárneho vzdelávania na rozvoj schopností detí a ich prípravu na školu. V súčasnosti materské školy patria v systéme organizácie nášho školstva do\... \... systému škôl a sú súčasťou ISCED 0. V ktorom roku bol inovovaný Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie? Aký je jeho súčasný názov? Štátny vzdelávací program bol inovovaný v roku 2016. Súčasný názov programu je „Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách". K akým zmenám došlo v predprimárnom vzdelávaní novelou školského zákona č. 245/2021? Zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania pre päťročné deti. Zlepšenie legislatívnych podmienok pre zaradenie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do materských škôl. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 22. decembra 2021 o materskej škole -- 541/2021 Z.z., účinnosť nadobudla 1.1. 2022. Stručne objasnite, čo sa uvádza v uvedenej vyhláške. Vyhláška určuje podmienky na organizáciu výchovy a vzdelávania v materských školách, počty detí v triedach, pravidlá pre prijímanie detí a podmienky pre deti so špeciálnymi potrebami. Stanovuje pravidlá na zaistenie bezpečnosti detí počas výchovy a vzdelávania Vo všetkých vyspelých štátoch sa realizuje rané a predškolské vzdelávanie. Má však rozdielnu podobu: v čom? Rozdiely spočívajú v: \- Organizácii inštitúcií (separované vs. integrované systémy). \- Obsahu a cieľoch vzdelávania (príprava na školu, komplexný rozvoj dieťaťa). \- Participácii detí (povinnosť a vek vstupu do systému). \- Dĺžke a formách prevádzky zariadení. Vymenujte spoločné ciele predprimárneho vzdelávania v krajinách EÚ. \- Komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa. \- Podpora telesného, psychického a sociálneho zdravia. \- Formovanie pozitívneho sebaobrazu a identity. \- Rozvoj komunikatívnych a sociálnych zručností. \- Výchova k tolerancii a formovanie pozitívneho vzťahu k svetu. Uveďte rôzne podoby poslania raného a predškolského vzdelávania v krajinách EÚ. \- Pomoc rodinám pri výchove detí a zlepšovaní kvality života. \- Širšie sociálne služby (komunitné centrá, prednášky pre rodičov). \- Príprava na školskú dochádzku (Belgicko, Taliansko). \- Rozvoj základných zručností (Francúzsko). \- Model rodinného prostredia (zmiešané vekové triedy, charakter rodinného domu). Charakterizujte základné modely organizácie raného a predškolského vzdelávania v krajinách EÚ. a\. Separovaný systém: Rané a predškolské vzdelávanie sú pod správou rôznych ministerstiev a majú odlišné požiadavky na kvalifikáciu personálu (väčšina krajín EÚ). b\. Integrovaný systém: Jednotný cyklus vzdelávania od raného veku až po školu (Škandinávske krajiny, Slovinsko). Tento model je spravovaný jedným ministerstvom (napr. školstva). Porovnajte systém predprimárneho vzdelávania na Slovensku s vybranou krajinou. Uveďte možné inšpirácie zo zahraničia pre skvalitnenie predprimárneho vzdelávania na Slovensku. \- Porovnanie so Škandináviou: V severských krajinách je integrovaný systém, ktorý kladie dôraz na individuálne potreby detí a ich právo na hru. Inšpirácie: \- Zavedenie zmiešaných vekových skupín. \- Prepojenie predškolských zariadení s komunitnými službami. \- Rozvoj prírodných škôl (lesné škôlky). \- Posilnenie spolupráce s rodinami a zvyšovanie kvalifikácie personálu. Porovnajme ho so systémom vo Švédsku, ktorá je známa svojim integrovaným prístupom k ranému a predškolskému vzdelávaniu. Predprimárne vzdelávanie vo Švédsku: Švédsko má integrovaný systém raného a predškolského vzdelávania, kde predškolské zariadenia (predškola) sú určené pre všetky deti od prvého roka až do šiesteho roku. (Na slovensku to je od 3-6 rokov) Predškolské zariadenia sú riadené Ministerstvom školstva. Vysoká úroveň zaškolenosti detí -- 96% 6-ročných detí navštevuje predškolské zariadenia. Systém je založený na princípe rovnosti obyvateľstva a dôslednej integrácii zdravotne postihnutých detí do bežných tried. Dôležitý je sociálny aspekt a dôraz na spoluprácu. Vzdelávanie je zamerané na rozvoj celkovej osobnosti dieťaťa, s dôrazom na sociálne a emocionálne aspekty. Dôležitá je sloboda dieťaťa a jeho zodpovednosť. Možné inšpirácie zo Švédska pre skvalitnenie predprimárneho vzdelávania na Slovensku: \- Zavedenie integrovaného systému raného a predškolského vzdelávania: Spojenie starostlivosti a vzdelávania do jedného cyklu od raného veku by mohlo zabezpečiť kontinuitu a kvalitnejšiu starostlivosť o deti. \- Zvýšenie zaškolenosti: Podpora štátu a rodičov, aby viac detí navštevovalo predškolské zariadenia od útleho veku. \- Dôraz na sociálnu integráciu: Vytváranie podmienok pre integráciu detí so špeciálnymi potrebami. \- Podpora zodpovednosti a slobody dieťaťa: Vzdelávanie, ktoré vedie dieťa k samostatnosti, rozhodovaniu a preberaniu zodpovednosti za svoje konanie. \- Väčší dôraz na spoluprácu a sociálne zručnosti: Vzdelávacie aktivity zamerané na rozvoj sociálnych vzťahov, komunikácie a spolupráce medzi deťmi. \- Podpora rodinnej politiky: Poskytovanie širších sociálnych služieb a pomoci rodinám. \- Skvalitnenie spolupráce s rodičmi: Spolupráca MŠ s rodinami pri výchove detí. \- Využívanie princípov mozgovokompatibilného učenia: vytváranie bezpečného a podporujúceho prostredia, zmysluplný obsah učenia, učenie v blokoch a projektoch. \- Zvýšenie počtu mužov v materských školách: Prítomnosť mužov v predškolských zariadeniach môže byť pre deti prospešná, pretože deti potrebujú vzory správania od oboch pohlaví. Implementácia týchto inšpirácií by mohla prispieť k skvalitneniu predprimárneho vzdelávania na Slovensku, zvýšeniu jeho efektívnosti a lepšej pripravenosti detí na vstup do základnej školy. Tvorba pedagogicky rozvíjajúceho prostredia v rodine a v materskej škole: Pedagogicky rozvíjajúce prostredie zahŕňa organizáciu a prístup, ktoré podporujú celkový rozvoj osobnosti dieťaťa. V rodine aj v materskej škole je dôležité vytvárať podnetné prostredie, ktoré zahŕňa emocionálnu podporu, pravidelnosť, možnosti objavovať a učiť sa, spolu s príkladným správaním dospelých pedagogicky rozvíjajúceho prostredia si vyžaduje:\...\*\* Systematickú organizáciu prostredia. Poskytovanie rôznorodých podnetov pre učenie a hru. Podporu samostatnosti a tvorivosti detí. Rešpektovanie individuálnych potrieb a záujmov.  Z. Helus - tri základné charakteristické znaky detstva. Otvorenosť voči svetu: Deti sú prirodzene zvedavé a vnímavé voči podnetom z okolia. Závislosť od dospelých: Deti potrebujú podporu, vedenie a ochranu od dospelých. Vývojová dynamika: Detstvo je obdobím rýchleho rozvoja fyzických, emocionálnych a sociálnych schopností.  Základné potreby dLangmeiera a Matějčeka a ich súvislosť s prostredím: Biologické potreby: Správna výživa, spánok, pohyb -- zabezpečené v rodine aj materskej škole. Potreba istoty a bezpečia: Stabilné vzťahy a rutina, ktoré by mali byť podporované v oboch prostrediach. Potreba lásky a uznania: Pozitívna spätná väzba a emocionálna podpora. Potreba stimulácie: Možnosť rozvíjať svoje schopnosti prostredníctvom hier a učenia. Pedagogicky rozvíjajúce prostredie pomáha tieto potreby uspokojiť, pretože ponúka podnety a bezpečné zázemie.  Úloha rodiny a materskej školy pri vytváraní pedagogicky rozvíjajúceho prostredia: Spoločné: Obe prostredia by mali poskytovať emocionálnu istotu, podporovať zvedavosť a rozvoj detských schopností. Odlišné: Rodina zabezpečuje individuálnu starostlivosť a výchovu v domácom prostredí, zatiaľ čo materská škola poskytuje skupinové aktivity a širší sociálny kontext. 1\. Objasnite pojem - ciele výchovy a vzdelávania: Ciele výchovy a vzdelávania definujú, aké výsledky sa majú dosiahnuť v rozvoji osobnosti dieťaťa. Slúžia ako orientácia pre výchovné a vzdelávacie procesy, zamerané na rozvoj schopností, vedomostí, zručností a postojov potrebných pre život v spoločnosti. 2\. Uveďte znenie hlavného cieľa predprimárneho vzdelávania: Hlavným cieľom predprimárneho vzdelávania je vytvoriť základy pre celoživotné vzdelávanie dieťaťa, podporovať jeho telesný, psychický a sociálny rozvoj a pripraviť ho na vstup do základnej školy. 3\. Charakterizujte tri najčastejšie smery v pedagogike, ktoré ovplyvňovali stanovovanie cieľov výchovy: o Pedagogický empirizmus: Zdôrazňuje význam skúseností a praktickej činnosti pre rozvoj dieťaťa. o Pedagogický nativizmus: Kládol dôraz na vrodené schopnosti a vlastnosti dieťaťa. o Interakčná teória: Kombinuje vrodené predispozície s vplyvmi prostredia, pričom zohľadňuje dôležitosť interakcií medzi dieťaťom a okolím. 4\. Objasnite zameranosť cieľov výchovy: o Sociocentrické zameranie: Zamerané na potreby spoločnosti, výchova dieťaťa ako člena spoločnosti. o Pedocentrické zameranie: Dieťa je stredobodom výchovy, kladie dôraz na jeho individualitu a potreby. o Konvergentné zameranie: Spája sociocentrické a pedocentrické prístupy, čím harmonizuje individuálne potreby dieťaťa s požiadavkami spoločnosti. 5\. V súčasnosti akcentujeme model osobnostne orientovanej výchovy -- na čo je zameraný? Tento model je zameraný na rozvoj individuality dieťaťa, jeho samostatnosti, schopnosti kriticky myslieť a efektívne spolupracovať. Prioritou je podpora pozitívneho sebahodnotenia a rozvoj kompetencií potrebných pre život. 1\. Súčasný kurikulárny dokument pre predprimárne vzdelávanie sa nazýva Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. V roku 2021 bol vypracovaný aj Štátny vzdelávací program pre povinné predprimárne vzdelávanie. 2\. Základný kurikulárny dokument pre predprimárne vzdelávanie, Štátny vzdelávací program (ŠVP), obsahuje: o Obsahové štandardy - definujú obsah učiva, ktoré má žiak zvládnuť. o Výkonové štandardy - popisujú výkony dieťaťa, ktoré má dosiahnuť. o Evaluačné otázky - slúžia na vyhodnocovanie učebného procesu dieťaťa a jeho pokroku. o Vzdelávacie oblasti a podoblasti - štruktúrujú obsah vzdelávania. o Kľúčové kompetencie - určujú výstupy vzdelávania. o ŠVP je záväzný dokument pre materské školy a je východiskom pre tvorbu školských vzdelávacích programov. 3\. Hlavný cieľ predprimárneho vzdelávania je komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa. Konkrétnejšie je tento cieľ definovaný v podobe kľúčových kompetencií, ktoré sú referenčným rámcom. Týchto 8 kľúčových kompetencií je: o Komunikatívne kompetencie. o Matematické kompetencie a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky. o Digitálne kompetencie. o Kompetencie učiť sa, riešiť problémy, kriticky myslieť. o Tvorivo a kriticky myslieť. o Sociálne a personálne kompetencie. o Občianske kompetencie. o Pracovné kompetencie, iniciatívnosť a podnikavosť. 4\. Obsah predprimárneho vzdelávania je štruktúrovaný do 7 vzdelávacích oblastí: o Jazyk a komunikácia. o Matematika a práca s informáciami. o Človek a príroda. o Človek a spoločnosť. o Človek a svet práce. o Umenie a kultúra. o Zdravie a pohyb. 5\. Každá vzdelávacia oblasť je členená na: o Hlavný cieľ -- definuje, na čo je daná oblasť zameraná. o Podoblasti -- bližšie špecifikujú danú vzdelávaciu oblasť. o Výkonové štandardy -- popisujú, čo má dieťa dosiahnuť. o Obsahové štandardy -- popisujú, čo má dieťa vedieť. o Evaluačné otázky -- slúžia učiteľom na získanie spätnej väzby a na vyhodnocovanie pokroku dieťaťa. Vzdelávacie oblasti v predprimárnom vzdelávaní sú: a\. Jazyk a komunikácia b\. Matematika a práca s informáciami c\. Človek a príroda d\. Človek a spoločnosť e\. Človek a svet práce f\. Umenie a kultúra g\. Zdravie a pohyb Hlavné ciele vybraných troch vzdelávacích oblastí sú: h\. Jazyk a komunikácia: Hlavným cieľom je rozvinutie komunikácie u detí vo všetkých jazykových rovinách a s využitím špecifického rozvojového potenciálu písanej reči. i\. Človek a príroda: Hlavným cieľom je počiatočný rozvoj prírodovednej gramotnosti. Úlohou učiteľky je viesť deti k vyjadrovaniu predstáv o predmetoch, javoch a situáciách a podporovať ich bádateľskú snahu, aby dospeli k zmysluplnému poznaniu. j\. Zdravie a pohyb: Hlavným cieľom je poskytovať základné informácie súvisiace so zdravím a viesť dieťa k osvojeniu a zdokonaľovaniu pohybových schopností a zručností prostredníctvom vhodných telesných cvičení. Stručná charakteristika učiva vo vybraných vzdelávacích oblastiach: k\. Jazyk a komunikácia: Učivo je zamerané na posilnenie tých stránok jazyka, ktoré sú dôležité pre rozvoj gramotnosti, vrátane nadobúdania skúseností so sprostredkovanou informáciou. Podporuje sa správna výslovnosť, gramaticky správna formulácia viet a spisovné vyjadrovanie. l\. Človek a príroda: Učivo zahŕňa vnímanie prírody, poznávanie rastlín, živočíchov, človeka, neživej prírody a prírodných javov. Dôraz sa kladie na skúmanie predmetov a javov prostredníctvom pozorovania, pokusov a hľadania odpovedí na otázky. m\. Zdravie a pohyb: Učivo zahŕňa oblasť zdravia a zdravého životného štýlu, hygieny a sebaobslužných činností a pohybu a telesnej zdatnosti. Dôležitou súčasťou sú aj základné hygienické návyky a sebaobslužné činnosti. Súvislosť kľúčových kompetencií a učiva vo vybraných vzdelávacích oblastiach: n\. Jazyk a komunikácia rozvíja komunikatívne kompetencie. Učivo zamerané na rozvoj reči a jazyka umožňuje deťom efektívne sa vyjadrovať, komunikovať s ostatnými a rozumieť jazyku ako nástroju poznávania. o\. Človek a príroda rozvíja matematické kompetencie a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky. Deti sa učia pozorovať, triediť, porovnávať a experimentovať, čím si rozvíjajú kritické myslenie a riešenie problémov. p\. Zdravie a pohyb prispieva k rozvoju sociálnych a personálnych kompetencií prostredníctvom pohybových aktivít a hier, kde sa deti učia spolupracovať, rešpektovať pravidlá a rozvíjať svoje sociálne zručnosti. Po absolvovaní posledného ročníka vzdelávacieho programu v materskej škole dieťa získa 0 stupeň vzdelania. Dieťa by malo disponovať určitou úrovňou pripravenosti na vstup do školy a malo by byť pripravené na ďalší aktívny život v spoločnosti. 7\. Individualizácia výchovného pôsobenia je prístup, ktorý zohľadňuje jedinečnosť každého dieťaťa a jeho individuálne potreby, záujmy, schopnosti a tempo učenia. Cieľom je podporovať maximálny rozvoj osobnostného potenciálu každého dieťaťa prostredníctvom výberu vhodných postupov a metód. Vychádza z pedagogického prístupu orientovaného na dieťa, kde sa učenie vníma ako individuálny proces, v ktorom si dieťa spája nové podnety s už vytvorenými štruktúrami vedomia. 8\. Stratégie individualizácie vo výchove a vzdelávaní a možnosti zvyšovania miery individuálneho prístupu zahŕňajú: a\. Poznanie vekových a individuálnych osobitostí každého dieťaťa. b\. Dôkladná dynamická diagnostika detí. c\. Plánovanie individuálnej a skupinovej činnosti na základe diagnostiky. d\. Vytváranie rôznorodého a podnetného prostredia. e\. Podnecovanie detí k samostatnému mysleniu a konaniu. f\. Poskytovanie možnosti vlastnej voľby. g\. Ústretovosť k potrebám a záujmom detí. h\. Spolupráca s rodičmi detí. i\. Úlohy by mali byť náročnejšie a mali by odhaľovať a rozvíjať potenciál dieťaťa. j\. Prostredie v MŠ má umožňovať deťom výber z viacerých možností. k\. Diferencované úlohy, ktoré motivujú deti a vedú k pocitu úspechu. 9\. Úrovne individuálneho prístupu sú: a\. Na úrovni triedy b\. Na úrovni skupiny v triede c\. Na úrovni jednotlivých detí 10\. Zmyslom individualizovanej práce v materskej škole je vybrať také situácie, činnosti, učebné podmienky a učebné pomôcky, ktoré umožnia každému dieťaťu sa optimálne rozvíjať. Ide o to, aby sa dieťa rozvíjalo v súlade so svojimi možnosťami, schopnosťami a tempom. 11\. Temperamentové charakteristiky vo vzťahu k individualizácii výchovného pôsobenia: a\. Temperament je vrodená štruktúra osobnosti, ktorá sa počas života veľmi nemení. b\. Prejavuje sa rôznou mierou aktivity, vzrušivosťou a reakciami na okolie. c\. Existuje 9 dimenzií temperamentu podľa Thomasa a Chessovej, medzi ktoré patrí motorická aktivita, biorytmus, adaptabilita, kvalita nálady, intenzita reakcií, prístup a únik, odpútateľnosť pozornosti, prah citlivosti a vytrvalosť. d\. Na základe týchto dimenzií sa deti rozdeľujú do skupín: ľahko vychovateľné, ťažko vychovateľné a typ pomalého dieťaťa. e\. Správanie dieťaťa je ovplyvnené aj vrodenými črtami a pre dieťa je dôležitý spôsob výchovy, ktorý posilňuje silné stránky a rozvíja slabé. f\. Učiteľ by mal poznať svoj temperament, aby mohol lepšie pracovať s deťmi. 12\. Výchova a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) a zabezpečenie podmienok inkluzívneho vzdelávania: a\. Materská škola má identifikovať deti so ŠVVP a zabezpečiť im podmienky na individuálny rozvoj. b\. O zaradení dieťaťa so ŠVVP rozhoduje riaditeľ na základe odporúčania lekára a školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie so súhlasom zákonného zástupcu. c\. Počet detí v triede môže byť znížený za každé dieťa so ŠVVP, najviac o dve deti, a v triede môžu byť maximálne dve deti so ŠVVP. d\. Ak vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je na prospech jemu ani ostatným, môže sa po súhlase zákonného zástupcu navrhnúť iný spôsob vzdelávania. e\. V materskej škole môže pôsobiť asistent učiteľa. f\. Materská škola zabezpečuje dostupnosť poradenských a ďalších služieb pre všetky deti. g\. Dôležitá je spolupráca s rodičmi, pediatrami, pracovníkmi pedagogicko-psychologickej poradne, učiteľmi primárnej školy, rôznymi špecialistami a pracovníkmi sociálnej práce. h\. Kompenzačná výchova má za cieľ poskytnúť individuálnu podporu deťom, aby kompenzovali svoje prípadné nedostatky. i\. Dôležité je sledovať a venovať pozornosť deťom s vývojovými oneskoreniami alebo špecifickými potrebami. \- Prostredníctvom hry dieťa poznáva svet vecí, javov, vstupuje do vzťahov dospelých a získava životné skúsenosti. Znaky -- Samostatná a slobodná činnosť dieťaťa Aktívnosť dieťaťa, jeho tvorivosť, hra má vysoký emocionálny náboj. Motívy detskej hry vychádzajú z potrieb a záujmov dieťaťa Predpokladá seba regulujúce činnosti hrajúcich sa detí Dva druhy vzťahov medzi deťmi -- vnímané na základe hry -vyplývajú z reálnych skutočností Určitá forma organizácie života detí 2\. Vymenujte funkcie a klasifikácia detských hier. Funkcie hier -- edukačná funkcia Socializačná Funkcia sebarealizácie dieťaťa v hre Komunikatívna Emocionálna Diagnostická Terapeutická Vystupuje ako prostriedok korekcie Klasifikácia hier \- Námetové, konštruktívne hry a hry -- dramatizácie \- Hry s pravidlami -- didaktické hry -- predmetné, spoločenské, slovesné -pohybové hry -hudobno-pohybové 3\. Popíšte štruktúru námetovej hry a etapy jej vývoja. Štruktúra \- Námet hry \- Obsah \- Roly \- hrové činnosti Etapy \- prvá etapa -- jednoduché činnosti s predmetmi (kŕmenie bábiky) \- druhá etapa -- pridelenie určitej roly (hra na lekára) \- tretia etapa -- špeciálna reč a aj aktivity ktoré vyplývajú z roly \- Štvrtá etapa -- činnosti ktoré odrážajú vzťahy medi ľuďmi, ktoré deti napodobňujú. Reálna skutočnosť vo svojej prísnej logike. 4\. Objasnite špecifiká učenia v predprimárnom vzdelávaní. \- Prirodzená zvedavosť dieťaťa \- Vyberá si podnety ktoré sú pre danú chvíľu pre neho dôležité \- Pútajú ho náhodné a vonkajšie stránky vecí a vyberá si i to čo nechceme \- Ak zaujme vlastné stanovisko veľmi ťažko ho vieme zmeniť \- Je veľmi dôverčivé \- Pri učení potrebuje pocit istoty -- dôverné prostredie, známe prostredie, určitý poriadok \- Nové dojmy si spracováva vlastným spôsobom dokáže ich odmietnuť -- zavrie oči, začierni obrázok 5\. Objasnite špecifiká pracovných činností v predprimárnom vzdelávaní. Špecifiká pracovných činností v predprimárnom vzdelávaní sú zamerané na rozvoj základných zručností a návykov, ktoré sú nevyhnutné pre život detí v bežných situáciách. Učiteľky v materských školách majú za úlohu vytvárať priestor na praktické činnosti, ktoré podporujú sebaobslužné a manuálne zručnosti detí. Tieto činnosti zahŕňajú napríklad: 1\. Sebaobslužné činnosti: Deti si osvojujú úkony ako obliekanie, vyzliekanie, používanie príborov, umývanie rúk a ďalšie návyky spojené s hygienou a starostlivosťou o seba. 2\. Domáce práce: Deti sa učia jednoduché úkony, ktoré môžu zahŕňať triedenie, čistenie, prípravu jednoduchých jedál a základné poriadkové činnosti. 3\. Práca s materiálmi: Deti manipulujú s rôznymi materiálmi (papier, plastelína, prírodné materiály), aby si rozvíjali jemnú motoriku a koordináciu. 4\. Konštruktívne činnosti: Zahŕňajú aktivity ako stavanie, modelovanie alebo práca so stavebnicami. 5\. Technológie a remeslá: Deti sa oboznamujú s vlastnosťami materiálov a procesmi ich spracovania, pričom získavajú základné informácie o remeslách a profesiách. Tieto aktivity nielen podporujú motorický rozvoj detí, ale tiež posilňujú ich sebavedomie, schopnosť samostatne riešiť problémy a vytvárajú základy pracovných návykov potrebných v budúcom živote. Usporiadanie časti dňa v materskej škole (formy denných činností) a hlavné zásady usporiadania: Denný poriadok materskej školy sa zvyčajne skladá z nasledujúcich častí: Príchod detí, ranný kruh a hry podľa výberu detí. Vzdelávacie aktivity, zdravotné cvičenia a pobyt vonku. Stravovanie (desiata, obed, olovrant) a osobná hygiena. Odpočinok a aktivity po odpočinku. Hlavné zásady usporiadania zahŕňajú dodržiavanie rytmu a pravidelnosti, rešpektovanie individuálnych potrieb detí a vytváranie podmienok na rovnováhu medzi aktívnymi a pasívnymi činnosťami. Definovanie a popis jednotlivých častí dňa v materskej škole: Ranné aktivity: Príchod detí, ranný kruh, určovanie pravidiel a výber aktivít podporuje socializáciu a adaptáciu na prostredie. Vzdelávacie aktivity: Individuálne alebo skupinové, plánované aj riadené aktivity zamerané na rozvoj kognitívnych, sociálnych a fyzických zručností. Stravovanie a hygiena: Poskytujú priestor na rozvoj sebaobslužných schopností a osvojenie kultúry stolovania. Pobyt vonku: Dôležitý pre pohybový rozvoj a upevňovanie zdravia. Odpočinok: Regeneruje sily detí, trvá podľa potrieb minimálne 30 minút. Popoludňajšie aktivity: Spontánne alebo riadené hry na podporu tvorivosti a učenia sa. Povinné personálne podmienky pre predprimárne vzdelávanie: V triede s poldennou výchovou zabezpečuje vzdelávanie jeden učiteľ. V triedach s celodennou alebo týždennou výchovou sa učitelia striedajú na zmeny. Pre deti mladšie ako tri roky alebo deti so špeciálnymi potrebami musí byť zabezpečená prítomnosť dvoch zamestnancov. Materiálno-technické a priestorové zabezpečenie predprimárneho vzdelávania: Materská škola musí byť vybavená vhodnými priestormi na: Edukačné činnosti, hry a pohybové aktivity. Stravovanie a hygienu. Spánok a odpočinok. Vybavenie musí byť bezpečné a prispôsobené veku detí. Zabezpečené sú pomôcky a hračky na podporu vzdelávania a rozvoja. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia: Pedagogickí zamestnanci sú zodpovední za bezpečnosť detí od ich prevzatia až po odovzdanie zákonnému zástupcovi. Na vychádzkach platí limit na počet detí na jedného zamestnanca (napr. 21 detí vo veku 4-5 rokov). Pri aktivitách ako plavecký či lyžiarsky výcvik je stanovený maximálny počet detí na jedného učiteľa. V prípade ochorenia dieťaťa sa zabezpečuje izolácia a informovanie rodičov Čo je cieľom pedagogického diagnostikovania? Cieľom pedagogického diagnostikovania je systematické sledovanie a hodnotenie vývoja dieťaťa, jeho schopností a pokrokov. Pedagogická diagnostika pomáha učiteľom identifikovať individuálne vzdelávacie potreby, silné a slabé stránky detí a plánovať ďalšie výchovno-vzdelávacie činnosti. Výsledky slúžia na skvalitnenie edukácie a podporu individualizovaného prístupu. Objasnite podstatu obsahovej a procesuálnej stránky pedagogického diagnostikovania v predprimárnom vzdelávaní. Obsahová stránka zahŕňa oblasti, ktoré sú sledované, napr. telesný vývoj, zdravotný stav, sociálne vzťahy, adaptáciu na prostredie materskej školy, školskú pripravenosť, jazykový vývoj a emocionalitu. Procesuálna stránka sa týka spôsobov, ako sa diagnostika realizuje -- systematické a pravidelné pozorovanie, hodnotenie a zaznamenávanie výsledkov. Pedagóg si stanoví cieľ, vyberie obsah pozorovania, zvolí metódy, vyhodnotí výsledky a navrhne opatrenia. Vymenujte zásady pedagogického diagnostikovania v predprimárnom vzdelávaní. Systematické a pravidelné sledovanie. Individuálny prístup k deťom a rešpektovanie ich jedinečnosti. Dodržiavanie etických pravidiel -- rešpektovanie súkromia a mlčanlivosť. Objektívnosť, trpezlivosť a citlivý prístup. Zapojenie rodičov a odborníkov, ak je to potrebné. Aby učiteľka mohla diagnostikovať výstupy detí, musí si zvoliť vhodnú metodiku na diagnostikovanie: popíšte postup. Postup diagnostikovania zahŕňa: Stanovenie konkrétneho cieľa pozorovania. Výber obsahu a oblasti, ktoré sa budú sledovať. Voľbu vhodných metód a nástrojov na sledovanie (napr. pozorovanie, rozhovory, analýza hier). Vyhodnotenie získaných údajov a vyvodenie záverov. Návrh opatrení na podporu ďalšieho vývoja dieťaťa. Vymenujte a popíšte základné metódy na pedagogické diagnostikovanie v predprimárnom vzdelávaní. Pozorovanie: Systematické sledovanie správania, prejavov a činností detí. Rozhovor: Priama komunikácia s dieťaťom alebo rodičmi na získanie informácií o dieťati. Analýza hier: Posudzovanie správania a prejavov dieťaťa počas hier. Didaktické testy: Používané výnimočne na zistenie konkrétnych znalostí alebo schopností. Dotazníky: Zamerané na rodičov na získanie informácií o domácom prostredí dieťaťa